Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 30, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 20Cb/117/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112207335
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná Mlinárcsik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5112207335.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Novotnou Mlinárcsikovou, v právnej veci

navrhovateľa: Družstvo vlastníkov bytov DOPZ, družstvo, so sídlom Zochova 16, 811 03 Bratislava, IČO:
35 682 604, zastúpený JUDr. Karolom Gordíkom, advokátom so sídlom Pivovarská 20, 010 01 Žilina,
proti odporcovi: BAU - MONTAGE, s.r.o., so sídlom Vysokoškolákov 2, 010 08 Žilina, IČO: 36 418 749,
zastúpený: Advokátska kancelária Mendel, Mestická, Slovíková, s.r.o., so sídlom Hollého 31/371, 010
01 Žilina, IČO: 36 421 910, o zaplatenie 16.165,32 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 11.119,96 eur s úrokom z omeškania 9% ročne z tejto
sumy od 7.10.2011 do zaplatenia, do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti návrh zamieta.

O trovách konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa písomným návrhom doručeným súdu dňa 29.02.2012 domáhal, aby súd uložil odporcovi
povinnosť zaplatiť mu sumu 16.165,32 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 15.103,23
eur od 10.07.2010 do zaplatenia a zo sumy 1.062,09 eur od 13.10.2010 do zaplatenia, náhradu nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 640,- eur a trovy konania. Na odôvodnenie uplatneného

nároku uviedol, že odporca užíval nebytové priestory vo vlastníctve navrhovateľa NP1 v suteréne na
L. X P. X. (ďalej aj len „nebytové priestory“) bez právneho titulu od júla 2007 do 31.05.2010. Odporca
rokoval s predchádzajúcim predsedom predstavenstva navrhovateľa o uzatvorení nájomnej zmluvy, k
dohode však nedošlo a písomná nájomná zmluva nebola uzatvorená. Nakoľko nedošlo k dohode a
uzatvoreniu nájomnej zmluvy ani so súčasným zástupcom navrhovateľa, odporca nebytové priestory
opustil začiatkom júna 2010, ako to vyplýva z protokolu z odovzdania nebytového priestoru zo dňa
11.06.2010 a vzájomnej mailovej komunikácie. Nakoľko nedošlo k uzatvoreniu písomnej zmluvy o nájme

nebytových priestorov, užíval odporca nebytové priestory navrhovateľa od júla 2007 do 31.05.2010 bez
právneho titulu. Odporca nezaplatil za celé obdobie, kedy nebytové priestory užíval, nájomné dohodnuté
na sumu 15.000,- Sk mesačne, ktoré mu bolo vyúčtované faktúrou č. FV1000001 zo dňa 25.06.2010
po tom, čo nebytové priestory opustil. Následkom tohto konania odporca získal na úkor navrhovateľa
bezdôvodné obohatenie ako následok ušlého nájomného za obdobie od 01.07.2007 do 31.05.2010.
Navrhovateľ si uplatňuje voči odporcovi vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v dlžnom
nájomnom za obdobie od 01.07.2010 do 31.05.2010 vo výške 15.000,- Sk mesačne za 35 mesiacov

po odpočítaní vzájomne dohodnutej ceny za úpravu nebytových priestorov odporcom vo výške 70.000,-
Sk. K úhrade tak ostáva 455.000,- Sk, v prepočte 15.103,23 eur. Zároveň si navrhovateľ uplatňuje
voči odporcovi regresný nárok na náhradu škody za neoprávnený odber elektrickej energie vo výške
870,48 eur zistený v septembri 2008 a nákladov s tým súvisiacich spočívajúcich v náhrade súdnehopoplatku vo výške 52,- eur a trov právneho zastúpenia vo výške 139,61 eur, ktoré bol navrhovateľ nútený
vynaložiť na základe platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava 1 spisová značka 27Rob/68/2010
zo dňa 20.09.2010. Podľa protokolu o zistení neoprávneného odberu, vyúčtovania náhrady škody a

záznamu o kontrole odberného miesta zo dňa 09.09.2008, ktoré podpísal štatutárny zástupca odporcu,
došlo k neoprávnenému odberu v období, kedy odporca užíval bez právneho titulu nebytové priestory
navrhovateľa. Odporca pohľadávku navrhovateľa napriek výzvam zo strany navrhovateľa neuhradil.
Navrhovateľ si zároveň uplatnil nárok na zákonný úrok z omeškania, a to zo sumy 15.103,23 eur odo
dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry č. FV1000001 a zo sumy 1.062,09 eur, ktorá predstavuje

náhradu škody za neoprávnený odber elektrickej energie vo výške 870,48 eur a náklady s ňou súvisiace
spočívajúce v náhrade súdneho poplatku vo výške 52,- eur a trov právneho zastúpenia vo výške 139,61
eur, odo dňa nasledujúceho po dni ich úhrady, ktorú navrhovateľ uskutočnil dňa 12.10.2010.

Súd vo veci vydal dňa 20.03.2012 platobný rozkaz č.k. 11Rob/78/2012-22. Proti platobnému rozkazu
podal odporca v zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodnením vo veci samej, v ktorom uviedol, že

existenciu záväzku voči navrhovateľovi titulom nájomného za prenajaté nebytové priestory neuznáva,
nakoľko ako uviedol samotný navrhovateľ v podanom návrhu, medzi účastníkmi konania nebola
uzatvorená písomná zmluva o nájme nebytových priestorov. Pokiaľ navrhovateľ odôvodňuje nárok na
zaplatenie žalovanej istiny dohodou o nájomnom vo výške 15.000,- Sk za mesiac za obdobie od júla
2007 do 31.05.2010 a tvrdí, že odporca užíval predmetné nebytové priestory bez právneho dôvodu,

nie je zrejmé, na základe čoho požaduje zaplatenie „dohodnutého“ nájomného v sume 15.000,- Sk
mesačne. Pokiaľ na strane odporcu malo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu následkom bezplatného
užívania nebytových priestorov, odporca zároveň vzniesol námietku premlčania. Odporca ďalej uviedol,
že neuznáva ani nárok navrhovateľa na náhradu škody titulom neoprávneného odberu, nakoľko z
jeho strany k žiadnemu neoprávnenému odberu nedošlo. Odporca rozporoval písomne všetky nároky

navrhovateľa,ktorésúpredmetomtohtokonania,listomzodňa09.12.2008aodpoveďounapredžalobnú
upomienkuzodňa21.09.2011,niejetedapravdou,ženapožiadavkynavrhovateľanereagoval.Odporca
vykonal pre navrhovateľa rozsiahle práce týkajúce sa opravy suterénu bytového domu na L. D. P. X.,
realizoval tam plynové kúrenie, údržbárske práce, opravu kanalizácie a výmenu vodovodného potrubia,
pričom všetky náklady na tieto práce znášal odporca v sume cca 650.000,- Sk. Podľa dohody účastníkov

konania mala byť hodnota týchto prác započítaná na náklady spojené s užívaním skladových priestorov.
Nakoľko však navrhovateľ takúto dohodu neakceptoval a od odporcu požaduje zaplatenie nájomného,
odporca vzniesol námietku započítania pohľadávky titulom vykonaných stavebných prác voči žalovanej
pohľadávke titulom nezaplateného nájomného. S poukazom na uvedené odporca žiadal návrh v celom
rozsahu zamietnuť a uplatnil si nárok na náhradu trov konania.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu zo dňa 08.01.2014 uviedol, že
sa nedomáha zaplatenia záväzku titulom nájomného, ale titulom vydania bezdôvodného obohatenia v
zmysle ustanovenia § 451 a nasled. Občianskeho zákonníka. Nie je pritom rozhodujúce, či bezdôvodné
obohatenie obohateného spočívalo v zmenšení jeho majetku alebo v tom, že sa majetok obohateného

nezmenil, hoci by inak k tomu došlo, keby obohatený plnil za normálneho stavu veci svoju povinnosť.
V tomto prípade došlo na strane odporcu k ušetreniu majetkových hodnôt, čo by sa za normálneho
priebehu vecí, keby s užívanie zakladalo na nájomnej zmluve, ktorej podpísanie odporca oddiaľoval,
nestalo. K výške bezdôvodného obohatenia navrhovateľ uviedol, že výška plnenia za užívanie cudzej
veci sa odvodzuje od prospechu, ktorý získal obohatený, ktorý je povinný vydať to, čo neoprávneným

užívaním cudzej veci získal, teda prospech, ktorý bezdôvodne získal a o ktorý sa na úkor vlastníka
obohatil. Majetkovým vyjadrením tohto prospechu je peňažná suma, ktorá zodpovedá nájomnému
vynakladanému obvykle na danom mieste a čase za porovnateľné nehnuteľnosti. O tom, že odporca
mal vedomosť o výške nájmu za predmetné priestory, svedčí aj list odporcu z 19.05.2010, v ktorom,
okrem iného, navrhuje dobu nájmu minimálne na 5 rokov a cenu nájmu si predstavuje cca 500,- eur plus

energie. O tejto výške nájmu sa zmieňuje odporca aj v liste zo dňa 03.06.2010. K vznesenej námietke
premlčania uplatneného nároku navrhovateľ uviedol, že v obchodných záväzkových vzťahoch sa právo
na vydanie bezdôvodného obohatenie premlčuje v štvorročnej premlčacej dobe podľa ustanovenia §
397 Obchodného zákonníka. Na rokovaní účastníkov dňa 12.05.2010, z ktorého bol urobený zápis,
sa účastníci dohodli na nasledovnom: „voda, elektrika, vystavenie faktúry, odsúhlasené rozpočty budú

započítané s nájmom, apríl 2007 začiatok nájmu - zmluva od 01.07.2007, vystaviť sumu na nájom -
spätne“. Podpísaním zápisu odporca uznal záväzok v zmysle ustanovenia § 323 ods. 1 Obchodného
zákonníka a štvorročná premlčacia lehota začala plynúť dňom 13.05.2010. pokiaľ ustanovenie § 323
ods. 1 Obchodného zákonníka stanovuje ako podmienku uznania záväzku, že musí ísť o záväzokurčitý,t.j.jednoznačneidentifikovaný,takspôsobidentifikáciezákonneurčuje.Identifikáciuzáväzkuteda
možno urobiť akýmkoľvek jednoznačným spôsobom. Obchodný zákonník, na rozdiel od Občianskeho
zákonníka, výslovne nevyžaduje, aby bol záväzok určený svojím dôvodom a výškou, z dikcie prvej

vety odseku 1 sa však niekedy vyvodzuje, že by mal byť uznaný čo do výšky. Pokiaľ však je záväzok
dostatočne identifikovaný inými vlastnosťami než výškou, možno vyvodiť, že bol uznaný v celom
rozsahu bez toho, že by bola jeho výška uvedená. Prvá časť prvej vety ustanovenia § 323 ods.
1 Obchodného zákonníka obsahuje požiadavku na existenciu prejavu vôle dlžníka uznať záväzok
vymedzený uvedeným spôsobom. Pokiaľ odporca vznáša námietku započítania pohľadávky titulom

vykonaných stavebných prác voči žalovanej pohľadávke, navrhovateľ uviedol, že odporca doposiaľ
nepredložil žiadne relevantné doklady preukazujúce oprávnenosť tejto požiadavky.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní v celom rozsahu zotrval na podanom návrhu. Poukázal
na to, že odporca svojimi písomnými vyjadreniami uznal, že užíval nebytové priestory bez právneho
dôvodu, v dôsledku čoho na jeho strane vzniklo bezdôvodné obohatenie. Ďalej uviedol, že medzi

navrhovateľom a odporcom bol vykonaný zápis, podľa ktorého sa dohodli na tom, že navrhovateľ
vystaví odporcovi faktúru za užívanie nebytových priestorov vo výške navrhnutého nájomného 15.000,-
Sk mesačne. Odporca listami uznal, že nebytové priestory užíval a je ochotný uhradiť čiastku za ich
užívanie, ktorú navrhovateľ po dohode na základe zápisu odporcovi vyfakturoval. Následne odporca
túto čiastku uhradiť odmietol. Odporca svojím konaním a odďaľovaním podpísania nájomnej zmluvy

konal v rozpore s dobrými mravmi. Odporca nepredložil žiadne relevantné doklady o tom, aké stavebné
práce a aké úpravy vykonal na nebytových priestoroch. K výške uplatneného bezdôvodného obohatenia
právny zástupca navrhovateľa uviedol, že pred tým bola uzatvorená nájomná zmluva na nebytové
priestory, kde bolo dohodnuté nájomné 15.000,- Sk mesačne. Z predložených listín pritom vyplýva, že
sám odporca navrhuje uzavrieť nájomnú zmluvu na sumu 500,- eur mesačne plus energie, preto túto

sumu navrhovateľ považuje za obvyklú.

Právna zástupkyňa odporcu na pojednávaní dňa 21.01.2014 žiadala návrh navrhovateľa v celom
rozsahu zamietnuť. Uviedla, že pokiaľ navrhovateľ odkazuje na zápis zo dňa 12.05.2010, tak týmto
zápisom nedošlo zo strany odporcu k uznaniu záväzku, nakoľko vymedzený záväzok nie je určitý tak,

ako to vyžaduje ustanovenie § 323 Obchodného zákonníka. Ako to vyplýva aj z korešpondencie medzi
účastníkmi konania, odporca po celý čas od uplatňovania nárokov zo strany navrhovateľa sa voči týmto
bránil, nemožno teda dovodiť, že zápis zo dňa 12.05.2010 obsahuje prejav vôle odporcu o tom, že
by chcel uznávať záväzok týkajúci sa náhrady nákladov. K vznesenej námietke premlčania uviedla, že
navrhovateľ uplatňuje svoj nárok zjavne na vydanie bezdôvodného obohatenia od apríla 2007, pričom

žaloba bola podaná 29.02.2012 a mala za to, že minimálne časť nároku za obdobie od apríla 2007
do 28.02.2008 je premlčaná. K uplatnenému nároku na náhradu škody titulom neoprávneného odberu
poukázalanato,ževkonaníprebiehajúcomnaOkresnomsúdeBratislavasanavrhovateľnijakonebránil
anevyužilžiadnuprocesnoprávnuanihmotnoprávnuobranu.Vtejtosúvislostipoukázalanaustanovenia
Občianskeho zákonníka o predchádzaní škode a prevenčnej povinnosti. Navrhovateľ odporcu o tomto

konaníneinformoval,animuneumožnilsatohtokonanianejakýmspôsobomzúčastniťataktiežzostrany
odporcuniejemožnéposúdiť,čibytátoškodavôbecbolavznikla.Taktiežnavrhovateľnepredložildoklad
o tom, že túto škodu skutočne uhradil. Odporca už v predsporovej korešpondencii s navrhovateľom
namietal voči uplatnenému nároku na náhradu škody, s touto nesúhlasil s tým, že neoprávnený odber
elektrickej energie, ktorý zistili pracovníci ZSE - distribúcia, bol vyčíslený prostredníctvom elektromeru

umiestneného v exteriéri, na ktorý odporca nebol napojený a bol pozostatkom po predchádzajúcom
nájomcovi, s ktorým zrejme nebol riadne ukončený zmluvný vzťah s elektrárňami. Zo strany odporcu tak
nedošlo k žiadnemu neoprávnenému odberu a ani nemal možnosť nejakým spôsobom zasahovať do
elektromeru. Z uvedených dôvodov považovala nárok navrhovateľa na náhradu škody za nedôvodný.
Zároveň uviedla, že kompenzačnú námietku vznáša odporca z opatrnosti s tým, že k nákladom

vynaloženým na opravu a rekonštrukciu nebytových priestorov navrhla vypočuť konateľa odporcu a
zároveň uviedla, že predloží k týmto nákladom listinné dôkazné prostriedky.

Na výzvu súdu na upresnenie procesnej obrany odporcu v prejednávanej veci odporca v písomnom
podaní zo dňa 24.03.2014 potvrdil, že nebytové priestory určité obdobie užíval na základe dohody

konateľa odporcu s vtedajším štatutárnym zástupcom navrhovateľa. Na základe tejto dohody odporca
nebytové priestory upravil stavebne, nakoľko boli v dezolátnom stave a nepoužívateľné. Odporca ako
stavebná firma tieto priestory následne užíval počas trvania jeho zmluvných dodávateľských vzťahov v
Bratislave. Náklady na úpravu nebytových priestorov predstavovali sumu 667.354,- Sk (22.152,- eur),ako to vyplýva z krycích listov zo dňa 30.07.2007, ktoré odporca pre navrhovateľa vypracoval a následne
v tomto rozsahu opravy na základe dohody s navrhovateľom aj realizoval. Odporca ďalej v nebytových
priestoroch realizoval dodávku a montáž zdravotechniky, kúrenia a dverí, v celkovej sume 220.391,84

Sk (7.315,66 eur), čo vyplýva z priložených dodávateľských faktúr vystavených voči odporcovi. Na
základe uvedených prác a dodávok materiálu odporca zhodnotil nebytové priestory, pričom s vtedajším
štatutárnym zástupcom navrhovateľa sa dohodol, že tieto náklady budú započítané na náklady za
užívanie nebytových priestorov odporcom. Táto skutočnosť vyplýva aj z e-mailovej komunikácie medzi
navrhovateľom a odporcom, ako aj zo zápisu zo stretnutia účastníkov konania zo dňa 12.05.2010. Nárok

navrhovateľa na náhradu škody titulom neoprávneného odberu elektrickej energie odporca neuznáva,
nakoľko elektrickú energiu v rozhodnom čase odoberal z podružného merača a nie z merača, na ktorom
bol neoprávnený odber od dodávateľa elektrickej energie účtovaný. Na základe uvedených skutočností
odporca započítava svoju vzájomnú pohľadávku voči navrhovateľovi v sume rovnajúcej sa žalovanej
istine, t.j. uplatňuje v konaní kompenzačnú námietku v zmysle ustanovenia § 98 OSP ako obranu
proti návrhu. K procesnej obrane odporcu právna zástupkyňa odporcu na pojednávaní dňa 01.04.2014

doplnila, že pohľadávku navrhovateľa na náhradu škody titulom neoprávneného odberu elektrickej
energie odporca neuznáva. Pokiaľ však súd dôjde k záveru o oprávnenosti pohľadávky navrhovateľa
aj v tejto časti, tak aj voči tejto časti uplatňuje kompenzačnú námietku. Zhodne s obsahom písomného
podania zo dňa 24.03.2014 potvrdila, že odporca užíval nebytové priestory navrhovateľa s tým, že
odplata za užívanie nebytových priestorov bola dohodnutá vo forme zápočtu za vykonané stavebné

práce, ktorých hodnota prevyšuje výšku uplatňovaného bezdôvodného obohatenia.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní dňa 01.04.2014 uviedol, že v spise sa nachádza záznam
o kontrole odberného miesta, kde je konštatovaný odber načierno. Uvedený záznam podpísal konateľ
odporcu p. W.. Bolo by preto nadbytočné zo strany navrhovateľa brániť sa podaním odporu proti

platobnému rozkazu a takto navyšovať náklady konania. Pokiaľ ide o doklady predložené odporcom
ako príloha podania zo dňa 24.03.2014, tieto podľa názoru právneho zástupcu navrhovateľa nič
nepreukazujú a nemajú žiadnu výpovednú hodnotu, nakoľko neboli nikým odsúhlasené, ani potvrdené.
Zo strany odporcu nebol predložený doklad o úhrade priložených faktúr a práce, ktoré mal údajne
odporca vykonať, od odporcu nikto neprevzal.

Predseda predstavenstva navrhovateľa Ľ. I. vo výpovedi na pojednávaní dňa 01.04.2014 uviedol, že po
vzniku nového predstavenstva navrhovateľa v máji 2010, ktorého sa stal predsedom, sa skontaktovali s
predstaviteľmi odporcu z dôvodu užívania nebytových priestorov. Výsledkom prvého stretnutia bol zápis,
ktorýbolpredloženýdoobsahuspisovéhomateriálu.Bolatusnahaouzavretiedohodyoďalšompostupe

pri prenájme nebytových priestorov a odporca vyjadril záujem tieto priestory ďalej užívať. Podmienkou
navrhovateľa bolo, aby sa vyriešilo užívanie aj za predchádzajúce roky. Žiadal preto od odporcu, aby
predložil doklady, na základe ktorých priestory užíval. Odporca predložil zmluvu s družstvom, ktorá
však nebola za družstvo podpísaná. Bývalý predseda predstavenstva navrhovateľa p. Y. potvrdil, že
túto zmluvu nepodpísal. Ďalej medzi účastníkmi prebehla emailová a písomná komunikácia. Odporca

uvádzal podľa názoru navrhovateľa neprimerané náklady na úpravu nebytových priestorov. Navrhovateľ
stavebné náklady odhadol na 70.000,- Sk, s čím ale odporca nesúhlasil. Nakoľko nedošlo k dohode
medzi účastníkmi, odporca odstúpil od zámeru priestory ďalej užívať a odovzdal ich navrhovateľovi.
Podľa vedomosti predsedu predstavenstva navrhovateľa, odporca sa na užívaní nebytových priestorov
dohodol s p. Y. a tieto priestory užíval s jeho vedomím. Za užívanie nebytových priestorov odporca nič

neuhradil, čo vyplýva z účtovníctva navrhovateľa. Na druhej strane navrhovateľ v roku 2007 uhradil
odporcovi všetky faktúry za vykonanie stavebných prác na bytovom dome. Potvrdil, že odporca stavebné
úpravy v nebytových priestoroch vykonal, avšak presná evidencia týchto stavebných
úprav neexistuje. Konkrétne navrhovateľ nenašiel nijaký protokol o prevzatí vykonaných stavebných
prác. Výšku nákladov na vykonané stavebné práce navrhovateľ na prvom stretnutí s odporcom odhadol

na 70.000,- Sk. Stavebné práce boli vykonané pravdepodobne so súhlasom p. Y.. K dohode medzi
navrhovateľom a odporcom o spôsobe úhrady nákladov na stavebné úpravy sa vedel vyjadriť len
v tom zmysle, že to malo byť dojednané v zmluve, ktorá ale nakoniec podpísaná nebola. Faktúra
č. FV1000001 bola vystavená na 36 mesiacov spätne od prvého rokovania s odporcom. Nakoľko
neexistoval žiadny protokol o prevzatí nebytových priestorov odporcom, tak začiatok užívania určili na

prvom spoločnom stretnutí. Išlo o dátum uvedený aj v zmluve, ktorá ale nebola zo strany navrhovateľa
nakoniec podpísaná. Na prvom stretnutí odporca toto obdobie uznal a na dĺžke užívania sa zhodli.
Nedošlo k dohode len na výške úhrady. Nevedel sa presne vyjadriť, či odporca užíval nebytové priestory
od apríla alebo od júla 2007. Na stretnutí dňa 12.05.2010 odporca predložil navrhovateľovi rozpočty,ktoré neboli za navrhovateľa podpísané, a teda nebolo zrejmé, či tieto boli navrhovateľom prevzaté.
Z uvedeného dôvodu ich navrhovateľ nepovažoval za dostatočné a zástupcovia odporcu prisľúbili,
že dodatočne tieto rozpočty pošlú, k čomu však nedošlo. Predseda predstavenstva navrhovateľa sa

ďalej vyjadril k trom fotografiám predloženým na pojednávaní odporcom (č.l. 96 spisu) a uviedol, že
pri pohľade na predložené fotografie z nich nevyplýva potreba na veľké stavebné náklady. Na dvoch
fotografiách vidno neporiadok po predchádzajúcom nájomcovi a na tretej fotografii vidno vybúrané
zárubne dverí. Uviedol, že bola ešte jedna fotografia, ktorú odporca teraz nepredložil, na ktorej boli
dvere, ktoré odporca do nebytových priestorov namontoval a fakturoval ako nové, hoci na fotografii

vyzerali ako plastové a používané. Z fotografií predložených odporcom podľa jeho názoru nevyplývala
potreba stavebných úprav vo väčšom rozsahu, než navrhovateľ odhadol na sumu 70.000,- Sk. Predložil
do obsahu spisového materiálu fotografiu ( č.l. 96 spisu), o ktorej uviedol, že ide o fotografiu z
rovnakého obdobia a priestoru a sú na nej dvere, ktoré osádzal odporca. Z fotografie, podľa jeho
názoru, vyplýva, že dvere neboli nové, a preto ani náklady na dvere nemohli byť fakturované v
plnej výške. Konkrétne išlo o fotografiu, ktorú mal navrhovateľ od odporcu. V súčasnosti je v týchto

priestoroch nový nájomca, ktorý celé priestory kompletne prerobil. Pri preberaní priestorov boli osadené
dvere, bola tam maľovka a plynový kotol. K sume 15.000,- Sk uvedenej v zápise zo dňa 12.05.2007
navrhovateľ dospel tak, že prostredníctvom troch realitných kancelárií pred stretnutím s odporcom
zisťoval ceny nájmu, aby ustálil adekvátnu cenu. O tejto cene sa následne rozprávali na rokovaní so
zástupcami odporcu a v takejto výške navrhovateľ odhaduje primerané nájomné. Odporca voči tomuto

nenamietal a výšku tejto ceny nespochybnil ani v ďalšej komunikácii. K odoberaniu elektrickej energie
v nebytových priestoroch uviedol, že predošlý užívateľ nebytových priestorov pred odporcom nemal
na seba prehlásený elektromer. Nakoľko tento užívateľ prestal za elektrickú energiu platiť, elektrárne
elektromer odpojili. Keď mal priestory sprístupnené odporca, elektromer tam nebol a odporca nežiadal
elektrárne o elektromer. Odporca sa napojil pravdepodobne so súhlasom pána Y. na spoločný odber

na elektromer pre spoločné priestory, čo bolo zistené pri kontrole zo strany elektrární a nafotené ich
pracovníkom. Odporca v nebytových priestoroch elektrinu používal a navrhovateľ nemá žiaden doklad
o tom, že by za elektrinu niekedy zaplatil.

Konateľ odporcu vo výpovedi na pojednávaní dňa 01.04.2014 uviedol, že v roku 2005 oslovil p. Y.

odporcu, či by na bytovom dome neurobil kanalizáciu a odvodnenie spevnenej plochy. Odvodnenie
spevnenej plochy odporca navrhovateľovi fakturoval, kanalizácia predmetom fakturácie nebola, nakoľko
sa dohodli, že od navrhovateľa odporca dostane do nájmu nebytové priestory v jeho bytovom dome.
Odporca oproti tomuto bytovému domu realizoval stavbu a rozhodol sa užívať priestory navrhovateľa.
Dohodol sa s p. Y., že tieto priestory dostane do funkčného stavu a zároveň, že bude v bytovom dome

vykonávať podľa potreby opravy. Dohoda s p. Y. bola taká, že pokiaľ bude odporca nebytové priestory
užívať, tak to, čo v bytovom dome spraví, sa započíta s cenou nájmu. V nebytových priestoroch odporca
urobil celú sanitu, radiátory a kotol a toto všetko tam ostalo. Nebytové priestory začal odporca užívať v
roku 2007, k presnému mesiacu sa vyjadriť nevedel, a užívanie skončilo v roku 2010. Priestory odporca
užíval na základe dohody s p. Y.. Zmluva bola pripravená, ale k jej podpísaniu nedošlo. K dôvodom sa

vyjadriť nevedel. Za obdobie užívania nebytových priestorov odporca navrhovateľovi za ich užívanie nič
neuhradil. K dohode o platení úhrady za užívanie nebytových priestorov uviedol, že po tom, čo odporca
zistil stav týchto priestorov, dohodol sa s p. Y., že priestory opraví a bude tam mať svoje zázemie a
ním vykonané práce budú započítané na nájomné. Konkrétna mesačná suma s p. Y. dojednaná nebola.
Pán Y. povedal odporcovi len toľko, že predchádzajúci nájomca platil okolo 10.000,- Sk. K dohode o

výške úhrady za užívanie nebytových priestorov s p. Y. teda nedošlo. Odporca sa dohodol až následne
s p. I.T., že to bude 10.000,- Sk bez energií alebo 15.000,- Sk s energiami, a to za celé obdobie,
počas ktorého odporca priestory užíval, čo je uvedené aj v zápise z 12.05.2010. Konateľ odporcu
potvrdil, že navrhoval uzavretie novej nájomnej zmluvy po rekonštrukcii nebytových priestorov a bol
ochotný platiť za užívanie 500,- eur mesačne vrátane energií. Ku konkrétnym stavebným úpravám, ktoré

odporca v nebytových priestoroch vykonal, konateľ odporcu uviedol, že išlo o odstránenie zatečenia,
omietky, montáž sanity, opravu elektroinštalácie, osadenie interiérových dverí a plastových dverí a
ústredné kúrenie s vykurovacími telesami. Zároveň, mimo týchto priestorov odporca vykonal odvodnenie
spevnených plôch a kanalizáciu s tým, že kanalizácia mal byť predmetom zápočtu s úhradou za užívanie
nebytových priestorov. S pánom Y. bola dohoda vopred taká, že priestory sa musia vymaľovať, urobí

sa sanita a kúrenie. Rozsah odporcom vykonaných stavebných úprav vyplýva z predložených krycích
listov rozpočtu a rozpočtov, ktoré odporca predložil do obsahu spisu. Predložené faktúry sú interné
doklady odporcu, ktoré preukazujú úhradu niektorých položiek subdodávateľom odporcu. Pred tým,
ako mal odporca priestory začať užívať, dohodol sa s p. Y., že ich opraví, urobila sa sumarizáciatoho, čo treba urobiť, aby bol priestor užívateľný s tým, že následne odporca urobí konkrétne rozpočty
a predloží ich p. Y. na schválenie. K uvedenému už ale nedošlo, nakoľko p. Y. prestal s odporcom
komunikovať. P. Y. odporcom vykonané práce v sporných nebytových priestoroch odsúhlasil len vo

všeobecnej rovine, bez konkrétnej položkovitej špecifikácie. Stavebné úpravy v nebytových priestoroch
vykonával len na základe ústnej dohody s p. Y., ktorý sa vždy po vykonaní určitých prác prišiel pozrieť.
Zápis sa nikdy nerobil. Pokiaľ niekto z nájomcov alebo vlastníkov požiadal odporcu o opravu, tak
odporca zavolal p. Y., ktorý to odsúhlasil alebo nie a až následne odporca takúto opravu urobil. Rovnako
potvrdenie takejto práce odporcovi nikto nepodpisoval. Stavebný denník mal odporca len na stavbu,

ktorú realizoval oproti bytovému domu a do tohto sa len uvádzalo, že sa niečo robilo aj na bytovom
dome na D. L.. Konateľ odporcu sa nevedel presne vyjadriť, ako sú práce v zmysle predložených
rozpočtov evidované v účtovníctve odporcu, asi ako zariadenia staveniska. Na druhej stavbe, ktorú
odporca realizoval oproti bytovému domu mal odporca vyčíslenú určitú sumu na dočasné zariadenie
staveniska a mal v pláne na verejnom priestranstve si zriadiť unimobunky. K uvedenému ale nedošlo,
nakoľkosadohodolsp.Y.naužívanínebytovýchpriestorovavyčlenenéprostriedkypoužilnaichúpravy.

K odberu elektrickej energie konateľ odporcu uviedol, že odporca mal vlastný podružný elektromer
namontovaný v interiéri nebytového priestoru. Týmto elektromerom bol napojený na elektromer vo
verejnom priestore. Za spotrebovanú energiu odporca neplatil, nakoľko od navrhovateľa nikdy nedostal
vyúčtovaciu faktúru, hoci o to navrhovateľa žiadal. Navrhovateľ mal kedykoľvek možnosť prísť a stav
elektromeru odčítať. V skutočnosti sa odporca v nebytových priestoroch zdržiaval len veľmi málo a

následne sa rozprávali o tom, že energie budú zahrnuté v rámci nájmu 15.000,- Sk mesačne. K protokolu
o zistení neoprávneného odberu uviedol, že prišiel pracovník energetiky a povedal, že na elektromere,
ktorý je umiestnený vonku na chodbe, bol zistený odber. Odporca mu ukázal, že má vlastný elektromer v
nebytových priestoroch. Protokol konateľ odporcu pracovníkovi energetiky podpísal, nakoľko to od neho
žiadal za účelom potvrdenia, že tam bol.

Na pojednávaní dňa 09.10.2014 bol vypočutý svedok H. Y., ktorý bol od roku 1991 do marca 2010
predsedom navrhovateľa. Svedok vo výpovedi uviedol, že odporca robil rekonštrukciu domu oproti a
navrhovateľ potreboval urobiť nejaké práce a nakoľko tu bola stavebná firma, tak oslovil odporcu a
zadali mu realizáciu určitých prác, ktoré boli odporcom včas vykonané a navrhovateľom včas zaplatené.

K užívaniu nebytových priestorov svedok uviedol, že odporca potreboval nebytové priestory. Jeden z
týchto priestorov bol voľný, pred tým v ňom bolo kaderníctvo a pani, ktorá kaderníctvo vlastnila, tieto
priestory kompletne zrekonštruovala. Po tom, čo sa kaderníctvo vysťahovalo, tak v jednej miestnosti
ešte ostali nejaké veci, boli tam pripravené dvere na odnesenie a zárubne boli povytrhávané. Kotol bol
preč a svedok si nepamätal, či tam boli alebo neboli radiátory. Odporca mal záujem o tieto nebytové

priestory. Musel ich však prerobiť tak, aby v nich mohol fungovať. Konkrétne odporca osadil dvere,
na kotol a radiátory si svedok nepamätal. Svedok sa nevedel presne vyjadriť, v akom období odporca
priestory užíval. S odporcom mali ústnu dohodu s tým, že sa uzatvorí zmluva a práce sa zohľadnia v
cene. K uzatvoreniu zmluvy nedošlo, nakoľko sa s odporcom nedohodli na cene nájmu ani na výške
zrealizovaných prác. Pokiaľ ide o konkrétne práce zrealizované odporcom, tak osadil dvere a priestory

bolo treba vymaľovať. Svedok sa nevedel vyjadriť, či tam odporca mal alebo nemal kotol a nevedel sa
vyjadriť ani k radiátorom. Konkrétne práce s odporcom nedohadovali. Priestory bolo potrebné dať do
takého stavu, aby ich odporca mohol užívať. Hodnotu prác, ktorú odporca vykonal, svedok odhadnúť
nevedel. Neskôr doplnil, že pokiaľ by tam boli radiátory, kotol, osadili by sa zárubne a dvere a vymaľovalo
by sa, tak jeho odhad by bol 70 maximálne 80 tisíc korún. Práce vykonané odporcom navrhovateľ nijak

nerozporoval, nakoľko bolo potrebné ich urobiť. Mali sa dohodnúť, koľko odporca vloží prostriedkov do
nebytových priestorov a toto sa následne odpočíta z ceny nájmu. Za vykonané práce odporcovi nič
nezaplatili. Pri nástupe odporcu v nebytových priestoroch boli vybúrané dvere a je možné, že v nejakej
miestnosti ešte niečo ostalo po predchádzajúcom nájomcovi. Musela sa odpratať popadaná omietka a
opraviť priestor okolo vybúraných zárubní. Na ďalšie poškodenia si svedok nepamätal. S odporcom bola

dohoda, že práce budú odpísané, odporca však prišiel s tým, že uvádzal sumu za vykonané práce v
státisícoch, možno 200n tisíc, s čím svedok nesúhlasil. K dohode s odporcom nedošlo. Za nájom od
odporcu svedok žiadal najprv 15.000, potom 10.000, ale k dohode nedošlo. Konateľ odporcu navrhoval
nájomné vo výške 5.000,- Sk mesačne, s čím svedok nesúhlasil. Odporca nepredložil svedkovi žiaden
písomný materiál na odsúhlasenie prác. Taktiež nebol vypracovaný žiaden rozpočet, ani žiaden iný

materiál ohľadne vykonaných prác. Po nahliadnutí do odporcom predložených krycích listov svedok
uviedol, že tieto nepodpisoval, a ani ich nevidel.Z listinných dôkazných prostriedkov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu, mal súd zistené nasledovné
skutočnosti:

PodľavýpisuzLVč.XXXXokresX.N.,obecX.-T.Č.U.T.,katastrálneúzemieU.T.jezapísanýnebytový
priestor č. 12-5 v suteréne vo vchode L. X a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu 10699/1830509 a ako vlastník je zapísaný navrhovateľ v spoluvlastníckom podiele
1/1.
Dňa 11.06.2010 bol spísaný Protokol z odovzdania nebytového priestoru družstva vlastníkov bytov J.,

L. X, X. (č.l. 9 spisu), podpísaný odovzdávajúcim za BAU - MONTAGE, s.r.o. G. W. a za preberajúceho
J. J. N.. H.. Ľ. I., predsedom predstavenstva. Predmetom odovzdania bol nebytový priestor J. - J. B.
L. X, ďalej označený ako NP1, ktorý užívala firma BAU - MONTAGE, s.r.o., Vysokoškolákov 2, 010 08
Žilina, IČO: 36 418 749. V protokole sa uvádza, že priestory NP1 sú vyčistené a odovzdané tak, ako
bolo dohodnuté a odovzdávajúci odovzdal kľúče od priestorov NP1.

Podľa obsahu e-mailovej komunikácie zo dňa 11.05.2010 (č.l. 95 spisu) konateľ odporcu zaslal
predsedovi predstavenstva navrhovateľa v prílohe rozpočty za stavebné práce vykonané na oprave
interiéru prenajatého nebytového priestoru a tiež opravy rozvodu kanalizácie a odkanalizovanie nádvoria
na Z. D. XX, ktoré tvoria prílohu zmluvy o prenájme. V správe je ďalej uvedený stav elektromeru a vody
k 30.07.2007, elektrická energia 96783 kW a voda 3369 m3. Za spotrebu vody a elektrickej energie

odporca neeviduje žiadne faktúry na úhradu. Po odpočte konečného stavu a vyúčtovaní uvedených
médií, odporca okamžite uhradí vzniknutú dlžnú čiastku.

Navrhovateľ predložil vo fotokópii zápis zo stretnutia z 12.05.2010 (č.l. 60 spisu), v ktorom je
uvedené nasledovné: „týždeň na dodanie podpísanej nájomnej zmluvy 19.05, predloženie podmienok

na akceptáciu prenájmu 18.05. zo strany BAU - MONTAGE, voda, elektrika, vystavenie faktúry,
odsúhlasené rozpočty budú započítané s nájmom, apríl 2007 začiatok nájmu - zmluva od 01.07.2007,
vystaviť sumu za nájom spätne, fotografie z pôvodného stavu priestorov, dodať návrh 10.000,- Sk bez
energií alebo 15.000,- Sk s energiami, kompenzácia minulosti“.

Dňa 19.05.2010 konateľ odporcu elektronicky zaslal predsedovi predstavenstva navrhovateľa návrh
na prenájom nebytového priestoru s tým, že vyčíslenie doteraz zrealizovaných opráv mu zašle pre
veľkú zaneprázdnenosť neskôr (č.l. 61 spisu). V liste zo dňa 19.05.2010 (č.l. 62 spisu) konateľ odporcu
ubezpečil predsedu predstavenstva navrhovateľa, že o prenájom nebytového priestoru má stále záujem.
Uviedol, že doteraz využívali priestor ako skladový a dočasne aj ako stavebnú kanceláriu, no na ďalšie

využívanie priestoru sú potrebné opravy, napr. v jednej miestnosti je svetlík, cez ktorý zateká a musí sa
pravidelne odstraňovať voda. Oprava týchto priestorov bola zo strany odporcu plánová už v minulosti,
ale pre nedostupnosť p. Y. nemohol dokončiť daný zámer. Navrhol úpravu priestoru na kanceláriu a
sklad, kde stavebné práce by boli započítané s nájmom. Dĺžka nájmu bude minimálne na 5 rokov, aby
sa oprava oplatila tak navrhovateľovi ako aj odporcovi. Cenu nájmu si predstavoval cca 500,- eur plus

energie. Nakoľko ide o priestor v suteréne s veľkou vlhkosťou, z pohľadu odporcu sa nedá využiť inak
ako sklad drobného náradia a prevádzková kancelária.

E-mailovou správou zo dňa 24.05.2010 (č.l. 11 spisu) predseda predstavenstva navrhovateľa oznámil
konateľovi odporcu, že na základe vzájomnej dohody z 12.05.2010 v zmysle zápisu mu poštou zasiela

faktúru za užívanie priestorov DVBDOPZ od 01.07.2007 do 31.05.2010 vo výške 15.000,- Sk mesačne
vrátane energií, t.j. 35 mesiacov x 15.000,- Sk, spolu 525.000,- Sk, po odpočítaní vzájomne dohodnutej
ceny za úpravu užívaných priestorov vo výške 70.000,- Sk, ostáva k úhrade 455.000,- Sk, v prepočte
15.103,- eur. Zároveň predseda predstavenstva navrhovateľa navrhol konateľovi odporcu urýchlené
stretnutie ohľadne dohody o nájomnom od 01.06.2010.

Faktúrou č. FV100001 s dátumom vystavenia 25.06.2010 a dátumom splatnosti 09.07.2010 (č.l. 10
spisu) navrhovateľ vyúčtoval odporcovi sumu 17.924,72 eur za užívanie nebytových priestorov družstva
vlastníkov bytov J. B. L. X P. X. v dĺžke 36 mesiacov.

Výzvou zo dňa 05.09.2011 (č.l. 18 spisu) navrhovateľ vyzval odporcu na uhradenie sumy 15.103,23 eur
s príslušenstvom za užívanie nebytových priestorov na L. D. X P. X. bez právneho titulu od júla 2007 do
mája 2010 a na úhradu sumy 870,48 eur za neoprávnený odber elektrickej energie zistený v septembri2008 a nákladov s tým spojených vo výške 191,61 eur, ktoré navrhovateľ dňa 12.10.2010 uhradil ZSE
- distribúcia, a.s., a to do 14 dní od doručenia predžalobnej výzvy.

Listom zo dňa 21.09.2011 (č.l. 26 spisu) odporca odpovedal na predžalobnú výzvu navrhovateľa a
vyjadril nesúhlas s nárokom navrhovateľa na úhradu za užívanie nebytového priestoru a elektrickej
energie na L. X P. X.. Uviedol, že v roku 2007 realizoval odvodnenie a odkanalizovanie nádvoria
pred bytovým domom, ktoré práce neboli navrhovateľovi nikdy fakturované. Ako protihodnota mu bolo
správcom p. Y. ponúknutý nevyužívaný priestor v suteréne bytového domu, ako sklad pre potrebu

odporcu. Nakoľko tieto priestory boli zavlhnuté a nepoužiteľné, vyžadovali si nevyhnutné stavebné
úpravy. Použitý materiál a práce ako vyčistenie, opravy omietok, nové sociálne zariadenie, obklady,
dlažby, dvere, plynové kúrenie s kotlom realizoval odporca na vlastné náklady a uvedené priestory
tak stúpli na hodnote, nakoľko zabudované materiály ostali ponechané aj po jeho odchode. Zároveň v
bytovom dome realizoval údržbárske práce ako čistenie strechy, výmena poškodených škridiel, výmena
vodovodného potrubia, zamurovanie dier a pod. Všetky spomínané práce a dodávky z jeho strany neboli

účtované, ale vzájomnou dohodou započítané za navrhovateľom poskytnuté využívanie nebytového
priestoru. Z uvedených priestorov odporca nesúhlasil so žiadosťou o zaplatenie 15.103,23 eur a žiadal
o predloženie dokladov, na základe ktorých mu navrhovateľ účtoval uvedenú sumu. K žiadosti o úhradu
za neoprávnený odber elektrickej energie zotrval na vyjadrení v liste zo dňa 30.09.2010.

Listom zo dňa 30.09.2010 (č.l. 84 spisu) odporca oznámil predsedovi predstavenstva navrhovateľa
jeho vyjadrenie k nedoplatku elektrickej energie. Uviedol, že v čase, keď si prenajal nebytový priestor
a chcel nahlásiť odber elektrickej energie od ZSE - distribúcia, a.s. mu bolo povedané, že to nie je
možné, nakoľko nie je ukončený zmluvný vzťah s predchádzajúcim odberateľom elektrickej energie,
ktorý sa musí prísť odhlásiť a nahlásiť stav elektromeru. Podľa informácií odporcu išlo o kaderníctvo,

ktoré malo pred tým uvedené priestory v prenájme. Z uvedeného dôvodu bol odporca nútený napojiť
sa podružným meraním na elektromer zo spoločných priestorov bytového domu. O uvedenej situácii
vedel predchádzajúci správca p. Y., s ktorým sa dohodli, že odporcom odobratá elektrická energia zo
spoločných priestorov mu bude vyúčtovaná alebo započítaná so stavebnými prácami, ktoré realizoval
pre bytový dom. S odberom plynu odporca nemal problém, nakoľko tento bol riadne odhlásený a plynári

nemali problém napojiť odporcu ako nového odberateľa s počiatočným stavom, ktorý nahlásil a podložil
fotodokumentáciou. Neoprávnený odber elektrickej energie, ktorý zistili pracovníci ZSE - distribúcia bol
vyčíslený prostredníctvom elektromeru umiestneného v exteriéri, na ktorý odporca nebol napojený a
bol pozostatkom po predchádzajúcom podnájomcovi, s ktorým zrejme nebol riadne ukončený zmluvný
vzťah. Zo strany odporcu teda nedošlo k čiernemu odberu, preto nevidí dôvod uhrádzať vzniknutú škodu.

Faktúrou č. FA20120201 dodávateľ Y.. P. Š., H. U. U. P. XX, XXX XX X. vyúčtoval navrhovateľovi
sumu 640,- eur za poskytnutie dvoch úkonov právnej služby v zmysle advokátskej tarify vo veci
vydania bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v užívaní nebytových priestorov bez právneho titulu
a regresný nárok na náhradu škody za neoprávnený odber elektrickej energie voči spoločnosti BAU -

MONTAGE, s.r.o., Vysokoškolákov 2, 010 08 Žilina.

Listom zo dňa 09.12.2008 (č.l. 27 spisu) konateľ odporcu reagoval na výzvu zo spoločnosti ZSE -
distribúcia, a.s. o zaplatenie náhrady škody za neoprávnený odber elektrickej energie na odbernom
miesteL.X,XXXXXX.-vyúčtovanienáhradyškodyč.2308002798.Uviedol,ženauvedenomodbernom

mieste mu nebytové priestory prenajalo J. P. X. J., Z. XX, XXX XX X. a nie je ich vlastníkom. Priestory mu
boli odovzdané za prítomnosti správcu bytového domu a tieto využíval bez toho, aby nejakým spôsobom
zasahoval do elektromeru alebo elektrickej inštalácie. Vzhľadom k tomu, že z jeho strany nedošlo k
žiadnemu neoprávnenému odberu, nesúhlasil s vyúčtovaním náhrady škody vo výške 26.224,- Sk, ktorú
mu spoločnosť ZSE - distribúcia, a.s. zaslala.

Okresný súd Bratislava I platobným rozkazom zo dňa 20.09.2010 spisová značka 27Rob/68/2010 v
právnej veci navrhovateľa ZSE - distribúcia, a.s., IČO: 36 361 518, proti odporcovi: Družstvo vlastníkov
bytov DOPZ, družstvo, IČO: 35 682 604 v konaní o zaplatenie 870,48 eur s príslušenstvom uložil
odporcovi, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi sumu 870,48 eur

s úrokom z omeškania 6,5% ročne od 01.12.2008 do zaplatenia a nahradil trovy konania vo výške
52,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 139,61 eur. Podľa obsahu pripojeného spisu Okresného
súdu Bratislava I platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.10.2010. Z obsahu
pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava I,spisová značka 27Rob/68/2010 vyplýva, že platobnýrozkaz bol vydaný na základe návrhu na vydanie platobného rozkazu doručeného súdu dňa 26.07.2010,
z obsahu ktorého vyplýva, že dňa 09.09.2008 bola vykonaná kontrola odberného miesta poverenými
zamestnancami navrhovateľa, pri ktorej bol zistený neoprávnený odber elektrickej energie, nakoľko

odberné miesto bolo zapojené bez toho, aby mal odberateľ zmluvný vzťah s dodávateľom elektrickej
energie. O zistenom neoprávnenom odbere bol spísaný protokol o zistení neoprávneného odberu,
záznam o kontrole odberného miesta s priamym meraním a bola vyhotovená fotografická dokumentácia.
V dôsledku neoprávneného odberu bez uzatvorenej zmluvy vznikla navrhovateľovi škoda, ktorú vyčíslil
sumou 870,48 eur a túto vyfakturoval odporcovi faktúrou - vyúčtovaním náhrady škody č. 2308002798

vystavenou dňa 12.11.2008 splatnou 30.11.2008.

Podľa listiny označenej ako „Vyúčtovanie náhrady škody č. 2308002798“ (č.l. 13 spisu) spoločnosť ZSE
- distribúcia, a.s. vyúčtovala navrhovateľovi sumu 26.224,- Sk (870,48 eur) na základe protokolu za
neoprávnený odber elektriny. Podľa záznamu o kontrole odberného miesta s priamym meraním (č.l. 15
spisu)dňa09.09.2008bolavykonanákontrolaodbernéhomiestanaD.L.XP.X.aprikontrolemeracieho

miesta bolo zistené, že odberateľ má byť odpojený od odberu elektrickej energie, je však zapojený.
Odberateľ je bez zmluvného vzťahu s dodávateľom elektrickej energie. Boli vykonané opatrenia,
a to odpojenie odberateľa od odberu elektrickej energie a ďalšie podľa predloženého záznamu. V
predmetom zázname nie je uvedené označenie odberateľa. Záznam je potvrdený v kolónke „potvrdenie
odberateľa“ dňa 09.09.2008, meno p. W. a nečitateľný podpis. Navrhovateľ ďalej predložil protokol o

zistení neoprávneného odberu v zmysle zákona o energetike (č.l. 17 spisu), v ktorom je uvedené číslo
odberateľa 4600654600 na D. L. X, XXX XX X. a v popise neoprávneného odberu je uvedené, že pri
kontrole meracieho miesta bolo zistené, že odberateľ má byť odpojený od odberu elektrickej energie, je
však zapojený. Odberateľ je bez zmluvného vzťahu s dodávateľom elektrickej energie. V spodnej časti
protokolu je v kolónke „potvrdenie odberateľa“ uvedené p. W., 09.09.2008 a nečitateľný podpis.

Na č.l. 66 - 69 spisu sa nachádzajú doklady predložené navrhovateľom o realizovaní bezhotovostnej
úhrady sumy 870,48 eur za neoprávnený odber elektrickej energie, úroku z omeškania vo výške
106,72 eur, trov právneho zastúpenia vo výške 139,61 eur a platby typu úhrada vo výške 52,- eur dňa
12.10.2010.

Faktúrou č. 3 s dátumom vyhotovenia 24.08.2009 a dátumom splatnosti 07.09.2009 (č.l. 75 spisu)
dodávateľ Peter Kobzák, IČO: 43 651 682 vyúčtoval odporcovi ako odberateľovi sumu 62.569,34 eur za
práce a dodávky na B. Z. D. X. podľa popisu vyplývajúceho z obsahu predmetnej faktúry.

Faktúrouč.20070342(č.l.76spisu)sdátumomvystavenia16.07.2007adátumomsplatnosti29.07.2007
dodávateľ ROBSTAN, s.r.o., IČO: 36 418 838 vyúčtoval odporcovi ako odberateľovi sumu 118.843,- Sk
za dodávku a montáž dverí - B. Z. D. X. podľa špecifikácie uvedenej v predmetnej faktúre.

Faktúrou č. 2007230511 (č.l. 77 spisu) s dátumom vystavenia 12.09.2007 a dátumom splatnosti

26.09.2007 spoločnosť LEIBER, s.r.o., IČO: 31 564 755 vyúčtovala odporcovi ako odberateľovi sumu
38.979,50Skzapoložky1.V-134MVH1A,kotolLEIBERPreminoxPMP18,2.KP-133ZAAOA,kitodvodu
SP.60/100 pre cer comp a preminox a 3. montážna sada.

Odporca predložil do obsahu spisového materiálu listiny označené ako „Rozpočet pre stavbu kanalizácia

Zochova a dvor“, objednávateľ J.U. P. X. J., Z. X. - T., U..G..C.., dátum 30.07.2007, na sumu celkom
180.672,268 Sk a rozpočtu zodpovedajúci krycí list rozpočtu (č.l. 78 a 79 spisu). Ďalej odporca predložil
rozpočet na stavbu nebytový priestor - stavebné úpravy Z. XX, C. J. P. X. J., Z. X. - T., U..G..C.., dátum
30.07.2007 na sumu celkom 98.629,62 Sk a rozpočtu zodpovedajúci krycí list rozpočtu (č.l. 80 a 81
spisu) a rozpočet na stavbu nebytový priestor - stavebné úpravy, objekt Z. XX, C. J. P. X. J., Z. X.

- T., U..G..C.., dátum 30.07.2007, celkom na sumu 281.499,79 Sk a rozpočtu zodpovedajúci krycí list
rozpočtu (č.l. 82 a 83 spisu).

Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení účinnom do 31.1.2013
(ďalej len Obchodný zákonník), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri

ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov,
obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedenév odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto
ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto
predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento

zákon.

Podľa ustanovenia § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov
(ďalej len Občiansky zákonník), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ustanovenia § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa
musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

Podľa ustanovenia § 458 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa
nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo
vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej

doby ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou
práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

Podľa ustanovenia § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri právach vymáhateľných na súde začína
plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje

niečo iné.

Podľa ustanovenia § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je
premlčacia doba štyri roky.

Podľa ustanovenia § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie
nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová
premlčacia doba ohľadne tejto časti.

Podľa ustanovenia § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok,

predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v
prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

Podľa ustanovenia § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ
oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez

zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.

Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania
odporcu, Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť a
nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková

sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka,
v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý
kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka.

Podľa ustanovenia § 98 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov

(ďalej len OSP), vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje svoju
pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil navrhovateľ.
Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu.

Podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z

omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa ustanovenia § 39 ods. 1 a 2 Zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike v znení účinnom do 31.8.2012
(ďalej len Zákon č. 656/2004 Z.z.):(1) Neoprávneným odberom elektriny je odber
a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o
1. pripojení k prenosovej sústave alebo o pripojení k distribučnej sústave,

2. dodávke elektriny,
3. zúčtovaní odchýlky účastníka trhu,
4. prenesení zodpovednosti za odchýlku účastníka trhu na subjekt zúčtovania, alebo
5. distribúcii elektriny,
b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu

odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny,
c) meraný meracím zariadením, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, alebo na ktorom
bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.
(2) Pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu.
Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov,
použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ktorý ustanoví

všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Podľa ustanovenia § 373 ods. 1 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového
vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie
povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Predmetom konania v prejednávanej veci bol navrhovateľom uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 15.103,23 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 10.07.2010 do
zaplatenia. V tejto časti uplatneného nároku navrhovateľ svoj nárok skutkovo vymedzil tak, že odporca
užíval nebytové priestory vo vlastníctve navrhovateľa bez právneho dôvodu, kedy napriek rokovaniam

nedošlo medzi účastníkmi konania k uzavretiu písomnej zmluvy, následkom čoho získal odporca na
úkor navrhovateľa bezdôvodné obohatenie ako dôsledok ušlého nájomného za obdobie od 01.07.2007
do 31.05.2010, t.j. za obdobie 35 mesiacov. Napriek námietkam odporcu vo vzťahu k vymedzeniu
uplatneného nároku zo strany navrhovateľa (nájomné/nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia) z
obsahu návrhu na začatie konania a jeho skutkového vymedzenia ako je uvedené vyššie, ako aj z

ďalšíchpísomnýchaústnychprednesovnavrhovateľvprejednávanejvecivyplýva,žesadomáhanároku
na zaplatenie sumy 15.103,23 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia získaného odporcom
na úkor navrhovateľa tým, že užíval nebytové priestory vo vlastníctve navrhovateľa bez právneho
dôvodu (bez uzavretej nájomnej zmluvy). Takémuto právnemu posúdeniu navrhovateľom tvrdeného
skutkového stavu nebráni, že navrhovateľ v podanom návrhu zároveň uvádzal, že odporca za dobu

užívania nebytových priestorov nezaplatil „dohodnuté nájomné“ v sume 15.000,- Sk mesačne, nakoľko
týmto navrhovateľ len poukazoval na rokovania účastníkov konania ohľadne výšky náhrady za užívanie
nebytových priestorov, v rámci ktorých účastníci konania aj za obdobie spätne, kedy nájomná zmluva
preukázateľne uzavretá nebola, tento pojem používali
Uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia sa týka obdobia užívania nebytových priestorov

odporcom od 01.07.2007 do 31.05.2010. Odporca v písomnom podaní zo dňa 24.03.2014 potvrdil,
že nebytové priestory navrhovateľa určité obdobie užíval na základe dohody konateľa odporcu s
vtedajším štatutárnym zástupcom navrhovateľa svedkom Y.Č.. Konateľ odporcu vo výpovedi na
pojednávaní uviedol, že nebytové priestory začal odporca užívať v roku 2007, k presnému mesiacu
sa vyjadriť nevedel, a užívanie skončilo v roku 2010. Voči navrhovateľom tvrdenému obdobiu užívania

nebytových priestorov odporcom od 01.07.2007 do 31.05.2010 priamo nenamietal. Zo zápisu zo
stretnutia účastníkov konania 12.05.2010 (č.l. 60 spisu) vyplýva údaj „apríl 2007 začiatok nájmu - zmluva
od 01.07.2007“. K odovzdaniu nebytových priestorov odporcom došlo na základe zhodného tvrdenia
účastníkovkonaniadňa11.06.2010tak,akotovyplývaajzprotokoluzodovzdanianebytovýchpriestorov
z uvedeného dňa (č.l. 9 spisu). Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že v konaní nebolo zo strany

odporcu relevantne namietané a ani spochybnené, že v tvrdenom období od 01.07.2007 do 31.05.2010
nebytové priestory vo vlastníctve navrhovateľa užíval, a to bez uzatvorenej nájomnej zmluvy alebo inej
dohody s navrhovateľom o spôsobe ich užívania. Neexistencia zmluvného titulu užívania nebytových
priestorov odporcom resp. užívanie so súhlasom svedka Y. bez uzavretej nájomnej zmluvy nebolo medzi
účastníkmi konania sporné.

V prípade užívania nebytových priestorov bez platne uzavretej nájomnej zmluvy alebo iného právneho
titulu, majetkový prospech získava ten, kto plnenie prijíma bez právneho dôvodu a bez poskytovania
náhrady za ním vykonávané oprávnenia a bez toho, aby sa jeho majetok zmenšil o prostriedkyvynaložené v súvislosti s právnym vzťahom zakladajúcim právo nebytové priestory užívať. Vlastník tak
fakticky poskytuje plnenie bez toho, aby mu za ním poskytnuté plnenie bola platená náhrada. Vzhľadom
na povahu tohto plnenia ho príjemca nemôže vrátiť, a preto je povinný vydať bezdôvodné obohatenie

vo forme peňažnej náhrady. Majetkovým vyjadrením prospechu získaného na strane subjektu, ktorý
sa týmto spôsobom bezdôvodne obohatil, je peňažná suma, ktorá zodpovedá obvyklému nájomnému
požadovanému zvyčajne v danom mieste a čase za porovnateľnú nehnuteľnosť z hľadiska rozsahu,
spôsobu a účelu jej užívania.

Pokiaľ ide o výšku uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, navrhovateľ v
návrhu poukazoval na „nájomné dohodnuté na sumu 15.000,- Sk mesačne“. V písomnom vyjadrení
k odporu proti platobnému rozkazu z 08.01.2014 navrhovateľ uviedol, že výška bezdôvodného
obohatenia zodpovedá nájomnému vynakladanému obvykle na danom mieste a čase za porovnateľné
nehnuteľnosti. Odporca mal pritom vedomosť o jeho výške, nakoľko v liste z 19.05.2010 sám navrhol
cenu ďalšieho nájmu cca 500,- eur + energie (č. l. 62 spisu). Predseda predstavenstva navrhovateľa

vo výpovedi na pojednávaní dňa 01.04.2014 uviedol, že k sume 15.000,- Sk uvedenej aj v zápise
z 12.05.2010 dospel navrhovateľ tak, že prostredníctvom realitných kancelárií pred stretnutím s
odporcom zisťoval ceny nájmu. Zároveň uviedol, že uplatňovaná suma 15.000,- Sk mesačne vyplýva
z obsahu zápisu zo stretnutia účastníkov konania z 12.05.2010. Konateľ odporcu vo výpovedi na
pojednávaní dňa 01.04.2014 uviedol, že sa s predsedom predstavenstva navrhovateľa p. I.Ý. dohodol,

že výška úhrady za užívanie nebytových priestorov bude 10.000,- Sk bez energií, alebo 15.000,-
Sk s energiami, a to za celé obdobie, počas ktorých odporca priestory užíval, čo je uvedené v
zápise z 12.05.2010. S poukazom na obsah listinných dôkazných prostriedkov a vyjadrení účastníkov
konania súd konštatuje, že v konaní nebolo relevantným spôsobom spochybnené, že navrhovateľom
uplatnená výška bezdôvodného obohatenia za užívanie nebytových priestorov 15.000,-Sk mesačne

zodpovedá obvyklému nájomnému za užívanie obdobných nebytových priestorov. Takto bola táto suma
ustálená vo vzájomnej komunikácii medzi účastníkmi konania a vyjadrenie právnej zástupkyne odporcu
v rámci záverečného prednesu na pojednávaní dňa 09.10.2014, že navrhovateľ výšku bezdôvodného
obohatenia nepreukázal, je v rozpore s obsahom vykonaných dôkazov a zhodnými prejavmi účastníkov
konania. Súd tak ustálil, že bezdôvodné obohatenie, ktoré odporca získal na úkor navrhovateľa užívaním

nebytových priestorov bez právneho dôvodu v období od 01.07.2007 do 31.05.2010 predstavuje sumu
525.000,- Sk (35 mesiacov x 15.000,- Sk), od ktorej odpočítal sumu 70.000,- Sk ako navrhovateľom
uznanú hodnotu prác realizovaných odporcom pri úprave predmetných nebytových priestorov. Výsledná
výška bezdôvodného obohatenia na strane odporcu na úkor navrhovateľa tak predstavuje sumu
455.000,- Sk ( 15.103,23 eur).

V odpore proti platobnému rozkazu odporca bez bližšej špecifikácie vzniesol námietku premlčania
vo vzťahu k navrhovateľom uplatnenému nároku. Túto námietku konkretizovala právna zástupkyňa
odporcu na pojednávaní dňa 21.01.2014 a uviedla, že žaloba bola podaná na súde dňa 29.02.2008,
a teda minimálne časť nároku do 28.02.2008 je premlčaná. Vzťah medzi účastníkmi konania súd

vyhodnotil ako vzťah obchodno-právny podľa ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného
zákonníka. Nakoľko Obchodný zákonník obsahuje komplexnú právnu úpravu inštitútu premlčania, nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia sa v obchodných záväzkovoprávnych vzťahoch premlčuje v
4-ročnej premlčacej dobe podľa ustanovenia § 397 Obchodného zákonníka. V prípade uplatneného
nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného na strane odporcu tým, že užíval nebytové

priestory vo vlastníctve navrhovateľa bez právneho dôvodu, nemožno hovoriť o čase plnenia, alebo
splatnosti záväzku, a je teda potrebné moment, kedy premlčacia doba začína plynúť, stanoviť objektívne
momentom, kedy navrhovateľ mohol právo na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatniť súde.
Bezdôvodné obohatenie v tomto prípade vzniká za každý deň užívania nebytových priestorov vo
vlastníctve inej osoby samostatne a právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniká opakovane

za každý deň užívania nebytových priestorov bez právneho dôvodu. Premlčacia doba tak v súlade s
ustanovením § 391 Obchodného zákonníka začína plynúť každým jednotlivým dňom, za ktorý veriteľovi
vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ teda návrh navrhovateľa bol podaný na
súde dňa 29.02.2012, za obdobie presahujúce 4 roky spätne od podania návrhu, t.j. za obdobie
od 01.07.2007 do 29.02.2008, odporca dôvodne uplatnil námietku premlčania a právo na vydanie

bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.07.2007 do 29.02.2008, t.j. za 8 mesiacov x 15.000,- Sk,
spolu 120.000,- Sk, nemôže súd v súlade s ustanovením § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka v súdnom
konaní navrhovateľovi priznať. Nepremlčaný nárok navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia
za ustálené obdobie užívania nebytových priestorov odporcom bez právneho dôvodu tak predstavujesumu 455.000,- Sk mínus 120.000,- Sk. t.j. 335.000,-Sk (11.119,96 eur). Pokiaľ navrhovateľ v priebehu
konania namietal, že podpísaním zápisu z 12.05.2010 odporca uznal záväzok voči navrhovateľovi, s
touto argumentáciou sa súd nestotožnil. Obsahom zápisu z 12.05.2010 nie je výslovný prejav vôle

odporcu v zmysle ustanovenia § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka uznať svoj určitý záväzok voči
navrhovateľovi, ktorý by mal v zmysle ustanovenia § 407 Obchodného zákonníka za následok plynutie
novej 4-ročnej premlčacej doby od podpísania zápisu 12.05.2010.

Odporca v odpore proti platobnému rozkazu ďalej vzniesol námietku započítania pohľadávky voči

navrhovateľovi titulom vykonania stavebných prác bez bližšej špecifikácie. Procesnú obranu odporca
upresnil na výzvu súdu v písomnom podaní z 24.03.2014, v ktorom uviedol, že na úpravu nebytových
priestorov vynaložil náklady, ktoré predstavovali sumu 667.354,- Sk (22.152,- eur), ako to vyplýva z
predložených krycích listov zo dňa 30.07.2007 a tieto úpravy realizoval na základe dohody so svedkom
Y.. Ďalej odporca uviedol, že realizoval v nebytových priestoroch dodávku a montáž zdravotechniky,
kúrenia a dverí v hodnote 220391,84 Sk (7.315,66 eur), čo vyplýva z dodávateľských faktúr vystavených

voči odporcovi. Odporca uvádzal, že so svedkom Y. sa dohodol, že tieto náklady budú započítané na
náklady za užívanie nebytových priestorov. Uplatnil tak svoju pohľadávku na započítanie voči nároku
navrhovateľa do výšky navrhovateľom uplatneného nároku. Prejav vôle odporcu bol posúdený ako
obrana proti návrhu v zmysle ustanovenia § 98 veta druhá OSP. Predseda predstavenstva navrhovateľa
vo výpovedi na pojednávaní 01.04.2014 potvrdil, že odporca stavebné úpravy v nebytových priestoroch

vykonal, avšak neexistuje ich presná evidencia. Samotný navrhovateľ stavebné náklady vynaložené
odporcom odhadol na sumu 70.000,- Sk. Konateľ odporcu vo všeobecnosti na pojednávaní dňa
01.04.2014 uviedol, aké stavebné úpravy mali byť v nebytových priestoroch vykonané a zároveň uviedol,
že bola dohoda so svedkom Y., že vykonané práce budú započítané na nájomné, avšak bez dojednania
konkrétnej mesačnej sumy. Na preukázanie rozsahu a hodnoty vykonaných stavebných úprav odporca

predložil zo svojej internej evidencie faktúry a rozpočty spolu s krycími listami rozpočtov na č. l. 75 - 83
spisu. Z uvedených listín nevyplýva, že by tieto boli navrhovateľom schválené. Svedok H. Y. potvrdil, že
na základe ústnej dohody s odporcom mali byť odporcom vykonané práce zohľadnené v cene nájmu.
Zároveň ale uviedol, že konkrétne práce s odporcom nedohadovali a ani nedošlo k dohode o ich cene.
Potvrdil, že odporca v priestoroch osadil dvere, na kotol a radiátory si nepamätal. Na vykonané práce

nebol vypracovaný žiaden rozpočet, ani žiadna dokumentácia, ktorou by svedok práce odsúhlasil a
predložené krycie listy rozpočtov svedkovi neboli známe.

Hoci z vykonaného dokazovania vyplýva, že odporca realizoval určité stavebné úpravy (práce) v
užívaných nebytových priestoroch a že na základe ústnej dohody so svedkom Y., vtedajším predsedom

predstavenstva navrhovateľa, hodnota týchto stavebných úprav mala byť započítaná na „nájom za
užívanie nebytových priestorov“, súd konštatuje, že v konaní nebol preukázaný konkrétny rozsah
ani cena týchto prác. Odporca vykonané práce a dodávky materiálu preukazoval predloženými
faktúrami vystavenými jeho dodávateľmi a krycími listami rozpočtov, ktoré sú internými dokladmi
navrhovateľa. Nebolo preukázané, že by tieto boli, či už vopred alebo dodatočne, navrhovateľom

schválené a za situácie, kedy navrhovateľ tvrdený rozsah a hodnotu odporcom vykonaných prác
namietal, odporca sa v dôsledku realizácie prác a stavebných úprav bez náležitého dojednania
s navrhovateľom dostal v prejednávanej veci do dôkaznej núdze. Samotné krycie listy rozpočtov
vypracované odporcom nepreukazujú, že práce v nich uvedené boli v nebytových priestoroch skutočne
vykonané a rovnako predložené faktúry nie sú dôkazom o tom, že položky nimi fakturované boli skutočne

v nebytových priestoroch zabudované. Faktúra taktiež nepreukazuje skutočné vynaloženie určitého
nákladu. Rovnako nebola v konaní preukázaná ani konkrétna suma, v akej mali byť odporcom vykonané
práce na „nájomné“ započítané, t.j. či v hodnote reálne vynaložených nákladov alebo v hodnote
zhodnotenia nebytových priestorov v dôsledku vykonaných prác. Nakoľko teda nebol preukázaný
konkrétny obsah dojednania účastníkov konania o tvrdenom započítaní vzájomných pohľadávok, súd

konštatuje, že odporca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne existencie vzájomnej pohľadávky voči
navrhovateľovi titulom náhrady za zhodnotenie nebytových priestorov vo vlastníctve navrhovateľa
v rozsahu presahujúcom sumu 70.000,-Sk, ktorú navrhovateľ pri uplatnenom nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia zohľadnil.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu
11.119,96 eur titulom vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré odporca získal na úkor navrhovateľa
užívaním nebytových priestorov vo vlastníctve navrhovateľa bez právneho dôvodu v období od
01.07.2007 o 31.05.2010 pri zohľadnení odporcom dôvodne vznesenej námietky premlčania. Akopríslušenstvo pohľadávky súd priznal navrhovateľovi nárok na zákonný úrok z omeškania vo výške 9%
ročne od 07.10.2011 do zaplatenia. Navrhovateľ vyzval odporcu na vydanie bezdôvodného obohatenia
v sume 15.103,23 eur predžalobnou výzvou z 05.09.2011 v lehote 14 dní od jej doručenia odporcovi.

Dátum doručenia predžalobnej výzvy odporcovi z obsahu spisu nevyplýva. Odporca na túto výzvu
odpovedal listom z 21.09.2011 (ktorý deň pripadol na nedeľu) a preto súd ustálil, že najneskôr v sobotu
20.09.2011 bola predžalobná výzva odporcovi doručená. Pri zohľadnení poskytnutej lehoty 14 dní,
ktorej posledný deň pripadol na sobotu 05.10.2011, preto v súlade s ustanovením §
122 ods. 3 Občianskeho zákonníka bol posledným dňom lehoty pondelok 06.10.2011, sa odporca

dostal do omeškania so splnením peňažného záväzku voči navrhovateľovi titulom povinnosti vydať
bezdôvodné obohatenie odo dňa 07.10.2011. Pokiaľ navrhovateľ v podanom návrhu odvodzoval deň
počiatku omeškania odporcu odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry č. FV1000001 súd uvádza,
že v konaní nebolo preukázané, že by sa táto faktúra dostala do dispozičnej sféry odporcu a rovnako z
jej obsahu nevyplýva výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia tak, ako toto bolo predmetom návrhu
navrhovateľa v prejednávanej veci. Vo zvyšnej časti uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného

obohatenia a úroku z omeškania súd návrh navrhovateľa zamietol.

Navrhovateľ si podaným návrhom ďalej uplatnil nárok vo výške 640,- eur, ktorý vymedzil ako trovy
spojené s účelným uplatňovaním práva v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za dva úkony
právnej služby 02.09.2011 - konzultácia s právnikom a 02.02.2011 - spísanie návrhu na vydanie

platobného rozkazu, pri sadzbe za jeden úkon 320,- eur. V petite návrhu na začatie konania si
navrhovateľ túto sumu uplatnil v rámci náhrady trov konania. Vzhľadom na skutkové vymedzenie
uplatneného nároku v tejto časti súd konštatuje, že v tomto prípade nejde o trovy konania začatého
na návrh navrhovateľa doručeného súdu dňa 29.02.2012 v zmysle ustanovenia § 137 OSP, ale o
príslušenstvo v tomto konaní uplatnenej pohľadávky v zmysle ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho

zákonníka (náklady spojené s jej uplatnením) ako samostatný hmotnoprávny nárok spočívajúci vo
vynaložených nákladoch na právne služby pred začatím občianskeho súdneho konania. V súvislosti
s touto časťou uplatneného nároku navrhovateľ predložil faktúru č. 20120201
vystavenú dodávateľom Y.. P. Š., H.O. U. U. P. XX, XXX XX X., ktorou vyúčtovala navrhovateľovi za
poskytnutie dvoch úkonov právnej služby v zmysle advokátskej tarify vo veci vydania bezdôvodného

obohatenia spočívajúceho v užívaní nebytových priestorov bez právneho titulu a regresný nárok na
náhradu škody za neoprávnený odber elektrickej energie voči spoločnosti X. - T., U..G..C.. v sume 640,-
eur. Súd uvádza, že samotná faktúra vystavená advokátkou JUDr. Veronikou Šoltésovou nie je dôkazom
preukazujúcim, že úkony právnej služby touto advokátkou navrhovateľovi skutočne poskytnuté boli a
rovnako nepreukazuje reálne vynaloženie týchto nákladov (ich zaplatenie), ako predpoklad možnosti ich

priznania v prejednávanej veci. Vzhľadom na uvedené súd návrh navrhovateľa v tejto časti zamietol.

Predmetom konania v prejednávanej veci bol ďalej navrhovateľom uplatnený regresný nárok na náhradu
škody za neoprávnený odber elektrickej energie vo výške 870,48 eur zistený v septembri 2008 a
nákladov s ním súvisiacich, spočívajúcich v náhrade trov konania vo výške 52,- eur trov právneho

zastúpenia vo výške 139,61 eur, ktoré navrhovateľ podľa v konaní predložených listinných dôkazných
prostriedkov uhradil spoločnosti ZSE Distribúcia, a.s., IČO: 36 361 518 na základe platobného rozkazu
Okresného súdu Bratislava I zo dňa 20.09.2010 sp. zn. 27Rob/68/2010, právoplatného dňa 15.10.2010.
Na odôvodnenie uplatneného nároku v tejto časti navrhovateľ uviedol, že podľa protokolu o zistení
neoprávneného odberu, vyúčtovania náhrady škody a záznamu o kontrole odberného miesta zo dňa

09.09.2008, pri ktorom bol osobne prítomný konateľ odporcu, došlo k neoprávnenému odberu v
období, kedy odporca nebytové priestory vo vlastníctve navrhovateľa bez právneho dôvodu užíval.
Predseda predstavenstva navrhovateľa k otázke ohľadne odoberania elektrickej energie v nebytových
priestoroch uviedol, že ich predošlý užívateľ nemal na seba prehlásený elektromer. Nakoľko prestal za
elektrickú energiu platiť, elektrárne elektromer odpojili. Po tom, čo mal priestory sprístupnené odporca,

elektromer tam nebol a odporca oň elektrárne ani nežiadal. Odporca sa napojil pravdepodobne so
súhlasom p. Y. na spoločný odber na elektromer pre spoločné priestory. Odporca
nárok navrhovateľa na náhradu škody titulom neoprávneného odberu neuznával, nakoľko z jeho
strany k neoprávnenému odberu nedošlo. Uviedol, že mal vlastný podružný elektromer namontovaný
v interiéri nebytového priestoru, ktorým bol napojený na elektromer vo verejnom priestranstve. Zo

strany navrhovateľa mu nikdy nebola skutočne spotrebovaná elektrická energia vyúčtovaná, a preto
za spotrebu elektrickej energie nič neuhradil. V konaní na Okresnom súde Bratislava I sa navrhovateľ
nijakým spôsobom nebránil, ani o tomto konaní odporcu neinformoval. Zistený neoprávnený odber bol
vyčíslený prostredníctvom elektromeru umiestneného v exteriéri, na ktorý odporca nebol napojený a bolpozostatkom po predchádzajúcom nájomcovi. Zo strany odporcu k neoprávnenému odberu nedošlo a
nemal možnosť nejakým spôsobom zasahovať do elektromeru.

Neoprávnený odber elektrickej energie v rozhodujúcom období upravovalo ustanovenie §
39 zákona č. 656/2004 Z.z. Neoprávneným odberom v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia
sa okrem iného rozumel odber elektriny bez uzatvorenej zmluvy o dodávke elektriny. V zmysle
odseku 2 uvedeného zákonného ustanovenia, v prípade zistenia neoprávneného odberu je ten, kto
elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu a pokiaľ ju nemožno vyčísliť, tak sa

použije spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne
záväzným právnym predpisom. Z listinných dôkazných prostriedkov predložených navrhovateľom
vyplýva, že dňa 09.09.2008 bola vykonaná kontrola na odbernom mieste na ulici L. X, XXX XX X. a
bolo zistené zapojenie odberateľa na odber elektrickej energie, hoci odberateľ mal byť odpojený, a
zároveň sa v zázname konštatuje, že odberateľ je bez zmluvného vzťahu s dodávateľom elektrickej
energie. Z listinných dôkazných prostriedkov predložených navrhovateľom bez ďalšieho nevyplýva,

že by sa zistený neoprávnený odber elektrickej energie týkal práve elektrickej energie odoberanej v
nebytových priestoroch vo vlastníctve navrhovateľa, ktoré boli užívané odporcom. Odporca v priebehu
konania ako aj v predsporovej komunikácii s navrhovateľom opakovane uvádzal, že bol napojený na
elektromer v spoločných priestoroch bytového domu a na elektromer, na ktorom bol zistený neoprávnený
odber, napojený nebol. Zároveň, pokiaľ by sa aj zistený neoprávnený odber elektrickej energie týchto

nebytových priestorov týkal, súd konštatuje, že neoprávneného odberu bez uzatvorenej zmluvy o
dodávke elektriny s dodávateľom elektrickej energie v zmysle ustanovenia § 39 ods. 1 písm. a)
bod 2 zákona č. 656/2004 Z.z. sa ako zodpovedný subjekt dopustil navrhovateľ, ktorý ako vlastník
nebytových priestorov bol povinný v postavení zmluvného odberateľa s dodávateľom elektrickej energie
zabezpečiť uzavretie zmluvy o dodávke elektrickej energie na odberné miesto v nebytových priestoroch

azodpovedázaškodu,ktorávdôsledkuneoprávnenéhoodberudodávateľovielektrickejenergievznikla.
Bolo povinnosťou navrhovateľa zabezpečiť zmluvný základ dodávania elektrickej energie do nebytových
priestorov v jeho vlastníctve a rovnako aj vysporiadanie zmluvného vzťahu predchádzajúceho nájomcu.
Navrhovateľ v konaní neobjasnil, akým spôsobom bol zabezpečený zmluvný vzťah s dodávateľom
elektrickej energie vo vzťahu k sporným nebytovým priestorom v jeho vlastníctve v období ich užívania

odporcom a rovnako netvrdil, že by on sám mal záujem nebytové priestory od dodávky elektrickej
energie odpojiť a teda že by v rozpore s jeho vôľou iný subjekt (napr. odporca) dodávku elektrickej
energie zabezpečil v rozpore so Zákonom č. 656/2004 Z.z. Pokiaľ navrhovateľ umožnil užívanie
nebytových priestorov odporcovi (súhlas svedka Y.), odporca bol v postavení faktického užívateľa
elektrickej energie v nebytových priestoroch, a preto nie je vylúčené, aby sa navrhovateľ ako vlastník

nebytových priestorov voči nemu domáhal náhrady úhrady za odporcom skutočne spotrebovanú
elektrickú energiu, avšak jej výška nebola v konaní zistená. Pokiaľ neoprávnený odber (za predpokladu,
že by sa nebytových priestorov týkal) v dôsledku odberu elektrickej energie bez uzatvorenej zmluvy
o dodávke elektriny, za ktorý zodpovedá navrhovateľ, bol účtovaný vo vyššej sadzbe ako by bola
hodnotaskutočnespotrebovanejelektrickejenergie,takrozdielmedziskutočnespotrebovanouenergiou

a výškou neoprávneného odberu by mohol navrhovateľ požadovať od odporcu titulom náhrady škody,
rovnako aj náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia, ktoré bol nútený v súvislosti s konaním
prebiehajúcim na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 27Rob/68/2010 vynaložiť, len za predpokladu
preukázania predpokladov vzniku zodpovednosti odporcu za škodu, ktorými sú v zmysle ustanovenia
§ 373 Obchodného zákonníka porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu, vznik škody a príčinná

súvislosti. Navrhovateľ v návrhu na začatie konania nekonkretizoval, k akému porušeniu povinnosti zo
strany odporcu malo dôjsť, v príčinnej súvislosti s ktorým by bol vznik škody na strane navrhovateľa,
ktorá mu vznikla v súvislosti so zisteným neoprávneným odberom. Nad rámec toho, že z navrhovateľom
predložených listinných dôkazných prostriedkov bez ďalšieho nevyplýva, že neoprávnený odber
elektrickej energie bol zistený na elektromere, ktorým bola zaznamenávaná spotreba elektrickej energie

vnebytovýchpriestorochužívanýchodporcom,vkonanínebolonavrhovateľomtvrdenéaanivykonaným
dokazovaním preukázané porušenie povinnosti odporcom z právneho vzťahu s navrhovateľom a ani
jeho konanie v rozpore so zákonom č. 656/2004 Z.z. v zmysle neoprávneného zásahu do elektromeru
alebo neoprávneného pripojenia sa k odberu elektrickej energie na elektromer, na ktorom bol zistený
neoprávnený odber. S poukazom na uvedené súd v tejto časti návrh navrhovateľa zamietol.

Nakoľko v prejednávanej veci došlo k vyhláseniu rozsudku postupom podľa ustanovenia § 156
ods. 3 OSP a v čase vyhlásenia rozsudku nebola ešte zrejmá konečná výška trov konania vzniknutých
na strane účastníkov konania, rozhodol súd tak, že o trovách konania bude rozhodnuté do 30-tich dní poprávoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Lehota 3 pracovných dní na vyčíslenie trov konania zo strany
účastníkov konania začne plynúť od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 151 ods. 3 OSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia
dvojmo, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a
príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami,
ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na
jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).