Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 5, 2014

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 7C/189/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3712212090
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Jankovský

ECLI: ECLI:SK:OSPB:2014:3712212090.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica, samosudca JUDr. Róbert Jankovský, v právnej veci navrhovateľa:

POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich
Paľko s.r.o. so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421 proti odporcovi: Slovenská republika,
zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, v konaní o
náhradu škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 27.09.2012, sa navrhovateľ domáhal náhrady majetkovej
škody 175 Eur a nemajetkovej ujmy 276,60 Eur, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Považská Bystrica. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že je slovenskou právnickou
osobou,ktorávykonávapodnikateľskúčinnosťvprevažujúcejmierevoblastiposkytovaniakrátkodobých
úverov. Navrhovateľ ďalej uviedol, že v súlade s pravidlami riadneho hospodárenia ako oprávnený
subjekt (veriteľ zo zmluvy o úvere č. 3201261) navrhol písomným podaním, spísaným procedurálnym

postupom podľa ust. § 38 a nasl. Exekučného poriadku zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať
exekúciu. Exekúciu oprávnený navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku,
vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č.: XXXXXXX uzavretej s dlžníkom E. B., nar. X.X.XXXX. Návrh
na vykonanie exekúcie súdny exekútor zaevidoval pod spis. zn. EX 1596/2006. V rámci uvedeného
exekučného konania súdny exekútor predložil návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom
miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu t.j. Okresnému súdu Považská Bystrica a požiadal ho
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd udelil exekútorovi poverenie na vykonanie

exekúcie pod č. 5306*028515.

Navrhovateľspísaldňa20.9.2010návrhnazmenusúdnehoexekútoraapodaltentonávrhexekučnému
súdu v zmysle § 44 ods. 8 Exekučného poriadku. Napriek tomu, že návrh na zmenu exekútora mal
všetky formálne a materiálne podmienky podľa Exekučného poriadku a O.s.p., exekučný súd o návrhu
nerozhodol v zákonom stanovenej lehote 30 dní od doručenia návrhu na zmenu exekútora podľa §
44 ods. 8 Exekučného poriadku účinného od 1.12.2006. Exekučný súd napriek tomu, že exekučná

vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi
konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu
a rozhodnutiu, nerozhodol o návrhu v zákonom stanovenej lehote, čím porušil zákon. Navrhovateľ
zároveň tvrdil, že v predmetnom prípade neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovalaexekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia
pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Ako dôkaz na podporu svojich tvrdení navrhol pripojenie súdneho
spisu exekučného súdu (Okresného súdu Považská Bystrica) založený pre exekučné konanie vedené

medzi navrhovateľom ako oprávneným: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 so sídlom Pribinova ul.
č.25, Bratislava 811 09 a povinným: E. B., nar. X.X.XXXX pre vymoženie peňažnej pohľadávky, ktorá
vznikla neplnením záväzku povinnej vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č.: XXXXXXX. Opísaný postup
exekučného súdu preto hodnotil ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne ust. § 44 ods. 8
Exekučného poriadku. Navrhovateľ tiež uviedol, že nečinnosť exekučného okresného súdu nie je ničím

ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali
smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa navrhovateľ v predmetnej veci počas súdneho
konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp. zn.: I. ÚS 41/02, III. ÚS 117/02, I. ÚS 13/05).
Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ sa dozvedel o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja,
ktorý vyústil do porušenia jeho práv a spôsobenej škody, po doručení uznesenia exekučného súdu zo

dňa 24.2.2011 o zmene súdneho exekútora. Skutkový dej bol zavŕšený doručením uznesenia o zmene
súdneho exekútora.

Navrhovateľovi vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov
spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré

zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom. Navrhovateľ
vynaložil v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca
pomocou informačného systému sumu 70,- Eur, na udržiavanie a správu informačného systému
sumu 40,- Eur, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom 50 Eur, na
administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje

spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné
výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15,- Eur. Celkovo
vynaložil navrhovateľ vo veci správy a vymáhania svojej pohľadávky výlučne vplyvom nesústredenej
činnosti exekučného súdu márne sumu 175,- Eur. Táto suma by nezaťažila navrhovateľa, ak by
exekučný súd postupoval správne a pri rozhodovaní o návrhu na zmenu exekútora by dodržal zákonom

stanovenú dobu. Ďalej poukázal navrhovateľ na skutočnosť, že k podaniu návrhu na zmenu exekútora
pristúpil z dôvodu straty dôvery k pôvodnému súdnemu exekútorovi vzhľadom na jeho neefektívne a
neúčinné postupy, ktoré nesmerovali k riadnej a včasnej ochrane oprávnených záujmov navrhovateľa,
ktorý mal odôvodniteľné podozrenie vzniku škody na jeho strane. Keďže exekučný súd ostal po podaní
návrhu na zmenu exekútora nečinný, musel navrhovateľ za účelom udržania bonity jeho pohľadávky

a jej zabezpečenia usmerňovať exekútora a ďalšie účastné orgány, čo si vyžiadalo aktívnu systémovú
správu pohľadávky navrhovateľom.

Zároveň si navrhovateľ uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie
porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora v zákonom stanovenej dobe v

spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl.6
ods. l Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný
postup okresného súdu je podľa názoru navrhovateľa dôsledkom jeho nesústrednej činnosti takej

intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových
práv poškodeného. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania poškodeného,
že nastanú účinky predpokladané ust. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku a správnym postupom súdu
dôjdekzmeneexekútora,čobudeviesťkefektívnemuaúčinnémuvymoženiupohľadávkynavrhovateľa.
Nesprávny úradný postup vystavil oprávnené záujmy navrhovateľa rizikám, akými sú skutočnosť, že

neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným súdom mohlo dôjsť k zániku
povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným alebo k insolvencii povinného.
Náhradu nemajetkovej ujmy navrhovateľ vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho
zákonných nárokov (definovaných zákonom stanovenou lehotou danou k rozhodnutiu) a základných
práv. Ako ďalšie dôvody na podporu svojej žiadosti o náhradu nemajetkovej ujmy navrhovateľ tiež

uviedol:

a. Neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať
vniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu v spojení sabsolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času, vyvolala u navrhovateľa, resp. u členov riadiacich
orgánovspoločnosti,akoajujejmajiteľovpocityfrustrácie,úzkosti,nespravodlivosti,neistotyanedôvery
v právo a rovnosť v spoločnosti;

b. Úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu
spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných
podnikateľských aktivít navrhovateľa, ako aj zánik už vytvorených podnikateľský plánov. Vyvolaná strata
zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane navrhovateľa, ale aj na strane
jeho majiteľov;

c. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa a
spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.

Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal navrhovateľ pre možnú analógiu z
doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je
spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 20.000,-Sk, t.j.

cca 663,88 Eur. Ohľadom primeranosti požadovanej výšky finančného zadosťučinenia navrhovateľ
poukázal na viaceré rozhodnutia ústavného súdu vo veci porušovania práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov súdmi v civilnom konaní. Navrhovateľ si uplatnil primeranú náhradu nemajetkovej
ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania,
za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný

zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné
vymoženie pohľadávky (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom
exekučného súdu) sumu 276,60 Eur za 161 dní, počas ktorých bol exekučný súd bezdôvodne nečinný.
Navrhovateľ vypočítal nárok alikvotným pomerom 55,32 Eur za každý mesiac omeškania v činnosti
exekučného súdu a to práve na základe aplikácie vyššie uvedenej doktríny ústavného súdu teda 663,88

Eur za rok : 12 mesiacov v roku = 55,32 Eur za mesiac.

Navrhovateľ uviedol, že postupoval podľa ust. § 15 ods. l zákona č. 514/2003 Z.z. a písomnou žiadosťou
požiadalodporcuopredbežnéprerokovaniejehonárokunanáhraduškody,avšakbezpozitívnejreakcie.
Ako dôkaz na preukázanie týchto tvrdení navrhol pripojenie spisu Ministerstva spravodlivosti SR k

predbežnému prerokovaniu nároku navrhovateľa na náhradu škody uplatňovanej v tomto konaní.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhovateľ požadoval, aby súd medzitýmnym rozsudkom v zmysle ust. §
152 ods. 2 veta druhá in fine OSP rozhodol o základe veci tak, že odporca je zodpovedný za škodu, ktorá
vznikla navrhovateľovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Považská Bystrica, pretože

tento nerozhodol o návrhu navrhovateľa na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní vedenom
pre pohľadávku navrhovateľa, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č.:
XXXXXXX (povinnému) E. B., nar. X.X.XXXX, v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote, a následne, aby
súd rozsudkom rozhodol tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi z titulu majetkovej škody
sumu 175,- Eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 276,60 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti

rozsudku.

Odporca sa k návrhu navrhovateľa vyjadril písomným podaním zo dňa 11.9.2014, pričom návrh
navrhovateľa žiadal ako nedôvodný zamietnuť. Poukázal na to, že v návrhu nie sú uvedené relevantné
údaje týkajúce sa exekučnej veci (sp. značka, dátumy a pod.) a nie je ani jasný titul uplatneného

nároku. Navrhovateľ teda namietal nezákonné konanie v podobe nerozhodnutia o návrhu na zmenu
súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote, ale zároveň namietal nesprávny úradný postup v
podobe prieťahov. Podľa tvrdenia odporcu s takto formulovanou žalobou nie je jednoznačne jasné, na
základe akého titulu si navrhovateľ uplatňuje škodu. Podľa odporcu všeobecný súd nie je oprávnený
posudzovať prieťahy v konaní súdu, a toto právo má iba predseda súdu, alebo Ústavný súd SR.

Podľa odporcu, nárok na súde bol uplatnený predčasne, keďže neuplynulo 6 mesiacov od prijatia
žiadosti žalobcu o predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody. Okrem toho odporca nedoplnil
žiadosť o predbežné prerokovanie nároku o žiadne informácie týkajúce sa výšky škody, kedy sa o
škode dozvedel, či podal sťažnosť na prieťahy, neposkytol žiadnu súčinnosť, a tým zmaril akúkoľvek
možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, a preto návrh žalobcu nepovažuje odporca

za predbežne prerokovaný. K otázke nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom
ustanovenej lehote odporca uviedol, že všeobecným predpokladom na zmenu súdneho exekútora
je žiadosť oprávneného na zmenu súdneho exekútora spolu s uvedením súdneho exekútora, ktorý
má nahradiť pôvodného exekútora. V praxi je zaužívaný model, v zmysle ktorého exekučný súd podôjdení žiadosti o zmenu súdneho exekútora predloží túto žiadosť pôvodnému súdnemu exekútorovi
na vyjadrenia, na vyčíslenie jeho doterajších trov a na zaslanie príslušného exekútorského spisu za
účelom realizácie povinností vyplývajúcej exekučnému súdu s ustanovenia § 44 ods. 9 zák. č. 233/1995

Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení neskorších zákonov (Exekučný
poriadok). Súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa ods. 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí
exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora,
ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. S poukazom na ust. § 9 ods. 2 Zák. č. 514/2003
(v znení účinnom od l. l. 2013) odporca uviedol, že navrhovateľ nepreukázal, že by podal sťažnosť

na prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti, že by existovalo právoplatné rozhodnutie
vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie ESĽP alebo Ústavného súdu SR , ktorými
by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Podľa odporcu
nie je tak preukázaný nesprávny úradný postup súdu spočívajúci v existencii prieťahov. Navrhovateľ
nepreukázal vznik a ani výšku materiálnej škody a nepreukázal ani vznik nemajetkovej ujmy a ani to,
že by sa mala poskytovať náhrada škody v peniazoch. Napokon odporca poukázal na aspekt dobrých

mravov. Podľa odporcu je navrhovateľ vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky,
zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Pokiaľ si navrhovateľ uplatňuje
nárok na náhradu škody voči štátu, ktorá mu mala vzniknúť práve pri jeho spornej a negatívne vnímanej
podnikateľskej aktivite, považuje odporca jeho postup za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.

V právnej veci súd rozhodol rozsudkom zo dňa 30.8.2013 č.k. 7C 189/2012-16, ktorým návrh
navrhovateľa zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Proti predmetnému rozsudku podal
navrhovateľ odvolanie, na základe ktorého Krajský súd Trenčín uznesením zo dňa 7.7.2014 č.k. 16Co
55/2014-42 rozsudok I. st. súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, nesplnenia si
poučovacej povinnosti podľa § 120 ods. 4 O.s.p. ktorou došlo k odňatiu možnosti účastníka konať pred

súdom.

Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa, jeho právneho
zástupcu a odporcu, ktorí mali doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané. Svoju
neúčasť na pojednávaní pritom ospravedlnili.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, uznesenia Krajského súdu Trenčín zo dňa 23.10.2012
č.k. l9NcC 534/2012-14, rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 30.8.2013 č.k. 7C
189/2012-16, uznesenia Krajského súdu Trenčín zo dňa 7.7.2014 č.k. 16Co 55/2014-42, písomného
vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 30.10.2014, písomného vyjadrenia odporcu zo dňa 11.9.2014,

znaleckého posudku EU Bratislava, Znalecký ústav Bratislava, Dolnozemská cesta l č. l/20l4
predloženým navrhovateľom a vedeným na Okresnom súde Pov. Bystrica pod sp. zn. Spr. 680/2014 a
zistil nasledovné:

Zo spisu Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 4Er/211/2006 súd zistil, že dňa 25.10.2006
doručil navrhovateľ v procesnom postavení oprávneného súdnemu exekútorovi JUDr. Viera Kučerová,
Exekútorsky úrad Holíč návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému Lenka Balážová, nar. 2.7.1983,
za účelom vymoženia pohľadávky 20140,- Sk s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu
- rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 24. 7. 2006 sp. zn. SR 2680/06. Súdny exekútor

zaevidoval návrh pod spis. zn. EX 1596/2006. Poverený súdny exekútor doručil Okresnému súdu
Považská Bystrica dňa 2.ll.2006 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a exekučná vec
bola na exekučnom súde zaevidovaná pod spis. zn. 4Er/211/2006. Okresný súd Považská Bystrica vydal
dňa 23.11.2006 poverenie č. 5306*028515 pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie v zmysle
žiadosti exekútora a návrhu oprávneného.

Dňa 20. 9. 2010 navrhovateľ doručil Okresnému súdu Považská Bystrica v exekučnej veci sp.zn.
4Er/211/2006 návrh na zmenu súdneho exekútora a za nového exekútora navrhol poveriť JUDr.
Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad Bratislava. Návrh na zmenu exekútora bol podpísaný zaručeným
elektronickým podpisom, neobsahoval označenie spisovej značky, pod ktorým sa konanie viedlo pred

exekučným súdom. Okresný súd Považská Bystrica o návrhu na zmenu exekútora rozhodol uznesením
č.k. 4Er/211/2006 zo dňa 24.2.2011, ktorým návrh na zmenu súdneho exekútora zamietol.V exekučnom spise sa nenachádza žiadna urgencia zo strany navrhovateľa za účelom rozhodnutia o
podanom návrhu na zmenu súdneho exekútora ako ani sťažnosť navrhovateľa na prieťahy v konaní
adresovaná predsedovi okresného súdu.

Zo záveru znaleckého posudku Ekonomickej univerzity v Bratislave, Znalecký ústav Bratislava,
Dolnozemská cesta l č. l/2014 predložený navrhovateľom a vedený na Okresnom súde Považská
Bystricapodsp.zn.Spr.680/2014vyplýva,žeznalecurčilvýškumajetkovejškody,ktorábolaspôsobená
nesprávnymi úradnými postupmi a nezákonnými rozhodnutiami okresných súdov Slovenskej republiky v

exekučnýchkonaniachvzniknutejspoločnostiPohotovosťs.r.o.nazákladevykonanejanalýzymzdových
nákladov, nákladov na poštovné, telekomunikačné služby, tlač a úpravu informačného systému, pričom
na žalobu NZP a NP predstavuje škoda na jednu žalobu 30,76 Eur a na žalobu ZE sumu 31,68 Eur.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom v čase podania návrhu na zmenu

exekútora (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § l6 ods. l zák. č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo
jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na: a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije
a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov,

ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote a d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému
v spoločenskom uplatnení.

Jednouzpodmienokkonaniaonáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímalebonesprávnym
úradným postupom je predbežné prerokovanie na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné

prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 15 zákona. V tejto veci bol podaný návrh na
súde skôr než uplynula lehota 6 mesiacov od prijatia písomnej žiadosti navrhovateľa o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody ministerstvom. V čase začatia konania teda nebola splnená
podmienka na súdne rozhodnutie o nároku, keďže od prijatia žiadosti ministerstvom neuplynula lehota
6 mesiacov. Ministerstvo však nárok navrhovateľa do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti neuspokojilo,

a táto lehota uplynula skôr, než súd vo veci rozhodol. Námietku odporcu o nesplnení podmienky
predbežného prerokovania nároku vyhodnotil súd ako nedôvodnú. Podľa názoru súdu ide v tomto
prípade o taký nedostatok podmienky konania, ktorý je odstrániteľný, a ktorý v konaní bol odstránený
tým, že v priebehu konania uplynulo od prijatia žiadosti ministerstvom do dňa rozhodnutia súdu viac ako6 mesiacov a ministerstvo v tejto lehote nárok navrhovateľa na náhradu škody neuspokojilo. Tým bola
splnená podmienka, aby súd mohol vo veci konať a o predmete sporu vecne rozhodnúť, pričom pre
rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Pokiaľ odporca namietal procesné nedostatky žaloby, najmä neuvedenie spisovej značky exekučného
konania, ktorou mala byť navrhovateľovi škoda spôsobená, tak je pravdou že žaloba mala nedostatky,
no nie také, aby odôvodňovali postup súdu podľa § 43 ods. l O.s.p. Navrhovateľ uviedol v návrhu
rozhodujúce skutočnosti a z označenia exekučnej veci menom povinného a exekútorskou spisovou

značkou (EX) bolo možné zistiť, z ktorej konkrétnej exekučnej veci navrhovateľ svoj nárok odvodzuje.
Rovnako nebolo potrebné, aby navrhovateľ predkladal listiny z exekučného spisu, keďže tento je spisom
tun. súdu a všetky relevantné skutočnosti možno z neho zistiť. Ak navrhovateľ tvrdil, že nemohol uviesť
spisovú značku pod ktorou bola exekučná vec vedená na súde z dôvodu, že exekučný súd mu túto
spisovú značku neoznámil, zjavne neuvádzal pravdu, keďže v exekučnej veci mu boli doručované
písomnosti, z ktorých musela byť zrejmá aj spisová značka.

Námietka odporcu, že žaloba je zmätočná v tom, že nie je jasné či navrhovateľ svoj nárok odvodzuje
od nesprávneho úradného postupu, alebo z nezákonného rozhodnutia je neopodstatnená. Navrhovateľ
svoj nárok na náhradu škody skutkovo zdôvodnil a nie je potrebné, aby ho zdôvodňoval aj právne.

Súdnazákladetvrdenínavrhovateľa,uvedenýchvnávrhuzistil,žetentosi uplatňujenáhradumajetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu
Považská Bystrica. Nesprávneho úradného postupu sa mal uvedený okresný súd dopustiť tým, že
o návrhu navrhovateľa na zmenu súdneho exekútora nerozhodol v zákonnej lehote. Vzhľadom na
uvedenésúdvzmyslezákonač.514/2003Z.z.zisťovalexistenciupodmienok,ktorézakladajúobjektívnu

zodpovednosť štátu za vznik škody, a ktoré musia byť splnené súčasne: 1/ nesprávny úradný postup
pri rozhodovaní o návrhu na zmenu súdneho exekútora, 2/ vznik škody a 3/ príčinnú súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.

Na predmetnú exekučnú vec sa vzťahuje zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania
aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný exekučný súd návrh na zmenu exekútora a exekučný súd
rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Ako
dôkaz na podporu svojich tvrdení o vzniku prieťahov v konaní navrhovateľ navrhol pripojenie súdneho

spisu exekučného súdu (Okresného súdu Považská Bystrica) založený pre exekučné konanie vedené v
prospech oprávneného - navrhovateľa proti povinnému: E. B., nar. X.X.XXXX pre vymoženie peňažnej
pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č.: XXXXXXX.

Súd vlastným šetrením zistil, že ide o spis Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 4Er/211/2006.

Vychádzal z toho, že navrhovateľ uviedol v návrhu na náhradu škody meno, dátum narodenia dlžníka,
číslo zmluvy o úvere a číslo poverenia exekučného súdu, ktoré zodpovedajú údajom z exekučného spisu
Okresného súdu Považská Bystrica sp.zn. 4Er/211/2006, vedenom na Exekútorskom úrade JUDr. Viery
Kučerovej pod spis. zn. EX 1596/2006.

Z uvedeného exekučného spisu súd zistil, že dňa 10. 9. 2010 bol na tunajší exekučný súd doručený
návrh navrhovateľa na zmenu súdneho exekútora, o ktorom exekučný súd rozhodol dňa 24.2.2011, t.j.
157 dní po jeho doručení, t.j. 127 dní po uplynutí zákonnej 30 dňovej lehoty. Bolo tým vyvrátené tvrdenie
navrhovateľa, že exekučný súd bol 161 dní nečinný pri rozhodovaní o jeho návrhu ma zmenu exekútora.

Súd poukazuje na to, že oneskorenie v rozhodnutí o návrhu na zmenu exekútora bolo nepochybne
spôsobené do značenej miery aj tým, že navrhovateľ v návrhu na zmenu exekútora neuviedol spisovú
značku exekučného spisu, ktorého sa návrh na zmenu exekútora týkal /Er/, hoci o nej musel mať
vedomosť, keďže súd predtým vydal poverenie na vykonanie exekúcie a navrhovateľ si ju mohol
zabezpečiť dopytom od exekútora, prípadne exekučného súdu. Práve neoznačenie spisovej značky

súdneho konania spôsobilo v exekučnej kancelárii časové oneskorenie pri identifikácii exekučného
spisu, ku ktorému mal byť návrh na zmenu exekútora priradený. Z rozhodovacej činnosti je súdu známe,
že navrhovateľ podal veľké množstvo návrhov na vykonanie exekúcie proti dlžníkom, v jeden deň veľké
množstvo návrhov na zmenu exekútora, a musel si byť vedomý, že najrýchlejším spôsobom priradeniakaždého jedného návrhu na zmenu exekútora k príslušnému exekučnému konaniu je uvedenie spisovej
značky súdneho konania. Súd nemohol prehliadnuť fakt, že navrhovateľ ani v návrhu na náhradu škody
a nemajetkovej ujmy opätovne neuviedol spisovú značku súdneho konania exekučného súdu, v ktorom

malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu, hoci v návrhu na náhradu škody bol schopný uviesť
evidenčné číslo súdom vydaného poverenia na vykonanie exekúcie, s tým, že na každom poverení
je vyznačená spisová značka súdneho konania, ktorú musel navrhovateľ poznať aj z doručeného
rozhodnutia súdu o zmene exekútora, na ktorom bola uvedená. Preto je nepravdivé jeho tvrdenie v
návrhu, že uvedená spisová značka súdneho konania mu nie je známa. V kontexte uvedeného potom

vyznieva nepresvedčivo tvrdenie navrhovateľa, ktorý v návrhu prezentoval svoj postup pri vymáhaní
pohľadávky ako súladný s pravidlami riadneho hospodárenia.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ argumentoval aj tým, že exekučný súd sa pri rozhodovaní o jeho
návrhu dopustil zbytočných prieťahov, čím porušil jeho právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov a požadoval, aby súd konštatoval porušenie uvedeného práva, súd považuje za potrebné

uviesť, že existenciu zbytočných prieťahov v súdnom konaní môže určiť len Ústavný súd SR, ktorý
má právomoc rozhodovať o porušení ústavných práv fyzických a právnických osôb. Napriek tomu
súd poukazuje na judikatúru Ústavného súdu SR (I. ÚS 27/02, I. ÚS 197/03, I. ÚS 38/04), podľa
ktorej Dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej je aj zistenie, že sa postup
všeobecného súdu nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

zbytočné prieťahy. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní
mánevyhnutnezanásledokporušeniezákladnéhoprávanaprerokovanievecibezzbytočnýchprieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02). Pojem „zbytočné prieťahy“
obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým
materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať

takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48
ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00).

V zmysle uvedených právnych záverov Ústavného súdu Slovenskej republiky ani rozhodnutie o návrhu
na zmenu exekútora 127 dní po uplynutí zákonnej lehoty neznamená automaticky zbytočné prieťahy v

súdnom konaní porušujúce Ústavu SR alebo Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Za skutočnú škodu podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. sa považuje ujma, ktorá nastala v
majetkovej sfére poškodeného v podobe trvalého zmenšenia jeho majetku, je objektívne vyjadriteľná
v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Ušlý

zisk podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. predstavuje ušlý majetkový prospech, prípadne
nerozmnoženie majetku poškodeného, ktoré by bolo možné dôvodne očakávať pri pravidelnom behu
vecí, nebyť škodovej udalosti. Navrhovateľ vyčíslil škodu, ktorá predstavuje paušálne určené vecné
náklady spojené s činnosťou navrhovateľa uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky
v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu exekútora a rozhodnutím o

ňom. Ide o náklady, ktoré mal navrhovateľ vynaložiť výlučne v tomto období na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému v sume 70,- Eur,
na udržiavanie a správu informačného systému v sume 40,- Eur, na administráciu listín a komunikáciu
s pôvodným súdnym exekútorom 50 Eur, na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných
exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému

súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na
exekučnom súde v sume 15 Eur. Navrhovateľ nekonkretizoval, či uvedené náklady predstavujú skutočnú
škodu alebo ušlý zisk a neuniesol tak bremeno tvrdenia. Súd má z vlastnej rozhodovacej činnosti
vedomosť, že uvádzané náklady v celkovej výške 175 Eur, prípadne vo výške 125 Eur /po odčítaní
50 Eur za komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom/ uplatnil navrhovateľ aj v iných návrhoch o

náhradu škody proti odporcovi v skutkovo obdobných veciach podaných na tunajší súd, a teda ich
určil ako paušálne náklady, pričom v návrhoch uvádzal, že výška hmotnej škody je stanovená na
základe paušalizácie reálnych vecných nákladov, z dôvodu, že presnú škodu by bolo možné vyčísliť
len s nepomernými ťažkosťami, hmotná škoda pozostáva zo škody spočívajúcej v administratívnych
výdajoch,funkčnýchvýdajoch,mzdovýchvýdajochavýdajochspojenýchsostratoučasuzamestnancas

tým, že vyčíslenie vychádza z účtovnej agendy, pričom z dôvodu ochrany osobných údajov, obchodného
tajomstva a dôverných informácií nie je možné korešpondenčne predložiť účtovné doklady, resp.
pracovné a obchodné zmluvy.V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že vzhľadom na to, že navrhovateľ je obchodnou
spoločnosťou, ktorá sa dlhodobo a vo veľkom rozsahu zaoberá spotrebiteľskými úvermi, ktoré spravuje a
vymáha, a na túto činnosť nepochybne potrebuje informačný systém, takýto systém musel navrhovateľ

využívaťnielenpočasobdobiaodpodanianávrhunazmenuexekútoradorozhodnutiaexekučnéhosúdu
o tomto návrhu, ale aj pred týmto obdobím a po ňom a to nielen na správu a vymáhanie pohľadávok,
ktorébolipredmetomexekúcii,aleajtakýchpohľadávok,ktoréneboliexekučnevymáhané.Zuvedeného
dôvodu náklady na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca a náklady
na udržiavanie a správu informačného systému musel navrhovateľ vynaložiť aj vtedy, ak by exekučný

súd o návrhu na zmenu exekútora rozhodol v zákonnej lehote.

V tomto smere navrhovateľ nešpecifikoval o aké pracovné výkony, v súvislosti s ktorými malo dôjsť k
vznikuškody,ide,akénákladynaudržiavanieasprávuinformačnéhosystémumumalivzniknúťvobdobí
od uplynutia lehoty na rozhodnutie o zmene súdneho exekútora až do vydania rozhodnutia o zmene
súdneho exekútora, keď malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu súdu, ktoré by inak neboli vznikli,

ak by súd rozhodol v zákonnej lehote, k akej komunikácii s pôvodným súdnym exekútorom došlo počas
obdobia od uplynutia lehoty na rozhodnutie o zmene súdneho exekútora až do vydania rozhodnutia o
zmene súdneho exekútora, aké urgencie (či už elektronické, listové alebo telefonické) boli zo strany
navrhovateľa, resp. jeho zamestnancov exekučnému súdu zaslané, keďže z dôkazu, navrhnutého zo
strany navrhovateľa t.j. exekučného spisu, vykonanie žiadnych urgencií nevyplýva. Súd potom musel

konštatovať, že navrhovateľ neuniesol nielen dôkazné bremeno, ale ani bremeno tvrdenia ohľadom
prípadnéhovznikuškody.Zpredmetnéhoexekučnéhospisunijakonevyplýva,žebyv obdobíodpodania
návrhu na zmenu exekútora až po rozhodnutie súdu o ňom, sa navrhovateľ telefonicky informoval o
stave exekučného konania a taktiež v ňom nie je listinný dôkaz o tom, žeby navrhovateľ poštou urgoval
exekučný súd za účelom rozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora.

Súd zároveň zdôrazňuje, že v priebehu exekúcie v čase, keď je podaný návrh na zmenu exekútora
k žiadnej škode na strane oprávneného nemôže dôjsť, keďže pôvodný exekútor má podľa zákona na
základe udeleného poverenia oprávnenie i povinnosť vykonávať úkony exekučného konania za účelom
vymoženia pohľadávky oprávneného.

Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ nepreukázal samotný vznik škody, dokazovanie, resp.
vyhodnotenia tvrdení o výške škody, ktorá mu mala vzniknúť, by boli nehospodárne. Aj napriek
uvedenému sa navrhovateľ nemôže zbaviť dôkazného bremena ohľadom preukázania vzniku a výšky
škody tvrdením, že presnú výšku škody nemôže vyčísliť ani preukázať a neobstojí ani argumentácia

navrhovateľa o ochrane osobných údajov, obchodného tajomstva, dôverných informácií. Skutočnú
výšku škody treba vždy hodnoverne preukázať tak, aby nedochádzalo k ľubovoľnému a subjektívnemu
vyčísľovaniu škody. Súd tiež skúmal existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným
postupomaškodou.Vdanejvecinemožnokonštatovaťexistenciupríčinnejsúvislostimedzinesprávnym
úradným postupom a tvrdenou škodou, keď súd mal za to, že žiadna škoda nevznikla a pokiaľ by aj

navrhovateľ zdokladoval náklady na udržiavanie a správu informačného systému, nepreukázal by ich
spojitosť s nedodržaním lehoty na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora, t.j. žeby mu
náklady nevznikli aj za situácie, ak by bola zákonná lehota dodržaná, keďže pohľadávka je exekučne
vymáhaná.

V súvislosti s náhradou nemajetkovej ujmy v peniazoch uplatnenou navrhovateľom súd uvádza, že hoci
exekučný súd rozhodol o návrhu na zmenu exekútora po zákonnej lehote, súd bol toho názoru, že
oneskorené rozhodnutie v prejednávanej veci nezasahuje do práv navrhovateľa v takej miere, žeby
bolo na mieste priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch. Bolo na navrhovateľovi, aby preukázal,
že samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením. V nadväznosti na

dôvody navrhovateľa pre priznanie nemajetkovej ujmy súd uvádza, že navrhovateľ nepreukázal, že by
v dôsledku doby rozhodovania o návrhu na zmenu exekútora povinný subjekt zanikol. Aj v prípade
úmrtia povinného subjektu Občiansky zákonník upravuje postup, podľa ktorého si môže navrhovateľ
ďalej uplatniť svoju pohľadávku v dedičskom konaní proti dedičom povinného. Samotné vedenie
exekučného konania bez ohľadu na jeho dĺžku nie je objektívnou prekážkou na udržiavanie kontaktu

oprávneného, resp. súdneho exekútora s povinným a tak isto nie je dôvodom k vzniku insolventnosti
povinného, pretože obvykle dôvodom neplnenia dlhu povinného je jeho nesolventnosť ešte v čase
pred rozhodnutím v základnom konaní ako aj dôvodom na samotné uzavretie zmluvy o úvere.
Pocity frustrácie, úzkosti, neistoty, a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti u riadiacich členovnavrhovateľa sú pre posúdenie vzniku nemajetkovej ujmy u právnickej osoby bezpredmetné, pretože
ujma nevzniká priamo fyzickým osobám, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom
zúčastňujú. Navrhovateľ nijako bližšie nekonkretizoval zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských

plánov, neupresnil, v čom a ako oneskorené rozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora ovplyvnilo
ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa. Pokiaľ navrhovateľ pri vyčíslení náhrady nemajetkovej
ujmy vychádzal z nálezov Ústavného súdu SR o zbytočných prieťahoch a poskytnutí finančného
zadosťučinenia, súd poukazuje na to, že navrhovateľ netvrdil a nepreukázal, žeby sa pokúšal vzniknuté
prieťahy pri rozhodovaní exekučného súdu riešiť sťažnosťou predsedovi exekučného súdu, ktorý mohol

zjednať nápravu a predísť tak prípadnej ujme na strane navrhovateľa, pričom uvedená procesná aktivita
navrhovateľa, ako jedná z možných účinných právnych prostriedkov ochrany práv, je podmieňovaná
práve Ústavným súdom SR pri rozhodovaní o zbytočných prieťahoch a priznávaní náhrady nemajetkovej
ujmy.

Vzhľadom na skutočnosť, že súd nemal preukázané splnenie všetkých podmienok nevyhnutných

pre konštatovanie zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, súd
nerozhodoval o základe veci medzitýmnym rozsudkom tak, ako to navrhoval navrhovateľ a rovnako
nepriznal navrhovateľovi majetkovú škodu ani nemajetkovú ujmu a jeho návrh ako nedôvodný v
celom rozsahu zamietol. Ak nie je daná zodpovednosť, súd nemôže rozhodovať o náhrade škody
či nemajetkovej ujmy. Súd záverom poukazuje na skutočnosť, že v priebehu konania nepristúpil k

vykonaniu dôkazu navrhnutého navrhovateľom, a to k znal. dokazovaniu na zodpovedaniu otázky
týkajúcej sa interpretácie aplikácie Smernice Rady 93/2013 EHS z 5. 4. 2013 v nadväznosti na
justičnú prax a záväznú judikatúru Súdneho dvora EU, nakoľko aplikácia a interpretácia smerníc je s
poukazom na zásadu iura novit curia vecou súdov, pričom ju súdy uskutočňujú v súlade s interpretáciou
uskutočnenej Súdnym dvorom EU.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. a odporcovi ako účastníkovi, ktorý mal vo veci
úspech priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva proti navrhovateľovi
ako účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Z dôvodu, že odporcovi žiadne trovy konania nevznikli,
súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal.

Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd zrušil rozhodnutie tun. súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie
súd rozhodol podľa § 224 ods. 3 O.s.p. aj o náhrade trov odvolacieho konania. Navrhovateľ si žiadne
trovy odvolacieho konania neuplatnil. Z uvedeného dôvodu mu súd náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorejvecisatýka,čosledujeamusíbyťpodpísanéadatované.Podanietrebadoložiťpotrebnýmpočtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. musí obsahovať označenie rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, v

čom vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolávateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené /§205a/,f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.