Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 29, 2014

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Tdo/56/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813010131
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Šimonová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:5813010131.1

Uznesenie

NajvyššísúdSlovenskejrepublikynaneverejnomzasadnutíkonanomdňa29.októbra2014vBratislave,
v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Šimonovej a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a
JUDr. Pavla Polku, v trestnej veci obvineného A. O. , pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2
písm. b/ Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., vedenej na Okresnom súde Námestovo
pod sp. zn. 4 T 44/2013, o dovolaní obvineného A. O. proti rozsudku Krajského súdu v Žiline, sp. zn.

1 To 16/2014 z 22. apríla 2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného A. O. s a o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 4 T 44/2013 z 12. novembra 2013 bol obvinený A. O.,
spoločne s Z. J., uznaný za vinného zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.,
s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a z prečinu

obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.
zák., na tom skutkovom základe, že

dňa 26. augusta 2012 v čase okolo 01.00 hod. na ceste č. III/5207, asi 100 metrov za značkou
znamenajúcou koniec obce Lomná, v smere na obec Krušetnica, zastavili na osobnom motorovom
vozidle Škoda Fabia, ev. č. E. XXX I. pri U. D., nar. XX. S. XXXX, trvale bytom Y.. XXXX, vystúpili z

auta a po krátkej slovnej výmene niektorý z nich otvoril pravé zadné dvere daného vozidla a tlačili U. do
vozidla, a to tak, že jeden z nich U. D. chytil ľavú ruku za zápästie a druhý ho tlačil za chrbát, po tom,
čo ho natlačili do vozidla, si doň sadli aj oni, chceli od U. D. mobilný telefón, pričom Z. J. U. D. povedal
„Daj mi mobil a vytoč S., lebo ťa zarežem mačetou“, na čo U. D. zatelefonoval S. Y., nar. XX. O. XXXX,
podal telefón Z. J., ktorý ho, šoférujúc, po krátkom rozhovore podal A. O. a ten ho neskôr vrátil U. D.,
ktorý následne, po tom, čo vozidlo zastavilo, z neho vystúpil, na čo Z. J. a A. O. ho ešte prenasledovali

a Z. J. mu dal aj niekoľko faciek.

Za to bol odsúdený obvinený A. O. podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák., s
prihliadnutím na ustanovenie § 36 písm. j/ Tr. zák. a § 37 písm. h/ Tr. zák. a § 38 ods. 2 Tr. zák., na úhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd zaradil obvineného na
výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Na podklade odvolania obvineného A. O., (ale i spoluobvineného Z. J.), Krajský súd v Žiline rozsudkom
sp. zn. 1 To 16/2014 z 22. apríla 2014, podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. d/ Tr. por. zrušil rozsudok
Okresného súdu Námestovo, sp. zn. 4 T 44/2013 z 12. novembra 2013 a na základe § 322 ods. 3 Tr.
por. obvineného A. O. (ale i spoluobvineného Z. J.), uznal za vinného zo zločinu vydierania podľa § 189
ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. (s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.) formou spolupáchateľstva

podľa § 20 Tr. zák. na tom skutkovom základe, žedňa 26. augusta 2012 v čase okolo 01.00 hod. na ceste č. III/5207, asi 100 metrov za značkou
znamenajúcou koniec obce Lomná, v smere na obec Krušetnica, zastavili na osobnom motorovom
vozidle Škoda Fabia, ev. č. E. XXX I. pri U. D., nar. XX. S. XXXX, trvale bytom Y. č. XXXX, vystúpili z

auta a po krátkej slovnej výmene niektorý z nich otvoril pravé zadné dvere daného vozidla a tlačili U.
D. do vozidla, a to tak, že jeden z nich U. D. chytil ľavú ruku za zápästie a druhý ho tlačil za chrbát,
po tom, čo ho natlačili do vozidla, si doň sadli aj oni, chceli od U. D. mobilný telefón, pričom Z. J. U. D.
povedal: „Daj mi mobil a vytoč S., lebo ťa zarežem mačetou“, na čo U. D. zatelefonoval S. Y., nar. XX.
O. XXXX, podal telefón Z. J., ktorý ho, šoférujúc, po krátkom rozhovore podal A. O., neskôr ho proti jeho

vôli odviezli k autobusovej zastávke na konci obce Lomná, kde mu vrátili jeho mobilný telefón. Po tom,
čo vozidlo zastavilo, U. D. z neho vystúpil, na čo Z. J. a A. O. ho ešte prenasledovali a Z. J. mu dal aj
niekoľko faciek, a odtiaľto sa mu následne podarilo pred nimi ujsť.

Obvinenému A. O. uložil podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr.
zák. trest odňatia slobody vo výmere 4 roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. obvineného A. O. na

výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia.

Proti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1 To 16/2014 z 22. apríla 2014, obvinený A. O.,
prostredníctvom obhajcu, podal dovolanie z dôvodov podľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.

V dovolaní, po konštatovaní rozhodnutí súdov nižšieho stupňa, obvinený A. O. namieta správnosť
právnej kvalifikácie skutku, z ktorého bol uznaný za vinného. Tvrdí, že svojím konaním nenaplnil
objektívnu stránku trestného činu vydierania v zmysle § 189 ods. 1 Tr. zák. Cituje časti odôvodnenia
rozsudku odvolacieho súdu, časť výpovede svedka U. D. z 28. septembra 2012, ako i z konfrontácie

medzi svedkom U. D. a spoluobvineným Z. J., rovnako z 28. septembra 2012. Po rozbore skutkových
okolností dochádza k záveru, že nevidí dôvod, aby bol uznaný za vinného zo spáchania trestného činu,
ktorého základné znaky skutkovej podstaty svojím konaním nenaplnil. V rámci uplatneného dovolacieho
dôvodu obvinený A. O. ďalej uvádza, že v prípade, ak sa dovolací súd stotožní s jeho tvrdením, že
nespáchal zločin vydierania, ale dopustil sa menej závažného skutku, považuje za potrebné prehodnotiť

jeho umiestnenie do ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Vzhľadom
k skutočnosti, že doposiaľ nebol trestaný a nie je ani osobou násilnej povahy, jeho umiestnenie do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody by mohlo mať negatívne dôsledky na vývoj jeho osobnosti. Je toho
názoru, že v danom prípade by postačovalo na nápravu páchateľa aj uloženie trestu odňatia slobody s
podmienečným odkladom a ustanovením dohľadu probačného a mediačného úradníka.

Obvinený A. O. navrhuje, aby dovolací súd rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1 To 16/2014 zo
dňa 22. apríla 2014, ktorým bol zrušený rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp. zn. 4 T 44/2013 zo
dňa 12. novembra 2013 a ktorým odvolací súd na základe § 322 ods. 3 Tr. por. sám rozhodol vo veci
o podanom odvolaní obvineného A. O. proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, zrušil a vec vrátil

súdu na nové konanie a rozhodovanie.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo v písomnom vyjadrení k dovolaniu obvineného A. O., s
poukazom na to, že napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline je správny a zákonný, navrhol, aby
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odsúdeného A. O. podľa § 392 ods. 1 Tr. por. (ide o zrejmú

nesprávnosť, pretože obsahu vyjadrenia prokurátora zodpovedá postup dovolacieho súdu podľa § 382
písm. c/ Tr. por. - pozn. dovolacieho súdu) zamietol.

NajvyššísúdSlovenskejrepublikyakosúddovolacízistil,žedovolaniejeprípustné(§368ods.1Tr.por.),
bolo podané oprávneným procesným subjektom (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonom stanovenej

lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.); dospel však k záveru, že nie sú naplnené
dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., ktoré dôvody boli uvedené v dovolaní.

V úvode svojej argumentácie dovolací súd konštatuje, že dovolanie je jeden z mimoriadnych opravných
prostriedkov v rámci trestného konania, ktorý je spôsobilý privodiť prelomenie zásady nezmeniteľnosti

právoplatnýchrozhodnutí,apretohomožnoaplikovaťibavprípadoch,aktojeodôvodnenézávažnosťou
pochybenia napadnutého rozhodnutia súdu. Požadovaný jeden opravný prostriedok predstavuje v
súdnom procese v Slovenskej republike inštitút odvolania. Pokiaľ by zákonodarca zamýšľal urobiť z
najvyššieho súdu tretí stupeň s plnou jurisdikciou, nestanovil by katalóg dovolacích dôvodov.K uplatnenému dovolaciemu dôvodu v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., dovolací súd uvádza,
že jedným z dôvodov, podľa ktorého dovolanie v trestnom konaní možno podať, je, ak rozhodnutie

je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného
hmotnoprávneho ustanovenia.
K tomuto dovolaciemu dôvodu je potrebné tiež uviesť, že pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia
existencie tohto dovolacieho dôvodu je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré
vo veci urobili súdy nižšieho stupňa, a teda dôvodom dovolania nemôžu byť skutkové zistenia, čo

vyplýva aj z dikcie ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Dovolací súd skutkové zistenia urobené
súdmi nižšieho stupňa nemôže ani meniť, ani dopĺňať. Vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi
nižšieho stupňa, vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať iba
námietky právneho charakteru, nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové námietky sa pritom považujú
námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania,
prípadne i hodnoteniu vykonaných dôkazov súdmi nižšej inštancie. Dovolací súd nemôže posudzovať

správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať
vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Ťažisko dokazovania
je totiž v konaní na súde prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, resp. korigovať iba
odvolací súd v rámci odvolacieho konania. Dovolací súd nie je odvolacou inštanciou zameranou na
preskúmavanie rozhodnutí súdu druhého stupňa.

Dovolací súd primárne zdôrazňuje, že podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený
súdmi v pôvodnom konaní bol subsumovaný pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú
v Trestnom zákone. Len opačný prípad (nesprávna subsumcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho
dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Po analýze dovolania obvineného A. O. dovolací súd ustálil, že vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu

v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. obvinený uplatnil výlučne námietky, ktorými zjavne vybočil
z deklarovaného dovolacieho dôvodu. Jeho námietky smerujú proti spôsobu hodnotenia dôkazov a
správnosti skutkových zistení súdmi nižšieho stupňa. V podstate spochybňuje súdmi ustálený skutkový
stav a predkladá dovolaciemu súdu vlastné hodnotenie vykonaných dôkazov a následne predkladá
vlastnú verziu skutku založenú na inom, pre neho priaznivom hodnotení dôkazov. Skutočnosť, že

súdy nižšieho stupňa si neosvojili hodnotenie dôkazov podľa predstáv obvineného, nie je naplnením
zákonného dovolacieho dôvodu v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia existencie dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm.
i/ Tr. por. je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého a
druhého stupňa. V trestnej veci obvineného A. O. to teda znamená, že pre dovolací súd je rozhodujúce

skutkové zistenie, podľa ktorého obvinený spáchal skutky tak, ako sú uvedené v rozsudku súdu prvého
stupňa, s ktorými skutkovými závermi sa stotožnil zjavne aj odvolací súd.
Dovolanie má byť len výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti rozhodnutia, ktorý je dôležitou
zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Možnosti podania dovolania musia byť preto
obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia

„odvolacia“ inštancia.
V týchto súvislostiach dovolací súd uzatvára, že skutkové okolnosti obsiahnuté v opise skutku rozsudku
súdu prvého stupňa poskytujú spoľahlivý podklad pre naplnenie všetkých zákonných znakov skutkovej
podstaty zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. (s poukazom na § 139 ods.
1 písm. a/ Tr. zák.), spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., z ktorého zločinu bol

obvinený A. O. uznaný za vinného.

Obvinený A. O. podmienil prípadný prieskum uloženého druhu a výmery trestu tým, že sa dovolací
súd stotožní s jeho tvrdením, že nespáchal zločin vydierania. Dovolací súd sa nestotožnil s tvrdením
obvineného A. O., že nespáchal zločin vydierania, a preto nemal dôvod sa zaoberať uloženým trestom

odňatia slobody a umiestnením obvineného A. O. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody. V podstate
samotná námietka, ktorá sa týkala výroku o treste, by bola hodná prieskumu len v prípade, ak by bol
obvinený A. O. úspešný v rámci dovolacieho konania, v konaní pred súdmi nižšieho stupňa.

Z uvedených dôvodov je zrejmé, že v rozsahu námietok obvineného nie sú splnené dôvody dovolania

podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. uplatnené obvineným, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky
podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného A. O. na neverejnom zasadnutí odmietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.