Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 27, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 23Cb/56/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313201696
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Maroš Fekete
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2014:1313201696.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v právnej veci navrhovateľa:
Ján Karovič, 90055 Lozorno 51/49, IČO: 11 832 851, zastúpeného JUDr. Viliamom Pogranom,
advokátom, Bajkalská 13, Bratislava, proti odporcovi v 1. rade: BeKo SK, a. s., Stará Vajnorská 11,
Bratislava, IČO: 46 670 971, odporcovi v 2. rade: J. A., nar. XX. XX. XXXX, V..T.. M. XXXX/XX, F. K. a
odporcovi v 3. rade: PORR s.r.o. , Plynárenská 1, Bratislava, IČO: 36 667 102, zastúpeného Šiška &

Partners s. r. o., Palisády 33, Bratislava, IČO: 36 861 961, o zaplatenie 90 963,99 eura s príslušenstvom,
takto:

r o z h o d o l :

Odporcovia v 1. rade až v 3. rade sú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne
istinu vo výške 90 963,99 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne takto:
- zo sumy 60 673,12 eura od 01. 11. 2012 do 04. 11. 2012,
- zo sumy 43 673,12 eura od 05. 11. 2012 do 12. 11. 2012,
- zo sumy 30 673,12 eura od 13. 11. 2012 do 19. 11. 2012,

- zo sumy 22 673,12 eura od 20. 11. 2012 do 25. 11. 2012,
- zo sumy 13 673,12 eura od 26. 11. 2012 do 05. 12. 2012,
- zo sumy 3 673,12 eura od 06. 12. 2012 až do zaplatenia,
- zo sumy 35 837,32 eura od 23. 11. 2012 až do zaplatenia,
- zo sumy 36 366,75 eura od 28. 12. 2013 až do zaplatenia,
- zo sumy 12 801,10 eura od 30. 01. 2013 až do zaplatenia,

- zo sumy 2 285,70 eura od 06. 03. 2013 až do zaplatenia,
v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká
v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných odporcov plniť.

Odporcovia v 1. rade až v 3. rade sú p o v i n n í nahradiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne
trovy konania vo výške 10 746,63 eura (z čoho trovy právneho zastúpenia navrhovateľa predstavujú
sumu 5 289,13 eura), a to k rukám právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Viliama Pograna, advokáta, v

lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudkus tým, že plnením jedného z odporcov zaniká
v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných odporcov plniť.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania zo dňa 11. 02. 2013 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcov
v 1. až 3. rade zaplatiť sumu 88 678,29 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo
sumy 60 673,12 eura od 01. 11. 2012 do 04. 11. 2012, zo sumy 43 673,12 eura od 05. 11. 2012 do
12. 11. 2012, zo sumy 30 673,12 eura od 13. 11. 2012 do 19. 11. 2012, zo sumy 22 673,12 eura od

20. 11. 2012 do 25. 11. 2012, zo sumy 13 673,12 eura od 26. 11. 2012 do 05. 12. 2012, zo sumy 3
673,12 eura od 06. 12. 2012 do zaplatenia, zo sumy 35 837,32 eura od 23. 11. 2012 do zaplatenia,
sumy 36 366,75 eura od 28. 12. 2013 do zaplatenia a zo sumy 12 801,10 eura od 30. 01. 2013 dozaplatenia a nahradiť trovy konania a trovy právneho zastúpenia s tým, že plnením jedného s odporcov
zanikávrozsahutohtoplneniapovinnosťostatnýchodporcov.Navrhovateľsvojnávrhnazačatiekonania
odôvodnil tým, že navrhovateľ s odporcom v 1. rade uzatvoril kúpnu zmluvu č. 040712, na základe ktorej

sa navrhovateľ zaviazal ako predávajúci dodať odporcovi v 1. rade ako kupujúcemu tovar - betón a jeho
dopravu pre potreby stavby Hornbach a odporca v 1. rade sa zaviazal zaplatiť za dodaný tovar kúpnu
cenu. Navrhovateľ dodal odporcovi v 1. rade tovar a následne vystavil nasledovné faktúry:
- faktúra č. 093908123 na sumu 60 673,12 eura, splatná dňa 31. 10. 2012 s tým, že odporca v 1. rade z
tejto faktúry uhradil sumu 57 000,- eura, takže ostávalo uhradiť sumu 3 673,12 eura. Čiastkové úhrady

tejto faktúry boli vykonané dňa 05. 11. 2012 v sume 17 000,- eura, dňa 13. 11. 2012 v sume 13 000,-
eura, dňa 20. 11. 2012 v sume 8 000,- eura, dňa 26. 11. 2012 v sume 9 000,- eura a dňa 06. 12. 2012
v sume 10 000,- eura.
- faktúra č. 104809123 na sumu 35 837,32 eura, splatná dňa 22. 11. 2012, pričom nebola odporcom
v 1. rade uhradená.
- faktúra č. 118110127 na sumu 36 366,75 eura, splatná dňa 27. 12. 2012, pričom nebola odporcom

v 1. rade uhradená.
- faktúra č. 136211123 na sumu 12 801,10 eura, splatná dňa 29. 01. 2013, pričom nebola odporcom
v 1. rade uhradená.
Odporcovia v 1. a 2. rade záväzok voči navrhovateľovi uznali. V súlade s ust. § 306 ods. 1 Obchodného
zákonníka navrhovateľ vyzval na úhradu jeho pohľadávky odporcov v1. až 3. rade výzvou zo dňa

10. 01. 2013 ako aj výzvou zo dňa 05. 02. 2013. Vzhľadom na to, že odporca v 3. rade požadoval
od navrhovateľa preukázanie existencie jeho nároku, navrhovateľ mu dňa 07. 02. 2013 zaslal uznanie
záväzku zo strany odporcov v 1. a 2. rade. Navrhovateľ uviedol, že podľa ustálenej súdnej praxe však
takáto výzva ani nie je potrebná, nakoľko doručením žaloby, ktorou sa veriteľ domáha splnenia záväzku
od dlžníka aj ručiteľa, dlžníkovi je splnená podmienka písomnej výzvy v zmysle ust. § 306 ods. 1

Obchodného zákonníka. Navrhovateľ svoje nároky voči odporcovi v 2. rade odvodil od ustanovenia
bodu 5. kúpnej zmluvy, kde odporca v 2. rade ako ručiteľ vyhlásil a svojim podpisom na zmluve potvrdil,
že preberá ručenie za prípadné záväzky odporcu v 1. rade ako kupujúceho z tejto zmluvy, a teda že
navrhovateľovi uhradí všetky záväzky odporcu v 1. rade, ak tieto záväzky neuhradí odporca v 1. rade
a ani odporca v 3. rade ako generálny dodávateľ. Nároky voči odporcovi v 3. rade navrhovateľ odvodil

od ustanovenia bodu 4. kúpnej zmluvy, kde odporca v 3. rade ako generálny dodávateľ vyhlásil a svojim
podpisom na zmluve aj potvrdil, že navrhovateľovi uhradí všetky záväzky odporcu v 1. rade, ak tieto
záväzky neuhradí odporca v 1. rade v lehote do 10 dní od ich splatnosti. V tomto prípade teda odporca
v 3. rade prevzal ručenie za záväzky odporcu v 1. rade za podmienky, že tieto záväzky nebudú splnené
do 10 dní od splatnosti, pričom bolo zrejmé, že táto podmienka nebola splnená.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 50Rob 63/2013-213 zo dňa 24. 04. 2013, proti ktorému podali
odporcovia v 1. a 3 rade v lehote odôvodnené odpory.

Odporca v 3. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaný odpor odôvodnil tým, že v

súvislosti s uznaním záväzku odporcu v 1. rade voči navrhovateľovi zo dňa 18. 01. 2013 toto s
ohľadom na znenie ust. § 306 ods. 2 Obchodného zákonníka nezaväzuje odporcu v 3. rade. Podstatou
ručiteľského záväzku podľa ust. § 303 a nasl. Obchodného zákonníka je okrem akcesority k hlavnému
vzťahu medzi dlžníkom a veriteľom tiež jeho subsidiarita. Zo znenia ust. § 303 Obchodného zákonníka
je zrejmé, že podstatou ručiteľského záväzku je zabezpečenie vzťahu veriteľa s dlžníkom pre prípad, že

si dlžník svoj záväzok nesplní, pričom veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa až
potom,čodlžníknesplnilsvojzáväzokvprimeranejlehotepotom,akohonatoveriteľvyzval.Predmetom
a cieľom ručiteľského záväzku je pritom zabezpečenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi pre prípad, ak
by dlžník nebol schopný svoju pohľadávku splniť. Takáto forma záväzku reflektujúca podporný charakter
ručenia je zároveň krytá prejavom vôle odporcu v 3. rade na kúpnej zmluve. Na základe porovnania

doby kedy sa dlžník - odporca v 1. rade - dostal prvý krát do omeškania (dňa 31. 10. 2012 s plnením
faktúry č. 093908123) a času, kedy navrhovateľ odporcu v 3. rade vyzval na plnenie (výzva doručená až
dňa 11. 01. 2013) odporca v 3. rade konštatoval, že navrhovateľ prvýkrát odporcu v 3. rade ako ručiteľa
o omeškaní odporcu v 1. rade informoval až takmer 2,5 mesiaca po tom, čo sa odporca v 1. rade dostal
do omeškania, pričom počas celej tejto doby navrhovateľ pokračoval v dodávkach tovaru odporcovi v

1. rade aj napriek tomu, že odporca v 1. rade bol toho času už v omeškaní. Odporca v 3. rade mal za
to, že tak navrhovateľ činil spoliehajúc sa na ručiteľský záväzok odporcu v 3. rade. Tým, že navrhovateľ
riadne a včas neoznámil odporcovi v 3. rade omeškanie odporcu v 1. rade a namiesto toho pokračoval
v plneniach voči odporcovi v 1. rade, prakticky svojvoľne využil ručiteľský záväzok odporcu v 3. radeako spoločný solidárny záväzok podľa ust. § 511 Občianskeho zákonníka. Takáto forma záväzku však
v žiadnom prípade nebola krytá prejavom vôle odporcu v 3. rade, a preto ani nikdy nemohla byť platne
dojednaná, keďže odporca v 3. rade vždy chcel byť iba ručiteľom navrhovateľa, nikdy nechcel byť de

facto solidárnym spoludlžníkom. Podľa ust. § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka muselo byť v každom
prípade navrhovateľovi známe, že nie je zámerom odporcu v 3. rade stať sa solidárnym spoludlžníkom
odporcu v 1. rade za opakovane poskytovaného plnenia, ale iba ručiteľom pre prípad, že by si odporca
v 1. rade svoj záväzok nesplnil. Znenie samotného bodu 4. kúpnej zmluvy ustanovuje, že odporca v 3.
rade ako generálny dodávateľ uhradí záväzky odporcu v 1. rade voči navrhovateľovi do 10 dní odo dňa

ich splatnosti, teda odo dňa, kedy sa odporca v 1. rade dostal do omeškania. Odporca v 3. rade záväzok
vyplývajúci z prvého omeškania odporcu v 1. rade uhradiť nemohol, nakoľko sa o omeškaní odporcu v
1. rade dozvedel až približne 2,5 mesiaca po tom, čo nastalo. Bod 4. kúpnej zmluvy ďalej ustanovuje,
že pokiaľ odporca v 3. rade uhradí záväzok odporcu v 1. rade, je oprávnený nielenže mu túto sumu
fakturovať, ale zároveň mu ju aj započítať s pohľadávkami medzi ním a odporcom v 3. rade z hlavnej
zmluvy o dielo. Takýto zápočet by však bol možný iba v prípade, pokiaľ by navrhovateľ riadne a včas

oznámil omeškanie odporcu v 1. rade odporcovi v 3. rade. Ráciom dojednaní 4. bodu kúpnej zmluvy
bolo, že odporca v 3. rade mohol svoje prípadné plnenie navrhovateľovi započítať odporcovi v 1. rade
na jeho pohľadávky z ich vzájomného hlavnej zmluvy o dielo. Z výkladu bodu 4. kúpnej zmluvy bolo
podľa odporcu v 3. rade jednoznačné, že navrhovateľ bol povinný hlásiť omeškanie odporcu v 1. rade
odporcovi v 3. rade tak, aby tento mohol proti odporcovi v 1. rade ako svojmu subdodávateľovi podniknúť

náležité kroky. Navrhovateľ práve neohlásením omeškania odporcu v 1. rade odporcovi v 3. rade a
kontinuálnym plnením odporcovi v 1. rade zmaril a odporcu v 3. rade degradoval do role solidárneho
spoludlžníka, pričom v celom inkriminovanom období odporca v 3. rade uhrádzal odporcovi v 1. rade
svoje záväzky, nakoľko mu chýbala vedomosť o omeškaní odporcu v 1. rade. Podľa odporcu v 3. rade sa
navrhovateľ domáhal od neho plnenia, ktoré už odporca v 3. rade odporcovi v 1. rade poskytol, a preto

takýto výkon práva, aký je obsahom návrhu na začatie konania, nemôže podľa ust. § 265 Obchodného
zákonníka požívať právnu ochranu.

Odporca v 1. rade podaný odpor odôvodnil tým, že dňa 01. 08. 2012 uzatvoril s navrhovateľom kúpnu
zmluvu č. 040712 a dňa 18. 06. 2012 uzatvoril s odporcom v 3. rade zmluvu o dielo. Nevyhnutným

predpokladom plnenia záväzkov odporcu v 1. rade voči navrhovateľovi bolo aj plnenie záväzkov odporcu
v 3. rade voči odporcovi v 1. rade v zmysle zmluvy o dielo, pretože išlo o dodávky betónu na stavbu
odporcu v 3. rade. Pretože odporca v 3. rade prestal plniť zmluvné povinnosti voči odporcovi v 1. rade,
nebol odporca v 1. rade schopný plniť priebežne záväzky voči navrhovateľovi. Medzi odporcom v 1.
rade a navrhovateľom prebehli viaceré rokovania, výsledkom ktorých bolo, že si navrhovateľ uplatnil

svoje pohľadávky u odporcu v 3. rade. Porušenie povinnosti odporcu v 1. rade voči navrhovateľovi teda
spôsobil odporca v 3. rade, a preto by mal niesť zodpovednosť za svoje omeškanie a tým aj porušenie
zmluvnej povinnosti. Odporca v 3. rade zároveň namietol svoju pasívnu legitimáciu, pretože tovar bol
dodaný odporcovi v 3. rade a zabudovaný do jeho stavby, čiže je jeho majetkom.

Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu v konaní ďalej uviedol, že skutočnosť, že
odporca v 1. rade nemohol uhradiť svoje záväzky voči navrhovateľovi z dôvodu, že odporca v 3. rade
neuhradil svoje záväzky odporcovi v 1. rade je irelevantná vo vzťahu nároku navrhovateľa, nakoľko
mal navrhovateľ priamy zmluvný vzťah s odporcom v 1. rade, na základe ktorého bol odporca v 1.
rade povinný uhradiť svoje záväzky voči navrhovateľovi, pričom nemôže byť rozhodujúca pre plnenie

odporcu v 1. rade skutočnosť, či si odporca v 3. rade plnil svoje povinnosti voči odporcovi v 1. rade z
titulu zmluvy o dielo. Navrhovateľ poukázal na to, že odporca v 1. rade písomne uznal svoj záväzok.
Z procesného hľadiska prechádza dôkazná povinnosť na odporcu v 1. rade, aby dokázal, že záväzok
neexistuje. Námietka odporcu v 1. rade, že nie je pasívne legitimovaný je preto irelevantná a skutočnosť,
že tovar bol zabudovaný do stavby odporcu v 3. rade, nemá žiadny vplyv na pasívnu legitimáciu odporcu

v 1. rade. Navrhovateľ ďalej uviedol, že odporca v 3. rade vo svojom odpore žiadnym spôsobom
nespochybnil, že na základe kúpnej zmluvy č. 040712 bol odporca v 3. rade navrhovateľovým ručiteľom.
K tvrdeniu odporcu v 3. rade o pokračovaní v dodávkach navrhovateľa počas omeškania odporcu v
1. rade navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že v zmysle bodu 1 kúpnej
zmluvy bola dohodnutá fakturácia jedenkrát mesačne, pričom splatnosť faktúr bola dohodnutá na 50

dní od vystavenia faktúry. V prípade mesačnej fakturácie sa teda fakturovali všetky dodané tovary a
poskytnuté služby za príslušný mesiac. Dňa 01. 11. 2012, teda v deň, kedy nastalo omeškanie s prvou
faktúrou, predstavovala celková hodnota dodávok sumu 132 877,19 eura. Navrhovateľ teda zrealizoval
takmer celú dodávku pred splatnosťou prvej faktúry a nemohol tušiť, že tovar nebude zaplatený. Vpriebehu novembra 2012 navrhovateľovi prichádzali platby a prvá faktúra bola uhradená do sumy 57
000,- eura. V priebehu novembra 2012 navrhovateľ vykonal ešte ďalšie dodávky v sume 12 801,10
eura. Akékoľvek tvrdenia odporcu v 3. rade o úmyselnom a nepoctivom dodávaní v období omeškania

odporcu v 1. rade boli podľa navrhovateľa nepravdivé. K tvrdeniu odporcu v 3. rade, že navrhovateľ
mal povinnosť informovať odporcu v 3. rade o omeškaní odporcu v 1. rade navrhovateľ prostredníctvom
svojho právneho zástupcu uviedol, že ani Obchodný zákonník ani uzavretá zmluva neobsahujú žiadnu
informačnú povinnosť pre navrhovateľa, podľa ktorej by mal informovať ručiteľa o tom, že je dlžník
v omeškaní. Informačná povinnosť veriteľa voči ručiteľovi je obsiahnutá iba v ust. § 305 obchodného

zákonníka,podľaktorejmáveriteľinformačnúpovinnosťibavtedy,akotoručiteľpožiada,čosavprípade
odporcu v 3. rade nestalo. Rovnako žiadnu informačnú povinnosť neobsahuje bod 4. kúpnej zmluvy. Ak
odporca v 3. rade prevzal ručenie za záväzky odporcu v 1. rade, bolo jeho zodpovednosťou preveriť si u
odporcu v 1. rade, či riadne plní svoje záväzky voči navrhovateľovi, pričom túto zodpovednosť nemožno
prenášať na navrhovateľa. Tvrdenie odporcu v 3. rade o tom, že od neho navrhovateľ vyžaduje duplicitné
plnenie, pretože už raz plnil odporcovi v 1. rade je v rozpore s tvrdeniami odporcu v 1. rade, ktorý v

odpore uviedol, že odporca v 3. rade si prestal plniť záväzky voči odporcovi v 1. rade z titulu zmluvy o
dielo. Navrhovateľ zároveň navrhol aj zmenu návrhu na začatie konania, keďže po podaní návrhu na
začatie konania prišlo k splatnosti ešte jednej faktúry, a to faktúry č. 146012123 na sumu 2 285,70 eura,
splatnou dňa 05. 03. 2013, pričom o existencii tejto faktúry mali už v čase podania návrhu na začatie
konania vedomosť všetci odporcovia a odporcovia v 1. a 2. rade tento záväzok aj uznali.

Súd uznesením č.k. 23Cb 56/2013-304 zo dňa 16. 10. 2014 pripustil zmenu návrhu navrhovateľa na
začatie konania tak, že odporca v 1. rade, odporca v 2. rade a odporca v 3. rade sú povinní zaplatiť
navrhovateľovi istinu vo výške 90 963,99 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo
sumy 60 673,12 eura od 01. 11. 2012 do 04. 11. 2012, zo sumy 43 673,12 eura od 05. 11. 2012 do 12. 11.

2012, zo sumy 30 673,12 eura od 13. 11. 2012 do 19. 11. 2012, zo sumy 22 673,12 eura od 20. 11. 2012
do 25. 11. 2012, zo sumy 13 673,12 eura od 26. 11. 2012 do 05. 12. 2012, zo sumy 3 673,12 eura od 06.
12. 2012 do zaplatenia, zo sumy 35 837,32 eura od 23. 11. 2012 do zaplatenia, zo sumy 36 366,75 eura
od 28. 12. 2013 do zaplatenia, zo sumy 12 801,10 eura od 30. 01. 2013 do zaplatenia a zo sumy 2 285,70
eura od 06. 03. 2013 do zaplatenia a nahradiť navrhovateľovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia

s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných odporcov.

Odporca v 3. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu v konaní ďalej uviedol, že od informačnej
povinnosti podľa ust. § 305 Obchodného zákonníka sa môžu zmluvné strany odchýliť, pričom nevedel,
že odporca v 1. rade si neplní svoje povinnosti voči navrhovateľovi a odporca v 3. rade si svoje povinnosti

vočiodporcoviv1.radeplnil,čopreukázalfaktúrami,jednostrannýmizápočtamiavýpismizúčtuodporcu
v 3. rade a konanie navrhovateľa bolo v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, pretože
poskytoval plnenie odporcovi v 1. rade, i keď bolo zrejmé, že tento nebude plniť.

Ing. Peter Kinka ako účastník konania - štatutárny zástupca odporcu v 3. rade vo svojej výpovedi

uviedol, že v lete 2012 bol odporca v 3. rade generálnym dodávateľom stavby Hornbach, pričom ako
subdodávateľa odporca v 3. rade vybral odporcu v 1. rade. V júli 2012 odporca v 3. rade objednal
betón od navrhovateľa, ktorý bol dodávaný odporcovi v 1. rade a odporcovia v 1. a 3. rade ho spoločne
zaúčtovali. Záväzok odporcu v 3. rade uhradiť faktúry mohol byť kedykoľvek započítaný, pričom odporca
v 3. rade z priameho plnenia vystúpil. Do konca roka 2012 odporcu v 3. rade nikto od navrhovateľa

nekontaktoval, až dňa 11. 01. 2013, kedy odporca v 3. rade dostal od navrhovateľa list. Odporca v 3.
rade nikdy nežiadal navrhovateľa o informáciu, či má uhradené všetky pohľadávky a nikdy nekontaktoval
odporcu v 1. rade, či hradí záväzky svojím subdodávateľom. Faktúry, ktoré si odporca v 3. rade
započítaval vyplývali zo zmluvy, spoluúčasti na poistení a práce, ktoré odporca v 3. rade vykonal pre
odporcu v 1. rade.

Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu v konaní ešte uviedol, že z jazykového výkladu
k bodu 4. kúpnej zmluvy boli zrejmé nasledovné záväzky, a to ručenie odporcu v 3. rade v prípade, ak
si odporca v 1. rade nesplní svoju povinnosť voči navrhovateľovi, ďalej regres - vzťah medzi odporcom
v 3. rade a odporcom v 1. rade a oprávnenie odporcu v 3. rade si započítať voči odporcovi v 1.

rade sumu, ktorú podľa ručiteľského záväzku vyplatí navrhovateľovi. Z uvedené podľa navrhovateľa
vyplývalo, že bod 4. kúpnej zmluvy nelimituje ručiteľský záväzok odporcu v 3. rade a žiadnym spôsobom
neurčuje odlišnú aplikáciu ust. § 303 a nasl. Obchodného zákonníka o ručení, a preto platí aj ust. § 305
Obchodného zákonníka. Odporca v 3. rade ďalej potvrdil riadne plnenie zo strany odporcu v 1. rade,ale aj napriek tomu odporca v 3. rade vystavoval odporcovi v 1. rade faktúry, ktorými si započítaval
niektorésumyvočiodporcoviv1.rade.Zpredloženýchdokladovodporcomv3.radevyplývalo,žecelová
suma zákazky bola 502 863,70 eura, celková fakturovaná suma bola 411 258,82 eura, celková suma

zádržného bola 34 271,56 eura, celková suma úhrad bola 318 717,85 eura, celková suma zápočtov
bola 60 573,64 a zostatok pohľadávky odporcu v 3. rade voči odporcovi v 1. rade bol 64 752,83 eura,
pričompohľadávkanavrhovateľapredstavovalasumu90963,99eura.Odporcav1.rademalododporcu
v 3. rade obdržať celkovú cenu za dielo v sume 502 863,70 eura. Odporca celkovo vyfakturoval 411
258,82 eura a reálne mu bola uhradená suma 318 717,85 eura, pričom rozdiel, ktorý mu nebol uhradený

predstavoval sumu 92 540,97 eura, čo približne zodpovedalo navrhovateľom uplatnenej pohľadávke,
a preto bol navrhovateľ toho názoru, že akékoľvek tvrdenia odporcu v 3. rade o tom, že navrhovateľ
požaduje od odporcu v 3. rade plnenie, ktoré už raz bolo uhradené, boli nepravdivé.

Odporca v 3. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu v konaní ešte uviedol, že z výpovede Ing.
Kinku vyplynulo, že uzavretiu kúpnej zmluvy medzi navrhovateľom a odporcom v 3. rade predchádzal

zmluvný vzťah medzi navrhovateľom, odporcom v 1. rade a odporcom v 3. rade. Už v rámci tohto
zmluvného vzťahu bol medzi navrhovateľom, odporcom v 1. rade a odporcom v 3. rade dohodnutý
regresný mechanizmus, ktorý odporcu v 3. rade v prípade, ak svoje záväzky voči navrhovateľovi odporca
v1.radeneplnil,oprávňovaltietofinančnézáväzkyvplnejvýškefakturovaťodporcoviv1.rade.Rovnaký
mechanizmus bol inkorporovaný aj do kúpnej zmluvy, pričom bol doplnený o oprávnenie odporcu v 3.

rade si započítať svoje pohľadávky voči odporcovi v 1. rade. Úmysel odporcu v 3. rade zaviazať sa k
uhradeniufinančnýchzáväzkovzaodporcuv1.radebolpodmienenýtým,žeodporcav3.radebudemať
možnosť tento finančný záväzok odporcovi v 1. rade buď vyfakturovať, alebo si ho započítať voči jeho
pohľadávkam. Riadne fungovanie mechanizmu dohodnuté v bode 4. zmluvy v sebe zároveň implikuje,
odchylne od ust. § 305 Obchodného zákonníka, modifikovanú informačnú povinnosť navrhovateľa voči

odporcovi v 3. rade. Odporca v 3. rade ešte uviedol, že navrhovateľ si dôkazy predložené odporcom v 3.
rade vysvetlil tak, že ide kompletne o všetky platby odporcu v 3. rade odporcovi v 1. rade, pričom odporca
v 3. rade uhradil odporcovi v 1. rade sumu o 117 978,75 eura vyššiu ako bola cena za dielo dohodnutá
v zmluve, a preto tvrdenie odporcu v 3. rade, že od neho navrhovateľ žiadal to, čo už bolo plnené, tak
vôbec nie je nepravdivé. Zároveň bol odporca v 3. rade toho názoru, že bod 4. kúpnej zmluvy v sebe

implikuje modifikovanú informačnú povinnosť navrhovateľa voči odporcovi v 3. rade, ktorú si navrhovateľ
nesplnil, a preto výkon práva, ktorého sa navrhovateľ návrhom na začatie konania domáhal nepožíva
právnu ochranu v zmysle ust. § 265 Obchodného zákonníka.

Svedok Q. K. ako syn navrhovateľa vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že navrhovateľa oslovil

odporca v 3. rade, aby mu dodávali stavebný materiál, a preto odporcovi v 3. rade istý čas stavebný
materiál dodával. Neskôr prišla od odporcu v 3. rade požiadavka, aby navrhovateľ stavebný materiál
dodával aj subdodávateľovi odporcu v 3. rade, teda odporcovi v 1. rade, na čo navrhovateľ povedal
odporcovi v 3. rade, že odporcu v 1. rade nepozná a nech sa za neho odporca v 3. rade zaručí. Keďže
odporca v 3. rade s tým súhlasil, navrhovateľ dodával stavebný materiál aj odporcovi v 1. rade. Svedok

uviedol, že zo strany odporcu v 3. rade nebola požiadavka, aby ho navrhovateľ informoval v prípade, ak
odporca v 1. rade nebude platiť. Odporca v 3. rade predložil návrh písomnej zmluvy, pričom ani ústne ani
písomne nepožadoval oznámenie neplatenia odporcovi v 3. rade. Svedok uviedol, že 50 dňová splatnosť
faktúrbolapožiadavkaodporcuv3.radesodôvodnením,žejetodohodamedziodporcamiv1.a3.rade,
pričom takáto doba splatnosti je pri tomto type obchodu štandardná. Vo väčšine prípadov navrhovateľ

uzatvára zmluvy s ručením, napr. za s.r.o. ručí ako fyzická osoba jej konateľ. Svedok uviedol, že W. B.
pozná len na základe telefonickej komunikácie, ktorému oznamoval, že odporca v 1. rade navrhovateľovi
neuhrádza faktúry, pričom nevedel povedať kedy sa to presne stalo, ale myslel, že to bolo v novembri
2012.

Odporca v 3. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu titulom záverečného vyjadrenia uviedol,
že sa pridržiava svojich doterajších tvrdení, pričom poukázal na bod 4. kúpnej zmluvy, v ktorom je podľa
neho informačná povinnosť navrhovateľa voči odporcovi v 3. rade a že pán B. už v novembri 2012
nepôsobil na stavbe, a preto ho svedok Q. K. nemohol informovať o neplatení faktúr odporcom v 1. rade.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu odporcu v 3. rade, právnych zástupcov
účastníkov konania, svedka Q. K. ml., a tiež listinnými dôkazmi, a to: kúpnou zmluvou č. 040712 zo
dňa 01. 08. 2012, faktúrami č. 093908123, č. 104809123, č. 118110127, č. 136211123, č. 146012123,
dodacími listami č. 2285/2365, č. 2 288/2 368, č. 3 761/ 4 571, č. 3 731/4 536, č. 3 754/4 562, č.3520/4278, č. 2128/2196, č. 3521/4279, č. 3634/4429, č. 3513/4271, č. 3633/4428, č. 3635/4430,
č. 2228/2303, č.2230/2305, č. 587/587, č.3636/4431, č. 3531/4296, č. 3537/4306, č. 2177/2248, č.
3558/4332, č. 2832/3486, č. 3641/4436, č.2250/2327, č. 3656/4455, č. 3659/4458, č.3439/4178, č.

2049/2115, č. 3437/4176, č.2188/2259, č. 3576/4357, č. 3583/4365, č. 2197/2272, č. 3575/4356, č.
3449/4192, č. 2198/2273, č. 3677/4476, č. 3675/4474, č. 3678/4477, č. 3674/4473, č. 563/563, č.
3682/4481, č. 3496/4254, č. 3498/4256, č. 2106/2174, č. 2105/2173, č. 2107/2175, č. 3499/4257,
č. 2109/2177, č. 2112/2180, č. 2110/2178, č. 2111/2179, č. 3503/4261, č. 3504/4262, č. 2108/2176,
č. 3502/4260, č. 3500/4258, č. 3684/4483, č. 3686/4485, č. 3685/4484, č. 3706/4506, č. 600/600,

č. 3501/4259, č. 3707/4507, č. 3497/4255, č. 3505/4263, č. 3803/4630, 618/618, č. 3806/4633, č.
3808/4635, č. 3807/4634, č. 2328/2405, č. 3805/4632, č. 2327/2407, č. 2326/2406, č. 3804/4631,
č. 2324/2404, č. 3802/4629, č. 3799/4626, č. 2323/2403, č. 3797/4624, č. 3798/4625, č. 2321/2401,
č. 2322/2402, č. 2320/2400, č. 3796/4623, č. 3822/4655, č. 3877/4721, č. 3868/4712, č. 3867/4711,
č. 3861/4705, č. 3869/4713, č. 651/651, č. 635/635, č. 3939/4795, č. 2494/2576, č. 2477/2559, č.
643/643, č. 2473/2555, č. 3917/4770, č. 2475/2557, č. 3900/4752, č. 3904/4756, č. 3906/4758, č.

3903/4755 č. 4094/4979, č. 2372/2454, č.2383/2456, č. 2384/2466, č. 2382, č. 2382/2464, č. 3825/4660,
č.3827/466, č. 3839/4680, č. 3836/4676, č. 3966/4826, č. 4015/4884, č. 4022/4893, č. 4051/4927,
č. 4060/4938, č. 4056/4934, č. 3990/4852, č. 2538/2620, č. 3189/3278, č. 4807/5803, č. 767/767,
č. 4599/5573, č. 4759/5753, č. 3307/3395, č. 4762/5756, č. 4761/5755, č. 3313/3404, č. 4766/5760,
č. 4771/5765, č. 4768/5762, č. 4772/5766, č. 4770/5764, č. 3314/3405, č. 4763/5757, č. 4109/4994,

č. 3315/3406, č. 4107/4992, č. 4108/4993, č. 4122/5012, č. 4120/5010, č. 2825/2914, č. 2833/2922,
č. 2834/2923, č. 3281/3371, č. 4836/5833, č. 4834/6831, č. 4836/5832, č. 4833/5830, č. 4558/5530,
č. 4561/5535, č. 4465/5430 č. 4464/5428, č. 4243/5162, č. 4364/5315, č. 4365/5316, č. 4527/5496,
č. 4521/5490, č. 4520/5489, č. 3097/3185, č. 4526/5495, č. 2897/2986, č. 2898/2987, č. 4483/5449,
č. 4349/5289, č. 4348/5288, č. 4336/5275, č. 4286/5210, č. 4284/5208, č. 4335/5273 č. 4334/5272,

č. 4230/5147, č. 2628/2712, č. 4123/5013, č. 4673/5656, č. 702/702, č. 4280/5203, č. 4278/5201,
č. 4277/5200, č. 4276/5199, č. 4275/5198, č. 4272/5195, č. 4160/5058, č. 2642/2726, č. 4420/5378,
č. 2953/3042, č. 4313/5249, č. 4312/5248, č. 4311/5247, č. 4191/5102, č. 2673/2758, č. 4185/5093,
č. 4184/5092, č. 4948/5967, č. 4947/5966, č. 5122/6179, č. 5121/6178, č. 5120/6177, č. 4895/5903,
č. 4869/5874, č. 3681/3751, č. 3687/3787, č. 3757/3672, č. 3577/3674, č. 3566/3663, č. 3523/3620,

č.5072/6122, č. 5049/6092, č. 5048/6091, č. 3500/3597, č. 3498/3595, č. 3461/3557, č. 3462/3558,
č. 4984/6009, č. 4987/6012, č. 4921/5936, č. 4918/5933, č. 4919/5934, č. 5098/6153, č. 3552/3549,
č. 810/810, č. 5009/6037, č. 3465/3561, č. 5006/6034, č. 3480/3576, č. 5004/6030, č. 5402/6504,
č. 3818/3919, č. 5395/6497, č. 6400/6502, č. 5396/6498, č. 5398/6500, č. 5397/6499, č. 5595/5693,
č. 3596/3694 č. 5171/6246, č. 6176/6250, č. 5179/6255, č.5180/6256, č. 5184/6260, č. 3601/3699,

č. 5188/6264, č. 3509/3707, č. 3649/3749, č. 3704/3805, č. 3705/3806, č. 5606/6622, č. 5289/6378,
č. 5292/6381, č. 878/878, č. 5410/6512, č. 5408/6510, č. 5409/6511, č. 5406/6508, č. 5407/6509,
č. 6324/6417, č. 6453/6665, č. 3861/3983, č. 5448/6560, č. 3878/3980, č. 5447/6550, č. 892/892,
č. 5516/6635, č. 5524/6644, č. 924/924, č.5748/6896, č. 4034/4140, č.5832/6996, č. 5828/6992, č.
5612/6743, č. 6003/7174, č. 4368/4477, č. 5896/7064, č. 5900/7669, č. 5899/7067, č. 5766/6921,

č. 5962/7132, č.5912/7081, č. 5791/6951, č.5794/6954, č. 5795/6955, č.5873/7039, č. 5874/7041,
č.5871/7037, č.5854/7018, č. 5866/7020, č. 5853/7017, č. 4146/4254, č. 6063/7234, č. 6063/7231, č.
6013/7184, č. 6340/7530, č. 6385/7597, č. 6384/7596, č. 6447/7662, č. 6428/7643, č. 6427/7642, č.
6376/7582, záznamom o prevádzke vozidla nákladnej dopravy č. 017094, výkazom práce čerpadla,
uznaním záväzku odporcom v 2. rade zo dňa 18. 01. 2013, listom o zaslaní uznania záväzku odporcom

v 1. rade odporcovi v 3. rade, výzvou právneho zástupcu navrhovateľa adresovanou odporcovi v 1.
rade zo dňa 10. 01. 2013, výzvou právneho zástupcu navrhovateľa adresovanou odporcovi v 2. rade
zo dňa 10. 01. 2013, výzvou právneho zástupcu navrhovateľa adresovanou odporcovi v 3. rade zo dňa
10. 01. 2013, výzvou právneho zástupcu navrhovateľa adresovanou odporcovi v 3. rade zo dňa 05.
02. 2013, výzvou právneho zástupcu navrhovateľa adresovanou odporcovi v 2. rade zo dňa 05. 02.

2013, všeobecnými zmluvnými podmienkami pre subdodávateľov (zahraničie), notárskou zápisnicou N
1819/2012, Nz 34142/2012, NCRIs 34855/2012, zadaním zákazky zo dňa 08. 08. 2012, ponukou zo
dňa 18. 06. 2012, výpismi z účtu odporcu v 3. rade zo dňa 23. 10. 2012, 31. 10. 2012, 23. 11. 2012, 09.
11. 2012, 15. 11. 2012, 03. 12. 2012, 17. 12. 2012, 19. 12. 2012, 20. 08. 2012, 26. 09. 2012, faktúrami
č. 10120022, č. 10120020, č. 10120023, č. 10120025, č. 10120026, č. 10120029, č. 1288503000006,

č. 10120009, č. 10120017, č. 125800300040, č. 125800300041, č. 135800300001, č. 135800300010,
č. 135800300020, č. 135800300004, č. 135800300049, č. 135800300050, č. 135800300051, č.
135800300056, č.135800300002, č. 10120034, č. 10120035, jednostrannými zápočtami odporcu v 3.
rade zo dňa 02. 11. 2012, 30. 11. 2012, 15. 01. 2013, 16. 03. 2013, 21. 09. 2012, 17. 08. 2012, 28.09. 2012, 28. 02. 2013, 16. 03. 2013, 26. 03. 2013, výpismi z účtu navrhovateľa zo dňa 30. 11. 2012 a
31. 12. 2012, objednávkou odporcu v 1. rade zo dňa 01. 08. 2012, výpismi zo živnostenského registra
navrhovateľa a obchodného registra spoločností odporcov v 1. a 3. rade, ako aj ďalšími dokladmi,

založenými v spise, a zistil skutkový stav veci, zistený vykonaním uvedených dôkazov.

Podľa ust. § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len „Obch. Z.“) tento zákon upravuje postavenie
podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

Podľa ust. § 1 ods. 2 Obch. Z. právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami
tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov
občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných
zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľaust.§2ods.2písm.a)Obch.Z.podnikateľompodľatohtozákonajeosobazapísanávobchodnom

registri.

Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. b) Obch. Z. podnikateľom podľa tohto zákona je osoba, ktorá podniká na
základe živnostenského oprávnenia.

Podľa ust. § 261 ods. 1 Obch. Z. táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak
pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 261 ods. 7 Obch. Z. touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri
zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa

predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s
dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.

Podľa ust. § 261 ods. 8 Obch. Z. pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha
účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

Podľa ust. § 265 Obch. Z. výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku,
nepožíva právnu ochranu.

Podľa ust. § 266 ods. 1 Obch. Z. prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel

bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

Podľa ust. § 266 ods. 2 Obch. Z. v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá
saprejavvôlepodľavýznamu,ktorýbymuspravidlaprikladalaosobavpostaveníosoby,ktorejbolprejav
vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla

v tomto styku prikladá.

Podľa ust. § 266 ods. 3 Obch. Z. pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky
okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi
sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.

Podľa ust. § 266 ods. 4 Obch. Z. prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri
pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.

Podľaust.§269ods.1Obch.Z.ustanoveniaupravujúcevIIhlavetejtočastizákonajednotlivétypyzmlúv

sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené
v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.

Podľa ust. § 303 Obch. Z. kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil
určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

Podľa ust. § 304 ods. 1 Obch. Z. ručením možno zabezpečiť len platný záväzok dlžníka alebo jeho časť.
Vzniku ručenia však nebráni, ak záväzok dlžníka je neplatný len pre nedostatok spôsobilosti dlžníka brať
na seba záväzky, o ktorom ručiteľ v čase svojho vyhlásenia o ručení vedel.Podľa ust. § 304 ods. 2 Obch. Z. ručením možno zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti
alebo ktorého vznik závisí od splnenia podmienky.

Podľa ust. § 305 Obch. Z. veriteľ je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť ručiteľovi na požiadanie
výšku svojej zabezpečenej pohľadávky.

Podľa ust. § 306 ods. 1 Obch. Z. veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v

prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval.
Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj
záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.

Podľa ust. § 306 ods. 2 Obch. Z. ručiteľ môže voči veriteľovi uplatniť všetky námietky, na ktorých
uplatnenie je oprávnený dlžník, a použiť na započítanie pohľadávky dlžníka voči veriteľovi, ak na

započítanie by bol oprávnený dlžník, keby veriteľ vymáhal svoju pohľadávku voči nemu. Ručiteľ môže
použiť na započítanie aj svoje pohľadávky voči veriteľovi.

Podľa ust. § 307 ods. 1 Obch. Z. ak sa za ten istý záväzok zaručí viac ručiteľov, ručí každý z nich za
celý záväzok. Ručiteľ má voči ostatným ručiteľom rovnaké práva ako spoludlžník.

Podľa ust. § 311 ods. 1 Obch. Z. ručenie zaniká zánikom záväzku, ktorý ručenie zabezpečuje.

Podľa ust. § 323 ods. 1 Obch. Z. ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že
v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď

pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

Podľa ust. 323 ods. 3 Obch. Z. uznanie záväzku má účinky aj voči ručiteľovi.

Podľa ust. § 407 ods. 3 Obch. Z. ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania

zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

Podľa ust. § 409 ods. 1 Obch. Z. kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú
vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto
veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Podľa ust. § 409 ods. 2 Obch. Z. v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň
určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia
kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.

Podľa ust. § 411 Obch. Z. predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa
na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou
a týmto zákonom.

Podľa ust. § 443 ods. 1 Obch. Z. kupujúci nadobúda vlastnícke právo k tovaru, len čo je mu dodaný

tovar odovzdaný.

Podľa ust. § 447 Obch. Z. kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v
súlade so zmluvou.

Podľa ust. § 448 ods. 1 Obch. Z. kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.

Podľa ust. § 450 Obch. Z. ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu,
keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom alebo
s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom. Predávajúci môže robiť odovzdanie tovaru

alebo dokladov závislým od zaplatenia kúpnej ceny.Podľa ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka Občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických
a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva
na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

Podľa ust. § 36 ods. 1 Občianskeho zákonníka vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno
viazaťnasplneniepodmienky.Nanemožnúpodmienku,naktorújezánikprávaalebopovinnostiviazaný,
sa neprihliada.

Podľa ust. § 36 ods. 2 Občianskeho zákonníka podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či
právne následky úkonu nastanú. Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré
už nastali, pominú.

Podľa ust. § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má

tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od
ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

Podľa ust. § 511 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie
je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom

pomererovnaké.Dlžník,protiktorémuboluplatnenýnárokvyšší,nežzodpovedájehopodielu,jepovinný
bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje
námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili
alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili.

Podľa ust. § 324 ods. 1 Obch. Z. záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

Podľa ust. § 340 ods. 1 Obch. Z. dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.

Prechodné ustanovenie účinné od 15. januára 2009

Podľa ust. § 768f Obch. Z. ustanovenia účinné od 15. januára 2009 sa nevzťahujú na omeškanie, ktoré
vzniklo pred 15. januárom 2009.

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. februára 2013
Podľa ust. § 768k ods. 2 Obch. Z. práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv

uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.

Podľa ust. § 768k ods. 3 Obch. Z. ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a),
osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva
(§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach

a nekalej obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy
uzavreté pred 1. februárom 2013.

Podľa ust. § 365 ods. 1 Obch. Z. dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až
do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa ust. § 369 ods. 1 Obch. Z. ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo
jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z
omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky

z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa ust. § 517 ods. 2 druhá časť prvej vety Občianskeho zákonníka výšku úrokov z omeškania a
poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.Podľa ust. § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa ust. § 120 ods. 3 O.s.p. ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia
založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

Podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že
všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým
sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie ( § 115a) najneskôr do

vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr
súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok
uvedených v § 205a.

Podľa ust. § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Súd na základe vykonaného dokazovania považoval za preukázané a nesporné, že navrhovateľ a
odporca v 1. rade uzatvorili dňa 01. 08. 2012 v písomnej forme zmluvu, predmetom ktorej bol záväzok
navrhovateľa ako predávajúceho dodať a dopraviť tovar odporcovi v 1. rade určený podľa druhu - béton,
nazákladecenovejponukyč.L10912-1ač.L10912-2vzmysleobjednávkyodporcuv1.radeanadruhej

strane záväzok odporcu v 1. rade ako kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu za navrhovateľom dodaný tovar.
Z výpisu zo živnostenského navrhovateľa mal súd preukázané, že pri uzatváraní predmetnej zmluvy
navrhovateľ vystupoval ako fyzická osoba - podnikateľ v zmysle ust. § 2 ods. 2 písm. b) Obchodného
zákonníka a predmetom jeho podnikateľskej činnosti bolo okrem iného aj výroba betónu, malty a
výrobkov z týchto materiálov, nákup a predaj tovaru v rozsahu voľnej živnosti. Z výpisu z obchodného

registra odporcu v 1. rade mal súd preukázané, že pri uzatváraní predmetnej zmluvy odporca v 1. rade
vystupoval ako právnická osoba - podnikateľ v zmysle ust. § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka
a predmetom jeho podnikateľskej činnosti bolo aj uskutočňovanie stavieb a ich zmien, dokončovacie
stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov. Vzhľadom na to povahu navrhovateľa a odporcu
v 1. rade pri uzatváraní zmluvy a predmety ich podnikateľskej činnosti bolo zrejmé, že sa tento ich

záväzok týkal ich podnikateľskej činnosti, a preto sa na tento ich zmluvný vzťah v zmysle ust. § 261
ods. 1 Obchodného zákonníka použil režim Obchodného zákonníka okrem tých práv a povinností, ktoré
Obchodný zákonník neupravuje a na ktoré sa v zmysle ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení
s ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka použila právna úprava Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti mal súd za to, že navrhovateľ a odporca v 1. rade uzatvorili dňa 01. 08.

2012 v písomnej forme kúpnu zmluvu v zmysle ust. § 409 ods 1 a nasl. Obchodného zákonníka (ďalej
len „kúpna zmluva“).

Súd mal z dodacích listov, ako aj zo zhodných tvrdení účastníkov konania v zmysle ust. 120 ods. 3 O.s.p.
preukázané, že navrhovateľ dodal odporcovi v 1. rade tovar - betón, čím si v zmysle ust. § 409 ods. 1

v spojení s ust. § 411 Obchodného zákonníka splnil svoj záväzok vyplývajúci z kúpnej zmluvy, a týmto
odporcovi v 1. rade vznikla v zmysle ust. § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 447,
448 ods. 1 a 450 Obchodného zákonníka povinnosť zaplatiť kúpnu cenu za navrhovateľom dodaný a
odporcom v 1. rade prevzatý tovar.

V zmysle bodu 1. kúpnej zmluvy sa navrhovateľ a odporca v 1. rade dohodli, že navrhovateľ vystaví
faktúry za ním dodaný tovar odporcovi raz mesačne, pričom splatnosť každej faktúry bude 50 dní.

Vzhľadom na uvedené vystavil navrhovateľ odporcovi v 1. rade faktúru č. 093908123 na sumu 60 673,12
eura za dodaný tovar ku dňu 31. 08. 2012 so splatnosťou dňa 31. 10. 2012, faktúru č. 104809123 na

sumu 35 837,32 eura za dodaný tovar ku dňu 30. 09. 2014 so splatnosťou dňa 22. 11. 2012, faktúru č.
118110127 na sumu 36 366,75 eura za dodaný tovar ku dňu 31. 10. 2012 so splatnosťou dňa 27. 12.
2012, faktúru č. 136211123 na sumu 12 801,10 eura za dodaný tovar ku dňu 27. 11. 2012 so splatnosťou
dňa 29. 01. 2012 a faktúru č. 146012123 za dodaný tovar ku dňu 19. 12. 2012 na sumu 2 285,70 euraso splatnosťou dňa 05. 03. 2013, čím navrhovateľ vyzval odporcu v 1. rade na splnenie si jeho vyššie
uvedenej povinnosti vyplývajúcej z kúpnej zmluvy - zaplatenie kúpnej ceny.
Keďže odporca v 1. rade navrhovateľom tvrdenú skutočnosť o čiastočných úhradách odporcu v 1. rade

žiadnym spôsobom nespochybnil, mal súd zo zhodných tvrdení účastníkov konania v zmysle ust. § 120
ods. 3 O.s.p. preukázané, že si odporca v 1. rade svoju povinnosti zaplatiť kúpnu cenu v zmysle faktúry
č. 093908123 čiastočne v sume 57 000,- eura splnil, čo malo v zmysle ust. § 407 ods. 3 Obchodného
zákonníka účinky uznania aj zvyšku dlhu za dodaný tovar, na ktorého uhradenie bol odporca v 1. rade
faktúrou č. 093908123 vyzvaný.

Z uznania záväzku zo dňa 18. 01. 2013 mal súd zase preukázané, že odporca v 1. rade v zmysle ust. §
323 ods. 1 Obchodného zákonníka uznal svoj záväzok voči navrhovateľovi vyplývajúci z kúpnej zmluvy
vo výške 90 963,99 eura, a preto bol súd toho názoru, že v čase uznania záväzok odporcu v 1. rade
voči navrhovateľovi v uznanom rozsahu trval.

Odporca v 1. rade potvrdil vznik a existenciu svojej povinnosti zaplatiť kúpnu cenu za navrhovateľom
dodaný tovar aj tým, že v odpore sám uviedol, že porušenie jeho povinnosti, teda povinnosti zaplatiť
kúpnu cenu navrhovateľovi za ním dodaný tovar odporcovi v 1. rade, zavinil odporca v 3. rade tým, že
odporca v 3. rade prestal plniť svoje záväzky voči odporcovi v 1. rade v zmysle zmluvy o dielo uzavretej
medzi odporcom v 1. rade a odporcom v 3. rade. Nakoľko bol navrhovateľom dodaný tovar odporcovi

v 1. rade zapracovaný do stavby vo vlastníctve odporcu v 3. rade, odporca v 1. rade namietol svoju
pasívnu legitimáciu. Súd sa však nestotožnil s argumentáciou odporcu v 1. rade, že za porušenie jeho
povinnosti zaplatiť kúpnu cenu zodpovedá odporca v 3. rade, keďže z kúpnej zmluvy nevyplývalo, že by
bola povinnosť odporcu v 1. rade zaplatiť kúpnu cenu podmienená povinnosti odporcu v 3. rade zaplatiť
odporcovi v 1. rade cenu za dielo v zmysle zmluvy o dielo, ktorú medzi sebou uzavreli odporca v 1.

a 3. rade, pričom predmetná kúpna zmluva a zmluva o dielo predstavujú dva samostatné záväzkové
vzťahy uzavreté medzi rôznymi subjektmi, a preto nemožno záväzky z nich vyplývajúce spájať alebo
podmieňovať. Zároveň platí, že dodaním tovaru navrhovateľom odporcovi v 1. rade prešlo v zmysle ust.
§ 409 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 411 Obchodného zákonníka na odporcu v 1.
rade aj vlastnícke právo k tomuto navrhovateľom dodanému tovaru, a preto čo sa následne dialo s týmto

tovarom vo vlastníctve odporcu v 1. rade, či bol použitý na stavbu vo vlastníctve odporcu v 3. rade alebo
nie bolo právne bezvýznamné, keďže súd nemal pochybnosti a mal listinnými dôkazmi ako aj zhodnými
tvrdeniami účastníkov konania v zmysle ust. § 120 ods. 3 O.s.p preukázané, že navrhovateľ v zmysle
kúpnej zmluvy dodal odporcovi v 1. rade tovar určený podľa zmluvy, odporca v 1. rade navrhovateľom
dodaný tovar prevzal, čím nadobudol k tomuto tovaru vlastnícke právo a zároveň mu vznikla povinnosť

zaplatiť za tento dodaný tovar kúpnu cenu v zmysle kúpnej zmluvy a navrhovateľom vystavených faktúr,
a preto nemožno mať za to, že by odporca v 1. rade nebol pasívne vecne legitimovaným subjektom na
zaplatenie kúpnej ceny za navrhovateľom dodaný tovar.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, s odkazom na listinné dôkazy (dodacie listy, uznanie

záväzku zo dňa 18. 01. 2014) ako aj zhodné tvrdenia účastníkov konania v zmysle ust. § 120 ods. 3
O.s.p. (odporcove čiastočné úhrady kúpnej ceny) mal súd za to, že odporcovi v 1. rade vznikla v zmysle
ust. § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 448 Obchodného zákonníka povinnosť
zaplatiť kúpnu cenu v sume 90 963,99 eura za navrhovateľom dodaný tovar, ktorú si odporca v 1. rade
nesplnil a preto súd považoval návrh na začatie konania vo vzťahu k odporcovi v 1. rade za dôvodný.

Podľa bodu 4. kúpnej zmluvy „generálny dodávateľ (odporca v 3. rade) vyhlasuje a svojím podpisom
potvrdzuje, že predávajúcemu (navrhovateľ) uhradí všetky záväzky kupujúceho (odporcu v 1.rade), ak
tieto záväzky neuhradí kupujúci (odporca v 1. rade) v lehote najneskôr do 10 dní od ich splatnosti.
Ak generálny dodávateľ (odporca v 3. rade) uhradí záväzky kupujúceho podľa predchádzajúcej vety,

je oprávnený uhradenú sumu v celej výške fakturovať kupujúcemu (odporcovi v 1. rade). Generálny
dodávateľ (odporca v 3. rade) je tiež oprávnený túto svoju pohľadávku voči kupujúcemu (odporcovi v 1.
rade) započítať s pohľadávkami kupujúceho (odporcu v 1. rade) z hlavnej zmluvy o dielo.“. Výkladom
tohto zmluvného dojednania možno dospieť k záveru, že vznik povinnosti odporcu v 3. rade uhradiť
všetky záväzky odporcu v 1. rade vyplývajúce z kúpnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a

odporcom v 1. rade bol v zmysle ust. § 36 ods. 1 Občianskeho zákonníka viazaný na splnenie dvoch
podmienok a to uplynutie času a neuhradenie záväzku odporcom v 1. rade. V tomto prípade išlo o
odkladacie podmienky v zmysle ust. § 36 ods. 2 prvej vety Občianskeho zákonníka, od ktorých splnenia
záviselo, či nastane vznik povinnosti odporcu v 3. rade uhradiť záväzky odporcu v 1. rade z kúpnejzmluvy. Z ďalších dvoch viet vyplýval regresný nárok odporcu v 3. rade vo vzťahu k odporcovi v 1.
rade v prípade, ak by prišlo z jeho strany k úhrade záväzkov odporcu v 1. rade z kúpnej zmluvy. Hoci
bod 4. kúpnej zmluvy vyslovene neoznačoval odporcu v 3. rade ako ručiteľa, podľa svojho obsahu

(zabezpečovací charakter hlavného záväzku, regres odporcu v 3. rade voči dlžníkovi - odporcovi v 1.
rade), ako aj úmyslu konajúcich strán v zmysle ust. § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka bolo zrejmé,
že išlo o ručiteľský záväzok odporcu v 3. rade, keďže ako navrhovateľa, tak aj odporca v 3. rade
považovalitentozáväzokodporcuv3.radezaručiteľskýzáväzok,čovyplývaloajzrokovaníouzatváraní
predmetnej zmluvy, pri ktorom navrhovateľ prejavil záujem, aby sa odporca v 3. rade ako generálny

dodávateľ „zaručil“ za záväzok odporcu v 1. rade, a preto bol takýto úmysel zrejmý aj odporcovi v 3.
rade. Z výkladu tohto zmluvného dojednania vyplývalo, že dispozitívne ust. § 306 ods. 1 Obchodného
zákonníkasizmluvnéstranyupravilitak,ženavrhovateľakoveriteľboloprávnenýsadomáhaťplneniaod
odporcu v 3. rade ako ručiteľa po splnení dvoch odkladacích podmienok - uplynutím času a neuhradenia
záväzku odporcom v 1. rade, teda ak svoje záväzky odporca v 1. rade v lehote 10 dní od ich splatnosti
navrhovateľovi neuhradí.

Z výzvy navrhovateľa adresovanej odporcovi v 3. rade zo dňa 10. 01. 2013, doručenej odporcovi v 3.
rade dňa 11. 01. 2013 mal súd preukázané, že navrhovateľ vyzval odporcu v 3. rade v zmysle ust.
§ 306 ods. 1 Obchodného zákonníka na splnenie záväzku odporcu v 1. rade zaplatiť kúpnu cenu v
sume 75 877,19 eura, za ktorý odporca v 3. rade ručil a ktorý si odporca v 1. rade nesplnil a bol dlhšie

ako 10 dní v omeškaní s platením kúpnej ceny v zmysle faktúry č. 093908123 vystavenej na sumu 60
673,12 eura so splatnosťou dňa 31. 10. 2012 (z ktorej však odporca v 1. rade uhradil sumu 57 000,-
eura), faktúry č. 104809123 vystavenej na sumu 35 837,32 eura so splatnosťou dňa 22. 11. 2012 a
faktúry č. 118110127 vystavenej na sumu 36 366,75 eura so splatnosťou dňa 27. 12. 2012. Súd mal teda
preukázané, že navrhovateľ si voči odporcovi v 3. rade splnil svoju povinnosť v zmysle ust. § 306 ods.

1 Obchodného zákonníka a vyzval odporcu v 3. rade na plnenie v zmysle jeho ručiteľského záväzku,
čím zároveň odporcu v 3. rade aj informoval o tom, že odporca v 1. rade je v omeškaní. Je pravda, že
navrhovateľ informoval odporcu v 3. rade o omeškaní odporcu v 1. rade až po viac ako dvoch mesiacoch
omeškania odporcu v 1. rade s platením faktúry č. 09390812, avšak vo vzťahu k odporcovi v 3. rade
nemal žiadnu informačnú povinnosť, ktorá by vyplývala zo zákona, resp. ktorá by bola dohodnutá a na

základe ktorej by bol povinný informovať odporcu v 3. rade bez zbytočného odkladu o omeškaní odporcu
v 1. rade. Informačná povinnosť veriteľa k ručiteľovi v zmysle ust. § 305 Obchodného zákonníka, na ktorú
odkazuje odporca v 3. rade, je viazaná na požiadane ručiteľa a až následne, bez zbytočného odkladu
je veriteľ povinný informovať ručiteľa o výške (ak je výšku možné určiť) pohľadávky, ktorú ručiteľ svojím
ručením zabezpečuje, pričom odporca v 3. rade žiadnym dôkazným prostriedkov nepreukázal, že by

navrhovateľa vyzval na splnenie si jeho informačnej povinnosti, resp. že by si predmetnú informačnú
povinnosť v zmysle ust. § 305 Obchodného zákonníka vzhľadom na jej dispozitívny charakter upravili
iným spôsobom. Dokonca sám štatutárny zástupca odporcu v 3. rade vo svojej svedeckej výpovedi
uviedol, že odporca v 3. rade nikdy nežiadal navrhovateľa o informáciu, či je odporca v 1. rade v
omeškaní. Na základe uvedeného nemohol súd súhlasiť s argumentom odporcu v 3. rade, že nebol

navrhovateľom informovaný o omeškaní odporcu v 1.rade, keďže sa tak stalo dňa 11. 01. 2013, teda
dňa kedy bol odporca v 3. rade vyzvaný na plnenie v zmysle ručiteľského záväzku, pričom na druhej
strane zo zákona, ani z dohody účastníkov konania nevyplývalo, že by navrhovateľ musel informovať
odporcu v 3. rade o omeškaní odporcu v 1. rade po uplynutí 10 dní od splatnosti jednotlivých faktúr,
resp. bez zbytočného odkladu, alebo v inom časovom horizonte a preto nemožno mať ani za to, že by

navrhovateľ týmto svojím správaním zneužil svoje právo, ktorého výkonom by sa snažil znevýhodniť
druhú stranu (odporcu v 3. rade) a spôsobiť mu ujmu, čím by takýto výkon práva v zmysle ust. § 265
Obchodného zákonníka nepožíval právnu ochranu. Pri ust. § 265 Obchodného zákonníka zároveň platí,
že šikanózny výkon práva sa musí vždy preukázať a dôkazné bremeno zaťažuje toho, kto je takýmto
výkonom práva poškodený, pričom odporca v 3. rade, ktorý tvrdil, že bol výkonom práva navrhovateľa

poškodený, žiadnym dôkazným prostriedkom v zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. tieto svoje tvrdenia
nepreukázal.

Taktiež sa súd nemohol stotožniť s názorom odporcu v 3. rade, že navrhovateľ zneužil ručiteľský záväzok
odporcu a pokračoval v dodávaní tovaru odporcovi v 1. rade aj napriek tomu, že ten bol v omeškaní

s platením kúpnej ceny, keďže ako vyplynulo z listinných dôkazov a zo zhodných tvrdení účastníkov
v zmysle ust. § 120 ods. 3 O.s.p., navrhovateľ ukončil dodávky tovaru odporcovi v 1. rade ku dňu
19. 12. 2012, čo vyplývalo z faktúry č. 146012123 a dodacích listov č. 63410/7530, č. 6385/7597, č
6 384/7596, č. 6447/7662, č 6428/7643, č. 6427/7642 a č. 63796/7582, pričom do dňa 05. 12. 2012odporca v 1. rade čiastočne plnil na faktúru č. 093908123 a faktúry č. 118110127, č. 136211123 a č.
146012123 sa stali splatné až po dokončení dodávok tovaru, z čoho vyplývalo, že odporca v 1. rade v
čase ukončenia dodávok tovaru navrhovateľom bol v omeškaní len s platením faktúry č. 104809123 a

faktúry č. 093908123, na ktorú však odporca v 1. rade čiastočne plnil. Z uvedeného možno usúdiť, že
navrhovateľ v čase, keď sa odporca v 1. rade dostal do omeškania s platením aj ostatných faktúr, už
odporcovi v 1. rade tovar nedodával, a preto z jeho strany nemohlo prísť k zneužitiu postavenia odporcu
v 3. rade ako ručiteľa a zároveň treba poukázať na fakt, že v čase omeškania odporcu v 1. rade sa
navrhovateľ daný stav snažil riešiť, keďže odporca v 1. rade bol navrhovateľom vyzvaný na uhradenie

zvyšku nezaplatenej kúpnej ceny dňa 11. 01. 2013, z čoho je zrejmé, že sa navrhovateľ nespoliehal len
na to, že záväzok odporcu v 1. rade uhradí odporca v 3. rade ako ručiteľ.

Súd mal ďalej z výzvy navrhovateľa adresovanej odporcovi v 3. rade zo dňa 05. 02. 2013, doručenej
odporcovi v 3. rade dňa 06. 02. 2013 preukázané, že navrhovateľ druhýkrát vyzval odporcu v 3. rade
na splnenie jeho ručiteľského záväzku a v konečnom dôsledku aj doručením návrhu navrhovateľa na

začatiekonaniaodporcoviv3.radeakoručiteľovi,ktorýmsanavrhovateľakoveriteľdomáhalododporcu
v 1. rade ako dlžníka aj odporcu v 3. rade ako ručiteľa splnenia záväzku, bola splnená podmienka
písomnej výzvy v zmysle ust. § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti bol súd toho názoru, že odporcovi v 3. rade vznikol v

zmysle ust. § 303 a nasl. Obchodného zákonníka ručiteľský záväzok, na základe ktorého bol navrhovateľ
oprávnený sa domáhať splnenia záväzku odporcu v 1. rade od odporcu v 3. rade ako ručiteľa, keďže si
odporcav1.radesvojupovinnosťzaplatiťkúpnucenuzatovarvzmyslekúpnejzmluvynesplnilabolviac
ako 10 dní v omeškaní s platením kúpnej ceny, a zároveň navrhovateľ na plnenie ručiteľského záväzku
odporcu v 3. rade vyzval (výzvami zo dňa 10. 01. 2013 a 05. 02. 2013, ako aj samotným návrhom na

začatie konania), a preto súd považoval návrh navrhovateľa na začatie konania vo vzťahu k odporcovi
v 3. rade za dôvodný.

Podľa bodu 5. kúpnej zmluvy „ručiteľ (odporca v 2. rade) vyhlasuje a svojím podpisom potvrdzuje,
že preberá ručenie za prípadné záväzky kupujúceho (odporcu v 1. rade) z tejto zmluvy, teda že

predávajúcemu (navrhovateľovi) uhradí všetky záväzky kupujúceho (odporcu v 1. rade) z tejto zmluvy,
ak tieto záväzky neuhradí kupujúci (odporca v 1. rade) ani generálny dodávateľ (odporca v 3. rade)“,
sa odporca v 2. rade ako konateľ odporcu v 1. rade zaviazal v zmysle ust. § 303 a nasl. Obchodného
zákonníka ručiť za záväzok odporcu v 1. rade z kúpnej zmluvy v prípade, ak ho nesplní odporca v 1. rade
a ani odporca v 3. rade ako ručiteľ. V danom prípade súd považoval za nesporné, že odporca v 1. rade,

ako aj odporca v 3. rade neuhradili záväzky odporcu v 1. rade z kúpnej zmluvy, a preto bol navrhovateľ
oprávnený v zmysle ust. § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka domáhať sa splnenia záväzku od odporcu
v 2. rade ako ručiteľa, avšak len v prípade, že odporca v 1. rade ako dlžník (v tomto prípade odporca
v 1. a 3. rade) nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to navrhovateľ ako
veriteľ písomne vyzval.

Súd mal z výzvy navrhovateľa adresovanej odporcovi v 1. rade zo dňa 10. 01. 2013, doručenej odporcovi
v 1. rade dňa 11. 01. 2013 preukázané, že navrhovateľ vyzval odporcu v 1. rade v zmysle ust. § 306
ods. 1 Obchodného zákonníka na splnenie svojho záväzku zaplatiť kúpnu cenu v sume 75 877,19 eura
v zmysle faktúry č. 093908123 vystavenej na sumu 60 673,12 eura so splatnosťou dňa 31. 10. 2012
(z ktorej však odporca v 1. rade uhradil sumu 57 000,- eur), faktúry č. 104809123 vystavenej na sumu

35 837,32 eura so splatnosťou dňa 22. 11. 2012 a faktúry č. 118110127 vystavenej na sumu 36 366,75
eura so splatnosťou dňa 27. 12. 2012. Následne dňa 18. 01. 2013 odporca v 1. rade svoj záväzok voči
navrhovateľovi v zmysle ust. § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka aj uznal (ako súd už vyššie uviedol)
a zároveň odporca v 2. rade potvrdil svoje ručenie, keďže opätovne vyhlásil, že uspokojí navrhovateľa
ako veriteľa, ak tak neurobí odporca v 1. rade ako dlžník. Zároveň súd považoval za nesporné, že

navrhovateľ vyzval na splnenie záväzku odporcu v 1. rade - zaplatenia kúpnej ceny v zmysle kúpnej
zmluvy aj odporcu v 3. rade (výzvami zo dňa 10. 01. 2013 a 05. 02. 2013, ako aj samotným návrhom na
začatie konania). Súd ďalej považoval za nesporné, že odporca v 1. rade a ani odporca v 3. rade záväzok
zaplatiť kúpnu cenu navrhovateľovi nesplnili. Vzhľadom na to bol súd toho názoru, že bola v zmysle ust.
§ 306 ods. 1 Obchodného zákonníka splnená podmienka na to, aby bol navrhovateľ oprávnený domáhať

sa splnenia záväzku aj od odporcu v 2. rade ako ručiteľa dlžníkov odporcu v 1. a 3. rade Obchodného
zákonníka a preto súd návrh navrhovateľa na začatie konania vo vzťahu k odporcovi v 2. rade považoval
za dôvodný.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, že
odporcovia v 1. až 3. rade sú povinní zaplatiť navrhovateľovi sumu 90 963,99 eura, pričom v zmysle
ust. § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka plnením jedného z odporcov zanikne v rozsahu tohto plnenia

povinnosť ostatných odporcov plniť.

Nakoľko navrhovateľ a odporca v 1. rade nemali úrok z omeškania dohodnutý, navrhovateľovi
omeškaním odporcu v 1. rade s platením súdom priznanej sumy vznikol nárok na úroky z omeškania
podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Výšku úrokov z omeškania, nakoľko k omeškaniu

odporcu v 1. rade prišlo po 15. 01. 2009, súd stanovil s odvolaním sa na ust. § 369 ods. 1, § 768f a § 768k
Obchodného zákonníka platného v čase od 15. 01. 2009 do 01. 02. 2013. Základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky, platná ku dňu omeškania odporcu v 1. rade (t.j. obdobie od 01. 11. 2012 až
do 06. 03. 2014) predstavovala výšku 0,75 % ročne, takže navrhovateľovi patrili úroky z omeškania vo
výške o 8 percentuálnych bodov vyššie ako je uvedená základná úroková sadzba, teda 8,75 % ročne.
Súd priznal navrhovateľovi právo na úroky z omeškania z priznanej sumy až do dňa reálneho zaplatenia

tejto sumy niektorým z odporcov navrhovateľovi.

Účastníci konania ani ich právni zástupcovia nemali na pojednávaní súdu, konanom dňa 06. 10.
2014 ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, preto súd na uvedenom pojednávaní po záverečných
vyjadreniach vyhlásil uznesenie o skončení dokazovania podľa ust. § 118 ods. 4 a § 120 ods. 4 O.s.p.

a odročil ho z dôvodu vyhlásenia rozhodnutia na termín 27. 10. 2014 s tým, že podľa ust. § 156 ods. 2
O.s.p. súd rozsudok vo veci samej vyhlásil na tomto ďalšom pojednávaní.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa ust. § 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;

ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa ust. § 151 ods. 5 O.s.p. trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre

náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v
písomnom vyhotovení rozhodnutia.

Podľa ust. § 151 ods. 8 O.s.p. vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Trovy konania vo veci úspešného účastníka - navrhovateľa - pozostávajú zo zaplateného súdneho
poplatku za návrh na začatie konania vo výške 5 457,50 eura podľa položky 1 písm. a/ zákona č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a sumy 5 289,13 eura, ktorá predstavuje náklady
právneho zastúpenia navrhovateľa, vypočítané podľa ust. § 9 a nasl. vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o

odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za:
- prevzatie a prípravu zastúpenia v sume 599,17 eura,
- návrh na začatie konania v sume 599,17 eura,
- vyjadrenie navrhovateľa zo dňa 15. 10. 2013 v sume 599,17 eura,
- účasť na pojednávaní dňa 05. 03. 2013 v sume 599,17 eura,

- účasť na pojednávaní dňa 28. 04. 2014 v sume 599,17 eura,
- vyjadrenie navrhovateľa zo dňa 04. 06. 2014 v sume 599,17 eura
- účasť na pojednávaní dňa 06. 10. 2014 v sume 599,17 eura,
- účasť na pojednávaní dňa 27. 10. 2014 v sume 149,79 eura (1/4 tarifnej odmeny),- 3 x režijný paušál po 7,81 eura spolu v sume 23,43 eura,
- 5 x režijný paušál po 8,04 eura spolu v sume 40,20 eura a
- náhradu za platbu DPH v sume 881,52 eura, nakoľko právny zástupca preukázal, že je platcom dani

z pridanej hodnoty,
čo spolu predstavuje trovy konania navrhovateľa v sume 10 746,63 eura.

Súd nepriznal navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia v sume 215,63 eura, nakoľko základná sadzba
tarifnej odmeny sa v zmysle ust. § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. určuje pri začatí poskytovania

právnej služby, a preto aj po rozšírení návrhu na začatie konania táto tarifná odmena za úkony právnej
služby poskytnuté po rozšírení návrhu na začatie konania predstavovala sumu 599,17 eura (zo sumy
88 678,29 eura) a nie sumu 605,81 eura (zo sumy 90 963,99 eura), a zároveň súd priznal odmenu za
účasť na pojednávaní konanom dňa 27. 10. 2014 len vo výške 1/4 základnej tarifnej odmeny podľa ust.
§ 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a nie vo výške 1/2 základnej tarifnej odmeny, keďže bol
na tomto pojednávaní len vyhlásený rozsudok.

Súd zaviazal odporcov v 1. až 3 rade na zaplatenie trov konania navrhovateľa k rukám jeho právneho
zástupcu s odvolaním sa na ust. § 149 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka,
ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný
zaplatiť ju advokátovi, pričom v zmysle ust. § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka plnením jedného z

odporcov zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných odporcov.

Z týchto dôvodov rozhodol súd o náhrade trov konania a ich výške podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne,
dvojmo, cestou tunajšieho súdu.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.