Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 14, 2014

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 3T/154/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813010530

Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Noema Turanovičová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2014:3813010530.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Noemou Turanovičovou v trestnej veci obžalovaného H.
F. na hlavnom pojednávaní dňa 14.10.2014 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný H. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q. Y. XX, R., adresa na doručovanie písomností: R.,
Ul. G. N. XX/X,

j e v i n n ý ,ž e :

v skorých ranných hodinách dňa 20.10.2010 v sídle spoločnosti T. Q., s.r.o., v U. T., D. XX/A, ako vodič
spoločnosti na základe pokynu konateľa Z. M. prevzal firemnú tržbu vo výške 671,99 eur, ktorú však
v zmysle príkazu zamestnávateľa do prevádzky v R., na Ulici J. X,. nedodal, túto so prisvojil a použil

na nezistený účel, čím spôsobil spoločnosti T. Q., s.r.o., so sídlom v U. T., D. XX/A, IČO: XXXXXXXX,
škodu vo výške 671,99 eur,

t e d a :

prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená, a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,

č í m s p á c h a l :

prečin sprenevery podľa § 213 odsek 1 Trestného zákona,

a za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 213 odsek 1 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) mesiace, výkon ktorého
sa mu podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a § 50 odsek 1 Trestného zákona podmienečne
odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd poškodeného - spoločnosť T. Q., s.r.o., so sídlom U. T.,

D. XX/A, IČO: XXXXXXXX, s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie. o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného H. F. (ďalej len „obžalovaný“), vypočul svedka -
poškodeného Z. M. (ďalej len „poškodený“), svedkov: J. R., W. X., T. H., J. T., G. T., J. S., J. J., R. T.,

oboznámil sa s listinnými dôkazmi.

Obžalovaný spáchanie trestnej činnosti poprel, poprel, žeby on od predavačky v Banskej Štiavnici bol
prevzal finančnú hotovosť uvádzanú v skutku obžaloby. Uvádzal, že je pravdou, že vo firme T. Q.
pracoval, pracoval tam v dvoch obdobiach, prvé obdobie asi 2 mesiace do 26.2.2010, kedy nastúpil

liečenie, to druhé obdobie bolo po ukončení jeho hospitalizácie čo bolo 13.10.2010, vybavil si potrebné
veci, pretože poškodený ho žiadal, že boli s ním spokojný a mali problémy s vodičom, aby nastúpil čím
skôr, dohodli sa, že nastúpi čím skôr - teda 15.10.2010 v noci. Prácu poznal, trasu tiež. Nebola to teda
práca len na jeden deň, pracoval tam niečo dlhšie, je pravdou, že však nemal zmluvu. Popisoval trasy,
ktoré ako vodič s rozvozom tovaru robieval, problémy, ktoré mal ako zamestnanec s vozidlom, i to, že

on bol z vlastnej iniciatívy v servise s vozidlom, ktoré na rozvoz potreboval, bol vymieňať pneumatiky
v servise Hasák, a bol poškodený čap na prednej náprave - vľavo. Nikdy nepreberali tržby a nestalo
sa tak ani dňa 20.10.2010. Od prevádzok mal kľúče, od prevádzky v Banskej Štiavnici mal tiež kľúče,
nestretol sa však s predavačkou, vzal prepravky a odišiel, odchádzal ešte na prevádzku do Krupiny,
v Hypernove vo Zvolene však nebol. So svedkyňou R., ktorá bola predavačka v tejto prevádzke, sa

nikdy nestretol, nepodpísal jej ani prevzatie žiadnej tržby. Stalo sa len raz, že tržbu preberal, bolo to v
minulosti v prevádzke v Krupine, vtedy mu predavačka povedala, že volal poškodený, a že to má urobiť,
predavačka mu však dala k tomu výdavkový doklad. Tento doklad odovzdal potom účtovníčke vo firme.
Vo firme poškodeného prestal pracovať preto, že sa dohodli na písomnej zmluve, na oprave auta, čo
však nebolo zrealizované, resp. poškodený mu vyčítal opravu vozila bez jeho súhlasu, vznikla počas

cesty do Banskej Štiavnici hádka v telefonickom hovore, a že keď sa mu nepáči, nemusí viac chodiť,
a tak keď rozvoz ukončil, vozilo 20.10.2010 asi o 9:00 hod. odstavil pred prevádzkou, kľúče nechal vo
vozidle. Viac sa s poškodeným nestretol, pripustil, že sa stretli s poškodeným pri vozidle, poškodený sa
ho pýtal na rôzne veci, žiadal peniaze - tržbu, čo on nechápal, pretože nevedel, o čo ide, hovorilo sa i
o zálohe 150 eur, ktorú on prevzal. Hádali sa. Pripustil, že povedal poškodenému, že mu vráti peniaze,

no on myslel len tú zálohu 150 eur. Bola pri tom stretnutí i svedkyňa X.. Od obdobia roku 2010 zmenil
na svojom vzhľade to, že nosí bradu.

Poškodený vypovedal, že je pravdou, že obžalovaný u neho pracoval, bol s ním spokojný. Dohodli sa

po čase na novej dohode, za prácu mu viackrát telefonoval obžalovaný. Dohodli sa na nástupe do
práce práve toho 20.10.2010 s tým, že na prevádzke zoberie i tržbu, pretože bol z minulosti s ním veľmi
spokojný, nemal obavu, ako i na tom, že keď sa vráti, podpíšu i dohodu, tá bola na to ráno pripravená
(listinný dôkaz - dohoda na č.l. 43). Obžalovaného ráno čakali, neprišiel, telefonovali do prevádzky do
Banskej Štiavnici, dostal informáciu, že obžalovaný odišiel, telefonovali i do prevádzky v Krupine, i tu mu

povedali,žeodišiel.Čakaliho,stálenechodil,pretožezačaliobžalovanéhoivozilohľadať,nakoniecnašli
vozilo na parkovisku pri prevádzke v Prievidzi. Vo vozidle našli na zemi otvorenú obálku, no peniaze vo
vozidle neboli. Niekedy v lete roku 2010 sa s obžalovaným stretol a pri tomto stretnutí sa mu obžalovaný
priznal, že urobil chybu, a že peniaze vráti. Obžalovanému i písali výzvu (č.l. 41) na úhradu tržby. Na
danej prevádzke otvárali o 8:00 hod., keď odovzdávali tržbu, bolo to i skôr, čo sa stretli s predavačkou.

Tržbu preberal spravidla on, v daný deň prevzal tržbu obžalovaný. Tržba v daný deň bola vo výške
671,99 eur, túto sumu mu povedala predavačka, že ju preberie a dovezie v ten deň do firmy obžalovaný,
vedela predavačka, ktorej to telefonoval, ale povedal to i obžalovanému. Že skutočne odovzdala peniaze
obžalovanému, mu potvrdila predavačka. V civilnom konaní bol vydaný platobný rozkaz na úhradu sumy
671,99 eur, no myslí si, že platobný rozkaz nie je stále právoplatný. Obžalovaný poprel prevzatie tržby

i pri konfrontácii vykonanej na hlavnom pojednávaní so svedkyňou J. R..

Svedkyňa J. R. vypovedala, že pracovala v prevádzke v Banskej Štiavnici, v ten deň - ráno prišla skôr do
práce, až po nej prišiel rozvoz. Skôr prišla práve pre odovzdanie tržby. Vodičom vozidla bol obžalovaný,

ktorého na hlavnom pojednávaní jednoznačne opoznala, i keď vypovedala, že oproti danému dňu nahlavnom pojednávaní má bradu a vtedy mal kratšie vlasy. Peniaze balila ona deň predtým, zabalila ich
do mikroténových sáčkov, bola tam tržba z dvoch dní, tie dala do ďalšieho sáčku. Prevzatie peňazí jej
obžalovaný potvrdil na doklade, ktorý poslala po obžalovanom poškodenému. Prevzatie peňazí potvrdila

i v knihe tržieb, tam tie peniaze i vyznačila (listinný dôkaz č.l. 31). Vyznačila i jeho meno, ako sa volá, jej
povedal vtedy obžalovaný, ona ho v ten deň videla prvýkrát. Že peniaze prevezme obžalovaný, jej deň
predtým povedal poškodený, ona to nechcela, peniaze v minulosti preberal poškodený, no poškodený
jej povedal, že ide o dobrého pracovníka, že nemusí mať obavu. Prevzatie peňazí jej obžalovaný
potvrdzoval len na danom doklade, nepodpisoval sa jej v knihe tržieb tak, ako to robieval poškodený, ten

tak robieval až následne. Ona tržbu nenechávala v prepravkách. Tržbu v minulosti preberal poškodený,
prípadne jeho synovia. Na svojej výpovedi jednoznačne zotrvala i pri konfrontácii s obžalovaným.

Svedkyňa W. X. potvrdila, že obžalovaný v predpokladaný čas sa dňa 20.10.2010 nevrátil, zisťovali,
čo s ním a s vozidlom je. Obžalovaného nenašli, nespojili sa s ním, vozidlo našli na parkovisku pred

pekárňou. Potvrdila, že obžalovaný mal doniesť tržbu, telefonovali i so svedkyňou R., ona im tvrdila, že
obžalovanému tržbu odovzdala, tržbu však obžalovaný neodovzdal. V to ráno mal i obžalovaný podpísať
pripravenú dohodu. Potvrdila, že pri jednom stretnutí pri vozidle im obžalovaný sľúbil, že urobil chybu,
že peniaze na splátky uhradí.

Vyššie uvedené stretnutie a priznanie obžalovaného, že vráti peniaze, potvrdila vo výpovedi i svedkyňa
T. H..

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul i svedkov J. T., G. T., J. S., J. J., R. T., ktorí sa však k predmetu
skutku nevedeli vyjadriť. Svedkovia sa vyjadrovali k pracovným podmienkam v prevádzke poškodeného,
trasám, ktoré robili vodiči, resp. k časom, kedy vodiči na prácu nastupovali, k stavu vozidiel používaných
na rozvozy. Svedok T. jednoznačne vylúčil, žeby podpis z 20.10.2010 (č.l. 190), v dokladoch vyžiadaných
s prevádzky Hypernova Zvolen, bol jeho, ostatné podpisy pripustil, že sú jeho, predložil súdu i kalendár

(č.l. 221-224), z ktorého mali vyplývať zmeny, ktoré mal v roku 2010 vykonávať, pri konfrontovaní ho
však s časom, kedy mal, podľa jeho poznámok, prácu ukončiť, resp. vykonať a časov, kedy mal byť na
rozvoze v prevádzke Hypernova Zvolen (č.l. 180-196), nevedel súdu vysvetliť, či teda časy a trasy sú
tak ako vypovedal podľa poznámok.

Súd sa okrem vyššie uvádzaných listinných dôkazov č.l. 31, 40, 41, 221-224, 180-196, oboznámil i s
listinnými dôkazmi, celou knihou tržieb - malý zošit 544e červenej farby, A5, a knihou pokladnice - denný
výkaz obratov platiteľa DPH (príloha trestného spisu, ktoré boli súdu predložené poškodeným, v ktorých
sú vyznačované tržby, výdaje peňazí použitých v prevádzke v Banskej Štiavnici ako i pokladničné pásky

z jednotlivých dní i konkrétne času pred a v deň 20.10.2010, z ktorých vyplýva zhoda s poznámkami
pokladničnej knihy tržieb). Vyjadrením č.l. 172, z ktorého vyplýva, že v pneuservise Hasák, s.r.o., nebol
na výmenu pneumatík a výmenu čapu obžalovaný, pneumatiky k vozidlu Peugeot priviezol pri výmene
poškodený. Obžalovaného ich spoločnosť nepozná, nikdy s nim nekomunikovali, vždy tak robili len s
poškodeným.

Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil i so znaleckým posudkom (č.l. 39), z ktorého vyplýva, že
obžalovaný v čase spáchania skutku trpel bipolárnou afektívnou poruchou zmiešaného typu, v čase
skutku bol v stave remisie, a preto bol i schopný rozpoznať protiprávnosť svojho konania a mohol svoje

konanie ovládať. Znalci nenavrhli obžalovanému uloženie žiadneho ochranného liečenia.

Je pravdou, že v rámci vykonaného dokazovania obžalovaný spáchanie trestnej činnosti jednoznačne
poprel, poprel, žeby on prevzal dňa 20.10.2010 tržbu vo výške 671,99 eur v prevádzke v Banskej

Štiavnici, prevzatie týchto peňazí od svedkyne nie je preukázané žiadnym iným listinným dôkazom
podpísaným obžalovaným, v dokladoch predložených poškodeným nie je žiaden podpísaný doklad o
prevzatí takejto hotovosti, na druhej strane je tu jednoznačná výpoveď svedkyne J. R., ktorá zhodne
s poškodeným popísala spôsob a dôvod, prečo obžalovaný dňa 20.10.2010 prevzal vyššie uvedenúfinančnú hotovosť s tým, že túto mal v zmysle ústneho poverenia odovzdať do firmy poškodeného.
Obžalovaný tvrdil, že svedkyňu nepozná, nikdy ju nevidel. Napriek tejto okolnosti svedkyňa jednoznačne
na hlavnom pojednávaní obžalovaného opoznala ako osobu, ktorá od nej prevzala hotovosť 671,99

eur, uviedla popis ako v čase skutku obžalovaný vyzeral, čo sa úplne zhoduje i s vlastným popisom
svojho zovňajšku, ako ho opísal obžalovaný pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní. So žiadnym
vykonaným dôkazom súd nemal akýmkoľvek spôsobom spochybnenú vierohodnosť a pravdivosť
výpovede tejto svedkyne. Zhodou s jej výpoveďou je, podľa názoru súdu, i ďalšie vykonané dokazovanie
- výsluch poškodeného, svedkýň W. X., T. H., oboznámené listinné dôkazy. Svedkyňa J. R., podľa

súdu, hodnoverným spôsobom vysvetlila i okolnosť, prečo neexistuje žiaden písomný doklad o
prevzatí danej sumy obžalovaným, keď vypovedal, že takýto doklad jej obžalovaný podpísal, no
tento poslala do firmy poškodenému spolu s peniazmi po obžalovanom, bolo jej vysvetlené, že ide
o zodpovedného pracovníka, s ktorým nie sú žiadne problémy. Pravdivosti nasvedčuje i následné
správanie sa obžalovaného, keď tento po 20.10.2010 do práce viac nenastupuje, ako i vysvetľovanie
dôvodu, prečo tak údajne vykonal, ktorý je vzhľadom na prejav obžalovaného na hlavnom pojednávaní,

ako i oboznámený listinný dôkaz o nevykonaní opravy vozidla v servise Hasák obžalovaným len
účelové, nevierohodné. Vzhľadom na vyššie uvedené svedecké výpovede, listinné dôkazy, mal súd bez
akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný si prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená a
spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu, ktorou sa v zmysle § 125 odsek 1 Trestného zákona
rozumie škoda dosahujúca sumu najmenej sumu 266 eur, čím tak po stránke subjektívnej ako i

objektívnej naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu sprenevery podľa § 213 odsek 1 Trestného
zákona.

Štátchránisúkromnévlastníctvofyzickýchiprávnickýchosôb,chrániichpredpáchateľmi,ktoríhosvojím

konaním narúšajú. Obžalovaný svojím konaním porušil tento záujem spoločnosti.

Motívom konania obžalovaného bola zištnosť.

Súd sa oboznámil i s listinnými dôkazmi, správami a charakteristikami na osobu obžalovaného, z ktorých
vyplýva, že mieste trvalého bydliska sú o ňom známe len evidenčné údaje, nie sú tu o ňom známe žiadne
negatívne poznatky, pred spáchaním danej trestnej činnosti bol postihnutý za priestupok - správa č.l. 82.
Na obžalovaného sa hľadí, akoby nebol súdne trestaný - odpis registra trestov č.l. 83-85.

Pri ukladaní trestu súd zohľadnil základné zásady ukladania trestu, vyplývajúce z ustanovenia § 34
odsek 1 Trestného zákona, pri určovaní druhu a výmery trestu, zohľadniac spôsob spáchania činu,
jeho následok, u obžalovaného súd nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Trestného

zákona, nevzhliadol však ani žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona, zohľadniac
i osobu obžalovaného, jeho pomery, možnosť nápravy, zohľadniac i ostatné okolnosti, vyplývajúce z
ustanovenia § 34 odsek 4 Trestného zákona, pri zohľadnení všetkých týchto okolností potom dospel
k záveru, že na ochranu spoločnosti no predovšetkým prevýchovu obžalovaného, morálne odsúdenie
jeho konania, je dôvodný a spravodlivý trest odňatia slobody v prvej polovici trestnej sadzby - trest 4

mesiace,výkonktoréhomubudepodmienečneodloženýnaskúšobnúdobuvtrvaní15mesiacov.Takýto
trest, nie v tomto štádiu konania spojený s výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody, potom
súd hodnotil ako zákonný, spravodlivý a primeraný, plniaci účel trestu tak z pohľadu individuálnej ako
i generálnej prevencie.

Podľa § 287 odsek 1, veta prvá Trestného poriadku; ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný
čin, ktorým spôsobil inému škodu uvedenú v § 46 odsek 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju
poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený.

Podľa § 46 odsek 1, veta prvá Trestného poriadku; poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom
ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej
iné zákonom chránené práva alebo slobody.Podľa § 46 odsek 3 Trestného poriadku; poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok

na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v
odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený
uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť
zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.

Podľa § 420 odsek 1 Občianskeho zákonníka; každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Poškodený na hlavnom pojednávaní uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 671,99 eur. Ako vo

výsluchu sám poškodený uviedol, bol však už i vydaný platobný rozkaz, s ním sa súd i oboznámil (č.l.
169), sám poškodený sa nevedel vyjadriť, či tento platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť, obžalovaný
sa vyjadril, že on o takomto platobnom rozkaze nič nevie (č.l. 234). Práve pre tieto okolnosti súd
poškodeného s jeho uplatneným nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku,
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.