Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 8T/3/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113010129
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Mitterpák
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7113010129.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Mitterpáka a prísediacich
Jozefa Ambruša a Jána Drabíka na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30.9.2014 v Košiciach takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:
X/ B. M. Ý. N. T. L. F. , I.. XX.X.XXXX O. N., G. Z. N.Š.,
M. V. XX, Ž.,

X/ W. X. T. Z. L. F. I. M. N. Ý. , I.. XX.X.XXXX O. Y.R., G. Z.
X. XX, N. T. M.
N. M., M..L..T.. M. I. O.,
u z n á v a j ú s a v i n n ý m i , ž e
na doposiaľ nezistenom mieste v priebehu obdobia august 1996- december 1997 po predchádzajúcej
vzájomnej dohode obž. W. X. ako samostatne zárobkovo činná osoba, vystupujúca pod obchodným

menom W. X.- M., vyhotovil nepravdivé daňové doklady, ktorými v rozpore so skutočnosťou deklaroval
dodanie rôzneho tovaru a služieb obchodnej spoločnosti B., M..L..T.. N., ktorej konateľ, obž. B. M.N. v
úmysle znížiť daňový základ a vlastnú daňovú povinnosť, následne neoprávnene zahrnul do účtovnej
evidencie obchodnej spoločnosti B., M..L..T.. N., na podklade ktorej podal na X. Ú. N. R., Q. X
-2- 8T 3/13
1/ dňa 16.6.1998 daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie r.

1996, v ktorom si neoprávnene zaúčtoval do položky nákladov fiktívne výdavky z účtovných dokladov-
dodávateľských faktúr od dodávateľa W. X.- M., R.: XX XXX XXX, E. XX, M. I. O. J. Č.. XXX/XX, J.
Č.. XXXXX/XX, J. Č.. XXXXX/XX E. XX.X.XXXX, J. Č.. XXXXX/XX E. XX.XX.XXXX, J. Č.. XXXXX E.
XX.XX.XXXX, J. Č.. XXXX/XX E. XX.XX.XXXX, J. Č.. XXXXX/XX E. XX.XX.XXXX, J. Č.. XXXXX/XX E.
XX.XX.XXXX, J. Č.. XXXXX/XX E. XX.XX.XXXX, J. Č.. XXXXX/XX E. XX.XX.XXXX, J. Č.. XXXX/XX E.
XX.XX.XXXX, J. Č.. XXXX/XX E. XX.XX.XXXX, čím tak v rozpore s § 24 ods. 1 Zák. č. 286/1992 Zb.
o dani z príjmu v znení neskorších predpisov za zdaňovacie obdobie r. 1996 neoprávnene skrátil daň z

príjmu právnických osôb vo výške 12 650,872,- Sk (419 932,02,- Eur),
2/ dňa 16.6.1998 daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb za r. 1997, v ktorom si
neoprávnene zaúčtoval do položky nákladov fiktívne výdavky z účtovných dokladov- dodávateľských
faktúr od dodávateľa W. X.- M., R.: XX XXX XXX, E. XX, M. I. O.- J. Č.. XXXX/XX E. XX.X.XXXX, J. Č..
XXXX/XX E. XX.X.XXXX, J. Č.. XXXX/XX E. XX.X.XXXX, J. Č.. XXXX/XX E. XX.X.XXXX, J. Č.. XXXX/
XX E. XX.XX.XXXX, J. Č.. XXXX/XX E. XX.XX.XXXX, J. E. XX.XX.XXXX, čím takto v rozpore s § 24

ods. 1 Zák. č. 286/1992 Zb. o dani z príjmu v znení neskorších predpisov za zdaňovacie obdobie r. 1996
neoprávnene skrátil daň z príjmu právnických osôb vo výške 9 029 385,- Sk (299 720,67,- Eur ),
pričom teda uvedeným konaním v skutkoch 1/ a 2/ za zdaňovacie obdobie rokov 1996 a 1997 obžalovaní
celkovo skrátili daň z príjmu právnických osôb na úkor štátneho rozpočtu M. L., O. E. X. Ú. N. R. vo
výške 21 680,257,- Sk ( 719 652,69,- Eur ),
t e d a
obž. B. M. v bodoch 1, 2/ rozsudku

skrátil daň vo veľkom rozsahu,obž. W. X. v bodoch 1, 2/ rozsudku
zadovážením prostriedkov poskytol inému pomoc pri skrátení dane vo veľkom rozsahu,

-3- 8T 3/13
t ý m s p á c h a l i
obž. B. M. v bodoch 1, 2/ rozsudku
obzvlášť závažný trestný čin skrátenia dane podľa § 148 ods. 1, 5 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení
neskorších predpisov,

obž. W. X. v bodoch 1, 2/ rozsudku
ako účastník formou pomoci obzvlášť závažný trestný čin skrátenia dane podľa § 10 ods. 1 písm. c/, §
148 ods. 1, 5 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov,
z a t o s a o d s u d z u j ú :
obž. B. M.
Podľa § 148 ods. 5 Tr. zák. s použitím § 40 ods. 1, 3 písm. c/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného v čase

spáchania skutku, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na trest odňatia
slobody vo výmere 2 ( dvoch ) rokov.
Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného v čase spáchania skutku sa výkon trestu
podmienečne odkladá.
Podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného v čase spáchania skutku súd určuje skúšobnú dobu

vo výmere 2 (dvoch) rokov.
obž. W. X.
Podľa § 148 ods. 5 Tr. zák. s použitím § 40 ods. 1, 3 písm. c/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného v čase
spáchania skutku, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na trest odňatia
slobody vo výmere 2 ( dvoch ) rokov.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného v čase spáchania skutku sa výkon trestu
podmienečne odkladá.
Podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného v čase spáchania skutku súd určuje skúšobnú dobu
vo výmere 2 (dvoch) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor N. R. podal na B. M. F. W. X.É. obžalobu pre skutky, ktoré sú uvedené vo výroku
rozsudku a konanie kvalifikoval u obž. M. ako obzvlášť závažný trestný čin skrátenia dane podľa § 148
ods. 1, 5 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. a u obž. W. X. ako účastníctvo formou pomoci k obzvlášť závažnému
trestnému činu skrátenia dane podľa § 10 ods. 1 písm. c, k § 148 ods. 1, 5 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v
znení neskorších predpisov.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obž. M., T.. X., M. R. Y., I., M., N., R.. Š.,
prečítaním znaleckých posudkov, prečítaním svedeckých výpovedí, listinných dôkazov a zistil skutkový
stav tak, ako je uvedený vo výroku rozsudku.

Obžalovaný B. M. vo výpovediach uviedol, že s obž. X. sa zoznámil v r. 1996 a pokiaľ ide o uzatvorené
zmluvy o sprostredkovaní obžalovaný M. uviedol, že X. pre spoločnosť B., M..L..T.. N. nesprostredkoval
žiadnych obchodných partnerov na uzatvorenie obchodu. Fakturované sumy mali byť vyrovnaním za to,
že došlo k realizácii nejakého obchodného prípadu cez obžalovaných M. F. X.. Všetky platby prebehli v
hotovosti,pričompeňažnéprostriedkynaúhraduzáväzkovvočiX.sipožičiavalzozáložneakosúkromná

osoba, preto žiadne potvrdenia o poskytnutí týchto peňažných prostriedkov neexistujú.

Obžalovaný W. X. vo svojej výpovedi uviedol, že obžalovaného M. nepozná, prvýkrát ho videl na polícii
pri výsluchu a závery znaleckého posudku, ktoré ho označujú ako osobu, ktorá podpísala doklady o
fakturácii odmieta ako nesprávne. Ďalej uviedol, že niekto zneužil originál jeho faktúry a na základe

týchto originálov vytvoril kópie faktúry a pečiatky boli vyrobené podľa živnostenského listu.

Súd vykonal konfrontáciu medzi obžalovanými a obaja zotrvali na svojich výpovediach, obž. X. poprel,
že by poznal obž. M. F. T.. M. tvrdil, že s obž. X. vyhotovovali zmluvy o sprostredkovaní, vzájomne sa
navštevovali aj si telefonovali.Svedok R.. V. Y.- kontrolór daňového úradu vypovedal, že spolu s R.. Š. vykonávali kontrolu vo firme B.,
M..L..T.. N., kde boli zaúčtované vysoké sumy za prijaté služby a výsledná daňová povinnosť bola veľmi
nízka. V súlade s metodikou dal dožiadanie na overenie prijatých služieb

-5- 8T 3/13
a bolo zistené, že daňový subjekt neprijal služby fakturované na došlých faktúrach.

Svedok W. I. vypovedal o spolupráci s obž. X. s tým, že nijaký tovar pre firmu B., M..L..T.. nedodával.
Obdobne vypovedal aj svedok W. M..

Svedok M. N. vypovedal, že bol konateľom firmy I. H., M..L..T.. a pamätá si, že s obž. M.Ý. spolupracoval
na základe obchodných dohôd.

Zo znaleckého posudku z odboru Ekonómia- manažment súd zistil, že v dôsledku zaúčtovania dokladov
vystavených W.. X. za r. 1996 došlo k skráteniu dane vo výške 12 650 872,- Sk ( 419 932,02,- Eur ),

za r. 1997 vo výške 9 029 385,- Sk ( 299 720,67,- Eur ), t.j. v celkovej výške 21680257,- korún ( 719
652,60,- Eur ).

Zo znaleckého posudku KEÚ PZ vyplýva, že obrana obž. X. vo vzťahu k používaniu obchodného mena
W. X.- M. nie je pravdivá, nakoľko podpisy vyhotovené k priezvisku X., resp. k odtlačku pečiatky W. X.-

M. na skúmaných materiáloch predložených k znaleckému posúdeniu sú pravými podpismi obž. X..

Ďalšou skutočnosťou preukazujúcou kontakt medzi B. M. F. W. X. je uvedenie čísla bankového účtu
podnikateľskéhosubjektuW.X.-M.nafaktúrachvyhotovenýchvrámciúdajnýchobchodnýchprípadoch.
Identifikácia čísla účtu bola predmetom obchodného tajomstva a jeho majiteľa môžu vedieť len osoby,

ktorým bol tento údaj poskytnutý.

Fiktívnosť účtovných dokladov a obchodných transakcií vyplýva aj z toho, že napriek tomu, že obž. B.
M. účtovné doklady vystavené obž. X. poňal do účtovníctva, skutočnú realizáciu súvisiacich obchodov
nevedel preukázať.

Po zhodnotení vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že obaja obžalovaní svojim konaním
naplnili pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu skrátenia dane podľa § 148 ods. 1, 5 Tr. zák.
č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov tak po objektívnej ako aj subjektívnej stránke, pričom obž.
X. sa uvedeného trestného činu dopustil ako účastník

-6- 8T 3/13
formou pomoci podľa § 10 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov.

Naplnenie objektívnej stránky žalovaného trestného činu spočíva v osobitnom druhu podvodného

konania oboch obžalovaných, pričom obž. X. zadovážil nepravdivé účtovné doklady v rozpore so
skutočnosťou deklarujúce realizáciu fiktívneho predaja rôzneho tovaru a služieb firme obž. M., ktorý tieto
následne neoprávnene zaevidoval do účtovnej evidencie firmy na strane výdavkov, na základe čoho
podal na X. Ú. N. R. daňové priznania, v ktorých si zahrnutím uvedených faktúr znížil základ dane, čím
skrátil daň z príjmov právnických osôb vo veľkom rozsahu v rozpore s § 24 ods. 1 Zák. č. 286/1990 Zb.

o daniach z príjmov v znení účinnom ku dňu spáchania trestného činu.

Z odpisu registra trestov bolo zistené, že ani jeden z obžalovaných doposiaľ nebol súdne trestaný.

Pri úvahe o druhu a výške trestu súd komplexne vyhodnocoval stupeň spoločenskej nebezpečnosti

konania obžalovaných pre spoločnosť, okolnosti, za akých bol skutok spáchaný, osoby obžalovaných
( vzhľadom na ich predchádzajúcu bezúhonnosť je zrejmé, že ich konanie nepochybne predstavoval
exces z vtedajšieho spôsobu života ), mieru ich zavinenia, možnosti ich nápravy vplyvom výchovného
trestu a tiež v danom prípade mimoriadne dôležitú okolnosť- dĺžku trestného konania.

Podľa názoru súdu boli vo veci splnené všetky podmienky vzhľadom na okolnosti prípadu ako aj pomery
obžalovaných pre použitie inštitútu mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody v zmysle ust. § 40
ods. 1, 3 písm. c/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného v čase spáchania skutku, nakoľko použitie trestnejsadzby odňatia slobody ustanovené Trestným zákonom by bolo pre obžalovaných neprimerane prísne
a účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania.

Za okolnosti je pritom potrebné považovať všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na hodnotenie stupňa
nebezpečnosti činu pre spoločnosť, ktorý sa samozrejme plynutím času znižuje, rovnako ako sa
znižuje potreba postihnutia páchateľa, pretože odstupom času sa míňa aj účel trestu a tiež skutočnosti
vplývajúce na hodnotenie možnosti nápravy páchateľa. Primeranosť tejto dĺžky sa posudzuje vždy s
prihliadnutím na skutkovú, právnu, procesnú zložitosť veci a správanie štátnych orgánov.

-7- 8T 3/13

V danom prípade súd poukazuje na skutočnosť, že od spáchania skutku uplynulo 18 rokov a samotné
trestné stíhanie je vedené proti obžalovaným viac ako 10 rokov, pričom obžalovaní sa v tejto dobe
nedopustili žiadneho protiprávneho konania.

Dĺžku trestného konania súd, keďže nebola spôsobená zložitosťou prípadu, jedná sa v podstate
o štandardné podvodné konanie zo závažnejším trestnoprávnym následkom, ani prieťahmi, ani
obštrukciami na strane obžalovaných, považuje za neodôvodnenú a neprimeranú vzhľadom na
rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva, dĺžku trvania trestného konania prevyšujúcu 6

rokov je potrebné považovať za výnimočnú a v prípade absencie významných dôvodov pre prekročenie
tejto hranice, nie je možné trestné stíhanie dlhšieho trvania tolerovať. Podľa názoru súdu v danom
prípade došlo k porušeniu Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd- čl. 6 ods. 1- právo na
spravodlivé súdne konanie zabezpečujúce prerokovanie veci v primeranej lehote. Podmienka rýchlosti
konania musí byť splnená, aby sa zabránilo tomu, aby bol obvinený príliš dlho vystavený trestnému

stíhaniu, s čím sú spojené zásahy do jeho práv a slobôd a aby nebol vystavený neistote o svojom osude.
Doba, ktorá uplynie od spáchania trestného činu, až po meritórne rozhodnutie má bezprostredný vplyv
na účel trestu, ktorý má byť uložením určitého trestu dosiahnutý.

Za pomery páchateľa v zmysle ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody je pritom

potrebné považovať jednak okolnosti, ktoré páchateľa charakterizujú ako objekt trestu a tiež možnosti
resocializácie páchateľa. Súd má za to, že v danom prípade by tento trest obžalovanými vzhľadom
na ich predchádzajúcu bezúhonnosť, bezúhonnosť po spáchaní skutku ako aj časový odstup od jeho
spáchania bol nepochybne vnímaný citeľnejšie, ako u tých páchateľov, u ktorých páchanie trestnej
činnosti nepredstavuje odklon od ich zaužívaného spôsobu života a ktorí sú potrestaní časovo účelne.

Vyššie uvedené úvahy viedli súd k záveru, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody
obžalovanýmbyboloneprimeraneprísneaobligatórnosťtakéhotopostupu,bezmožnostimimoriadneho
zníženia trestu odňatia slobody by bol prekážkou brániacou uloženiu primeraného trestu. Preto súd
obžalovaným mimoriadne znížil trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej

Trestným zákonom podľa ktorého trest ukladal a uložil im tresty odňatia slobody vo výmere 2 rokov s
podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od
oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie

v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok
vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť:
a/ prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,

b/ obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka,
okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho
vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie
skutku uvedeného v obžalobe,
c/ poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,

d/ zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.