Medzitýmny rozsudok Judgement was issued on Monday, September 29, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 14C/250/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213229034
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Raul Pospíšil
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2014:1213229034.4

Medzitýmny rozsudok

Okresný súd Bratislava II pred samosudcom Mgr. Raulom Pospíšilom v právnej veci žalobcu: X. D., nar.
XX.XX.XXXX, I. XXX, XXX XX Q. Z. X., št. občan SR, zast.: JUDr. Roman Cibulka, advokát, Hlavná 13,
Trnava proti žalovanému: ČSOB Poisťovňa, a.s., Vajnorská 100/B, 831 04 Bratislava, IČO: 31 325 416,
o zaplatenie 13.154,21 EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

U r č u j e sa, že nárok žalobcu uplatnený žalobou zo dňa 14.03.2013 je daný.

O výške uplatneného nároku a náhrade trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 15.03.2013 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť za žalobcu na účet poistníka (ČSOB, a.s.) poistné plnenie vo výške
13.154,21 EUR s príslušenstvom.

Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 11.04.2007 uzavrel s ČSOB, a.s., pobočkou zahraničnej
banky, zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. R002404533, súčasťou ktorej bola i poistná zmluva č.
XXXXXXXXX, ktorú podpísal i žalovaný. Poistnou zmluvou si žalobca poistil pre prípad poistnej udalosti
(smrti, plnej invalidity alebo práceneschopnosti) splatenie zostatku bankou poskytnutého úveru. Dňa
26.11.2007 práva a povinnosti Československé obchodní banky, a.s., pobočky zahraničnej banky v

SR, prevzala novozaložená Československá obchodná banka, a.s. na základe § 59 ods. 4, ods. 5
Obchodného zákonníka. Spotrebiteľský úver vo výške 16.596,96 EUR žalobca riadne a včas splácal
podľa dohodnutého mesačného splátkového kalendára, a to až do októbra 2009, kedy došlo k poistnej
udalosti (náhlej cievnej mozgovej príhode), následkom ktorej bol žalobca hospitalizovaný a následne
uznaný plne invalidným s poklesom vykonávať zárobkovú činnosť o 75% oproti zdravej fyzickej osobe.
Zostatok nesplatenej istiny k 25.10.2009 (t.j. ku dňu, kedy bol Sociálnou poisťovňou uznaný za plne

invalidného) predstavoval 10.946,70 EUR. Okamžite po tom, ako bol toho žalobca po hospitalizácii
schopný, listom zo dňa 13.10.2009 oznámil poistnú udalosť žalovanému a vyzval ho, aby v zmysle
poistnej zmluvy poukázal plnenie oprávnenému, t.j. peňažnému ústavu ČSOB, a.s. Žalobca žalovanému
zaslal všetky požadované doklady nutné k likvidácii poistnej udalosti. Žalovaný mu oznámil, že nie
je ochotný poistné plnenie banke poskytnúť, a to z dôvodu, že vraj v čase uzatvárania úverovej a
poistnej zmluvy trpel hypertenziou I, ktorá podľa jeho názoru bola príčinou náhlej mozgovej cievnej

príhody. Listom zo dňa 16.01.2011 žalobca požiadal poistníka (ČSOB, a.s.), aby mu predložil fotokópie
dokladov, ktorými písomne požiadal žalovaného o poistné plnenie a o zaslanie stanoviska poisťovateľa,
z akého dôvodu odmietol previesť poistné plnenie aj napriek tomu, že došlo k poistnej udalosti. Na tento
list žalobca odpoveď nedostal. Nakoľko banka (ČSOB, a.s.), ktorá žalobcovi poskytla spotrebiteľský
úver si uplatňovala nárok na zaplatenie nesplateného zostatku úveru vo výške 13.154,21 EUR s prísl.
a žalovaný odmietol toto plnenie banke poskytnúť, žalobca bol nútený domáhať sa ochrany svojich

práv súdnou cestou. V čase podpisu úverovej a poistnej zmluvy sa žalobca cítil zdravý, nebol pod
pravidelným lekárskym dozorom a skutočnosť, že na odporučenie lekára bral liek na zníženie krvnéhotlaku, nemôže byť dôvodom, pre ktorý by poisťovňa nemala poskytnúť poistné plnenie. K vzniku náhlej
mozgovejpríhody,vdôsledkuktorejdošlokvážnemupoškodeniuzdraviaaknáslednejinvalidite,prispeli
skutočnosti, ktoré nemohol predvídať ani ovplyvniť a ktoré mu spôsobili veľké stresy a depresie, ktoré

súviseli so žalobcovým bývalým podnikaním.

Žalobca prostredníctvom podania doručeného súdu dňa 19.11.2013 doplnil právnu a skutkovú
argumentáciu svojho návrhu. Uviedol, že v čase, keď poistnú zmluvu podpisoval, trpel hypertenziou
I. stupňa, čo je mierne zvýšený krvný tlak v hodnotách 140 až 159 systolického tlaku a 90 až 99

diastolického tlaku. Podľa oficiálnych štatistík má takto zvýšený krvný tlak približne polovica celej
populácie Slovenska (52% u mužov a 40% u žien). Samotná zamestnankyňa žalovaného, ktorá so
žalobcom úverovú a poistnú zmluvu uzatvárala, reagovala na informáciu o tom, že žalobca má zvýšený
krvný tlak a berie lieky na jeho zníženie tak, že keby zvýšený krvný tlak mal tvoriť prekážku v uzavretí
poistnej zmluvy, tak by v podstate nemohli nikoho poistiť. Pre odmietnutie poskytnutia poistného plnenia
žalovaným neboli splnené ani dve zo zákonných podmienok uvedených v § 802 ods. 2 OZ, podľa

ktorých je poistiteľ oprávnený odmietnuť plnenie z poistnej zmluvy, ak sa po poistnej udalosti dozvie,
že príčinou bola skutočnosť, ktorú pre vedome nepravdivé odpovede nemohol zistiť pri dojednávaní
poistenia a ktorá bola pre uzavretie poistnej zmluvy podstatná. Vyhlásenie žalobcu v čl. VII bod 11
zmluvy v spojení so Všeobecnými zmluvnými podmienkami sa malo považovať za bezvadné, keďže
žalobca pri jeho podpísaní vychádzal z toho, že hypertenzia I nie je v zmysle čl. 3 ods. 6 Všeobecných

poistných podmienok skutočnosťou predstavujúcou rozpor s jeho vyhlásením. Zo sumy 13.154,21 EUR
predstavuje poistné plnenie čiastku 10.946,70 EUR a zvyšná časť 2.207,51 EUR predstavuje žalobcov
nárok na náhradu škody, ktorú mu žalovaný spôsobil tým, že porušuje svoju povinnosť vyplývajúcu z
poistnej zmluvy, a to povinnosť poskytnúť poistné plnenie riadne a včas.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril prostredníctvom podania doručeného súdu dňa 19.12.2013, pričom
žiadal žalobu zamietnuť. Žalovaný uviedol, že dňa 15.10.2010 došlo k oznámeniu poistnej udalosti
- invalidity žalobcu, na základe čoho žalovaný začal šetrenie nevyhnutné na zistenie rozsahu jeho
povinností ako poisťovateľa poskytnúť banke ako oprávnenej osobe poistné plnenie, ktoré je dohodnuté
vo výške kalkulovaného zostatku istiny úveru k dátumu vzniku poistnej udalosti, čo v danom prípade

predstavovalo sumu 10.946,70 EUR. Z doloženej Lekárskej správy vypracovanej posudkovým lekárom
sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, a.s. zo dňa 1.2.2010 vyplývalo, že ako rozhodujúce zdravotné
postihnutie, v dôsledku ktorého bol poistený uznaný invalidným je hypertenzia III s orgánovými zmenami
s tým, že v zápisnici sa v rámci osobnej anamnézy ďalej uvádza, cit. "Od roku 2001 liečený na
hypertenziu, už vtedy hypertonické zmeny aj na očnom pozadí." Existenciu hypertenzie žalobcu potvrdil

aj jeho ošetrujúci lekár MUDr. Emil Schwartz vo svojej správe zo dňa 4.11.2009 v časti II. Zdravotný stav
poisteného k dátumu začiatku poistenia, kde uvádza Dg. M. hypertenzivus II od r. 2002. Vzhľadom na to,
že hlavnou príčinou invalidity žalobcu v zmysle Lekárskej správy SP bola arteriálna hypertenzia, ktorej
existencia a liečba už od roku 2001 vyplývala aj zo zdravotnej dokumentácie poisteného potvrdeného
jeho ošetrujúcim lekárom, žalovaný ako poisťovateľ neposkytol poistné plnenie v zmysle článku 3 bodu

2. B - S, ICHÚ 2006. Poistné podmienky stanovujú ako základnú podmienku plnenia v prípade vzniku
poistnej udalosti invalidity skutočnosť, že vznik choroby, ktorá je príčinou invalidity (t.j. hypertenzia
III), nie je skorší ako je deň uzavretia poistenia s tým, že ďalej nešpecifikujú, o aký stupeň choroby
má ísť. Žalovaný by pri vedomosti akéhokoľvek stupňa existujúceho ochorenia hypertenzie, resp.
lekársky potvrdenej diagnózy hypertenzie u žalobcu v čase uzavretia poistenia pre prípad invalidity,

takéto poistenie so žalobcom neuzavrel. V zápisnici Lekárskej správy SP v časti "osobná anamnéza"
je výslovne uvedené, že žalobca bol v roku 2001 hospitalizovaný pre vertebrobazilárnu insuficienciu,
inými slovami pre nedostatočnosť prietoku v krvi cez vertebrobazilárny arteriálny systém, spôsobujúci
nedokrvenie mozgu, ku ktorému dochádza aj pri náhlej cievnej mozgovej príhode. Preto nemožno
súhlasiť s tvrdením žalobcu, že v čase uzatvorenia poistenia bol úplne zdravý a trpel len mierne

zvýšeným krvným tlakom. Vyhlásenie žalobcu uvedené v bode 11. Článku VII. Zmluvy o úvere tak nebolo
pravdivé. V danom prípade nešlo o odmietnutie poistného plnenia podľa § 802 ods. 2 OZ, ale o postup
podľa Článku 3, bodu 2. B-S, ICHÚ 2006.

Žalobca prostredníctvom podania zo dňa 30.03.2014 zaujal stanovisko k vyjadreniu žalovaného, pričom

uviedol, že extenzívny výklad poistných podmienok je v rozpore so zákonnou zásadou, podľa ktorej by
sa akékoľvek ustanovenie v spotrebiteľskom vzťahu malo vykladať v prospech spotrebiteľa. Formulácia
všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie by mala byť tak jednoznačná, aby nepripúšťala
rôzny výklad.Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, prednesmi právneho zástupcu žalobcu a zástupkyne
žalovaného, výsluchom svedkyne D.. K. Č., oboznámením sa so zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo

dňa 11.04.2007, Všeobecnými poistnými podmienkami pre životné poistenie, rozhodnutím Sociálnej
poisťovne zo dňa 04.05.2010, oznámením poistnej udalosti zo dňa 13.10.2009, posúdením lekára
MUDr.EmilaSchwartzazodňa04.11.2009,lekárskousprávouposudkovéholekárasociálnehopoistenia
zo dňa 01.02.2010, odpoveďou na žiadosť o výplatu zálohového plnenia zo dňa 17.02.2010, odpoveďou
na stanovisko k výplate poistného plnenia zo dňa 26.02.2010, odpoveďou na odvolanie zo dňa

06.04.2010, uznesením Okresného súdu Trnava, č.k. 19C/165/2011-190, zo dňa 08.07.2013 a ďalšími
listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Žalobca ako dlžník a Československá obchodní banka, a.s., Na Příkopě 854/14, Praha, IČO: 00 001
350 uzavreli dňa 11.04.2007 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. J., predmetom ktorej bolo poskytnutie
peňažných prostriedkov formou spotrebiteľského úveru do výšky úverového limitu v sume 500.000,- Sk.

Súčasťou úveru bolo aj poistenie pre prípad poistnej udalosti smrti alebo plnej invalidity dlžníka v súlade
s poistnou zmluvou o poistení dlžníkov zo spotrebiteľských úverov pre fyzické osoby uzavretou medzi
bankou ČSOB, a.s. a žalovaným dňa 30.05.2003. Podľa predmetnej poistnej zmluvy bola poistníkom
banka ČSOB, a.s., poisťovateľom bol žalovaný a poisteným bol žalobca.

Žalobca listami zo dňa 13.10.2009 a 04.11.2009 oznámil žalovanému vznik poistnej udalosti na základe
skutočnosti , že sa stal invalidný dňom 01.01.2009 a následne sa jeho zdravotný stav zhoršil z dôvodu
cievnych príhod. Žalovaný listom zo dňa 04.12.2009 žalobcovi oznámil, že nemôže pristúpiť k výplate
poistného plnenia, nakoľko miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola v prípade
žalobcu len 50% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a išlo by tak o náhradu nad rámec poistných

podmienok.

Žalobca dňa 10.02.2014 zaslal žalovanému lekársku správu posudkovej komisie Sociálnej poisťovne
z 01.02.2010. Z lekárskej správy vyplýva, že žalobca bol od roku 2001 liečený pre hypertenziu, už
vtedy s hypertonickými zmenami aj na očnom pozadí. V roku 2001 bol žalobca hospitalizovaný pre

CC syndróm a vertigo, vertebrobaziálna insuficiencia. Podľa lekárskej správy posudkového lekára
sociálneho poistenia z 1.2.2010, k tomuto dňu žalobca trpel chorobou: Arteriálna hypertenzia III, stav po
ischemickej ACMP hemisférne vľavo, poruchy nervových koreňov a spletí, vertebrogénny algický CB,
LS syndróm. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola stanovená na 75%, pričom
rozhodujúcim zdravotným postihnutím bola hypertenzia III s orgánovými zmenami - kap. IX, oddiel A,

položka 10, písm. c, 75% z rozmedzia 75-90%.

Podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 04.05.2010, č. 510 814 3160 pokles schopnosti žalobcu
vykonávať zárobkovú činnosť je od 25.10.2009 viac ako 70%.

Žalovaný listom zo dňa 17.02.2010 žalobcovi oznámil, že zo Všeobecných poistných podmienok pre
životné poistenie - Osobitná časť - poistenie pre prípad smrti alebo invalidity následkom choroby alebo
úrazu vyplýva, že poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie za invaliditu následkom choroby iba
vtedy, ak choroba vznikla najskôr v deň začiatku poistenia. Podľa Lekárskej správy Sociálnej poisťovne
dôvodom vzniku invalidity bola "Arteriálna hypertenzia", na ktorú sa žalobca liečil už od roku 2001, t.j.

pred začiatkom poistenia. Žalovaný tak nemohol pristúpiť k výplate poistného plnenia, nakoľko by išlo o
náhradu nad rámec podmienok dojednaných v poistnej zmluve.

Žalobca v liste zo dňa 26.02.2010 adresovanom žalovanému uviedol, že miera poklesu vykonávať
zárobkovú činnosť o 50% vznikla od 01.01.2009 a 75% od 25.10.2009, teda až po uzatvorení poistnej

zmluvy dňa 11.04.2007, čiže choroba vznikla v deň po začiatku poistenia. Zdravotné postihnutie bolo
priznané nielen na základe hypertenzie III, ale aj na základe orgánových zmien súvisiacich s tromi
ischemickými mozgovými príhodami. Tvrdenie žalovaného v stanovisku zo 17.02.2010, že sa liečil na
Arteriálnu hypertenziu od roku 2001, a to je dôvod vzniku invalidity, je účelovo vytrhnuté z kontextu
zdravotných zistení, a to tým, že v roku 2001 mu síce bola zistená hypertenzia, ale len prvé štádium, čo

vzhľadom na vtedajší vek žalobcu 50 rokov má väčšie percento populácie, jedná sa o bežné ochorenie,
na ktoré keď sa lieči medikamentóznou liečbou, sa nevzťahuje pokles vykonávať zárobkovú činnosť. Z
uvedeného dôvodu žalobca žiadal, aby žalovaný prehodnotil svoj postoj a poskytol poistné plnenie.V konaní vedenom Okresným súdom Trnava so sp. zn. 19C/165/2011 sa Československá obchodná
banka, a.s. domáha, aby súd uložil žalobcovi (v konaní Okresného súdu Trnava v postavení žalovaného)
povinnosť zaplatiť mu sumu 13.154,21 EUR s príslušenstvom z titulu nesplatenia úveru. Uznesením

Okresného súdu Trnava zo dňa 08.07.2013, č.k. 19C/165/2011-190 súd rozhodol o prerušení konania
do právoplatného skončenia konania vedeného pred tunajším súdom (pôvodne pod sp. zn. 8C/65/2013).

Žalovaný vo svojej odpovedi zo dňa 06.04.2010 uviedol, že poisťovňa nezistila skutočnosti, ktoré by ju
oprávňovali zmeniť pôvodné rozhodnutie. V prípade opätovného nárokovania si poistného plnenia zo

strany žalobcu je možné vymáhať plnenie jedine súdnou cestou.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní predniesol žalobu a v plnom rozsahu sa pridržiaval
predchádzajúcich písomných vyjadrení. Príčinou invalidity bola náhla cievna mozgová príhoda aj s
popísanými následkami, nie hypertenzia I. Výklad žalovaného pri odôvodnení obrany neplnenia nároku
považoval za neprijateľný, extenzívny a nevýhodný pre spotrebiteľa.

Žalobca na pojednávaní uviedol, že prístup žalovaného považuje za nespravodlivý, v čase poskytnutia
úveru bol podnikateľom a VIP klientom ČSOB, v období predtým mu podpálili kamióny a potreboval úver
na súdny poplatok. V tom čase hrával futbal, bol v dobrej fyzickej kondícii, iba si dal ráno jednu tabletku
na tlak. V roku 2008 došlo k spojeniu rôznych okolností, vrátane finančnej krízy a rozvodu jeho dcéry,

preto udalosť z roku 2009 pripisuje nie vysokému tlaku, ale stresu a depresiám, na ktoré bral aj lieky. Pri
likvidovaní poistnej udalosti poisťovňa chcela len rozhodnutie o miere invalidity a nikdy nespomínala, že
by neplnila z dôvodu, že bol chorý už pri uzatváraní poistnej zmluvy. Súčasťou procesu uzavretia zmluvy
bolo aj vyplnenie dotazníka, z ktorého vyplynula aj reč o zdravotnom stave, takže žalobca pracovníčke
žalovaného všetko priznal vrátane toho, že bral lieky na vysoký tlak. Žiadal ČSOB, a.s. o poskytnutie

úveru na obchodnú spoločnosť, čo mu nevyšlo, sama pracovníčka banky mu ponúkla poskytnutie
spotrebiteľského úveru na fyzickú osobu. Súčasťou uzavretia zmluvy bolo aj predloženie obchodných
a poistných podmienok, kde o hypertenzií nie je žiadna reč, spomínaný vyplnený dotazník si nechala
pracovníčka banky. V celom procese nebol požiadaný o lekársku dokumentáciu ani o podrobenie sa
vyšetreniu, poistná zmluva bola vinkulovaná v prospech ČSOB a.s. a tá bola oprávnená na plnenie

od žalovaného. Keď sa na pobočke pýtal, aký bol dôvod na odmietnutie, nedostal odpoveď. V rámci
vypĺňania dotazníka sa pracovníčka banky okrem otázok typu či prevádzkuje rizikové športy pýtala na
konkrétne choroby, infarkt, mozgovú príhodu, rakovinu a pod., t.j. na tie choroby, ktoré sú uvedené v
poistných podmienkach. Zvýšený tlak jej oznámil sám, na to sa ani nepýtala.

Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava predchádzajúcich
vyjadrení. Ďalej dodala, že predmetný typ poistnej zmluvy je len akýmsi podvzťahom k vzťahu zo
spotrebiteľského úveru v tom zmysle, že sa nejedná o individuálny typ poistenia, pri ktorom sú
vyjadrenia poisteného na konkrétne otázky ohľadom jeho zdravotného stavu súčasťou zmluvy. Naopak,
pri uzatváraní poistenia spotrebiteľského úveru klient len vyhlasuje, že je mladší ako 65 rokov a v

bezvadnom zdravotnom stave, nie je pod dohľadom lekára z dôvodu chronického ochorenia, inými
slovami pracovníci sú metodicky usmernení tak, že poistenie k spotrebiteľskému úveru buď uzavrú
s úplne zdravým človekom alebo poskytnú uzavretie zmluvy o úvere bez jeho poistenia. Súd by mal
vychádzať z poistnej zmluvy a všeobecných podmienok, z ktorých vyplýva, že podmienkou plnenia
je aj skutočnosť, že poistený netrpel v čase uzavretia zmluvy chorobou, ktorej príčinou bola neskôr

poistná udalosť. Žalobca túto podmienku nesplnil, nakoľko zo zdravotnej dokumentácie vyplýva, že
žalobca trpel hypertenziou I od roku 2001, v roku 2002 ošetrujúci lekár konštatoval dokonca hypertenziu
II a žalobca bol aj hospitalizovaný, kedy príčinou bol nedostatočný prietok krvi v mozgu. Rozhodnutie
Sociálnej poisťovne vychádzalo aj s konštatáciou hypertenzie III, z čoho je zrejmá istá progradácia
choroby diagnostikovanej už v roku 2001. Spomínaný dotazník nebol súčasťou poistného vzťahu a

žalovaný o jeho existencii nemal žiadnu vedomosť.

Svedkyňa D.. K. Č. vo svojej výpovedi uviedla, že je zamestnankyňou ČSOB, a.s. a žalobcu si pamätá
ako klienta, ktorý uzatváral bežný spotrebný úver. Čo sa týka skúmania zdravotného stavu klienta pre
prípad takýchto úverov, vypĺňa sa zdravotný dotazník, ktorý obsahuje niekoľko otázok, na ktoré klient

odpovie, odpovede pracovník vyznačí a dotazník je potom súčasťou dokumentov k danému zmluvnému
vzťahu. Predmetný prípad sa udial už pred siedmimi rokmi, ale nevidela dôvod, prečo by sa aj v
tomto prípade nepostupovalo štandardne. Vzápätí na mieste dôjde k uzavretiu zmluvy o spotrebnom
úvere bez toho, aby to predtým schvaľoval vyšší orgán banky. Ide o dva zmluvné vzťahy, pričom obezmluvy uzatvára ten istý pracovník. Z praxe nemala skúsenosť, že by údaje v dotazníku spôsobili
nemožnosť uzavretia poistnej zmluvy. Na otázky právneho zástupcu žalobcu svedkyňa uviedla, že si
žalobcu pamätá, nie však konkrétne okolnosti, nepamätá si, či bola reč o tlaku, vo všeobecnosti je

však takáto otázka súčasťou dotazníka, takže mala byť súčasťou aj ich stretnutia. Primárnou agendou
svedkyne bolo uzatváranie zmlúv s právnickými osobami, kedy prišla aj do kontaktu so žalobcom a z
toho dôvodu s ním výnimočne riešila prípad pre fyzickú osobu, pričom takýchto prípadov bolo niekoľko s
inými klientmi, nepamätala si však koľko. Nemala konkrétny prípad, kde by klient uvádzal vysoký krvný
tlak a z toho dôvodu by riešili spôsobilosť uzavrieť poistný vzťah. Vo všeobecnosti ak by klient udával

údaje ohľadom svojho zdravotného stavu, ktoré by spôsobovali riziko, konzultovala by to s nadriadeným.
Predpokladala,žepretakétopostupyexistujemanuálajednozriešeníjeasiajvylúčeniepoistnéhokrytia
pre takéto riziko. Na otázku žalobcu svedkyňa uviedla, že v čase, keď žalobca potreboval prostriedky
na prefinancovanie podnikania a zároveň nebolo možné jeho spoločnosti poskytnúť tieto prostriedky,
bola možnosť spotrebného úveru pre dopredu určený okruh osôb, nevedela či konateľov alebo majiteľov
firiem, a preto došlo k uzavretiu tohto typu úveru, je možné, že to bola aj ponuka zo strany svedkyne.

Nikdy sa nevyskytol prípad, kedy by bol klient odoslaný na tzv. medicínske upisovanie, t.z. komplexné
lekárske vyšetrenie. Ako pracovníčka banky bola poverená uzatvárať zmluvy za poisťovňu, nie však
za provízie. V tomto prípade mal klient možnosť výberu, či poistenie uzavrie. Z pohľadu banky išlo o
mimoriadneho klienta, kedy podmienky boli nastavené inak ako pri bežných spotrebiteľských úveroch,
pričom nevedela uviesť, či by v prípade jeho nepoistenia bolo dôsledkom, že banka úver neposkytne.

Aj v prípade žalobcu išlo o tzv. VIP klienta a nadštandardné podmienky pri uzatváraní úveru. Čo sa
tákalo všeobecných podmienok, či už pre úver alebo poistenie, tieto sú vždy klientovi vydané a záleží na
jeho postoji, či chce ich obsah prejsť podrobne alebo nie. Poistné podmienky poznala a boli jej jasné a
zrozumiteľné. Na otázku zástupkyne žalovaného uviedla, že je pravdepodobné, že banka mala možnosť
predmetný typ úveru poskytnúť aj bez uzavretého poistenia. Čo sa týkalo typov zabezpečení, mala za

to, že v tomto prípade sa poskytovala blankozmenka.

Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 788 ods. 1 OZ, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu
plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá
s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa § 788 ods. 3 OZ, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné

podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím
zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

Podľa § 793 ods. 1, 2 OZ, kto s poistiteľom uzaviera poistnú zmluvu, je povinný odpovedať pravdivo a
úplne na všetky písomné otázky poistiteľa týkajúce sa dojednávaného poistenia. To platí tiež, ak ide o

zmenu poistenia. Túto povinnosť má aj ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie alebo zodpovednosť
za škody sa má poistenie vzťahovať, aj keď poistnú zmluvu sám neuzaviera.

Podľa § 794 ods. 1, 2 OZ, poistnú zmluvu možno uzavrieť aj v prospech inej osoby. Na poistné zmluvy
uzavreté v prospech inej osoby sa primerane použijú ustanovenia o zmluve v prospech tretej osoby (§

50) s tým, že súhlas inej osoby môže byť daný aj dodatočne pri uplatnení práv vyplývajúcich z poistnej
udalosti.

Podľa § 50 ods. 1, 2 OZ, účastníci môžu uzavrieť zmluvu aj v prospech tretej osoby. Ak nie je v tomto
zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, je táto osoba zo zmluvy oprávnená okamihom,

keď s ňou prejaví súhlas. Dlžník má proti nej tie isté námietky ako proti tomu, s kým zmluvu uzavrel.
Ak sa táto osoba vzdá svojho práva, zanikne dlh, ak nebolo dohodnuté, že v tomto prípade má sa plniť
tomu, s kým dlžník zmluvu uzavrel.Podľa§795ods.1OZ,povinnosťpoistiteľaplniťajehoprávonapoistnévznikneprvýmdňompouzavretí
poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr.

Podľa§797ods.1OZ,právonaplneniemá,pokiaľniejevtomtozákonealebovpoistnýchpodmienkach
ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody
sa poistenie vzťahuje (poistený).

Podľa § 797 ods. 2 OZ, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik

povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

Podľa § 797 ods. 3 OZ, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné
na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak
sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ
povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

Podľa § 802 ods. 2 OZ, ak sa poistiteľ dozvie až po poistnej udalosti, že jej príčinou je skutočnosť,
ktorú pre vedome nepravdivé alebo neúplné odpovede nemohol zistiť pri dojednávaní poistenia a
ktorá pre uzavretie poistnej zmluvy bola podstatná, je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy odmietnuť;
odmietnutím plnenia poistenie zanikne.

Podľa čl. VII bod 1 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. J. - Poistenie úveru, súčasťou úveru je poistenie
pre prípad poistnej udalosti smrti alebo plnej invalidity dlžníka v súlade s poistnou zmluvou o poistení
dlžníkov zo spotrebiteľských úverov pre fyzické osoby, uzatvorené medzi bankou a ČSOB Poisťovňou,
a.s. dňa 30.5.2003. Poistenie sa riadi Všeobecnými poistnými podmienkami ČSOB Poisťovne, a.s. pre

životné poistenie Všeobecná časť VPP-ŽP 2006 zo dňa 22.08.2006 a Osobitnou časťou - Poistenie pre
prípad smrti alebo invalidity následkom choroby alebo úrazu B - S, ICHÚ 2006 zo dňa 28.11.2006 a
ustanoveniami tejto zmluvy.

Podľa čl. VII bod 4 prvej vety cit. zmluvy, v prípade, že počas trvania poistenia nastane poistná udalosť,

poisťovateľ poskytne poistné plnenie vo výške zostatku úveru ku dňu vzniku poistnej udalosti.

Podľa čl. 1 bod 1 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie (ďalej len "VPPŽP"), poistnou
udalosťou je smrť poisteného alebo invalidita poisteného následkom choroby alebo úrazu.

Podľa čl. 1 bod 3 VPPŽP, invalidita je taký stav poisteného, pri ktorom schopnosť poisteného vykonávať
zárobkovú činnosť sa v dôsledku jeho dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu znížila v porovnaní so
zdravou osobou o 70% a viac v zmysle príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov platných
pre oblasť sociálneho poistenia.

Podľa čl. 3 bod 1 VPPŽP, ak sa poistený počas trvania poistenia stane následkom choroby alebo úrazu
invalidným v zmysle článku 1 bodu 2, poisťovateľ poskytne poistné plnenie vo forme jednorazovej sumy
vo výške a spôsobom stanoveným v poistnej zmluve.

Podľa čl. 3 bod 2 VPPŽP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie za invaliditu následkom

choroby alebo úrazu iba vtedy, ak choroba alebo úraz vznikli/nastali najskôr v deň začiatku poistenia.

Podľa čl. 3 bod 3 VPPŽP, poistený preukáže poisťovateľovi invaliditu príslušným rozhodnutím Sociálnej
poisťovne a lekárskou správou posudkového lekára Sociálnej poisťovne.

Podľa čl. 3 bod 5 VPPŽP, pre posúdenie vzniku nároku na poistné plnenie poisťovateľ posudzuje poistnú
udalosť ako celok, t.j. vrátane príčiny (choroby a/alebo úrazu), v dôsledku ktorej invalidita nastala.

Podľa čl. 3 bod 6 VPPŽP, ak poistený ku dňu začiatku poistenia trpí niektorou z ďalej uvedených chorôb
alebo mu bola v období 5 rokov pred začiatkom poistenia stanovená diagnóza niektorej z týchto chorôb:

cievna mozgová príhoda, diabetes mellitus, ischemická choroba dolných končatín, ischemická choroba
srdcaalebozhubnýnovotvar,poisťovateľjepovinnýposkytnúťpoistnéplneniepodľabodu1tohtočlánku
iba vtedy, ak invalidita poisteného nastane výlučne následkom úrazu v súlade s ustanovením bodu 2
tohto článku.Podľa § 420 ods. 1, 2, 3 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti

tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto
zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa § 442 ods. 3 OZ, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné
a účelné, uhrádza sa škoda uvedením od predošlého stavu.

Podľa § 152 ods. 2 O.s.p., rozsudkom má sa rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak je to však účelné,
môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe.

O uplatnenom práve, t.j. o veci samej súd rozhoduje spravidla formou rozsudku. Rozsudkom by sa
malo v zásade vždy rozhodnúť o celej prejednávanej veci, avšak ak je to účelné, môže súd rozhodnúť
rozsudkom najskôr len o základe prejednávanej veci (tzv. medzitýmny rozsudok). Medzitýmny rozsudok
predstavuje rozsudok o základe uplatneného nároku. Základ uplatneného nároku definuje iba teória a

judikatúra. Základom predmetu konania budú všetky okolnosti determinujúce výšku predmetu konania,
teda všetky tie skutkové a právne otázky, od ktorých posúdenia závisí výška uplatneného nároku. Za
základ prejednávanej veci, o ktorom môže súd rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom, treba spravidla
považovať všetky sporné otázky vyplývajúce z uplatňovaného nároku, ktoré musí posúdiť, ak má súd o
veci rozhodnúť, s výnimkou výšky nároku (RV/1968).

Súd má za preukázané, že medzi žalobcom a bankou ČSOB, a.s. vznikol právny vzťah na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. J. uzavretej dňa 11.04.2007. Súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom
úvere bolo aj poistenie úveru uzavreté medzi žalovaným ako poisťovateľom, bankou ČSOB, a.s. ako
poistníkom a žalobcom ako poisteným, pričom žalovaný ako poisťovateľ bol v prípade vzniku poistnej

udalosti počas doby poistenia povinný poskytnúť poistné plnenie vo výške zostatku úveru ku dňu
vzniku poistnej udalosti. Poistnou udalosťou sa rozumela smrť poisteného alebo invalidita poisteného
následkom choroby alebo úrazu.

Poistná zmluva o poistení dlžníkov zo spotrebiteľských úverov pre fyzické osoby bola uzavretá medzi

bankou ČSOB, a.s. a žalovaným, pričom táto zmluva bola uzavretá v prospech tretích osôb podľa §
794 Občianskeho zákonníka. Na takto uzavretú poistnú zmluvu sa primerane použijú ustanovenia §
50 Občianskeho zákonníka. Osoba, v prospech ktorej je zmluva uzavretá, sa stáva subjektom tejto
zmluvy okamihom, kedy so zmluvou prejaví súhlas. Žalobca prejavil súhlas s poistnou zmluvou dňa
11.04.2007, a to podpisom zmluvy o spotrebiteľskom úvere, súčasťou ktorej bolo aj poistenie úveru, t.j.

od tohto dňa sa žalobca stal oprávnenou osobou z poistnej zmluvy. Z pohľadu právnej kvalifikácie išlo
rovnako o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže poisťovateľ a poistník
konali pri uzavretí poistnej zmluvy v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Na druhej strane žalobca pri
uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere a prejavení súhlasu so zmluvou o poistení úveru nekonal v
rámci svojej podnikateľskej činnosti. Účelom úpravy spotrebiteľského práva je dosiahnuť vyrovnanie

faktického nerovného postavenia spotrebiteľa s profesionálnym dodávateľom vzhľadom na okolnosti, pri
ktorých dochádza k uzatváraniu zmlúv s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť dodávateľa a jeho
lepšiu znalosť práva a jednoduchšiu dostupnosť právnych služieb. Z uvedeného dôvodu právna úprava
poskytuje spotrebiteľovi ako slabšej strane záväzkových vzťahov zvýšenú mieru ochrany. Tieto zásady
sa prejavujú v ustanoveniach § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Súčasťou poistnej zmluvy boli aj poistné podmienky pre poistenie úverov poskytovaných ČSOB, a.s.
Žalovaný bol povinný poskytnúť poistné plnenie vo výške zostatku úveru ku dňu vzniku poistnej udalosti -
invalidityžalobcuvdôsledkuchoroby.Žalobcapreukázalvznikinvalidityvdôsledkuchorobypredložením
Lekárskej správy posudkového lekára sociálneho poistenia, MUDr. Kamily Bošňákovej a rozhodnutia

Sociálnej poisťovne č. 510 814 3160 zo dňa 04.05.2010. Z uvedených listinných dôkazov vyplýva, že
pokles schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť od 25.10.2009 je viac ako 70%, resp. 75%.
Z lekárskej správy posudkovej lekárky ďalej vyplýva, že žalobca trpí chorobami: arteriálna hypertenzia
III (I10), stav po ischemickej ACMP hemisférne vľavo (I63), poruchy nervových koreňov a spletí,vertebrogénny algický CB, LS syndróm. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím bola hypertenzia III s
orgánovými zmenami.

Žalovaný odmietol poskytnúť žalobcovi poistné plnenie z dôvodu, že invalidita vznikla v dôsledku
hypertenziesorgánovýmizmenamiažalobcasanahypertenziuliečilodroku2001.Akouviedolsamotný
žalovaný a ako vyplýva z lekárskej správy posudkovej lekárky, invalidita bola spôsobená chorobou -
hypertenziou (I10) s orgánovými zmenami, pričom ďalšou chorobou žalobcu, ktorej existencia vyplýva z
lekárskej správy, bola diagnóza I63 (mozgový infarkt - podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb). Súd má

na základe týchto skutočností za preukázané, že hypertenzia nebola jediným dôvodom vzniku invalidity
žalobcu. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by pokles zárobkových možností žalobcu
o viac ako 70% bol spôsobený výlučne v dôsledku choroby - hypertenzie (kód I10 Medzinárodnej
klasifikácie chorôb). Z uvedených dôvodov neobstojí tvrdenie žalovaného, podľa ktorého žalovaný
nemohol poskytnúť poistné plnenie z dôvodu, že žalobca sa od roku 2001 liečil na hypertenziu.

Z článku 3 bodu 2 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie vyplýva, že žalovaný je
povinný poskytnúť poistné plnenie v prípade, kedy invalidita žalobcu vznikla v dôsledku konkrétnej
choroby, pričom táto konkrétna choroba, ktorá mala za následok vznik invalidity, musela u žalobcu
vzniknúť najskôr v deň začiatku poistenia. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, podľa ktorého
uvedené ustanovenie neuvádza stupeň choroby a z toho dôvodu môže žalovaný odmietnuť poskytnúť

poistné plnenie. V medicíne sa všeobecne rozoznávajú tri štádia hypertenzie, a to 1. štádium, kedy
má pacient iba zvýšený krvný tlak bez orgánových zmien, 2. štádium, kedy k zvýšenému krvnému
tlaku pristupujú zmeny na orgánoch (srdce, obličky, mozog, tepny) a 3. štádium, kedy sa k zvýšenému
krvnému tlaku pridružujú ťažké orgánové zmeny sprevádzané zlyhávaním týchto orgánov (srdcové
zlyhanie, srdcový infarkt, mozgová mŕtvica, porušená funkcia obličiek, postihnutie tepien dolných

končatín a ďalšie). Z uvedeného logicky vyplýva, že hypertenzia I, resp. hypertenzia II nie sú spôsobilé
u pacienta vyvolať také následky, ktoré by viedli k mozgovému infarktu (diagnóza I63, ako vyplýva z
Lekárskej správy posudkovej lekárky) a mali tak za následok pokles schopnosti žalobcu vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 70%. Uvedené ustanovenie Všeobecných poistných podmienok pripúšťa
vzhľadom na svoje všeobecné znenie príliš extenzívny výklad, je nejednoznačné a spôsobilé zavádzať

potenciálnych spotrebiteľov, ktorí uzatvárajú s bankou ČSOB, a.s. zmluvy o spotrebiteľských úveroch a
zároveň prejavujú súhlas s poistením úveru.

Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že v článku 3 bodu 6 Všeobecných poistných podmienok pre
životné poistenie sú vymenované choroby (cievna mozgová príhoda, diabetes mellitus, ischemická

chorobadolnýchkončatín,ischemickáchorobasrdcaalebozhubnýnovotvar),pričompokiaľpoistenýtrpí
niektorou z týchto chorôb ku dňu vzniku poistenia alebo mu bola diagnostikovaná 5 rokov pred začiatkom
poistenia,žalovanýbolpovinnýposkytnúťpoistnéplnenielenvtedy,pokiaľinvaliditapoistenéhonastalav
dôsledku úrazu. Súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že ide o nejednoznačné ustanovenie spôsobilé
zavádzaťspotrebiteľov.Pokiaľbysaustanoveniečlánku3bodu2malovzťahovaťnaakúkoľvekchorobu,

ktorou poistený trpí pred vznikom poistenia alebo ku dňu vzniku poistenia, nebola by potrebná osobitná
úprava v článku 3 bodu 6 vzťahujúca sa len na vymedzené druhy chorôb. Z článku 3 bodu 6 rovnako
nie je jednoznačné, či sa žalovaný zbavuje povinnosti poskytnúť poistné plnenie len vtedy, pokiaľ
u poisteného vznikne invalidita výlučne v dôsledku niektorej z taxatívne uvedených chorôb alebo v
dôsledku akejkoľvek choroby, ktorá by mohla spôsobiť u poisteného invaliditu. Uvedené ustanovenie je

spôsobilé u spotrebiteľov vyvolať dojem, že žalovanému nevznikne povinnosť poskytnúť poistné plnenie
výlučnelenvprípade,žeinvaliditanastanevdôsledkuniektorejztaxatívnevymedzenýchchorôb,pričom
poistený trpí touto chorobou ku dňu vzniku poistenia. Táto skutočnosť napokon vyplýva aj z listu zo
dňa 26.02.2010, ktorý žalobca adresoval žalovanému, ktorým ho žiadal o vyplatenie poistného plnenia,
nakoľko sa domnieval, že hypertenzia sa nenachádza medzi chorobami vymenovanými v čl. 3 bodu 6

a mal za to, že splnil všetky podmienky pre poskytnutie poistného plnenia.

V prípade nejednoznačnosti významu ustanovení spotrebiteľských zmlúv musí súd pristúpiť k aplikácii
ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ dôjde pri výklade obsahu spotrebiteľskej zmluvy
k pochybnostiam, vzhľadom na jeho nejednoznačné alebo nejasné vyjadrenie, je potrebné výklad

vždy uskutočniť v prospech spotrebiteľa. Zmyslom uvedeného zákonného ustanovenia je, aby sa
nejasné, nejednoznačné alebo dvojzmyselné ustanovenie vykladalo v neprospech tej zmluvnej strany,
ktorá dotyčné ustanovenie zmluvy naformulovala vo svojich zmluvných podmienkach, t. j. na úkor
dodávateľa (in dubio contra proferentam). Účastníci zmluvného vzťahu sú pri úprave zmluvných vzťahovpovinní odstrániť všetko, čo by mohlo viesť ku vzniku rozporov. Zvýšené nároky sa v tomto smere
pri spotrebiteľských zmluvách kladú na dodávateľa, ktorý ako profesionál znalý práva má zmluvné
ustanovenia naformulovať tak, aby zodpovedali ustanoveniam upravujúcim daný zmluvný typ, boli v

súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. OZ) a aby
boli presné a jednoznačné. Nesplnenie tohto očakávania má za následok, že výklad zmluvy sa vykoná
v neprospech toho, kto sa mal vyjadriť jasnejšie (interpretatio est contra eum facienda, qui clarius loqui
debuisset). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd považuje ustanovenia článku 3 VPPŽP -
Poistné plnenie pre prípad invalidity následkom choroby alebo úrazu za nejednoznačné pripúšťajúce

rôzny výklad, preto sa jeho výklad musí uskutočniť v prospech spotrebiteľa, t.j. žalobcu. Žalobca
preukázal, že po vzniku poistenia bol Sociálnou poisťovňou uznaný invalidným v dôsledku choroby, ktorá
nastala až po vzniku poistenia, t.j. nastala poistná udalosť a túto skutočnosť žalobca žalovanému riadne
oznámil. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že žalobca splnil všetky predpoklady pre poskytnutie
poistného plnenia zo strany žalovaného.

Žalobca navyše pri uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úveru informoval pracovníčku banky ČSOB, a.s.,
D.. K. Č. o tom, že sa lieči na hypertenziu prvého stupňa, pričom táto skutočnosť mala byť uvedená v
príslušnom dotazníku. Svedkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že pri skúmaní zdravotného stavu klienta
pre prípad uzavretia zmlúv o spotrebiteľských úveroch sa vypĺňa sa zdravotný dotazník, ktorý obsahuje
niekoľko otázok, na ktoré klient odpovie, odpovede pracovník vyznačí a dotazník je potom súčasťou

dokumentov k danému zmluvnému vzťahu. Nepamätala si, či bola reč o tlaku, vo všeobecnosti je však
takáto otázka súčasťou dotazníka, takže mala byť súčasťou aj ich stretnutia. Z výpovede svedkyne
tak jednoznačne vyplýva, že pri uzatváraní zmluvy došlo k vyplneniu dotazníka o zdravotnom stave
žalobcu a tvrdenie zástupkyne žalovaného, že o existencii tohto dotazníka nemá žiadnu vedomosť,
nemá podklad v skutkovom stave. Ako ďalej vyplynulo z výpovede svedkyne, dotazník sa stal súčasťou

dokumentácie k danému zmluvnému vzťahu. Žalobca tak dotazník nemal k dispozícii, a preto ho
objektívne nemohol súdu v konaní predložiť na preukázanie svojich tvrdení. Žalobca tak neposkytol
nepravdivé alebo neúplné údaje pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorého súčasťou bolo
aj poistenie úveru, a preto žalovanému nevzniklo právo odmietnuť poskytnutie poistného plnenia ani
podľa § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Žalovaná suma 13.154,21 EUR pozostáva zo sumy 10.946,70 EUR ako zostatku úveru ku dňu vzniku
poistnej udalosti, t.j. poistného plnenia a 2.207,51 EUR ako nároku na náhradu škody, ktorá žalobcovi
vznikla porušením povinnosti žalovaného z poistnej zmluvy, a to poskytnúť poistné plnenie riadne a
včas. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné posudzovať v zmysle § 420

ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti. Základnými predpokladmi vzniku občianskoprávnej zodpovednosti sú porušenie
právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a
zavinenie. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých uvedených
predpokladov. Pri neexistencii čo i len jedného z uvedených predpokladov nemôže na strane žalovaného

vzniknúť zodpovednosť za škodu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca splnil všetky
podmienky pre poskytnutie poistného plnenia, pričom odmietnutím vyplatenia poistného plnenia zo
strany žalovaného došlo k porušenie jeho právnej povinnosti, ktorá mu vyplývala z poistnej zmluvy.
Vzhľadom na to, že žalovaný neposkytol poistné plnenie vo výške zostatku úveru ku dňu vzniku poistnej
udalosti, ktoré predstavovalo sumu 10.946,70 EUR, následkom čoho žalobca túto sumu riadne neuhradil

banke ČSOB, a.s., banka vyhlásila úver za predčasne splatný ku dňu 15.08.2010. Banka ČSOB, a.s.
sa návrhom podaným na Okresnom súde Trnava domáha voči žalobcovi (v postavení žalovaného)
zaplatenia sumy 13.154,21 EUR titulom neplnenia povinností vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere zo dňa 11.04.2007. Konanie vedené Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 19C/165/2011 je v
súčasnosti prerušené do právoplatného skončenia konania tunajšieho súdu. Žalobcovi tak vznikla škoda

minimálne v rozsahu, o ktorý sa navýšila suma nesplatenej časti úveru ku dňu vzniku poistnej udalosti, k
čomu by nedošlo, keby žalovaný riadne splnil svoje povinnosti vyplývajúce mu z poistnej zmluvy. Z listov
žalovanéhoadresovanýchžalobcovi,ktorésúsúčasťousúdnehospisuarovnakozvyjadrenízástupkyne
žalovaného v priebehu konania je preukázaná vedomosť aj úmysel neposkytnúť žalobcovi poistné
plnenie, t.j. došlo k zavinenému porušeniu zmluvných povinností. Súd má tak za preukázané, že boli

splnené všetky predpoklady uvedené v § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre vznik zodpovednosti
žalovaného za škodu spôsobenú žalobcovi.Vzhľadom na vykonané dokazovanie a s poukazom na citované zákonné ustanovenia má súd
za preukázané, že žalobca splnil všetky podmienky pre poskytnutie poistného plnenia v zmysle
Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie. Porušením zmluvnej povinnosti žalovaného

boli splnené všetky predpoklady pre vznik zodpovednosti za následnú škodu spôsobenú žalobcovi.
Súd tak dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, pričom o výške uplatneného nároku súd rozhodne
samostatným rozhodnutím.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania možno rozšíriť len do

uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.