Uznesenie Judgement was issued on Thursday, October 8, 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 20Er/6715/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113231818
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Juhás
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7113231818.2

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: Slovenská
konsolidačná, a. s., Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: S. M., nar. XX. X.
XXXX, Q. 8, H., o vymoženie 140,54 EUR a trov exekúcie, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Mgr.
Andrejom Dembickým, pod sp. zn. EX 3502/2013, o námietkach proti exekúcii, takto

r o z h o d o l :

Námietky povinného proti exekúcii zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 14. 10. 2013, doručeného exekútorovi
dňa 6. 11. 2013 a poverenia na vykonanie exekúcie č. XXXX * XXXXXX, vydaného Okresným súdom
Košice I dňa 25. 11. 2013, vydal dňa 4. 2. 2014, poverený súdny exekútor, upovedomenie o začatí
exekúcie, ktoré si povinný prevzal do vlastných rúk dňa 26. 4. 2014.

Dňa 2. 5. 2014 boli súdnemu exekútorovi doručené námietky povinného proti exekúcii a proti
trovám exekúcie zo dňa 28. 4. 2014. Námietky boli podané v zákonnej lehote a povinný nimi
namieta neprípustnosť exekúcie, nakoľko voči exekučnému titulu podal odvolanie, o ktorom sa dodnes
nerozhodlo, resp. mu nebolo doručené rozhodnutie o jeho odvolaní. Zároveň v čase vzniku nedoplatku
bol invalidný dôchodca, teda poistné zaňho mal odvádzať štát, resp. jeho vtedajší zamestnávateľ.
Napokon namieta premlčanie poistného, pretože uplynula trojročná lehota podľa § 21. Na základe

uvedených skutočnosti navrhuje súdu, aby uznesením vyhovel jeho námietkam a zastavil exekúciu.

Súdny exekútor sa umožnil vyjadriť aj právnemu predchodcovi oprávneného (Dôvera zdravotná
poisťovňa, a. s.), ktorý túto možnosť využil a vo svojom podaní zo dňa 8. 7. 2014, doručeného súdu
dňa 14. 7. 2014, uviedol, že povinný síce podal námietky proti výkazu nedoplatkov, avšak nepodložil ich
relevantnýmidokladmi,pretobolizamietnutéarozhodnutieotomsipovinnýneprevzalvodbernejlehote.

Pracovnú zmluvu, ktorú predložil povinný v rámci námietok, vzali na vedomie a požiadali oprávneného
ako postupníka, aby v danej veci podal návrh na zastavenie exekúcie. Dňa 4. 8. 2014 bol súdu doručený
návrh oprávneného na zastavenie exekúcie.

Podľa ust. § 38 ods. 2 Exekučného poriadku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
tohto zákona, ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.

Podľa ust. § 50 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, môže povinný vzniesť
u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí
exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik
vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia

neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osobyuvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa
neprihliadne.

Podľa ust. § 41 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „O. s. p.“), každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený.

Po oboznámení sa s obsahom vznesených námietok, súd dospel k záveru, že povinný síce označil voje
podanie ako námietky proti exekúcii a proti trovám exekúcie, ale z ich obsahu vyplýva, že namieta iba

neprípustnosť exekúcie ako celku. Nakoľko sa každý úkon účastníka má posudzovať podľa jeho obsahu,
súd v danom prípade posúdil podanie oprávneného ako námietky proti exekúcii.

Exekučným titulom - výkazom nedoplatkov č. 8888065889, ktorý vydala Dôvera zdravotná poisťovňa, a.
s.,dňa7.2.2011,bolpovinnýzaviazanýuhradiťoprávnenémudo8dníoddoručeniavýkazunedoplatkov
sumu 140,54 €. Povinný neuhradil dobrovoľne ani časť pohľadávky oprávneného, preto podal oprávnený

dôvodne návrh na vykonanie exekúcie.

Konanie o námietkach povinného proti exekúcii je sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na
základe námietky povinného rozhoduje o otázke, či sa exekúcia oprávnene začala.

Povinný môže uvádzať v námietkach proti exekúcii iba tvrdenia, ktoré pripúšťa ustanovenie § 50 ods. 1
Exekučného poriadku, a to a) zánik vymáhaného nároku, b) okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti, c)
dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, d) hmotno-právnu legitimáciu účastníka oprávneného alebo
povinného. Okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti možno namietať, iba ak nastali po vzniku exekučného
titulu. Vznik exekučného titulu nastáva dňom, kedy bolo rozhodnutie vydané.

Povinný v námietkach proti exekúcii uvádza skutočnosti, ktoré nastali pred vydaním exekučného
titulu. Exekučný súd v rámci konania o námietkach proti exekúcii skúma iba to, či došlo k zániku
judikovaného práva, príp. inej okolnosti tvoriacej zákonnú prekážku výkonu exekúcie, v tomto prípade
však neskúma vecnú správnosť exekučného titulu, nakoľko zákon nedáva exekučnému súdu takúto

právomoc, naopak aj exekučný súd je viazaný spôsobilým exekučným titulom. Napokon námietky proti
exekúcii sú inštitútom, ktorým povinný iniciuje spor o to, či exekúcia začala dôvodne. Námietky proti
exekúcii však nie sú opravným prostriedkom proti nesprávnym rozhodnutiam vydaným v pôvodnom
konaní. Je taktiež potrebné uviesť pre pochopenie zmyslu a účelu exekučného konania, že občianske
súdne konanie sa podľa etáp procesnoprávnych vzťahov, prostredníctvom ktorých je zabezpečovaná

procesná ochrana hmotnoprávnych vzťahov, delí na základné (pôvodné, vyhľadávacie), v ktorom
sa poskytuje procesná ochrana ohrozenému alebo porušenému subjektívnemu právu alebo právom
chránenémuzáujmu,anavykonávacie(exekučné),vktoromdochádzakuskutočneniunútenéhovýkonu
subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, ak nebolo povinnou stranou splnené dobrovoľne.
Z dôvodu, že vo vykonávacom konaní je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu

príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie
o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní. Povinný síce tvrdil, že využil inštitút
námietok proti výkazu nedoplatkov podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a
doplnenízákonač.95/2002Z.z.opoisťovníctveaozmeneadoplneníniektorýchzákonov,avšakprávny
predchodca oprávneného tieto námietky zamietol, nakoľko neboli podložené relevantnými dokladmi.

Súd preto námietky povinného proti exekúcii zamietol ako nedôvodné.

Pokiaľ ide o námietku premlčania, ktorú povinný vzniesol s poukazom na § 21 ods. 2 zákona č. 580/2004
Z. z., súd poukazuje na tú skutočnosť, že odo dňa právoplatnosti exekučného titulu (12. 3. 2011) do
dňa doručenia návrh na vykonanie exekúcie exekútorovi (6. 11. 2013) neuplynuli tri roky, oprávnený si

svoj nárok uplatnil podaním návrhu na vykonanie exekúcie pred uplynutím premlčacej lehoty, z tohto
dôvodu nemôže byť vymáhaný nárok premlčaný. Podaním návrhu na vykonanie exekúcie (§ 36 ods.
2 Exekučného poriadku) premlčacia lehota, vzhľadom na § 112 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník v platnom znení, prestáva ďalej plynúť a počas výkonu exekúcie spočíva. Námietka premlčania
povinného je preto nedôvodná a bez právneho významu vo vzťahu k prebiehajúcej exekúcii.

Na záver je nevyhnutné poukázať na skutočnosť, že dňa 4. 8. 2014, t. j. po doručení námietok povinného
proti exekúcii, bol súdu doručený návrh oprávneného na zastavenie exekúcie. Súd však aj napriektomu, že mu bol postoj oprávneného známy, musel rozhodnúť o námietkach proti exekúcii, ako o podaní
účastníka exekučného konania, nakoľko do vydania rozhodnutia súdu ich povinný nevzal späť.

Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, súd rozhodol tak, ako je to
uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice I, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p,,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.