Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 1, 2014

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 14C/61/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614206102
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Račko
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2014:6614206102.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Miroslavom Račkom v právnej veci žalobcu CD Consulting
s.r.o., IČO: 26 429 705, so sídlom Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha
3, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, Grösslingova 4, 811 09 Bratislava proti žalovanej W. Z.,
nar. XX.XX.XXXX, F. J. XX, XXX XX F. J., v konaní o zaplatenie 821,36 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 821,36 Eur s 0,25 %-ným zmenkovým úrokom

denne zo sumy 1 277,83 Eur od 02.03.2010 do 28.07.2011, zo sumy 1 196,63 Eur od 29.07.2011
do 30.08.2011, zo sumy 1 158,13 Eur od 31.08.2011 do 11.09.2011, zo sumy 1 124,53 Eur od
12.09.2011 do 30.10.2011, zo sumy 1 086,03 Eur od 31.10.2011 do 17.11.2011, zo sumy 1 048,23
Eur od 18.11.2011 do 08.12.2011, zo sumy 1 010,43 Eur od 09.12.2011 do 11.1.2012, zo sumy
970,22 Eur od 12.01.2012 do 09.02.2012, zo sumy 927,38 Eur od 10.02.2012 do 29.03.2012, zo
sumy 884,54 Eur od 30.03.2012 do 29.04.2012, zo sumy 862,12 Eur od 30.04.2012 do 27.09.2012,
zo sumy 821,36 Eur od 28.09.2012 do zaplatenia, 6 %-ným ročným úrokom zo sumy 1 277,83 Eur od

27.07.2010 do 28.07.2011, zo sumy 1 196,63 Eur od 29.07.2011 do 30.08.2011, zo sumy 1 158,13
Eur od 31.08.2011 do 11.09.2011, zo sumy 1 124,53 Eur od 12.09.2011 do 30.10.2011, zo sumy 1
086,03 Eur od 31.10.2011 do 17.11.2011, zo sumy 1 048,23 Eur od 18.11.2011 do 08.12.2011, zo
sumy 1 010,43 Eur od 09.12.2011 do 11.1.2012, zo sumy 970,22 Eur od 12.01.2012 do 09.02.2012,
zo sumy 927,38 Eur od 10.02.2012 do 29.03.2012, zo sumy 884,54 Eur od 30.03.2012 do 29.04.2012,
zo sumy 862,12 Eur od 30.04.2012 do 27.09.2012, zo sumy 821,36 Eur od 28.09.2012 do zaplatenia,

na zmenkovej odmene 4,26 Eur a nahradiť mu trovy konania v sume 49,- Eur, na účet žalobcu
č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, C.: XXXXXXX, C. C. N. D., O..I.. a na trovách právneho zastupovania
142,78 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, C.: XXXXXXX, C. C. F. D.,
O..I.., všetko v pravidelných mesačných splátkach po 50,- Eur splatných vždy k 15. dňu toho ktorého
mesiaca kedy vznikne splátková povinnosť počnúc mesiacom november 2014, v prípade nezaplatenia
tej ktorej splátky pod následkom straty výhody splátok.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca návrhom na uplatnenie pohľadávky v súlade s čl. 4 odsek 1 Nariadenia Európskeho parlamentu

a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu sa domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 821,36 Eur a príslušenstva na tom skutkovom
základe, že žalobca ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná
dňa 26.05.2009 so zmenkovou sumou 1 277,83 Eur a zaviazala sa aj k úhrade zmenkového úroku
vo výške 0,25 % denne od 02.03.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenka opatrená doložkou "Na
platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia." Zmenka bola vystavená 26.05.2009 na sumu 1

277,83 Eur, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovanej zaplatiťza túto zmenku pri predložení
na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25% denným úrokom od 02.03.2010. Za miesto
splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa.Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doteraz na zmenkovej sume a na úrokoch
neuhradil žiadnu čiastku. Zmenková listina je opatrená doložkou" Bez protestu".

Žalobca podal návrhom na vzorovom tlačive A návrh na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1
Nariadenia č. 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu. Ako písomné dôkazy na podporu svojej pohľadávky uviedol a predložil originál zmenky, výpis z
obchodného registra žalobcu a plnomocenstvo pre právneho zástupcu. Súčasne uviedol, že nechce,

aby sa nariadilo pojednávanie.

Podľa bodu 8 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu by malo zjednodušiť a zrýchliť konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu v cezhraničných sporoch a zároveň znížiť náklady tým, že okrem možností existujúcich
na základe práva členských štátov, ktoré zostanú nedotknuté poskytne alternatívne ďalší nástroj.

Podľa čl. 2 odsek 1 citovaného nariadenia, toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných
veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu, alebo tribunálu v ktorých hodnota
pohľadávkyvčasedoručeniatlačivanávrhuna uplatneniepohľadávkypríslušnémusúdualebotribunálu
nepresahuje 2 000,- Eur.

Podľa čl. 4 bod 1 citovaného nariadenia, navrhovateľ začne európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu vyplnením vzorového tlačiva A, ako je uvedené v prílohe I. a jeho podaním na príslušný
súd, alebo tribunál osobne poštou, alebo akýmkoľvek iným komunikačným prostriedkom ako je fax,
alebo elektronická pošta, ktorý je prijateľný pre členský štát, v ktorom sa konanie začína.

Podľa čl. 5 odsek 1 citovaného nariadenia, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je
písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné, alebo ak o to
požiada niektorá zo strán.

Podľa čl. 5 odsek 2 citovaného nariadenia, po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III.

Podľa čl. 5 odsek 3 citovaného nariadenia, odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na
uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď,

pričom v prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo
tribunálu, alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa čl.7 odsek 3 cit. nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v
lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo

protipohľadávke.

Okresný súd Lučenec prevzal návrh na uplatnenie pohľadávky dňa 17.04.2014

Súd zaslal žalovanej vyplnenú časť I. vzorového tlačiva "C" na odpoveď ako je uvedené v prílohe III.

Žalovaná túto zásielku súdu prevzala dňa 27.07.2014, vyplnené tlačivo "C" bolo doručené tunajšiemu
súdu dňa 01.08.2014. Žalovaná vo svojom vyjadrení uviedla, že akceptuje pohľadávku. Žiadala o
splátky, nakoľko má príjem len 124,80 Eur. Žalovaná vo veci nežiadala o ústne prejednanie veci.

Žalobca ako indosatár si uplatňuje nároky vyplývajúce zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa

26.05.2009 na zmenkovú sumu 1 277,83 Eur. Zároveň sa žalovaná zaviazala k zmenkovému úroku
0,25 % denne od 02.03.2010. Zo zmenky vyplýva povinnosť žalovanej zaplatiť 1 277,83 Eur a
príslušenstvo za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k
zaplateniu, pričom vystaviteľ doteraz zaplatil 456,47 Eur, pričom na zmenkovú sumu uhradil 456,47 Eur
a na úroky uhradil 0,- Eur. Miesto splatenia bolo určené sídlo pôvodného veriteľa POHOTOVOSŤ,

s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava. Zmenka je opatrená doložkou "Na platenie predložiť v lehote 4
rokov od vystavenia". Zmenka je tiež opatrená doložkou "bez protestu".

Zmenka je cenný papier.Podľa § 2 odsek 1 zákona č. 566/2001 Z.z., cenný papier je peniazmi oceniteľný zápis v zákonom
ustanovenej podobe a forme, s ktorým sú spojené práva podľa tohto zákona a práva podľa osobitných

zákonov, 1) najmä oprávnenie požadovať určité majetkové plnenie alebo vykonávať určité práva voči
zákonom určeným osobám.

Podľa § 2 odsek 2 zákona č. 566/2001 Z.z., za cenný papier je možné považovať len tie cenné papiere,
ktoré sú v tomto ustanovení zákona uvedené vrátane zmenky.

Prameňom zmenkového práva v Slovenskej republike je zmenkový a šekový zákon č. 191/1950 Sb. .

Zmenkou je možné rozumieť zákonný cenný papier na rad vydaný v zákonom predpísanej forme, ktorý
má obsah ustanovený zákonom. Jeho podstatou je záväzok určitých osôb (zmenkoví dlžníci) zaplatiť
majiteľovi zmenky v mieste a čase vyplývajúcom z listiny sumu určenú zmenkou.

Podľa čl. I. § 5 ods. 1 zák.č. 191/1950 Sb. zákon smenkový a šekový v znení neskorších predpisov
vo zmenke zročnej na videnie, alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ vystaviť zúrokovanie
zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa čl. I. § 5 ods. 2 citovaného zákona, úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj,
platí úroková doložka za nenapísanú.

Podľa čl. I. § 5 ods. 3 citovaného zákona, úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený
deň iný.

Podľa čl. I. § 10 citovaného zákona, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako
bolo dojednané nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak
majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne, alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbalosťou.

Podľačl.I.§11ods.1citovanéhozákona,každúzmenku,ikeďnebolavystavenánarad,možnopreviesť
indosamentom (rubopisom).

Podľa čl. I. § 17 citovaného zákona, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré
sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi, alebo k predošlým majiteľom okrem, ak majiteľ

pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa čl. I. § 13 ods. 1 citovaného zákona, indosament treba napísať na zmenku, alebo na list s ňou
spojený (prívesok). Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom prevádza).

Podľa čl. I. § 16 ods. 1 citovaného zákona, o tom, kto má zmenku v rukách platí, že je oprávnený
majiteľom, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj vtedy, ak posledný z nich
je blankoindosament.

Podľa čl. I. § 33 ods. 1 citovaného zákona, zmenka môže byť vystavená na nahliadnutie na určitý čas

po nahliadnutí, na určitý čas po dátume vystavenia; na určitý čas.

Podľa čl. I. § 33 ods. 2 citovaného zákona, zmenky s inou dobou platnosti, ako je vyššie uvedené, alebo
so splatnosťou postupnou sú neplatné.

Podľa čl. I. ods. 1 citovaného zákona, zmenka na videnie je zročná pri predložení. Musí byť predložená
na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť, alebo určiť lehotu
dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa čl. I. § 48 ods. 1 citovaného zákona, majiteľ môže postihom žiadať :

1/ zmenkovú sumu pokiaľ nebola zmenka prijatá, alebo zaplatená s úrokmi, ak boli dojednané
2/ 6% úroky odo dňa zročnosti
3/ trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;
4/ odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, alebo v menšej dohodnutej výške.Podľa čl. I. § 75 citovaného zákona vlastná zmenka obsahuje:
1/ označenie, že ide o zmenku pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto

listina spísaná;
2/ bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3/ údaj zročnosti;
4/ údaj miesta, kde sa má platiť;
5/ meno toho, kto komu, alebo na rad koho sa má platiť;

6/ dátum a miesto vystavenia zmenky;
7/ podpis vystaviteľa.

Podľa § 495 O.Z., platnosť záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod na základe ktorého je dlžník
povinný platiť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku s výnimkou cenných papierov hromadne
vydaných, alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené, že veriteľ túto povinnosť

nemá.

Nárok zo zmenky uplatnený žalobcom, ako zahraničnou právnickou osobou podľa Nariadenia EP a
Rady EP č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa zaviedlo európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu na tlačive "A" podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia, ktorú v origináli predložil k návrhu spolu s výpisom

z Obchodného registra a plnomocenstvom pre právneho zástupcu. Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia je
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v zásade písomné a súd vec prejedná len vtedy,
ak to považuje za potrebné, alebo ak to navrhne niektorá zo strán. Súd vec prejednal, nakoľko to
považoval za potrebné.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že medzi pôvodným majiteľom zmenky spoločnosťou
POHOTOVOSŤ s.r.o. a žalovanou bola uzavretá úverová zmluva na základe ktorej poskytol žalobca
žalovanejkonkrétnusumu,ktorejnávratnosťzabezpečilvystavenímblankozmenkyakovlastnejzmenky,
vktorejnebolavyplnenásumaaanisplatnosť,pretožesanatakomtovyhotovenízmenkyzmluvnéstrany
dohodli. Dohoda o vyplňovacom práve je obsiahnutá v čl. 17 Všeobecných podmienok poskytovania

úveru na základe ktorých bola spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. , ako pôvodný majiteľ - remitent
oprávnená dopísať do zmenky takú výšku sumy, s ktorou žalovaná meškala ku dňu splatnosti zmenky.

V čl. I., § 10 Zákona zmenkového, šekového je obsiahnutá právna úprava pre blankozmenku, vystaveniu
ktorej predchádza dohoda o vyplňovacom práve. Blankozmenka je v čase jej vystavenia zmenkou

neúplnou a zmenkou skutočnou sa stane až potom, keď ju neskôr doplní iná osoba, než je vystaviteľ,
ktorý do nej dopíše dlžnú sumu a splatnosť . Až po jej doplnení nastanú účinky zmenky ex tunc tak, ako
keby bola táto listina od začiatku uvedená do obehu, ako dokonalá zmenka. Vyplňovacím vyhlásením
sa udeľuje právo k dotvoreniu zmenky práve na základe vyplňovacieho práva, pričom udeliť toto právo
formálne, či neformálne môže len ten, kto uvádza takúto listinu do obehu. Vyplňovacie vyhlásenie

smeruje preto na prvého majiteľa zmenky, ktorá nie je ešte vyplnená.

Zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník
zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a v čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide
tak o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Zákon dáva dlžníkom takejto

zmenky len možnosť podať námietku proti majiteľovi, avšak neupravuje, že by takáto listina nebola
platnou zmenkou. S týmto potom súvisí aj dôkazná povinnosť na strane dlžníkov, ktorí musia namietať a
preukázať,žeišlopôvodneoblankozmenku,ktorámalabyťvyplnenáinakatedamusiapreukázaťobsah
vyplňovacieho práva, ako aj to, že blankozmenka bola vyplnená v rozpore s vyplňovacím vyhlásením
a teda aj s udeľovaným vyplňovacím právom, čo sa v prejednávanej veci nestalo. Ak by bola zmenka

stále k dispozícii pôvodného majiteľa, ktorému bola na vyplnenie odovzdaná, bola by žalovaná na takéto
námietky oprávnená, avšak len voči nemu. Ak však bola zmenka prevedená na iného majiteľa tak, ako
je tomu v prejednávanej veci, musí dlžník preukázať, že nový majiteľ bol pri nadobudnutí zmenky v
zlej viere, alebo že sa previnil aspoň hrubou nedbanlivosťou. Zlou vierou budú najmä tie prípady, kedy
majiteľ nechá na seba previesť nevyplnenú zmenku, pričom vie, ako má byť vyplnená, ale má za cieľ

zneužiť túto listinu tak, že ju vyplní nesprávne, prípadne, že ju nadobudol len preto, aby zbavil žalovanú,
ako dlžníka možnosti vzniesť voči pôvodnému majiteľovi, remitentovi kauzálne námietky.Pri vystavení blankozmenky nie je možné určiť, ktorým dňom nastane jej splatnosť, pretože takéto
rozhodnutie je na majiteľovi zmenky, ktorý v rámci lehoty na predloženie môže kedykoľvek zmenku na
platenie označenej osobe predložiť. Zmenku je potrebné zaplatiť bez zbytočného omeškania, pretože

sa táto stáva splatnou hneď potom, ako ju ten, komu je predložená, uvidí. Lehota, ktorá je uvedená
na zmenke plynie od dátumu, kedy bolo možné najskôr zmenku predložiť na platenie a nie tak, ako je
to bežné od dátumu vystavenia uvedeného na zmenke. Práve pri zmenkách na videnie a zmenkách
splatnýchvurčitejlehotepovidení,ktorénemajúpriichvystavenísplatnosťexaktnestanovenúzdôvodu,
že táto je závislá na majiteľovi zmenky, sa pripúšťa úročenie zmenky podľa § 5 ods. 1 Zmenkového

a šekového zákona. V zmenke predloženej žalobcom je stanovená úroková miera, ako aj obdobie
úročenia. Obdobie úročenia je spravidla úročené dňom vystavenia zmenky, pričom tento údaj zo zmenky
priamo vyplýva, resp. na zmenke môže byť určený aj iný deň, ako začiatok úročenia zmenky, nie však
skorší než je dátum vystavenia zmenky. Zo zákona zmenkového a šekového nevyplýva žiadne pravidlo,
ktoré by stanovovalo do kedy sa zmenková suma úročí. Ak je úrok odmenou za poskytnutie určitých
finančných prostriedkov, potom patrí až do zaplatenia, t.j. do doby dokedy sú finančné prostriedky

používané napriek tomu, že sa tak deje po splatnosti zmenkovej sumy a súbežne vzniká právo na
sankčný úrok. Nejde o vadu zmenky, ak výstavca pokiaľ ide o koniec doby úročenia stanovil dátum do
ktorej najneskôr je možné zmenku úročiť, ak keby sa pre nepredloženie nastala do tejto doby splatnou.

Súd považuje z vyššie uvedených dôvodov zmenku predloženú žalobcom, z ktorej vyplýva jednoznačná

doba splatnosti, pretože obsahuje údaj "zaplatia pri predložení" za zmenku splatnú, splatnú na videnie
tak, ako to vyplýva z § 33 ods. 1 zákona zmenkového, šekového. Splatnosť zmenky nastáva v momente
jej predloženia, pričom predložiť je ju možné v lehote 4 rokov od jej vystavenia až po predložení 4 rokov
nastáva jej splatnosť.

V zmysle Zákona zmenkového a šekového je každú zmenku možné previesť indosamentom a v prípade,
že k takémuto prevodu dôjde, nadobudne nový majiteľ všetky práva zo zmenky. Nestáva sa však
právnym nástupcom, ale len novým nadobúdateľom všetkých práv a povinností zo zmenky, nie však
úverového vzťahu, ktorý zmenka pôvodne zabezpečovala. Práv z tohto dôvodu môže žalovaná, ako
priamy dlžník namietať voči žalobcovi, ako poslednému majiteľovi zmenky, že vedome konal na jej

škodu, čo ale neznamená námietku nedostatku práv v zmenke, ale len obranu dlžníka proti platnému
zmenkovému záväzku. Skutočnosť, že majiteľ konal protiprávne, môže tak mať za následok jeho
povinnosť nahradiť škodu, ktorá by v dôsledku toho dlžníkovi zo zmenky vznikla.

Dlžník nepreukázal, že nový majiteľ zmenky konal pri jej nadobúdaní vedome na jeho škodu a nepodal

žiadne námietky vyplývajúce z jeho vzťahu k žalobcovi a ani zo záväzkovo-právneho vzťahu ku ktorému
sa zmenka viazala. Navrhovateľ v konaní uplatňuje záväzok žalovanej, že za zmenku zaplatí sumu,
ktorú doplnil do zmenky pôvodný majiteľ, pričom súd musí posudzovať návrh žalobcu v danom prípade
ako nárok zo zmenky. Súd nemá výhrady k právnemu posúdeniu zmenky vyhotovenej za účelom
splatenia spotrebiteľského úveru ako zabezpečovacej zmenky. Je však potrebné zdôrazniť, že sa jedná

o dva samostatné vedľa sebe existujúce záväzky, pričom aj zabezpečovacia zmenka má nespornú a
abstraktnú povahu.

Súd zdôrazňuje, že predmetom sporu nie je nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, ale nárok zo zmenky,
ktorá indosáciou charakter zabezpečovacej zmenky stratila a nadobudla charakter zmenky na platenie.

Posudzovanie základného vzťahu by malo význam len vtedy, keby žalovaná, ak by bol spotrebiteľ
vzniesol voči majiteľovi námietky, že k indosácii došlo na jeho škodu, alebo ak by podal relevantné
kauzálne námietky týkajúce sa úverovej zmluvy, prípadne zmenky, čo by však musel v konaní aj
preukázať.

V danej veci je predmetom konania uplatnenie práv zo zmenky predloženej žalobcom. Z povahy zmenky,
ako abstraktného cenného papiera prísne oddeleného od kauzálneho dôvodu vystavenia zmenky
vyplýva, že žalobca, ako majiteľ zmenky nemusí pri predložení, ani pri vymáhaní zmenky preukazovať
povinnosť žalovanej zaplatiť dlh zo zmenky. Zmenka je abstraktným a nesporným záväzkom, pri ktorom
nie je významné, prečo bola zmenka vystavená a preto pokiaľ pri vystavení zmenky boli dodržané prísne

formálne pravidlá predpísané zákonom a obsah zmenky spĺňa náležitosti ustanovené zákonom má jej
majiteľ nepochybné právo na jej zaplatenie a to bez ohľadu na dôvody, pre ktoré bola zmenka vystavená.
Vystavenie platenej zmenky predstavuje pre dlžníka vznik záväzku, ktorým bezpodmienečne sľubuje
zaplatenie zmenkovej sumy tomu, kto bude pri predložení zmenky jej majiteľom a zároveň na seba berieriziko, že v prípade, ak pôvodný majiteľ zmenky túto postúpi ďalšiemu majiteľovi, prípadne nepretržitému
raduďalšíchmajiteľov(indosátorov)dlžníkostávazaviazanýsvojimpôvodnýmdlžníckymzáväzkomvoči
tej osobe, ktorá je posledným majiteľom zmenky. Zásada abstraktnosti zmenečných záväzkov spočíva

v tom, že pri zmenke ide o záväzok celkom samostatný, oddelený od všeobecno-právnych záväzkových
vzťahov,ktoréviedlikjejvznikuatedadôvod,nazákladektoréhobolazmenkavystavenájenepodstatný.
Dlžník preto nemôže namietať voči povinnosť zaplatiť zmenku, ktorá vyplýva z jeho pôvodného vzťahu
s POHOTOVOSŤOU s.r.o. a to práve z dôvodu, že došlo k jej indosácii. Výlučne žalovaná je tou, kto je
povinná tvrdiť na svoju obranu proti platobnej povinnosti zo zmenky všetky skutočnosti, ktoré považuje

za významné. Žalobca, ako majiteľ zmenky je dostatočne legitimovaný už samou zmenkou bez toho,
aby musel preukazovať dôvod vzniku zmenky, či dôvody jej prijatia.

Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov sú záväzkami samostatnými.
Ak je návrhom uplatnený nárok zo zmenky, nie je možné bez ďalšieho v takomto konaní rozhodovať o
záväzkoch zo zmluvy, ani keď je nepochybné, že s danou zmluvou súvisia.

Žalovaná, ako dlžník zo zmenky žiadne kauzálne námietky nevzniesla na prelomenie základnej zásady
obsiahnutej v § 17 zákona zmenkového a šekového.

Zásadu nespornosti a abstraktnosti zmenkových záväzkov môže prelomiť len taká skutočnosť, že sám

majiteľ nekonal pri nadobudnutí zmenky poctivo a že konal na škodu dlžníka. V takom prípade sa
navodzuje stav, keď dlžník nadobudne presvedčenie, že v dôsledku prevodu zmenky nemá možnosť
námietky kauzálnej povahy znášať, pretože vychádza z toho, že ide o nového, originálneho majiteľa
zmenky a vtedy má dlžník právo uplatniť obranu námietkami aj proti tomuto novému majiteľovi. Samotná
námietka nepoctivého nadobudnutia zmenky ďalším majiteľom ku škode dlžníka musí byť ako relatívna

námietka dlžníka vznesená a musí byť ním tiež preukázaná. Podľa Zákona zmenkového a šekového
bol preto súd oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej
platnosť zo zákona povinne do nej uviesť, nie však podmienky jej vystavenia, ani jej neprípustnosť.

Nárok zo zmenky uplatnený navrhovateľom súd posúdil podľa Zákona zmenkového a šekového s tým,

že žalobcom predložená zmenka je zmenkou platnou a to aj pokiaľ ide o určenie doby splatnosti pre
zmenkovú sumu, ako aj obdobie úročenia zmenkovej sumy a aj dohody o vyplňovacom práve.

Žalovaná bola v predmetnom konaní pasívna. Na svoju obranu neuviedla žiadne skutočnosti, ani
nepredložila súdu žiadne dôkazy. Napriek tomu súd vykonal vo veci dokazovanie za účelom zistenia, či

žalobcom predložená zmenka je platná a či je, alebo nie je vystavená v súlade so zákonom č. 191/50
Zb. zmenkovom a šekovom.

Súd preskúmal zmenku na základe ktorej si navrhovateľ v predmetnom konaní uplatňuje právo na
zaplatenie peňažnej sumy voči žalovanej, ktorej fotokópia je založená na čl. 7 súdneho spisu a zistil,

že zmenka je podpísaná žalovanou. Okrem peňažnej sumy, ktorá je určitá obsahuje údaj o mene i
zročnostizmenkyvyjadrenýzáväzkomžalovanej,akovystaviteľkyzaplatiťzatútozmenkupripredložení.
Predmetnýzáväzokžalovanejzaplatiťzazmenkuniejeviazanýnažiadnupodmienku.Zmenkaobsahuje
údaje týkajúce sa mena toho, na rad koho sa má platiť, ako aj údaj miesta, kde sa má platiť. Na zmenke je
uvedenýdátumamiestojejvystavenia,pričomideodátumamiestovystavenia,ktoréexistujú.Žalobcom

predložená zmenka je vistazmenkou, pri ktorej právna úprava pripúšťa úročenie zmenkovej sumy za
predpokladu, že výška úrokovej miery je v zmenke výslovne uvedená. Okrem výšky úrokovej miery je
na predmetnej zmenke zároveň uvedený aj dátum od ktorého sa úrok počíta. Podpis žalovanej, ako
vystaviteľky zmenky je umiestnený tak, že je zrejmé, že sa týka celého textu zmenky. Z rubovej strany
zmenky vyplýva, že žalobca nadobudol zmenku indosamentom od pôvodného veriteľa na rad, ktorého

bola zmenka vystavená.

Nazákladetohomásúdzapreukázané,žežalovanásaakovystaviteľkapodpisomvlastnejzmenkystala
priamou dlžníčkou zo zmenky. Nedostatok zákonných náležitostí zmenky súd nezistil a voči zmenke
neboli vznesené žiadne námietky ani žalovanou, ktorá vo svojom vyjadrení na priloženom tlačive "C"

na odpoveď akceptovala pohľadávku žalobcu. Súd má za to, že v danej veci je podstatné, že žalobca
svoj uplatnený nárok opiera o predloženú zmenku, o pravosti ktorej niet pochybností. V danej právnej
veci súd vychádzal z právneho názoru, ktorý v skutkovo a právne totožnej veci už vyslovil Krajský súd
Banská Bystrica vo svojom uznesení sp.zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013.Žalobcom predložená zmenka obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. Záväzok žalovanej z
nej je teda nesporný. Nárok žalobcu na zaplatenie uplatnenej zmenkovej sumy, zmenkového úroku,

zákonného úroku i zmenkovej odmeny je dôvodný, preto súd návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel a
postupujúc v zmysle citovaného ustanovenia čl. VII. ods. 3 Nariadenia vo veci rozhodol rozsudkom tak,
že žalovaná je povinná zaplatiť navrhovateľovi dlžnú sumu, spolu so zmenkovým úrokom a zákonným
úrokom.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., žalobcovi, ako úspešnému účastníkovi
konania priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 49,-
Eur a z trov právneho zastúpenia žalobcu za 2x hlavný úkon á 51,45 Eur + 2x režijný paušál á 8,04 Eur

+ 20 % DPH, čo spolu na trovách právneho zastupovania predstavuje 142,78 Eur, v zmysle Vyhlášky
MS SR č. 655/2004 Z.z., na náhradu ktorých trov súd zaviazal žalovanú, ktorá vo veci úspech nemala.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže

vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie splnením jednej
splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Súd prihliadol k finančnej a sociálnej situácii žalovanej a jej žiadosti o povolenie dlhu splácať ho v
mesačných splátkach a určil, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a

podmienky zročnosti určil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
v Lučenci, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.

Podľa § 205 ods. l O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis

zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 písm. a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu(prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do
rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa § 205a ods. 2 O.s.p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Podľa § 221 ods. l O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo
vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak nebude povinnosť týmto rozhodnutím stanovená splnená dobrovoľne, možno sa jej plnenia domáhať
návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.