Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 24, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 15C/264/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213230762
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Donnerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2014:1213230762.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave rozhodol samosudkyňou JUDr. Gabrielou Donnerovou v právnej

veci navrhovateliek: 1. F. O., Z.. XX.XX.XXXX, B. R.. F. Č..X, B., X. J. Z.Á., Z.. XX.X.XXXX, B. R.. Č. Č..
X, B., obidve zastúpené Mgr. Michalom Šalingom, advokátom, so sídlom Chrobákova 1, Bratislava, IČO:
31 810 781, proti odporcovi G.J. J., Z.. XX.XX.XXXX, B. R.. L.Á. Č.. XX, B., zastúpenému JUDr. Jarmilou
Záhradníkovou, advokátkou, so sídlom Pluhová 78, Bratislava, o určenie neplatnosti odstúpenia od
zmluvy o prevode vlastníctva bytu a zmluvy o zriadení vecného bremena

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že právny úkon odstúpenia od Zmluvy o prevode vlastníctva bytu a Zmluvy o
zriadení vecného bremena, uzavretej dňa 15.7.2013 medzi odporcom ako predávajúcim a oprávneným

z vecného bremena a navrhovateľkami v 1. a 2. rade ako kupujúcimi a povinnými z vecného bremena,
ktorej predmetom je prevod vlastníctva bytu č. XX, X. poschodie bytového domu súp. č. XXXX na
ul. L. Č.. XX, B. ako aj spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu a príslušenstve v podiele XXXX/XXXXXX a spoluvlastníckeho rozdielu na pozemkoch parc. č.
XXXX, zastavaná plocha a nádvoria o výmere 193 m?, parc. č. XXXX, zastavaná plocha a nádvoria
o výmere 193 m? v podiele XXXX/XXXXXX, zapísané Okresným úradom Bratislava, katastrálnym
odborom v Bratislave na LV č. XXXX, katastrálne územie X. B. na navrhovateľku v 1. rade v podiele ?

a na navrhovateľku v 2. rade v podiele ?, ako aj zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve
doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti v prospech oprávneného z vecného bremena - odporcu,
urobený odporcom voči navrhovateľkám listom zo dňa 31.7.2013, je n e p l a t n ý.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľkám v 1. a v 2. rade spoločne a nerozdielne náhradu iných
trov konania 99,50 eur a náhradu trov právneho zastúpenia 687,22 € na účet advokáta F.. F. Š., všetko
do troch dní od právoplatnosti rozsudku

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľky v 1. a 2. rade sa návrhom zo dňa 30.9.2013, podaným na súd dňa 01.10.2013, domáhali

proti odporcovi vydania rozhodnutia, ktorým súd určí, že právny úkon odstúpenia od Zmluvy o prevode
vlastníctva bytu a Zmluvy o zriadení vecného bremena, uzavretej dňa 15.7.2013 medzi odporcom ako
predávajúcim a oprávneným z vecného bremena a navrhovateľkami v 1. a 2. rade ako kupujúcimi
a povinnými z vecného bremena, ktorej predmetom je prevod vlastníctva bytu č. XX, X. poschodie
bytovéhodomusúp.č.XXXXnaul.L.Č..XX,B.akoajspoluvlastníckehopodielunaspoločnýchčastiach
a spoločných zariadeniach domu a príslušenstve v podiele XXXX/XXXXXX a spoluvlastníckeho rozdielu
na pozemkoch parc. č. XXXX, zastavaná plocha a nádvoria o výmere 193 m?, parc. č. XXXX, zastavaná

plocha a nádvoria o výmere 193 m? v podiele XXXX/XXXXXX, zapísané Okresným úradom Bratislava,
katastrálnym odborom v Bratislave na LV č. XXXX, katastrálne územie X. B. na navrhovateľku v 1. rade
v podiele ? a na navrhovateľku v 2. rade v podiele ?, ako aj zriadenie vecného bremena spočívajúcehov práve doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti v prospech oprávneného z vecného bremena -
odporcu, urobený odporcom voči navrhovateľkám listom zo dňa 31.7.2013, je n e p l a t n ý.
Spolu s návrhom vo veci samej podali navrhovateľky aj návrh na náhradu trov konania

Podaný návrh navrhovateľky odôvodnili tým, že dňa 15.07.2013 uzatvorili navrhovateľky ako kupujúce a
odporca ako predávajúci Zmluvu o prevode vlastníctva bytu a zmluvu o zriadení vecného bremena (ďalej
len " zmluva" ), predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva k bytu č. 14, 4. poschodie bytového
domu súp. č. XXXX na ul. L. Č.. XX, B. ako aj spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu a príslušenstve v podiele XXXX/XXXXXX a spoluvlastníckeho rozdielu

na pozemkoch parc. č. 5583, zastavaná plocha a nádvoria o výmere 193 m?, parc. č. XXXX, zastavaná
plocha a nádvoria o výmere 193 m? v podiele XXXX/XXXXXX, zapísané Okresným úradom Bratislava,
katastrálnym odborom v Bratislave na LV č. XXXX, katastrálne územie X. B. na navrhovateľku v 1. rade v
podiele ? a na navrhovateľku v 2. rade v podiele ? (ďalej len " nehnuteľnosť " ), ako aj zriadenie vecného
bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti v prospech oprávneného
z vecného bremena - odporcu.

Dňa 17.07.2013 podala navrhovateľka v 1. rade ako kupujúca na príslušnú správu katastra návrh na
vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorý bol evidovaný pod č. V.-X XXXX/XX.
Dňa 01.08. 2013 bolo navrhovateľke v 1. rade a dňa 01.08.2013 navrhovateľke v 2. rade doručené
odstúpenie odporcu ako predávajúceho od zmluvy, pričom ako dôvody odstúpenia uvádza vyvíjanie
hrubého nátlaku a vyhrážanie sa zo strany navrhovateliek ako kupujúcich a nemožnosť oboznámenia

sa so znením zmluvy.
Dňa 05.09.2013 bolo navrhovateľkám doručené rozhodnutie Správy katastra pre hlavné mesto SR
Bratislavu zo dňa 15.08.2013 vo veci návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti
podľazmluvyuzatvorenejmedzinavrhovateľkamiaodporcom č. V-XXXXX/XX,nazákladektoréhobolo
konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností prerušené z dôvodu odstúpenia

odporcu ako predávajúceho od zmluvy.
Z uvedených skutočností vyplýva, že navrhovateľky majú naliehavý právny záujem v zmysle ust. § 80
písm. c) O.s.p. na určení, že právny úkon vykonaný odporcom je neplatný z dôvodu, že bez daného
výroku súdu je právne postavenie navrhovateliek neisté, keďže bez tohto určenia predmetné katastrálne
konanie ostane prerušené a predmetný návrh na vklad nebude správou katastra povolený.

Navrhovateľky v návrhu na začatie konania ďalej uviedli, že nie je pravdou, že by
akýmkoľvek spôsobom vyvíjali nejaký hrubý nátlak, či už fyzický alebo psychický na odporcu alebo sa
mu vyhrážali. Uzatvorenie predmetnej zmluvy ako aj podmienky zmluvy ,vrátane sumy kúpnej ceny, boli
medzi navrhovateľkami a odporcom vopred dohodnuté a odporca poznal znenie zmluvy, s ktorým sa
pred podpisom zmluvy aj riadne oboznámil. Odporca dobrovoľne zmluvu podpísal a svoj podpis overil u

notára, čo preukazuje doložka o osvedčení pravosti podpisu. Ak by bola pravda , čo tvrdí v odstúpení od
zmluvy odporca, predmetnú zmluvu by nepodpísal pred notárom. Vzhľadom na to, nie je žiadny dôvod
na odstúpenie od tejto zmluvy. Vôľu odporcu previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na navrhovateľky
potvrdzuje aj fakt, že odporca spísal závet, v ktorom ako otec navrhovateliek prejavil vôľu nehnuteľnosť
zanechať svojim dcéram v podiele 1/2 na každú dcéru.

Navrhovateľky sú presvedčené, že prejav vôle odporcu uzatvoriť zmluvu s navrhovateľkami bol slobodný
a vážny s tým, že majú dôvodné podozrenie, že práve priateľka odporcu, ktorá je nepomerne mladšia od
odporcu, vyvíjala nátlak a vplyv na odporcu, aby od zmluvy odstúpil. Z tohto dôvodu majú navrhovateľky
za to, že prejav odporcu - odstúpenie od zmluvy, nie je jeho skutočnou vôľou a tento právny úkon nie je
slobodný a vážny, preto je v zmysle ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný.

Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 03.3.2014 k návrhu, tento považoval za nedôvodný , navrhol
návrh zamietnuť a zaviazať navrhovateľky povinnosťou nahradiť odporcovi trovy konania.
Odporca uviedol, že dňa 15.7.2013 na pozvanie svojej dcéry - navrhovateľka v 1. rade, prišiel do jej
bytu na F. R. X V. B.. Dôvodom návštevy mal byť zdravotný stav vnučky odporcu K. O.. V byte boli okrem

navrhovateliek ajmanžel navrhovateľky v 1. rade J. O. a vnučky odporcu K. O., nar. X.X.XXXX a maloletá
O. O.. Navrhovateľky v 1. a 2. rade a J. O.Č. mu predložili na podpis nejaké dokumenty, ktorých
obsah mu odmietli ukázať. Tvrdili mu , že ak uvedené dokumenty podpíše, vyhne sa tak exekúcii bytu na
Dudvážskej ulici 23 v Bratislave. Odporca namietal, že nikomu nič nedlhuje, preto nie je dôvod, aby voči
nemu začalo exekučné konanie. Nakoľko bol v tom čase v rozvodovom konaní, navrhovateľky a J. O.

mu tvrdili, že pre potreby vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode je možné
na jeho majetok viesť exekúciu. Navrhovateľky mu opakovane vysvetľovali, že v prípade nepodpísania
dokumentov príde o svoj byt. Navrhovateľky ho vydierali, vyhrážali sa mu tým, že bez ich pomoci skončí
akobezdomovec,pričomneustálezvyšovalihlasapostupnetakvytvoriliatmosféru,že vzhľadomnasvojvej a zdravotný stav sa začal cítiť fyzicky zle. V snahe vyhnúť sa ďalším vyhrážkam, podľahol nátlaku
navrhovateliek a súhlasil s podpisom predložených dokumentov napriek tomu, že nepoznal ich obsah.
Domnieval sa, že obsahom dokumentov je možno súhlas so zriadením záložného práva v prospech

banky ako zabezpečenie hypotekárneho úveru pre navrhovateľku 1. rade, ktorá sa tak pokúša riešiť
svoju vážnu finančnú situáciu. Podpisovanie dokumentov prebiehalo tak, že J. O. mu ukázal len časť
strany, kde sa mal podpísať, pričom dokumenty pevne držal a odmietol mu ich dať do ruky, hoci ho
o tom požiadal. V byte na Makovického ul. 6 v Bratislave podpísal asi 3 listy, skutočný obsah ktorých
nepoznal. Bezprostredne po tom ho vyzvali navrhovateľky a J. O.R. , aby s nimi išiel na notársky úrad,

pretože podpisy je nutné overiť. Na notárskom úrade P.. D. X. sa podpísal na 2 dokumenty, obsah
ktorých v tom čase nepoznal a do knihy notára. Po podpise dokumentov opäť požiadal J. O., aby mu
jeden rovnopis dokumentov vydal, čo J. O. odmietol. Následne sa všetci vrátili pred bytový dom na F. R..
X V. B., kde nasadol do svojho auta a vrátil sa domov. Nasledujúci deň ho kontaktovala navrhovateľka
v 1. rade s tým, že je nutné dať výpoveď nájomcovi v byte na Dudvážskej ulici. Odporca nerozumel,
prečo by bolo nutné dávať výpoveď, keď mu nájom bytu prinášal príjem a v tom čase mu nájomca

hradil nájomné riadne a včas. Na základe uvedeného začal pochybovať o tom, že podpísal súhlas so
zriadením záložného práva, pretože v takom prípade by nebol dôvod na vypovedanie nájomnej zmluvy.
Dňa 31.7.2013 preto nahliadol na príslušnej správe katastra do spisového materiálu, či je k bytu na
L. R.. Č.. XX zriadená nejaká ťarcha v prospech banky a zistil, že na katastri je vedené konania o
povolenie vkladu vlastníckeho práva k bytu v prospech navrhovateliek. Keďže nemal vedomosť o tom,

že by podpísal kúpnu zmluvu k predmetnému bytu s navrhovateľkami, ale naopak, zamýšľal vymeniť byt
za iný byt v niektorej mestskej časti bližšie k centru mesta, o ktorom jeho úmysle vedeli aj navrhovateľky,
vyžiadal si z katastrálneho spisu fotokópiu kúpnej zmluvy. Z tejto zistil, že byt predal navrhovateľkám
za sumu 5.000,- €, pričom žiadnu sumu od navrhovateliek neprevzal. Z listu navrhovateliek , ktorý
bol odoslaný dňa 12.8.2013 je zrejmé, že navrhovateľky vedeli, že si kúpnu zmluvu neprečítal , keď

v ňom uvádzajú, aby si zmluvu prečítal slovo za slovom a uvidí , že je tam všetko v jeho prospech.
Navrhovateľky vedeli o tom, že ho uviedli pri podpisovaní zmluvy o prevode vlastníctva k bytu do omylu,
keď v následnej ďalšej korešpodencii s ním tvrdili, že si môže vymeniť byt za väčší v inej lokalite, hoci
tak môže urobiť iba vlastník bytu. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľka v 1. rade celý čas vedela o
tom, že ho navrhovateľky pred podpisom kúpnej zmluvy úmyselne uviedli do omylu, pod hrozbou možnej

exekúcie ho prinútili podpísať dokumenty, ktorých obsah nepoznal, podali mu úmyselne nepravdivé
informácie o možnosti dispozície s bytom a v tomto ho udržiavali aj naďalej.
Kúpnu zmluvu podpísal pod nátlakom, v tiesni a za zjavne nevýhodných podmienok, preto s poukazom
na § 49 Občianskeho zákonníka od nej odstúpil. Súčasne bol uvedený navrhovateľkami v 1. a 2. rade
do omylu ohľadom obsahu dokumentov, ktoré podpísal, a navrhovateľky v 1. a 2. rade o existencii jeho

omylu vedeli, preto už v dôsledku tejto samotnej skutočnosti je kúpna zmluva neplatná podľa § 49a
Občianskeho zákonníka.

Vykonaným dokazovaním výpoveďami navrhovateliek, odporcu, svedka D.. J. O., oznámením obsahu
listinných dôkazov predložených účastníkmi konania a zadovážených súdom , zistil súd tento skutkový

stav veci:

Dňa 15.07.2013 bola uzavretá odporcom uvedeným ako Predávajúci a Oprávnený z vecného bremena
a navrhovateľkami v 1. a 2. rade ako kupujúcimi a Povinnými z vecného bremena písomná Zmluva
o prevode vlastníctva bytu a Zmluva o zriadení vecného bremena (ďalej len " zmluva" ), predmetom

ktorej je prevod vlastníckeho práva k bytu č. XX, X. poschodie bytového domu súp. č. XXXX na ul. L.
Č.. XX, B. ako aj spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
a príslušenstve v podiele XXXX/XXXXXX a spoluvlastníckeho rozdielu na pozemkoch parc. č. XXXX,
zastavaná plocha a nádvoria o výmere 193 m?, parc. č. XXXX, zastavaná plocha a nádvoria o výmere
193 m? v podiele XXXX/XXXXXX, zapísané Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom v

Bratislave na LV č. XXXX, katastrálne územie X. B. na navrhovateľku v 1. rade v podiele ? a na
navrhovateľku v 2. rade v podiele ? (ďalej len " nehnuteľnosť " ), za dohodnutú kúpnu cenu 5.000,- €,
ktorú zaplatil kupujúci predávajúcemu pred podpísaním zmluvy, ktorú skutočnosť predávajúci potvrdzuje
svojím podpisom na tejto zmluve ( čl. IV. ) ako aj zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve
doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti v prospech oprávneného z vecného bremena - odporcu.

Podľa osvedčenia o pravosti podpisu osvedčila dňa 15.7.2013 T. F. , zamestnanec poverený notárom
P.. D. X. , pravosť podpisu odporcu, ktorý listinu pred ňou vlastnoručne podpísal pod text na poslednej
strane zmluvy " Predávajúci:, Oprávnený z vecného bremena :, V Bratislave " ako aj pravosť podpisovnavrhovateliek, ktoré listinu pred ňou vlastnoručne podpísali pod text na poslednej strane zmluvy "
Kupujúci:, Povinní z vecného bremena :, V Bratislave ".
Dňa 17.7.2013 o 8,09 hod. bol podaný na príslušnú správu katastra návrh na vklad vlastníckeho práva

do katastra nehnuteľností, podpísaný navrhovateľkami a odporcom, ktorý bol zaevidovaný pod č. V-1
6682/13.

Listom zo dňa 31.7.2013, doručeným navrhovateľkám v 1. a 2. rade dňa 02.8.2013, a Správe katastra
pre hlavné mesto SR Bratislavu dňa 01.8.2013 v prílohe Oznámenia účastníka konania o odstúpení

od zmluvy, odporca odstúpil od vyššie uvedenej Kúpnej zmluvy s uvedením dôvodov, že navrhovateľky
aj s manželom navrhovateľky v 1. rade nepretržite niekoľko hodín v dome u Moniky vyvíjali na neho
hrubý nátlak a vyhrážali sa mu okrem iného aj tým, že mu byt vezme exekútor. Vzhľadom na jeho
nepriaznivý zdravotný stav, najmä na problémy so srdcom, po niekoľkých hodinách nátlaku podľahol
a zo strachu súhlasil s podpisom zmluvy. Pred podpisom Kúpnej zmluvy sa aj v dôsledku hrubého
správania navrhovateliek voči nemu cítil fyzicky aj psychicky tak zle, že nebol schopný celý text zmluvy

riadne prečítať a porozumieť mu. V tejto súvislosti v odstúpení od zmluvy pripomenul, mu navrhovateľky
text zmluvy odmietli kázať, ukázali mu len poslednú stranu, na ktorej sú len podpisy, dátum a posledný
odsek záverečných ustanovení. Neskôr zistil, že byt sa prevádza za sumu 5.000,- €, pričom žiadnu sumu
mu navrhovateľky neuhradili. Poukázal na to, kúpna cena je neprimerane nízka a zjavne nevýhodná.
Podobné byty v tejto lokalite sa predávajú za cenu 45.000 - eur a viac. Nakoniec uviedol, že nikdy nemal

v úmysle byt predať navrhovateľkám za takýchto nevýhodných podmienok, ale chcel byt ponúknuť na
predaj prostredníctvom realitnej kancelárie za čo najvýhodnejšiu cenu, aby si mohol kúpiť iný byt v inej
lokalite.

Listom zo dňa 15. 8. 2013 Správa katastra pre hl. mesto SR Bratislavu vyzvala navrhovateľky

"Žiadosťou o vyjadrenie k odstúpeniu od zmluvy a k návrhu na zastavenie konania o stanovisko
súhlasné / nesúhlasné k predmetnému oznámeniu ako i o preukázanie, či sa navrhovateľky obrátili so
žalobou na príslušný súd.

Navrhovateľky podaním zo dňa 01. 10. 2013 oznámili Správa katastra pre hl. mesto SR Bratislavu

svoj nesúhlas s odstúpením predávajúceho od Zmluvy o prevode vlastníctva bytu a Zmluvy o zriadení
vecného bremena uzavretej dňa 15.7.2013 ako aj nesúhlas so zastavením vkladového konania.

Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor rozhodnutím č. V.-XXXXX/XX zo dňa 15.10.2013 vo
veci návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti podľa zmluvy uzatvorenej medzi

navrhovateľkami a odporcom , konanie v súlade s § 31a) katastrálneho zákona prerušil z dôvodu začatia
súdneho konania o určenie neplatnosti odstúpenia odporcu ako predávajúceho od zmluvy.

Z výpovedí navrhovateliek a svedka D.. J. O., manžela navrhovateľky v 1. rade , súd zistil, že uzavretiu
predmetnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu a o zriadení vecného bremena medzi účastníkmi konania

predchádzala návšteva odporcu dňa 11.7. 2013 u navrhovateľky v 2. rade, ktorej odporca prišiel
zablahoželaťknarodeninám.Odporca sapritejtopríležitostivyjadril,žejenespokojnýsosvojímživotom
lebo sa rozvádza so svojou bezvládnou manželkou P. J. a býva v prenajatom byte so svojou mladšou
priateľkou , ktorá ho neustále otravuje, aby jeho byt na L. R.. V. B., ktorý odporca prenajíma, predal
a kúpili si väčší byt. Odporca sa vyjadril, že by bolo dobré dať byt na L. ulici do poriadku, trošku ho

zrekonštruovať, aby sa v prípade rozvodu mohol doň nasťahovať a riešiť túto situáciu prevodom bytu na
dcéry napísaním kúpnej zmluvy, tak ako odporca napísal v závete. Na základe tohto vyjadrenia odporcu
navrhovateľka v 1. rade požiadala svojho manžela - svedka D.. J. O., ktorý ako stavebný inžinier pracuje
vstavebníctve,abyvypracovalkúpnopredajnúzmluvu.Svedokvypracovalzmluvuoprevodevlastníctva
bytu a zmluvu o zriadení vecného bremena, aby odporca nemal obavy, že by mohol prísť o strechu

nad hlavou, s ponúknutou kúpnou cenou 5.000,- € na rekonštrukciu bytu, ktorý bol v dezolátnom stave.
Po vypracovaní kúpnej zmluvy navrhovateľka v 1. rade telefonicky kontaktovala odporcu, že je kúpna
zmluva pripravená a môže ju prísť podpísať. Odporca prišiel autom dňa 15.7.2013 v pondelok okolo
14,00 hod. do rodinného domu navrhovateľky v 1. rade , kde boli prítomní navrhovateľka v 1. rade s
manželom a ich dvomi dcérami a navrhovateľka v 2. rade. Odporca chodieval do rodinného domu k

navrhovateľke v 1. rade často, pretože mu svedok robieval nájomné zmluvy na byt na L. XX V. B., daňové
priznanie z príjmov z nájmu nehnuteľnosti, schovával si tam svoje cenné veci a celkovo spolu veľmi
dobre vychádzali. Všetci prítomní dospelí sedeli za stolom v obývacej izbe, rozprávali sa o tom, čo by
bolo treba v byte na L. ul. rekonštruovať, o kúpnej zmluve a o tom, že tam odporca môže do smrtibezplatne bývať . Odporca povedal, aby priniesli kúpnu zmluvu, ktorú následne priniesol svedok v troch
výtlačkoch a položil ich všetky na stôl v obývačke . Odporca si jedno vyhotovenie zmluvy prečítal,
súhlasil s ňou, na čo mu navrhovateľky v 1. a 2. rade odovzdali v hotovosti každá po 2.500,- €, teda

každá polovicu kúpnej ceny, ktoré peniaze si odporca prepočítal a odložil si ich. Následne všetky tri
vyhotovenia kúpnej zmluvy podpísal. Potom všetci išli k notárke , navrhovateľky s odporcom autom
navrhovateľky v 1. rade a svedok svojím autom. Po príchode na notársky úrad, mala notárka stránku,
tak svedok vyšiel von z notárskeho úradu a čakal vonku. Pri podpisovaní zmlúv na notárskom úrade
svedok prítomný nebol. U notárky navrhovateľky a odporca podpísali ďalšie dve vyhotovenia zmluvy

za účelom osvedčenia pravosti podpisov pre kataster, tieto zmluvy boli voľne položené na pulte, nikto
ich nepridržiaval. Tri vyhotovenia zmluvy predtým podpísané jej účastníkmi bez osvedčenia pravosti ich
podpisov, zostali v rodinnom dome navrhovateľky v 1. rade. Dve vyhotovenia zmluvy s osvedčenými
podpismi na notárskom úrade si zobral svedok za účelom ich doručenia katastru nehnuteľností, ale
následne musel odísť do práce, z ktorej sa vrátil domov asi za 1,5 hod. Odporca ešte v tej dobe sedel
v rodinnom dome u navrhovateľky v 1. rade, s ktorou viedli priateľský rozhovor. Navrhovateľka v 2. rade

už v tom čase prítomná v dome nebola. Na druhý deň po podpise zmluvy odporca volal navrhovateľke v
1. rade do práce a žiadal ju, aby vypracovala výpoveď z nájmu bytu pre nájomcu, resp. skončenie nájmu
nájomcom, k čomu jej nadiktoval potrebné údaje. Odporca si prišiel ku navrhovateľke v 1. rade do práce
po túto listinu, táto mu ju odovzdala, normálne sa rozprávali. Svedok odniesol dve zmluvy s úradne
osvedčenými podpismi účastníkov notárkou na príslušný katastrálny úrad dva dni po ich podpise, teda

v stredu a odporkyňa v 2. rade po dohode s odporcom získala vyhlásenie správcu bytového domu,
že na zálohových platbách na byt nie je nedoplatok.
V nedeľu dňa 21.7.2013 v doobedňajších hodinách prišiel odporca do domu navrhovateľky v 1. rade
v agresívnej nálade a žiadal kúpnu zmluvu, zlato a všetky doklady, ktoré mal u navrhovateľky v 1.
rade uložené v úschove, pretože nikomu neveril. Z tohto dôvodu zostali po podpise u navrhovateľky

v 1. rade aj tri vyhotovenia zmluvy s úradne neosvedčenými podpismi notárkou. Keďže sa odporca
správal agresívne , vyhrážal sa navrhovateľke v 1. rade a dal jej päsť pred nos, dala mu navrhovateľka
jedno vyhotovenie zmluvy podpísané všetkými účastníkmi, zlato aj ďalšie listiny, ktoré mal u nej. Potom
odporca odišiel a odvtedy sa pred navrhovateľkami zatajuje, nekomunikuje s nimi ani so žiadnou svojou
pokrvnou rodinou.

Navrhovateľky a svedok zhodne vypovedali, že pred podpisom zmluvy ani pri podpise zmluvy odporcom
v dome navrhovateľky v 1. rade nikto nevyvíjal na odporcu žiadny nátlak, ani svedok strelnou zbraňou,
ktorú žiadnu nemá , nemá ani zbrojný pas, nikto sa odporcovi nevyhrážal, ani mu nikto netvrdil, že mu
byt vezme exekútor. Sám odporca sa dostavil, lebo vedel, že bude podpisovať kúpnu zmluvu .

Odporca vo svojej výpovedi účastníka konania v podstate zopakoval skutkové tvrdenia uvedené v
písomnom vyjadrení zo dňa 03.3.2014 k návrhu. Navyše vypovedal, že pokiaľ je vo vyjadrení k návrhu
uvedené, že ho navrhovateľky vydierali, tak ho vydierali tak, že manžel navrhovateľky v 1. rade položil v
doma v obývačke pred podpisom pištoľ na stôl, keď tam boli iba samy dvaja . K notárke išiel dobrovoľne.
Zať bol prítomný aj vo vnútri v miestnosti u notárky, preložil mu to tak ako to urobil aj u neho v dome.

Bol tam vidieť iba pás s podpismi. U notárky stál zať za ním, na pulte bolo už všetko pripravené. Z boku
spoza neho zať zakrýval papiere, ktoré podpisoval tak, aby videl iba tie podpisy, aby nevidel o čo sa
jedná. Zať mu fyzicky nebránil, aby si papier pozrel, ale rýchlo si po podpise papier zobral. Byt na
Dudvážskej chcel predať a kúpiť si v meste iný byt sám, nie s priateľkou, ktorá má byt na Družstevnej
u svojej tetky, ktorej byt patrí.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 34 zák. č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník, ďalej len "OZ"), právny úkon je prejav vôle

smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s
takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.Podľa § 46 ods. 1 OZ, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy,
pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

Podľa § 46 ods. 2 OZ , pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a
k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti
musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

Podľa § 48 ods.1 OZ ,od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone

ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

Podľa § 49 OZ, účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo
od zmluvy odstúpiť.

Podľa § 49a OZ, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo

skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento
omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala
úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že návrh

navrhovateliek je dôvodný.

V konaní bolo výpoveďami účastníkov konania a svedka Ing. Romana Hubača preukázané, že dňa
15.07.2013odporcaakoPredávajúciaOprávnenýzvecnéhobremenaanavrhovateľkyv1.a2.radeako
kupujúce a Povinné z vecného bremena vlastnoručne podpísali s úradne osvedčenými podpismi Zmluvu

o prevode vlastníctva bytu a Zmluvu o zriadení vecného bremena (ďalej len " zmluva" ), predmetom
ktorej je prevod vlastníckeho práva k bytu č. XX, X. poschodie bytového domu súp. č. XXXX na ul. L.Ž.
Č.. XX, B. ako aj spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
a príslušenstve v podiele XXXX/XXXXXX a spoluvlastníckeho rozdielu na pozemkoch parc. č. XXXX,
zastavaná plocha a nádvoria o výmere 193 m?, parc. č. XXXX, zastavaná plocha a nádvoria o výmere

193 m? v podiele XXXX/XXXXXX, zapísané Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom v B.
na LV č. XXXX, katastrálne územie X. B. na navrhovateľku v 1. rade v podiele ? a na navrhovateľku v 2.
rade v podiele ? (ďalej len " nehnuteľnosť " ), za dohodnutú kúpnu cenu 5.000,- €, ktorú zaplatil kupujúci
predávajúcemu pred podpísaním zmluvy, ktorú skutočnosť predávajúci potvrdzuje svojím podpisom na
tejto zmluve ( čl. IV. ) ako aj zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania a

užívania nehnuteľnosti v prospech oprávneného z vecného bremena - odporcu.
Ďalej bolo v konaní preukázané listinnými dôkazmi predloženým účastníkmi konania, že v priebehu
katastrálneho konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, listom zo dňa
31.7.2013, doručeným navrhovateľkám v 1. a 2. rade dňa 02.8.2013 a Správe katastra pre hlavné
mesto SR Bratislavu dňa 01.8.2013 v prílohe Oznámenia účastníka konania o odstúpení od zmluvy,

odporca odstúpil od vyššie uvedenej zmluvy s uvedením dôvodov, že navrhovateľky aj s manželom
navrhovateľkyv1.radenepretržiteniekoľkohodínvdomeuF.vyvíjalinanehohrubýnátlakavyhrážalisa
mu okrem iného aj tým, že mu byt vezme exekútor. Vzhľadom na jeho nepriaznivý zdravotný stav, najmä
na problémy so srdcom, po niekoľkých hodinách nátlaku podľahol a zo strachu súhlasil s podpisom
zmluvy.PredpodpisomKúpnejzmluvysaajvdôsledku hrubéhosprávanianavrhovateliekvočinemucítil

fyzicky aj psychicky tak zle, že nebol schopný celý text zmluvy riadne prečítať a porozumieť mu. V tejto
súvislosti v odstúpení od zmluvy pripomenul, mu navrhovateľky text zmluvy odmietli kázať, ukázali mu
len poslednú stranu, na ktorej sú len podpisy, dátum a posledný odsek záverečných ustanovení. Neskôr
zistil, že byt sa prevádza za sumu 5.000,- €, pričom žiadnu sumu mu navrhovateľky neuhradili. Poukázal
na to, kúpna cena je neprimerane nízka a zjavne nevýhodná. Podobné byty v tejto lokalite sa predávajú

za cenu 45.000 - eur a viac. Nakoniec uviedol, že nikdy nemal v úmysle byt predať navrhovateľkám za
takýchto nevýhodných podmienok, ale chcel byt ponúknuť na predaj prostredníctvom realitnej kancelárie
za čo najvýhodnejšiu cenu, aby si mohol kúpiť iný byt v inej lokalite.
Rovnako bolo listinnými dôkazmi z príslušného katastrálneho spisu preukázané, že na základe
nesúhlasu navrhovateliek s odstúpením odporcu od zmluvy, Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor

rozhodnutím č. V.-XXXXX/XX zo dňa 15.10.2013 vo veci návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľnosti podľa zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľkami a odporcom, konanie v súlade s § 31a)
katastrálneho zákona prerušil z dôvodu začatia súdneho konania o určenie neplatnosti odstúpenia
odporcu ako predávajúceho od zmluvy.Čo sa týka odstúpenia odporcu od zmluvy, súd poukazuje na to, že jednostranne odstúpiť od zmluvy
je vzhľadom k uplatňujúcej sa zásade v záväzkovom práve pacta sunt servanda (zmluvy sa zásadne

musia dodržiavať ), možné len za splnenia zákonných podmienok uvedených v ust. § 48 OZ, teda
len za podmienok, že je to : a ) v zákone (Občianskom zákonníku, či v inom zákone) pre konkrétny
prípad stanovené, b) účastníkmi zmluvy dohodnuté. Odstúpiť však možno podľa zhodného názoru teórie
i súdne praxe iba od zmluvy, ktorá bola uzavretá platne. Preto je treba odstúpenie od zmluvy ako
jednostranný právny úkon dôsledne odlišovať od neplatnej zmluvy ( či už absolútne alebo relatívne ).

Odstúpenie je podľa svojej povahy namieste tam, kde právny úkon, konkrétna zmluva, nevykazuje z
hľadiska náležitostí kladených objektívnym občianskym právom na jej základné prvky ako právneho
úkonu, t.j. na vôľu a jej prejav, žiadne vady ( zmluva je platná ).
V prejednávanej veci si účastníci v zmluve nedohodli odstúpenie od zmluvy, preto odstúpiť od tejto
zmluvy mohol jej účastník iba za podmienky, že to bolo v zákone ( Občianskom zákonníku, či v inom
zákone) pre tento konkrétny prípad stanovené .

Odporca v odstúpení od zmluvy (na záver s citáciou ust. § 49 OZ) ako dôvody uvádza, že zmluvu uzavrel
v tiesni, keď navrhovateľky aj s manželom navrhovateľky v 1. rade nepretržite niekoľko hodín v dome
u navrhovateľky v 1.rade vyvíjali na neho hrubý nátlak a vyhrážali sa mu okrem iného aj tým, že mu
byt vezme exekútor. Vzhľadom na jeho nepriaznivý zdravotný stav, najmä na problémy so srdcom, po
niekoľkých hodinách nátlaku podľahol a zo strachu súhlasil s podpisom zmluvy. Pred podpisom Kúpnej

zmluvy sa aj v dôsledku hrubého správania navrhovateliek voči nemu cítil fyzicky aj psychicky tak zle,
že nebol schopný celý text zmluvy riadne prečítať a porozumieť mu. V tejto súvislosti v odstúpení od
zmluvy pripomenul, mu navrhovateľky text zmluvy odmietli kázať, ukázali mu len poslednú stranu, na
ktorej sú len podpisy, dátum a posledný odsek záverečných ustanovení.
Vo vyjadrení k návrhu a aj pred súdom však odporca v rámci obrany v spore tvrdil, že zmluva je absolútne

neplatná podľa § 49a OZ z dôvodu, že nikdy nemal v úmysle ešte za svojho života previesť vlastnícke
právo k bytu na navrhovateľky, ale chcel a chce svoj majetok počas života vlastniť a disponovať s ním
podľa svojho uváženia. Domnieval sa, že podpisuje dokumenty, ktorých obsahom je možno súhlas so
zriadením záložného práva v prospech banky na zabezpečenie hypotekárneho úveru pre navrhovateľku
v 1. rade, ktorá sa tak pokúša riešiť svoju vážnu finančnú situáciu.

Podľa § 101 ods. 1 O. s. p. sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú
na pokyny súdu. Podľa § 120 ods. 1 O. s. p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné

dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd rozhodne
na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré
neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti
(§ 153 ods. 1 O. s. p.).

V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou
označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť
tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa

rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a
žeztohtodôvodumuselobyťrozhodnutéovecisamejvjehoneprospech.Zmyslomdôkaznéhobremena
jeumožniťsúdurozhodnúťovecisamejajvtakýchprípadoch,kedynebolipreukázanéurčitéskutočnosti
významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý
nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety

prvej O. s. p., alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).

Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané, ako

aj nositeľa dôkazného bremena.

V konaní o návrhu o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy o prevode vlastníctva bytu a zmluvy o
zriadení vecného bremena mali navrhovateľky povinnosť tvrdenia v tom, či je odstúpenie od zmluvyopodstatnené . Na túto ich povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce
tvrdené skutočnosti; odporcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať splnenie zákonných podmienok
pre jednostranné odstúpenie od zmluvy stanovené pre tento prípad v zákone , existenciu a uvedenie

konkrétnych dôvodov v odstúpení od zmluvy, resp. existenciu konkrétnych zákonných dôvodov , pre
ktoré je zmluva absolútne neplatná. Ani v konaní s takýmto predmetom odporca nie je procesným
subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti vôbec netýkali; pokiaľ sa chcel v konaní
úspešne brániť, musel nielen tvrdiť, že konal spôsobom, ktorý vylučuje vznik práva navrhovateliek , ale
na svoje tvrdenia musel tiež označiť dôkazy, ktoré tieto tvrdenia preukazujú. Teória v tejto súvislosti

hovoríotzv.presúvanídôkaznéhobremena.Idetuorozdeleniebremenatvrdeniaadôkaznéhobremena
medzi účastníkov konania na oboch procesných stranách v závislosti na aktuálnom stave (priebehu)
konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.

Súd dospel k názoru, že odporca sa v jednostrannom právnom úkone odstúpenia od zmluvy síce
zrozumiteľne odvolal na ust. § 49 OZ, avšak obsah tohto právneho úkonu je nejasný v neurčitom

vyjadrení , v čom konkrétnom spočívala tieseň a nápadne nevýhodné podmienky odporcu pri uzavretí
zmluvy , keď tieseň a existencia nápadne nevýhodných podmienok ako dva samostatne posudzované
predpoklady musia byť pri aplikácii § 49 OZ naplnené súčasne. Z tohto dôvodu má súd za to, že
jednostranný právny úkon odporcu -odstúpenie od zmluvy je absolútne neplatný podľa § 37 ods. 1 OZ
pre jeho neurčitosť ako aj z dôvodu, že platne odstúpiť od zmluvy možno iba od zmluvy platne uzavretej,

ktorej platnosť odporca tak v odstúpení od zmluvy ako aj vo vyjadrení k návrhu a vo svojej výpovedi
účastníka konania v konaní pred súdom namieta (§ 39 OZ ).
Podľa názoru súdu, odporca tak v jednostrannom právnom úkone odstúpenia od zmluvy ako aj v rámci
obrany v spore uvádza tvrdenia, ktoré z hľadiska náležitostí kladených objektívnym právom na
základné prvky právneho úkonu, ako je nedostatok slobody vôle pre fyzické donútenie alebo psychické

donútenie spočívajúce v bezprávnej vyhrážke, spôsobujú absolútnu neplatnosť právneho úkonu podľa
§ 37 ods. 1 OZ, resp. relatívnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 49a OZ pre konanie v omyle.
Pokiaľ by malo ísť o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa § 49a OZ , ide o relatívnu neplatnosť
právneho úkonu, ktorý právny úkon sa považuje za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti právneho úkonu nedovolá ( § 40a OZ). Dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu

je právnym úkonom, ktorý musí vyjadrovať ako skutočnosť , že ide o uplatnenie relatívnej neplatnosti,
tak vadu právneho úkonu , ktorá v danej veci jeho relatívnu neplatnosť spôsobila. V danom prípade
odporca v konaní nepreukázal, že sa voči navrhovateľkám riadne a účinne dovolal relatívnej neplatnosti
zmluvy a nepreukázal ani nenavrhol žiadny dôkaz , okrem svojho tvrdenia, že kúpnu zmluvu uzatváral v
omyle , ktorý vyvolali navrhovateľky, domnievajúc sa , že uzatvára zmluvu s iným obsahom ( súhlas so

zriadenímzáložnéhoprávavprospechbanky nazabezpečeniehypotekárneho úveruprenavrhovateľku
v 1. rade ). V tomto smere súd poukazuje na to, že odporca mal vedomosť, že podpisuje kúpnu
zmluvu minimálne z poslednej strany tejto zmluvy, ktorú mu podľa jeho tvrdenia v odstúpení od tejto
zmluvy navrhovateľky pre jej podpisom ukázali, a na ktorej je jasne a zrozumiteľne uvedené, že zmluvu
podpisuje ako predávajúci a oprávnený z vecného bremena. Rovnako odporca v konaní neuniesol

dôkazné bremeno, okrem svojho tvrdenia, že kúpnu zmluvu neuzavrel slobodne , keď mal konať pod
nedovoleným nátlakom navrhovateliek ako druhých účastníčok tejto zmluvy formou ústnych výhražiek,
že bez ich pomoci skončí ako bezdomovec. Tvrdenie odporcu, že ho navrhovateľky k podpisu zmluvy
donútili vydieraním tak, že manžel navrhovateľky v 1. rade položil pred podpisom predložených papierov
nastôlpištoľ,keďbolivobývacejizbesamy,jenielenžeodporcomnepreukázané,alejeajnevierohodné,

keďže tak závažné tvrdenie uviedol odporca až na pojednávaní, pričom ho neuviedol ani v odstúpení od
zmluvy ani vo vyjadrení k návrhu, ktoré podania predchádzali výpovedi odporcu ako účastníka konania
pred súdom.

Navrhovateľky preukázali naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) O.s.p na určení neplatnosti

právneho úkonu odporcu o odstúpení od predmetnej zmluvy z dôvodu, že bez daného výroku súdu
by nevzniklo vlastnícke právo navrhovateliek k predmetu zmluvy, teda ich vlastnícke právo je neisté,
ktoré právo vznikne až vkladom zmluvy do katastra nehnuteľností na základe rozhodnutia príslušného
katastrálneho úradu, ktoré katastrálne konanie je prerušené až do právoplatného skončenia tohto sporu.

Z uvedených dôvodov súd návrhu navrhovateliek vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku, keď mal po vykonanom dokazovaní za nesporne preukázané, že Zmluva o prevode
vlastníctva bytu a Zmluva o zriadení vecného bremena bola uzavretá jej účastníkmi dňa 15.7.2013
platne, odstúpenie odporcu od tejto zmluvy je absolútne neplatný právny úkon podľa § 37 OZ pre jehoneurčitosť, resp. odporca nepreukázal existenciu dôvodov pre odstúpenie od tejto zmluvy podľa § 49
OZ, čo má za následok neplatnosť tohto jednostranného právneho úkonu podľa § 39 OZ.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1, § 149 ods. 1, § 151 ods. 1, 8 O. s. p.
Navrhovateľky v 1. a 2. rade mali vo veci plný úspech, preto im súd priznal proti neúspešnému odporcovi
náhradu iných trov konania 99,50 €, ktoré sú navrhovateľkami v 1. a 2. rade zaplatený súdny poplatok za
návrh na začatie konania a náhradu trov právneho zastúpenia navrhovateliek v 1. a 2. rade advokátom
687,22 €.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu,
ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými
ťažkosťami.

Podľa § 13 ods. 2 citovanej vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide o spoločné
úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.

Pre rok 2013 bol výpočtový základ 781,- €. Jedna trinástina výpočtového základu 781,- € je 60,07 €. 50

% zo sumy 60,07 € je 30,035 €.

Pre rok 2014 je výpočtový základ 804,- €. Jedna trinástina výpočtového základu 804,- € je 61,87 €. 50
% zo sumy 61,87 € je 30,935 €.

Trovy právneho zastúpenia navrhovateľky v 1. rade advokátom sú:

1. odmena za prípravu a prevzatie zastúpenia dňa 30. 9. 2013 v sume 30,035 € podľa § 11 ods. 1 písm.
a), § 13 ods. 2 a 13a ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky, v znení účinnom od 01. 7. 2013,

2. odmena za písomné podanie žaloby zo dňa 30. 9. 2013 na súd v sume 30,035 € podľa § 11 ods. 1
písm. a), § 13 ods. 2 a § 13a ods. 1 písm. c) citovanej vyhlášky, v znení účinnom od 01. 7. 2013,

3. odmena za účasť na pojednávaní dňa 29. 01. 2014, ktoré bolo odročené bez prejednania veci v sume
7,73 € podľa § 11 ods. 1 písm. a), § 13 ods. 2 a § 13a ods. 4 citovanej vyhlášky v znení účinnom od

01. 7. 2013,

4. odmena za účasť na pojednávaní dňa 21. 3. 2014 (od 11.15 hod. do 13.55 hod.) v sume 61,97 € (2
x 30,935 €) podľa § 11 ods. 1 písm. a), § 13 ods. 2 a § 13a ods. 1 písm. d) citovanej vyhlášky v znení
účinnom od 01. 7. 2013,

5. odmena za písomné vyjadrenia zo dňa 15. 5. 2014 na súd v sume 30,935 € podľa § 11 ods. 1 písm.
a), § 13 ods. 2 a § 13a ods. 1 písm. c) citovanej vyhlášky, v znení účinnom od 01. 7. 2013,

6. odmena za účasť na pojednávaní dňa 14. 5. 2014 v sume 30,935 € podľa § 11 ods. 1 písm. a), § 13

ods. 2 a § 13a ods. 1 písm. d) citovanej vyhlášky v znení účinnom od 01. 7. 2013,

7. odmena za účasť na pojednávaní dňa 24. 9. 2014 v sume 30,935 € podľa § 11 ods. 1 písm. a), § 13
ods. 2a § 13a ods. 1 písm. d) citovanej vyhlášky v znení účinnom od 01. 7. 2013.

Odmena advokáta za zastupovanie navrhovateľky v 1. rade je spolu v sume 222,48 € [(2 x 30,035 €)
plus 7,73 € plus (5 x 30,935 €)].

Advokátovi tiež patrí za zastupovanie navrhovateľky v 1. rade režijný paušál podľa § 16 ods. 3 citovanej
vyhlášky spolu v sume 63,86 € [(2 x 7,81 €) + (6 x 8,04 €)].

Trovy právneho zastúpenia navrhovateľky v 2. rade advokátom sú:8. odmena za prípravu a prevzatie zastúpenia dňa 30. 9. 2013 v sume 30,035 € podľa § 11 ods. 1 písm.
a), § 13 ods. 2 a 13a ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky, v znení účinnom od 01. 7. 2013,

9. odmena za písomné podanie žaloby zo dňa 30. 9. 2013 na súd v sume 30,035 € podľa § 11 ods. 1
písm. a), § 13 ods. 2 a § 13a ods. 1 písm. c) citovanej vyhlášky, v znení účinnom od 01. 7. 2013,

10. odmena za účasť na pojednávaní dňa 29. 01. 2014, ktoré bolo odročené bez prejednania veci v
sume 7,73 € podľa § 11 ods. 1 písm. a), § 13 ods. 2 a § 13a ods. 4 citovanej vyhlášky v znení účinnom

od 01. 7. 2013,

11. odmena za účasť na pojednávaní dňa 21. 3. 2014 (od 11.15 hod. do 13.55 hod.) v sume 61,97 € (2
x 30,935 €) podľa § 11 ods. 1 písm. a), § 13 ods. 2 a § 13a ods. 1 písm. d) citovanej vyhlášky v znení
účinnom od 01. 7. 2013,

12. odmena za písomné vyjadrenia zo dňa 15. 5. 2014 na súd v sume 30,935 € podľa § 11 ods. 1 písm.
a), § 13 ods. 2 a § 13a ods. 1 písm. c) citovanej vyhlášky, v znení účinnom od 01. 7. 2013,

13. odmena za účasť na pojednávaní dňa 14. 5. 2014 v sume 30,935 € podľa § 11 ods. 1 písm. a), § 13
ods. 2 a § 13a ods. 1 písm. d) citovanej vyhlášky v znení účinnom od 01. 7. 2013,

14. odmena za účasť na pojednávaní dňa 24. 9. 2014 v sume 30,935 € podľa § 11 ods. 1 písm. a), § 13
ods. 2a § 13a ods. 1 písm. d) citovanej vyhlášky v znení účinnom od 01. 7. 2013.

Odmena právneho zástupcu za zastupovanie navrhovateľky v 2. rade je spolu v sume 222,48 € [(2 x

30,035 €) plus 7,73 € plus (5 x 30,935 €)].

Právnemu zástupcovi tiež patrí za zastupovanie navrhovateľky v 2. rade režijný paušál podľa § 16 ods.
3 citovanej vyhlášky spolu v sume 63,86 € [(2 x 7,81 €) + (6 x 8,04 €)].

Trovy právneho zastúpenia navrhovateliek v 1. a 2. rade advokátom sú spolu 687,22 € [odmena 444,96
€ (2 x 222,48 €) plus režijný paušál 127,72 € (2 x 63,86 €) plus 20% DPH z odmeny a náhrady spolu
572,68 €, čo je 114,54 €].

Vzhľadom na to, že za úkon právnej služby účasti na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania

veci, patrí advokátovi podľa § 13a ods. 4 citovanej vyhlášky odmena vo výške jednej štvrtiny základnej
sadzby tarifnej odmeny, súd nepriznal advokátovi navrhovateliek v 1. a 2. rade za úkon právnej služby
- účasť na pojednávaní dňa 29. 01. 2014, ním uplatnenú odmenu, ale odmenu vo výške jednej štvrtiny
z odmeny 30,935 € v sume 7,73 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,včomsatotorozhodnutie,alebopostupsúdupovažuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1,

2 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).