Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 23, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5CoP/62/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113228698
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5113228698.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci starostlivosti
súdu o maloleté dieťa : N. C., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov, matka: Mgr. E. C.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, U. P. D., právne zastúpená Mgr. Róbertom Kučerom, advokátom
so sídlom J. A. XX, V. a otec: Z. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, o úpravu práv a povinností k
maloletému dieťaťu, o odvolaní matky maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k.
15P/267/2013-68 zo dňa 16.05.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti p o t v r d z u j e.

V odvolaním nenapadnutej časti zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

OkresnýsúdŽilinarozsudkomč.k.15P/267/2013-68zodňa16.05.2014 zveril maloletúN.C.doosobnej
starostlivosti matke, ktorá bude maloletú v bežných veciach zastupovať a spravovať jej majetok. Otcovi
určil výživné na maloletú N. vo výške 50,- Eur mesačne, ktoré výživné je povinný platiť s účinnosťou

od 01.08.2013, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa. Nedoplatok na
určenom výživnom splatný za obdobie od 01.08.2013 do 31.05.2014 v sume 400,- Eur povolil otcovi
splácať v splátkach po 30,- Eur mesačne, s prvou splátkou splatnou od právoplatnosti tohto rozhodnutia,
spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok. Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol.
Konanie o zákaze styku otca s maloletou N. zastavil. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na
náhradu trov konania.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že matka podaným návrhom zo dňa 06.09.2013 žiadala zveriť maloletú
N. do svojej osobnej starostlivosti a zároveň žiadala určiť výživné zo strany otca na maloletú N. vo
výške 200,- Eur mesačne, s účinnosťou od 01.08.2013. Zároveň žiadala zakázať styk otca s maloletou
N.. Návrh odôvodňovala tým, že s otcom maloletého dieťaťa nie sú manželia. Otec maloletého dieťaťa
opustil spoločnú domácnosť dňa 24.01.2013, odvtedy si plní vyživovaciu povinnosť voči maloletej N.
nepravidelne a iba vo výške 100,- Eur mesačne. Poukázala na mesačné výdavky na maloletú N.
v celkovej mesačnej výške 369,30 Eur a svoje výdavky. Matka vlastní nehnuteľností, ktoré boli v

návrhu podrobne špecifikované a tiež osobné motorové vozidlo. Otec s výškou navrhovaného výživného
nesúhlasil. Poukázal na to, že má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k maloletému I. Y., na ktorého má
určené výživné 110,- Eur mesačne. Poukázal na to, že od júna 2013 je práceneschopný, mal úraz
chrbtice, chodí na rehabilitácie. Pokiaľ od augusta 2013 výživné na maloletú neplatil bolo to z dôvodu,že matka odmietala kontakt s maloletým dieťaťom. Matka návrh na zákaz styku zobrala späť, preto v
tejto časti súd návrh zastavil.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania ako aj súhlasu otca so zverením maloletej
do osobnej starostlivosti rozhodol vo veci zverenia tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. No čo sa
týka výšky výživného vychádzal súd zo skutočností, že maloletá N. je vo veku necelých dvoch rokov.
Matka je s ňou na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 194,70 Eur mesačne
a prídavky na dieťa vo výške 23,10 Eur mesačne. Zároveň matka pracuje na čiastočný úväzok v

Základnej škole s materskou školou Povina, kde za obdobie 09-12/2013 mala matka priemernú čistú
mzdu vo výške 473,78 Eur. Z potvrdenia zamestnávateľa otca mal súd preukázané, že čistý príjem otca
za obdobie 01-07/2013 bol v priemere 681,- Eur mesačne (vrátane nemocenských dávok). Z ďalšieho
potvrdenia mal preukázané, že za obdobie 09-12/2013 boli otcovi vyplácané iba dávky nemocenského
zabezpečenia v sume od 284,- Eur až 293,56 Eur mesačne, podľa počtu dní a v januári 2014 v sume
293,56 Eur. Otec má vyživovaciu povinnosť aj k maloletému I. Y., nar. XX.XX.XXXX, keď rozsudkom

tamojšieho súdu č.k. 37P/89/2012-193 zo dňa 03.10.2013 súd znížil výživné na maloletého I. na sumu
110,- Eur mesačne. Preto na základe vykonaného dokazovania a zhodnotení uvedených skutočností
dospel k právnemu záveru, že za primerané možno považovať výživné v sume 50,- Eur mesačne,
keď takto určené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa s prihliadnutím k
možnostiam a schopnostiam povinného otca, ktorý je dlhodobo práceneschopný a iné príjmy nemá.

Nebolo možné akceptovať ďalší návrh matky, aby otec aj na maloletú N. platil výživné v sume 110,- Eur
akonamaloletého I.,pretožeokresnýsúdvkonaní37P/89/2012vychádzalzoskutočností,žeotecvtom
čase nebol PN a mal iný príjem, ale v súčasnej dobe je otec PN a má iba príjem z nemocenských dávok.
Počiatok plnenia výživného súd určil od 01.08.2013 (od doby, kedy otec prestal prispievať na výživu
maloletej), preto vznikol otcovi nedoplatok do 31.05.2014 v sume 400,- Eur. Za 10 mesiacov nedoplatok

predstavuje sumu 500,- Eur. Súd však zohľadnil skutočnosť, že otec zaplatil na výživu maloletej N. sumu
100,- Eur, teda od nedoplatku vo výške 500,- Eur odpočítal súd zaplatených 100,- Eur, čo predstavuje
nedoplatok vo výške 400,- Eur. Tento nedoplatok výživného súd podľa § 160 ods. 1 O.s.p. povolil otcovi
splácať v splátkach po 30,- Eur mesačne, a vo zvyšnej časti návrh zamietol. O trovách konania rozhodol
podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podala matka maloletého dieťaťa v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
Vytýkala prvostupňovému súdu jeho nedostatočné, nepresvedčivé a nepreskúmateľné rozhodnutie,
ktoré nemá oporu vo vykonaných dôkazoch. Poukázala na to, že sa nevysporiadal so skutkovým stavom
anepreskúmalvšetkydôležitéokolnostitýkajúcesazdravotnéhostavuodporcutak,abybolirelevantným

podkladom pre rozhodnutie. Skutočnosti uvádzané, že je stále na PN a na základe rozhodnutia ministra
obrany SR (prieskumnej komisie) bolo vyslovené, že je nespôsobilý vykonávať funkciu, k čomu predložil
súdu aj príslušné rozhodnutie je nepreskúmateľné, pretože nepreukazuje kedy a akým spôsobom utrpel
odporca úraz chrbtice, či sa mu stal tento úraz vo voľnom čase alebo v súvislosti s výkonom povolania,
či si úraz neprivodil svojou nedbanlivosťou, nezisťoval o aký úraz ide, či pôjde o dlhodobejšie liečenie s

následkami alebo bez následkov. Súd neprihliadal na schopnosti a možnosti povinného ako mu to ukladá
Zákon o rodine, a teda nepostupoval v súlade s princípom potencionality príjmov. Podľa odvolateľky
je nanajvýš obdivuhodné, že otec maloletej poukazuje na svoje údajné ťažkosti, no tieto mu nebránia
v športových aktivitách ako sú posilňovňa a futbal, ktorých sa pravidelne zúčastňuje. Odporca síce
povedal na pojednávaní, že do posilňovne chodí, ale mu to odporučil lekár, no súd ďalej neskúmal,

či mu to naozaj odporučil lekár a v akom rozsahu. Nezaujímal sa ani o skutočnosti, že pokiaľ mal
odporca finančné prostriedky na vstupné do posilňovne a ďalšie športové aktivity, a teda disponuje
finančnými prostriedkami na svoju zlepšenú životnú úroveň, výživné na jeho maloleté dieťa je na pokraji
jeho záujmu. Odvolateľka zdôraznila, že jej výdavky, ktoré predstavujú mesačne na maloletú N. vo
výške cca 369,30 Eur (strava, cestovné, životná poistka, ošatenie, plienky, kozmetika, špeciálna kožná

kozmetika) a mesačné výdavky na byt, elektrinu, plyn, vodu, splácanie úveru, cestovné, internet a mobil,
ktoré predstavujú sumu 283,35 Eur, preto má za to, že jej návrh na určenie výživného vo výške akú
žiadala, je dôvodný. Preto súdom stanovené výživné vo výške 50,- Eur je absolútne nedostačujúce a v
takejto sume nedokáže pokryť ani tie najnevyhnutnejšie náklady spojené s jej výživou. Poukázala na to,
že otec maloletej sa nepodieľal v žiadnom smere na vyživovacej povinnosti k maloletej N. od augusta

2013 a na jej výživu prispel len sumou dvakrát po 50,- Eur. Zo strany otca nebolo badať žiadnu snahu
alebo záujem plniť si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť, a preto keďže odporca plní vyživovaciu
povinnosť na syna I. Y. v sume 110,- Eur je toho názoru, že v tomto rozsahu by mohol minimálne platiťvýživné aj na maloletú N.. Navrhla preto, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil aspoň na
výšku výživného v sume 110,- Eur mesačne.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že súhlasí s rozhodnutím
odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania, a že vo veci určenia výživného na maloletú N. sa vyjadril
už na pojednávaní dňa 27.09.2013, na ktorom vyjadrení zotrváva.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom

konania v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu ustanovenom v § 212
ods. 2, písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnutý
rozsudok okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil ako vecne správny.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a
vyhodnotením toho čo uviedla odvolateľka konštatuje, že súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu
zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, keď vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, ktoré
vyhodnotil postupom podľa ust. § 132 O.s.p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa
odvolacísúdvplnomrozsahustotožnil.Pretoodvolacísúdsastotožňujeajsodôvodnenímnapadnutého

rozsudku, v ktorom súd prvého stupňa jasne a zrozumiteľne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za
preukázané, na základe akých skutočností vychádzal a akými úvahami sa pri vyhodnotení skutkového
stavu riadil, teda spĺňa podmienky ust. § 157ods. 2 O.s.p. Matka maloletého dieťaťa v odvolaní neuvádza
žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by neboli predmetom prvostupňového konania, resp. ktoré by
prvostupňový súd pri svojom rozhodnutí nezohľadnil. Preto odvolacia námietka týkajúca sa údajného

nedostatočného odôvodnenia a nedostatočného zistenia skutkového stavu, nepovažoval odvolací súd
za dôvodnú, nakoľko okresný súd sa správne v odôvodnení rozhodnutia zameral len na argumenty,
ktoré sú z hľadiska súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce. Právo na spravodlivý súdny
proces nezahŕňa, aby sa súd stotožnil s názormi účastníkov konania, navrhovaním a hodnotením
dôkazov (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 252/2004) a ani to, aby bol účastník úspešný v

konaní. Prvostupňový súd správne právne odôvodnil prečo návrhu vyhovel len čiastočne a ustálil výšku
vyživovacej povinnosti vo vzťahu k maloletej na sumu 50,- Eur mesačne (pričom vo zvyšku návrh matky
zamietol), prihliadajúc aj na odôvodnené potreby dieťaťa, na ktoré poukazovala v konaní matka, ako
aj na schopnosti a možnosti povinného otca. Vzhľadom na tieto dôvody ako aj na dôvody, ktoré vo
svojom rozhodnutí uviedol súd prvého stupňa, odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. napadnutý

rozsudok okresného súdu v časti výživnom ako vecne správny potvrdil, a to vrátane povinnosti splatiť
zročné výživné v splátkach po 30,- Eur mesačne, nakoľko takto ustálenú výšku splátok ani odvolací súd
nepovažoval za neprimerane nízku v pomere k výške bežnej vyživovacej povinnosti.

Odvolací súd poznamenáva, že nemohol prisvedčiť argumentom odvolateľky, ktorá poukazovala vo

svojom odvolaní, že súd sa nedostatočne zaoberal skúmaním zdravotného stavu povinného otca,
a že takto stanovené výživné nedokáže pokryť ani tie najnevyhnutnejšie náklady spojené s výživou
maloletej N.. Odvolací súd má za to, že u povinnej osoby sú rozhodujúce jej reálne schopnosti a
možnosti poskytovať výživné. Povinnosť obidvoch rodičov rovnako sa starať o výživu maloletého dieťa
neznamená mechanickú rovnosť ale to, že úhradu potrieb na výživu dieťaťa poskytujú obidvaja rodičia

podľa svojich objektívnych schopností a pomeru svojich finančných a materiálnych možností ako aj
momentálneho zdravotného stavu. Odvolací súd nemal dôvod neveriť preukázanému zdravotnému
stavu otca maloletého dieťaťa. Len na okraj odvolací súd poznamenáva, že v prípade akejkoľvek
zmeny pomerov tak na strane oprávneného maloletého dieťaťa ako aj povinného otca, ktorákoľvek
zo zúčastnených strán môže podať samostatný návrh na zmenu tejto úpravy. Keďže odvolací súd v

napadnutom rozsudku pochybenie nezistil, potvrdil ho ako vecne správny.O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu,
a to podľa ust. § 146 ods. 1, písm. a/ v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p., keďže išlo o konanie, ktoré
mohlo začať aj bez návrhu.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.