Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 18, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/68/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111209624
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3111209624.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr.
Ivety Martinákovej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci navrhovateľa L. R., bytom X. - X., P. XX, K.
republika, zastúpeného JUDr. Y. X., advokátom so sídlom v O., R.. M. R. P. XXX proti odporcom 1/ Mgr.
T. Z., bytom O. O., Z. 18, 2/ Bc. T. Z., bytom O. O., Z. XX, obaja zastúpení JUDr. Y. W., advokátom so
sídlomvO.,J.Z.XXXX/XXX,ozaplateniesumy5.001Eur,zmluvnejpokutyspríslušenstvom,oodvolaní

navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 21. novembra 2012, č.k. 26C/138/2011-83
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal proti odporcom
zaplatenia sumy 5.001,- Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 01.04.2010 do zaplatenia titulom

doplatenia kúpnej ceny, zmluvnej pokuty vo výške 33,- Eur za každý začatý kalendárny deň omeškania
od 01.04.2010 do zaplatenia zamietol. Konštatoval, že predmetom konania bolo doplatenie časti kúpnej
ceny vo výške 5.001,- Eur, a to na základe kúpnej zmluvy uzavretej účastníkmi konania dňa 09.02.2010.
Uzatvorenie predmetnej kúpnej zmluvy nebolo medzi účastníkmi konania sporné. Taktiež nebolo medzi
nimi sporné, že kúpna cena vo výške 88.340,- Eur sa vyplácala v splátkach a ani to, že nehnuteľnosti,
ktoré boli predmetom predaja boli odporcovi 1/ odovzdané dňa 31.03.2010. Sporné však medzi

účastníkmi konania bolo zaplatenie časti kúpnej ceny vo výške 5.001 Eur, ktorá mala byť kupujúcimi
zaplatená do rúk predávajúceho pri odovzdaní predmetu kúpy predávajúcim kupujúcemu. Dôkazné
bremeno v tomto smere zaťažovalo odporcov 1/ a 2/. V odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol,
že dňa 06.07.2009 uzatvoril navrhovateľ so spoločnosťou T. zmluvu o sprostredkovaní a poskytovaní
služieb súvisiacich s predajom nehnuteľností. Z výpovedí účastníkov konania a svedkov Y. W., N.. T.
G. a Y.. T. T. vyplýva, že spoločnosť M & M reality holding .a.s. sprostredkovala predaj predmetných

nehnuteľností navrhovateľa odporcom 1/ a2/ a pripravila pre nich kúpnu zmluvu, splnomocnenie
navrhovateľa pre odporcu 1/ a návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Dňa
09.02.2010 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi navrhovateľom ako predávajúcim a odporcami 1/ a 2/
ako kupujúcimi, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností - pozemkov KN C parc. č. XXXX/X - záhrady
o výmere XXX m2, KN C parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, KN C parc.
č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, rodinného domu s. č. XXX postaveného na

parc. č. XXXX/XX, rozostavanej garáže na parc. č. XXXX/XX, zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. O. O. v
podiele 1/1 za kúpnu cenu 88.340 Eur. Spôsob platenia kúpnej ceny bol zmluvou dohodnutý v splátkach
s tým, že časť kúpnej ceny v sume 3.319,- Eur odporcovia 1/ a 2/ uhradili navrhovateľovi pri podpise
zmluvy o budúcej kúpnej zmluve dňa 24.08.2009, časť kúpnej ceny v sume 2.020,- Eur odporcovia 1/
a 2/ uhradili navrhovateľovi dňa 15.12.2009, časť kúpnej ceny v sume 73.000,- Eur uhradili odporcovia
1/ a 2/ na účet navrhovateľa z úveru poskytnutého Slovenskou sporiteľňou, a.s.. Na účet navrhovateľa

bola pripísaná aj záloha na kúpnu cenu, ktorú odporcovia 1/ a 2/ zaplatili pred podpisom kúpnej zmluvy
na účet sprostredkovateľa M & M reality holding, a. s., Bratislava v sume 5.000,- Eur. Zmluvou bolodojednané, že odporcovia 1/ a 2/ zaplatia spoločne a nerozdielne časť kúpnej ceny v sume 5.001,- Eur
do rúk navrhovateľa pri odovzdaní predmetu kúpy navrhovateľa odporcom 1/ a 2/. Navrhovateľ tvrdil,
že mu odporcovia 1/ a 2/ nezaplatili časť kúpnej ceny v sume 5.001,- Eur, ktorú mu mali zaplatiť pri

odovzdaní predmetu kúpy dňa 31.03.2010. Dňa 31.03.2010 splnomocnil navrhovateľ odporcu 1/, aby
ho zastupoval vo veci prevodu predmetných nehnuteľností. Odporca 1/ ako splnomocnenec na základe
tejto plnej moci bol oprávnený na zastupovanie navrhovateľa ako splnomocniteľa vo všetkých úkonoch
s vecou súvisiacich, v celom rozsahu jeho práv a povinností. Z výpovede svedka Ing. T. G. vyplýva,
že mu navrhovateľ a odporca 1/ avizovali vyplatenie celej kúpnej ceny, preto realitná kancelária podala

návrh na vklad nehnuteľnosti. Potvrdený návrh na vklad vlastníckeho práva katastrom nehnuteľností si
účastnícikonaniaboli vyzdvihnúťpriamovrealitnejkancelárii,pričomžiadenzúčastníkovmuneavizoval
nejaký problém. Navrhovateľ ani neskôr po prevzatí potvrdeného návrhu na vklad vlastníckeho práva
Správou katastra neinformoval realitnú kanceláriu sprostredkujúcu predaj predmetných nehnuteľností
o tom, že by mu odporcovia 1/ a 2/ neuhradili časť kúpnej ceny. Z výpovede svedkov Y. W., N.. T.
G. a Y.. T. T. vyplýva, že praxou realitnej kancelárie bolo, že predaj nehnuteľností sprostredkuje až

do podania návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, pričom tento návrh podáva
až po zaplatení kúpnej ceny. Potvrdenie o zaplatení kúpnej ceny realitná kancelária nevyžadovala v
písomnej forme, postačovalo ústne oznámenie predávajúceho a kupujúceho o tom, že kúpna cena
bola zaplatená. Týmto spôsobom realitná kancelária predchádza možným problémom. Svedkovia Y.
W. a Y.. T. T. o zaplatení kúpnej ceny vedeli sprostredkovane od svedka Ing. T. G., pričom všetci

traja potvrdili prax realitnej kancelárie pri postupe v sprostredkovaní predaja nehnuteľností, keď realitná
kancelária podáva návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností až po tom, ako zmluvné
strany potvrdia zaplatenie kúpnej ceny. Navrhovateľ namietal zaujatosť svedkyne JUDr. T. T., avšak
svoje tvrdenie o jej zaujatosti nepodložil žiadnym relevantným dôkazom. Svedkyňa JUDr. T. T. sa
vyjadrila, že odporcov nepozná a pozná navrhovateľa, nemá k nemu žiaden vzťah. Mala vedomosť

o tom, že sa nesprával korektne k svojej matke a starej matke, žil ľahkovážnym spôsobom života a
sústavne mal nedostatok peňazí. Súd výpoveď svedkyne Y.. T. T. považoval za vierohodnú, nakoľko u
nej nezistil žiaden vzťah k účastníkom konania ani k predmetu konania, ktorý by mohol mať vplyv na jej
vierohodnosť. Z jej výpovede prihliadol súd na jej tvrdenie o praxi realitnej kancelárie pri sprostredkovaní
predaja nehnuteľností, ktoré korešpondovalo s výpoveďou svedkov N.. T. G. a Y. W., a na jej tvrdenie

o tom, že v predmetnej veci vyhotovila všetky podklady pre predaj nehnuteľnosti, ktoré potvrdil svedok
Y. W.. Navrhovateľ svoje tvrdenie preukazoval uzavretou kúpnou zmluvou a výzvou na úhradu sumy 5
001,- Eur s prísl. a so zmluvnou pokutou zo dňa 29.03.2011. Súd mal za to, že tvrdenie navrhovateľa
bolo vykonaným dokazovaním spochybnené do takej miery, že ho súd nepovažoval za dokázané. Súd
zohľadnil najmä sled jednotlivých konaní účastníkov konania, keď navrhovateľ odovzdal dňa 31.03.2010

predmet kúpy odporcovi 1/ a o vyplatení celej kúpnej ceny navrhovateľ aj odporca 1/ informovali svedka
Ing. T. G. telefonicky. V tento deň zároveň navrhovateľ splnomocnil odporcu 1/ na jeho zastupovanie
vo všetkých úkonoch vo veci prevodu a predaja predmetných nehnuteľností, pričom v splnomocnení
uviedol, že kúpna cena sa vyplácala z úveru banky a finančné prostriedky mu boli vyplatené. Z
tohto znenia splnomocnenia vyplýva skutočnosť, že kúpna cena sa vyplácala z úveru banky, avšak z

uvedeného nie je zrejmé, tak ako tvrdí navrhovateľ, že sa jedná iba o časť kúpnej ceny v sume 73.000,-
Eur v zmysle bodu II. ods. 3 kúpnej zmluvy, alebo sa jedná o celú kúpnu cenu, najmä s prihliadnutím
na skutočnosť, že odporcom 1/ a 2/ bol Slovenskou sporiteľňou, a.s., Bratislava poskytnutý úver v
sume 77.000,- Eur. Zo znenia splnomocnenia ďalej vyplýva, že finančné prostriedky boli navrhovateľovi
vyplatené, pričom v splnomocnení nie je uvedené, tak ako tvrdil navrhovateľ, že tento text sa viaže

konkrétne na časť kúpnej ceny v sume 73.000,- Eur vyplatenej v zmysle bodu II. ods. 3 kúpnej zmluvy.
Preto súd uvedené znenie plnej moci navrhovateľa udelenej odporcovi 1/ považoval za potvrdenia
prevzatiacelejkúpnejceny.Navrhovateľaodporca1/sivrealitnejkanceláriivyzdvihlipotvrdenýnávrhna
vklad vlastníckeho práva katastrom nehnuteľností. Navrhovateľ neinformoval realitnú kanceláriu, ktorá
sprostredkovávala predaj predmetných nehnuteľností, o tom, že by mu odporcovia 1/ a 2/ neuhradili

časť kúpnej ceny. Navrhovateľ listom zo dňa 29.03.2011, t.j. takmer rok po odovzdaní predmetných
nehnuteľností, vyzval odporcov 1/ a 2/ na zaplatenie časti kúpnej ceny v sume 5.001,- Eur s prísl.
a zaplatenie zmluvnej pokuty. Takéto konanie navrhovateľa súd považoval za nelogické a v rozpore
s bežnou opatrnosťou, ktorú by mal predávajúci pri predaji nehnuteľností vynakladať, nakoľko predaj
nehnuteľností nie je bežnou záležitosťou a časť kúpnej ceny v sume 5.001,- Eur nie je pomerne nízkou

hodnotou. Tvrdenie navrhovateľa o nevyplatení zvyšnej časti kúpnej ceny pri odovzdaní nehnuteľnosti
dňa 31.03.2010 je v rozpore s úkonmi navrhovateľa, ktoré vykonal pri predaji predmetných nehnuteľností
a po zohľadnení časového odstupu, po ktorom sa navrhovateľ domáhal vyplatenia zvyšnej časti kúpnej
ceny (takmer jeden rok), považoval súd tvrdenia navrhovateľa za nepreukázané a do istej miery ajza špekulatívne. Hoci odporcovia 1/ a 2/ nepredložili v konaní písomné potvrdenie o zaplatení časti
kúpnej ceny 5.001,- Eur, súd prihliadol najmä na prax realitnej kancelárie sprostredkujúcej predaj
predmetných nehnuteľností, ktorá takéto písomné potvrdenie o zaplatení kúpnej ceny nevyžadovala,

pričom za postačujúce považovala ústne potvrdenie kupujúceho a predávajúceho o tom, kúpna cena
bola zaplatená. Zároveň prihliadol i na skutočnosť, že zmluvné strany si v kúpnej zmluve nevymienili
písomné potvrdenie prevzatia časti kúpnej ceny v sume 5.001,- Eur, avšak prevzatie tejto časti kúpnej
ceny podmienili odovzdaním predmetu kúpy, ku ktorému aj došlo. Na základe vykonaného dokazovania
mal súd za preukázané, že k zaplateniu časti kúpnej ceny 5.001,- Eur došlo pri odovzdaní nehnuteľnosti.

Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu, t.j. v časti istiny, úroku z omeškania aj
zmluvnej pokuty, ako nedôvodný zamietol. Súd nevykonal dôkaz - oboznámenie celej dokumentácie zo
Správy katastra O. týkajúcej sa vkladového konania V 1230/10, ktorý navrhoval navrhovateľ vykonať z
dôvodu, že plná moc, ktorá bola predložená ako listinný dôkaz preukazuje skutočnosť, že mala slúžiť k
späťvzatiu návrhu na vklad, k odstúpeniu od kúpnych zmlúv a znovu uzatvoreniu kúpnych zmlúv na tie
isté nehnuteľnosti. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že uzavreli kúpnu zmluvu na predaj predmetných

nehnuteľností a že navrhovateľ udelil dňa 31.03.2010 odporcovi 1/ plnú moc vo veci prevodu a predaja
predmetných nehnuteľností a že vlastnícke právo odporcov 1/ a 2/ k predmetným nehnuteľnostiam
bolo Správou katastra vkladovým konaním V 1230/10 zavkladované. Súd navrhovaný dôkaz nevykonal,
nakoľko nepreukazoval doplatenie kúpnej ceny a navrhovateľ žiadal jeho vykonanie na objasnenie iných
skutočností, ako je predmetné doplatenie časti kúpnej ceny (na preukázanie skutočnosti, že plná moc

mala slúžiť k späťvzatiu návrhu na vklad, k odstúpeniu od kúpnych zmlúv a znovu uzatvoreniu kúpnych
zmlúv na tie isté nehnuteľnosti). Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 46 ods. 1,2, § 488, § 494 a §
588 Obč. zákonníka. O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej podľa § 151 ods. 3 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Navrhol ho zmeniť tak, že
odvolací súd jeho návrhu v celom rozsahu vyhovie. Mal za to, že odporcovia 1/, 2/ žiadnym spôsobom
nepreukázali, že by vyplatili poslednú časť kúpnej ceny vo výške 5001 Eur, keď dôkazné bremeno,
že došlo k vyplateniu tejto sumy je na odporcoch a nie na ňom. Dôvodil, že dôkazné bremeno na
navrhovateľovi by bolo len v tom prípade, že by vyplatenie časti kúpnej ceny vo výške 5001 Eur

bolo uvedené ako podmienka odovzdania nehnuteľností, v tomto prípade však o takéto podmienené
vyplatenie kúpnej ceny nejde, a preto nie je povinný v tomto prípade dokazovať túto skutočnosť. Vytýkal
súdu prvého stupňa, že ani jedna zo svedeckých výpovedí nepreukazuje, že by svedkovia boli reálne
prítomní pri odovzdaní časti kúpnej ceny 5001 Eur. Súd prvého stupňa pri svojich dôkazoch sa oprel
a prihliadol len na bežnú prax realitnej kancelárie, pričom táto prax spočívala v tom, že nevyžadovala

písomné potvrdenie prevzatia časti kúpnej ceny. Pri výsluchu sa odvolal na výpoveď svedka T. G.,
ktorému údajne cez telefón bolo oznámené, že došlo k úhrade kúpnej ceny. Všetci ostatní svedkovia
mali takúto informáciu len sprostredkovane. Vyslovil názor, že odvolávať sa na bežnú prax realitnej
kancelárie by sa mohol súd len v tom prípade, ak by existoval hodnoverný dôkaz, a to písomné
potvrdenie o vyplatení časti kúpnej ceny. Pokiaľ súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia

uviedol, že neinformoval realitnú kanceláriu o tom, že mu odporcovia 1/, 2/ neuhradili časť kúpnej ceny,
poukázal na to, že viackrát telefonicky urgoval odporcu 1/ na zaplatenie časti kúpnej ceny 5001 Eur
a tento podmieňoval vyplatenie neuplatnením zmluvnej pokuty. Preto až s odstupom došlo k výzve
na zaplatenie časti kúpnej ceny. Aj keď sa tak stalo takmer rok po odovzdaní nehnuteľnosti, zákon
pozná 3-ročnú premlčaciu lehotu, preto takéto konanie nepovažoval za nelogické a v rozpore s bežnou

opatrnosťou, tak ako to zdôvodnil súd prvého stupňa. Ďalej mal za to, že povinnosť informovať realitnú
kanceláriu, že mu odporcovia neuhradili časť kúpnej ceny, mu nevyplýva ani zo zákona, ani zo zmluvy.
Za rozpor s bežnou opatrnosťou považoval vzhľadom na to, že ide o pomerne vysokú sumu skutočnosť,
že odporcovia mali žiadať potvrdenie o vyplatení časti kúpnej ceny. Nesúhlasil s tvrdením súdu prvého
stupňa, že z plnomocenstva, ktoré udelil odporcovi 1/ dňa 31.03.2010 vyplýva, že odporcovia 1/, 2/ mu

vyplatili celú kúpnu cenu. Príslušné ustanovenie plnej moci preukazuje len tú skutočnosť, že kúpna cena
z úveru banky bola vyplatená. Ďalej namietal, že súd prvého stupňa sa nezaoberal rozporom ohľadne
poskytnutia úveru a vyplatenia kúpnej ceny z úveru.

Odporcovia1/,2/vpísomnomvyjadreníkodvolaniunavrhovateľanavrhlinapadnutýrozsudokakovecne

správny potvrdiť. Uviedli, že oni neboli povinní preukazovať výplatu kúpnej ceny, ale navrhovateľ, na
ktorom je dôkazné bremeno, aby hodnoverne preukázal svoje tvrdenie. Poukázali na čl. 3 bod 3 kúpnej
zmluvy, v ktorom sa uvádza, že časť kúpnej ceny v sume 5001 Eur bola navrhovateľovi odovzdaná pri
reálnom odovzdaní predmetu kúpy. To, že predmet kúpy im bol odovzdaný, nerozporuje ani navrhovateľ.Z uvedeného znenia zmluvy a z konania navrhovateľa je teda evidentné, že kúpnu cenu v plnej
sume riadne prevzal. Pokiaľ navrhovateľ namietal vyhodnotenie svedeckých výpovedí, poukázali na
to, že svedecké výpovede realitných maklérov, ktorí predaj sprostredkovávali a ktorí zastupovali práve

navrhovateľa, sú pre rozhodnutie vo veci mimo ustanovenia samotnej zmluvy kľúčové. Svedkovia sa
vyjadrili k tomu, aká je bežná prax pri vypracovávaní zmlúv a realizovaní obchodu a taktiež si spomenul
na telefonický rozhovor s navrhovateľom, ktorý uviedol, že rodinný dom odporcom bez problémov
odovzdal, dal pokyn k zavkladovaniu kúpnej zmluvy a rovnako uviedli, že až do podania žaloby nikdy
navrhovateľ realitnú kanceláriu nekontaktoval s tým, že by mu nebola časť kúpnej ceny zaplatená.

Popreli, že by ich navrhovateľ za týmto účelom kontaktoval sms-kou, alebo telefonicky.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa
nie je dôvodné.

Odvolací súd podrobne preskúmal rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľom vznesené
a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Odvolacie
námietky navrhovateľa sú totožné s námietkami uplatnenými navrhovateľom pred súdom prvého stupňa
a tieto námietky nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Z daného titulu si odvolací súd osvojil
dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a na

zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku dodáva.

Navrhovateľ ako odvolací dôvod namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne posúdenie veci.

Uplatnením odvolacieho dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam v podstate odvolateľ spochybňuje činnosť súdu označenú ako
hodnotenie dôkazov. Podstata tohto odvolacieho dôvodu spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe
súdu pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom toho potom je, že súd berie do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne že neprihliada

na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Za skutkové zistenia,
ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa považuje taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom,
ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p. Podľa citovaného ustanovenia hodnotí
súd dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne

hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť prvostupňovému súdu v prípade, ak by zobral do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v
konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, poprípade poznatkov,
ktoré vyšli najavo z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vieryhodnosti je logický rozpor,

alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ustanoveniam § 133 - § 135 O.s.p.

Navrhovateľ vo svojom odvolaní uvádza všeobecne akceptovateľné tvrdenia, týkajúce sa dôkazného
bremena. Podľa názoru odvolacieho súdu v prípade plnenia zo záväzkového vzťahu je povinnosťou
toho, kto uplatňuje nárok na odplatu preukázať existenciu záväzkového vzťahu, čo v danom

prípade navrhovateľ splnil predložením kúpnej zmluvy. Je nepochybné, že povinnosťou odporcov ako
kupujúcich, ktorí mali povinnosť zaplatiť kúpnu cenu, bolo preukázať splnenie tohto svojho záväzku.
Jedným z hľadísk, podľa ktorých sa rozdeľujú v právnej teórii dôkazné prostriedky, je rozdelenie na
priameanepriamedôkazy.Niejemožnéakceptovaťstanoviskonavrhovateľaotom,ževdanomprípade
zo strany odporcov prichádzalo do úvahy na preukázanie nimi tvrdenej skutočnosti len predložiť doklad

potvrdzujúci prebratie predmetnej sumy navrhovateľom. Označenie takýchto dôkazných prostriedkov
by v súdnom konaní nepochybne zjednodušilo proces dokazovania ako aj postup označovaný ako
hodnotenie dôkazov. Občiansky súdny poriadok však umožňuje účastníkom konania označiť aj iné
dôkazy, než ktoré by jednoznačným spôsobom preukazovali tvrdenú skutočnosť. V prejednávanej veci
odporcovia navrhli na svoje tvrdenia o tom, že splnili záväzok podľa kúpnej zmluvy zo dňa 09.02.2010,

svedkov,ktorípotvrdili,ženavrhovateľaodporca1/avizovalivyplateniecelejkúpnejcenyapretorealitná
kancelária zastupujúca navrhovateľa pri predmetnom prevode podala návrh na vklad nehnuteľností do
príslušného katastra. Potvrdený návrh na vklad vlastníckeho práva katastrom nehnuteľností si účastníci
konania boli vyzdvihnúť priamo v realitnej kancelárii, pričom navrhovateľ nenamietal, že kúpna cenamu nebola v celosti vyplatená. Navrhovateľ vo svojom výsluchu v prvostupňovom konaní potvrdil, že
pri odovzdaní predmetných nehnuteľností sa zúčastnil on a odporca 1/. Z predmetnej kúpnej zmluvy
jednoznačne vyplýva, že časť kúpnej ceny vo výške 5001 eur odporcovia 1/, 2/ doplatia pri odovzdaní

nehnuteľností. Za nevieryhodné potom aj odvolací súd považuje tvrdenie navrhovateľa, že i keď
mu odporca 1/ neuhradil sumu 5001 eur, napriek tomu mu odovzdal jeden kľúč od domu s tým,
že sa s odporcom 1/ dohodli, že druhý kľúč mu odovzdá potom, čo mu doplatí kúpnu cenu. Za
situácie, že odporca 1/ toto tvrdenie navrhovateľa poprel, bolo dôkazné bremeno na navrhovateľovi,
aby svoje tvrdenie preukázal. Správne preto súd prvého stupňa zohľadnil najmä sled jednotlivých

konaní účastníkov, keď navrhovateľ odovzdal dňa 31.03.2010 predmet kúpy odporcovi 1/ a o vyplatení
celej kúpnej ceny navrhovateľ aj odporca 1/ informovali svedka Ing. T. G., staršieho makléra realitnej
spoločnosti telefonicky. Námietky navrhovateľa uvádzané v odvolaní neboli preto dôvodné. Pokiaľ
navrhovateľ v odvolaní poukazuje na to, že súd prvého stupňa odôvodnenie napadnutého rozsudku
opiera aj o plnomocenstvo, ktoré udelil odporcovi 1/ dňa 31.03.2010, ani táto námietka nemá na
vecnú správnosť napadnutého rozsudku vplyv. Súd prvého stupňa konštatoval, že z uvedeného

plnomocenstva vyplýva len tá skutočnosť, že kúpna cena sa vyplácala z úveru banky a finančné
prostriedky boli navrhovateľovi vyplatené. Táto okolnosť však, aj podľa názoru odvolacieho súdu,
nepreukazuje, že odporcom 1/ nebola vyplatená navrhovateľovi časť kúpnej ceny, ktorej zaplatenia sa
navrhovateľ v tomto konaní domáhal. V splnomocnení nie je uvedené, tak ako to tvrdil navrhovateľ, že
text splnomocnenia sa viaže konkrétne na časť kúpnej ceny v sume 73.000 eur vyplatenej v zmysle

kúpnej zmluvy. Odvolací súd má za to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že odporca 1/ pri
odovzdaní predmetu kúpy doplatil časť kúpnej ceny vo výške 5001 eur. Na základe uvedeného správne
súd prvého stupňa návrh navrhovateľa v celom rozsahu, v časti istiny, úrokov z omeškania aj zmluvnej
pokuty zamietol.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako
vecne správny potvrdil.

V danej veci odvolací súd rozhodoval o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo
rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 O.s.p., preto súd prvého stupňa

rozhodne aj o trovách odvolacieho konania v zmysle § 224 ods.4 O.s.p..

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .