Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, September 9, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoP/30/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413201784
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6413201784.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: N.
V., nar. XX. XX. XXXX a T. V., nar. XX. XX. XXXX, obe deti bytom ako matka, zastúpené kolíznym
opatrovníkom:Úradpráce,sociálnychvecíarodinyvBanskejŠtiavnici,pracoviskoŽiarnadHronom,deti
rodičov: R. Y. (predtým V.), nar. XX. XX. XXXX, bytom A. nad Q., A. H. XX, zastúpená splnomocneným
advokátom JUDr. Jozefom Borisom, so sídlom Advokátskej kancelárie Bratislava, Velehradská 1, adresa

pre doručovanie T., V. X, a: N. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom A., U. XXXX/XX, v konaní o návrhu matky o
zvýšenie výživného a úpravu styku otca s maloletými deťmi, o odvolaní otca maloletých detí zo dňa 03.
03. 2014 proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 6P/14/2013-778 zo dňa 16. 01. 2014,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v prvom až štvrtom výroku a v siedmom výroku z r u š u j e a vec
mu vracia v tomto rozsahu na ďalšie konanie.

Rozsudok okresného súdu v piatom výroku z r u š u j e.

Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej T. zvýšeným

výživným v sume 160 eur mesačne a na výživu maloletej N. zvýšeným výživným v sume 160 eur
mesačne, počnúc dňom 01. 10. 2010, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky (prvý výrok).
Rozhodol, že tým sa mení rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. 16C/91/2007-37 zo dňa 21. 11. 2007
vo výroku o výživnom na maloleté deti (druhý výrok). Zročné výživné na maloletú T. za obdobie od 01.
10. 2010 do 16. 01. 2014 v sume 2 400 eur uložil otcovi zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti rozsudku k
rukám matky (tretí výrok). Zročné výživné na maloletú N. za obdobie od 01. 10. 2010 do 16. 01. 2014 v

sume 2 400 eur uložil otcovi zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky (štvrtý výrok).
Súd konanie v časti návrhu matky o novú úpravu styku otca s maloletými deťmi zastavil (piaty výrok).
Matke uložil povinnosť zaplatiť Okresnému súdu Žiar nad Hronom trovy znaleckého dokazovania v sume
132,92 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku (šiesty výrok). O trovách konania rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu (siedmy výrok).

Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že dňa 27. 09. 2010 podala matka pôvodne na
Okresnom súde Zvolen návrh, ktorým žiadala zvýšiť výživné na maloletú T. na sumu 150 eur mesačne
a na maloletú N. na sumu 200 eur mesačne a zároveň žiadala upraviť styk otca s maloletými deťmi.
Písomným podaním zo dňa 04. 04. 2013 zobrala matka návrh späť v časti úpravy styku otca s maloletými
deťmi a konanie žiadala zastaviť. Okresný súd mal na základe vykonaného dokazovania preukázané,
že naposledy bolo výživné upravené ešte v roku 2007 v rámci rozvodového konania, kedy bola uzavretá

rodičovská dohoda a určená vyživovacia povinnosť otcovi vo výške 3 000 Sk (vtedy platná mena) na
každé dieťa zvlášť. Okresný súd konštatoval, že od uvedeného rozhodnutia uplynulo viac ako 6 rokova je preto nepochybné, že za toto obdobie sú maloleté deti staršie, vyspelejšie, zvýšili sa ich životné
náklady na zabezpečenie nielen základných životných potrieb ako je strava, oblečenie, školské potreby,
pomôcky a podobne, ale zvýšili sa aj výdavky týkajúce sa ich zdravotného stavu, návštev u psychológa,

psychiatra, na ortopedickú obuv a podobne. V čase podávania návrhu dňa 27. 09. 2010 bola matka
nezamestnaná, poberala len príspevok na výživu rozvedenej manželky v sume 66,39 eura. Zamestnaná
bola v období 1/2013 - 2/2013 v A., s.r.o. v A. nad Q., kde odpracovala za toto obdobie len 12 hodín a jej
čistý príjem bol 20,79 eura. V mesiaci 12/2013 odpracovala 20 hodín v T. A., s.r.o. a jej čistý príjem bol
28,97 eura. V súčasnej dobe je matka dobrovoľne nezamestnaná. Otec maloletých detí je v súčasnej

dobe nezamestnaný, nie je evidovaný na úrade práce. Je jedným zo spoločníkov a konateľov obchodnej
spoločnosti E. V., s.r.o. so sídlom vo A. a spoločníkom a konateľom spoločnosti E. C. plus, s.r.o. so
sídlom vo A.. Jeho príjem tvorí podiel na zisku v obchodných spoločnostiach. Mesačné výdavky otca
presahujú sumu 1 300 eur a ide o výdavky, ktoré otec sám uviedol v odvolaní zo dňa 31. 10. 2012, pričom
preukázateľne hypotéku v L. XXX,XX spláca po 783,35 eura mesačne. Ďalej spláca pôžičky, ktoré v
týchto výdavkoch nie sú zahrnuté (pôžička od Y. F., neuhradený zostatok v sume 14 000 eur, pôžička

od L. R., neuhradený zostatok v sume 27 178 eura a svojím rodičom je dlžný peniaze v sume 70 000
eur), ktorých účel otec bližšie nešpecifikoval. Okresný súd sa nestotožnil s tvrdením otca, že má nízky
príjem, nakoľko to bolo v rozpore s dôkazmi, ktoré v konaní otec sám produkoval a nepotvrdzuje to ani
nákladný spôsob života, ktorý otec vedie. Okresný súd v súvislosti s tým, že otec spláca hypotéku v L.
I.po 783,35 eura mesačne uviedol, že takúto vysokú splátku úveru si môže dovoliť splácať len osoba,

ktorá má skutočne nadštandardný príjem, nehovoriac už o ostatných pôžičkách, ktoré tiež otec spláca.
Okresný súd konštatoval, že výchovu a starostlivosť o maloleté detí zabezpečuje výlučne matka.

Okresný súd rozhodol o zvýšení výživného podľa ust. § 78 ods. 1, ods. 3, ust. § 62 ods. 1 až ods. 5, § 76
ods. 1 a § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“). Konštatoval, že otec je v produktívnom veku, má
reálnu možnosť uplatniť sa na trhu práce, nemá žiadne zdravotné ťažkosti, ktoré by ho znevýhodňovali
pracovne sa uplatniť, pričom je spoločníkom a konateľom dvoch obchodných spoločností. Vzhľadom
na takto zistený skutkový stav a s prihliadnutím na vek a odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj
schopnosti a možnosti rodičov i celkové pomery na ich strane, zhodnotiac zároveň osobnú starostlivosť

o maloleté deti, ktorú výlučne poskytuje matka a ktorá predstavuje materiálnu hodnotu porovnateľnú s
finančným príspevkom, ktorý poskytuje druhý rodič vo forme výživného, považoval okresný súd výživné
v sume 160 eur na každé dieťa zvlášť za primerané, preto uložil otcovi povinnosť prispievať na maloleté
deti zvýšeným výživným po 160 eur mesačne na každé dieťa zvlášť od 01. 10. 2010. Zároveň rozhodol
o zročnom výživnom. Konanie v časti návrhu matky, ktorá sa pôvodne domáhala novej úpravy styku

otca s maloletými deťmi okresný súd zastavil podľa ust. § 96 ods. 1 zákona č. 99/1963 Občianskeho
súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). Matke uložil povinnosť nahradiť štátu
trovy konania v sume 132,92 eura spočívajúce v trovách znaleckého dokazovania podľa ust. § 148 ods.
1 OSP.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí do prvého až
piateho výroku. Uviedol, že z rozhodnutia okresného súdu resp. zo zápisnice o pojednávaní zo dňa
16. 01. 2014 nevyplýva, že by okresný súd dodržal svoju povinnosť vyplývajúcu z ust. § 118 ods. 2
OSP, čím došlo vo vzťahu k účastníkom konania k navodeniu určitej „neistoty“ ohľadom zisťovania
skutkového stavu, čo v konečnom dôsledku predstavuje ich obmedzenie v konaní pred súdom, a teda

odňatie možnosti konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ OSP). Možnosť konať pred súdom mu bola
odňatá aj z dôvodu, že pojednávanie dňa 16. 01. 2014 sa konalo v jeho neprítomnosti z dôvodu, že bol
práceneschopný, o čom súdu zaslal aj doklad. Keďže však nemá právneho zástupcu nevedel, že musí
požiadať aj o odročenie pojednávania. V konaní bol naposledy vypočutý 25. 08. 2011, preto podľa jeho
názoru ho súd mal ešte raz vypočuť, zvlášť keď sa takmer celý rok 2013 vo veci nekonalo. Podľa názoru

otca okresný súd pochybil, keď nezisťoval, či súhlasí so zastavením konania v časti návrhu matky, ktorá
sa pôvodne domáhala aj úpravy styku s maloletými deťmi. Okresný súd podľa názoru otca pochybil aj
v tom smere, že sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s návrhom matky, ktorá sa pôvodne domáhala
zvýšenia výživného od 01. 11. 2009 a až následne žiadala výživné na maloleté dieťa zvýšiť od
01. 10. 2010; súd nezastavil konanie v časti navrhovaného zvýšenia od 01. 11. 2009 do 30. 09. 2010,

ani nerozhodol o zmene návrhu. Otec ďalej tvrdil, že rozhodnutie okresného súdu je nepreskúmateľné,
arbitrárne. Nie je zrejmé, z akých úvah okresný súd vychádzal pri stanovení výšky výživného. Na to,
aby bola vyživovacia povinnosť určená správne, je nevyhnutné správne vyhodnotiť náklady dieťaťa, čo
okresný súd neurobil. Tvrdil tiež, že okresný súd neuviedol, aké výdavky považuje za preukázané umatky a riadne sa nezaoberal ani jeho príjmom. Okresný súd nevzal do úvahy ani skutočnosti, ktoré
uviedol v predchádzajúcom priebehu konania. Nie je zrejmé ani to, prečo okresný súd určil pre obe
maloleté deti rovnakú výšku výživného. Otec ďalej uviedol, že okresný súd nedostatočne zistil skutkový

stav veci, keď vychádzal zo skutočností a podkladov, ktoré sú dva až tri roky staré a vo vzťahu k
novým skutočnostiam nevykonal dokazovanie. Poukázal na to, že s príchodom hospodárskej krízy sa
muprestalodariťvpodnikaní,totoprestalobyťziskovéamalčorobiť,abypokrylsvoježivotnéhopotreby.
Navyše po vyporiadaní BSM si musel navýšiť úver, zostali mu dlhy a niekoľko bezcenných pozemkov.
Výživné na maloleté deti, splátku úveru ako aj iné jeho výdavky mu pomáhajú platiť jeho rodičia. Jeho

príjmy sú v porovnaní s predchádzajúcou úpravou výživného podstatne nižšie. Poprel tvrdenie o tom, že
žije nákladným spôsobom života. Otec zdôraznil, že matka je dobrovoľne nezamestnaná, pričom podľa
jeho názoru jej nič nebráni nájsť si zamestnanie a zvýšiť si tak svoje príjmy. Matka naviac zabudla uviesť,
že dostáva nájomné 320 eur mesačne z prenájmu trojizbového bytu vo A.. Určená výška výživného je
nad rámec jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Rozsudok okresného súdu vo výrokoch I.
až V. otec navrhol zrušiť a v tomto rozsahu vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne

navrhol rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zmeniť a návrh matky na zvýšenie výživného
zamietnuť resp. konanie v tejto časti zastaviť.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť.

Matka sa k odvolaniu otca nevyjadrila.

Dňa 04. 08. 2014 bolo krajskému súdu doručené písomné podanie otca zo dňa 30. 07.
2014, označené ako „doplnenie odvolania“. V uvedenom podaní otec poukázal na konanie matky, ktorá
už takmer páť rokov nerešpektuje právoplatného súdne rozhodnutie o úprave styku otca s deťmi. Otec

uviedol, že matka opakovanými obštrukciami robí úmyselné prieťahy v súdnych konaniach. Žiadal, aby
súd prehodnotil celkovú situáciu a ponechal v platnosti pôvodný rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k.
16C/91/2007-37 zo dňa 21. 11. 2007.

V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec prejednal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 2

písm. a/ OSP, postupom podľa ustanovenia § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia pojednávania a rozsudok
okresného súdu v prvom až štvrtom výroku a v siedmom výroku podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm.
f/, h/ OSP zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa ustanovenia § 221 ods. 2 OSP;
rozsudok okresného súdu v piatom výroku podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. i/ OSP zrušil.
Otec maloletých detí v podanom odvolaní namietal, že postupom okresného súdu mu bola odňatá

možnosť konať pred súdom z dôvodu, že okresný súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
Zo spisu vyplýva, že okresný súd postupom podľa ust. § 101 ods. 2 OSP pojednával v neprítomnosti
otca, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní síce ospravedlnil z dôvodu PN, ale nežiadal, aby pojednávanie
bolo odročené.
Pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý

znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných
mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov. Zúčastniť
sa prejednávania veci pred súdom je neodňateľným právom každého účastníka konania. Zákon v
ustanovení § 101 ods. 2 druhá veta OSP určuje len jednu výnimku z toho práva účastníka, za ktorej
sa môže vec prejednať i v jeho neprítomnosti - t.j. ak riadne predvolaný účastník sa na pojednávanie

nedostavil a nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Uvedené ustanovenie však
ustanovuje len možnosť (nie povinnosť) súdu vec prejednať v neprítomnosti účastníka pri splnení
zákonných predpokladov. Ak je však vypočutie účastníka konania nevyhnutné ako dôkazný prostriedok,
treba jeho vykonanie zabezpečiť podľa okolnosti prípadu (R 13/1977). V danom prípade sa konanie
začalo na základe návrhu matky maloletých detí podanom dňa 27. 09. 2010 na Okresnom súde Zvolen,

ktorým sa matka dožadovala úpravy styku otca s maloletými deťmi a zároveň žiadala, aby súd zvýšil
výživné na maloleté deti. V priebehu konania Okresný súd Zvolen uznesením č.k. 17P/11/2010-688 zo
dňa 15. 11. 2012, potvrdeným uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 16CoP/123/2012-698
zo dňa 15. 01. 2013, preniesol svoju príslušnosť na Okresný súd Žiar nad Hronom. Odvolací súd z
obsahu spisu zistil, že naposledy prebehlo pojednávanie vo veci ešte pred Okresným súdom Zvolen dňa

19. 04. 2012, ktorého sa zúčastnili obaja rodičia (č.l. 557 a nasl. spisu). Okresný súd Žiar nad Hronom po
postúpení veci vytýčil vo veci pojednávanie na deň 18. 04. 2013, ktoré však bolo odročené na neurčito
z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne (č.l. 719 spisu). V roku 2013 iné pojednávanie vo veci
vytýčenénebolo.Okresnýsúdvovecisamejrozhodolnapadnutýmrozsudkomnapojednávaníkonanomdňa 16. 01. 2014 v neprítomnosti otca maloletých detí. Jedným zo zákonných hľadísk rozhodných pre
určenie výživného sú možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča. Súd musí mať pri
rozhodovaní o výživnom na maloleté dieťa riadne preukázané pomery na strane rodičov. Odvolací súd

preskúmaním konania, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním napadnutého rozsudku konštatuje, že
pokiaľ okresný súd vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom v neprítomnosti otca, t.j. bez toho, aby
otec mal možnosť vyjadriť sa (nielen) k svojim aktuálnym osobným pomerom, pričom od posledného
pojednávania, ktorého sa otec zúčastnil ubehol viac ako jeden rok, a teda za túto dobu mohlo na strane
otca dôjsť k zmene jeho pomerov, takýmto postupom okresný súd odňal otcovi možnosť konať pred

súdom.

Podľa ust. § 78 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Súdne rozhodnutie o výživnom možno zmeniť za podmienok ustanovených v § 78 ods. 1 Zákona o

rodine. Hmotnoprávnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom je
zmena pomerov. Zmenu pomerov treba zistiť porovnaním okolností dôležitých pre určenie výživného tak
v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného
rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie výrazná zmena tých
okolností - na strane či už oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho

rozhodnutia súdu o výživnom. Musí ísť o takú zmenu, ktorá má význam pre záver, že výživné určené v
predchádzajúcom rozhodnutí už nezodpovedá zmenenej situácii ako na strane osoby k výžive povinnej,
tak i osoby k výžive oprávnenej. Pri rozhodovaní o zmene výživného musí súd posúdiť komplexne všetky
zmeny v pomeroch účastníkov, ku ktorým došlo od predchádzajúcej úpravy.

Podľa § 157 ods. 1 OSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Povinnosť súdov rozhodnutia odôvodniť v súlade s vyššie citovaným ustanovením je jedným z princípov
riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z článku 36 a nasledujúcich Listiny základných práv a
slobôd, ktoré predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať
vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi

závermi na strane druhej. Stav, kedy rozsudok nespĺňa náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 OSP vo
svojich dôsledkoch vedie k tomu, že sa stáva nepreskúmateľným. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného

súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z
tohtoaspektujeplnerealizovanézákladnéprávoúčastníkanaspravodlivýproces(uznesenieÚstavného
súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 111/03).

Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu nezodpovedá

požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí
vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a
právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v
odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, na to, aby premisy zvolené v
rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli prijateľné, racionálne,

ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Okresný súd odôvodnil zvýšenie výživného na
maloleté deti tým, že od posledného rozhodnutia súdu o výživnom na maloleté deti uplynulo viac ako
šesť rokov a je teda nepochybné, že za uvedené obdobie sa zvýšili životné náklady maloletých detí. V
ďalšom okresný súd poukázal už len na pomery matky, ktoré u nej boli dané v čase podania návrhu dňa
27. 09. 2010 a následne a tiež na súčasné pomery na strane otca. Odôvodnenými potrebami maloletých

detí sa okresný súd pri hodnotení vykonaných dôkazov nijakým spôsobom nezaoberal. Pre rozhodnutie
o zmene výživného v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine musí mať súd preukázané, že od poslednej
úpravy výživného nastala na strane účastníkov konania zmena pomerov. K tomu, či zmena pomerov v
konkrétnom prípade nastala alebo nie, je potrebné porovnať pomery na strane účastníkov dané u nich pripredchádzajúcej úprave výživného s pomermi rozhodnými pre novú úpravu výživného. Pokiaľ v danom
prípade okresný súd tieto pomery na strane účastníkov konania neporovnával, nemohol správne dospieť
ani k záveru, že je potrebné výživné na maloleté deti zvýšiť. Jeho rozhodnutie je tak z dôvodu, že vo

svojom rozhodnutí náležite nevysvetlil prijaté právny závery, nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Z vyššie uvedených dôvodov musel odvolací súd rozsudok okresného súdu v prvom až štvrtom a v
siedmom výroku zrušiť podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/, h/ OSP a podľa ust. § 221 ods. 2 OSP v
tomto rozsahu vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Okresný súd v ďalšom konaní zistí

aktuálne pomery na strane účastníkov konania a tieto porovná s pomermi, ktoré u nich boli dané v
čase predchádzajúcej úpravy výživného. V prípade potreby okresný súd vykoná aj ďalšie dokazovanie,
ktorého vykonanie sa bude javiť potrebným pre rozhodnutie v danej veci. Na základe doplneného
dokazovania v smere naznačenom odvolacím súdom aplikujúc pri rozhodovaní ustanovenie § 78 ako
aj § 62 a nasl. Zákona o rodine, okresný súd potom znovu vo veci rozhodne.

Odvolací súd zároveň zrušil rozsudok okresného súdu v piatom výroku, ktorým okresný súd zastavil
konanie v časti návrhu matky o novú úpravu styku otca s maloletými deťmi podľa ust. § 96 ods. 1 OSP
z dôvodu, že písomné vyhotovenie rozsudku nezodpovedá rozsudku vyhlásenému na pojednávaní. Zo
zápisnice o pojednávaní zo dňa 16. 01. 2014 vyplýva, že okresný súd na ňom vyhlásil samostatné
uznesenie, ktorým zastavil konanie v časti návrhu matky o novú úpravu styku otca s maloletými

deťmi (rozhodnutie o zastavení konania nebolo súčasťou vyhláseného rozsudku). Podľa § 156 ods. 4
OSP, len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný. Nakoľko rozhodnutie okresného súdu o zastavení
konania nebolo súčasťou vyhláseného rozsudku, ale bolo o ňom rozhodnuté samostatným rozhodnutím,
odvolací súd musel piaty výrok odvolaním napadnutého rozsudku zrušiť pre jeho nesprávnosť. Okresný
súd vyhlásené uznesenie o zastavení konania nesprávne poňaté do napadnutého rozsudku písomne

vypracuje a doručí ho účastníkom konania.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.