Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 17, 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 5T/49/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614010457
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Herichová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7614010457.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudkyňou JUDr. Evou Herichovou na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 17.9.2014 takto

r o z h o d o l :

Q.. S. S., J.. XX.X.XXXX I. X., G. X., Q. Č.. XXX/XX, Q.
N. J. I., Y..Č.. X. - N. Q. W.. XXXX/XX,
Q.. N. J. I.

Podľa § 285 písm. c/ Tr. por. o s l o b o d z u j e obžalovaného spod obžaloby pre skutok, že : - v období
od 2. septembra 2013 do 22. januára 2014 v obci Letanovce, okr. Spišská Nová Ves, ako otec ml. S. S. J..

X.XX.XXXX, žiaka 1. ročníka Spojenej školy ul. J.Fabiniho č. 3 v Spišskej Novej Vsi, aj napriek viacerým
upozorneniam zo strany školy, nedbal o to, aby riadne chodil do školy, umožnil mu viesť záhaľčivý život,
následkom čoho v školskom roku 2013/2014 vymeškal 117 neospravedlnených vyučovacích hodín, čím
ho takto vystavil nebezpečenstvu spustnutia, kvalifikovaný ako prečin ohrozovania mravnej výchovy
mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/ Tr. zák., pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

o d ô v o d n e n i e :

Súd vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní zistil tento skutkový stav:

Obžalovaný S. S. sa nedostavil na hlavné pojednávanie, preto súd konal v jeho neprítomnosti. Z

prečítanej zápisnice z jeho výpovede z prípravného konania vyplynulo len to, že tento nerozumie ani
slovenskému ani rómskemu jazyku, je hluchonemý, nevie čítať ani písať, vie sa dorozumieť neoficiálnou
posunkovou rečou /úkon vykonaný prostredníctvom
tlmočníka pribratého ad hoc Š. S./. Zo zápisnice ďalej vyplýva po pretlmočení otázky, že nemá
vedomosť, že jeho syn do školy nechodí, na otázky príslušníka polície nevie odpovedať, vôbec nechápe
vykonávaný úkon.

Svedkyňa V. S., manželka obžalovaného S. S., bola právoplatne za uvedený skutok trestným rozkazom
sp. zn. 5T 49/2014 zo dňa 6.6.2014 odsúdená, na hlavnom pojednávaní vypovedala, že pokiaľ sa týka
ich syna S., tak ona ho ráno vždy vypravila do školy z Letanoviec do Spišskej Novej Vsi. Potom sa
dozvedela od detí, že on nechodí do školy, tak ho chcela zbiť, pričom aj učiteľka jej poslala pozvánku do
školy a povedala jej to, že syn do školy nechodí. Aj jej manžel bol doma keď vypravovala syna do školy.
Uviedla, že jej manžel, obžalovaný, je hluchonemý, dorozumievajú sa len rukami aj to len tak, ako sa oni
naučili. Uviedla, že aj obžalovaný potom keď povedala, že syn nechodí do školy, tak mu ukazoval rukami.

Z prečítanej výpovede svedkyne S.. M. Z. z prípravného konania vyplýva, že pracuje ako učiteľka na
Spojenej škole v Spišskej Novej Vsi a v školskom roku 2013/2014 bola triednou učiteľkou aj S. S..
Uviedla, že S. S. v školskom roku 2013/2014 navštevoval školskú dochádzku od mesiaca september2013 riadne, každý deň, sem tam sa stalo že mal ospravedlnenia od rodiča alebo lekára. Od polovice
mesiaca október 2013 v čase keď sa začali sťahovať z Letanoviec cigánskej osady na N., tak S. S.
začal viac vymeškávať hodiny, keď niekedy prišiel vyhováral sa, že nemá spoj, že ho napádajú rómovia

zo Spišského štvrtku, pričom nedoniesol do školy žiadne ospravedlnenie. Takto to pokračovalo aj v
mesiaci december 2013 a začiatkom mesiaca január 2014 a vtedy v polovici mesiaca sa to začalo
zlepšovať a začal do školy riadne chodiť. Takto od mesiaca september 2013 do 22.1.2014 vymeškal 117
neospravedlnených hodín. Keď sa začali problémy s dochádzkou v čase ako sa presťahovali, tak riaditeľ
školy spoločne so zástupkyňou išli priamo do osady a na Obecný úrad prizvali rodičov žiakov, ktorí

mali veľa vymeškaných hodín a prisľúbili nápravu. Inak pokiaľ mal žiak vymeškané neospravedlnené
hodiny, tak spísala pozvanie na pohovor, ktoré zasielala rodičom poštou, ale rodičia na to nereagovali.
Počas uvedenej doby rodičia S. S. boli v škole len raz a to na začiatku školského roka, potom už na
rodičovské združenia nechodili. S. S. nikdy nedoniesol podpísanú pozvánku späť, pričom to zdôvodnil,
že jeho mama má veľa roboty a nemá peniaze na autobus. Jeho dochádzka do školy sa zlepšila, riadne
chodí, má len ospravedlnené hodiny. Vedomosť o tom, že otec S. S. je hluchonemý, svedkyňa nemá,

pretože ho nikdy nevidela a ani ju nikto o tom neinformoval.

Z písomného znaleckého posudku znalcov z odboru psychiatria MUDr. X. X. M. S.. M. V. k osobe
obžalovaného S. S. vyplýva, že u neho zistili duševnú poruchu - mentálnu retardáciu ľahkého stupňa
spojenú s hluchonemosťou. Už bol aj v minulosti psychiatricky posudzovaný a mal na základe zisteného

mentálneho defektu oslobodenie od školskej dochádzky. U neho je sluchový defekt, ktorý nepriaznivo
ovplyvnil až znemožnil vývin reči, jeho rečové schopnosti sú prakticky nevyvinuté. Neovláda písmo,

nedokáže písať ani čítať a neovláda ani oficiálnu posunkovú reč a môže komunikovať len s ľuďmi,

ktorí ho poznajú a rozumejú mu. Vzhľadom, na mentálnu retardáciu ktorá je komplikovaná ťažkou
poruchou sluchu s komunikačnou bariérou s okolím, jeho schopnosť rozpoznať protiprávnosť svojho
konania bola podstatne znížená s prihliadnutím na komunikačný defekt - neznalosť písma a rovnako
bola podstatne znížená aj jeho schopnosť ovládať svoje konanie. U obžalovaného sa jedná o duševnú
poruchu trvalého charakteru a z jej povahy vyplýva možnosť opakovania podobných trestných činov

zanedbania rodičovských povinností, kde ich riadne plnenie môže presahovať jeho mentálne povinnosti.
Z psychiatrického hľadiska jeho pobyt na slobode nie je nebezpečný. Jeho komunikačný a mentálny
defekt mu však neumožňuje plnohodnotnú účasť na trestnom konaní. Znalec MUDr. X. X. na hlavnom
pojednávaní zotrval na písomne podanom znaleckom posudku. Znalec k tej časti posudku kde sa
uvádza, že riadne plnenie rodičovských povinnosti môže presahovať jeho mentálnu spôsobilosť, uviedol,

že riadna starostlivosť o deti vyžaduje mať v pamäti množstvo informácií ako materiálne potreby,
zdravotnú starostlivosť, dohľad nad školskými povinnosťami, ktoré môžu presahovať jeho mentálnu
kapacitu. Vzhľadom na jeho psychický stav mohol vedieť, že deti majú chodiť do školy.

Z takto vykonaného dokazovania nemal súd jednoznačne preukázané pre uznanie viny obžalovaného

zo žalovaného skutku naplnenie subjektívnej stránky nedbanlivostného konania a to ani vedomou alebo
nevedomounedbanlivosť.Pretakétokonštatovaniesúdu jepotrebnéuviesť,žezpredložených dôkazov
v rámci spisového materiálu nevyplynulo, žeby si bol obžalovaný vedomý toho, že jeho syn nechodí
riadne do školy a nebolo preukázané ani to, žeby bol viackrát nato upozorňovaný školou. V nadväznosti
nato je potrebné poukázať na výpoveď svedkyne Mgr. Z., triednej učiteľky mal. S. S., ktorá nebola v

osobnom kontakte s obžalovaným, hoci uvádzala, že rodičia prišli do školy len raz a to na začiatku
školského roka, pretože na druhej strane uviedla v rámci tej istej výpovedi, že ona o tom, že obžalovaný
je hluchonemý, vedomosť nemala, pretože ho nikdy nevidela a teda nemohla s ním jednak osobne,
alebo písomne komunikovať. Pokiaľ aj boli zasielané pozvánky rodičom maloletého prostredníctvom
žiaka a tento nedoniesol späť podpísanú pozvánku rodičmi a teda takýmto spôsobom sa mohol a mal

obžalovaný dozvedieť o tom, že jeho syn riadne nenavštevuje povinnú školskú dochádzku a aj napriek
tomu, nezriadil nápravu, obžalovaný keďže je hluchonemý a neovláda ani oficiálnu posunkovú reč,
nevie ani čítať ani písať, nemohol si prečítať upozornenie školy aký je problém so synom tak, aby
sa o tom preukázateľným spôsobom dozvedel a tak mohol zjednať nápravu. Okrem už uvádzaného,
obžalovaný trpí aj mentálnou retardáciou ľahkého stupňa a jeho schopnosť rozpoznať protiprávnosť

svojho konania, s prihliadnutím na mentálny a komunikačný defekt, ako aj schopnosť svoje konanie
ovládať boli podstatne znížené a aj riadne plnenie rodičovských povinností s tým súvisiacich, môže
presahovaťajjehomentálnespôsobilosti,čojezrejmézozáverovznaleckéhoposudkuznalcovzodboru
psychiatrie. Vzhľadom na zásadu „in dubio pro reo“ /v pochybnosti v prospech obžalovaného/, súdobžalovaného spod obžaloby oslobodil, pretože nebolo preukázané, že obžalovaný skutok spáchal,
keďže
absentovala subjektívna stránka jeho konania a to aj vo forme nevedomej nedbanlivosti v zmysle § 16

písm. b/ Tr. zák., čo vyplýva z okolností tohto skutku a hlavne z osobných pomerov a osobnostného
stavu obžalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho
oznámenia na tunajšom súde. Oznámením je jeho vyhlásenie
v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil

v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až jeho doručenie.