Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 4, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoP/73/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112213070
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5112213070.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka
a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej, JUDr. Jozefa Turzu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa
M. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov: matky Q. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/X, A. a
otca C. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. X/XX, S., o zníženie výživného, na odvolanie otca dieťaťa proti

rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 37P/159/2012-333 zo dňa 10. júna 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom znížil výživné otca na maloletú, a to zo sumy 100 eur mesačne
na sumu 55 eur mesačne s účinnosťou od 01.11.2013 a na sumu 75 eur mesačne s účinnosťou od
01.06.2014 a vo zvyšnej časti návrh otca zamietol, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina č. k.

37P/159/2012-245 zo dňa 01.03.2013 v časti o výživnom na maloletú a o trovách konania rozhodol tak,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Po vykonanom dokazovaní mal za dôvodné, aby návrhu otca na zníženie výživného bolo vyhovené,
avšak nie na minimum ako to navrhoval. Vychádzal z toho, že naposledy o výživnom bolo rozhodované
rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 37P/159/2012-245 zo dňa 01.03.203, ktorý nadobudol
právoplatnosť 12.04.2013, kedy výživné na maloletú bolo určené 100 eur mesačne. Maloletá bola

žiačkou základnej školy a matka bola na materskej dovolenke, pretože mala ďalšie dve vyživovacie
povinnosti. Otec v čase rozhodnutia bol v pracovnom pomere vo firme Midaij, spol. s r.o., Hnojník, kde
mal priemerný mesačný príjem 15.000,- Kč. V porovnaní s vyššie uvedeným rozhodnutím došlo na
strane maloletej k zmene pomerov, pretože od septembra 2013 je študentkou I. ročníka SOŠ dopravnej
vo Vrútkach, čo znamená aj zvýšenie výdavkov na školu, cestovné a doučovanie matematiky. Ďalej mal
za to, že pomery u matky sa nezmenili. K podstatnej zmene však došlo na strane otca, ktorému skončil
pracovný pomer na dobu určitú u posledného zamestnávateľa 09.07.2013. V období od 11.06.2013

do 04.11.2013 bol otec práceneschopný a od 12.11.2013 zaevidovaný na Úrade práce, sociálnych
vecí a rodiny Žilina, kedy mu vznikol nárok na dávky v nezamestnanosti na dobu 6 mesiacov, ktoré
boli vyplácané od 207 do 229 eur mesačne. Okresný súd mal za to, že otec sa nevzdal úmyselne
svojho zamestnania, a preto je dôvodné, aby od 01.11.2013 došlo k zníženiu výživného na sumu 55 eur
mesačne, vychádzajúc z vyššie uvedených príjmov otca. Od 01.06.2014 však nastala iná situácia pri
posudzovaní možností a schopností otca plniť si vyživovaciu povinnosť, keďže vznikla otázka, z akých

príjmov si otec bude plniť nielen vyživovaciu povinnosť, ale aj zabezpečovať si svoje osobné nároky.
Súd mal za to, že neobstojí tvrdenie otca, že si nemohol nájsť primerané zamestnanie vzhľadom k tomu,
že mal vyvinúť viac úsilia, keďže je vyučený murár a okrem toho nemá žiadne zdravotné problémy. Pretosúd posudzoval možnosti a schopnosti otca plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletej z minimálnej mzdy
a za primerané považoval výživné vo výške 75 eur mesačne.
O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.

s. p.“).

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej.
Poukázal na to, že je poberateľom sociálnych dávok v hmotnej núdzi vo výške 60 eur mesačne, takže
nie je možné, aby si plnil vyživovaciu povinnosť vo výške 75 eur mesačne, keďže nemá ani na základné

životné potreby ako na nájomné a stravu. Preto žiadal, aby mu bolo výživné znížené na minimum
poukazujúc na to, že nemá žiadny príjem, ani majetok.

Matka maloletej vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť neplní
riadne a včas a zmeškané výživné nemá ani snahu splácať. Mala za to, že otec maloletej sa môže
zamestnať, ponúk práce je dosť a zvlášť murárov, pričom otec je vyučený v tomto odbore. Poukázala na

to, že je na materskej, jej príjem je 273 eur na dve maloleté deti. Preto nesúhlasila s otcom požadovaným
znížením výživného.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že už v prvostupňovom konaní bol vyjadrený
nesúhlas s akýmkoľvek znížením výživného, nakoľko vzhľadom na vek a potreby dieťaťa nie je v

prospech maloletej.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O. s. p. v spojení s § 156 ods. 3 O. s. p. tento rozsudok v zmysle ust. § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne

správny potvrdil.

Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o znížení výživného a

svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 O. s. p. Odôvodenie rozhodnutia okresného
súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov
sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O. s. p.).
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia krajský súd dopĺňa, že otec pri predchádzajúcom

znížení výživného na 100 eur mesačne deklaroval poskytnutie úveru na zakúpenie motorového vozidla
vo výške 150.000,- Kč, ktorým dochádzal za prácou z miesta bydliska do Hnojníka v Českej republike,
ktorý v zmysle úverovej zmluvy spláca v súčasnosti po 3.443,75 Kč mesačne, a to na vec, ktorú
nepotrebuje, keďže do Českej republiky za prácou od júla 2013 nedochádza, a teda aj prihliadnuc k tejto
skutočnosti je v jeho schopnostiach platiť výživné na maloletú v určenej výške s tým, že uvedené platí

aj v prípade pravdivosti jeho tvrdenia, že vozidlo odpredal v lete roku 2013 za 600 eur, t. j. za oveľa
nižšiu sumu ako mu bol poskytnutý úver, čím sa vzdal bez dôležitého dôvodu značného majetkového
prospechu.

O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. v spojení s ust. § 224 ods.

1 O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku,
ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu. Konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých je v zmysle
§ 81 ods. 1 O. s. p. konaním, ktoré možno začať i bez návrhu, preto rozhodol krajský súd o trovách
odvolacieho konania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e je p r í p u s t n é .