Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 10, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Cob/49/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8109206023
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8109206023.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Šebeňa a sudcov JUDr.

Milana Majerníka a JUDr. Petra Straku v právnej veci žalobcu: GE Money, a.s., so sídlom Bottova 7,
811 09 Bratislava, IČO: 17 324 220, právne zastúpeného spoločnosťou MCGA legal, s.r.o., so sídlom
Partizánska 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 715 662, proti žalovanému: ALKPRES, sk, s.r.o. Prešov, so
sídlom Prešov 080 01, Hlavná 62, IČO: 36 455 237, o zaplatenie 4.187,05 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 21Cb/38/2012-98 zo dňa 27.11.2012,
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
4.187,05 eur, zmluvnú pokutu vo výške 298,75 eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % denne zo sumy
322,08 eur, a to od 12.6.2004 do zaplatenia, od 12.7.2004 do zaplatenia, od 12.8.2004 do zaplatenia,
od 12.9.2004 do zaplatenia, od 12.10.2004 do zaplatenia, od 12.11.2004 do zaplatenia, od 12.12.2004
do zaplatenia, od 12.1.2005 do zaplatenia, od 12.2.2005 do zaplatenia, od 12.3.2005 do zaplatenia,
od 12.4.2005 do zaplatenia, od 12.5.2005 do zaplatenia, od 12.6.2005 do zaplatenia a 8,87 % ročný

úrok z omeškania zo sumy 322,08 eur, a to od 12.6.2004 do zaplatenia, od 12.7.2004 do zaplatenia, od
12.8.2004 do zaplatenia, od 12.9.2004 do zaplatenia, od 12.10.2004 do zaplatenia, od 12.11.2004 do
zaplatenia, od 12.12.2004 do zaplatenia, od 12.1.2005 do zaplatenia, od 12.2.2005 do zaplatenia, od
12.3.2005 do zaplatenia, od 12.4.2005 do zaplatenia, od 12.5.2005 do zaplatenia, od 12.6.2005 do
zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Po vykonanom dokazovaní vzal za preukázané, že žalobca (v tom čase pod obchodným menom GE
Capital Leasing, a.s.) a žalovaný uzatvorili dňa 1.10.2003 Leasingovú zmluvu č. 35505. Na základe tejto
zmluvy poskytol žalobca žalovanému nájom s právom kúpy prenajatej veci (finančný leasing) osobného
automobilu Iveco Turbo Daily 35.10. V zmysle článku 3 Zmluvy v spojení so splátkovým kalendárom
sa žalovaný zaviazal za užívanie predmetu leasingu zaplatiť mimoriadnu splátku vo výške 2.190,80 eur
(66.000,- Sk) a administratívny poplatok vo výške 143,05 eur (4.400,- Sk) s lehotou splatnosti 1.10.2003
a následne 24 pravidelných splátok po 324,77 eur (9.784,- Sk) mesačne, počnúc dňom 11.10.2003.

Žalovaný plnil žalobcovi podľa zmluvy iba čiastočne, a to dňa 1.10.2003 sumu 2.336,85 eur (70.400,- Sk)
akomimoriadnusplátkuaadministratívnypoplatoksosplatnosťou1.10.2003anáslednedňa14.11.2003
sumu vo výške 324,77 eura ako splátku č.1 splatnú dňa 11.10.2003, dňa 14.11.2003 sumu 324,77 eura
ako splátku č.2 splatnú dňa 11.11.2003, dňa 11.12.2003 sumu 324,77 eur ako splátku č. 3 splatnúdňa 11.12.2003, dňa 2.2.2004 sumu vo výške 324,77 eur ako splátku č. 4 splatnú dňa 11.1.2004, dňa
26.3.2004 sumu vo výške 324,77 eur ako splátku č. 5 splatnú dňa 11.2.2004, dňa 26.3.2004 sumu vo
výške 324,77 eur ako splátku č. 6 splatnú dňa 11.3.2004, dňa 28.4.2004 sumu vo výške 324,77 eur ako

splátku č. 7 splatnú dňa 11.4.2004 a dňa 30.6.2004 sumu vo výške 324,77 eur ako splátku č. 8 splatnú
dňa11.5.2004.Pretožežalovanýďalšiesplátkyneuhradil,odstúpilžalobcaodzmluvyapredmetleasingu
žalovanému odobral prostredníctvom externej agentúry. Cena predmetu leasingu bola ku dňu 8.10.2004
stanovená Znaleckým posudkom č. 99/04 vo výške 1.991,64 eur (60.000,- Sk vrátane DPH). Predmet
leasingu bol v zmysle Zmluvy o kúpe motorového vozidla č. 2004/867 zo dňa 21.10.2004 odpredaný

tretiemu subjektu za kúpnu cenu 51.000,- Sk (1.692,89 eur). V súvislosti s odstúpením žalobcu od
leasingovej zmluvy vznikol žalobcovi voči žalovanému nárok na všetky nezaplatené leasingové splátky
do odstúpenia od zmluvy, to znamená 12 splátok á 322,08 eur (9.703,- Sk) splatných v období od
11.6.2004 až 11.5.2005 spolu vo výške 4.187,05 eur (126.139,- Sk). Súd preto žalobe o zaplatenie
4.187,05 eur vyhovel. Keďže žalobca má zároveň nárok na sumu vo výške rozdielu medzi cenou
predmetu leasingu stanovenú znaleckým posudkom č. 99/04 a kúpnou cenou, za ktorú bol predmet

leasingu so stratou odpredaný vo výške 298,75 eur (9.000,- Sk) v zmysle článku X. VZP (to znamená
zmluvnúpokutuvovýškenákladovspojenýchsodobranímpredmetuleasingu),zaviazalsúdžalovaného
aj na zaplatenie sumy 298,75 eur v prospech žalobcu. Vykonaným dokazovaním mal súd tiež za
preukázané, že žalobcovi voči žalovanému vznikol nárok aj na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške
0,2 % denne zo sumy 322,08 eur, a to postupne zo dňa 12.6.2004, 12.7.2004, 12.8.2004, 12.9.2004,

12.10.2004,12.11.2004,12.12.2004,12.1.2005,12.2.2005,12.3.2005,12.4.2005,12.5.2005,12.6.2005
až do zaplatenia. Súd preto vyhovel žalobe aj v tejto časti. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania
s úhradou svojich peňažných záväzkov, zaviazal ho súd v súlade s § 369 Obchodného zákonníka aj
na zaplatenie príslušného 8,87 % ročného úroku z omeškania, a to zo sumy 322,08 eur, a to odo dňa
12.6.2004 až 12.5.2005 do zaplatenia. Štatutárny zástupca žalovaného K. V. na pojednávaní konanom

dňa 27.9.2012 uviedol, že keď sa odovzdávalo auto leasingovej spoločnosti, tak sa odovzdalo aj s
nákladom a boli tam 3 palety alkoholu. Túto skutočnosť sa mal dozvedieť len nedávno. Pri odovzdávaní
auta bol aj ich vodič G. D., ktorý je už nebohý. V súvislosti s vyššie uvedenými skutočnosťami si však
štatutárny zástupca žalovaného voči žalobcovi neuplatnil žiadne nároky.
Ďalším výrokom rozsudku bola žalovanému uložená povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo

výške 2.214,99 eur, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 1.731,99 eur a z ostatných
trov vo výške 483,- eur na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Trovy
právneho zastúpenia súd priznal za 4 úkony právnej služby á 353,54 eur s 20 % DPH vymenované v
odôvodnení rozhodnutia a režijného paušálu taktiež tam uvedené.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť
a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že súd sa nevyporiadal s jeho
tvrdením, že pri prevzatí auta žalobcom boli s autom prevzaté aj palety s alkoholom. Podľa jeho názoru
mali byť vypočutí pracovníci, ktorí motorové vozidlo preberali, ako aj tí, ktorí tam tieto palety naložili.
Žalovaný po odobratí vozidla telefonicky kontaktoval žalobcu a urobil konečný zápočet, a teda žalobcovi

nie je nič dlžný. Tento zápočet považuje žalovaný za finančné vyrovnanie. Preto si ani voči žalobcovi
žalovaný neuplatňoval žiadne nároky.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok bez zopakovania, či doplňovania dokazovania
vykonaného súdom prvého stupňa, a preto bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 213 ods. 3,

4, 5 a § 214 ods. 2 O.s.p.). Nakoľko rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, bol termín
verejného vyhlásenia rozsudku uverejnený v zákonom stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu (§ 156
ods. 1, 3 O.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného
odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré
boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutého
rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

Jediným odvolacím dôvodom v preskúmavanej veci je tvrdenie žalovaného o telefonickom započítaní
škody, ktorá mu vznikla konaním žalobcu, proti pohľadávke žalobcu uplatňovanej v tomto konaní.

Žalovaný ani v najmenšom nespochybňuje žiaden z nárokov uvedených v napadnutom rozsudku z
hľadiska jeho vecnej neopodstatnosti.Účinný prejav vôle o započítaní má v rozsahu svojej účinnosti za následok zánik pohľadávky, voči ktorej
sa započítanie urobilo, pričom sa jedná o jeden zo zákonom upravených dôvodov zániku záväzku. Pre
započítanie v obchodných veciach platia ustanovenia § 358 až § 361 Obchodného zákonníka v spojení

s ustanoveniami § 580 až § 581 Občianskeho zákonníka.

Započítanie je jedným zo spôsobov zániku vzájomne sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka. Ide
o formu bezhotovostného vyrovnania, ktoré sa neuskutočnilo skutočným plnením, ale započítaním
vzájomnýchpohľadávokveriteľaadlžníka.Započítaniesamôžeuskutočniťbuďjednostrannýmprávnym

úkonom dlžníka alebo veriteľa, alebo ich dohodou. Započítanie spočíva v tom, že vzájomné pohľadávky,
plnenie ktorých je rovnakého druhu, zanikne započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z
účastníkov urobí prejav smerujúci k započítaniu. Započítanie možno vykonať aj bez súhlasu, ba aj proti
vôli druhej strany. K zániku pohľadávky započítaním nedochádza automaticky, ale na základe prejavu
vôle. Započítaniu teda musí predchádzať tzv. kompenzačný prejav, teda prejav vôle smerujúci k
započítaniu vzájomných pohľadávok. Tento prejav vôle musí spĺňať všetky podmienky vyžadované pre

platnosť správneho úkonu (§ 37 Občianskeho zákonníka). Akýkoľvek prejav vôle druhého účastníka,
vrátane prejavu nesúhlasu, je právne irelevantný. Preto na ochranu toho účastníka, ktorý je už z takejto
kompenzácii vylúčený, zákon zakazuje jednostranný zápočet tých pohľadávok, ktorých započítaním
sa jeho ekonomické, resp. právne postavenie zhoršilo (§ 581 Občianskeho zákonníka). Prejav vôle
obsahujúci jednostranné započítanie je adresovaným právnym úkonom, ktorý musí byť doručený druhej

strane.

Započítací prejav nemusí mať písomnú formu, a to ani v tom prípade, že ide o započítanie pohľadávok
z písomných zmlúv, pre zmenu ktorých zákon vyžaduje písomnú formu. Prejav vôle smerujúci k
započítaniu však musí byť dostatočne určitý (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka), t. j., musí z neho

vyplývať, akej pohľadávky sa týka, v akej výške sa započítanie uplatňuje a proti akej pohľadávke veriteľa
smeruje, prípadne, v akej výške tieto pohľadávky zanikajú.

Započítaciu námietku je možné vzniesť kedykoľvek v priebehu súdneho konania, ba dokonca aj v
priebehu exekúcie. Pred vznesením námietky započítania vzájomnej pohľadávky nemusí byť táto

pohľadávka judikovaná, t. j. priznaná súdnym rozhodnutím, môže teda ísť nielen o pohľadávku
vyplývajúcu z právneho úkonu, ale aj o pohľadávku opierajúcu sa o inú skutočnosť, teda aj mimo
záväzkovú zodpovednosť za škodu. Je povinnosťou súdu posúdiť dôvodnosť jednostrannej námietky
započítania, a teda zistiť, či tvrdená pohľadávka vznikla, či bol skutočne urobený a doručený
kompenzačný prejav vôle a či a kedy sa obe pohľadávky stretli a v akom rozsahu. Spornosť

započítavanej pohľadávky nezbavuje súd povinnosti zisťovať, či sú splnené predpoklady pre zánik
záväzku takýmto započítaním (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 22.6.2005 sp. zn. 20Cdo 1380/2004).

V preskúmavanej veci žalovaný nepreukázal, že by mal konkrétnu pohľadávku na náhradu škody
vo vzťahu k žalobcovi. Podobne nepreukázal, ba dokonca ani nekonkretizoval výšku tejto svojej

pohľadávky, ani to, kedy ju mal (telefonicky) uplatniť vo vzťahu k žalobcovi. Jeho tvrdenie o prejavení
započítacej námietky voči pohľadávke žalobcu je v rozpore s jeho tvrdeniami, ktoré v tejto veci uviedol v
priebehuprvostupňovéhokonania.Takvpodanomodporezodňa16.1.2012žalovanýtvrdil,žežalobcovi
nič nedlhuje. Na pojednávaní dňa 27.9.2012 žalovaný najprv prehlásil, že uznáva nárok žalobcu a že
je ochotný uzavrieť súdny zmier. Následne skorigoval svoju výpoveď tak, že s výnimkou sumy 4.187,05

eur mal výhrady voči uplatňovaniu ďalších nárokov „z titulu zmluvných pokút a podobne“. Z toho i možno
usúdiť, že výhrady mal len proti zmluvným pokutám a úrokom z omeškania, nie však proti sume 4.178,05
eur. Uznal, že mal takéto vozidlo na leasing a že ho vrátil leasingovej spoločnosti, ale nevedel sa vyjadriť
k podrobnostiam týkajúcim sa zmluvného vzťahu medzi účastníkmi. Dodatočne zmenil svoju obranu
a začal tvrdiť, že „len nedávno“ sa mal dozvedieť skutočnosť, že vozidlo sa odovzdalo leasingovej

spoločnosti aj s nákladom, a to s troma paletami alkoholu. V priebehu prvostupňového konania netvrdil,
že by v minulosti bol žalovaný urobil započítací prejav voči pohľadávke žalobcu, ani to, aká škoda má
žalovanému v tejto súvislosti vzniknúť.

Napriek riadnemu poučeniu podľa § 120 ods. 4 O.s.p. o tom, že všetky dôkazy a skutočnosti musí

predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa
končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súdneprihliadne, žalovaný v priebehu prvostupňového konania nenavrhol vykonať žiadne dôkazy a netvrdil
žiadne iné skutočnosti, než boli skôr uvedené. V dôsledku toho na jeho, inak nekonkretizovaný návrh
na doplnenie dokazovania výsluchom neoznačených svedkov, nemôže odvolací súd prihliadať.

Ďalej možno konštatovať, že podľa obsahu spisu žalovaný mohol teoreticky urobiť svoj započítací prejav
v období od svojho výsluchu pred prvostupňovým súdom dňa 27.9.2012 do podania odvolania proti
rozsudku dňa 9.5.2013. Z obsahu odvolania nie je možné vyvodiť, že by samotné odvolanie obsahovalo
takúto započítaciu námietku. Žalovaný v odvolaní len informuje súd o tom, že takéto započítanie už

urobil niekedy v bližšie nekonkretizovanom čase v minulosti.

Za tohoto stavu nemožno mať za preukázané, že by žalovaná spoločnosť mala vo vzťahu k žalobkyni
vlastnú pohľadávku na náhradu škody, ktorej výška by dokonca bola totožná s výškou pohľadávky
uplatňovanej podanou žalobou, ani to, že by žalovaný vzniesol takúto námietku započítania a teda
ju žalobcovi doručil, resp. iným reálne preukázaným spôsobom oznámil. Keďže naviac žalovaný

nespochybňuje v podanom odvolaní prisúdený nárok, ani čo do dôvodu, ani čo do výšky, sú splnené
predpoklady na potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

Odvolací súd potvrdil aj výrok o náhrade trov prvostupňového konania, ktorý ako výrok závislý bol
dotknutý podaním odvolania vo veci samej. Keďže je však odvolací súd viazaný podaným odvolaním

aj v časti týkajúcej sa trov prvostupňového konania a keďže odvolanie žalovaného nespochybňuje
výšku priznanej náhrady trov, či jednotlivých položiek, musel byť bez ďalšieho potvrdený aj tento výrok
rozsudku.

Úspech v odvolacom konaní mal žalobca. Preto mu v súlade s §142 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p. vzniklo

právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov odvolacieho konania. Žalobcovi v jeho priebehu
však žiadne trovy nevznikli. Preto mu nevzniklo ani právu na náhradu týchto trov.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.