Rozsudok ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Judgement was issued on Monday, August 18, 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 15C/15/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112216635
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Malý

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2112216635.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Malým, v právnej veci navrhovateľa: H.,

zastúpený Y., proti odporkyni: U., zastúpená JUDr. Tiborom Elzerom, advokátom so sídlom Hlavné nám.
7, Nové Zámky, o zaplatenie 11.268,00 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľjepovinnýzaplatiťodporkynináhradutrovkonaniavovýške1.197,42€,atodotrochdníodo
dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku k rukám JUDr. Tibora Elzera, právneho zástupcu odporkyne.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom doručeným dňa 17.8.2012 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by
súd zaviazal odporkyňu povinnosťou zaplatiť mu sumu 5.643,00 € spolu s úrokom z omeškania vo

výške 9,0% ročne od 1.1.2011 do zaplatenia, a trovy konania. Uviedol že odporkyňa je výlučnou členkou
Bytového družstva v Trnave, a nájomníčkou bytu na ul. P.; výlučnou členkou družstva sa stala zo zákona
vzhľadom k úmrtiu spoločného člena Y. dňom 4.4.2005. Uznesením Krajského súdu v Trnave sp.zn.
9CoD/41/2009-213 (právoplatnosť nadobudlo dňa 24.03.2010) bolo potvrdené uznesenie Okresného
súdu Trnava sp.zn. D 1101/2005, Dnot 105/2005-177 vo veci prejednania dedičstva po nebohom Y.
ktorý zomrel 4.4.2005. Na základe uvedených rozhodnutí pripadol navrhovateľovi pätinový podiel z
polovice zostatkovej hodnoty členského podielu v Bytovom družstve Trnava, viažuceho sa k bytu na ul.

P., t.j. vo výške 10.335,08 Sk, a vo všeobecnej cene ku dňu smrti poručiteľa vo výške 850.000,- Sk -
trhová hodnota pätinového podielu z polovice zostatkovej hodnoty členského podielu viažuceho sa k
predmetnému bytu pripadajúca na navrhovateľa ako dediča zo zákona predstavuje podľa uznesenia
súdu 170.000,- Sk (1/5-na z 850.000,- Sk) / 5.643,00 €. Navrhovateľ odporkyni v novembri 2010
adresoval výzvu na zaplatenie žalovanej sumy, odporkyňa však napriek viacerým jednaniam nie je
ochotná vyplatiť navrhovateľovi jeho dedičský podiel.
K návrhu priložil navrhovateľ list odporkyni zo dňa 22.11.2010, Uznesenie Krajského súdu v Trnave

č. 9CoD/41/2009-213 zo dňa 28.1.2010, Uznesenie Okresného súdu Trnava č. D 1101/2005, Dnot
105/2005-177 zo dňa m30.10.2008.

Súd si pre svoje rozhodnutie zadovážil ďalej oznámenie Bytového družstva so sídlom v Trnave zo
dňa 1.10.2012, zápisnicu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 31.3.1989, Stanovy Bytového
družstva so sídlom v Trnave, výpis z rozsudkov súdov, oznámenie Bytového družstva so sídlom v Trnave
zo dňa 22.11.2013, mailové oznámenie Bytového družstva so sídlom v Trnave zo dňa 4.10.2013, zmluvu

o postúpení pohľadávky uzavretú medzi H. ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom zo dňa
4.3.2014 (ktorej predmetom je pohľadávka postupcu vo výške 5.643,00 € voči odporkyni), oznámenie o
postúpení pohľadávky zo dňa 4.3.2014 s podacím lístkom, spis tunajšieho súdu sp.zn. 20D/1101/2005.Odporkyňa sa k návrhu vyjadrila -cestou svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu dňa
18.12.2012 v ktorom uviedla že s návrhom nesúhlasí, nepovažuje ho za dôvodný. Je pravdou
že odporkyňa v zmysle uznesenia Okresného súdu Trnava sp.zn. D 1101/2005 nadobudla 1/2-cu

zostatkovej hodnoty členského podielu v Bytovom družstve v Trnave k bytu č. XX nachádzajúcom na
ul. S., vo výške 10.335,08 Sk, ako i vo výške všeobecnej ceny 850.000,- Sk titulom zaniknutého a
nevyporiadaného BSM - v zmysle uvedeného uznesenia zvyšnú 1/2-cu zostatkovej hodnoty členského
podielu v Bytovom družstve k bytu v sume 10.335,08 Sk, ako i zvyšnú všeobecnú cenu vo výške
850.000,- Sk nadobudli zákonní dedičia rovnakým dielom (G. navrhovateľ H.) - navrhovateľ však

požaduje čiastku 5.643,00 € len od odporkyne. Naviac doposiaľ nie je vyriešená ani otázka kto je
nájomníkom bytu, nakoľko odporkyňa užívajúca byt so svojim synom má uhrádzať náklady spojené s
užívaním bytu menom poručiteľa. Odporkyňa nemá záujem stať sa nájomníčkou bytu, ale má záujem
vyriešiť si svoju bytovú otázku tým že byt spoločne odpredá s dedičmi, k čomu je však potrebné vyriešiť
otázku nájmu, preto je potrebné zistiť kto bol určený (na základe uznesenia Okresného súdu Trnava
sp.zn. D 1101/2005, a v súlade so Stanovami Bytového družstva v Trnave) za nájomcu bytu resp. na

koho prešli členské práva, akým právnym titulom a kedy. Podľa odporkyne ona nie je nájomníčkou bytu
i keď ho užíva, nakoľko nedisponuje nájomnou zmluvou s Bytový družstvom v Trnave, nájomnú zmluvu
neuzavrela a ani nemá záujem uzavrieť. Odporkyňa ďalej uviedla že o byt nemá záujem, je ochotná
previesť svoj podiel na iného dediča ktorý ju vyplatí, resp. aby všetci dedičia spoločne odpredali tento byt
(pokiaľ žiaden z nich nemá záujem k nemu získať právo výlučného nájmu); odporkyňa nemá dostatok

finančných prostriedkov aby byt ako celok nadobudla. Hodnota bytu bola určená v roku 2005 dohodou
podľa predpokladanej trhovej ceny, ale vzhľadom na pokles cien za ostatné roky je i sporná otázka
hodnoty bytu - podľa odporkyne byt nemá takú trhovú hodnotu aká bola stanovená v roku 2005.

Navrhovateľsavovecivyjadrilďalšímpodanímdošlýmsúdudňa28.5.2013vktoromuviedolžepovažuje

odporkyňu za osobu na ktorú prešiel členský podiel v bytovom družstve aj nájom bytu na ul. P. a za
osobu ktorá je povinná všeobecnú hodnotu časti členského podielu pripadajúceho poručiteľovi Y. uhradiť
jeho dedičom (teda aj navrhovateľovi); odporkyňa sama užíva predmetný byt, je jedinou nájomkyňou a
jedinou členkou BD v Trnave. V ďalšom poukázal na judikát R 26/1990, a na znenie § 707 Občianskeho
zákonníka (§ 177 a 180 Občianskeho zákonníka v predchádzajúcom znení). Odporkyňa vzhľadom k

tomu že jej bývalý manžel Y. zomrel (pričom si do troch rokov nevyporiadali BSM) sa stala výlučnou
členkou BD Trnava a výlučnou nájomkyňou bytu - ostatní dedičia po zomrelom Y. majú len nárok na
zaplatenie tzv. vyporiadacej hodnoty členského podielu pripadajúceho na Y. na základe trhovej ceny
bytu tak, ako je to uvedené v rozhodnutí o dedičstve. Povinnou osobou na výplatu čiastok uvedených
v rozhodnutí o dedičstve je odporkyňa, nakoľko sa stala zo zákona výlučnou členkou BD v Trnave a

výlučnou nájomkyňou predmetného bytu; nikto iný ani nikto z dedičov nie je po Y. členom družstva a
nájomcom bytu.

Bytové družstvo so sídlom v Trnave sa k veci vyjadrilo listom zo dňa 22.11.2013 v ktorom uviedlo že
dňa 28.10.2013 im bolo doručené právoplatné osvedčenie o dedičstve č. D/1101/2005 po poručiteľovi

Y. na základe ktorého sa dedičmi zostatkovej hodnoty členského podielu v Bytovom družstve so sídlom
v Trnave k družstevného bytu na ul. P. ku dňu jeho smrti vo výške 343,06 €, a vo všeobecnej cene ku
dňu jeho smrti vo výške 28.214,83 €, stali deti poručiteľa G.. V zmysle § 707 Občianskeho zákonníka
ak ide o družstevný byt zanikne smrťou jedného z manželov spoločný nájom bytu manželmi, a ak sa
právo na družstevný byt nadobudlo za trvania manželstva, zostáva členom družstva pozostalý manžel

a jemu patrí členský podiel. Spoločné členstvo v bytovom družstve a spoločný nájom družstevného bytu
titulom dedenia nemôže zo zákona prejsť na viacerých dedičov. Uvedený byt bol pridelený za trvania
manželstva Y. čím vzniklo spoločné členstvo v bytovom družstve a spoločný nájom v predmetnom byte.
Nakoľko po smrti Y. zdedili 1/2-cu zostatkovej hodnoty členského podielu viacerí dedičia, pre Bytové
družstvo je takého dedičské osvedčenie neakceptovateľné; riešením je dohoda dedičov o vyrovnaní sa

s členským podielom.

Na pojednávaní konanom dňa 22.1.2014 splnomocnený zástupca navrhovateľa uviedol že by odporkyňa
-na ktorú prešlo právo na užívania členského podielu po zomrelom Y. v celom rozsahu bytu- mala
previesť členské práva a povinnosti na nejakú inú osobu a z tohto výťažku uspokojiť 1/10 navrhovateľa

a prípadne aj ďalších jeho spoludedičov.
Na pojednávaní konanom dňa 22.1.2014 právny zástupca odporkyne uviedol že odporkyňa nedisponuje
možnosťou previesť členské práva a povinnosti k bytu, nakoľko členské práva a povinnosti k bytu po
smrti Y. boli nevyporiadané, nakoľko v čase jeho smrti už odporkyňa nebola manželkou Y. - v konanío prejednaní dedičstva táto otázka nebola vyriešená; z uvedeného dôvodu sa necíti byť odporkyňa
oprávnená previesť členské práva a povinností, a necíti sa byť pasívne legitimovaná v konaní.

Na pojednávaní konanom dňa 5.3.2014 svedok J. (splnomocnený za Bytové družstvo so sídlom v
Trnave) uviedol že dňa 31.3.1989 bol bytovým družstvom pridelený na základe zápisnice o odovzdaní
a prevzatí bytu byt nachádzajúci sa na S., a to Y. a jeho manželke U. čím vzniklo spoločné
členstvo manželov k uvedenému bytu. Byt je momentálne stále vo vlastníctve bytového družstva, jeho
nájomkyňou je t.č. U.. Po pridelení bytu sa Y. rozviedli a následne Y. už po rozvode manželstva zomrel,

pričom do smrti Y. neprišlo k vyrovnaniu, resp. vyporiadaniu členských podielov. Následne prebehlo
dedičské konania po Y.i ktorého predmetom bola zostatková hodnota členského podielu, pričom polovica
zostatkovej hodnoty ostala U. a polovička členského podielu po Y. bola predmetom dedičského konania
anadobudlijudedičia-5detí.PodľasvedkaU.nemôžebyťpovažovanázapozostalúmanželkuvzmysle
§ 707, ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko v čase smrti Y. nebola už jeho manželkou; právo užívať
byt síce má U., avšak čo sa týka práva disponovať s členským podielom toto má len v jednej polovici,

druhá polovica po Y. vyporiadaná nebola - z uvedených dôvodov, ak by byt U. previedla, takýto prevod
by mohol byť napadnutý z dôvodu jeho neplatnosti, nakoľko U. disponuje možnosti nakladať iba s jednou
polovicou hodnoty členského podielu (jediným možným riešením ako by mohla U. s bytom nakladať je
dohoda piatich detí Y. o prevode členského podielu tak, aby U. mala celý členský podiel, a následne by
mohlakbytupreviesťčlensképrávaapovinnosti,avyporiadaťsasrodičmi).Nazáversvedokzdôrazňuje

že na daný prípad sa nevzťahuje možnosť postupu podľa § 707, ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko
U. nie je pozostalou manželkou po Y.Na záver svedok uviedol že v spise ohľadom predmetného bytu sa
nachádzajú len dokumenty o pridelení bytu - žiadne ďalšie doklady sa v spise nenachádzajú, nakoľko
nikto neoznámil ani rozvod manželstva, ani smrť JC.Na otázky splnomocneného zástupcu navrhovateľa
svedok uviedol že pod pojmom členský podiel sa rozumie účtovná hodnota členského podielu vyjadrená

v peniazoch, od ktorého je potrebné rozlišovať trhovú hodnotu členského podielu. Členkou bytového
družstva je U., pričom však má možnosť disponovať s polovicou členského podielu, nakoľko nebola
pozostaloumanželkou;detipoporučiteľoviniesúčlenmi,nakoľkočlenmidružstvamôžubyťspoločneiba
manželia - poručitelia majú polovicu členského podielu po Y. Je potrebné rozlišovať členstvo v družstve,
ktorá je „pojmom imaginárnym“ (vyjadruje napr. práva a povinnosti), a pojem členský podiel, ktorý je

hodnotou vyjadrenou v peniazoch (je vecou).

Navrhovateľ -cestou svojho splnomocneného zástupcu- podaním došlým súdu dňa 17.3.2014 navrhol
rozšírenie návrhu / požiadal aby súd pripustil zmenu petitu návrhu tak, že uloží odporkyni povinnosť
zaplatiť mu sumu 11.286,00 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,0% ročne od 1.1.2011 do

zaplatenia, a trovy konania.
Uznesením č. 15C/15/2012-60 zo dňa 7.7.2014 súd pripustil zmenu petitu návrhu v nasledovnom znení:
„Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 11.286,00 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,0% ročne od 1.1.2011 do zaplatenia, a trovy konania.“

Na pojednávaní konanom dňa 18.8.2014 splnomocnený zástupca navrhovateľa uviedol že na súdený
prípad sa vzťahuje § 707, ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko Y. a odporkyňa získali byt na ulici S.,
ktorého sa stali spoločnými nájomcami a spoločnými členmi v družstve. Následne -aj keď ich manželstvo
bolo rozvedené- tým neskončil spoločný nájom ani spoločné členstvo v družstve - toto skončilo až
smrťou Y. v apríli 2005. Na základe uvedeného v zmysle § 707, ods. 2, a § 853 (ktorý rieši analógiu

práva) Občianskeho zákonníka sa výlučnou nájomkyňou a členkou družstva stala odporkyňa. Je zrejmé,
že právo disponovať s členským podielom má iba odporkyňa (ktorá by v prípade ak nemá peniaze
mala previesť byt a získať za neho odplatu, a následne vyplatiť dedičov - deti zomrelého Y.). Poukázal
na skutočnosť že smrťou Y. sa vlastníčkou členského podielu sa stala odporkyňa (ako jeho bývala
manželka), a členský podiel prešiel na ňu - je preto povinná vyplatiť dedičov Y.; čo sa týka ceny

členského podielu, tento bol určený v rámci ohodnotenia v dedičskom konaní pri zomrelom Y.. Podľa
navrhovateľa jedinou osobou ktorá má vyplatiť potomkov Y. je odporkyňa ako jeho bývalá manželka,
nakoľko potomkovia Y. nemôžu byť ani spoločnými nájomcami bytu, ani spoločnými členmi družstva.
Na pojednávaní konanom dňa 18.8.2014 právny zástupca odporkyne uviedol že nesúhlasí s aplikáciou
§ 707, ods. 2 Občianskeho zákonníka na súdený prípad. Je pravdou že Y. a odporkyňa nadobudli

predmetný družstevný byt za trvania manželstva, toto manželstva následne bolo rozdelené, pričom
po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o rozvode Y. zomrel. Dedičstvo po Y. bolo prejednávané v
dedičskom konaní 20D 1101/2005, ktorého však odporkyňa nebola účastníčkou - ani ňou byť nemohla,
nakoľko ako rozvedená nebola dedičkou po zomrelom Y.. Druhá veta § 707, ods. 2 Občianskehozákonníkahovoríovyporiadaníčlenskéhopodielupreprípadsmrtijednéhozmanželov,totoustanovenie
však nepočíta s osobou ktorá s pozostalým bola v manželstve, ale manželstvo bolo rozvedené; na
uvedený prípad nie je možné použiť ani žiadnu analógiu. Z uvedených dôvodov nie je možné zaviazať

odporkyňu povinnosťou vyplatiť členský podiel dedičom po Y..
Na pojednávaní konanom dňa 18.8.2014 odporkyňa na otázky splnomocneného zástupcu navrhovateľa
uviedla že byt bol pridelený dňa 31.3.1989, v tom čase trvalo jej manželstvo s Y., manželstvo bolo
rozvedené dňom 14.4.1998, Y. zomrel dňa 4.4.2005. Odporkyňa v uvedenom byte doposiaľ býva, všetky
platby platí ona (žiadala aby sa na platbách podieľali aj dedičia po Y. čo však títo odmietli); byt užíva

odporkyňa s jedným zo synov Y.. Odporkyňa sa snaží riešiť situáciu - viackrát navštívila bytové družstvo,
kde však vždy bola usmernená tak, aby sa na prípadnom odpredaji dohodla s dedičmi po Y.

Splnomocnený zástupca navrhovateľa v záverečnej reči poukázal na judikát NS SR podľa ktorého
ustanovenie§180,ods.2Občianskehozákonníka(teraz§707,ods.2)sapoužijeobdobneajnaprípady,
vktorýchzatrvaniamanželstvabolonadobudnutéprávonadružstevnýbytmanželmiktorýchmanželstvo

zaniklo rozvodom, a do smrti jedného z rozvedených manželov nedošlo medzi nimi k dohode alebo k
rozhodnutiu súdu o zrušení práva kto z nich bude ako člen družstva byt užívať.
Právny zástupca odporkyne v záverečnej reči poukázal na skutočnosť, že nebola splnená jedna zo
základných podmienok - a to nadobudnutie členstvo po zomrelom Y., nakoľko táto otázka v dedičskom
konaní nebola riešená, a tiež nebola riešená otázka komu pripadol členský podiel. Vo veci nie je možné

použiť ustanovenie § 707, ods. 2 Občianskeho zákonníka - navrhuje aby súd návrh zamietol.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a jeho splnomocneného zástupcu, odporkyne
a jej právneho zástupcu, oboznámením sa s vyjadreniami účastníkov, výsluchom svedka JUDr.
J., oboznámil sa s listinnými dôkazmi uvedenými vyššie, s obsahom spisu tunajšieho súdu sp.zn.

20D/1101/2005, ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
PočastrvaniamanželstvaY.aodporkyneimboldňa31.3.1989pridelenýdružstevnýbytnaS.Manželstvo
Y. a odporkyne bolo právoplatne rozvedené dňa 14.4.1998.
Dňa 4.4.2005 Y. (bývalý manžel odporkyne, otec navrhovateľa) zomrel; dedičmi po Y. bolo jeho päť detí
(vrátane navrhovateľa a H., odporkyňa -ako bývalá manželka- dedičkou nebola).

Navrhovateľovi pripadol v dedičskom konaní po Y. podiel 1/5-na z polovice zostatkovej hodnoty
družstevného bytu, ktorý sa nachádza na ul. P.; H. zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 4.3.2014
postúpil na navrhovateľa svoju (údajnú) pohľadávku voči odporkyni z titulu nároku na vyplatenie 1/5-ny
z polovice zostatkovej hodnoty družstevného bytu, ktorý sa nachádza na ul. P.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká

právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 703, ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich

stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.

Podľa § 705, ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme
bytu, súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí,
ktorý z manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca.

Aknadobudolprávonauzavretiezmluvyonájmedružstevnéhobytujedenzrozvedenýchmanželovpred
uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu
z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch
spoločného nájmu družstevného bytu rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh
jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom

bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve.

Podľa § 707, ods. 2, prvá a druhá veta Občianskeho zákonníka ak ide o družstevný byt, zanikne smrťou
jedného z manželov spoločný nájom bytu manželmi. Ak sa právo na družstevný byt nadobudlo za trvania
manželstva, zostáva členom družstva pozostalý manžel a jemu patrí členský podiel; na to prihliadne súd

v konaní o dedičstve.Podľa § 853, ods. 1 Občianskeho zákonníka občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené
ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom
aj účelom im najbližšie.

Podľa R 14/1978: Tým, že sa určí, kto bude ako člen družstva byť ďalej užívať, rieši sa aj otázka
členského podielu, ktorý pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva bude musieť pripadnúť tomu,
kto sa stal užívateľom bytu ako člen družstva.
Podľa R 46/1972: Členstvo v stavebnom bytovom družstve a právo užívať byt môže prejsť smrťou

užívateľa družstevného bytu, ktorý nebol v spoločnom užívaní manželov (§172, ods. 2 Občianskeho
zákonníka) len na jedného dediča poručiteľa, ktorému pripadol členský podiel, alebo na dvoch dedičov,
ak sú manželmi (§172, ods. 2 Občianskeho zákonníka). V konaní o dedičstve je v takom prípade
rozhodnutím štátneho notárstva (teraz súdu) riešené, kto z dedičov nadobúda členský podiel poručiteľa
v stavebnom bytovom družstve, prípadne ako sa dedičia vyporiadajú ohľadne náhrady zostatkovej
hodnoty tohto podielu. Dôsledky vyplývajúce z nadobudnutia členského podielu pre vznik členstva v

družstve a pre prechod práva užívať byt nie sú predmetom rozhodovania v konaní o dedičstve.
Podľa R 34/1983 (s. 211-212): K dedeniu členského podielu: Ak byt užívali na základe práva spoločného
užívania manželia, ktorým svedčilo aj spoločné členstvo v družstve, okamžikom smrti jedného z nich
spoločné členstvo zaniká a jediným užívateľom sa stáva pozostalý manžel, ktorý zostáva členom
družstva a ktorému pripadá členský podiel. Ak dôjde k úmrtiu člena SBD pred uzavretím dohody o

odovzdaní a prevzatí bytu, vzťahuje sa na pozostalého manžela § 180, ods. 2, druhá veta Občianskeho
zákonníka. Členstvo prechádza na toho z dedičov, ktorému pripadá členský podiel podľa výsledkov
konania o dedičstve, prípadne len základný členský vklad. Ani splatením členského podielu nevzniká
ešte právo spoločného užívania bytu manželmi, ani spoločné členstvo v družstve.

Spoločný nájom bytu manželmi môže vzniknúť len medzi manželmi, ak spolu trvale žijú - vzniká zo
zákona, aj keď nájomná zmluva bola uzavretá len jedným z manželov; pri nájme družstevných bytov má
vznik spoločného nájmu bytu manželmi za následok aj vznik spoločného členstva v družstve.
Rozvod manželstva nemá spravidla za následok zánik práva spoločného nájmu bytu - dochádza
k tomu len pri tých družstevných bytoch, v ktorých bol členom družstva iba jeden z manželov; v

ostatných prípadoch sa na zánik spoločného nájmu bytu manželmi vyžaduje rozhodnutie súdu o
zrušení spoločného užívania. V prípadoch ak boli manželia spoločnými nájomcami a spoločnými členmi
družstva, sa rozvedení manželia môžu dohodnúť ako budú pokračovať v užívaní bytu, najmä či jeden
z nich prenechá druhému výlučné nájomné právo a tým aj výlučné členstvo v družstve; nemôžu sa
dohodnúť na tom že naďalej budú spoločnými nájomcami družstevného bytu (hoci už nie sú manželmi).

Ak sa manželia nedohodnú, zruší súd na návrh jedného z nich spoločný nájom a rozhodne aj o tom ktorý
z nich bude ako člen družstva naďalej nájomcom bytu, čím zanikne aj spoločné členstvo rozvedených
manželov v družstve - po zániku spoločného členstva sa rozvedení manželia vyporiadajú o hodnote
členského podielu.
Ak bol byt v spoločnom nájme manželov a jeden z nich zomrie, spoločný nájom zanikne a jediným

nájomcom sa stane pozostalý manžel (jedná sa teda o redukciu spoločného nájmu bytu na individuálny
nájom pozostalého manžela) - ak sa právo na družstevný byt nadobudlo počas manželstva, zostáva
členom družstva, a teda aj výlučným nájomcom družstevného bytu, pozostalý manžel, ktorému patrí aj
členský podiel (na túto skutočnosť súd prihliadne v konaní o dedičstve).
Ustanoveniami Občianskeho zákonníka sa spravujú aj tie občianskoprávne vzťahy, ktoré právne

predpisy výslovne neupravujú - myslia sa tým však predovšetkým napr. vzťahy vzniknuté na základe
nepomenovaných (inominátnych) zmlúv, na občianskoprávne vzťahy zákonom iba rámcovo upravené,
prípadne právne vzťahy vzniknuté pred účinnosťou nového právneho predpisu alebo jeho novely;
použitie analógie neprichádza do úvahy pri právnych normách s taxatívnym výpočtom. Právny predpis
sa použije na právom výslovne neupravený prípad, ktorý sa od prípadov výslovne upravených odlišuje

iba sekundárnymi a menej podstatnými znakmi (analógia legis).

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť.
Navrhovateľ totiž svoj údajný nárok voči odporkyni odvodzuje zo skutočnosti, že odporkyňa sa stala
členkou bytového družstva a nadobudla členský podiel po zomrelom Y. ktorého bola (v čase jeho smrti)

bývaloumanželkou,anavrhovateľ(aH.,ďalšízdedičov,ktorýpostúpilsvoju„pohľadávku“vočiodporkyni
na navrhovateľa) dedičom (syn JC.). Podľa názoru súdu však neexistuje právny titul, na základe ktorého
byodporkyňamalapovinnosťvyplatiťnavrhovateľa-niejetotižmožnévdanomprípadepoužitiepostupu
podľa § 707, ods. 2 Občianskeho zákonníka (a to ani pri použití analógie v zmysle § 853, ods. 1Občianskeho zákonníka, nakoľko otázka prechodu členstva a členského podielu je pre prípad smrti
jedného z členov zákonom riešená!), nakoľko odporkyňa v čase smrti Y. nebola „pozostalou manželkou“
- bola „bývalou manželkou“, na ktorú časť členského podielu Y. nijakým spôsobom neprešla, keď táto

otázka nebola riešená v dedičskom konaní po Y.Je síce pravdou, že Y. a odporkyni vznikol spoločný
nájom bytu manželmi, keďže byt im bol pridelený za trvania manželstva (§ 703, ods. 1 Občianskeho
zákonníka), ale po rozvode manželstva neboli členské vzťahy, a otázka prechodu členského podielu
medzi bývalými manželmi nijakým spôsobom vyriešená, a to ani dohodou, ani rozhodnutím súdu - z
uvedeného je zrejmé, že nie je možné t.č. určiť, kto nadobudol po rozvode manželstva členské práva,

resp. členský podiel, preto ani nie je možné od odporkyne požadovať jeho výplatu (nakoľko ho nevlastní,
nemôže s ním ani disponovať). Naviac, odporkyňa trvalo deklaruje že o členstvo a o nadobudnutie
členského podielu po Y.i nemá záujem!
Podľa názoru súdu je nevyhnuté, aby právni nástupcovia po zomrelom Y. a odporkyňa sa na ďalšom
členstve v družstve a na prechode členského podielu po rozvode manželstva Y. a odporkyni dohodli,
resp. požiadali o rozhodnutie súd - až ak bude judikované nadobudnutie členského podielu odporkyňou

vznikne titul na zaplatenie náhrady dedičom po Y..
Z uvedených dôvodov súd návrh ako nedôvodný, resp. podaný predčasne, zamietol.
Súdrozhodolonáhradetrovkonaniavzmysleustanovenia§142,ods.1Občianskehosúdnehoporiadku
v spojení s § 149, ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a v súlade s § 10 a § 16 vyhlášky MS SR č.
655/2004 Z.z. tak, že úspešnej odporkyni priznal náhradu trov konania v sume 1.197,42 €, a to za právne

zastupovanie, za 3 hlavné úkony právnej pomoci (z predmetu sporu 5.643,00 €) po 190,86 € , za 2 úkony právnej pomoci po 47,72 € {1/4-na zo sumy 190,86 €} , za 1 hlavný úkon právnej pomoci (z predmetu sporu 11.286,00 €) po 270,53 €, 2x
režijný paušál po 7,41 € , 1x režijný paušál po 7,81 €, 3x režijný paušál po
8,04 € , 4x náhrada za stratu času za cestu Nové Zámky - Trnava a späť

(pojednávanie konané dňa 14.10.2013) po 13,01 , 12x náhrada za stratu
času za cestu Nové Zámky - Trnava a späť (pojednávania konané dňa 22.1.2014, 5.3.2014, 18.8.2014)
po 13,40 , proti procesne neúspešnému navrhovateľovi.
Súd nepriznal právnemu zástupcovi odporkyne trovy právneho zastupovania za 3/4-ny účtovaného
právneho úkonu za účasť na pojednávaní dňa 14.10.2013, nakoľko toto pojednávanie bolo odročené

bez prejednania veci a v zmysle § 14, ods. 5 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. patrí za tento právny
úkon iba vo výške 1/4-ny odmeny.
Ďalšie trovy konania a právneho zastúpenia uplatnené a účtované neboli.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiujemožnépodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručenia,kuKrajskému

súdu v Trnave, cestou podpísaného súdu, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42, ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.