Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, August 25, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 2T/78/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414010214
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Grendárová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2014:1414010214.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Grendárovej a

prísediacich sudcov Valérie Haraslínovej a Marty Gulíškovej, na hlavnom pojednávaní konanom dňa
25.augusta 2014 v Bratislave

r o z h o d o l :

obžalovaný S. Z. É. F. A. J. M. : nar. XX.XX.XXXX v Bratislave, tr-
vale bytom Bratislava, V. Z.-
B. Č.. XX, prechodne bytom Brati-
slava, Š. S. Č.. XX

u z n á v a s a z a v i n n é h o , že

po tom, čo si dňa 27.decembra 2013 od nestotožnenej osoby kúpil za 60,-- Euro dve zatavené
striekačky a papierovú skladačku obsahujúce pervitín tieto mal u sebe až do 15:50 hod. toho istého
dňa, kedy spozoroval policajnú hliadku a tieto striekačky a skladačku odhodil na zem, ktoré následne

polícia zaistila obhliadkou miesta činu, pričom znalci Krimanalisticko-expertízneho ústavu Policajného
zboru Bratislava zistili, že zatavená zrezaná injekčná striekačka s modrým piestikom obsahovala
346 mg materiálu s obsahom metamfetamínu s priemernou koncentráciou účinnej látky 75,8 %
hmotnostného,ktorépredstavuje7až26obvyklejednorazovýchdávokdrogyzatavenázrezanáinjekčná
striekačka so zeleným piestikom obsahovala 659 mg materiálu s obsahom metamfetamínu s priemernou
koncentráciou účinnej látky 74,7 % hmotnostného, ktoré predstavuje 12 až 49 obvykle jednorazových
dávok drogy a papierová skladačka obsahovala 248 mg materiálu s obsahom metamfetamínu s
priemernou koncentráciou účinnej látky 75,9 % hmotnostného, ktoré predstavuje až 5 až 19 obvykle

jednorazových dávok drogy.

T e d a

neprávnene kúpil a prechovával po akúkoľvek dobu psychotropnú látku

č í m s p á c h a l

zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/ Trestného zákona a za to sao d s u d z u j e :

Podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. j/ Trestného zákona

na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona sa výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá
a súčasne sa mu ukladá probačný dohľad na jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 51 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona sa obžalovanému ukladá obmedzenie spočívajúce v
zákaze požívania omamných a psychotropných látok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie - prečítaním výpovede obžalovaného a svedkov,

prečítal a oboznámil ostatné listinné dôkazy a po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo aj
v ich vzájomnom súhrne zistil a ustálil skutkový stav veci tak, ako ho uviedol vo výrokovej časti rozsudku.

Obžalovaný sa na hlavné pojednávanie, ktoré bolo nariadené na deň 25.august 2014 sa neustanovil.
Svoju neúčasť do otvorenia hlavného pojednávania neospravedlnil žiadnym spôsobom.

V čase nariadeného hlavného pojednávania - t. j. dňa 25.augusta 2014 nebol vo väzbe a ani vo výkone
trestu odňatia slobody v inej trestnej veci.

Podľa § 252 ods. 2 Trestného poriadku (ďalej Tr. por.) v neprítomnosti obžalovaného môže súd hlavné
pojednávanie vykonať, len ak súd má za to, že vec možno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania

dosiahnuť aj bez prítomnosti obžalovaného a pritom obžaloba bola obžalovanému riadne doručená a
obžalovaný bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, obžalovaný mal možnosť

vyjadriť sa o skutku, ktorý je predmetom obžaloby, pred orgánom činným v trestnom konaní a boli

dodržané ustanovenia o vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní a obvinený bol upozornený na
možnosť preštudovať spis a urobiť návrhy na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania,
obžalovaný bol na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti upozornený,
obhajca obžalovaného, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na
právne úkony je obmedzená, vyhlási, že netrvá na osobnom výsluchu obžalovaného.

Podľa § 252 ods. 3 Tr. por. hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného nemožno konať, ak je
vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody alebo ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovu-
jetrestodňatiaslobody,ktoréhohornáhranicaprevyšujedesaťrokov.Toneplatí,akobžalovanývýslovne
odmietol účasť na hlavnom pojednávaní alebo výslovne požiadal, aby sa hlavné pojednávanie konalo

v jeho neprítomnosti.

Obžaloba bola obžalovanému doručovaná zo strany súdu dňa 9.júla 2014 a túto prevzal osobne dňa
16.júla 2014 ako i 1.augusta 2014. O termíne hlavného pojednávania, ktoré bolo nariadené na deň
25.august 2014 mal vedomosť od 16.júla 2014. O skutku, ktorý je predmetom obžaloby mal možnosť sa

vyjadriť pred orgánom činným v trestnom konaní. V predmetnej veci bol vypočutý 9.apríla 2014. Vo veci
boli dodržané ustanovenia o vyšetrovaní a obžalovaný bol upozornený na možnosť preštudovať spis a
urobiť návrhy na doplnenie vyšetrovania.
Dňa 25.augusta 2014 obžalovaný nebol vo väzbe a ani vo výkone trestu odňatia slobody.

Dňa 25.augusta 2014 na hlavnom pojednávaní po tom, čo bol prokurátor vyzvaný v súlade s
ustanovením § 255 ods. 2 Tr.por., súhlasil, aby bolo hlavné pojednávanie vykonané v neprítomnosti
obžalovaného.

Súd zvýrazňuje, účasť obžalovaného na hlavnom pojednávaní je jeho právom a nie jeho povinnosťou a

štát by nemal zbytočne zasahovať do práv obžalovaného a nútiť ho k účasti na hlavnom pojednávaní,keď takúto možnosť mal a sám z vlastnej vôle ju nevyužil. Je to i v rozpore s právami každého občana
podľa Ústavy Slovenskej republiky ako Listiny základných ľudských práv a slobôd.
Je teda na obvinenom či využije svoje práva a teda, či sa osobne zúčastní na hlavnom pojednávaní.

Pokiaľ ide o hlavné pojednávanie, ktoré je ťažiskom a vyvrcholením procesu dokazovania, potom možno
vykonať hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného za splnenia podmienok obsiahnutých v
ustanovení- § 252 Tr. por.
Vzhľadom na vyššie uvedené, že do úvahy neprichádzali podmienky vylučujúce vykonanie hlavného

pojednávania v neprítomnosti obžalovaného - § 252 ods. 3, 4 Tr. por. súd v danom prípade mal za to,
že prejednaním veci na hlavnom pojednávaní i v neprítomnosti obžalovanej sa dosiahne cieľ, resp. účel
trestného konania, ktorý je

vyjadrený v ustanovení § 1 o predmete zákona, t. j. zákonným postupom náležite sa zistí trestný čin a
spravodlivo rozhodne o treste, pri rešpektovaní základných práv a slobôd fyzických osôb.

Súd vykonal dokazovanie v takej kvalite, ktorá vylúčila dôvodné pochybnosti rozsahu nevyhnutom pre
spravodlivé rozhodnutie.

Tým, že sa obžalovaný neustanovil osobne na hlavné pojednávanie i napriek upozorneniu, že súd

vykoná hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti (čiže o tejto skutočnosti mal vedomosť) jeho práva
v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku, ale ani Ústavy Slovenskej republiky porušené neboli.
Zákonodarca práve novelizáciou Trestného poriadku - účinnou od 1. septembra 2011 dokonca rozšíril
možnosť vykonať hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného do-
konca zvýšením hornej hranice trestnej sadzby - kde tiež mal za to, že nejde o obmedzovanie práv

obžalovaného, keďže naďalej sa predpokladala jeho vedomá neprítomnosť na hlavnom pojednávaní.

Obžalovaný v prípravnom konaní 9.apríla 2014 sa ku skutku kladenému za vinu priznal v celom rozsahu
tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Vypovedal, že pred Silvestrom roku 2013 sa
rozhodol kúpiť si pervitín. Keď ho mal u seba išiel po ulici Jána Smreka v Bratislave a vtedy uvidel

policajné motorové vozidlo. Keďže vedel, že má pri sebe pervitín tento odhodil pravou rukou na zem.
Policajtom oznámil, že predmetná vec, ktorá bola odhodená z jeho strany bol pervitín. Keďže doklady
totožnosti pri sebe nemal bol predvedený na políciu.
Pervitín užíval asi päť rokov, šňupal ho asi raz za mesiac. V skladačke a v striekačkách bolo 1,5 kubíka
- teda 15 čiar.

SvedkoviaQ.O.Ú.U.H.G.zhodnevypovedali,ževykonávalivpredmetnývečerslužbu.Keďprechádzali
po ulici X. W. v Bratislave - prichádzal ku nim obžalovaný, ktorý keď zbadal policajné motorové vozidlo
sa otočil a rýchlo kráčal preč. Z predmetného dôvodu obžalovaného skontrolovali a posunuli sa s autom
asi na dva metre. Počas toho ako vystupovali z motorového vozidla obžalovaný odhodil na zem nejaké

predmety do trávy a na chodník. Zároveň keď sa ho spýtali na obsah predmetov im odpovedal, že je to
pervitín. Doklady totožnosti pri sebe nemal preto bol predvedený na obvodné oddelenie.

Zo znaleckého posudku vypracovaného Kriminalistickým a expertíznym ústavom so sídlom v Bratislave
bolo preukázané, že zatavená zrezaná injekčná striekačka s modrým piestikom obsahovala 346 mg

materiálu s obsahom metamfetamínu s priemernou koncentráciou koncentráciou účinnej látky 75,8
% hmotnostného, ktoré predstavuje 7 až 26 obvykle jednorazových dávok drogy zatavená zrezaná
injekčná striekačka so zeleným piestikom obsahovala 659 mg materiálu s obsahom metamfetamínu
s priemernou koncentráciou účinnej látky 74,7 % hmotnostného, ktoré predstavuje 12 až 49 obvykle
jednorazových dávok drogy a papierová skladačka obsahovala 248 mg materiálu s obsahom

metamfetamínu s priemernou koncentráciou účinnej látky 75,9 % hmotnostného, ktoré predstavuje až
5 až 19 obvykle jed-

norazových dávok drogy. Na steroch z pravej a ľavej ruky obžalovaného bola zistená prítomnosť stôp
metamfetamínu.Pri právnom hodnotení súd dospel k záveru, že obžalovaný svojím protiprávnym konaním naplnil
zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu - zločinu nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1

písm. c/, d/ Trestného zákona (ďalej Tr.zák.).
Obžalovaný si kúpil za sumu 60,- Euro pervitín od nestotožnenej osoby a takto mal u seba v množstve
24 až 94 obvykle jednorazových dávok drogy podľa vyššie citovaného znaleckého posudku. Predmetnú
psychotropnúlátkuprechovávaluseba.Konaltakvpriamomúmyslepodľa§15písm.a/Tr.zák.-pretože
si zadovážil nelegálnu drogu a túto mal vo svojej držbe až do okamihu kedy ju odhodil (za prítomnosti

polície).

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,

zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy.
V tomto ustanovení sú taxatívne vymedzené všetky konkrétne okolnosti, na ktoré je súd povinný
prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.
Každý trest je vlastne opatrením štátneho donútenia, ktoré v mene štátu, na základe a v medziach

zákona ukladajú v predpísanom konaní na to povolané súdy páchateľovi za spáchaný trestný čin. Trest
je právnym následkom trestného činu a musí byť úmerný k spáchanému činu. Je teda len následnou
represiou. I represiu však treba používať rozumne, t. j. len v miere v akej je to nevyhnutné na dosiahnutie
účelu trestu, musí sa totiž rešpektovať osobnosť páchateľa a nespôsobiť mu zbytočné utrpenie.
Každé protiprávne konanie je potrebné vyhodnocovať individuálne a v tejto súvislosti je potrebná i

individuálizácia trestnej zodpovednosti každého jedného páchateľa a teda i v danej veci.
Každý trest je len právnym následkom trestného činu a musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu.
Je teda len následnou represiou. I represiu však je potrebné používať rozumne - t. j. len v miere, v akej
je to nevyhnutné na dosiahnutie účelu trestu, musí sa vždy rešpektovať osobnosť páchateľa a nepôsobiť
mu zbytočné utrpenie.

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovanej, jeho zavinenia,
následok, pohnút-

ku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy mal súd za to, že musí platiť zásada proporcionality trestu.
Keďže ako súd už vyššie rozviedol, že trest je len jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného
zákona tým je určená i jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti,
jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej
činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči

ďalším osobám - potencionálnym páchateľom, voči, ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie
(výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj
morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).

Vychádzajúc z tohto ustanovenia mal súd za to, že v danom prípade prihliadajúc na zásady trestného

konania - zásadu proporcionality, individualizácie trestu, ale i generálnej prevencie do úvahy prichádzal
trest podmienečný za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním sa v skúšobnej
dobe ako i uložením obmedzenia spočívajúceho v zákaze požívania omamných a psychotropných látok
(§ 51 ods. 3 písm. b/ Tr.zák.).
Vo vzťahu k obžalovanému súd zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Tr.zák. - § 36 písm. j/ Tr.zák. - do

spáchania žalovaného skutku obžalovaný viedol riadny život. I keď v evidencii priestupkov mal sedem
záznamov z odpisu registra trestov vyplynul jeden záznam - s tým, že sa na jeho osobu hľadí akoby
nebol odsúdený.
Iné poľahčujúce a ani priťažujúce okolnosti v súlade s ustanovením § 37 Tr.zák. súd nezistil.Základná trestná sadzba pri žalovanom trestnom čine je tri roky - desať rokov. Vzhľadom na ustanovenie
§ 38 ods. 3 Tr.zák. - bola trestná sadzba upravená.

Vo vzťahu k obžalovanému sa bude vyžadovať určitá prísnejšie zameraná kontrola spočívajúca v
uloženej povinnosti (§ 51 ods. 4 písm. b/ Tr. zák. - obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania
omamných a psychotropných látok.
Dozor nad dodržiavaním tejto povinnosti vykonáva probačný a mediačný úradník určený pre tunajší súd
ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 51 ods. 2 Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody súd podmienečne
odložil na skúšobnú dobu s probačným dohľadom na dva roky práve vzhľadom i na závažnosť
žalovaného skutku ako i z dôvodu, aby vyššie uložená povinnosť - ktorá týmto bude dlhodobejšia vo
vzťahu k obžalovanému splnila svoj účel.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvola-
nie v lehote do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na
na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom tu-
najšieho súdu.