Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, July 24, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/50/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811010090
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3811010090.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Rastislava Vranku a JUDr. Františka Kováča v trestnej veci proti obžalovanému Ing. O. D. pre zločin
marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. a iné na neverejnom zasadnutí dňa 24.
júla 2014 prejednal odvolanie obžalovaného Ing. O. proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa
1.7.2014, sp. zn. 3T/28/2011 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm. b/, d/ Tr. por. napadnutý rozsudok s a z r u š u j e .

Podľa § 322 ods.1 Tr.por. vec sa vracia súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 1.7.2014, sp. zn. 3T/28/2011, bolo rozhodnuté

nasledovne:

Obžalovaný Ing. O. D. bol uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/28/2011,
zo dňa 09.05.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 3To/85/2011, zo dňa
20.09.2011vbode1/zazločinmareniaspravodlivostipodľa§344ods.1písm.b/Tr.zák.č.300/2005Z.z.
v znení Zákona č. 650/2005 Z.z., v bode 2/ pre pokračovací prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa

§ 346 ods. 1 Tr. zák., pre prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 2 Tr. zák. č. 300/2005
v znení Zákona č. 650/2005 Z.z., vo výroku o vine, právoplatným rozsudkom zo dňa 20.09.2011. Za to
bol odsúdený podľa § 344 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák.
k úhrnnému nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 4 roky a 7 mesiacov, na výkon ktorého
bol zaradený podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.

Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný Ing. O. D. prostredníctvom
svojho obhajcu. V jeho písomnom odôvodnení poukázal na obsah výroku napadnutého rozsudku a na
to, že podľa nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 28.11.2012, č.k. PL.ÚS 106/2011 bola zrušená veta
za bodkočiarkou v ustanovení § 41 ods. 2 Tr. zák., ktorou sa prikazovalo súdu ukladať trest odňatia
slobody nad jednu polovicu trestnej sadzby určenej podľa prvej vety § 41 ods. 2 Tr. zák., pričom obhajoba

považuje postup súdu pri ukladaní trestu odňatia slobody v tejto veci po povolení obnovy konania
práve z dôvodu uloženia takéhoto trestu kvôli predchádzajúcemu postupu podľa vety za bodkočiarkou
v ustanovení § 41 ods. 2 Tr. zák. za svojvôľu v rozhodovaní súdu a rozhodnutie tak dostáva len
formálny rozmer. Trestná sadzba vo veci obžalovaného je určená ustanovením § 344 ods. 1 Tr. zák. (čin
najprísnejší trestný) rozpätím 1 až 6 rokov, po úprave podľa § 41 ods. 2 veta pred bodkočiarkou je trestná
sadzba určená rozpätím 1 až 8 rokov. Vzhľadom na použitie zvýšenia hornej hranice trestnej sadzby

nie je možné použiť ustanovenie § 38 ods. 4 Tr. zák. a zvyšovať dolnú hranicu zákonom ustanovenej
trestnej sadzby o jednu tretinu (na 2 roky a 8 mesiacov) ako to urobil súd, pretože tomu bráni ustanovenie§ 38 ods. 7 Tr. zák. a rozširovanie podmienok trestnosti je neprípustné. Zároveň sa obhajoba domnieva,
že u obžalovaného je daná aj poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zák., priestupky na úseku
dopravy zavinené z nedbanlivosti neznamenajú opak, a aj z tohto dôvodu nie je možné zvyšovať o

jednu tretiu dolnú hranicu trestnej sadzby, nie je tu prevaha priťažujúcich okolností. Bez ohľadu na
vyhodnotenie tejto okolnosti je trestná sadzba u obžalovaného teda predstavovaná rozpätím 1 až 8
rokov alebo (ak súd na vyššie uvedené neprihliadne) 2 roky 8 mesiacov až 8 rokov. Obžalovaný pred
spáchaním skutkov nemá záznam v registri trestov, preto pri ukladaní trestu v jeho prípade pripadá
do úvahy predovšetkým uloženie podmienečného trestu odňatia slobody, ukladanie nepodmienečného

trestu odňatia slobody vo výmere 4 rokov a 7 mesiacov je tak podľa názoru obhajoby neprimerane prísne
a v rozpore so základnými zásadami ukladania trestov podľa § 34 Tr. zák., a vo svojej podstate sa celkom
jednoznačne odvíja iba od ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák., ktorým sa prikazovalo súdu ukladať trest
odňatia slobody nad jednu polovicu trestnej sadzby určenej podľa prvej vety § 41 ods. 2 Tr. zák.. Podľa
názoru obžalovaného okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku neodôvodnil výšku uloženého
trestu,uviedollento,žetrestbudevdostatočnejmierevplývaťnaprevýchovuobžalovaného.Zasituácie,

keď dolná hranica trestu je určovaná trestnou sadzbou 1 rok alebo 2 roky a 8 mesiacov, čo umožňuje
uložiťpodmienečnýtrestodňatiaslobody,považujeobžalovanýuloženietrestuvprejednávanomprípade
vovýške4rokya7mesiacov,t.j.blízkostredutrestnejsadzby,zamimoriadneprísnyaneprimeranýtrest,
ktorý nevytvára podmienky na výchovu páchateľa, aby viedol riadny život, ale vytvára skôr podmienky na
pocit krivdy u obžalovaného, čo nie je účelom trestu a je to neprimeraná odplata. Z uvedených dôvodov

navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. a aby podľa §
322 ods. 3 Tr. por. rozhodol vo veci sám tak, že obžalovanému uloží trest odňatia slobody blízko dolnej
hranice trestnej sadzby s podmienečným odkladom na primeranú skúšobnú dobu.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného

podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por.,
na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené 18. júla 2014, postupom
podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť obžalovaným napadnutých výrokov o
vine a treste rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom
zistil, že odvolanie obžalovaného Ing. O. D. je dôvodné. Zistil pritom chyby, ktoré boli odvolaním

vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že
rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 9. mája 2011, sp. zn. 3T/28/2011, bol obžalovaný Ing. O.
D. uznaný za vinného zo zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. pod bodom

1 rozsudku a z pokračovacieho prečinu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Tr. zák. a
podľa § 346 ods. 2 Tr. zák. pod bodom 2 rozsudku. Za tieto trestné činy bol odsúdený podľa § 344 ods.
1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 7 a § 41 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo
výmere 4 roky a 7 mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Okresný súd Prievidza vzhľadom na

nález Ústavného súdu Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí dňa 7.mája 2014 uznesením sp.
zn. 3Nt/1/2014 podľa § 400 ods. 1 Tr. por. povolil obnovu konania v prospech odsúdeného Ing. O. D.
v trestnej veci Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3To/28/2011 zároveň zrušil výrok o treste rozsudku
Okresného súdu Prievidza zo dňa 9.5.2011, sp. zn. 3T/28/2011 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Trenčíne sp. zn. 3To/85/2011, zo dňa 20.09.2011, právoplatný dňa 20.09.2011, ako aj všetky ďalšie

rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením stratili svoj podklad.

Z rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 27.3.2013, sp. zn. 1T/173/2011, okresný súd zistil, že
obžalovaný Ing. O. D. bol odsúdený pre pokračovací zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods.

1 písm. b/ Tr. Zák., pre pokračovací prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1
písm. f/ Tr. zák. a bol mu uložený podľa § 344 ods. 1 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák.,
§ 38 ods. 4 Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák. súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 5
rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, zároveň bol zrušený
výrok o treste v rozsudku Okresného súdu v Prievidzi sp. zn. 3T/28/2011, zo dňa 09.05.2011, zároveň

bol podľa § 285 písm. a/ Tr. por. spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry v Partizánskom, sp.
zn. Pv 321/2011, pre prečin marenia výkon úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. f/ Tr. zák.
oslobodený. Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 3To/53/2013 zo dňa 28.08.2013 bol zrušený
rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/173/2011 a podľa § 44 Tr. zák. bolo upustené od uloženiasúhrnného trestu odňatia slobody vzhľadom na uložený trest rozsudkom Okresného súdu Prievidza
sp. zn. 3T/28/2011, zo dňa 09.05.2011. Z rozsudku Okresného súdu Piešťany sp. zn. 2T/113/2012, zo
dňa 30.10.2013 okresný súd zistil, že obžalovaný Ing. O. D. bol uznaný vinným, pre pokračovací zločin

krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1,2 písm. a/ Tr. zák. a podľa § 44 Tr. zák. súd upustil od uloženia
súhrnného trestu odňatia slobody vzhľadom na odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp.
zn. 3T/28/2011, zo dňa 09.05.2011, pričom tento rozsudok bol potvrdený uznesením Krajského súdu v
Trnave sp. zn. 3To/128/2013, zo dňa 04.03.2014.

Podľa zistení Okresného súdu v Prievidzi vzhľadom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
na verejnom zasadnutí konanom dňa 7.mája 2014 uznesením sp. zn. 3Nt/1/2014 podľa § 400 ods.
1 Tr. por. povolil obnovu konania v prospech odsúdeného Ing. O. D. v trestnej veci Okresného súdu
Prievidza sp. zn. 3T/28/2011 a zároveň zrušil výrok o treste v rozsudku Okresného súdu v Prievidzi, sp.
zn. 3T/28/2011 zo dňa 09.05.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 20.09.2011,
sp. zn. 3To/85/2011, právoplatný 20.09.2011, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia

obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad.

Pri ukladaní trestu okresný súd prihliadol na to, že u obžalovaného nezistil poľahčujúcu okolnosť, za
priťažujúcu okolnosť považoval to, že obžalovaný sa dopustil viac trestných činov. Poukázal na to, že
motívom konania obžalovaného bola snaha zakryť trestnú činnosť iného páchateľa a jednak snaha

pomôcť svojmu otcovi zbaviť sa viny v jeho trestnom konaní. K osobe obžalovaného okresný súd zistil,
že t.č. je vo výkone väzby. V mieste bydliska o ňom bližšie informácie nie sú známe. Pred spáchaním
trestnej činnosti bol viackrát riešený v priestupkovom konaní, prevažne v oblasti cestnej dopravy.
Pred spáchaním trestnej činnosti súdne trestaný nebol. Okresný súd pri určení druhu a výmery trestu
vychádzal zo zásad ukladania trestov, pričom súd vyhodnotil všetky skutočnosti majúce význam pre

rozhodnutie o treste, vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho doterajší život, poľahčujúce a priťažujúce
okolnosti, okolnosti prípadu, dospel súd k záveru, že po použití asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2
Tr.zák. prvá veta pred bodkočiarkou Trestného zákona v zmysle Nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky zo dňa 28.11.2012, sp. zn. PL ÚS 106/2011, zverejneného v Zbierke zákonov Slovenskej
republiky dňa 21.12.2012 pod číslom 428/2012, po použití ustanovenia § 38 ods. 4 Tr. zák., vzhľadom

na prevahu priťažujúcich okolností sa v danom prípade zvyšuje dolná hranica o jednu tretinu, uložený
úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v strede hranici takto stanovenej trestnej sadzby v trvaní
4 roky a 7 mesiacov bude v dostatočnej miere vplývať na prevýchovu obžalovaného. Z dôvodu, že
obžalovaný v posledných desiatich rokov nebol vo výkone trestu odňatia slobody, súd ho pre výkon
uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Okresný súd ďalej

uviedol, že skúmal, či vzhľadom na rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/173/2011 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 3To/53/2013, vzhľadom na rozsudok Okresného súdu
Piešťany sp. zn.2T/113/2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 3To/128/2013,
zo dňa 04.03.2014 neprichádza do úvahy uloženie súhrnného trestu odňatia slobody, t.j. uloženie
jedného trestu za všetky spáchané skutky, z ktorých bol obžalovaný uznaný vinným, aj horeuvedenými

rozhodnutiami.Okresnýsúddospelkzáveru,žekonkrétnevtomtoprípadeniejemožnéukladaťsúhrnný
trest odňatia slobody z dôvodu, že vo vzťahu k výrokom o treste horeuvedených rozhodnutí, nie sú
splnené zákonné podmienky na uloženie súhrnného trestu. Poukázal na tú skutočnosť, že v tejto veci
bol vyhlásený rozsudok dňa 09.05.2011, až následne boli vyhlásené horecitované rozhodnutia, pričom
v danom prípade sa nejedná o zbiehajúcu sa trestnú činnosť, preto súd podal na príslušné prokuratúry

podnety v zmysle § 396 ods. 4 Tr. por.

Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd sa stotožnil s názorom odvolateľa, podľa ktorého z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia nie je jasné, aké konkrétne dôvody viedli okresný súd k záveru o potrebe
uloženia rovnakého trestu, aký bol uložený pred povolením obnovy konania. Je pritom nepochybné,

že pôvodný trest vo výmere 4 roky a 7 mesiacov bol obžalovanému v pôvodnom konaní uložený
pri dolnej hranici, určenej podľa vtedy platnej a účinnej zákonnej úpravy. V dôsledku zmeny právnej
úpravy došlo k podstatnému zníženiu dolnej hranice trestnej sadzby. Odvolací súd považuje za potrebné
poukázať na to, že v zákonnej úprave rozpätia trestnej sadzby je vyjadrený zámer zákonodarcu
spravodlivo trestať páchateľov trestných činov vo všetkých možných variantoch, ktoré prichádzajú do

úvahy, pre ten ktorý trestný čin najmä z hľadiska okolností jeho spáchania a osoby páchateľa. Je
potom úlohou súdov starostlivo uvážiť individuálne okolnosti prejednávaného prípadu a v rámci zákonnej
sadzby uložiť spravodlivý trest, ktorý má plniť účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. por. Z hľadiska
uvedeného je preto logické, že úloha súdu zvážiť individuálne okolnosti prípadu a odôvodniť uloženietrestu vo vyššej výmere, ako vo výmere blízkej dolnej hranici trestnej sadzby, kladie vyššie nároky na
ustálenie individuálnych okolností prípadu, ktoré svedčia o potrebe uložiť trest vo vyššej výmere, ako
výmere blízkej dolnej hranici trestnej sadzby. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku však podľa zistení

odvolacieho súdu v zhode s názorom odvolateľa nevyplýva, aký vplyv mala zmena zákonnej dolnej
hranice trestnej sadzby na rozhodovanie okresného súdu v prejednávanom prípade a ktoré konkrétne
skutočnosti viedli okresný súd k záveru, že pre splnenie účelu trestu u obžalovaného je potrebné uložiť
trest odňatia slobody pri strede trestnej sadzby. V súvislosti s odôvodnením výšky uloženého trestu nie
je zrejmé, akú úlohu zohral záver okresného súdu o motíve trestnej činnosti obžalovaného (snaha zakryť

trestnú činnosť a snaha pomôcť svojmu otcovi), z vyvodenia ktorého záveru v odôvodnení rozsudku
okresného súdu absentujú ďalšie závery vo vzťahu k uloženej výške trestu. Preto možno len dedukovať,
že okresný súd zrejme motív snahy zakryť trestnú činnosť neznámeho páchateľa považoval za okolnosť,
ktorá je zákonným znakom trestného činu v zmysle § 38 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 37 písm. c) Tr.
zák. a aj s poukazom na § 344 ods. 2 písm. c) v spojení s § 140 písm. c) Tr. zák. Z uvedeného dôvodu nie
je zrejmé, aký vplyv podľa názoru okresného súdu mal uvedený záver o motíve konania obžalovaného

na určenie výšky jeho trestu. Rovnako v odôvodnení rozsudku okresného súdu absentujú závery v
súvislosti s určením výšky trestu, ktoré okresný súd vyvodil z absencie poznatkov o osobe obžalovaného
a z poznatkov o spáchaní priestupkov (bez rozlíšenia zavinenia, akým boli spáchané) najmä v oblasti
dopravy. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožnil s dôvodnosťou námietok odvolateľa v odvolaní
o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné

poukázať aj na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa
uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich
postupe,pričomvylúčeniesvojvôlesazabezpečujeviacerýmiprostriedkami,vrátaneichpovinnostisvoje
rozhodnutia náležite odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd
v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní.

Odôvodnenierozhodnutísúdovtvorívtomtosmeresúčasťspravodlivéhosúdnehoprocesuazodpovedá
základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1
Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd.Odňatietejtomožnostiobžalovanémuvzásade
zakladá dôvod na postup podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.

Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd nerozhodol ani o celom predmete konania. Z uznesenia
Okresného zo dňa 7.5.2014, sp. zn. 3Nt/1/2014, vyplýva, že uvedeným rozhodnutím bol zrušený nielen
výrok o treste rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 9.5.2011, sp. zn. 3T/28/2011, v spojení s
uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 20.9.2011, sp. zn. 3To/85/2011, ale aj všetky ďalšie
rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo

zrušením, stratili svoj podklad. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustálenú
súdnu prax, podľa ktorej ak súd povolí obnovu konania a zruší výrok o treste, a to aj vtedy, ak ide o
trest, ktorý bol uložený v inej trestnej veci ako súhrnný, pričom nie je rozhodujúce, ktorý súd súhrnný
trest uložil (viď. R 31/1985). Uvedené sa vzťahuje aj na upustenie od uloženia súhrnného trestu, keďže
takéto rozhodnutie má oporu v zrušenom výroku o treste v predchádzajúcom rozhodnutí. Keďže vyššie

uvedeným rozhodnutím o povolení obnovy boli okrem zrušenia konkrétne uvedeného výroku o treste
zrušené na zrušený výrok aj obsahovo nadväzujúce rozhodnutia, boli zrušené aj výroky o upustení od
uloženia súhrnného trestu vo veciach vedených na Okresnom súde Prievidza, sp. zn. 1T/173/2011 a na
Okresnom súde Piešťany, sp. zn. 2T/113/2012, nakoľko upustenie od uloženia súhrnného trestu malo
svoj podklad v konaní o obnove zrušenom výroku o treste, zrušením ktorého stratili výroky o upustení

od uloženia súhrnného trestu svoj podklad. Odvolací súd sa nestotožnil s právnym názorom okresného
súdu v závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého skutočnosť, že v prejednávanej
veci bol vyhlásený rozsudok dňa 9.5.2011 a až následne boli vyhlásené odsudzujúce rozhodnutia vo
veciach vedených na Okresnom súde Prievidza sp. zn. 1T/173/2011 a na Okresnom súde Piešťany,
sp. zn. 2T/113/2012, v dôsledku čoho by neboli splnené zákonné podmienky na uloženie súhrnného

trestu. Podľa § 42 ods. 1 Tr. zákona sú splnené podmienky pre uloženie súhrnného trestu vtedy, ak
súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený
odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin. Z uvedeného teda vyplýva, že rozhodujúcou skutočnosťou
pre uloženie súhrnného trestu je to, či viaceré trestné činy páchateľa boli spáchané pred vyhlásením
prvého odsudzujúceho rozsudku za niektorý z nich. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru,

že okresný súd nesprávne vylúčil aplikáciu § 42 ods. 1 Tr. zákona.Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b/, d/ Tr. por.
a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.

Po vrátení veci na došetrenie bude úlohou okresného súdu správne ustáliť skutočnosti, rozhodné pre
určenie trestu a uložiť zákonný trest, zodpovedajúci naplneniu jeho účelu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák.,
súc pritom viazaný vyššie uvedenými právnymi názormi odvolacieho súdu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.