Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, July 28, 2014

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 12C/91/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814210461
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Matulák

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2014:3814210461.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci navrhovateľa: U. G., nar.

XX.X.XXXX, bytom D., M. R. S. X/X, proti odporcovi: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o odklad
vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK-PC-639/14-LP zo dňa 29.4.2014 vydaný Stálym rozhodcovským
súdom Victoria, Rozhodcovský súd v Žiline, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina v konaní pred
rozhodcom Mgr. Luciou Pohančeníkovou, ktorým bola účastníkovi rozhodcovského konania, U. G.,

nar. XX.X.XXXX uložená povinnosť zaplatiť sumu 2.713,88 eur spolu s príslušenstvom a to zmluvnou
pokutou vo výške 0,04 % denne a úrok z omeškania vo výške 1,15 % ročne zo sumy 77,85 eur od
19.7.2013 do 12.8.2013, zo sumy 77,22 eur od 19.8.2013 do 2.9.2013, zo sumy 76,59 eur od 19.9.2013
do 17.10.2013, zo sumy 75,96 eur od 19.10.2013 do 18.2.2014, zo sumy 61,67 eur od 19.2.2014 do
zaplatenia, zo sumy 80,37 eur od 19.11.2013 do zaplatenia, zo sumy 80,37 eur od 19.12.2013 do
zaplatenia, zo sumy 80,37 eur od 19.1.2014 do zaplatenia, zo sumy 2.411,10 eur od 27.1.2014 do
zaplatenia, a to až do dňa, kedy táto zmluvná pokuta spolu s úrokom z omeškania dosiahne celkovo

sumu 1.500 eur, pričom odo dňa nasledujúceho po dni dosiahnutia tejto sumy je žalovaný povinný platiť
žalobcovi iba úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 2.713,88 eur do zaplatenia a poplatok
za rozhodcovské konanie vo výške 31,80 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 429,30 eur, a to
všetko do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, z r u š u j e.

Do nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia o d k l a d á vykonateľnosť rozhodcovského
rozsudku sp. zn. RK-PC-639/14-LP zo dňa 29.4.2014 vydaný Stálym rozhodcovským súdom Victoria,
Rozhodcovský súd v Žiline, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina v konaní pred rozhodcom Mgr.

Luciou Pohančeníkovou.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným proti odporcovi domáhal zrušenia Rozhodcovského rozsudku
vydaného Stálym rozhodcovským súdom Victoria rozhodcovský súd v Žiline pod sp. zn. RK-PC-639/14-
LP a takisto odkladu vykonateľnosti vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku až do právoplatného
rozhodnutia vo veci samej. Návrh zdôvodnil tým, že dňa 27.12. 2012 uzatvoril s odporcom Zmluvu

o revolvingovom úvere č. 8400050797 (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej odporca poskytol
navrhovateľovi úver vo výške 1.500 eur, pričom sa úver zaviazal splácať v 42 mesačných splátkach
vo výške 80,37 eur. V Rozhodcovskej zmluve (ďalej len „RZ“), ktorá tvorí súčasť Zmluvy, bolo v
Rozhodcovskej doložke dohodnuté, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnýmistranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy s porušením, skončením, či neplatnosťou
Zmluvy budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo rozhodcovskom konaní, pred
niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych

rozhodcovských súdov: 1. Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., IČO:
44130481 so sídlom v Bratislave a 2. Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria
Legal arbiter, s.r.o., IČO: 44826460 so sídlom v Banskej Bystrici, pričom výber rozhodcovského súdu,
ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť, spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný
návrh. Pretože si riadne neplnil svoje zmluvné povinnosti, stal sa dlh z úveru v celom rozsahu splatný

a odporca sa so svojím nárokom voči nemu obrátil na rozhodcovský súd, ktorý vzal za preukázané, že
odporca si uplatnil svoj nárok v konaní plne v súlade so Zmluvou. Posúdiac vec, vydal Rozhodcovský
súd, a to v zrýchlenom konaní, podľa čl. 15 Rokovacieho poriadku, Rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK-
PC-639/14-LP, ktorým ho zaviazal zaplatiť odporcovi sumu vo výške 2.713,88 eur spolu so zákonným
úrokom z omeškania a zmluvnou pokutou. Má za to, že rozhodcovské konanie trpí vadou absencie
právomoci Stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline z dôvodu, že RZ je podľa

§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) ako neurčitý právny úkon neplatná a z dôvodu,
že rozhodcovská doložka obsiahnutá v RZ je podľa § 53 ods. 4 písm. r/ OZ neplatná ako neprijateľná
zmluvná podmienka a že navrhovateľ nemal možnosť skutočne sa oboznámiť s podmienkami konania
a vnútornými predpismi rozhodcovského súdu a preto sú aj tieto zmluvné podmienky neprijateľné podľa
§ 53 ods. 4 písm. a/ OZ, a teda navrhovateľ v zmysle § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002

Z.z. o rozhodcovskom konaní popiera platnosť rozhodcovskej doložky (ďalej len „RD“). Rozhodcovská
zmluva určujúca právomoc súdu príslušného na konanie je podľa neho neurčitá, pretože neobsahuje
špecifikáciu sporov, na ktoré sa má vzťahovať. Mal tiež za to, že RZ zakladajúca právomoc Stáleho
rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline je ako neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej
zmluve neplatná. Predmetná RZ nebola s ním, ako spotrebiteľom osobitne, individuálne vyjednaná, čo

vyplýva aj z jej predtlačenej formy, do ktorej sa nevpisuje ani špecifikácia Zmluvy, na vzťahy ktoré sa má
RZ vzťahovať. RZ v danom prípade predstavuje kompaktný, vopred pripravený celok upravujúci riešenie
sporov vyplývajúcich pravdepodobne zo Zmluvy. Dlžník tak svojím podpisom mohol RZ akceptovať,
akceptácia ktorá tvorila podmienku poskytnutia úveru, alebo RZ spolu s úverom odmietnuť. RZ považuje
za absolútne neplatnú v zmysle § 53 ods. 5 OZ, v zmysle námietky absencie právomoci rozhodcovského

súdu (ďalej len „RS“), aj z dôvodu, že RZ síce dáva možnosť výberu medzi RS a súdom všeobecným,
avšak len v prípade, pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient - dlžník, spotrebiteľ, čím spôsobuje
narušenie nerovnováhy zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Je treba konštatovať, že RZ č.
8400050797 zo dňa 27.12. 2012, s poukazom na čl. 6 ods. 1 a čl. 3 ods. 1 smernice Rady 93/13
EHS z 5.4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej na § 52 a nasl. OZ, čl.

144 ods. 1 a čl. 7 ods. 2 Ústavy SR, a na ustálenú judikatúru Európskeho súdneho dvora - rozsudok
Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/9, je ako zmluvná podmienka neprijateľná
a teda je absolútne neplatná. Stotožňuje sa s názorom prezentovaným v ustálenej súdnej praxi, že
predmetnou RZ reálne došlo k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami
v neprospech spotrebiteľa, a že žalobca od počiatku sledoval v súvislosti s koncipovaním RZ to, aby

v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené na rozhodcovskom súde, ktorý vyberie
žalobca, a to na súde, ktorý sa nachádza v mieste vzdialenom od trvalého pobytu spotrebiteľa za
účelom reálneho sťaženia uplatnenia jeho práv. V konaní pred RS neboli zohľadnené normy na ochranu
spotrebiteľa, najmä európske smernice, zákonná ochrana spotrebiteľa, ustálená a publikovaná súdna
prax slovenských súdov ale aj Súdneho dvora Európskej únie vo veciach ochrany spotrebiteľa a teda sa

domáha zrušenia Zmluvy aj podľa § 40 ods. 1 písm. j/ zákona o rozhodcovskom konaní z dôvodu, že pri
rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Mal tiež za to, že
samotný procesný postup rozhodcovského súdu (ďalej len „RS“) znevýhodňuje spotrebiteľa ako slabšiu
stranu a vzbudzuje pochybnosti o jeho objektívnosti, vzhľadom na fakt, že ho vybral odporca. Uvedené
procesné pravidlá RS, ktoré podstatným spôsobom znevýhodňujú povinného ako spotrebiteľa, vidí v

čl. 15 Rozhodcovského poriadku, a teda postup, keď RS rozhodol v skrátenom konaní (de facto vydal
platobný rozkaz s odôvodnením), pričom však lehota na podanie žalobnej odpovede bola určená 10 dní
(čo je iba 2/3 lehoty na podanie odporu podľa O.s.p.) a podmienkou na žalobnú odpoveď je zaplatenie
sumy 24,89 eur, pričom pri podaní odporu voči platobnému rozkazu podľa O.s.p. je spotrebiteľ v súlade
s ust. § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra

trestov od súdneho poplatku oslobodený. S poukazom na vyššie citované ustanovenia zákona a súdnu
prax, považuje taktiež ustanovenia podľa článku 14 bod 14.1 zmluvných dojednaní Zmluvy, upravujúce
nárok na zmluvnú pokutu za neprijateľnú podmienku, a teda za neplatné ustanovenie zmluvy, jednak z
dôvodu, že zmluvná pokuta vo výške 0,04 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania, z ktorej je povinný vomeškaní, za neprimerane vysokú (14,6 % ročne) a taktiež z dôvodu, že s odvolaním sa na ust. § 4 ods.
5 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, nemôže veriteľ od spotrebiteľa
požadovať úroky alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v Zmluve. V Zmluve nie je uvedený nárok

veriteľa na zmluvnú pokutu a taktiež ani jej výška, ktorá je uvedená v Zmluvných dojednaniach Zmluvy o
revolvingovom úvere. Zmluvné dojednania (Úverové podmienky) majú slúžiť k tomu, aby nebolo nutné
v každej zmluve prepisovať dojednania technického alebo vysvetľujúceho charakteru. Nesmú slúžiť k
tomu, aby do nich v neprehľadnej, zložito formulovanej a malými písmenami písanej forme, zmluvný
partner skryl pre spotrebiteľa dojednania, ktoré sú pre neho nevýhodné, o ktorých môže predpokladať,

že môžu jeho pozornosti uniknúť. Všetky podstatné stránky Zmluvy sú zamerané a formulované tak, aby
sa ich prostredníctvom dosiahol na jednej strane sociálne nepriaznivý a spoločensky nežiadúci účel tým,
že sa využije hmotná núdza spotrebiteľa, a na druhej strane sa dosiahne rýchly a neprimeraný majetkový
prospech. To je predsa exemplárny prípad amorálneho, antisociálneho a antihumánneho správania
sa podnikateľského subjektu v súkromnoprávnych vzťahoch a teda na tej najelementárnejšej úrovni
je v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Pretože sám RS porušil spotrebiteľské právo a rozhodcovský

rozsudok je vykonateľným exekučným titulom, navrhovateľovi hrozí ujma na jeho právach a preto žiadal,
aby podľa § 40 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní rozhodol súd aj o odklade rozhodcovského
rozsudku vydaného pod sp. zn. RK-PC-639/14-LP.

Odporca žiadal návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť. V písomnom podaní zo dňa 21.7. 2014

uviedol, že celá argumentácia v žalobe je postavená na presvedčení, že pojem „spotrebiteľ“ a „ochrana
spotrebiteľa“ treba vykladať spôsobom, kedy je spotrebiteľ zbavený nielen akejkoľvek zodpovednosti
za vlastné konanie a právnych dôsledkov vlastného konania, ale kedy jeho slobodne a dobrovoľne
vykonanérozhodnutiabymalibyťmenené,zrušenéaleboponechanéstranoulenpreto,žetakýtopostup
sa v tej - ktorej situácii javí ako výhodný pre spotrebiteľa. Uviedol, že o účelovosti podanej žaloby a

tvrdení v nej uvedených svedčí okrem iného aj zmätočnosť samotných tvrdení navrhovateľa v porovnaní
s jeho vlastným konaním a jeho prejavenou vôľou. Obsah a dôsledky RZ boli navrhovateľovi vysvetlené
a výslovne vyplývajú z obsahu samotnej RZ. Zmluva výslovne obsahuje navrhovateľovo právne záväzné
vyhlásenievbode2Zmluvy,že„...uzatvorenietejtorozhodcovskejzmluvyniejepodmienkouuzatvorenia
a vykonávania Zmluvy medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej

zmluvy zo strany Veriteľa...“. O tom, že RZ nie je a objektívne nemohla byť podmienkou vzniku právneho
vzťahu podľa Zmluvy, svedčí aj ustanovenie jej bodu 7. Vyplýva z neho právo na odstúpenie od RZ
do 14 dní od jej uzavretia. Odstúpenie sa pritom týka len RZ, a teda jej zánik v dôsledku odstúpenia
nemá vplyv na Zmluvu. Odstúpenie je jednostranný úkon a jeho vykonanie, či účinky odporca - veriteľ
ovplyvniť nemôže a teda ani zánik RZ týmto spôsobom. Je nesporné, že RZ obsahuje výslovné,

jasné, zreteľné, zrozumiteľné a jednoznačné poučenie o tom, že návrh na jej uzavretie nemusí byť
prijatý. Je nesporné, že navrhovateľ vlastným úkonom mohol ovplyvniť existenciu RZ a teda aj obsah
vzájomného vzťahu s odporcom. RZ spĺňa preto charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť
preto neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Možnosť navrhovateľa oboznámiť sa v Obchodnom vestníku
s predpismi rozhodcovského súdu objektívne existovala nielen v čase uzavretia RZ, ale aj počas

plynutia lehoty na odstúpenie od nej, či kedykoľvek následne. Navrhovateľ bol tiež výslovne poučený o
dôsledkoch uzavretia RZ v bode 3. RZ. RZ je individuálne uzavretým právnym úkonom. Individuálnosť
vyplýva nielen zo stránky formálnej, ale aj zo stránky materiálnej. Zmluvné strany uzatvorili RZ ako
samostatný úkon a na osobitnej listine. Materiálna samostatnosť vyplýva z obsahu RZ, z okolností jej
vzniku, trvania a možného jednostranného ukončenia. RZ nemusela vôbec vzniknúť alebo trvať, a to

bez akéhokoľvek vplyvu na trvanie Zmluvy. RZ mohla zaniknúť jednostranným úkonom navrhovateľa
bez toho, aby túto skutočnosť a jej dôsledky mohol odporca vôbec ovplyvniť. V zmysle ust. § 53
ods. 2 OZ je pre posúdenie, či ide o individuálne dojednanie alebo nie práve rozhodujúca možnosť
spotrebiteľa ovplyvniť obsah resp. jej samotné zaradenie do zmluvného vzťahu s dodávateľom bez
vplyvu na to, že (ne)dôjde k uzavretiu hlavného zmluvného vzťahu. Z RZ výslovne vyplýva nielen to, že

jejuzavretieniejepodmienkouuzavretiasamotnejZmluvy(bod2),alevýslovneajprávonajednostranné
odstúpenie od nej v lehote 14 dní od jej uzavretia (bod 7). Navrhovateľ uzavrel RZ dobrovoľne a
súčasne ani nevyužil právo na odstúpenie od nej. Je nesporné, že vlastným úkonom mohol navrhovateľ
ovplyvniť existenciu RZ a teda aj obsah vzájomného vzťahu s odporcom. RZ spĺňa preto charakter
individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto neprijateľnou podmienkou. V danom prípade nie je

právomoc rozhodcovského súdu odvodzovaná zo žiadnej doložky vo všeobecných podmienkach, ale
samostatnou rozhodcovskou zmluvou. Tvrdenie o neurčitosti RZ je založené na tom, že táto neobsahuje
špecifikáciu sporov, na ktoré sa má vzťahovať. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní,
Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktorémedzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v
rozhodcovskom konaní. Z toho vyplýva, že navrhovateľova námietka je v rozpore so zákonom. Takisto
je zavádzajúci aj odkaz na rozhodnutia vo veci C-240/98 až C-244/98, kedy v daných prípadoch

bola odpoveď na prejudiciálnu otázku daná za skutkových pomerov súvisiacich s dojednaním výlučnej
príslušnosti súdov v sídle dodávateľa. V RZ žiadne také dojednanie nie je, RZ žiadnu výlučnú príslušnosť
súdu/rozhodcovského súdu nezavádza a neobsahuje. Nie sú pravdivé ani tvrdenia navrhovateľa,
že by mali byť zo strany odporcu ignorované predpisy na ochranu spotrebiteľa. Toto tvrdenie nie je
v návrhu nijako konkretizované. Pritom z rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodcovský súd

sa spotrebiteľským postavením navrhovateľa, povahou žalovaného nároku a jeho právnym titulom
zaoberal aj a predovšetkým z pohľadu predpisov na ochranu spotrebiteľa. Rozhodcovský rozsudok
ukladá plnenie, ku ktorému sa navrhovateľ zaviazal pri uzavretí Zmluvy a povinnosť uhradiť sankcie,
ktorých výška je v súlade s § 53b ods. 1 OZ a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Zmluvné
sankcie boli dohodnuté v zmluvných podmienkach, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť samotnej Zmluvy.
Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere, kde je uvedené aj ustanovenie o zmluvnej pokute,

nepredstavujú samostatný dokument oddelený od Zmluvy. Z bodu 13 Zmluvy vyplýva, že zmluvné
dojednania sú nielen neoddeliteľnou súčasťou zmluvy (čo do právnej povahy), ale sú súčasťou zmluvy
aj z hľadiska technického vyhotovenia danej zmluvy. Keďže listina (v tomto prípade zmluva vrátane
zmluvných dojednaní) je podpísaná, potom je zachovaná písomná forma aj pre dojednanie o zmluvnej
pokute. Za nedôvodný tiež považoval argument o neprijateľnosti miesta rozhodcovského konania, ktoré

je písomným konaním. Aj pred všeobecným súdom prebiehajú konania len v písomnej forme, napríklad
podľa § 115a O.s.p.. Uvedenú námietku však považuje za účelovú aj z toho dôvodu, že navrhovateľ
mohol žiadať nielen o ústne prejednanie, o vypočutie pred dožiadaným súdom ap. Pritom navrhovateľ v
rozhodcovskom konaní nepodal žiadne písomné vyjadrenie k veci, napriek tomu, že bol na to vyzvaný. V
tomto smere ohľadne miesta rozhodcovského konania nebola zo strany navrhovateľa uplatnená žiadna

námietka, ktorej nevyhovenie by mohlo zakladať akékoľvek znevýhodnenie navrhovateľa.

Odporca sa na pojednávanie neustanovil, neúčasť na pojednávaní ospravedlnil. S poukazom na ust. §
101 ods. 2 O.s.p., pojednával súd vo veci v neprítomnosti odporcu.

Dokazovaním vykonaným na pojednávaní vypočutím odporcu, oboznámením s obsahom Zmluvy o
revolvingovom úvere č. 8400050797 zo dňa 27.12. 2012, Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom
úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Rozhodcovskej zmluvy č. 8400050797 zo dňa 27.12.
2012, písomným vyjadrením právnej zástupkyne odporcu zo dňa 21.7. 2014, obsahom spisu Stáleho
rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline zo dňa 29.4. 2014, mal súd zistený tento

skutkový a právny stav veci:

Dňa 27.12. 2012 uzatvoril odporca ako veriteľ s navrhovateľom ako dlžníkom Zmluvu o revolvingovom
úvere č. 8400050797, na základe ktorej poskytol odporca navrhovateľovi peňažné prostriedky vo
výške 1.500 eur. Vo vyššie uvedenej zmluve sa navrhovateľ zaviazal ako spotrebiteľ odporcovi ako

dodávateľovi úver vrátiť v 42 splátkach po 80,37 eur. Spolu sa navrhovateľ zaviazal vrátiť odporcovi
sumu 3.375,54 eur pri RPMN za úver 66,16 %, ročnej úrokovej sadzbe 70,01 % a pri priemernej RPMN
za úver 46,35 %.

Súčasťou Zmluvy boli aj Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovomm úvere spoločnosti PROFI

CREDIT Slovakia, s.r.o,. Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere obsahujúce aj ustanovenie
o zmluvnej pokute a sankcie, nepredstavujú, tak ako to tvrdil aj odporca, samostatný dokument oddelený
od Zmluvy. Z bodu 13 Zmluvy naozaj vyplýva, že zmluvné dojednania sú nielen neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy (čo do právnej povahy), ale sú súčasťou zmluvy aj z hľadiska technického vyhotovenia danej
zmluvy. Súd sa stotožňuje s právnym názorom odporcu, a síce, že keďže Zmluva (vrátane zmluvných

dojednaní) je podpísaná, potom je zachovaná písomná forma aj pre dojednanie o zmluvnej pokute.

Súčasne zo Zmluvou účastníci uzatvorili dňa 27.12. 2012 aj Rozhodcovskú zmluvu č. 8400050797,
podľa ktorej navrhovateľ vyhlásil a podpisom potvrdil, že súhlasí s uzatvorením tejto zmluvy. V bode
2 RZ veriteľ vyhlásil, že uzatvorenie tejto RZ nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania Zmluvy.

Dlžník (navrhovateľ) nie je povinný prijať návrh tejto RZ zo strany veriteľa, pričom vyhlásil, že o tejto
skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný. Podľa bodu 3 RZ veriteľ pred
uzatvorením RZ poučil dlžníka o dôsledkoch jej uzatvorenia, že dôsledkom jej uzatvorenia je možnosť
riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami Zmluvy, ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria,s porušením, ukončením, či neplatnosťou Zmluvy v rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť riešené aj
v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. V bode 5 sa účastníci
dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi stranami vyplývajúce alebo súvisiace

so Zmluvou, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy budú riešené cestou príslušného súdu v
súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z týchto rozhodcovských súdov podľa
rokovaciehoporiadkutýchtostálychrozhodcovskýchsúdov:1.SlovenskýarbitrážnysúdzriadenýSlovak
arbitration court, s.r.o., IČO: 44130481 so sídlom v Bratislave a 2. Victoria rozhodcovský súd v Banskej
Bystrici, zriadený pri Victoria Legal arbiter, s.r.o., IČO: 44826460 so sídlom v Banskej Bystrici. Výber

rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane
podávajúcej žalobný návrh. V bode 7 RZ účastníci dohodli, že dlžník je oprávnený od tejto zmluvy
odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Oznámenie o
odstúpení od zmluvy je dlžník povinný vykonať v písomnej forme. Lehota na odstúpenie od zmluvy
sa považuje za dodržanú, ak je oznámenie o odstúpení od zmluvy zaslané na adresu sídla veriteľa
najneskôr v posledný deň lehoty.

Z dôvodu, že si navrhovateľ voči odporcovi svoje zmluvné povinnosti riadne neplnil, podal odporca na
navrhovateľa dňa 31.3. 2014 žalobu na Rozhodcovský súd Victoria legal arbiter s.r.o. so sídlom v Žiline.

Na základe vyššie uvedenej žaloby vydal Stály rozhodcovský súd Victoria rozhodcovský súd v Žiline so

sídlom v Žiline rozsudok zo dňa 29.4. 2014, ktorým uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcovi
sumu vo výške 2.713,88 eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne a úrok z omeškania vo výške 1,15
% ročne zo sumy 77,85 eur od 19.7. 2013 do 12.8. 2013, zo sumy 77,22 eur od 19.8. 2013 do 2.9.
2013, zo sumy 76,59 eur od 19.9. 2013 do 17.10. 2013, zo sumy 75,96 eur od 19.10. 2013 do 18.2.
2014, zo sumy 61,67 eur od 19.2. 2014 do zaplatenia, zo sumy 80,37 eur od 19.11. 2013 do zaplatenia,

zo sumy 80,37 eur od 19.12. 2013 do zaplatenia, zo sumy 80,37 eur od 19.1. 2014 do zaplatenia a
zo sumy 2.411,10 eur od 27.1. 2014 do zaplatenia a to až do dňa, kedy táto zmluvná pokuta spolu s
týmto úrokom z omeškania dosiahne celkovo sumu 1.500 eur, pričom odo dňa nasledujúceho po dni
dosiahnutia tejto sumy je navrhovateľ povinný zaplatiť odporcovi iba úrok z omeškania vo výške 5,25
% ročne zo sumy 2.713,88 eur do zaplatenia a poplatok za rozhodcovské konanie vo výške 31,80 eur

a trovy právneho zastúpenia vo výške 429,30 eur. Rozsudok bol navrhovateľovi doručený dňa 22.5.
2014, navrhovateľ do 10 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku žalobnú odpoveď nepodal a preto
rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 3.6. 2014.

V 30 - dňovej zákonnej lehote od doručenia rozhodcovského rozsudku, podal navrhovateľ na tunajšom

súde žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom Victoria
rozhodcovský súd v Žiline so sídlom v Žiline sp. zn. RK-PC-639/14-LP zo dňa 29.4. 2014 v súlade s ust.
§ 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Rozsudok bol vydaný v tzv. skrátenom
konaní, bez vypočutia navrhovateľa pred súdom, ktorému však bola daná možnosť sa k veci vyjadriť.

Navrhovateľ na pojednávaní pred súdom uviedol, že aj po oboznámení súdom s písomným podaním
odporcu, na podanom návrhu trvá. Predovšetkým poukázal na absolútnu neplatnosť rozhodcovskej
doložky, pretože rozhodcovská zmluva nebola s ním osobne a individuálne dojednaná, ale tvorila
navonok celok, ktorý on ako spotrebiteľ vnímal ako zmluvu o revolvingovom úvere a nemal na výber
vyjadriť svoj prípadný nesúhlas s rozhodcovskou zmluvou. Preto považuje konanie pred rozhodcovským

súdom za konanie, pri ktorom neboli zohľadnené normy na jeho ochranu ako spotrebiteľa. Za
neprijateľnú podmienku je podľa neho nutné považovať aj ustanovenia ohľadom úrokových sadzieb,
ktoré pokladá za rozporné s dobrými mravmi a to i v kontexte ďalších zmluvných podmienok, kde je
riadne plnenie splátok zabezpečené dvojitou sankciou, zmluvnou pokutou a úrokom z omeškania. Na
základe vyššie uvedeného ho podmienky Zzmluvy ako spotrebiteľa dostávajú do nevýhodnej pozície,

ktorá narúša rovnováhu medzi zmluvnými stranami. Zmluvu uzavrel, je na nej jeho podpis. K Zmluvným
dojednaniam zmluvy o revolvingovom úvere, sa vyjadriť nevedel, tvrdil, že sa nepamätá, či bol s nimi
zo strany odporcu oboznámený, asi však nie. Odporca mu dal podpísať len zmluvu o úvere. RZ zo dňa
27.12.2012, uzavrel, na tejto zmluve je jeho podpis. Zmluvu RZ uzatváral asi naraz. Uvedené zmluvy
podpísal u nejakej pani, bolo to v Prievidzi. Potreboval peniaze na osobné účely. Je pravda, že mu zo

strany odporcu bola poskytnutá suma 1.500 eur, ktorú nemal z čoho následne odporcovi vracať, pretože
prišiel o zamestnanie. Doteraz však už odporcovi vrátil minimálne takú sumu, aká mu bola z jeho strany
poskytnutá.Keďmubolipredloženézmluvy,tietopodpísal,dalimupeniazeaišielpreč.Vedelpriuzavretí
Zmluvy, že bude musieť odporcovi vrátiť viac, ako mu tento poskytol, vôbec však nepredpokladal, žebude musieť zaplatiť odporcovi až takú vysokú sumu, aká je uvedená v zmluve o revolvingovom úvere,
teda sumu 3.375,54 eur. Samotná Zmluva bola predtým, ako ju podpísal už odporcom prichystaná,
bola vypísaná, akurát si myslí, že v jej spodnej časti sa niečo dopisovalo. Bolo mu zo strany konkrétnej

pracovníčky akurát povedané, aby si pripravenú zmluvu pozrel. Táto pani mu nič bližšie ohľadne tejto
zmluvy nepovedala. Takisto to bolo aj pri RZ, táto už bola tiež nachystaná, keď k odporcovi prišiel na
podpis. Tiež mu nebolo vysvetlené, čo táto zmluva obsahuje. Obe zmluvy podpísal bez toho, že by bol s
ich obsahom uzrozumený. Ovplyvniť obsah Zmluvy, resp. RZ, nemohol, pripravené zmluvy len podpísal.
Po podpise Zmluvy dostal jedno vyhotovenie Zmluvy, RZ mu odporca po jej podpise nedal, ani mu ju

neposlal. Nevedel z tohto dôvodu ani to, čo je obsahom samotnej RZ. Tvrdil, že vôbec nevedel, že
ročná úroková sadzba úveru je vyše 70 %. V čase, keď zmluvy podpísal, nutne potreboval peniaze,
keby však vedel, o koľko bude musieť zaplatiť viac, asi by Zmluvu neuzavrel. Rozhodcovský rozsudok,
ktorý je súčasťou rozhodcovského spisu, prevzala za neho jeho priateľka. Úver stále spláca, aj keď v
menšej výške a do výšky istiny poskytnutého úveru prostredníctvom spoločnosti Prvá oddlžovacia s.r.o.
Je pravda, že do 10 - tich dní od doručenia rozhodcovského rozsudku nepodal v zmysle poučenia

rozhodcovského súdu žalobnú odpoveď, tvrdil však, že v lehote 30 dní od doručenia rozhodcovského
rozsudku však na súde podal návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Návrh vo veci samej mu
napísal právnik zo spoločnosti Prvá oddlžovacia s.r.o. Je pravda, že RZ podpísal bez toho, že by mu
ju prečítali, resp. ho oboznámili s jej obsahom. On sám sa nič odporcu ohľadne Zmluvy a takisto RZ
nepýtal. Na otázku sudcu, či obsah a dôsledky RZ mu naozaj neboli vysvetlené, pretože niečo iné

tvrdí vo svojom písomnom vyjadrení odporca, navrhovateľ uviedol, že obsah a dôsledky rozhodcovskej
zmluvy mu vysvetlené neboli, samotnú RZ si od odporcu neprevzal, takže ani s jej obsahom nemohol
byť uzrozumený. Podpísal úverovú zmluvu i zmluvu rozhodcovskú, bral obe zmluvy ako jeden celok,
nebolo mu zo strany odporcu povedané, že rozhodcovskú zmluvu nemusí podpísať. Doteraz nevie, čo
je obsahom samotnej RZ.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 až 4 OZ, v znení platnom ku dňu uzavretia Zmluvy, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá

je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 2 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách, v znení platnom ku dňu uzavretia Zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom
fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

Podľa ustanovenia § 2 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách, v znení platnom ku dňu uzavretia Zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej
podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách, v znení platnom ku dňu uzavretia Zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

Zmluvu zo dňa 27.12. 2012 je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Medzi
účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, pretože z obsahu spisu nevyplýva,
že by navrhovateľ pri uzatváraní tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti, resp. že by mu bol poskytnutý úver na výkon zamestnania, povolania, a z tohto

dôvodu sa považuje za spotrebiteľa. Na druhej strane je nepochybné, že odporca uzatváral predmetnú
Zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo je zjavné aj z výpisu
z obchodného registra (v predmete činnosti uvedené: poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým
spôsobom z vlastných zdrojov). Z toho dôvodu sa odporca považuje za dodávateľa. Zo samotnejZmluvy a jej zmluvných dojednaní a takisto z RZ je zrejmé, že navrhovateľ nemohol individuálne
ovplyvniť ich obsah, boli už vopred pripravené „na predtlačenom formulári“, pretože sa zrejme uzavierali
vo viacerých prípadoch pre veľký počet spotrebiteľov. Z obsahu Zmluvy, s prihliadnutím na právne

postavenie účastníkov Zmluvy má súd za to, že úver bol navrhovateľovi poskytnutý ako spotrebiteľovi a
preto na zmluvný vzťah účastníkov bolo potrebné aplikovať normy spotrebiteľského práva.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, neprijateľné

podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,

alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa čl. 2 písm. a) Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
na účely tejto smernice „nekalé podmienky“ znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.

Podľa čl. 3 ods. 1-3 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke
dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy,
ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred

a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna
podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak
celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú
zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne

dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam
podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa bodu 1 písm. q) prílohy k Smernici Rady 93/13/EHS (podmienky uvedené v článku 3 ods. 3)
za nekalé podmienky možno považovať podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je: neposkytnúť

spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek
iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi
ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu
povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na
inej zmluvnej strane.

Podľa čl. II zákona č. 150/2004 Z.z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá
smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
(Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34) (ďalej len smernica). Túto
smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku,

upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho
súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a
C-244/98, O. G. E. S. proti R. M. Q. U. S. E. S. proti J. M. S. A. P., J. L. C. B., M. B. a E. V. F., v ktorom
sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má
právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej

povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky na ochranu spotrebiteľa
voči neprijateľným zmluvným podmienkam. Smernicu je potrebné aplikovať tiež vtedy, keď bola zmluva
spísaná vopred a dlžník (ako spotrebiteľ) nemohol mať žiadny vplyv alebo dosah na obsah jednotlivých
ustanovení zmluvy.V danom prípade, a to vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ si neplnil riadne svoje povinnosti
vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy, uplatnil si odporca svoje nároky v rozhodcovskom konaní v

zmysle uzatvorenej RZ zo dňa 27.12. 2012, v ktorom konaní rozhodca bez vypočutia navrhovateľa vydal
rozhodcovský rozsudok.

Preskúmaním RZ, uzatvorenej súčasne so Zmluvou, vzhliadol súd v obsahu RZ nekalú podmienku k
čomu ho viedli nasledovné dôvody.

V RZ, ktorá bola navonok, ako to tvrdil aj odporca, individuálne dojednaná, pretože ňou navrhovateľ
vyhlásil a podpisom potvrdil, že súhlasí s uzatvorením tejto zmluvy, pretože v bode 2 RZ veriteľ vyhlásil,
že uzatvorenie tejto RZ nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania Zmluvy a Dlžník (navrhovateľ) nie
je povinný prijať návrh tejto RZ zo strany veriteľa, pričom vyhlásil, že o tejto skutočnosti bol zo strany
veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný...

V RZ je upravený alternatívny spôsob riešenia sporov zo zmluvy tak, že akékoľvek spory, nezrovnalosti
alebo nároky medzi stranami vyplývajúce alebo súvisiace so Zmluvou, s porušením, ukončením či
neplatnosťou Zmluvy budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom
konaní pred niektorým z týchto rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych

rozhodcovských súdov: 1. Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., IČO:
44130481 so sídlom v Bratislave a 2. Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria
Legalarbiter,s.r.o.,IČO:44826460sosídlomvBanskejBystrici.Výberrozhodcovskéhosúdu,ktorýbude
oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Podľa
bodu 3 RZ veriteľ pred uzatvorením RZ poučil dlžníka o dôsledkoch jej uzatvorenia, že dôsledkom jej

uzatvorenia je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami Zmluvy, ktorú
veriteľ a dlžník uzatvoria, s porušením, ukončením, či neplatnosťou Zmluvy v rozhodcovskom konaní
alebo, že spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní, pričom výber jednej z alternatív riešenia sporov
spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Je tiež pravda, že v bode 7 RZ si účastníci
dohodli, že dlžník je oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych

dní od uzavretia tejto zmluvy, pričom Oznámenie o odstúpení od zmluvy je dlžník povinný vykonať v
písomnej forme. Postup v rozhodcovskom konaní sa riadi zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní v platnom znení a ďalej vnútornými predpismi vybraného rozhodcovského súdu. Tieto vnútorné
predpisy sú k dispozícii na internetových stránkach obidvoch rozhodcovských súdov.

Spory o platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere a o právach a povinnostiach vyplývajúcich z tejto
zmluvy rozhoduje súd. Na druhej strane vzhľadom ku skutočnosti, že rozhodcovské konanie de facto
reprezentuje realizáciu právnych záruk, ktorú upravuje čl. 46 Ústavy SR ako právo na súdnu a inú
právnu ochranu ako aj s poukazom na ustanovenia § 1 ods. 1, § 3 ods. 1 a § 51 ods. 3 zákona č.
244/2002 Z.z., takéto zmluvné dojednanie nie je možné v spotrebiteľskej zmluve úplne vylúčiť. Takouto

otázkou sa zaoberal aj Najvyšší súd Českej republiky, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia 32Cdo
2282/2008 uviedol, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní nie je porušenie čl. 36 ods. 1
Listiny základných práv a slobôd, pokiaľ účastníci konania majú možnosť ovplyvniť, aký rozhodca (či
skupina rozhodcov) bude o ich právach a povinnostiach v súlade s platnou rozhodcovskou zmluvou
rozhodovať. Zmluvné dojednanie o voľbe spôsobu riešenia sporu v rozhodcovskom konaní predpokladá

v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní dohodu obidvoch
zmluvných strán vo forme osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky k zmluve. V tomto
prípade bola RZ účastníkmi samostatne uzatvorená. Takisto dohodu vyžaduje v zmysle ustanovenia §
6 ods. 1 a § 8 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní aj voľba rozhodcu resp. postup jeho
dodatočného ustanovenia.

V danom prípade však bola voľba rozhodcovského súdu a osoby rozhodcu uskutočnená jednostranne,
pretože samotné ustanovenie rozhodcovského súdu rozhodnúť vo veci na predtlačenom formulári
dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu navrhovateľa si finančné prostriedky
touto cestou obstarať, čiže predtým ako k uzatvoreniu Zmluvy povinný vôbec pristúpil. Jednostrannosť

a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd vidí v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto bude
riešiťsporzospotrebiteľskejzmluvyjevtomtoprípadeveriteľ,čižeodporca,pretožetentozostavilznenie
RZ vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve, v ktorej absentuje aj presná špecifikácia zmluvy,
na vzťahy ktoré sa má RZ vzťahovať.Dohoda strán o tom, že spor medzi nimi predložia k prejednaniu a rozhodnutiu súkromným osobám
alebo rozhodcovským inštitúciám, ktoré si za tým účelom zvolia, má o to väčší význam, pretože rozhodca

nenachádza právo, ale tvorí (eventuálne napevno stanovuje), vyjasňuje, urovnáva záväzkový vzťah v
zastúpení strán. Jeho moc nie je delegovaná zvrchovanou mocou štátu, ale pochádza od subjektívnej
vlastnej moci strán určovať svoj osud. V danom prípade táto vôľa pochádza však len od jednej, a to
silnejšej zo strán, ktoré spotrebiteľskú zmluvu uzavreli, čo v ich vzťahu spôsobuje značnú nerovnováhu.

V predmetnej veci vydal rozsudok teda rozhodcovsky súd, ktorého vopred stanovil odporca. Rozhodca,
resp. rozhodcovský súd, ktorých si vyberá odporca ako dodávateľ je oprávnený vydať aj bez vypočutia
žalovaného rozhodcovský rozsudok, ak sa v žalobnom návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej
sumy vyplývajúcej zo skutočností uvedených žalobcom. A to aj v prípade, že dodávateľ (v tomto prípade
odporca) spotrebiteľa pri uzavretí rozhodcovskej zmluvy vôbec neoboznámil s podmienkami konania
pred rozhodcovským súdom a jeho vnútornými predpismi, so skutočnosťou, že spotrebiteľova obrana

pred týmto súdom je spoplatnená. Žalovaný, teda spotrebiteľ, nemal žiadnu, resp. minimálnu možnosť
ovplyvniť tak spôsob riešenia sporu, výber rozhodcu a vyjadriť sa k osobe rozhodcu. Pri garantovanej
rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní),
dochádza k jednoznačnému porušeniu uplatňovania práv na strane spotrebiteľa.

Súd vo všeobecnosti uvádza, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v
znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia
ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby
mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 27. júna 2000, Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores,
C-240/98 až C-244/98, Zb. s I-4941, bod 25, ako aj z 26. októbra 2006, Mostazo Claro, C-168/05, Zb.

s I-10421, bod 25).

Nekalú povahu rozhodcovskej zmluvy súd má preskúmavať v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych
procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov
vnútroštátnejpovahy.Podľazákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaníjerozhodcovskýrozsudok

možné za podmienok ustanovených v ustanoveniach § 40 - 43 tohto zákona napadnúť žalobou na
príslušnom súde, a tak dosiahnuť jeho zrušenie. Jedným z dôvodov podania žaloby je, ak jeden z
účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy. Súd však pri posudzovaní
platnosti rozhodcovskej doložky alebo rozhodcovskej zmluvy nemusí byť viazaný návrhom v prípade
absolútnej neplatnosti, ku ktorej prihliada z úradnej povinnosti. Navyše Európsky súdny dvor vo svojom

rozsudku z 21. novembra 2002, Cofidis (C-473/00, Zb. s. I-10875, bod 34), uviedol, že ochrana,
ktorú smernica poskytuje spotrebiteľom, sa rozširuje na prípady, keď spotrebiteľ, ktorý uzavrel s
predajcom alebo dodávateľom zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, nenamieta nekalý charakter tejto
podmienky, pretože buď nepozná svoje práva, alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré
by súdne konanie predstavovalo. V tomto smere je úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje, vyrovnávať

nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a dodávateľom a posudzovať tak ex offo prípadnú
nekalú povahu zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky, resp. rozhodcovskej zmluvy, aj keď to
spotrebiteľ nenamieta. Takto stanovená zmluvná podmienka je nekalá, pretože nebola individuálne
dohodnutá, a jej zmyslom je domôcť sa jej prostredníctvom pred výlučne v každej situácii veriteľom
vopred určeným rozhodcom záväzného a právne vynútiteľného rozhodnutia, kde na úkor procesných

práv druhej strany - spotrebiteľa zvyšuje pravdepodobnosť rýchleho vyriešenia sporu. Veriteľ tak môže
na základe predmetnej rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému orgánu,
ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej zmluvy
spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči takýmto nárokom na
riadnom súde v mieste svojho bydliska.

Pre účely posúdenia prípadného nekalého charakteru zmluvnej podmienky hranica ochrany spotrebiteľa
vychádza nielen z konkrétneho exemplifikatívneho výpočtu nekalých zmluvných dojednaní (podľa
ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy)
ale tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré vytvorí v právach a povinnostiach

značnú nerovnováhu (podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku
dňu uzatvorenia zmluvy). Neprijateľné podmienky sú doplňované aj samotnou právnou úpravou, keď
s účinnosťou od 1.1.2008 je v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka výslovne
uvedená aj neprijateľná podmienka požadovania od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskejdoložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Ustanovenie § 53 ods. 4
písm. r) Občianskeho zákonníka je treba vykladať aj so zreteľom na ust. § 106 O.s.p., ktoré pri platnej
rozhodcovskej zmluve bráni konaniu pred štátnym súdom.

Ak rozhodcovská zmluva dáva na výber medzi štátnym a rozhodcovským súdom, ale pre prípad
vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom (ako to bolo v tomto prípade, keď podaním žaloby
na rozhodcovský súd odporcom, navrhovateľ stratil možnosť domáhať sa ochrany svojich práv na
všeobecnom súde), sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, nie je možné odporcovi

poskytnúť súdnu ochranu a to ani v rámci exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok
a oprávneným je dodávateľ.

Súdny dvor v prípade Pannon GSM Zrt./Erzsébet Sustikine Győrfi C-243/08 dokonca dospel k záveru,
že podmienka obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom,
ktorá bola do nej vložená bez osobitného vyjednávania a ktorá priznáva výlučnú právomoc súdu, v

ktorého obvode sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, môže byť považovaná za nekalú.

Predmetná RZ podľa názoru súdu spĺňa všetky podmienky, tak z pohľadu ustanovení § 53, 54 OZ
platného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ako aj z pohľadu smernice 93/13/EHS (výkladovej pomôcky
ustanovení spotrebiteľského práva), aby bola kvalifikovaná ako nekalá. Táto RZ je zároveň aj v rozpore

s ustanoveniami § 6 ods. 1, § 8 a 9 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, a teda je neplatná.
Táto neplatnosť má formu absolútnej neplatnosti.

Z vyššie uvedených dôvodov súd Rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom
Victoria rozhodcovský súd v Žiline, so sídlom v Žiline, pod sp. zn. RK-PC-639/14-LP, zrušil.

Súčasne súd odložil vykonateľnosť vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku až do právoplatného
rozhodnutia vo veci samej podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní z
dôvodu, že až do právoplatnosti tohto rozhodnutia je predmetný rozhodcovský rozsudok vykonateľným
exekučným titulom, a v prípade realizácie jeho výkonu v exekučnom konaní hrozí navrhovateľovi v

postavení spotrebiteľa ujma na jeho právach.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Navrhovateľ
bol v konaní v celom rozsahu úspešný a preto mal nárok na náhradu trov, ktoré účelne vynaložil na
uplatneniesvojhoprávanasúde.Hocisinavrhovateľvpodanomnávrhunazačatiekonanianáhradutrov

konania všeobecne uplatnil, túto v priebehu konania nijako nešpecifikoval a v záverečnej reči uviedol,
že si náhradu trov konania neuplatňuje. Náhradu trov si v konaní uplatnil aj odporca, ktorý však v spore
bol v celom rozsahu neúspešný. Z vyššie uvedených dôvodov súd účastníkom náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu vo dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať
označenie účastníkov konania, voči ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napáda, v čom odvolateľ vidí nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu, čoho sa
odvolaním domáha, musí byť podpísané a datované.

Odvolanie možno zdôvodniť len skutočnosťami uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p.