Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Friday, July 4, 2014

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 3T/46/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814010177

Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Noema Turanovičová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2014:3814010177.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Noemou Turanovičovou v trestnej veci obžalovaného: Q.
X. na hlavnom pojednávaní dňa 4.7.2014 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný Q. X., narodený XX.XX.XXXX, bytom W., M. XX/XX,

j e v i n n ý , ž e :

hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojich detí F. X., nar. X.X.XXXX
a Q. X., nar. X.X.XXXX, v rámci posudzovania predbežnej otázky v zmysle § 7 odsek 1 Trestného
poriadku súd určil, že bol povinný platiť matke detí D. X. od septembra 2011 do 10.11.2011 výživné po
50 eur mesačne na každé dieťa, a to do 5-teho dňa v mesiaci, a uznesením Okresného súdu Prievidza
8P/17/2011-22 zo dňa 10.11.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 31.1.2012, bol zaviazaný platiť matke

detí D. X. výživné 100 eur mesačne, a to do 5-teho dňa v mesiaci, túto povinnosť si v Prievidzi úmyselne
neplnil v stanovenom rozsahu od septembra 2011 do augusta 2012 vrátane, hoci bol zamestnaný a
mal dostatočný príjem, pričom od septembra 2012 do 4.7.2014 zaplatil z dlžného výživného za vyššie
uvedené obdobie 201 eur a na výživnom zostal dlhovať D. X. 224,50 eur,

t e d a :

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného,

t ý m s p á c h a l :

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona,

a za to

o d s u d z u j e :

Podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona, s použitím § 36 písmeno j) Trestného zákona, § 38 odsek 3
Trestného zákona, k trestu odňatia slobody v trvaní 3 (tri) mesiace, výkon ktorého sa mu podľa § 49
odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a § 50 odsek 1 Trestného zákona podmienečne odkladá na

skúšobnú dobu v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov.Podľa § 51 odsek 4 písmeno d) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá povinnosť zaplatiť v
skúšobnej dobe zameškané výživné.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného Q. X. (ďalej len „obžalovaný“), vypočul poškodenú
D. X. (ďalej len „poškodená“), oboznámil sa s listinnými dôkazmi.

Obžalovaný vypovedal, že svojej vyživovacej povinnosti na svoje maloleté deti Q. a F. si je plne vedomý,
táto mu však bola určená vo výške 50 eur na každé dieťa mesačne k rukám matky až uznesením
Okresného súdu Prievidza 8P/17/2011, ktoré mu prišlo dňa 10.11.2011, právoplatné sa stalo však až

v januári 2012, a je názoru, že vyživovaciu povinnosť mal určenú až odvtedy. Napriek tomu sa o svoje
maloleté deti riadne staral, od októbra platil na ne matke detí, pretože s ňou býval, ešte v septembri 2011
žili spolu, bývali spolu v byte v Handlovej, to bolo asi do 15.9.2011, ešte v čase prvého pojednávania
o rozvode manželstva žil s poškodenou v spoločnej domácnosti. Mali spoločné peniaze, tie odovzdal
poškodenej, prečo poslal ešte 37,50 eur, vysvetlil, že je to normálna vec, keď vie, že sú alergickí a

treba peniaze na lieky. Prispieval a i prispieva sumou na ich výživu od októbra 2011, ako mu dovoľovala
finančná situácia, nejakú malú čiastku poslal i koncom septembra 2011. Deti si bráva k sebe a vtedy im
i kupuje rôzne veci - oblečenie, keď boli u neho, aby boli riadne oblečené, matka detí im nedáva žiadne
oblečenie, dáva im len handry, tieto veci ostávajú u neho. Kupuje im i hračky, aby sa mali s čím hrať.
Nie je pravdou, že by mu poškodená vracala nejaké veci, vie, že nejaké veci dokonca predávala. Je

názoru, že na výživnom v žalovanom období mu nevznikol žiaden dlh. Zaplatil výživné v sumách (k čomu
i predložil poštové poukážky, s ktorými sa súd oboznámil č.l. 261, 262, 263, 264, 265, 266) 28.9.2011 -
37,50 eur, 4.10.2011 - 20 eur, 14.10.2011 - 20 eur, 23.11.2011 - 25 eur, 16.12.2011 - 50 eur, 12.1.2012
- 50 eur , 15.2.2012 - 50 eur, 9.3.2012 - 17 eur, 22.3.2012 - 10 eur, 22.3.2012 - 25 eur, 15.3.2012 -
60 eur, 26.3.2012 - 10 eur, apríl 2012 - 60 eur, 14.5.2012 - 60 eur, 10.12.2012 - 60 eur, 4.5.2012 - 60

eur, 15.6.2012 - 60 eur, 11.7.2012 - 60 eur, 14.8.2012 - 60 eur, 3.9.2012 - 41 eur, 14.9.2012 - 70 eur,
17.7.2012 - 40 eur, 12.10.2012 - 47 eur, 19.9.2012 - 64 eur, 19.9.2012 - 15 eur, 12.10.2012 - 60 eur,
23.11.2012 - 10 eur, 19.11.2012 - 60 eur, 19.11.2012 - 50 eur, 5.3.2013 - 110 eur, 15.2.2013 -110 eur,
11.1.2013 - 120 eur, 10.12.2013 - 44 eur, 10.6.2013 - 30 eur, 10.6.2013 - 105 eur, 14.5.2013 - 105 eur,
14.4.2013 - 110 eur, 15.10.2013 - 100 eur, 17.9.2013 - 100 eur, 16.8.2013 - 100 eur, 12.7.2013 - 105

eur, 18.2.2014 - 120 eur, 23.1.2014 - 110 eur, 18.12.2013 - 105 eur, 19.11.2013 - 100 eur, 17.6.2014
- 150 eur, 26.5.2014 - 100 eur, 24.4.2014 - 100 eur, 18.3.2014 - 100 eur. Spolu zaplatil 3.175,50 eur.
Priznal, že sumu 10 eur prevzal, išlo o vrátenú sumu výživného, ktorú pôvodne posielal. Celé žalované
obdobie bol zamestnaný, mal príjem do 500 eur mesačne. Má ešte jednu vyživovaciu povinnosť, má
výdaj na byt, býva u sestry, má i ďalšie splátky. V období od septembra do januára sa jeho finančná

situácia nemenila v porovnaní s neskorším obdobím, posielal však výživné vo výške, ako mu dovoľovala
jeho finančná situácia, a preto boli sumy výživného rôzne.

Poškodená vypovedala, že s obžalovaným žili v spoločnej domácnosti do začiatku septembra 2011,
kedy ona podala žiadosť o rozvod, to bolo asi 8.9.2011. Bývali v Handlovej, byt sa predal, celá kúpna

cena prepadla banke, ona išla bývať k matke, obžalovaný išiel bývať k sestre. Pred predajom bytu
obžalovaný sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval. Nie je pravdou, že by mali v septembri 2011
ešte spoločnú domácnosť, ona mala materskú, ktorá jej chodila na jej účet, obžalovaný mal svoj účet.
Obžalovaný jej vyplatil len časť splátky hypoúveru, časť nájomného za dobu, čo v byte býval, a poslal
jej i na výživné (pretože to chcel mať všetko zdokumentované) sumu, ktorá vyplynula z ňou poukázanej

poštovej poukážky. Potvrdila sumy výživného, ktoré vyplynuli z oboznámených poštových poukážok. Nie
je pravdou, že by deti, keď išli k otcovi, nemali pripravené veci, odovzdáva ich otcovi riadne upravené
a pripravené i s osobnými vecami a potrebným oblečením. Nie je potrebné, aby im kupoval veci. Je
pravdou, že kupoval obžalovaný synom i nejaké oblečenie, no časť z tohto oblečenia si vzápätí pýtal
naspäť a mali ich len, keď boli u obžalovaného, časť bolo malé, alebo veľké, tie ňou boli i preto vrátené,

alebo boli nekvalitné - napr. pančuchové nohavice, ktoré po jednom použití boli deravé. SMS - správou
sa jej i pýtal, čo chlapci potrebujú kúpiť. Vtedy mu i odpísala, že chlapci potrebujú, aby im dal peniaze,
lebo potrebuje zaplatiť škôlku, lieky, okuliare, nie oblečenie. Viackrát žiadala, aby jej len posielal peniaze,
obžalovaný jej viackrát povedal, alebo i napísal, že on ju nebude podporovať.Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi - uznesením Okresného súdu Prievidza sp. zn. 8P/17/2011 č.l.
70-71, 79-80, z 10.11.2011, z ktorého vyplýva, že predbežným opatrením boli maloleté deti Q. a F.
zverené do osobnej starostlivosti matky D. a obžalovanému bolo nariadené platiť výživné v nevyhnutnej

miere pre maloletého Q. mesačne v sume 50 eur a maloletého F. mesačne sumou 50 eur, k rukám matky
mesačne vždy vopred, najneskôr do 5-teho dňa v mesiaci, predbežné opatrenie sa stalo vykonateľné
dňomnariadenia.Oboznámilsaisosprávamialistinnýmidôkazmi(č.l.108,128-162),správypotvrdzujú,
že obžalovaný bol v rozhodnom období zamestnaný u spoločnosti Euronics Prievidza, s.r.o., Prievidza,
so mzdou od 401 eur až do 1.263,74 eur mesačne, oboznámil sa i s pokladničnými dokladmi, ktoré

potvrdzovali,akéveciavakýchsumáchmalobžalovanývrozhodnomobdobíkupovaťpresvojemaloleté
deti, ktorých sa vyživovacia povinnosť týka (č.l. 181-190), listinným dokladom - návrhom (č.l. 216-220),
z ktorého vyplýva, že návrh na rozvod manželov bol poškodenou doručený Okresnému súdu Prievidza
8.9.2011, zmluvou o prevode vlastníctva bytu v bytovom dome (č.l. 222-227), z ktorej vyplýva, že k
predaju bytu v Handlovej došlo 23.9.2011.

Podľa § 62 odsek 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine; plnenie zákonnej vyživovacej povinnosti rodičov
k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu

vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené
dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie sú nevyhnutné vynaložiť. Uznesením Okresného súdu Prievidza sp. zn.

8P/17/2011 z 10.11.2011 bola obžalovanému určená vyživovacia povinnosť vo výške 50 eur na každého
z jeho maloletých synov mesačne. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, obžalovaný nemal
zmenené majetkové pomery, veď z nich pri určení výšky vyživovacej povinnosti súd vychádzal a sám o
tom i na hlavnom pojednávaní vypovedal obžalovaný, a potom súd v rámci posudzovania predbežnej
otázky v zmysle § 7 odsek 1 Trestného poriadku dospel k záveru, že v čase, od kedy rodičia maloletých

detí nežili v spoločnej domácnosti, resp. neviedli spolu spoločnú domácnosť - od septembra 2011
až do vydania predbežného opatrenia vo veci 8P/17/2011, bol obžalovaný tiež povinný prispievať na
výživu detí rovnakou sumou - teda po 50 eur na každé dieťa mesačne. Vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že v rozhodnom období mal obžalovaný dostatok finančných prostriedkov zo svojho príjmu
zo zamestnania, mal príjem, z ktorého bol spôsobilý si vyživovaciu povinnosť riadne v hore uvedenej

výške plniť. Je síce pravdou, ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania, že obžalovaný mal svojim
deťom kupovať rôzne veci, išlo však o oblečenie, ktoré bolo použité len pri návštevách u jeho osoby,
resp. ktoré bolo vzhľadom na veľkosť nevhodné. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, výpovede
obžalovaného, predovšetkým poškodenej, ale i z oboznámených listinných dôkazov - odôvodnení
rozhodnutí, ide o maloleté deti, ktoré trpia zdravotnými problémami, s ktorými sú spojené zvýšené výdaje

na lieky a iné pomôcky - okuliare, ide o maloleté deti narodené v roku 2008, teda deti, ktorých náklady
na oblečenie, stravu, sú vzhľadom na vek zvýšené. Preto súd bol názoru, že hoci obžalovaný kupoval
oblečenie, hračky, nemožno dôjsť k záveru, že týmto svojim konaním nahrádzal zo zákona vyplývajúcu
resp. rozhodnutím súdu stanovenú svoju vyživovaciu povinnosť. Obe maloleté deti potrebovali práve
určené výživné, v určenej výške, aby bolo možné oprávnenou - poškodenou zabezpečiť ich nevyhnutné

potreby, náklady napr. i na škôlku, ktorú navštevujú. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti pri
zohľadnení vyššie uvedených záverov mal súd preukázané, že obžalovaný svojim konaním, popísaným
v skutkovej vete rozsudku, tým, že najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnil svoju
zákonnú povinnosti vyživovať iného, naplnil zákonné znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 odsek 1 Trestného zákona.

Štát má záujem na riadnej výchove nezaopatrených osôb. Neoddeliteľnou súčasťou pre vytvorenie
podmienok na riadnu výchovu a výživu je i predpoklad mať dostatok finančných prostriedkov,
potrebných na uspokojenie potrieb maloletého dieťaťa. Obžalovaný svojim konaním porušil tento záujem
spoločnosti.

Súd sa oboznámil i s listinnými dôkazmi, správami a charakteristikami na osobu obžalovaného, z
ktorých vyplýva, že obžalovaný pred spáchaním skutku nebol súdne trestaný - odpis registra trestov (č.l.231). Obžalovaný pred spáchaním danej trestnej činnosti nebol postihnutý priestupkovým orgánom za
priestupok - správa č.l. 229-230.

Pri ukladaní trestu súd zohľadnil základné zásady ukladania trestu, vyplývajúce z ustanovenia § 34
odsek 1 Trestného zákona, pri určovaní druhu a výmery trestu, zohľadniac spôsob spáchania činu,
jeho následok, obžalovanému súd priznal jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písmeno j)
Trestného zákona - že pred spáchaním trestnej činnosti viedol riadny život, nevzhliadol u obžalovaného
žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona, teda u obžalovaného prevyšoval pomer

poľahčujúcich nad priťažujúcimi okolnosťami, zohľadniac i osobu obžalovaného, jeho pomery, možnosť
nápravy, dĺžku doby neplnenia vyživovacej povinnosti, zohľadniac i ostatné okolnosti, vyplývajúce
z ustanovenia § 34 odsek 4 Trestného zákona, pri zohľadnení všetkých týchto okolností dospel k
záveru, že na ochranu spoločnosti, no predovšetkým prevýchovu obžalovaného, morálne odsúdenie
jeho konania, je dôvodný a spravodlivý trest odňatia slobody v prvej polovici upravenej trestnej sadzby
za použitia § 38 odsek 3 Trestného zákona, a potom trest odňatia slobody v trvaní troch mesiacov, výkon

ktorého mu bude podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní šestnásť mesiacov, za súčasného
uloženiapovinnostivskúšobnejdobeuhradiťzameškanévýživné,súdhodnotilakozákonný,spravodlivý
a primeraný, plniaci účel trestu tak z pohľadu individuálnej ako i generálnej prevencie, a preto takýto
trest obžalovanému uložil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku,
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.