Rozsudok Judgement was issued on Thursday, June 18, 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9C/47/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114203595
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Jánošová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6114203595.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci navrhovateľky E.

R., W.. XX. XX. XXXX, F. L. XX, F. F., zastúpenej advokátkou JUDr. Karínou Uhrínovou, Advokátska
kancelária, Nám. Š. Moysesa 4, Banská Bystrica, proti odporcovi Slovenská republika, zastúpená
Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie 14, Bratislava, za účasti vedľajšieho účastníka na
strane odporcu R.. T. A., W.. XX. XX. XXXX, F. Š. W. X, F. F., o náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke z titulu náhrady škody sumu 6 638,78 Eur spolu s
5,20 % úrokom z omeškania ročne od 19. 12. 2013 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 20,-- Eur z titulu náhrady trov zaplateného
súdneho poplatku a 686,43 Eur z titulu trov právneho zastúpenia, všetko na účet právnej zástupkyne
navrhovateľky JUDr. Karíny Uhrínovej, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojím návrhom došlým tunajšiemu súdu dňa 17. 02. 2014 domáhala uloženia
povinnosti odporcovi zaplatiť jej sumu 6 638,78 Eur s úrokom z omeškania 5,25 % ročne od 19. 12. 2013
až do zaplatenia ako náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom notára R.. T. A. pri

spisovaní notárskej zápisnice W. XXX/XXXX, W. XXXXX/XXXX, W. XXXXX/XXXX zo dňa 19. 11. 2007.

Odporca ako aj vedľajší účastník na strane odporcu R.. T. A., notár, žiadali návrh zamietnuť.

Súdvykonaldokazovanievýsluchomnavrhovateľky,vedľajšiehoúčastníka,zástupcuodporcu,obsahom
notárskej zápisnice W. XXX/XXXX, W. XXXXX/XXXX, W. XXXXX/XXXX, rozsudkom tunajšieho súdu
13C/189/2009, žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, oznámenie o výsledku

predbežného prerokovania a zistil tento skutkový stav:

Podľa tvrdenia navrhovateľky táto ako veriteľka požiadala dňa 19. 11. 2007 notára R.. T. A. o spísanie
notárskej zápisnice, ktorej obsahom bola zmluva o pôžičke uzatvorená s osobou dlžníka Reality BB
spol. s r. o. o požičaní sumy 200 000,-- Sk, ktorú sa dlžník zaviazal vrátiť v lehote do 19. 11. 2008 s
3 % mesačným úrokom splatným prednostne pred splatením istiny, najneskôr do 3 dní po uplynutí 1-
mesačného zročného obdobia. Súčasťou notárskej zápisnice bolo vyhlásenie dlžníka o jeho súhlase s

vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa § 41 ods.2 Exekučného poriadku.
Obsahom notárskej zápisnice bol aj ručiteľský záväzok U. J., podľa ktorého ako ručiteľ vyhlásil, že v
prípade nesplnenia záväzku vyplývajúceho z notárskej zápisnice sa táto stáva vykonateľným titulom prevýkon rozhodnutia podľa § 41 ods. 2 zákona 233/1995 Z. z. a to na všetok jeho hnuteľný a nehnuteľný
majetok.
Dlžník svoj záväzok nesplnil. Následne navrhovateľka zistila, že U. J. s manželkou previedli na dcéru

kúpnou zmluvou zo dňa 21. 11. 2008 byt na L. G. Č.. XX U. F. F..
Domáhala sa určenia neúčinnosti tohto právneho úkonu v konaní 13C/189/2009 tunajšieho súdu. Súd
jej návrh zamietol. Jedným z dôvodov zamietnutia žaloby bola skutočnosť, že záväzok, ktorý vyplýva
zo zmluvy o pôžičke, je voči U. J. neurčitý, lebo z textu nevyplýva jeho vyhlásenie, že berie na seba
povinnosť voči veriteľovi, že pohľadávku uspokojí, pokiaľ ju neuspokojí dlžník. Rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť dňom 12. 04. 2012.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že je osoba právne nie znalá a z týchto
dôvodov išla za notárom, aby neprišla o peniaze, keďže vedela, že spoločnosť s ručením obmedzeným
ručí len do výšky majetku 200 000,-- Sk.
Finančné prostriedky v roku 2007 požičala pánovi J., o čom bola spísaná notárska zápisnica s tým, že

v obsahu zápisnice bolo, že to požičala spoločnosti s. r. o. a pán J. je ručiteľ. Myslela si, že zápisnica je
spracovaná dobre. Keď prišla za notárom, zápisnica bola už pripravená, notár jej ju dal prečítať. Videla,
žejetamnapísanýpánJ.akoručiteľamyslelasi,žejetoprávneošetrenétak,ževskutočnostipánJ.ručí
za s. r. o. Peniaze odovzdávala pred notárom s tým, že pán J. jej poslal jednu splátku 900,-- Sk. To boli
jediné peniaze, ktoré dostala. V roku 2009 zistila, že spoločnosť s ručením obmedzeným nedisponuje

žiadnym majetkom. Pán J. mal byt, ktorý však predal dcére. Návrh na exekúciu voči spoločnosti s
ručením obmedzeným nepodala, lebo o tejto možnosti nevedela.

Odporca žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že navrhovateľka nepreukázala existenciu zákonných
predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody spôsobenej výkonom verejnej moci. V zmysle § 46

Notárskehoporiadkuúčinnéhovčasespísanianotárskejzápisnice,spisujúnotáriúčastníkomnazáklade
ich vyhlásenia zápisnice o zmluvách. Z prvého odstavca notárskej zápisnice vyplýva, že určenie obsahu
notárskej zápisnice bolo výlučne vecou jej účastníkov.

Z Notárskeho poriadku nevyplýva zodpovednosť notára za samotný obsah ním spísanej notárskej

zápisnice. Podľa § 5 písm. a) Notárskeho poriadku môže notár v súvislosti s výkonom notárskej činnosti
poskytovať právne rady, t. j. môže, ale nemusí upresniť ručiteľský záväzok, o zakotvenie ktorého ho
účastníci požiadali. Ustanovenie § 47 písm. a) až ch) Notárskeho poriadku (NP) zakotvuje notárovi
povinnosť dohliadnuť pri spisovaní notárskej zápisnice, aby obsahovala všetky zákonom predpokladané
náležitosti. Táto povinnosť bola splnená.

Ďalejodporcapoukázalnazásadu„neznalosťzákonaneospravedlňuje,“keďzustanovenia§546O.z.je
zrejmé, že ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť,
že pohľadávku uspokojí.
Navrhovateľka sama spôsobila nevymožiteľnosť svojej pohľadávky, keď si obsah tohto ustanovenia
neosvojila a nepožiadala o doslovné zakotvenie do notárskej zápisnice.

Čo sa týka vzniku a existencie škody, nebol splnený ani tento zákonný predpoklad. Ručiteľský záväzok
má výlučne podpornú funkciu vo vzťahu k záväzku samotného dlžníka. Navrhovateľka si teda uplatnila
škodu predčasne. Pohľadávka navrhovateľky sa nikdy nestala splatnou a ani vymáhateľnou. Navyše v
čase podania žaloby dlžník - spoločnosť Reality BB s. r. o. reálne existovala. Bola zrušená ku dňu 11.
06. 2013 a vymazaná 03. 07. 2013 z registra. Uspokojenia pohľadávky sa však môže stále domáhať

vo vzťahu k ručiteľovi a nie je vylúčené, že si ju voči nemu môže uplatniť s úspechom. Poukázal v tej
súvislosti na rozhodnutie NS ČR 25Cdo/1704/2004.
Ďalej namietal príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, keď vzťah
príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený.

Podľa právnej zástupkyne navrhovateľky zo strany notára došlo k nesprávnemu úradnému postupu.
Činnosť notára je vysoko odbornou činnosťou a je určená osobám, ktoré nemajú právnické vzdelanie
a nevedia posúdiť obsah spisovaných listín. Práve preto sa takéto osoby obracajú na notára, lebo
hľadajú právnu istotu pri ich spisovaní. Takáto listina by mala byť po hmotnoprávnej aj formálnej stránke
nespochybniteľná. Z ustanovenia § 41 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že vyhlásenie dlžníka

spísané vo forme notárskej zápisnice je kladené na roveň exekučného titulu vydaného súdu. Jedná sa o
verejnú listinu, kde jej správnosť sa predpokladá. Poukázala na Nález Ústavného súdu ČR I.ÚS 529/09,
podľa ktorého tam, kde koná jednotlivec s dôverou v správnosť v akty štátu a jeho postupy a s dôverou vich súlad s právom, musí byť garantované aj právo na náhradu škody, ak sa ukáže, že táto prezumpcia
správnosti bola nepravdivá.
V konaní 13C/189/2009 tunajšieho súdu okresný súd posúdil splatnosť pohľadávky na základe výzvy

navrhovateľky doručenej povinnému dňa 11. 05. 2010. Splatnosť záväzku v súvislosti s textom notárskej
zápisnice potom nastala dňa 19. 11. 2010. V čase podania návrhu bol záväzok splatný. Návrh na
exekúciu voči Reality s. r. o. nepodala navrhovateľka z dôvodu, že už v tej dobe nemala žiaden majetok a
bolibyjejvzniklilenexekučnétrovy.Vočiručiteľovisanemôženavrhovateľkadomáhaťplneniazdôvodu,
ktorý bol uvedený v odôvodnení rozsudku 13C/189/2009. Napriek tomu však podala takýto návrh dňa

06. 10. 2011. Konanie sa viedlo pod číslom 16C/113/2012. Bolo zastavené z dôvodu, že navrhovateľka
vzala návrh späť, keď jej sudca podľa § 100 ods. 1 OSP vysvetlil svoj právny názor vo vzťahu k platnosti
k ručiteľskému záväzku s poukazom aj na odôvodnenie rozhodnutia 13C tunajšieho súdu. Uhradenú
sumu 900,-- Sk započítala na úroky, nie na istinu.
Čo sa týka príčinnej súvislosti, poukázala na znenie § 36 ods. 1 NP, podľa ktorého notár je povinný
postupovať pri notárskej činnosti s odbornou starostlivosťou. Aj keď notárska zápisnica obsahovala

všetky formálne náležitosti, vyhlásenie ručiteľa je nejasné a nezrozumiteľné, a teda nie je možné uplatniť
pohľadávku voči ručiteľovi.

Vedľajší účastník R.. T. A. uviedol, že sa nikdy nestalo v jeho notárskej kancelárii, aby sa spisovala
notárska zápisnica o dvojstrannom právnom úkone bez prítomnosti oboch strán. Spisovanie prebieha

tým spôsobom, že je tam s ním sekretárka, obaja účastníci a oni mu povedia, čo chcú. Následne to
nadiktuje sekretárke, prečíta to a vysvetlí. Spýta sa, či súhlasia a následne to podpíšu. Vychádza vždy
z konkrétnych požiadaviek účastníkov.
Na otázku sudkyne uviedol, že v súčasnej dobe formuluje povinnosť ručiteľa v notárskej zápisnici tak,
že vyhlasuje, že tento svoju povinnosť voči veriteľovi uspokojí, pokiaľ ju neuspokojí dlžník. Predtým sa

to tak neformulovalo, až do zmeny NP. Nevedel uviesť, v ktorom období nastala táto zmena. V danom
prípade to formuloval on, ale „oni to tak chceli, lebo na otázku, či je to dobre, povedali áno.“

Zo spisu 13C/189/2009 bolo zistené, že dňa 10. 11. 2009 sa navrhovateľka domáhala neúčinnosti
právneho úkonu kúpnej zmluvy, ktorou previedol U. J. na odporkyňu Y. J. vlastnícke právo k bytu v

zmysle § 42a ods. 1, 2, 3 písm. a) O. z. z dôvodu existencie pohľadávky voči U. J. z titulu zmluvy o
pôžičke vo výške 6 638,78 Eur zo dňa 19. 11. 2007.
Súd rozsudkom zo dňa 24. 01. 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12. 04. 2012, jej návrh zamietol.
V odôvodnení bolo uvedené, že návrh navrhovateľky nebol opodstatnený z viacerých dôvodov:
1. záväzok, ktorý vyplýva zo zmluvy o pôžičke, je voči U. J. neurčitý, lebo z textu nevyplýva jeho

vyhlásenie, že berie na seba povinnosť voči veriteľovi, že pohľadávku uspokojí, pokiaľ ju neuspokojí
dlžník. Z uvedených dôvodov tento záväzok nemôže požívať platného ručiteľského záväzku.
2. ďalej mal súd za to, že predpokladom vymáhateľnosti pohľadávky je jej splatnosť, keď v čase podania
návrhu pohľadávka nebola splatná. Navrhovateľka nepreukázala doručenie výzvy dlžníkovi ako aj U. J.
na zaplatenie dlhu. V zmysle zmluvy potom došlo k následnému predĺženiu splatnosti do 19. 11. 2009.

3. nebolo preukázané, že by na strane U. J. došlo k takému zníženiu majetku, ktoré by viedlo k
ukráteniu veriteľky pri vymáhaní jej nároku, keď kúpna cena za byt bola zabezpečená prostredníctvom
zmluvy o hypotekárnom úvere vo výške 1,8 milióna slovenských korún, ktorá bola poukázaná na účet
predávajúceho U. J. a jeho manželky.

Z notárskej zápisnice č. W. XXX/XXXX, W. XXXXX/XXXX, W. XXXXX/XXXX spísanej medzi
navrhovateľkou ako veriteľkou a Reality BB spol. s r. o. ako dlžníkom, zastúpeným konateľom U. J. E. U.
J. ako povinnou osobou - ručiteľom, bolo zistené, že predmetom tejto notárskej zápisnice bola zmluva o
pôžičke uzatvorená medzi veriteľkou a dlžníkom na sumu 200 000,-- Sk, ktorú sa zaviazal dlžník vrátiť
v termíne do19. 11. 2008 v hotovosti jednorázovo a zaplatiť úrok z nesplatenej sumy 3 % mesačne

prednostne pred splatením istiny z nesplatenej sumy. Ďalej bolo uvedené, že zmluva sa predlžuje aj po
uplynutí doby splatnosti jedného roka za rovnakých podmienok, ak dlžníkovi nebol písomne doručený
prejav vôle veriteľa, z ktorého vyplýva, že požaduje vrátenie peňazí. Pod bodom b) notárskej zápisnice
je vyhlásenie dlžníka povinnej osoby o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa § 41 ods.
2 Exekučného poriadku.

V notárskej zápisnici je uvedené, že Vojtech Grün ako povinná osoba - ručiteľ vyhlasuje, že v prípade
neplnenia záväzku vyplývajúceho z bodu a) a b) notárskej zápisnice a za podmienok v nej uvedených
sa táto notárska zápisnica stane vykonateľným titulom pre výkon rozhodnutia podľa § 41 ods. 2 zákona
233/1995 Z. z. na všetok jeho hnuteľný a nehnuteľný majetok.Predmetom sporu bol nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom notára v
zmysle § 3 ods. 1 písm. d) zákona 514/2003 Z. z.

Pasívne legitimovaným v konaní je v zmysle § 4 ods. 1 písm. a) bod 2 je štát, v ktorého mene koná
Ministerstvo spravodlivosti SR.

Podľa § 9 ods. 1 zákona 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom.

V danom prípade bolo preukázané, že navrhovateľka podala návrh na predbežné prerokovanie nároku
v zmysle § 15 ods. 1 citovaného zákona, ale bezúspešne. Žiadosť podala dňa 09. 07. 2013.

Predpokladom vzniku nároku na náhradu škody podľa citovanej špeciálnej právnej úpravy je:

a) preukázanie existencie nesprávneho úradného postupu,
b) preukázanie existencie škody, jej výšky,
c) preukázanie príčinnej súvislosti medzi a) a b).
Jedná sa o objektívnu zodpovednosť za vzniknutú škodu, kde sa zavinenie predpokladá.

Ad a)
Zákonodarca presne nešpecifikuje, čo je potrebné považovať za nesprávny úradný postup, pretože
úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností.
Určitým rámcom pri vymedzení obsahu pojmu „nesprávny úradný postup„ môže byť dôvodová správa k §
1 zákona č. 514/2003 Z. z., ktorá uvádza, že nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinností

pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia
zákonných podmienok.
Za nesprávny úradný postup možno vo všeobecnosti považovať porušovanie pravidiel, ktoré sú
predpísané právnymi normami pre činnosť príslušných orgánov verejnej moci, ktorá je v rozpore so
zákonom, resp. s jeho konkrétnym ustanovením. Ide teda o stav, kedy príslušný orgán verejnej moci

pri svoje činnosti porušuje svoje povinnosti, ktoré pre neho ustanovuje právny predpis. Za nesprávny
úradný postup však možno považovať aj takú činnosť orgánu verejnej moci, kedy orgán verejnej moci
síce koná v súlade so zákonom, ale v rámci možností, ktoré sú mu dané, postupuje v rozpore s účelom
zákona, úmyslom zákonodarcu či v rozpore s hmotnoprávnou logikou a základnými právnymi princípmi
(porovnaj tiež rozhodnutie NS SR 3Cdo 32/2007).

Zákon č. 323/1992 SNR o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok - NP) upravuje postavenie
a činnosť notárov.
Podľa § 2 ods. 1 NP je notár štátom určenou osobou vykonávať notársku činnosť a ďalšiu činnosť podľa
tohto zákona.

Medzi notársku činnosť v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) patrí spisovanie a vydávanie listín o právnych
úkonoch (§ 44 až § 55).

S účinnosťou od 01. 09. 2009 podľa § 2 ods. 2 NP majú notári dbať svojou činnosťou o usporiadania a
istotu v právnych vzťahoch a o predchádzanie sporov.

Podľa § 46 NP notári spisujú účastníkom na základe ich vyhlásenia notárske zápisnice o zmluvách,
závetoch a iných právnych úkonoch.
Spisovanie notárskych zápisníc o právnych úkonoch podľa súkromného práva je najpodstatnejšou
súčasťou notárskej činnosti. Notárske zápisnice o právnych úkonoch sú v zmysle § 3 ods. 4 verejnými

listinami. Je nepochybné, že notárska zápisnica o právnom úkone má obsahovať právny úkon, pričom
pri spisovaní notárskych zápisníc o právnych úkonoch pôsobí notár ako autor týchto listín formulujúci ich
znenie a zodpovedajúci za ich právnu bezchybnosť. Pri tejto činnosti vystupuje aj ako právny poradca.
Pri spisovaní viacstranného právneho úkonu má notár poučiť všetky zmluvné strany o obsahu a
následkoch právneho úkonu, ktorý chcú uskutočniť. Jeho povinnosťou je objektívne poskytnúť právne

rady všetkým účastníkom, čo vyplýva z ustanovenia § 4 ods. 2 NP. Nestrannosť notára spolu s jeho
odbornosťou a zodpovednosťou by mali byť zárukou, že právny úkon bude dôsledne vyjadrovať vôľu
účastníkov a spôsobí nimi zamýšľané právne následky a vylúčiť prípadnú neplatnosť právneho úkonu z
dôvodu absencie náležitosti vôle a prejavu vôle (viď komentár k § 46 NP „ASPI“).Okresný súd na základe vykonaného dokazovania - notárskou zápisnicou W. XXX/XXXX, W. XXXXX/
XXXX, W. XXXXX/XXXX mal za preukázané, že notár R.. A. pri spisovaní tohto právneho úkonu

nesformuloval ručiteľský záväzok ručiteľa zmluvy o pôžičke U. J. v súlade s jeho úpravou v ustanovení
§ 546 O. z. T. j. z obsahu zápisnice nevyplýva, že U. J. písomne vyhlásil, že berie na seba voči
navrhovateľke ako veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník, tak ako to
konštatoval vo svojom odôvodnení okresný súd v rozsudku 13C/189/2009.
Z dôvodu, že nevznikol platne ručiteľský záväzok, nemohla byť ani notárska zápisnica voči osobe U.

J. exekučným titulom v zmysle § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, hoci úmysel účastníkov
podpísaných v notárskej zápisnici k tomu mal smerovať.

Z uvedených dôvodov mal súd za preukázané, že došlo k porušeniu povinností na strane notára, keď
pri spisovaní notárskej zápisnice obsahujúcej právny úkon uznanie záväzku dlžníka, mal v súlade s
hmotným právom sformulovať aj záväzok ručiteľa U. J. tak, aby spĺňal náležitosti platného právneho

úkonu v zmysle § 546 O. z.
Sámnotárnapojednávaníakovedľajšíúčastníkuviedol,ževsúčasnejdobeužtakýtozáväzokformuluje
spôsobom požadovaným v ustanovení § 546 O. z., (pričom nedošlo k zmene znenia ustanovenia § 46
NP od spísania zápisnice).

Argument zo strany odporcu, že notár nemusí účastníkom poskytovať právne rady a že navrhovateľka
si spôsobila škodu sama s tým, že netrvala na tom, aby obsah tohto právneho úkonu bol v súlade
s hmotnoprávnou úpravou, a teda nesie zodpovednosť za vzniknutú škodu v súvislosti so zásadou
„neznalosť zákona neospravedlňuje,“ nie je opodstatnený.
Neznalosť zákona by mohla byť na škodu navrhovateľky len v prípade, ak by zmluvu s vyhlásením

ručiteľa spísala sama. Využila však služby notára, ktorý mal byť garantom, že právny úkon bude
perfektný a bude spĺňať všetky zákonom požadované náležitosti a to aj z hľadiska jeho určitosti (viď §
37 O. z.).

Z uvedených dôvodov mal súd za preukázané, že došlo zo strany notára R.. T. A. pri spisovaní notárskej

zápisnice v časti, ktorá mala obsahovať ručiteľský záväzok U. J. voči navrhovateľke, k nesprávnemu
úradnému postupu, keď notár ako autor tejto notárskej zápisnice nesformuloval znenie ručiteľského
záväzku v súlade so znením ustanovenie § 546 O. z. a spôsobil v tejto časti absolútnu neplatnosť
tohto úkonu v zmysle § 37 O. z. Konal tak v rozpore s účelom ustanovenia § 46 NP tak, ako vyplýva
z citovaného komentára k tomuto zákonnému ustanoveniu. Súd tiež poukazuje na znenie ustanovenia

§ 2 ods. 2 NP účinného od 01. 09. 2009, kde bola výslovne definovaná povinnosť notára dbať svojou
činnosťou o usporiadanie a istotu právnych vzťahov a o predchádzanie sporov.

Ad b)

Ďalej súd skúmal existenciu vzniku škody na strane navrhovateľky.

Odporca namietal, že nedošlo na strane navrhovateľky ku vzniku škody, keď má možnosť sa domáhať
svojho nároku vo vzťahu k ručiteľovi a mala možnosť do zániku dlžníka sa domáhať svojej pohľadávky
aj voči tomuto subjektu.

Otázkasúbehunárokunanáhraduškodyvočištátuvzmyslešpeciálnejprávnejúpravyzákona514/2003
Z. z. a iného nároku, napr. na vydanie bezdôvodného obohatenia na náhradu škody podľa O. z. alebo
plnenia zo zmluvy, nie je v judikatúre súdov Slovenskej i Českej republiky riešená jednotne. Vývoj
judikatúry NS ČR, NS SR, Ústavného súdu ČR a SR sa nachádza napr. v rozhodnutí Krajského

súdu v Banskej Bystrici 17Co/2/2013, v ktorom krajský súd aj pripustil dovolaciu otázku zásadného
právneho významu, či je podmienkou vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím, aby poškodený preukázal bezúspešnosť žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenie od
dlžníka (tretej osoby), ak zákon 514/2003 Z. z. nedefinuje uvedenú podmienku ako jeden z predpokladov
tejto zodpovednosti.

Krajský súd ako odvolací dospel k záveru, že zákon č. 514/2003 Z. z. za podmienku úspešného
uplatnenia nároku na náhradu škody proti štátu neustanovuje zánik možnosti dosiahnuť uspokojenie
svojej pohľadávky titulom bezdôvodného obohatenia. Zodpovednosť štátu za škodu je preto absolútne
objektívnou zodpovednosťou, pre ktorej vznik a existenciu nie sú podstatné žiadne ďalšie skutočnosti.Ďalej súd poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní 17Co/76/2012 zo
dňa 13. 11. 2013, podľa ktorého u nároku z titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci podľa zákona č. 514/2003 Z. z. ide o osobitný druh zodpovednosti koncipovanej na báze
tzv. absolútnej objektívnej zodpovednosti. Táto koncepcia pri tejto špeciálnej právnej úprave výrazne
zlepšuje postavenie poškodeného a predstavuje efektívny právny nástroj pri ochrane jeho subjektívnych
práv. Dáva mu možnosť, aby si uplatnil právo na náhradu škody spôsobenej orgánom verejnej moci voči
štátu, ak sa z jeho strany jedná o jednoznačne efektívnejší spôsob nápravy. Iný názor by bol v rozpore

s účelom tohto zákona.

Súd stotožňujúc sa s argumentáciou uvedenou v citovaných rozhodnutiach Krajského súdu v Banskej
Bystrici mal za to, že navrhovateľka sa mala možnosť domáhať náhrady škody v zmysle špeciálnej
právnej úpravy zákona č. 514/2003 Z. z. voči štátu a teda návrh voči odporcovi nebol podaný predčasne.

Podľa § 17 ods. 1 zákona 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Škoda predstavuje majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch spočívajúcu v zmenšení existujúceho
majetku poškodeného, ktorej vznik splýva s okamihom, kedy sa majetok poškodeného reálne zmenšil.

Súd v tomto smere poukazuje na rozhodnutie NS ČR 28Cdo 3533/2011, podľa ktorého nie je vždy
nevyhnutné, aby nevymožiteľnosť pohľadávky od dlžníka poškodeného bola preukázaná negatívnym
súdnym rozhodnutím, t. j. aby existoval zamietajúci rozsudok súdu, u ktorého bol nárok voči dlžníkovi
uplatnený. Za situácie, kedy je z okolností prípadu zrejmé, že by žaloba nemohla uspieť, môže si súd
rozhodujúci v spore o náhrade škody podľa zákona 514/2003 Z. z. sám ako otázku predbežnú riešiť

úspešnosť žaloby bez toho, aby poškodený bol nútený takýto spor postúpiť.

V danom prípade z notárskej zápisnice N 107/2007 obsahujúcej zmluvu o pôžičke medzi navrhovateľkou
a dlžníkom spoločnom Reality BB spol. s r. o. vyplýva, že navrhovateľka požičala dlžníkovi sumu 200
000,-- Sk, v prepočte 6 638,78 Eur, ktorú sumu sa dlžník zaviazal uhradiť do 19. 11. 2008. Zároveň sa

zaviazal zaplatiť úrok z nesplatenej sumy 3 % mesačne prednostne pred zaplatením istiny, najneskôr do
3 dní po uplynutí jednomesačného zročného obdobia. Ďalej bolo uvedené, že zmluva sa predlžuje aj po
uplynutí doby splatnosti jedného roka za rovnakých podmienok, ak nebol dlžníkovi písomne doručený
prejav vôle veriteľa, z ktorého vyplýva, že požaduje vrátenie peňazí.
V konaní 13C/189/2009 navrhovateľka pripojila výzvu na splatenie dlhu adresovanú Reality BB spol. s

r. o. zo dňa 11. 05. 2010 (č. l. 38 spisu) a zo dňa 25. 10. 2009 (č. l. 39) a 25. 04. 2009 (z č. l. 40) a podací
lístok, z ktorého vyplýva, že výzvu zasielala dlžníkovi dňa 11. 05. 2010, výzvu z 11. 05. 2010 a 25. 04.
2009 zaslala aj U. J.. Z odôvodnenia rozhodnutia 13C/189/2009 vyplýva, že v zmysle zmluvy potom
nastala splatnosť pohľadávky dňa 19. 11. 2010. Okresný súd sa s týmto právnym názorom stotožňuje
s poukazom aj na znenie ustanovenia § 45 ods. 1 O. z., pričom postačuje, keď prejav vôle sa dostane

do dispozičnej sféry druhej strany.
Z výpisu obchodného registra bolo zistené, že dlžník navrhovateľky spoločnosť Reality BB spol. s r.
o. bola tunajším súdom zrušená bez likvidácie rozhodnutím zo dňa 29. 04. 2013, právoplatným 11.
06. 2013, v konaní 27Cbr/53/2012. Podľa tvrdenia zástupkyne navrhovateľky už v roku 2009 však táto
spoločnosť nemala majetok.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že existovala zo strany navrhovateľky pohľadávka
voči subjektu dlžníkovi Reality BB spol. s r. o. v žalovanej výške, ktorá nemohla byť uspokojená
v dôsledku toho, že dlžník bol zrušený bez likvidácie, pričom už v čase splatnosti podľa tvrdenia
navrhovateľky nemal žiaden majetok. V čase rozhodovania súdu bolo preukázané, že voči tomuto

subjektu nie je možné sa domáhať uspokojenia tejto pohľadávky.

Ďalej bolo preukázané, že osoba, ktorá mala byť ručiteľom tohto záväzku, v dôsledku neurčitej jeho
formulácie v notárskej zápisnici spísanej pred notárom R.. T. A. neprejavila platne svoju vôľu, a teda nie
je možné sa voči nej vôbec domáhať plnenia za dlžníka.

Ku vzniku škody na strane navrhovateľky potom došlo okamihom nevymožiteľnosti jej pohľadávky voči
dlžníkovi Reality BB spol. s r. o., ktorá nastala najneskôr dňa 11. 06. 2013 a nevymožiteľnosti vo vzťahuk osobe, ktorú považovala za ručiteľa, o ktorej nadobudla vedomosť na základe rozhodnutia v konaní
13C/189/2009.

Výška tejto škody zo strany odporcu ani vedľajšieho účastníka nebola spochybnená.

Ad c)
Súd mal ďalej za preukázané, že v dôsledku nesprávneho úradného postupu notára došlo v priamej
príčinnej súvislosti k nevymožiteľnosti pohľadávky navrhovateľky z titulu uzatvorenej zmluvy o pôžičke

vo vzťahu k U. J., ktorý mal zodpovedať za dlh dlžníka ako veriteľa v prípade, že ho dlžník nesplní.

Z uvedených dôvodov mal súd za preukázané, že nárok navrhovateľky je dôvodný, keď preukázala, že
došlo v jej majetkovej sfére k ujme v žalovanej výške v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti na
strane verejného činiteľa - notára.
K argumentácii odporcu, že navrhovateľka neuskutočnila akékoľvek kroky smerujúce k nútenému

vymoženiu svojej pohľadávky vo vzťahu k dlžníkovi, keď v exekučnom konaní v postavení oprávnenej
by bola s vysokou pravdepodobnosťou úspešná, súd uvádza, že pokiaľ aj navrhovateľka bola vo
vzťahu k hlavnému dlžníkovi nečinná, je otázne, či objektívne by sa mohla domôcť plnenia od
dlžníka. Každopádne sa spoliehala na to, že formou riadnej notárskej zápisnice má zabezpečenú svoju
pohľadávku ručiteľským záväzkom.

Súd opätovne poukazuje na tú skutočnosť, že pokiaľ sú preukázané všetky predpoklady zodpovednosti
za škodu v zmysle špeciálnej právnej úpravy zákona 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci, jedná sa o absolútnu zodpovednosť za škodu, z ktorej sa
zodpovedný subjekt nemôže vyviniť (§ 3 ods. 2 citovaného zákona).

Súd priznal navrhovateľke aj úroky z omeškania zo žalovanej sumy od 19. 12. 2013 v požadovanej
výške. Nárok na úroky z omeškania patrí navrhovateľke najskôr dňom oznámenia zo strany odporcu,
že neuspokojí jej nárok na náhradu škody (ustanovenie § 16 ods. 4 zákona 514/2003 Z. z.). Oznámenie
bolo zo strany odporcu datovaná dňom 13. 12. 2013. Požadovaná výška úrokov je v súlade so znením
ustanovenia § 517 O. z. a vykonávacieho vládneho nariadenia 87/1995 Z. z.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 OSP v zmysle zásady úspešnosti sporu, keď
úspešnej navrhovateľke súd priznal náhradu trov zaplateného súdneho poplatku vo výške 20,-- Eur a
za 3 úkony právneho zastúpenia: príprava a prevzatie veci, podanie návrhu, účasť na 1 pojednávaní
po 220,77 Eur, spolu 662,31 Eur, 3-krát režijný paušál 8,04 Eur, spolu 24,12 Eur, spolu trovy právneho

zastúpenia 686,43 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akom
rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha
(ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie

treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie
na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona 233/1995 Z.z. a noviel - Exekučný
poriadok.