Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 17, 2014

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 8C/316/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712209248
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Ocelková

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2014:1712209248.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinku v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Ocelkovou v právnej veci žalobcu: Ľ. V.,

nar. XX.XX.XXXX, W. XX, XXX XX Č., zast. JUDr. Darina Korábová, advokátka, Záborského 42, 831 03
Bratislava, proti žalovaným: 1/ R. L., L..C..I.., F. XX, XXX XX T., IČO: XX XXX XXX, zast. JUDr. Mária
Lukačovičová, advokátka, Hlavná 156, 900 90 Dubová, 2/ J. T., E..L.., N. Z. X/A, XXX XX F., IČO: XX
XXX XXX, o zaplatenie 245,45 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému v 1. a v 2. rade náhradu trov konania spočívajúcich v iných

trovách a v trovách právneho zastúpenia v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.05.2012 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných
v 1. a v 2. rade zaplatenia sumy 245,45 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Na zdôvodnenie
svojej žaloby žalobca uviedol, že dňa 25.11.2011 v čase o 11:00 hod. viedol osobné motorové vozidlo
zn. Škoda ROOMSTER, EČV: T. XXX Z., po rovnom úseku cesty na F. G. U. I. T., keď sa pred motorové
vozidlo žalobcu z areálu prevádzky žalovaného 1/ zaradilo nákladné motorové vozidlo - Miešačka
betónu zn. Tatra T815, EČV: T. XXX Z., nachádzajúca sa vo vlastníctve žalovaného 1/ a ktoré v
inkriminovanom čase viedol zamestnanec žalovaného 1/ Š. V.. Napriek tomu, že žalobca dodržiaval na

suchej ceste odstup od nákladného automobilu cca 12 metrov, došlo počas jazdy k odskočeniu kameňa
spod zadného kolesa nákladného motorového vozidla žalovaného1/, pričom odrazený kameň rozbil
čelné sklo motorového vozidla žalobcu. V čase incidentu sa na predmetnej komunikácii nenachádzalo
žiadne iné, ani protiidúce motorové vozidlo a to aj vzhľadom na skutočnosť, že ku škodovej udalosti
došlo v doobedňajších hodinách pracovného dňa. Žalobca následne s vodičom nákladného motorového
vozidla spísal Správu o nehode zo dňa 25.11.2011, v zmysle ktorej došlo ku konsenzu medzi účastníkmi
škodovej udalosti vo veci jej zavinenia a k zhodnému popísaniu jej priebehu, pričom predmetnú

Správu vlastnoručne signovali obidvaja účastníci škodovej udalosti. Vo veci ďalšej komunikácie za
účelom náhrady vzniknutej škody na majetku žalobcu, sa žalobca na žiadosť vodiča obrátil priamo
na konateľa žalovaného1/, ktorý žalobcu oboznámil, že pre prípady objektívnej zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou predmetného motorového vozidla, má tento dojednané povinné zmluvné
poistenie v poisťovni J. L. T., E..L.. t.j. u žalovaného 2/, číslo poistnej zmluvy XXXXXXXXXX, pričom
škodovú udalosť riadne ohlásil.

Žalovaný 1/ v odpore zo dňa 20.08.2012 namietal aktívnu legitimáciu žalobcu.

Žalovaný 2/ v odpore zo dňa 21.08.2012 uviedol, že povinnosťou poškodeného, t.j. žalobcu je preukázať,
že boli splnené podmienky na uplatnenie zodpovednosti podľa § 427 a nasl. Obč. Z. Žalobca tútopodmienku nesplnil, nakoľko z predložených listinných dôkazov nie je možné vyvodiť, že škoda
bola skutočne spôsobená prevádzkou motorového vozidla vo vlastníctve žalovaného 1/ a taktiež z
uvedených dokladov nevyplýva ani príčinná súvislosť medzi škodnou udalosťou a škodou. Pritom

príčinná súvislosť, resp. jej existencia musí byť v každom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju
predpokladať, tak ako uviedol žalobca vo svojom návrhu. Aj za predpokladu, že by vodič poistného
vozidla pripustil, že nehodový dej mohol byť taký, ako uvádza žalobca, takéto zhodné tvrdenie nemožno
byť hodnoverným aj jednoznačným dôkazom a to, že čelné sklo žalobcu bolo poškodené práve
kameňom, ktorý by sa odrazil od vozidla ich poisteného, a teda dôkazom o existencii príčinnej súvislosti.

Žalobca nepreukázal, že sa kameň jednoznačne vymrštil spod vozidla poisteného idúceho pred ním, a
že ku škode došlo spôsobom, aký uviedol v Uplatnení nárokov poškodeného z poistenia zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

Súd vykonal dokazovanie, a to výsluchom žalobcu a žalovaného 1/ a 2/, svedka Š. V., Správou o
nehode zo dňa 25.11.2011, zápisom o poškodení vozidla k škodovej udalosti č. XX XXX XX XX, dodacím

listom zo dňa 30.11.2011, devinkuláciou poistného plnenia zo dňa 28.5.2012, oznámením o registrácii
škodovej udalosti, uplatnením nárokov poškodeného z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, oznámením o ukončení likvidácie škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX
bez poskytnutia poistného plnenia zo dňa 30.12.2011, zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 9.5.2012
ako aj ďalšími listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil nasledovný skutkový stav:

Zo záznamu o dopravnej nehode zo dňa 25.11.2011 vyplýva oznámenie škodovej udalosti a jej popis,
súčasťou ktorého bol zákres udalosti.

Z dodacieho listu zo dňa 30.11.2011 dodávateľa X.-E. T., L..C..I.. vyúčtoval žalobcovi sumu 245,45 eur,

za čelné sklo, montáž čelného skla.

Z Oznámenia o ukončení likvidácie škodovej udalosti č. 6400948991 bez poskytnutia poistného plnenia
žalovaný 2/ rade oznámil žalobcovi, že škodovú udalosť odložili bez poskytnutia poistného plnenia.
Nakoľko na vznik práva na náhradu škody musia byť splnené podmienky vyplývajúce z tzv. príčinnej

súvislosti medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou. Predpokladom na úspešné uplatnenie
nároku na náhradu škody je teda preukázanie porušenia právnej povinnosti zapríčinené prevádzkou
motorového vozidla poisteného a vznikom škody na motorovom vozidle patriaceho poškodenému a
príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím poisteného a následkom. Vzťah medzi príčinou
a jej následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný. Z toho dôvodu žalovaný 2/

neuhradil náhradu škody v zmysle poistnej zmluvy.

Z Osvedčenia o evidencii časť II (technický preukaz) súd zistil, že vlastníkom motorového vozidla s
EČV T. XXX Z. je Volkswagen Finančné služby Slovensko.

Zo zmluvy o postúpenia pohľadávky zo dňa 9.5.2012 súd zistil, že postupca VOLKSWAGEN Finančné
služby Slovensko s.r.o. postúpil na postupníka náhradu škody voči škodcovi a poisťovni vo výške 245,45
eur, plynúcu z poistnej udalosti.

Svedok Š. V. (zamestnanec žalovaného 1/, vodič Tatry) na pojednávaní uviedol, že v čase kedy malo

dôjsť ku škodovej udalosti, bola hustá premávka. Zároveň uviedol, že keď odletí kameň z Tatry, musí
to najprv počuť on, lebo najprv udrie do blatníka, až potom ide na zem. Išiel veľmi pomaly, a vtedy je
nemožné, aby sa tak ďaleko od kolesa vyhodil kameň, vzhľadom na rýchlosť a váhu vozidla. Správu
o nehode vypisoval K.. Z. a on ju iba podpísal.

Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa§427ods.2Občianskehozákonníka, Rovnakozodpovedáajinýprevádzateľmotorovéhovozidla,
motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa § 428 Občianskeho zákonníka, Svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola
škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak
preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.Podľa § 822 Občianskeho zákonníka, Z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v
prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený

zodpovedá.

Podľa § 823 Občianskeho zákonníka, Náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na
plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

Podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto
zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, ako aj škody, vzniknutej úhradou nákladov zdravotnej

starostlivosti, dávok nemocenského poistenia a dávok dôchodkového poistenia,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených
nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), d) ušlého
zisku.

Podľa § 15 ods.1 zákona č.381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať

Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania súd považuje za preukázané, že dňa 25.11.2011 o
11:00 hod. žalobca viedol motorové vozidlo Škoda ROOMSTER , EČV T. XXX Z. na F. G. U. I. T.. Čo
sa týka tvrdenia žalovaného 1/, že žalobca nie je aktívne legitimovaný s tým, súd nesúhlasí, nakoľko
Zo zmluvy o postúpení mal súd za preukázané, že došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom
tohto konania. Súd nemá za jednoznačne za preukázané, že poškodeniu čelného skla vozidla žalobcu

došlo práve vymrštením kameňa spod vozidla poisteného žalovaného 1/. Keďže z výsluchu svedka,
ktorý mal poškodenie spôsobiť takýto priebeh deja nezaregistroval. Svedok na pojednávaní uviedol,
že v čase kedy malo dôjsť ku škodovej udalosti, bola hustá premávka. Išiel pomaly, kedy je nemožné,
aby sa tak ďaleko od kolesa vyhodil kameň, vzhľadom na rýchlosť a váhu vozidla. Zároveň súd má
za preukázané, že tlačivo Záznam o nehode nebol spísaný na mieste kde došlo ku škodovej udalosti,

ale bol spísaný konateľom žalovaného 1/ výlučne na základe vyjadrení žalobcu, ktorý pri spísaní
nevychádzalzvlastnýchpoznatkov,zvlastnýchzisteníazvlastnéhovnímaniaudalosti,alelenztvrdenia
žalobcu. Súd však tvrdenie žalobcu, že príčinou vzniku na jeho vozidle bolo vymrštenie kameňa spod
motorového vozidla Tatry žalovaného 1/ nepovažuje za preukázané. Avšak aj keby žalobca preukázal,
že k poškodeniu jeho čelného skla došlo kameňom vymršteným spod vozidla žalovaného 1/ i tak by jeho

žalobe nebolo možné vyhovieť a to a z nasledovných dôvodov.

Podmienkou zodpovednosti prevádzkovateľa podľa § 427 Občianskeho zákonníka teda nie je
protiprávne konanie (porušenie pravidiel cestnej premávky), ale škoda vyvolaná osobitnou povahou
prevádzky dopravného prostriedku. Súd sa preto musel vysporiadať najmä s otázkou, či vymrštenie

kameňa spod kolesa idúceho motorového vozidla je možné považovať za okolnosť spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, pri ktorej nie je možná exkulpácia. Pod prevádzkovou činnosťou je
potrebné rozumieť stav, podľa ktorého je motorové vozidlo v prevádzke nielen vtedy, keď sa pohybuje,
ale aj vtedy, keď síce stojí, ale v chode je jeho motor. Už samo uvedenie motora do chodu patrí k
prevádzke motorového vozidla bez ohľadu na to, či sa vozidlo uvedie do pohybu a či nie, či sa to stalo

na ceste, prípadne na inom priestranstve verejnosti prístupnom alebo ešte v garáži a či motor uviedol
do chodu sám prevádzateľ alebo jeho pracovník. Medzi okolnosti majúce pôvod v prevádzke patria aj
nedostatky, či vady materiálu, aj nespoznateľné. Zodpovednosti za škodu odvodzu- júcu svoj pôvod z
prevádzky sa prevádzkovateľ nemôže zbaviť (rozsudok NS SR sp. zn.: 1Cz 42/71).

Je potrebné rozlišovať škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (§427) a škodou spôsobenou
v okolnosti, ktorá má pôvod v prevádzke (§428). Nie je možné stotožňovať každú škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla (§427 OZ) a škodu spôsobenú okolnosťou v prevádzke (§428 prvá
veta), keďže ku škode dôjde vždy prevádzkou motorového vozidla. Prevádzateľ sa však podľa druhejvety §428 môže zbaviť zodpovednosti za škodu, ktorá síce bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky
motorového vozidla (§427 OZ), avšak bola spôsobená vonkajšími okolnosťami, ktoré nemajú pôvod
v prevádzke, ak sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho

požadovať.

Zaokolnosťmajúcupôvodvprevádzketrebapovažovaťokolnosti,ktorésúvisiasorganizáciou,riadením
a uskutočňovaním prevádzky a sú v príčinnej súvislosti so škodou.

Súd sa vzhľadom na argumentáciu zo strany žalobcu a žalovaných1/ a 2/ rade sa zaoberal tým, či sa
jedná o škodu, ktorá bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla,
nakoľko v takom prípade sa svojej zodpovednosti nemôže prevádzkovateľ zbaviť. V opačnom prípade,
a za súčasného preukázania, že sa škode nemohlo zabrániť pri vynaložení úsilia, ktoré možno od
prevádzkovateľa požadovať, je daný dôvod na liberáciu.

Žalobca argumentoval, že sa jedná o škodu, ktorá bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v
prevádzke motorového vozidla.

Žalovaní zastávajú názor, že nejde o škodu, ktorá má pôvod v prevádzke, keďže v danom prípade ide
o okolnosť, ktorá nemá pôvod v prevádzke (vonkajšia okolnosť).

Súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaných a dospel k záveru, že žalovaný sa zbavil svojej
zodpovednostizaškodu,pretoževdanomprípadebolaškodaspôsobenáokolnosťou,ktoránemápôvod
v prevádzke, ale okolnosťou vonkajšou a nepredvídateľnou, pričom škode objektívne nemohol zabrániť
ani vynaložením všetkého úsilia, ktoré je možné od neho požadovať.

V danej veci súd zastáva názor, že vymrštenie kameňa ležiaceho na vozovke (za predpokladu, že
jeho umiestnenie na vozovke nie je následkom činnosti daného motorového vozidla) spod pneumatiky
prechádzajúcehovozidlaniejeokolnosťouktorámápôvodvprevádzke.Totižprevádzkoutrebarozumieť
priame pôsobenie fyzikálnych, chemických, biologických veličín zdroja, ktorý je v prevádzke. Naopak

vymrštenie kameňa spod pneumatiky predstavuje odovzdanie kinetickej energie krútiaceho momentu
kolesaautomobiluprisúčasnompôsobenítrecejaodstredivejsily,pripadnetlaku.Takétofyzikálnesilysú
však neustále prenášané aj na vozovku a tým aj všetky predmety na vozovke sa nachádzajúce. Nemusí
sa vždy jednať len o voľne položený kameň, ale môže ísť aj súčasť vozovky. Preto vymrštenie kameňa
voľne ležiaceho na vozovke predstavuje skutočnosť, ktorá je vyvolaná zvláštnou povahou prevádzky, nie

však priamo prevádzkou vozidla alebo okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. V danom prípade
vo vzťahu k okolnostiam, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla chýba príčinná súvislosť,
pretože sa nejedná o priamy následok dvoch súvisiacich javov, ale len sprostredkovaný následok v
ktorom odovzdaná kinetická energia je jednou z príčin vymrštenia predmetu z vozovky.

Súd s poukazom na uvedené zastáva názor, že sa jedná o ostatnú okolnosť v prevádzke, teda okolnosť
existujúcu mimo samotného vozidla, ktorá je okolnosťou vonkajšou a priamo nesúvisiacou s prevádzkou
motorového vozidla.

Príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou je základným predpokladom, ktorý

musí byť splnený bez ohľadu na to, či ide o povinnosť k náhrade škody vyvodzovanú zodpovednosti
založenej na princípe zavinenia alebo na základe objektívnej zodpovednosti. Vzťah príčiny a následku
musí byť bezprostredný -priamy.

V danom prípade prevádzka vozidla pôsobila priamo na predmet ležiaci na vozovke, kameň či skalku,

ktorá následkom pôsobenia vozidla sa uviedla do pohybu a až samotná skalka, teda odmrštený predmet
spôsobil škodu. Pri predmete, ktorý spôsobil škodu poškodením čelného skla na automobile idúcim
za takýmto vozidlom, sa nejedná o súčasť vozidla alebo jeho nákladu, ktoré vymrštenie kameňa
spôsobilo. Preto v danej veci prichádza do úvahy exkulpácia teda vyvinenie sa žalovaného 1/. Súd v
konaní z tvrdení účastníkov a z výsluchu svedka nemal za preukázané, že by vozidlo bolo špeciálne

upravované. Zo svedeckej výpovede mal súd za preukázané, že vozidlo žalovaného 1/ sa pohybovalo
pomaly a taktiež bolo opatrené zásterkami proti odmršťovaniu nečistôt z kolies, zároveň žalobca
uviedol, že dodržiaval odstup cca 12 metrov od daného vozidla, svedok (vodičTatry) sled udalostí
spôsobujúcich nehodu ani neregistroval, len prijal následne tvrdenie žalobcu. Teda ak bol vozidlompoistenca žalovaného vymrštený kamienok, tento nebolo možné vodičom tohto vozidla ani predvídať a
nebolo možné požadovať od neho, aby takejto náhodnej udalosti zabránil. Za predmety na vozovke, či
už posypový materiál, alebo aj prípadné znečistenie vodič nenesie zodpovednosť, ak takéto predmety

tvorili prekážku v komunikácií, zodpovedá za stav na vozovke jej správca príslušnej komunikácie.

Nakoľko súd má za to, že nebolo jednoznačne preukázané, že škodu spôsobil poistenec žalovaný 1/ a
ak by aj ku škode došlo opisom uvedeným žalobcu, žalovaný 1/ neporušil žiadnu zo svojich povinností
a z dôvodu, že udalosť nie je priamo spôsobená okolnosťami v prevádzke motorového vozidla, pričom

škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého možného úsilia, ktoré možno spravodlivo po ňom
požadovať, žalobu zamietol.

Zároveň žalobca na pojednávaní poukazoval na Stanovisko Slovenskej kancelárie poisťovateľov a na
Stanovisko Útvaru dohľadu nad finančným trhom Národnej banky Slovenska, súd poukazuje, že tieto
dve stanoviská nie sú pre súd záväzné.

Podľa § 151 ods. 7 O.s.p. súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky
trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti
tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p. vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.05.2012 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných
v 1. a v 2. rade zaplatenia sumy 245,45 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do
15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:
1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát,
8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.