Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 12, 2014

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 4Cb/30/1999

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2399899995
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2014:2399899995.38

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej

veci navrhovateľa: Štefan Katona, s miestom podnikania 925 21 Sládkovičovo, Malá Mača 167, IČO:
17 649 536, zast. JUDr. Árpádom Katonom, advokátom so sídlom 900 24 Veľký Biel, Senecká 23,
proti odporcovi: W. Č., nar. XX.X.XXXX, bytom M., B. XXXX, zast. Mgr. Vierou Laczovou, advokátkou
so sídlom 917 01 Trnava, Dolné Bašty 2, o návrhu navrhovateľa na zaplatenie 1.544,10 eura s
príslušenstvom a vzájomnom návrhu odporcu na zaplatenie 2.165,96 eura s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľa zamieta.

II. Súd vzájomný návrh odporcu zamieta.

III. O náhrade trov konania súd rozhodne samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 21.1.1999 domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť sumu
233.436,78 Sk (7.748,68 eur) s príslušenstvom a to 2 % - ným úrokom z omeškania od 13.1.1999 do
zaplatenia. Neskôr v súvislosti so závermi znaleckých posudkov navrhovateľ svoj návrh na pojednávaní
dňa 6.9.2007 zmenil a to tak, že žiadal priznať sumu 60.919,- Sk (2.022,14 eur) spolu s príslušenstvom a

na pojednávaní dňa 8.2.2012 tak, že žiadal priznať sumu 1.544,10 eur spolu s príslušenstvom (úrokom
z omeškania vo výške 17,6 % p.a. od 15.8.1998 do zaplatenia). Na uvedených pojednávaniach bola
uznesenímtakátozmenapripustená.Vozvyškusvojnávrhvzalnavrhovateľspäť,očombolorozhodnuté
doplňujúcim rozsudkom pod č.k. XCb/XX/XXXX - XXX zo dňa 24.6.2008 (v časti 172.517,78 Sk), ktorý
nadobudol právoplatnosť dňom 15.8.2008 a výrokom II. rozsudku pod č.k. XCb/XX/XXXX - XXX zo dňa
29.2.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 16.3.2012.

Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tak, že dňa 10.9.1995 uzavrel s odporcom Zmluvu o dielo podľa
ustanovení Obchodného zákonníka (ďalej ObZ), ktorej predmetom bolo zhotovenie základových pásov
a vymurovanie obvodových a nosných múrov, vyhotovenie stropu MIAKO vrátane kotviacich prvkov. Na
vyhotovenie diela mu odporca poskytol zálohu vo výške 500.000,- Sk (16.596,96 eur), pričom cena za
dielo bola dohodnutá tak, že budú ocenené po ich realizácii a to podľa cenníka Cenekon 95.

Po vykonaní diela a odpočítaní zálohy navrhovateľ odporcovi zaslal faktúru č. XXXX zo dňa 30.7.1997,

ktorú mu odporca listom zo dňa 11.8.1997 vrátil spolu s tým, že namietal výšku fakturovanej sumy. Dňa
6.8.1998 navrhovateľ opäť zaslal prepracovanú faktúru odporcovi pod č. XX/XX splatnú dňa 14.8.1998,
spoločne s podrobným popisom vykonaných prác, pričom celkovo fakturoval sumu vo výške 233.431,78Sk (7.748,52 eur). Odporca listom zo dňa 30.9.1998 faktúru vrátil a zároveň žiadal vrátiť sumu 53.652,-
Sk (1.780,92 eur) z dôvodu, že práce vykonané navrhovateľom boli urobené nekvalitne.

Odporca sa k návrhu vyjadril tak, že s týmto návrhom nesúhlasil, pripustil, že medzi ním a navrhovateľom
došlo k uzavretiu Zmluvy o dielo podľa ObZ, ktorej predmetom bolo zhotovenie základov, vymurovanie
obvodových a nosných múrov a zhotovenie stropu so zabetónovaním, pričom odporca v svojom
vyjadrení v návrhu zo dňa 5.2.2000 uvádza, že navrhovateľ dohodnuté práce vykonal v dohodnutom
termíne do 20.12.1995, zároveň však poukázal na to, že navrhovateľ mal cenu za dielo fakturovať

v 3 čiastkových faktúrach spolu so súpisom vykonaných prác. Podľa jeho názoru toto navrhovateľ
nerešpektoval, čím hrubo porušil zmluvu. V ďalšom vyjadrení odporca poukazoval na skutočnosti,
ktoré súviseli s ďalšími prácami vykonanými navrhovateľom, ktoré boli vykonávané začiatkom roka
1996, avšak nespadajú pod réžiu Zmluvy o dielo uzatvorenej podľa Obchodného zákonníka. V nich
odporca vyjadroval nesúhlas s celkovou fakturovanou sumou, pričom poukazoval na kvalitu prác. Podľa
jeho názoru práce boli vykonané nekvalitne, pričom všetky podľa jeho nekvalitne vykonané práce

navrhovateľovi písomne oznámil.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s obsahom pripojeného
spisového materiálu, rovnako ako s obsahom znaleckých posudkov č. 23/2002, ktorý vo veci vypracoval
znalec R.. B. Z., č. 5/2005, ktorý vo veci vypracovala znalkyňa R.. Y. W. a č. 28/2007, ktorý vo veci

vypracovala Žilinská univerzita v Žiline, ústav súdneho inžinierstva spolu s Doplnením č. 1 znaleckého
posudku č. 28/2007, ako aj doplnením č. 1 a č. 2 k znaleckému posudku č. 5/2005, rovnako ako z
obsahu ostatného a podstatného na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu a po takto vykonanom
dokazovaní zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Medzi navrhovateľom ako zhotoviteľom a odporcom ako objednávateľom došlo k uzavretiu písomnej
Zmluvy o dielo č. X/Ča/XX zo dňa 10.9.1995 podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Predmetom tejto
zmluvy bolo zhotovenie základových pásov, vymurovanie obvodových a nosných múrov z Astropu Miako
spolu so základným zabetónovaním a osadením kotviacich prvkov. Termín začatia prác bol dohodnutý
na deň 11.9.1995 a termín ukončenia diela bol dohodnutý na 20.12.1995. Cena medzi účastníkmi bola

dohodnutá tak, že práce budú oceňované podľa cenníka Cenekon 95 platného v tom čase. K vykonaniu
diela malo dôjsť v súlade s projektovou dokumentáciou.

K odovzdaniu diela v dohodnutom rozsahu došlo, podľa vyjadrení oboch strán v lehote, pričom pred
započatím s prácami odporca navrhovateľovi poskytol zálohu vo výške 500.000,- Sk (16.596,96 eur).

Následne po ukončení prác odporca faktúrou č. XX/XX dofakturoval stavebné práce, ktoré boli vykonané
nadrámec poskytnutej zálohy a to celkovo na sumu 233.436,78 Sk. K tejto faktúre navrhovateľ predložil
aj súpis vykonaných prác. Fakturovanú čiastku však odporca nezaplatil, pričom poukazoval na to, že si
uplatňuje 10 % zľavu z ceny prác (nie diela!), pričom písomne dňa 11.8.1997 (č.l. 12) navrhovateľovi
oznámil, v čom vidí nedostatky a vady vykonaných stavebných prác.

Stavba rodinného domu, na ktorej mali byť vykonávané práce objednané navrhovateľom, bola pritom
vykonávaná na základe stavebného povolenia, ktorý vo veci vydal Obvodný úrad životného prostredia,
oddelenie enviromentálnej bezpečnosti a vhodnosti stavieb dňa 27.9.1995 pod č. ŽP 570/95 Še.
Predmetom tohto stavebného povolenia bola prestavba, prístavba a nadstavba rodinného domu.

Stavebníkom bol odporca spolu s manželkou, pričom v zmysle uvedeného stavebného povolenia si sám
odporca vykonával aj stavebný dozor na uvedenej stavbe.

Podľa § 536 ods. 1 až 3 ObZ (účinný k 10.9.1995), Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité
dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

(2) Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej
údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej
činnosti.Dielomsarozumievždyzhotovenie,montáž,údržba,opravaaleboúpravastavbyalebojejčasti.
(3) Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže
strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

V Obchodnom zákonníku sa v úprave zmluvy o dielo sústredilo viacero zmluvných typov, takže ich
pojmové znaky sú v jednotlivých ustanoveniach vyjadrené len vo všeobecnej podobe. Podstatne preto
stúpol význam uzavretia zmluvy medzi zmluvnými stranami a najmä zmluvné vyjadrenie chýbajúcichprvkov spolupráce medzi nimi, ktoré nie sú upravené v zákone. V súlade s § 269 ods. 1 ObZ sa
ustanovenia zákona pre jednotlivé zmluvné typy môžu použiť len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý
medzi stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto

zmlúv. Z toho vyplýva, že zmluvné strany môžu použiť pre vzájomný vzťah len zmluvu o dielo, ak
dohodnutý obsah zmluvy má jeho základné podstatné náležitosti. Pre posudzovanie zmluvného vzťahu
bude dôležitý obsah zmluvy, a nie jej názov. Pri výbere typu zmluvy musia preto použiť zmluvu o dielo,
ak ich zmluvný vzťah obsahuje podstatné náležitosti tohto typu zmluvy.

V zmysle vyššie citovaných ustanovení ObZ má súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania
došlo k uzavretiu platnej Zmluvy o dielo v písomnej forme pod č. X/Ča/XX zo dňa 10.9.1995 podľa
ObZ, čiže sa jedná o obchodno-právny vzťah. Predmet tejto zmluvy bol účastníkmi určený ako
zhotoveniezákladovýchpásov,vymurovanieobvodovýchanosnýchmúrovastropuvzmysleprojektovej
dokumentácie. Takéto určenie predmetu zmluvy spoločne s projektovou dokumentáciou je podľa názoru
súdu dostatočné a určité. Ďalšia podstatná náležitosť zmluvy o dielo - a to cena za vykonanie diela v

zmluve síce nebola dohodnutá, avšak bol v zmluve určený jednoznačný spôsob výpočtu ceny za dielo
a to formou ocenenia vykonaných prác na základe cenníka Cenekon 95. Termín ukončenia diela bol
dohodnutý na 20.12.1995, pričom v tejto lehote navrhovateľ ako zhotoviteľ dielo aj skutočne vykonal,
čo v svojich stanoviskách jednoznačne potvrdil aj odporca. Zmluvu uzatvoril navrhovateľ ako osoba
podnikajúca na základe živnostenského oprávnenia, odporca ako fyzická osoba, avšak aj v tomto

prípade s poukazom na § 262 ods. 1 a 2 ObZ (Strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý
nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom. Dohoda podľa odseku 1 vyžaduje
písomnú formu.) bolo možné dojednať zmluvu podľa ustanovení ObZ a týmto zákonom sa spravuje
aj celý záväzkový vzťah ohľadne predmetu uzatvorenej zmluvy o dielo a z neho vyplývajúce práva a
záväzky.

Vykonané práce odporca fakturoval faktúrou č. XX/XX zo dňa 31.7.1998 (č.l. 5) v celkovej sume
733.436,78 Sk (24.345,64 eur).

Znaleckými posudkami č. 5/2005 R.. Y. W. rovnako ako znaleckým posudkom č. 28/2007 Ústavu

súdneho inžinierstva bolo preukázané v znení ich doplnení pod č. 1, mal súd za preukázané nasledovné:

Je možné s absolútnou istotou konštatovať, že zrealizované základové konštrukcie majú parametre
únosnosti a pretvorenia plne vyhovujúce zrealizovanej stavbe. Otázkou kvality vykonaných stavebných
prác a ich dopad na celkovú funkčnosť a vizuálnu stránku stavby sa zaoberal znalecký posudok č.

28/2007 Ústavu súdneho inžinierstva, pričom konštatoval, že v dôsledku užších základov, tak ako to
uvádzal odporca, nie je ohrozená funkčnosť stavby ani jej statika, popraskaným obvodovým múrom a k
deštrukčnýmžilkámnasteneuviedol,žetietosúspôsobenévdôsledkupoužitéhostavebnéhomateriálu.
Pokles podlahy o 10 mm zdôvodnil použitím nevhodnej tepelnoakustickej vrstvy v podlahovej konštrukcii
a to konkrétne polystyrénu. Prasklinu medzi stropom a stenou odôvodnil jednak tepelnou reakciou

stropnej dosky na klimatické vplyvy a jednak nedokonalým prepojením jednotlivých stavebných prvkov.
Podľa záverov znaleckého dokazovania však žiadna z týchto porúch nemá vplyv na celkovú funkčnosť
a využiteľnosť stavby. Stavebné práce boli vykonávané v súlade s projektovou dokumentáciou. Rozdiel
spočíva v tom, kto realizoval stavebné práce, pričom väčšinu ich realizoval navrhovateľ, niektoré
si realizoval odporca sám. Zoznam prác vykonávaných navrhovateľom zodpovedá zoznamu prác

uvedených vo faktúre č. 23/98 a teda dielo v právnej terminológii zodpovedá výsledku určenému v
zmluve (t.j. stavba určená na trvalé bývanie).

Doplnenie č. 1 znaleckého posudku č. 5/2005 v závere stanovilo celkovú cenu diela vykonaného
navrhovateľom na 546.517,50 Sk, t.j. 18.141,05 eur vrátane DPH, s ktorou sumou sa jednoznačne

stotožnili aj účastníci konania, čo uviedli na pojednávaní dňa 8.2.2012. V dôsledku toho navrhovateľ
zmenil petit návrhu a odporca výslovne uznal cenu určenú znaleckým posudkom.

V zmysle uznesenia Krajského súdu v Trnave pod č.k. 21Cob/72/2012 - 599 zo dňa 31.5.2012, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňom 9.7.2012, súd, po vypočutí oboch účastníkov konania na pojednávaní

konanom dňa 15.1.2013 a po následnom vypracovaní (zo dňa 13.6.2013) Doplnenia č. 2 k znaleckému
posudku č. 5/2005, dospel k týmto záverom:Stavebné práce uvedené v Doplnení č. 1 k znaleckému posudku č. 5/2005 (č.l. 522 spisu) na stranách
6, 7, 8 (realizované v roku 1995) sú prácami vykonanými na základe Zmluvy o dielo a tieto sa spravujú
ustanoveniami Obchodného zákonníka a stavebné práce uvedené v Doplnení č. 1 k znaleckému

posudku č. 5/2005 (č.l. 522 spisu) na stranách 9 a 10 (realizované v roku 1996) sú prácami vykonanými
na základe ústnej Zmluvy o dielo uzatvorenej po odovzdaní diela podľa pôvodnej písomnej Zmluvy
o dielo a tieto sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). Predmetom ústnej
zmluvy o dielo boli stavebné práce vykonávané v roku 1996 (strana 9 a 10 Doplnenia č. 1 k znaleckému
posudku č. 5/2005). Obaja účastníci zhodne prehlásili, že cena prác podľa Zmluvy o dielo spravujúcej

sa ustanoveniami OZ sa určí na základe cenníka Cenekon 96. Doplnenie č. 2 k znaleckému posudku č.
5/2005 ozrejmilo niektoré námietky právneho zástupcu navrhovateľa týkajúce sa cien stavebných prác
vykonaných podľa ustanovení OZ. Znalkyňa uviedla, že úvahy o tom, že za rok 1996 neboli aplikované
ceny za malý rozsah sú nesprávne, pretože tieto ceny aplikované boli. Rozdeľovanie zákazky v roku
1996 na časti sa neprejaví na výške jednotkových cien, nakoľko k tomuto zohľadneniu podmienok malej
zákazky už došlo v znaleckom posudku číslo 5/2005 a jeho doplnení číslo 1. Základná cena stavebných

prác vykonaných navrhovateľom na základe zmluvy o dielo podľa metodiky cenníka VOC Cenekon
v roku 1995 bola spolu 296.731,50 Sk bez DPH (9.849,68 eur). Presný výpočet ceny je uvedený v
tabuľke číslo 1 doplnenia 2 k znaleckému posudku. Cena stavebných prác vykonaných v roku 1996
pod položkami 8-10 pôvodného znaleckého posudku je podľa doplnenia číslo 2 k znaleckému posudku
určená vo výške 70.812,30 Sk bez DPH (75.061,04 Sk vrátane DPH, t.j. 2.491,57 eur).

V závere svojho doplnenia číslo 2 znaleckého posudku znalkyňa uviedla, že práce vykonané v roku
1995 boli vykonané na základe Zmluvy o dielo č. X/Ča/XX podľa Obchodného zákonníka. Dielo bolo
rozdelené na 3 časti a to: 1/ zhotovenie základových pásov, 2/ vymurovanie obvodových a nosných
múrov, 3/ realizácia stropu Miako so základným zabetónovaním a s osadením kotviacich prvkov. Tu si

účastníci zmluvného vzťahu dohodli, že ocenenie a fakturovanie stavebných prác sa bude vykonávať
podľa VOC Cenekon 95. Základná cena stavebných prác vykonaných navrhovateľom v roku 1995 bola
296.731,50 Sk bez DPH t. j. 9.849,68 eur bez DPH. Vedľajšie rozpočtové náklady neboli vykázateľné.
Základná cena stavebných prác vykonaných v roku 1996 spadá do práce sa mali rozsahu 200 002 SK,
aj keď započítajú všetky práce ako celok, aj keď sa rozčlenená časti. Takto bola ocenená aj v doplnení

číslo 1 znaleckého posudku číslo 5/2005. Cena stavebných prác a výkonov v roku 1996 pod poradovým
číslom 1 až 7 uvedených v Doplnení č. 1 k znaleckému posudku je 68.116,86 Sk bez DPH (72.203,90
Sk vrátane DPH 6 %, t.j. 2.396,73 eur), suma položiek 11 až 20 je v celkovej hodnote 47.366,- Sk bez
DPH (50.176,20 Sk vrátane DPH 6 %, t.j. 1.665,54 eur). Cena položiek 8 až 10 v roku 1996 je spolu
70.812,30 Sk bez DPH (75.061,04 Sk vrátane DPH 6 %, t.j. 2.491,57 eur).

Znalkyňa v závere taktiež konštatovala, že rozdelenie prác podľa ustanovení Obchodného zákonníka a
Občianskeho zákonníka nemá žiaden vplyv na stanovenie ceny stavebných prác.

Súd znalkyňu predvolal aj na pojednávanie konané dňa 28.1.2014, ktorá jednoznačne, v zmysle

všetkých záverov znaleckých posudkov a ich doplnení, stanovila s konečnou platnosťou cenu
stavebných prác vykonaných navrhovateľom a to stavebné práce vykonané v roku 1995 a posudzované
podľa ustanovení Obchodného zákonníka vo výške 11.586,15 eur sa DPH (349.044,35 Sk) a stavebných
prác za rok 1996 posudzovaných podľa ustanovení Občianskeho zákonníka vo výške 6.554,90 eur s
DPH (197.472,29 Sk).

Spolu tak boli stavebné práce ocenené na sumu 18.141,05 eur s DPH.

Je potrebné konštatovať, že stavebné práce vykonávané v roku 1996 zo strany navrhovateľa pre
odporcu nemožno posudzovať podľa režimu Obchodného zákonníka, tieto boli vykonané len na základe

ústnej dohody medzi účastníkmi tohto konania, pričom nedošlo k písomnej dohode medzi účastníkmi
konania o použití režimu Obchodného zákonníka. Preto tento vzťah je potrebné v časti stavebných
prác vykonaných v roku 1996 posúdiť podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a následne posúdiť
platnosť, určitosť a zrozumiteľnosť ústnej zmluvy o dielo podľa § 631 a nasledujúceho Občianskeho
zákonníka. Obaja právni zástupcovia sa však zhodne, na pojednávaní konanom dňa 28.1.2014, vyjadrili,

že s odstupom času nie je možné interpretovať a dokazovať obsah predzmluvných rokovaní medzi
účastníkmi konania ohľadne ústnej zmluvy o dielo spravujúcej sa ustanoveniami OZ. V dôsledku toho
právny zástupca navrhovateľa uplatnil svojim návrhom cenu prác za rok 1996 vo výške, ktorú ustálila
znalkyňa vo svojom znaleckom posudku a jeho dvoch doplnení a to titulom bezdôvodného obohatenia.Poukázal na to, že znalkyňa jednoznačne vo svojom znaleckom posudku a jeho dvoch doplneniach
ustálila, aké práce boli v roku 1996 vykonané a ustálila aj cenu týchto stavebných prác.

Právna zástupkyňa odporcu však opätovne poukázala na námietku premlčania ohľadne výšky
požadovaných úrokov z omeškania s odôvodnením, že pôvodným návrhom sa navrhovateľ domáhal
úroku z omeškania vo výške 2 % ročne zo žalovanej sumy a až návrhom zo dňa 8.2.2012 zmenil
navrhovateľ petit návrhu a požadoval úroky z omeškania vo výške 17,6 % ročne z dlžnej sumy. Takéto
úroky z omeškania si, podľa názoru právnej zástupkyne odporcu, môže navrhovateľ uplatňovať len 4

roky spätne od podania takéhoto zmeneného petitu, t. j. od 8.2.2008. Pred týmto obdobím považuje
úroky z omeškania v takto požadovanej výške za premlčané.

Medzi účastníkmi bola spornou kvalita prác, pričom odporca požadoval zníženie celkovej sumy o 10% z
dôvodunekvalitytýchtoprác.Vtejtosúvislostipovažujesúdzapotrebnépoznamenať,žestavebnýdozor
pri vykonávaní prác navrhovateľom si vykonával sám odporca, pričom v zmysle príslušných ustanovení

zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), je povinnosťou
osoby vykonávajúcej stavebný dozor dohliadať, aby k vykonaniu stavby došlo v súlade s overenou
projektovou dokumentáciou. Keďže v stavebnom povolení je odporca uvedený ako stavebný dozor na
stavbe, kde bol aj stavebníkom a kde navrhovateľ vykonával práce, mal na súlad prác s projektovou
dokumentáciou a rovnako aj ich kvalitu riadne dohliadať, čo mu, ako je vyššie uvedené, vyplýva aj z

ustanovení stavebného zákona. Skutočnosť, že navrhovateľ pri vykonávaní prác plynulo postupoval a
práce vykonal v lehote svedčí o tom, že odporca tieto práce pre ich nedostatočnú kvalitu alebo rozpor
s projektovou dokumentáciou nezastavil.

Ďalej súd poukazuje na tú skutočnosť, že práce boli navrhovateľom vykonávané v zmysle zmluvy a v

rozsahu dohodnutom v zmluve v roku 1995 konkrétne do 20.12.1995, pričom boli fakturované faktúrou
č. 23/98 a to dňa 31.7.1998. Až po tomto dátume začal odporca vznášať námietky voči kvalite prác, ktoré
by bolo možné považovať za reklamáciu. Uplatnenie oznámenia o vadách, ktoré vykazovali vykonané
stavebné práce a ktoré spočívali v ich kvalite po tak dlhej dobe takmer 3 rokov, nemohol súd považovať
za včasné oznámenie o vadách tak, ako to vyžaduje § 562 ods. 1 a 2 ObZ. Nakoľko súd nemal

preukázané, že odporca riadne a včas po zistení vád, ktoré bol okrem iného povinný zistiť ako stavebný
dozor okamžite po ich vyhotovení, t.j. do decembra 1995, tieto navrhovateľovi neoznámil, urobil tak až
listom zo dňa 11.8.1997, resp. v auguste 1998 po doručení faktúry 23/98, nemohol súd tieto prípadné
vady zohľadniť a obranu odporcu považoval za účelovú. Okrem iného, ako už bolo uvedené vyššie,
žiadna z týchto vád podľa znaleckého dokazovania nemala výrazný vplyv na funkčnosť stavby.

Podľa § 560 ods. 1 ObZ, dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve.

Podľa § 562 ods. 1, 2 a 3 ObZ, (1) Objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho
prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela.

(2) Súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela
a) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí,
b) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke
uskutočnenej podľa odseku 1,
c) bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti,

najneskôrvšakdodvochrokovapristavbáchdopiatichrokovododovzdaniapredmetudiela.Privadách,
na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.
(3) Ustanovenia § 428 ods. 2 a 3 sa použijú obdobne na účinky vedené v odseku 2.

Objednávateľ je povinný preveriť riadne ukončenie diela pri jeho odovzdaní a ak zistí vady, dielo

nemusí prevziať (pozri § 554). Po prevzatí diela je povinný sám dielo prehliadnuť, alebo zabezpečiť
jeho prehliadku odbornou osobou (fyzickou alebo právnickou). Pri riadnej prehliadke by mal zistiť
všetky zrejmé vady prevzatého diela. Zrejmé vady musí objednávateľ oznámiť zhotoviteľovi buď po
ich osobnom zistení, alebo v nadväznosti na prehliadku zabezpečenú inou osobou. Objednávateľ musí
zistené vady zhotoviteľovi oznámiť. V oznámení však netreba uviesť aj konkrétne nároky vyplývajúce z

vád. S nesplnením oznamovacej povinnosti zákon priamo nespája zánik práva. Zhotoviteľ však môže
v súdnom konaní namietnuť nesplnenie oznamovacej povinnosti o zistenej vade. Na základe tejto
námietky súd neprizná právo z vád diela. Uplatnenie skrytých vád je viazané na ich zistenie alebo
možnosť zistenia pri vynaložení odbornej starostlivosti a ich oznámenie bez zbytočného odkladu.Akovyplývazodseku3,dôsledkyzanesplnenieoznamovacejpovinnostinenastupujúautomatickyasúd
ich nemusí použiť z úradnej povinnosti, keďže nejde o prekluzívnu lehotu. Z § 428 ods. 2 ObZ vyplýva,

že súd musí prihliadnuť na nesplnenie oznamovacej povinnosti len v prípade, keď to namietol zhotoviteľ.

Navrhovateľ v konaní namietol včasné uplatnenie vád zo strany odporcu, s čím sa súd stotožnil a v
dôsledku neuplatnenia vád diela včas, súd nemohol priznať odporcovi právo z vád diela (zľavu vo výške
10 %).

Podľa čl. II posledná veta Zmluvy o dielo sa odporca zaviazal dielo prevziať, ak bude ukončené v
termíne a v kvalite podľa ČSN a rozsahu a nebude vykazovať vady. Keďže obaja potvrdili, že dielo na
základe zmluvy bolo vykonané do 20.12.1995, odporca v tom čase na žiadne vady nepoukázal, ako
stavebný dozor umožnil pokračovať v prácach, súd mal za to, že došlo k odovzdaniu a prevzatiu diela.
Pokračovacie stavebné práce súd potom posudzuje ďalej podľa ustanovení OZ účinných v roku 1996.

Podľa § 34 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv
alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je

neplatný.

Podľa § 631 OZ, zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ
diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

Podľa § 632 OZ, ak nedôjde k zhotoveniu diela na počkanie, zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi
písomné potvrdenie o prevzatí objednávky. Potvrdenie musí obsahovať označenie predmetu diela a
ďalej jeho rozsah, akosť, cenu za vykonanie diela a čas jeho zhotovenia.

Keďže podľa § 631 a § 632 OZ nie je možné, a to aj vzhľadom na uplynulý čas a vyjadrenia

právnych zástupcov účastníkov konania o nemožnosti zistenia obsahu o predmete zmluvy o dielo,
posudzovať stavebné práce vykonané v roku 1996 podľa ustanovení zmluvy o dielo. Pretože nie je
možné jednoznačne určiť predmet diela ako ani čas plnenia, je takáto zmluva pre svoju neurčitosť
neplatná s poukazom na § 37 OZ a do úvahy, vzhľadom k uvedenému, potom prichádza len plnenie z
titulu bezdôvodného obohatenia. Uvedený názor potvrdzuje aj Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 27. septembra 2001, sp. zn. Obdo v 31/2000. Súd vychádza z toho, že nároky uplatňované v
tomto konaní (ohľadne prác v roku 1996) nemožno priznať na základe zmluvy o dielo podľa OZ, pretože
v tomto smere dospel k záveru, že tento právny úkon je neplatný, ako sa uvádza v predchádzajúcich
vetách.Vdanomprípade,keďžezmluvaodielojeneurčitá,pretožeažponáležitomzisteníobsahuústnej
dohody by mohol súd posúdiť, či na jej základe niekomu vznikla povinnosť a ako zhodne uviedli účastníci

konania, s odstupom času nie je možné dospieť k požadovaným záverom, je teda neplatná, pričom do
úvahy neprichádza ani iný zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania, potom plnením navrhovateľa v
prospech odporcu (vykonaním stavebných prác) na strane odporcu došlo k bezdôvodnému obohateniu,
výška ktorého bola zistená znaleckým posudkom.

Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je
dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Práva vyplývajúce z § 458 odsek 1 treba uplatniť v premlčacej dobe ustanovenej v § 107 (2 roky), keďže
jednoznačne ide o právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia.

Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.Podľa § 122 ods. 2 OZ, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý
sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak
nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.

V danom prípade obstojí preto námietka premlčania vznesená právnou zástupkyňou odporcu v
písomnom vyjadrení zo dňa 31.3.2014 (č.l. 683 spisu), pretože návrh na zaplatenie sumy bol podaný na
tunajšísúddňa 21.1.1999,t.j.pouplynutípremlčacejdoby.Prinajprísnejšomposúdenípremlčacejdoby,
stavebné práce vykonané v roku 1996 boli vykonané najneskôr do 31.12.1996 (reálne boli dokončené

ešte pred týmto dátumom, pričom navrhovateľ vedel, pre koho práce vykonáva) a teda návrh v časti
zaplatenia stavebných prác vykonaných v roku 1996 (t.j. v cene 6.554,90 eur s DPH) a posudzovaných
podľa ustanovení OZ, aby mal úspech, musel byť podaný najneskôr do 31.12.1998.

Keďže z dôvodu vznesenej námietky premlčania súd nemohol navrhovateľovi priznať sumu za práce
vykonané v roku 1996 (vo výške 6.554,90 eur s DPH, t.j. 197.472,29 Sk), bolo by dôvodné požadovať

zaplatenie prác za rok 1995 vo výške 11.586,15 eur sa DPH (349.044,35 Sk), ktorú sumu súd nemôže
priznať z dôvodu, že je plne krytá zo zálohy vyplatenej odporcom vo výške 500.000,- Sk (16.596,96 eur).

Odporca svojou obranou zo dňa 25.8.2005 (nároky z vád diela) a následne na pojednávaní dňa
6.9.2007 (náhrada škody za kľučky na oknách a spotreba elektrickej energie) žiadal, aby súd zaviazal

navrhovateľa na úhradu sumy 2.165,96 eur (65.251,71 Sk), ktorá suma pozostáva zo sumy 4.600,- Sk
(152,69 eur) za zničené kľučky na oknách, 6.000,- Sk (199,16 eur) za spotrebovanú elektrinu u odporcu
a sumu 10 % ako zľavu z ceny stavebných prác (1.814,11 eur). Táto obrana odporcu sa po čiastočných
späťvzatiach navrhovateľa stala vzájomným návrhom, keďže odporca v konečnom dôsledku požadoval
zaplatenie vyššej sumy ako navrhovateľ.

Zároveň žiadal, aby súd sumu 1.544,80 eur započítal (správne má byť 1.544,10 eur), keď vzájomné
pohľadávky účastníkov sa stretli ku dňu 11.8.1997 na základe listu zo dňa 11.8.1997 (č.l. 12). S takýmto
záverom sa však súd nemohol stotožniť, nakoľko pohľadávky sa nemohli stretnúť už dňa 11.8.1997,
pretože navrhovateľova pohľadávka sa stala splatnou až dňa 14.8.1998.

Čo sa týka zničených kľučiek na oknách, zodpovedá pravde, že odporca o ich zničení informoval
navrhovateľa listom zo dňa 11.8.1997, avšak ani vtedy ani počas celého konania nepreukázal, že ich
zničil navrhovateľ, resp. jeho pracovníci, ako ani to, že sa jedná práve o kľučky z okien rodinného domu.
Je pravda, že si zakúpil nové kľučky (faktúra na č.l. 490), to však nie je dôkazom o porušení povinnosti

zo strany navrhovateľa. Naopak, navrhovateľ poukázal na to, že medzi ním a odporcom neexistovala
ústna či písomná dohoda, že navrhovateľ je povinný kľučky demontovať pred omietaním, pretože túto
prácu by bol fakturoval, čo sa však nestalo (to potvrdila aj odporca). Preto bolo povinnosťou odporcu
opatriť kľučky pred poškodením, čo však neurobil.

Právny zástupca navrhovateľa zároveň poukázal na to, že odporca nevie preukázať koľko kľučiek
malo byť poškodených a kedy sa tak stalo, mohli byť poškodené aj ďalšími pracovníkmi, ktorí na
stavbe pracovali po navrhovateľovi. Zároveň vzniesol námietku premlčania uplatnenej škody a to na
pojednávaní dňa 9.2.2011 (č.l. 493). S touto námietkou sa súd rovnako stotožnil, nakoľko odporca
si uplatnil náhradu za poškodené kľučky na súde až dňa 6.9.2007 a rovnako tak za spotrebovanú

elektrinu, kedy už uplynula premlčacia doba 2 roky podľa § 106 OZ (počítaná najneskôr od 31.12.1996,
kedy najneskôr došlo k ukončeniu všetkých prác navrhovateľom). Aj v danom prípade je potrebné
postupovať pri premlčaní podľa ustanovení OZ, pretože sa jedná o náhradu škody v súvislosti s prácami
vykonávanými v roku 1996.

Podľa § 106 ods. 1 a 2 OZ, (1) Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa
poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
(2) Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne,
za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Čo sa týka spotreby elektrickej energie (199,16 eur), jej spotrebované množstvo sa nedá preukázať,
rovnako ako ani čas, kedy sa tak stalo, čo pripustila aj právna zástupkyňa odporcu a ktorá zároveň v tejto
časti vzala svoj návrh späť a súd konanie v tejto časti zastavil uznesením zo dňa 8.4.2014 pod č.k. XCb/
XX/XXXX - XXX. Vzhľadom na uvedené sa súd v ďalšom odôvodnení nezaoberá touto časťou konania.Podľa § 358 ObZ, na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu
však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali

spôsobilými na započítanie.

Započítanie (kompenzácia) je spôsob zániku záväzku nahrádzajúci splnenie. Je však splneniu veľmi
blízky, lebo dochádza k uspokojeniu veriteľa. Právna úprava rozlišuje dva prípady započítania:
1. započítanie jednostranným právnym úkonom, ktorým jedna strana, ak sú dané zákonom ustanovené

predpoklady, aj bez súhlasu druhej strany zrušuje vzájomné pohľadávky za predpokladu, že sa kryjú
(compensatio necessaria),
2. započítanie dvojstranným právnym úkonom, teda dohodou (compensatio voluntaria), k čomu však
v danom prípade nedošlo.

Započítaniejednostrannýmprávnymúkonomjeprípustné,akveriteľadlžníkmajúvzájomnépohľadávky,

ktorých plnenie je rovnakého druhu a pritom ide o pohľadávky, z ktorých ani jedna nie je vylúčená zo
započítania, a to ani dohodou strán, ani zákonom. Následkom započítania je, že vzájomne započítané
pohľadávky sa zrušujú, pokiaľ sa kryjú. Pokiaľ by sa pohľadávky nekryli úplne, t.j. jedna pohľadávka by
prevyšovala druhú, pohľadávka v rozsahu prevýšenia trvá ďalej. Zánik vzájomných pohľadávok nastane
ex tunc od okamihu, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Nie je teda rozhodujúce, kedy

prišiel prejav smerujúci k započítaniu druhej strane.

Ustanovenie § 358 všeobecne ustanovuje, ktoré pohľadávky sú spôsobilé na započítanie jednostranným
právnym úkonom. Sú to pohľadávky vymáhateľné na súde. Započítateľná je však aj pohľadávka
premlčaná za predpokladu, že premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na

započítanie.Rozhodujúcetedaje,abyvokamihu,keďsazapočítateľnépohľadávkystretli,nebolažiadna
z nich premlčaná. Takéto riešenie je opodstatnené tým, že zánik pohľadávok nastáva od okamihu, keď
sa pohľadávky stretli. Doba, kedy bol urobený jednostranný prejav vôle smerujúci k započítaniu, nie je
z tohto hľadiska rozhodujúca.

Pre oblasť obchodno-právnych vzťahov možno využiť pozitívne vymedzenie okruhu pohľadávok, ktoré
sú spôsobilé na započítanie a tak možno započítať pohľadávky, ktoré existujú, vzájomne sa kryjú a
ktorých plnenie je rovnakého druhu, a taktiež ktoré je možné uplatniť na súde, sú splatné a nie sú
premlčané.

Nespôsobilými na započítanie jednostranným právnym úkonom, pretože ich nemožno uplatniť na súde,
sú (o.i.) pohľadávky z práv zo zodpovednosti za vady v zmysle ustanovení o zmluvných typoch (§ 428,
562).

Vzhľadom na uvedené odporca nemohol započítať jeho pohľadávku s pohľadávkou navrhovateľa vo

výške 10.600,- Sk (351,85 eur) za poškodené kľučky a spotrebovanú elektrickú energiu, nakoľko
nepreukázal existenciu týchto pohľadávok a ich výšku.

Vzhľadom na doteraz uvedené vyplýva, že navrhovateľom vykonané práce za rok 1996 a s tým súvisiace
vzájomnévzťahyjepotrebnéposúdiťpodľaustanoveníOZ.Pretosúdohľadnenáhradyškodyzazničené

kľučky poukazuje na § 415 a nasl. OZ účinného v čase vzniku údajnej škody (t.j. v roku 1996).

Podľa § 415 OZ, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku,
na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 ods. 1 a 3 OZ, (1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
(3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 441 OZ, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola
škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Podľa § 442 ods. 1 a 2 OZ, (1) Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
(2) Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza
sa škoda uvedením do predošlého stavu.Podľa § 443 OZ, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

V ustanovení §-u 420 je upravená všeobecná zodpovednosť fyzických a právnických osôb za škodu,
ktorá prichádza do úvahy vždy vtedy, keď nejde o niektorý z prípadov osobitnej zodpovednosti za škodu,
ktorésúupravenév§421až437,resp.vďalšíchustanoveniachObčianskehozákonníka.Predpokladom
vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody a 3. príčinná
súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V niektorých prípadoch sa vyžaduje aj zavinenie. V

prípade, keď sa vyžaduje aj zavinenie škodcu, ide o subjektívnu zodpovednosť, v prípade, keď sa
zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť. Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa §
420 spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia
zavinenia).Občianskoprávnazodpovednosťzaškodumôževzniknúťzporušeniazmluvnýchaleboiných
záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť
aj z porušenia iných povinností zákonom uložených, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť.

Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej,
ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti.

V § 420 ods. 1 je vyjadrená zásada, že každý, t.j. tak fyzická, ako aj právnická osoba, zodpovedá
za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti

je, že niekto porušil určitú povinnosť (pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z
určitého záväzkovoprávneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom) a porušením tejto
povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi
protiprávnym konaním (porušením povinnosti) a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami vzniku
všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia. Občiansky zákonník nevymedzuje pojem

zavinenie. Pri vymedzení tohto pojmu treba vychádzať z toho, že zavinenie je určitý psychický,
vnútorný vzťah škodcu k vlastnému konaniu priečiacemu sa objektívnemu právu a ku škode ako k
výsledku tohto konania. Naproti tomu príčinnou súvislosťou treba rozumieť určitý objektívny vzťah medzi
skutočnosťou zakladajúcou zodpovednosť, t.j. medzi porušením právnej povinnosti, a výsledkom, t.j.
škodou. Zavinenie ako vnútorný psychický vzťah je založený na dvoch zložkách: na zložke vedomostnej

a zložke vôľovej. Vedomostnou zložkou rozumieme vnímanie, t.j. odraz predmetov a javov v zmyslových
orgánoch, ako aj predstavu predmetov a javov, ktoré subjekt vnímal skôr, alebo ku ktorému dospel
úsudkom na základe znalostí alebo skúseností. Vôľovou zložkou sa rozumie predovšetkým chcenie, ale
aj uzrozumenie. Pri úmyselnom zavinení je zastúpená tak vedomostná, ako aj vôľová zložka zavinenia.
Pri nedbanlivosti je daná len vedomostná zložka. Občiansky zákonník nevymedzuje ani formy zavinenia,

hoci viaceré jeho ustanovenia s jednotlivými formami zavinenia rátajú. Pri výklade foriem zavinenia
sa aj v občianskoprávnej praxi vychádza z vymedzenia týchto foriem v § 15 a 16 TZ. Trestný zákon
rozlišuje úmyselné zavinenie a nedbanlivostné zavinenie. Obidve formy sa vnútorne členia na stupne
zavinenia. Z hľadiska vzniku zodpovednosti, ktorá sa zakladá na zavinení, je síce spravidla irrelevantné,
akú formu má zavinenie. V odseku 3 je zakotvená prezumpcia zavinenia toho, kto za škodu zodpovedá.

Ak sa preukáže, že škodca spôsobil niekomu škodu porušením právnej povinnosti (dôkazné bremeno
postihuje poškodeného), zo zákona sa predpokladá, že škodca škodu zavinil. Existenciu zavinenia
škodcu poškodený nemusí dokazovať. Prezumpcia zavinenia je teda výhodou pre poškodeného. Podľa
odseku 3 sa zodpovednosti zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil; prezumpcia zavinenia je teda
vyvrátiteľnou domnienkou. Dôkazné bremeno však v tomto prípade postihuje škodcu.

Príčinná súvislosť medzi zavineným protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody musí byť bezpečne
preukázaná; nestačí tu iba pravdepodobnosť. Vzhľadom na uvedené právny zástupca navrhovateľa
potom správne namietal, že odporca nepreukázal, akú zmluvnú povinnosť navrhovateľ porušil, v
dôsledku ktorého porušenia potom odporcovi bola spôsobená škoda. Bolo správne namietané, že v roku

1996 na stavbe v rovnakom čase pracovalo niekoľko ľudí (nielen navrhovateľ), pričom odporca nijakým
spôsobom nepreukázal, že práve navrhovateľ je tou osobou, ktorá mu poškodila kľučky na oknách
rodinného domu. Keďže navrhovateľ nemal povinnosť demontovať kľučky, odporca svojím nekonaním
(nezabezpečením kľučiek proti poškodeniu) spôsobil škodu, pričom však súd zdôrazňuje, že v konaní
ani pred ním nebolo preukázané, že sa jedná o kľučky z okien rodinného domu, v akom rozsahu boli

poškodené, v akom množstve a že škodu spôsobil navrhovateľ. Poškodený (odporca) tak stratil nárok
na náhradu škody, v dôsledku nedostatku súčinnosti, na ktorú bol povinný. Súčinnosťou sa v tomto
prípade rozumie povinnosť konať v záujme predchádzania vzniku škody, ktorá vyplýva zo záväzkového
právneho vzťahu. V takomto prípade chýba kauzálny nexus medzi porušením povinnosti zodpovednouosobou a vznikom škody. To znamená, že chýba jeden zo základných predpokladov vzniku povinnosti
nahradiť škodu. Preto sa v uvedenom prípade poškodenej strane neprizná nárok na náhradu škody.
Keďže odporca počas celého konania nepreukázal predpoklady vzniku zodpovednosti za spôsobenú

škodu, a teda nepreukázal, akú zmluvnú povinnosť navrhovateľ porušil, výšku škody, ani príčinnú
súvislosť medzi protiprávnym úkonom navrhovateľa a škodou odporcu, nemohol takýto jeho vzájomný
návrh uspieť pred súdom.

Vzhľadom na závery znaleckého dokazovania, vyriešenia otázky započítania a vzniku škody, na ktoré

sa odporca odvolával, ako aj s ohľadom na nemožnosť priznať nároky z vád diela podľa § 562 ObZ,
súd vzájomnému návrhu odporcu vyhovieť nemohol a preto jeho návrh zamietol (mimo zastavujúcu časť
ohľadne sumy 199,16 eur).

Keďže sa účastníci konania, v dôsledku vykonaného znaleckého dokazovania, stotožnili s cenou
vykonaného diela zo strany navrhovateľa vo výške 546.517,50 Sk (18.141,05 eur), pričom odporca

zaplatil navrhovateľovi zálohu vo výške 500.000,- Sk (16.596,96 eur), súd návrhu navrhovateľa,
vzhľadom na vyššie uvedené, nemohol vyhovieť, pretože práce vykonané v roku 1995 sú kryté
poskytnutou zálohou a nárok na zaplatenie sumy za práce vykonané v roku 1996 je premlčaný.
Následne súd nemohol vyhovieť ani návrhu na zaplatenie príslušenstva k uplatnenej pohľadávke. Z
dôvodu uplatnenej námietky premlčania ohľadne návrhu odporcu a námietky vznesenej podľa § 562

ods. 2 ObZ súd nemohol vyhovieť ani vzájomnému návrhu odporcu.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením s poukazom na § 151 ods. 3 O.s.p., podľa
ktorého v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu
nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a
2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

Zároveň súd uvádza, že za čiastočné späťvzatie návrhu navrhovateľa súd nemôže rozhodnúť o

čiastočnom vrátení súdneho poplatku za podaný návrh s poukazom na § 13 ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, nakoľko ho navrhovateľ zaplatil 8.6.1999 a
k čiastočnému späťvzatiu došlo až po prvom pojednávaní; navyše lehota 3 rokov uvedená v citovanom
ustanovení uplynula dňom 31.12.2002.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrhnavykonanieexekúciepodľaZákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.