Medzitýmny rozsudok Judgement was issued on Wednesday, June 5, 2014

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 11C/126/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712209123
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kubusová
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2014:8712209123.10

Medzitýmny rozsudok

Okresný súd K., v konaní pred samosudcom JUDr. Máriou Kubusovou, v právnej veci navrhovateľa: F..
V. J., J.. XX.XX.XXXX, G. K. - N. N., W.. N. XXXX/XX, pr. zast. JUDr. Jánom Garajom, advokátom AK
Prešov, Floriánova 2, proti odporcovi: Mesto Poprad, Nábrežie Jána Pavla II. č. 2803/3, IČO: 00326470,
o náhradu za zriadenie vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že navrhovateľovi F.. V.Q. J., J.. X.X.XXXX, Y. G. K. - N. N., W.. N. XXXX/XX, patrí právo

na vydanie náhrady za zriadené vecné bremeno, ktoré v prospech odporcu viazne na parcele č. KNC
XXXX/8 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 81 m2, zapísanej na LV č. XXXX k. ú. K., obec K.,
okres K. parcely KNC č. XXXX/XX - orná pôda o celkovej výmere 143 m2, zapísanej na LV č. XXXX
k. ú K., obec K., okres K., zo strany odporcu Mesto Poprad, Nábrežie Jána Pavla II. č. 2802/3 Poprad,
IČO: 00326470.

II. V prevyšujúcej časti súd návrh zamieta.

III. O trovách konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným dňa 29.6.2012 sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia, ktorým bude určené,
že navrhovateľovi patrí právo na vydanie náhrady za zriadené vecné bremeno zo strany odporcu.

Dôvodom podania návrhu je skutočnosť, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom parcely č. KNC XXXX/
X zastavané plochy a nádvoria o výmere 81 m2, zapísanej v katastri nehnuteľností vedenom Správou
katastra K. na LV č. XXXX pre obec K. a k.ú. K. a parcela č. KNC XXXX/XX orná pôda o celovej výmere
143 m2 zapísané na LV č. XXXX k. ú. K. a parcely sú zastavané miestnymi komunikáciami v zastavanom
území mesta K. - W.. S. M. K..

Napriek tomu, že je navrhovateľ výlučným vlastníkom uvedených parciel, s ohľadom na existenciu
cestného telesa zriadeného na parcele, nemá navrhovateľ reálnu možnosť parcely užívať. Vzhľadom
na to si voči odporcovi uplatnil nárok na určenie práva na náhradu za zriadené vecné bremeno.

Odporca sa k podanému návrhu písomne vyjadril a uviedol, že vlastnícke právo je absolútnym

subjektívnymprávom,čoznamenáobjektívnymprávomustanovenámožnosťvlastníkavecdržať,užívať
a disponovať ňou podľa vlastného rozhodnutia, bez toho aby mu do tohto práva ktokoľvek zasahoval.
Vyplýva to aj z ust. § 123 O.z., podľa ktorého vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, používať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Podľa § 4 zák. č. 66/2009 Z.z., ak
nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo
vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou k užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti

tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je
držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide ostavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší
územný celok. Splnomocnená zástupkyňa odporcu vzniesla námietku premlčania podľa § 101 O.z. a
podľa § 107 ods. 1 O.z., má za to že sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia mohlo vykonať po

prvýkrát vtedy, ak navrhovateľ nadobudol predmetné nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva. Čo
sa týka práva, kedy sa mohlo prvýkrát uplatniť je to deň 1.7.1996, kedy začala platiť novela cestného
zákona č. 160/1996, kedy zo zákona prešli miestne komunikácie do vlastníctva obcí. Toto právo už
mohol uplatniť aj právny predchodca terajšieho vlastníka, teda navrhovateľa. Splnomocnená zástupkyňa
odporcuuviedla,ževuvedenejveciniejemožnérozhodnúťrozsudkom,pretožeotejtovecibežíkonanie

na Okresnom úrade podľa zák. č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkoprávnom usporiadaní
pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a splnomocnenej zástupkyne odporcu a
listinnými dôkazmi založenými v spise z čoho zistil tento skutkový stav:

Návrh bol podaný dňa 29.6.2012 mailom podaný zo dňa 2.7.2012. Súčasťou je výpis z LV č. XXXX zo
dňa 2.6.2012 k.ú. K., č. XXXX zo dňa 2.6.2012 k.ú. K.: číta sa. Výzva na majetko-právne vysporiadanie
adresovaný Ms K.. Predžalobná výzva zo dňa 21.6.2012 právnym zástupcom navrhovateľa mestu K. čl.
7: číta sa. Nález ústavného súdu W.-XX čl. 8-21 zo dňa 7.7.2011. Fotokópia-rozsudok OS K.Q. XXC/
XXX/XXXX zo dňa 29.7.2011 čl. 22-27: číta sa. Nález Ústavného súdu SR č. W.-XX čl. 28-51: číta

sa. Plná moc zo dňa 5.6.2012. List adresovaný katastrál. úradu K.. Výzva na vyjadrenie k návrhu zo
dňa 6.7.2012. Výzva na zaplatenie SP zo dňa 6.7.2012. Správa katastra K. list-predloženie listinných
materiálov. Kúpna zmluva zo dňa 5.2.2009 čl. 60,61. Vyjadrenie odporcu k návrhu zo dňa 19.7.2012
čl. 62-63: číta sa. Záznam o zaplatení SP zo dňa 25.7.2012. Predvolanie zo dňa 7.8.2012. Uznesenie
zo dňa 8.8.2012. Poverenie. Zápisnica zo dňa 18.10.2012. Vyjadrenie odporcu zo dňa 2.11.2012.

Žiadosť o predloženie stavebného povolenia zo dňa 29.10.2012. Fotodokumentácia čl. 70-78. Doloženie
listinných dôkazov zo dňa 22.11.2012 právnym zástupcom navrhovateľa. Výpis z katastra nehnuteľností
zo dňa 23.11.2012. Uznesenie o nariadení znal.dokazovania zo dňa 12.12.2012. Odvolanie odporcu
voči uzneseniu o nariadení ZD čl. 36-37: číta sa. Žiadosť o začatie konania o nariadení pozemkových
úprav v k.ú. Poprad zo dňa 1.3.2012 zo strany odporcu adresované Obvodný pozemkový úrad K..

Zoznam parciel čl. 90-91: číta sa. Záznam o zaplatení SP-preddavok zo strany navrhovateľa. Uznesenie
KS K. zo dňa 12.2.2013, ppl. dňa 6.3.2013: číta sa. Vyúčtovanie znalečného. Odborné stanovisko
č. 021/2013 stanovenie výšky odplaty za zriadenie vecného bremena IJ. L. čl. 103-126. Oznámenie
Okresnej prokuratúre K.. Záznam o SP zo dňa 18.3.2013. Predvolanie na deň 31.5.2013. Uznesenie o
priznaní znalečného zo dňa 8.4.2013, ppl. dňa 1.5.2013. Odročenie pojednávania zo dňa 31.5.2013 na

deň 20.6.2013. Substitučná plná moc zo dňa 19.6.2013. Zápisnica zo dňa 20.6.2013. Uznesenie OS K.
zo dňa 23.10.2013 o zaplatení poriadkovej pokuty. Doloženie odborného posudku zo dňa 25.10.2013 č.
25/2013 znalec F.. N. Q. čl. 149-179: číta sa. Žiadosť o vyjadrenie k znaleckému posudku adresovaná
odporcovi. Vyjadrenie odporcu k zn.posudku. Odvolanie proti uzneseniu zo dňa 23.10.2013 právneho
zástupcu navrhovateľa. Uznesenie OS K. zo dňa 19.11.2013. Predvolanie na deň 25.4.2014.

Podaným návrhom sa navrhovateľ domáha určenia, že mu patrí zo strany odporcu právo na vydanie
náhrady za vecné bremeno zriadené v prospech odporcu. Dôvodom podania návrhu je skutočnosť, že
navrhovateľ je výlučným vlastníkom parcely č. KNC XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere
81 m2, zapísanej v katastri nehnuteľností vedenom Správou katastra K. na LV č. XXXX pre obec

K. a k.ú. K. a parcely č. KNC XXXX/XX orná pôda o celkovej výmere 143 m2 zapísané na LV č.
XXXX k. ú. K. a je zastavaná stavbou miestnymi komunikáciami a to časť ul. Mlynská a časť miestnej
komunikácie ul. K.. Jedná sa o verejne prístupné cesty, ktoré patria do siete miestnych komunikácii
mesta K.. Miestna komunikácia na ul. S. je miestnou obslužnou komunikáciou, ktorá je vedená vo
východno-západnom smere. Miestna komunikácia na ul. K. patrí medzi nosné dopravné prvky cestnej

siete miestnych komunikácii mesta K. a je vedená vo východno-západnom smere.

S ohľadom na existenciu cestného telesa zriadeného na parcele, nemá navrhovateľ reálnu možnosť
parcelu užívať, preto sa s odkazom na čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 11 ods. 4 Listiny
základných práv a slobôd, čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd, § 123 a § 451 Občianskeho zákonníka a § 4 zákona č. 66/2009 Z.z., domáha
rozhodnutia o tom, že mu zo strany odporcu patrí právo na náhradu za zriadené vecné bremeno.
Poukázal pritom o.i. na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS XX/XXXX-XX, v ktorom
bolo konštatované porušenie práva sťažovateľa tým, že pokiaľ ide o konkurenciu dvoch rovnocennýchvlastníckych práv, a to práva k stavbe a práva k pozemku, pričom vzájomný vzťah vlastníkov nebol
majetkoprávne vyporiadaný, je danú situáciu nutné riešiť podľa ustanovení Občianskeho zákonníka
upravujúcich inštitút bezdôvodného obohatenia. Nález ďalej všeobecným súdom ukladá povinnosť

vysporiadať sa interpretáciou bezdôvodného obohatenia ústavne konformným spôsobom.

Podaním zo dňa 5.6.2012 vyzval navrhovateľ odporcu na majetkoprávne vysporiadanie. Súd mal
preukázané, že dňa 5.2.2009 uzatvoril navrhovateľ s pôvodným vlastníkom kúpnu zmluvu, predmetom
ktorej boli nehnuteľnosti ktoré sú predmetom konania. Vklad do katastra bol povolený dňa 5.3.2008 č.

XXX/XX. Odporca vo svojom vyjadrení uviedol, že v uvedenej právnej veci nie je možné, aby vlastník
presadzoval svoje individuálne vlastnícke záujme, ale musí rešpektovať aj záujem verejný. Poukázal
na to, že mať právo používať miestne komunikácie na jednej strane je na druhej strane povinnosťou
vlastníka stavby toto právo strpieť, pretože ide o verejný záujem. Súd mal preukázané, že odporca
podaním zo dňa 1.3.2012 zaslal Obvodnému pozemkovému úradu K. žiadosť o začatie konanie o
nariadení pozemkových úprav v katastrálnom území K.. Zároveň v prílohe žiadosti predložil súpis

pozemkov, na ktorých žiada vykonať pozemkové úpravy pod miestnymi komunikáciami, stavbami a
priľahlými pozemkami. Ku dňu rozhodnutia tieto pozemky neboli vyporiadané. Súd mal preukázané
odborným vyjadrením č. XX/XXXX vypracovaný znalcom F.. N. Q., znalec v odbore doprava cestná,
Sabinov mal preukázané, že uvedené parcely tvoria miestnu komunikáciu a to na ul. S. a na ul. K..
V odbornom vyjadrení na čl. 149 až čl. 179 je presne špecifikovaná miestna komunikácia, čo tvorí

miestnu komunikáciu podľa § č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikácia v znení neskorších zmien a
doplnkov. Odporca nepopieral tú skutočnosť, že nejedná sa o miestnu komunikáciu, avšak nenamietal
tú skutočnosť, že nejedná sa o celú výmeru parcely týkajúcej sa vecného bremena.

Súd má za preukázané, že navrhovateľ sa stal vlastníkom nehnuteľností evidovaných v katastri

nehnuteľností bez uvedenia tiarch, a to napriek tomu, že je na parc. č. KNC XXXX/X a parc. č. KNC
XXXX/XX v súčasnosti využívaná ako existujúca líniová stavba, miestna komunikácia.

Podľa § 80 písm. b) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších právnych
predpisov (ďalej len O.s.p.), návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o splnení

povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva.

Podľa § 1 ods. 2, 3 Zákona č. 135/1961 Zb. pozemné komunikácie sa rozdeľujú podľa dopravného
významu, určenia a technického vybavenia na a) diaľnice, b) cesty, c) miestne komunikácie, d) účelové
komunikácie. Pozemnú komunikáciu tvorí cestné teleso a jej súčasti. Cestné teleso je ohraničené

vonkajšími hranami priekop, rigolov, násypov a zárezov svahov, zárubných a obkladových múrov, pätou
oporných múrov a pri miestnych komunikáciách pol metra za zvýšenými obrubami chodníkov alebo
zelených pásov.

Podľa § 3d ods. 2 Zákona č. 135/1961 Zb. cesty II. triedy a III. triedy vrátane ich prejazdných úsekov cez

obce sú vo vlastníctve samosprávneho kraja, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Prejazdné úseky
ciest II. a III. triedy cez colné priestory sú vo vlastníctve štátu.

Podľa § 6 ods. 1 Zákona č. 135/1961 Zb. premávku na pozemných komunikáciách upravujú osobitné
predpisy; v ich medziach smie každý užívať diaľnice, cesty a miestne komunikácie obvyklým spôsobom

na účely, na ktoré sú určené (všeobecné užívanie). Užívateľ sa musí prispôsobiť stavebnému stavu a
dopravno-technickému stavu dotknutej komunikácie; nesmie ju poškodzovať alebo znečisťovať.

Podľa ust. § 120 ods.1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako

navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Vo veci súd vykonal všetky
dôkazy navrhované účastníkmi konania.

Podľa § 2 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí:
(1) Do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich

orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu 3) právo
hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú.
(2) Veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym podnikom, rozpočtovým, príspevkovým
organizáciám a drobným prevádzkárňam národných výborov, 6) ku ktorým prešla zakladateľská alebozriaďovateľská funkcia na obec podľa osobitného predpisu, 7) prechádzajú z majetku Slovenskej
republiky do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú. Obce si vzájomné práva a povinnosti
upravia zmluvne.

(3) Veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym podnikom, rozpočtovým a príspevkovým
organizáciám a ku ktorým prešla zakladateľská a zriaďovateľská funkcia na ústredný orgán štátnej
správy alebo na príslušný orgán miestnej štátnej správy, prechádzajú z majetku Slovenskej republiky do
vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú, ak ústredný orgán štátnej správy alebo príslušný orgán
miestnej štátnej správy prenesie svoju zakladateľskú alebo zriaďovateľskú funkciu na obec na základe

dohody 8) alebo ak tak ustanoví osobitný predpis.
(4) Do vlastníctva obcí prechádzajú aj historické radnice, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona sú v
majetku Slovenskej republiky.
(5) Nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu 3) právo
hospodáreniaStavoinveste,bývalejVýstavbehlavnéhomestaSlovenskejrepublikyBratislavyabývalým
okresným národným výborom za účelom zabezpečenia systému komplexnej bytovej výstavby, účelovej

investičnej výstavby a individuálnej bytovej výstavby, prechádzajú do vlastníctva obce, na území ktorej
sa nachádzajú, okrem časti majetku, ktorý sa podľa § 3 písm. e) a f) tohto zákona nestáva majetkom
obce.
(6) Veci uvedené v odseku 2 podliehajúce prevodom vlastníctva na iné právnické a fyzické osoby podľa
osobitných predpisov, 9) sa stanú majetkom obce potom, čo sa podľa týchto predpisov rozhodne, že

sa nezaradia do zoznamu 10) prevádzkových jednotiek určených na účely prevodu vlastníctva alebo
ak sa z tohto zoznamu vylúčia, ako aj tie veci, ktoré sa nevydražia ani v opakovanej dražbe. Tieto veci
nadobudne obec odovzdaním a ich prevzatím. Ustanovenia iných osobitných predpisov 11) sa v týchto
prípadoch nepoužijú. Obec môže rozhodnúť, že uplatní postup podľa osobitných predpisov. 11a)
(7) Veci a majetkové práva podľa odsekov 1, 2 a 5 nadobúda obec dňom účinnosti tohto zákona.

Bezdôvodné obohatenie vzniká nie len v prípade, ak sa protiprávne rozmnoží majetok obohateného,
ale aj vtedy ak sa doterajší majetok nezmenšil, hoci by k tomu došlo keby bol obohatený plnil svoje
povinnosti (porov. Er 25/1986).

Niet dôvodu nevzťahovať uvedené pravidlo aj na stav, ak obohatený vrátane verejnoprávneho subjektu
využíva pozemok bez právneho dôvodu na účely komunikácie (porov. rozsudok Najvyššieho súdu ČR
sp. zn. 33Odo/1405/2005 zo dňa 25.10.2006, podľa ktorého povinnosť poskytovať náhradu vlastníkovi
pozemku, na ktorom stoji stavba platí pre vlastníka stavby bez ohľadu na to akým spôsobom svoje
vlastnícke právo využíva. Podstatné nie je ani to, či užívanie stavby prináša zisk). Primeranú náhradu

za bezdôvodné obohatenie v prípade sporu určí súd podľa okolností konkrétneho prípadu.

Zákonom č. 66/2009 Z.z. pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a
o zmene a doplnení niektorých zákonov došlo s účinnosťou od 1.3.2009 k zriadeniu vecného bremena
na pozemky zastavané komunikáciami a užívanie pozemkov zastavaných komunikáciami nie je od

účinnosti tohto zákona bez právneho dôvodu. Uvedený zákon explicitne neupravuje otázku náhrady za
zariadenie vecného bremena. Niet však žiadnej zákonnej prekážky na to, aby sa vlastníkovi trpiaceho
pozemku zastavaného pozemnou komunikáciou priznala primeraná náhrada podľa všeobecných zásah
upravujúcich inštitút vecného bremena a to do času kým sa vlastníkovi neposkytne podľa tohto zákona
náhradný pozemok alebo kým sa neskončí konanie o pozemkových úpravách. Zo znenia ust. § 451

ods. 1 O.z. vyplýva, kto je povinný bezdôvodné obohatenie vydať v danom prípade je povinnosť vydať
bezdôvodné obohatenie daná verejnoprávnemu subjektu - odporcovi, ktorý sa ako vlastník cesty -
miestnej komunikácie bezdôvodne obohacuje na úkor vlastníka pozemku, na ktorom cestné teleso leží
- navrhovateľa.

Súd z výsluchu účastníkov konania mal preukázané, že pozemkové úpravy neboli vykonané, nebol
poskytnutý navrhovateľovi náhradný pozemok a preto nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je
dôvodný. Súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR IV.US 70/2011 z 23.6.2011, v ktorom Ústavný
súd konštatoval, že otázka nároku náhrady obmedzenia vlastníckeho práva vlastníka pozemku je
mimoriadne dôležitá, má ústavnú relevanciu.

Z článku 11 ods. 4 základných práv a slobôd vyplýva, že nútené obmedzenie vlastníckeho práva
je možné len vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za náhradu. Pokiaľ od roku 2009
kedy navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k pozemku, ku ktorému má ex lege obmedzený výkonvlastníckeho práva neboli ukončené pozemkové úpravy a navrhovateľovi nebola poskytnutá náhrada v
zmysle zákona č. 66/2009 Z.z. Je v súlade so zásadou ochrany vlastníckych práv náležité poskytnutie
navrhovateľovi náhrady za ex lege zriadené vecné bremeno. Pokiaľ v danom prípade ide o konkurenciu

dvoch rovnocenných vlastníckych práv a to práva k stavbe a práva k pozemku a vzájomný vzťah
vlastníckeho práva nebol vysporiadaný ex lege, je spravodlivé daný prípad riešiť podľa všeobecných
ustanovení Obč. zák. o bezdôvodnom obohatení. Čo sa týka vznesenej námietky premlčania zo
strany odporcu súd má za to, že navrhovateľ podal návrh dňa 29.6.2012 a vlastníkom nehnuteľnosti
sa stal dňa 5.3.2009. Nejedná sa o návrh premlčaný, nakoľko navrhovateľ má nárok na plnenie z

bezdôvodného obohatenia, nakoľko vlastníkovi nebol poskytnutý náhradný pozemok a nebolo ukončené
konanie o pozemkových úpravách. Taktiež to znamená, že v uvedenom prípade súd rozhodol, že nárok
navrhovateľa je dôvodný.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má
rovnaký zákonný obsah a ochranu.

Podľa čl. 11 ods. 1 listiny každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má
rovnaký zákonný obsah a ochranu.

Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a podľa čl. 11 ods. 1 listiny obsah vlastníctva tvorí súhrn subjektívnych

vlastníckych oprávnení, medzi ktoré patrí aj právo vec užívať (ius utendi), s vecou nakladať (ius
disponendi), teda oprávnenie vlastníka určovať ďalší právny osud veci. Citovaný čl. 20 ods. 1 ústavy
teda nielenže ustanovuje, že každý má právo vlastniť majetok, ale súčasne zaručuje, podobne ako
čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, realizáciu
vlastníckych oprávnení vyplývajúcich aj z § 123 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.

V naznačenom smere súd poukazuje na to, že vlastnícke právo je chápané ako tzv. absolútne právo
a pôsobí voči všetkým (erga omnes). Ako najzákladnejšie subjektívne právo je v podstate chránené priamo či nepriamo celým právnym poriadkom.

„Právo na ochranu“, ktoré je použité aj v čl. 20 ods. 1 ústavy, implikuje v sebe aj potrebu minimálnych
garancií procesnej povahy, ktoré sú ustanovené priamo v tomto čl. 20 ods. 1 ústavy a ktorých
nedodržanie môže mať za následok jeho porušenie popri porušení práva na súdnu a inú právnu ochranu
podľa čl. 46 a nasl. ústavy (I. ÚS 23/01).

Článok 20 ods. 1 ústavy zabezpečuje každému rovnaké zákonné predpoklady a možnosti nadobúdať
veci do vlastníctva za podmienok, ktoré sú upravené v ústave alebo v ďalších zákonoch. Vlastnícke
právo každej osoby má rovnaký zákonný obsah a požíva ochranu bez ohľadu na to, či ide o štát,
právnickú osobu, obec alebo fyzickú osobu. Z formulácie obsiahnutej v čl. 20 ods. 1 ústavy nemožno
však odvodzovať ústavné právo získať vec do svojho vlastníctva (vlastniť majetok) bez dodržania

predpokladov, ktoré sú na tento účel upravené zákonmi. Funkcia práva vlastniť majetok a jeho ochrana
spočíva v tom, aby sa vlastníkovi poskytla a súčasne aj trvale garantovala právna istota, že vlastnícke
právo k veci, ktoré nadobudol v súlade s platnými zákonmi, nemôže obmedziť alebo využiť bez právneho
dôvodu (napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 237/09-33, IV. ÚS 94/2011-44).

Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v
prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe.Podľa § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti
prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

Podľa § 151n ods. 3 Občianskeho zákonníka pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane
náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať
podľa miery spoluužívania.

Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe
závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého
pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby
zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

Podľa § 151p ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu
alebozozákona.Kzánikuprávazodpovedajúcehovecnémubremenuzmluvoujetrebavkladdokatastra
nehnuteľností.

Z predmetu návrhu a vykonaného dokazovania je zrejmé, že navrhovateľ sa domáha určenia práva na

náhradu za zriadené vecné bremeno spočívajúce v zastavaní pozemku líniovou stavbou vo vlastníctve
odporcu. Obrana odporcu spočíva o. i. v tom, že nezodpovedá za vecné bremeno a z neho vyplývajúce
bezdôvodné obohatenie, nakoľko sa neobohacuje.

Vzhľadomnaspôsobzriadeniavecnéhobremenaajehoopodstatnenosťposúdenie,čimedziúčastníkmi

išlo o vzťah z bezdôvodného obohatenia, závisí od naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej
normy - § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.

Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah
medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu.

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Ktosanaúkorinéhobezdôvodneobohatí,musíobohatenievydať(§451ods.1Občianskehozákonníka)

tomu, na úkor koho sa získal (§ 456 Občianskeho zákonníka). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo
bezdôvodnýmobohatením;aktoniejedobremožné,najmäpreto,žeobohateniespočívalovovýkonoch,
musí sa poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Inštitút bezdôvodného
obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor
iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť (rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 124/2002).

Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku nie
je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol
(rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33 Odo 882/2006 z 24. júna 2008).

Podľa § 128 Občianskeho zákonníka vlastník je povinný strpieť, aby v stave núdze alebo v naliehavom
verejnom záujme bola na nevyhnutnú dobu v nevyhnutnej miere a za náhradu použitá jeho vec, ak účel
nemožno dosiahnuť inak. Vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť,
ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu. Pokiaľ

pozemok navrhovateľa nebol vo verejnom záujme vyvlastnený, je navrhovateľ ako vlastník pozemku
povinný strpieť obmedzenie vlastníckeho práva tým, že jeho pozemok je užívaný pre potreby všetkých
ako pozemná komunikácia, ale za náhradu.Odporca po nadobudnutí vlastníctva k cestným telesám mal a má zákonný prostriedok na to, aby
vyporiadal práva k pozemku vo vlastníctve navrhovateľa, resp. jeho právnych predchodcov. Neinicioval
sámvšakanivyvlastňovaciekonanie,anižiadnenávrhynausporiadanievzťahovsvlastníkmipozemkov.

Jeho nečinnosť zrejme vychádzala z výhodnosti protiprávneho bezplatného užívania pozemkov, pričom
sa spoliehal, že takýto stav pretrvá i naďalej. Existencia konania o pozemkových úpravách je v tomto
prípade irelevantná.

Ak existoval legálny postup, ktorým by bol zriadený právny titul na riadne užívanie pozemku, ale odporca

uvedené neakceptuje, tak dôsledkom toho sa vlastník pozemku má možnosť sa na súde domáhať
svojich zákonných práv žalobou na určenia, že mu patrí právo na náhradu za zriadené vecné bremeno,
či vydanie bezdôvodného obohatenia a takéto konanie nemôže byť označené za konanie v rozpore
s dobrými mravmi. Aj podľa Stavebného zákona, by vlastníkovi pozemku bola za obmedzenie alebo
pozbavenie vlastníckych práv priznaná náhrada podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom.

Námietku, že cestné telesá slúžia na bezplatné uspokojovanie verejnej potreby nemožno vziať do úvahy,
nakoľko otázka nároku na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva vlastníka pozemku bez právneho
dôvodu (právneho titulu na riadne užívanie pozemku žalovaným), má nepochybne aj ústavnú relevanciu
(čl. 20 ods. 4 ústavy).

Je nepochybné, že realizáciou stavby cestného telesa došlo k obmedzeniu vlastníckeho práva
navrhovateľa, resp. jeho právneho predchodcu. Je tiež nepochybné, že pri obmedzení vlastníctva
nedochádza k zmene osôb vlastníka, dôjde len k zásahu do rozsahu oprávnení vyplývajúcich z
obsahu ústavou zaručených práv vlastniť majetok (II. ÚS 8/97). Všetky základné práva a slobody
sa chránia len v takej miere a rozsahu, dokiaľ uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde

k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného základného práva a slobody. Rovnováha
verejného a súkromného záujmu je dôležitým kritériom na určenie primeranosti obmedzenia každého
základného práva a slobody (II. ÚS 28/96).

V tomto smere súd poukazuje na konštantnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky

nadväzujúcu na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a konštatuje, že Európsky súd pre ľudské
práva zdôraznil, napr. vo veci Agosi c. Taliansko (z 24. októbra 1986, Annuaire, č. 1087), že otázka
proporcionality vyžaduje určiť, či existoval rozumný vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným
účelom,aleboinýmislovami,čiboladocielenáspravodlivárovnováhamedzipožiadavkamivšeobecného
záujmu a záujmami jednotlivca.

Zásahy orgánov verejnej moci do vlastníckeho práva podľa názoru Európskeho súdu pre ľudské práva
vyžadujú, aby kontrola užívania majetku za každých okolností nenarušila rovnováhu medzi záujmami
sťažovateľa a všeobecnými záujmami, čo je v súlade s čl. 1 dodatkového protokolu.

V súdnej praxi sa uplatnil názor o konkurencii dvoch rovnocenných vlastníckych práv v prípade, ak
niekto staval na základe časovo neobmedzeného práva k cudziemu pozemku, ktoré v dôsledku zmeny
právnej úpravy zaniklo. V týchto prípadoch zostanú práva k stavbe a pozemku rozdielne, vzájomný vzťah
vlastníkov je nutné riešiť podľa ustanovenia o bezdôvodnom obohatení (napr. rozsudok Najvyššieho
súdu Českej republiky sp. zn. 32 Odo 823/2003, rozsudok Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 3 Cdo 45/92,

nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 94/2011-44).

Odporca ako vlastník stavby môže byť obohatený o čiastku, ktorú by navrhovateľ ako vlastník
pozemku dosiahol za prenájom pozemku zastavaného stavbou. Táto čiastka doposiaľ nebola určená
ani dohodnutá, je však nepochybné, že nárok navrhovateľa na primeranú náhradu, resp. vydanie

bezdôvodného obohatenia daný je, aj keď samotná výška nároku môže dosahovať nulovú hodnotu.
V otázke premlčania súd poukazuje na ust. § 3 O.z., ak by výkon práva namietať premlčanie
uplatneného nároku bol len prostriedkom umožňujúcim poškodiť iného účastníka právneho vzťahu zatiaľ
čo dosiahnutie vlastného zmyslu a účelu sledovaného právnou normou by zostalo vedľajšie a z hľadiska
konajúceho by nemajú význam, išlo by tak síce o výkon práva, ktorý je formálne v súlade so zákonom,

avšak išlo by o výraz zneužitia tohto subjektívneho práva na úkor druhého účastníka a teda o výkon
v rozpore s dobrými mravmi. Čo je v konkrétnom prípade uvedené, že odporca namieta námietku
premlčania, avšak povinností, ktoré sú ukladané inou právnou normou odporcovi voči navrhovateľovi sineplnil ani neplní a doposiaľ nedošlo k plneniu ani k majetkoprávnemu vyporiadaniu tak, aby vlastnícke
práva navrhovateľa neboli dotknuté a obmedzené.

S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku a určil, že navrhovateľ má voči odporcovi právo na náhradu za zriadené vecné bremeno. Čo
sa týka zamietavej časti výroku, v tomto smere má súd za to, že o rozsahu vzneseného nároku na
náhradu je otázkou, ktorú bude možné riešiť až v rámci prejednávania výšky nároku a nie podstaty
nároku samého. Nemožne teda prejudikovať prípade možný priznaný rozsah nároku bez toho, aby bolo

právoplatne rozhodnuté o základe nároku.

V zmysle ust. § 151 ods. 3 O.s.p. bude o trovách konania rozhodnuté až po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia na tomto súde ku Krajskému

súdu K. v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku
alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo
k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) a
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa

rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.