Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, May 28, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoZm/42/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113208021
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Čekanová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3113208021.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu CD Consulting s.r.o. so sídlom Nagano Office Center, K
červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, IČO 264 29 705, Česká republika, právne zastúpeného
advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO 36
864 421, proti žalovanej A. K., bytom K. XXXX/XX, v konaní o zaplatenie zmenkovej sumy 927,53 eur
s príslušenstvom, a zmenkovej odmeny 5,26 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu

Trenčín č.k. 36CbZm/61/2013-30 zo dňa 28. augusta 2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i atomuto súdu na ďalšie
konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu a žalovanej nepriznal náhradu trov konania.
Uviedol, že žalobou podanou na súde prvého stupňa podľa článku 4 ods. 1 nariadenia Európskeho

parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu, sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia zmenkovej sumy 927,53 eur s 0,25%
denným zmenkovým úrokom zo sumy
1 577,53 eur od 30.06.2010 do 24.01.2011, čo predstavuje sumu 824,25 eur, zo sumy
1 177,53 eur od 25.01.2011 do 19.06.2011, čo predstavuje sumu 429,79 eur a zo sumy 927,53 eur od
20.06.2011 do zaplatenia a 6% ročným úrokom zo zmenkovej sumy

1 577,53 eur od 09.09.2010 do 24.01.2011, čo predstavuje sumu 35,88 eur, zo sumy 1 177,53 eur od
25.01.2011 do 19.06.2011, čo predstavuje sumu 28,34 eur a zo sumy 927,53 eur od 20.06.2011 do
zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške 1/3 z 1% zmenkovej sumy, teda
5,26 eur a náhrady trov konania. Pri určení právomoci, vecnej a miestnej príslušnosti postupoval
súd prvého stupňa podľa článku 2 bod 1, článku 3 bod 1 Nariadenia č. 861/2007 a podľa článku 2
bod 1, článku 16 bod 2 Nariadenia č. 44/2001 o príslušnosti, uznávaní a výkone súdnych rozhodnutí

v občianskych a obchodných veciach (Brusel I). Vychádzal zo zistenia, že žalobca je obchodnou
spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky. Žalovaná ako fyzická osoba má bydlisko na území
Slovenskej republiky, kde bola zmenka vystavená a kde sa nachádza platobné miesto. Súd prvého
stupňa konštatoval, že ide o cezhraničný spor a hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva žaloby
na uplatnenie pohľadávky nepresahuje 2 000 eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Pri
určovaní rozhodného práva postupoval súd prvého stupňa podľa § 10 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb.

o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len ZMPSP) a danú vec posudzoval podľa
právneho poriadku Slovenskej republiky, nakoľko jeho použitie zodpovedá rozumnému usporiadaniu
daného vzťahu, keď iná dohoda účastníkov konania o voľbe rozhodného práva v konaní nebola
preukázaná.

S poukazom na článok 5 bod 1 Nariadenia č. 861/2007, keď žalobca ani žalovaná nežiadali nariadenie

ústneho pojednávania a súd prvého stupňa nariadenie pojednávania nepovažoval za potrebné. Preto
pojednávanievprávnejvecinenariadil arozhodolnazákladelistinnýchdôkazovobsiahnutýchvsúdnomspise. Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa preukázané, že dňa 14.12.2009 žalovaná
uzatvorila so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava (ďalej len
veriteľ) zmluvu o úvere č. 302900164, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanej úver v sume 800 eur,

ktorésažalovanázaviazalavrátiť vlehote1rokazvýšenéopoplatokvsume772eur,spoluvsume1.572
eur. Súčasťou zmluvy o úvere boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru. V bode 14 všeobecných
podmienok je obsiahnutá dohoda o vyplnení zmenky, ktorú žalovaná ako vystaviteľ zmenky vystavila
v prospech veriteľa (remitent) na zabezpečenie peňažného záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o
úvere, v ktorej nebola vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné

strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa stane celý dlh
splatný okamžite a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním
bude deň, kedy sa stal splatný celý dlh v zmysle bodu 4 všeobecných podmienok. Práva vyplývajúce
z predmetnej zmenky boli spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. prevedené rubopisom na žalobcu. Súd
prvého stupňa posúdil právnu vec podľa ním citovaných príslušných ustanovení slovenského hmotného
práva, Občianskeho zákonníka, zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového (ďalej len ZZŠ) a

Obchodného zákonníka s poukazom na článok 1 bod 1, článok 2 písm. a/ - c/, článok 3 bod 1, 2, 3,
článok 4 bod 1, 2, článok 5, článok 6 bod 1 Smernice 93/13/EHS.

Súd prvého stupňa po posúdení zmluvy, na základe ktorej vznikla pohľadávka zabezpečená zmenkou
skúmal, či táto je platná a či vzniklo právo na vyplnenie blankozmenky a ustálil, že zmluva o úvere

je spotrebiteľskou zmluvou so znakmi spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. Obč. zák. konštatoval,
že z obsahu zmluvy o úvere nevyplýva, že by žalovana vstupovala do zmluvného vzťahu s veriteľom
v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Ide o predtačenú formulárovú typovú zmluvu, pri ktorej žalovaná
nemala možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť jej obsah, najmä keď jej súčasťou sú aj všeobecné
podmienky poskytnutia úveru, ktoré spotrebiteľ vôbec nemôže ovplyvniť. Povaha zmluvy je adhézna,

nakoľko spotrebiteľ ju mohol buď prijal ako celok, alebo odmietnuť. V tejto súvislosti poukázal súd prvého
stupňa na početnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie napr. C-240/98 až C-244/98, C-473/00,
C-168/05, C-243/08, C-40/08, C-227/08, C-76/10, dotýkajúcu sa problematiky spotrebiteľského práva
a ochrany práv spotrebiteľa. Súd prvého tiež poukázal na to, že snaha dodávateľa (veriteľa) použiť
pri spotrebiteľskej zmluve podporne Obchodný zákonník (bod 20 všeobecných podmienok) naráža na

prednosť ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú spotrebiteľské zmluvy a vykonávacích
predpisov k nemu (napr. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16CoE/228/2012 zo
dňa 30.8.2012, uznesenia Krajského súdu v Trnave č.k. 10CoE/85/2010-44 zo dňa 31.8.2010 a č.k.
10CoE/265/2011-62 zo dňa 31.10.2012).

Vychádzajúc z textu zmenky, v ktorej sa vystaviteľ zmenky zaviazal zaplatiť zmenkový úrok vo výške
0,25% denne, súd prvého stupňa vzhľadom na svoje poznatky z rozhodovacej činnosti, na
stanoviská Európskej komisie prezentované napr. v liste zo dňa 14.9.2010 a vo Výzve - porušenie č.
2012/4165, a judikatúru Súdneho dvora EÚ (napr. uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-76/10 zo
dňa 16.11.2010) predpokladal nekalú povahu viacerých zmluvných podmienok dohodnutých v zmluve

o úvere, vrátane dohody zmluvných strán o sankciách pre prípad omeškania dlžníka (spotrebiteľa) s
vrátením poskytnutých finančných prostriedkov a dohody o zabezpečení záväzku dlžníka. Z uvedeného
dôvodu sa súd prvého stupňa v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS na účely preskúmania prípadnej
nekalej povahy zmluvnej podmienky zaoberal i zmluvou o úvere vrátane všeobecných podmienok
poskytnutia úveru (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-472/11 z 21.2.2013). Zdôraznil, že čl. 6

bod 1 uvedenej smernice je kogentným ustanovením, ktoré smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy
práv skutočnou rovnováhou, ktorá medzi zmluvnými stranami znovu obnovuje rovnosť (napr. rozsudok
Súdneho dvora EÚ vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006), a tento nerovný stav môže byť kompenzovaný
iba pozitívnym vonkajším zásahom vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (rozsudky Súdneho
dvora EÚ v spojených veciach C-240/98 dňa 27.6.2000, C-137/08 zo dňa 9.11.2010). Na základe toho

je vnútroštátny súd povinný preskúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k
dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné na tento účel. Ak považuje takúto podmienku za nekalú,
zdrží sa jej uplatnenia s výnimkou, že spotrebiteľ proti tomu namieta (rozsudok Súdneho dvora EÚ
vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009). Z uvedeného vyplýva, že i v rámci súdneho konania, ktoré je
založené na zmenke, musí súd, aj bez námietok dlžníka, skúmať nekalú povahu zmluvných podmienok,

z ktorých zmenka vychádza, prípadne ktoré sú priamo, konkrétne premietnuté v zmenke a poskytnúť
ochranu právam spotrebiteľa. Tomuto nebránia ani ustanovenia zákona č. 191/1950 Z.z. o zmenkách
a šekoch v znení neskorších predpisov (najmä čl. I § 10 a § 17). Princíp „vigilantibus iura scripta sunt“
ustupuje v spotrebiteľských veciach dôležitejšiemu princípu ochrany práv spotrebiteľa. Súd je oprávnenýa zároveň povinný skúmať platnosť predmetnej zmenky a dohody o jej vyplnení, aktívnu legitimáciu
majiteľa zmenky na uplatnenie práv zo zmenky, oprávnenosť postupu pri vypĺňaní blankozmenky, a
tiež nekalú povahu zmluvných podmienok dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve, na základe ktorej

vznikol záväzok, ktorý zmenka zabezpečuje a ktorou bolo vydanie zmenky predvídané. V prípade
zistených nedostatkov je súd povinný konštatovať rozpor práv uplatnených zo zmenky so zákonom, čím
napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa. Vnútroštátny súd je povolaný pri použití
vnútroštátneho práva interpretovať ho v čo najväčšej možnej miere vo svetle znenia a účelu smernice,
aby dosiahol cieľ sledovaný smernicou v súlade s čl. 169 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Aj pri nečinnosti spotrebiteľa má súd dbať o to, aby nevedomosť spotrebiteľa nebola na jeho úkor a
vyvažovať tak práva a povinnosti oboch strán. (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 1/2012
zo dňa 21.3.2012).

Súd prvého stupňa taktiež poukázal na to, že absolútnu neplatnosť právneho úkonu skúma súd ex
offo, táto nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od začiatku (ex tunc) voči každému, pričom

právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv
alebo povinností. Po preskúmaní bodu 14 Všeobecných podmienok v súlade s kritériami, na ktorých je
založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, súd prvého stupňa zistil, že obsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky, ktoré sú v zmysle § 53 ods. 5 Obč. zák. neplatné. Dohoda veriteľa a dlžníka o
zabezpečení záväzku blankozmenkou v kontexte s ostatnými zabezpečovacími inštitútmi dohodnutými v

zmluve(notárskazápisnica,dohodaozrážkachzomzdyainýchpríjmov)spôsobujehrubúnevyváženosť
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Neplatnosť zmenkovej zmluvy
o zabezpečení záväzku, i keď nespôsobuje neplatnosť zmenky, znamená v tomto prípade neexistenciu
kauzálnehovzťahumedzipohľadávkouzuzatvorenej zmluvyazmenkou,čohodôsledkomjenedostatok
dôvodu na použitie zmenky ako zmenky zabezpečovacej (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Obdo

V 43/2006). Ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 5 Obč. zák. súd prvého stupňa
taktiež vyhodnotil dohodu veriteľa a dlžníka (spotrebiteľa) o vyplňovacom práve k blankozmenke. Podľa
tejto dohody mal veriteľ na zmenke vyplniť zmenkovú sumu tak, že táto mala pozostávať „zo sumy
všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky.“
Podľa názoru súdu prvého stupňa je táto zmluvná podmienka v časti týkajúcej sa výšky zmenkovej sumy

formulovaná nejasne a nezrozumiteľne, čo tiež spôsobuje jej neprijateľnosť (rozsudok vo veci C-92/11
zo dňa 21.3.2011). V dôsledku neprijateľných a tým neplatných zmluvných podmienok obsiahnutých v
bode 14 všeobecných podmienok, veriteľovi nevzniklo právo vyplniť blankozmenku, na základe čoho sa
blankozmenka nestala zmenkou, a teda veriteľ nemal v čase indosamentu zmenky práva a povinnosti zo
zmenky.Vzmyslezásadynemoplusiurisinaliumtransferrepotest,quamipsehabet(„zneprávanemôže

vzniknúť právo“) nemohol práva zo žalovanej zmenky previesť na žalobcu. Veriteľ nebol totiž nositeľom
právzozmenky,atedanemalčopreviesť(uznesenieÚstavnéhosúduSRI.ÚS50/2010-11z10.2.2010).
Blankozmenka nemôže byť ani zdrojom práv a povinností jej účastníkov zo zmenky. Úrokovú doložku na
zmenke posúdil súd prvého stupňa ako neúčinnú v zmysle čl. I § 5 ods. 2 zák. č. 191/1950 Z.z. z dôvodu
jej nejasnosti a nezrozumiteľnosti, keď zo žaloby vyplýva, že malo ísť o úrokovú doložku na zmenke v

zmysle čl. I § 5 ods. 1 citovaného zákona. Napriek tomu bol v tejto doložke dohodnutý „zmenkový úrok“
upravený v čl. I § 5 ods. 1 zák. č. 191/1950 Z.z. vo výške 6 %. Podľa názoru súdu prvého stupňa nie je
možné posúdiť zákonnosť výšky dohodnutého zmenkového úroku, nakoľko nie je zrejmé, či mal byť v
úrokovej doložke na zmenke dohodnutý riadny úrok zo zmenkovej sumy alebo zmenkový úrok. Okrem
toho, v bode 6 všeobecných podmienok, sa veriteľ a dlžník dohodli na úroku z omeškania v súlade s

§ 369 Obch. zák. Súd prvého stupňa konštatoval, že v prípade, ak by dohoda o zmenkovom úroku na
zmenke predstavovala úrok podľa čl. I § 5 ods. 1 zák. č. 191/1950 Z.z., bola by takáto úroková doložka
neplatná v zmysle § 39 Obč. zák. z dôvodu jej rozporu s dobrými mravmi vzhľadom na dohodnutú výšku
0,25% denne. Z dôvodu neúčinnosti úrokovej doložky na zmenke nevznikla žalovanej povinnosť platiť
zmenkový úrok 0,25% denne.

Podľa názoru súdu prvého stupňa zmluva vzhľadom na výšku poskytnutých finančných prostriedkov
obsahuje neprimerané zabezpečovacie inštitúty. Žalovaná sa zaviazala tieto prostriedky vrátiť v lehote
1 roka zvýšené o „príslušný poplatok“ v sume 772 eur, čo predstavuje 96,5% z istiny 800 eur. Tento
poplatok nebol spriehľadnený vo forme ročnej percentuálnej miery nákladov, nakoľko ju predmetná

zmluvaneobsahuje.Ktomumalažalovanávprípadesplatnosticeléhodlhuauplatneniaprávzozmenky,
zaplatiť dohodnutý zmenkový úrok 0,25% denne (91,25 % ročne) zo zmenkovej sumy a zákonný 6
% ročný úrok zo zmenkovej sumy tak, ako bol uplatnený v žalobe. V prípade omeškania s vrátením
poskytnutých peňažných prostriedkov mala žalovaná podľa všeobecných podmienok zaplatiť aj zákonnýúrok z omeškania a dohodnutú zmluvnú pokutu podľa bodu 4 všeobecných podmienok, ktorá v prípade
omeškaniasúhradousplátky7dníaviacpredstavovala15eur(splátkaúveru131eur)prikaždejsplátke,
tzn. pri 12 splátkach sumu 180 eur (bod 12 všeobecných podmienok). Dohodnutý zmenkový úrok 0,25%

denne zo zmenkovej sumy predstavuje formu odplaty za poskytnuté finančné prostriedky, čím malo
v podstate dôjsť k opätovnému úročeniu poskytnutej istiny a poplatku. Z výšky dohodnutého
„príslušného poplatku“ a zmenkového úroku 0,25% denne je zrejmé konanie veriteľa „in fraudem legis“,
nakoľko od dátumu začiatku úročenia zmenkovým úrokom t.j. od 30.6.2010 žalovaná ako dlžník z
dohodnutých splátok, ktoré mali byť splatné podľa zmluvy po tomto dátume, platila poplatok vo výške

96,5% z istiny poskytnutých finančných prostriedkov a zároveň zmenkový úrok 91,25% ročne, tzn.
navýšenie o 187,75 % bez ďalších zmluvných a zákonných sankcií. Zmluva o úvere vykazuje zjavné
znakyvybočeniazpravidielmorálkyuznávanejpriposkytovaníúverovaprinedodržanídobromyseľnosti,
čestnosti, zvyklostí a praxe môže privodiť ujmu spotrebiteľovi (rozsudok Krajského súdu v Prešove
č.k. 6Co 39/2011-86 zo dňa 20.9.2011). Zmluva o úvere je v rozpore s dobrými mravmi, z ktorého
dôvodu je v zmysle § 39 Obč. zák. neplatná. Súd prvého stupňa poukázal na to, že veriteľ dosiahol

dohodu o odplate za poskytnuté finančné prostriedky, o sankciách za porušenie dohodnutých
zmluvných podmienok a o zabezpečení záväzku dlžníka, ktorá obchádza zákon a sleduje účel vylúčiť
aplikáciuspotrebiteľskéhoprávanadanýzáväzkovývzťah,hocidlžníkomjespotrebiteľ.Ztoho,ževeriteľ
práva zo zmenky indosoval a žalobca ich následne uplatnil v súdnom konaní, vyvodil súd prvého
stupňa záver, že veriteľ sa správal zámerne tak, aby dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a

nežiaduci, nakoľko už pri bežnom matematickom prepočte uplatnených práv je zrejmé, že v podstatnej
miere prevyšujú zákonom dovolenú výšku, čo musí byť veriteľovi známe z rozhodnutí vo veciach, v
ktorých bol žalobcom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 26/2011 z 26.4.2012).

Podľa názoru súdu prvého stupňa v konaní nebola preukázaná aktívna legitimácia žalobcu na uplatnenie

práv zo zmenky. Je zrejmé, že žaloba bola založená na zmenke, ktorá bola pôvodne blankozmenkou, a
ktorá bola vyplnená a dohodnutá ako zabezpečovacia zmenka na základe absolútne neplatnej zmluvy
o úvere a neprijateľných podmienkach v nej obsiahnutých, medzi ktoré patrila i dohoda o vyplnení
blankozmenky a dohoda o zabezpečovacom charaktere žalovanej zmenky. Zo strany žalobcu
išlo o výkon práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ktorý nepožíva právnu

ochranu. Žalobca sa pri nadobudnutí zmenky dopustil hrubej nedbanlivosti v neprospech žalovanej
ako spotrebiteľa, keďže si neoveril, aký právny vzťah predmetná zmenka zabezpečovala, hoci zmenku,
spoločne s ďalšími zmenkami, nadobudol od veriteľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., o ktorom je
všeobecne známe, že predmetom jeho činnosti je poskytovanie úverov, alebo pôžičiek spotrebiteľom,
pričom indosamentom zmenky došlo v tomto prípade k podstatnému sťaženiu právneho postavenia

dlžníka (spotrebiteľa), a to i z dôvodu, že postúpené boli len práva zo zmenky bez pohľadávky zo
zmluvného vzťahu, ktorú zmenka zabezpečovala, a že ukladajú spotrebiteľovi pri zmenke niesť dôkazné
bremeno,ktorébypodľapráva,ktorýmsariadizmluvnývzťahmalniesťveriteľ,resp.postupníkvprípade
postúpenia pohľadávky. Zo všetkých vyššie uvedených skutočností vyplýva, že žalobca pri nadobudnutí
zmenky konal vedome na škodu dlžníka, pretože minimálne zo zmenky zistil výšku úroku 0,25% denne,

ktorá je nielen v rozpore so spotrebiteľským právom, ale aj so zásadami poctivého obchodného styku,
a napriek tomu si úrok z omeškania v tejto výške uplatnil v žalobe. Žalobca ako nadobúdateľ zmenky
zabezpečujúcej záväzok spotrebiteľa musel počítať s tým, že nárokom, ktoré majú základ v nekalej
podmienke a jej použití, súd nemôže poskytnúť právnu ochranu.

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovaná si
právo na náhradu trov konania neuplatnila. V konaní nebol preukázaný vznik trov konania na jej strane,
a preto jej súd prvého stupňa náhradu trov konania nepriznal.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorým napadol rozsudok

v celom rozsahu z dôvodov, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p., v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221
ods. 1 O.s.p., keď sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom podľa
§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. Tvrdil, že v

prejednávanej veci došlo zo strany súdu prvého stupňa jeho konaním a rozhodnutím k porušeniu článku
4, 5 a 7 Nariadenia, ktoré má všeobecnú pôsobnosť, je záväzné a priamo aplikovateľné v Slovenskej
republike. S poukazom na § 120 O.s.p. žalobca uviedol, že dokazovanie v sporovom konaní je ovládané
prejednávacou zásadou. Súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi konania a vykonávalen tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Z odôvodnenia súdu prvého stupňa vyplýva, že súd vykonal vo
veci dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími dôkazmi, ktoré účastníci nenavrhli.
Ustanovenie § 120 ods. 1 O.s.p. umožňuje súdu vykonať v sporovom konaní aj iné dôkazy ako navrhli

účastnícikonania,avšaktentopostupjemožnýlenvýnimočneakjevykonanienenavrhovanýchdôkazov
nevyhnutné pre rozhodnutie veci a nevykonanie nejakého dôkazu môže byť príčinou toho, že súd
nemôže rozhodnúť. Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného dokazovania. V danej
veci súd mohol a mal rozhodnúť len z predloženej zmenky ako predpokladu vydania rozsudku v konaní.
Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine samo právo. Vo vzťahu k žalobcovi ako

indosatárovi je zmenka jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným nahradiť.
Súd musí k otázke vykonania iných ako účastníkmi navrhovaných dôkazov pristupovať vyvážene a
svoj postup musí náležite odôvodniť. V danom konaní súd prvého stupňa svoj postup nezdôvodnil.
Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovanej, a na ťarchu žalobcu, vykonal dokazovanie, ktoré
údajne preukázalo jej charakter ako spotrebiteľa. Žalovaná sa tejto obrany nedomáhala, pohľadávky
nerozporovala a svojím konaním ju fakticky uznala. Súd nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec

navrhnutých dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky a neobjektívne podporil v konaní žalovanú.
Konanie súdu prvého stupňa predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý proces garantované
v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a v článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd. Žalovaná mohla na základe článku 5 ods. 3 a 6 Nariadenia vzniesť námietky voči
zmenke, ak tak neurobila, musia byť akékoľvek námietky odmietnuté z dôvodu koncentračnej zásady

konštruovanej Nariadením. Napadnutý rozsudok je podľa názoru žalobcu prekvapivým rozhodnutím,
čo predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom. Prekvapivosť vyplýva jednak zo skutočnosti, že
hoci žalovaná uplatnený nárok nepoprela, napriek tomu súd prvého stupňa nárok zamietol, a jednak z
rozporu rozhodnutia s konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdi Slovenskej republiky, na ktorú žalobca
poukázal v odvolaní. Žalobcovi ako účastníkovi konania sa postupom súdu prvého stupňa odňala

možnosť konať pred súdom aj tým, že súd porušil zásadným spôsobom zásadu kontradiktórnosti,
keď sa žalobca nemohol vyjadriť ku skutočnostiam, dôkazom a právnym argumentom, na ktorých súd
prvého stupňa založil svoje rozhodnutie, s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie vo svoj prospech. Súdny
dvor (v rozsudku z 2.12.2009, Komisia/Írsko a iné č. C 89/08 P) rozhodol, že zásada kontradiktórnosti
vo všeobecnosti nepriznáva každému účastníkovi konania len právo oboznámiť sa s listinami a

pripomienkami predkladanými súdu a vyjadrovať sa k nim, ale tiež zahŕňa právo účastníka konania
oboznamovať sa a vyjadrovať sa k právnym dôvodom uplatňovaným súdom ex offo, na ktorých chce
založiť svoje rozhodnutie. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorá
spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zák. č. 191/1950 Zb. a žalovaná voči
forme a obsahu zmenky ani nenamietala. Neexistovala tak žiadna okolnosť, ktorá by odôvodňovala

vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Žalobca je majiteľom zmenky na
základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu, pričom ide o zmenku
platnú, ktorá je abstraktným samostatným záväzkom neakcesorickej povahy a nie je možné ju spájať
ani podmieňovať inými okolnosťami než tými, ktoré sú uvedené na zmenke. Okresný súd sa aplikáciou
príslušných ustanovení o zmenke upravených v zákone č. 191/1950 Zb. vôbec nezaoberal a ignoroval

predmet sporu. Súd predovšetkým ignoroval § 17 ZŠZ, z ktorého vyplýva, že žalovaný vo
všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú
z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Ak tak v sporovom konaní nemôže robiť žalovaná, tým
menej tak môže robiť sám súd. Žalovaná vystavila zmenku, ktorú dobrovoľne podpísal, pričom išlo o
prejav jej skutočnej vôle. Sadzba zmenkového úroku 0,25 % denne je napísaná na zmenke a bola

jej známa v čase vystavenia zmenky, s takouto sadzbou zmenkového úroku žalovaná jednoznačne
súhlasila. Nespornosť záväzku žalovanej za zmenku zaplatiť sa vzťahuje na celý záväzok obsiahnutý
na zmenke vrátane zmenkového úroku (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Obo
3/2008, zo dňa 22.10.2008, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 25 Cdo 1839/2000,
zo dňa 22.8.2002). Žalobca poukázal na to, že súd prvého stupňa nepriznal žiadny zmenkový úrok,

pričom z odôvodnenia je nepochybné, že v rozpore s dobrými mravmi nie je každý zmenkový úrok, ale
len zmenkový úrok, ktorý je neprimerane vysoký. Súd prvého stupňa by tak mal zamietnuť len časť
zmenkového úroku a priznať zmenkový úrok, ktorý sa neprieči dobrým mravom. Žalobca poukázal na
to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie pred ním je postihnuté vadou, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd porušil poučovaciu povinnosť prekročením § 5 ods.1 O.s.p., porušil

ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov a prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na
ktorénebolomožnéprihliadnuť,pretoženemalibyťvôbecvsporovomkonanívedenompodľaNariadenia
vykonané bez návrhu. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ženávrhu vyhovie v celom rozsahu a žalobcovi prizná náhradu trov odvolacieho konania, ktoré v odvolaní
vyčíslil.

K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.

Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, včas v zákonnej lehote na podanie odvolania,
že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 42 ods.3 O.s.p. aj náležitosti podľa § 205 ods.1
O.s.p. s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal odvolací súd preskúmanie zákonnosti

napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

Obligatórne (§ 212 ods. 3 O.s.p.) sa odvolací súd zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 221

ods. 1 písm. a/ - g/ O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. Odvolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa
obsahu tohto opravného prostriedku. Vada konania vymedzená v § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. je vo svojej
podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo
zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl.

Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.).

Odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým bola
účastníkovi znemožnená realizácia tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva.

Na vady konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci prihliada odvolací súd z úradnej
povinnosti aj vtedy, ak by v odvolaní neboli uplatnené (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Z úradnej moci odvolací súd
podrobil preskúmaniu žalobcom tvrdené vady konania podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221
ods. 1 písm. f/ O.s.p., keď sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Žalobou v predpísanej podobe (tlačivo A) podanou podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotusporu,sažalobcaprotižalovanejdomáhalzaplateniazmenkovejsumy927,53eur,zmenkového
úroku 0,25 % denne z konkrétnych súm a za konkrétne obdobia, 6 % ročného úroku z konkrétnych
zmenkových súm za konkrétne obdobia, zmenkovej odmeny a náhrady trov konania. Podľa článku 5

ods. 1 Nariadenia má konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu písomnú formu. Súd nariadi ústne
pojednávanie iba vtedy, ak to považuje za potrebné alebo ak to navrhnú účastníci, príp. niektorý z nich.
V súlade s článkom 19 Nariadenia ak Nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu sa riadi slovenským procesným právom. Procesný postup súdu je upravený v
článku 5 ods. 2 - 7, článku 6, 7, 8, 9, článku 12 ods. 2 Nariadenia, v ostatnom sa tento postup riadi

Občianskym súdnym poriadkom.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie nad návrh účastníkov konania a
do súdneho spisu založil zmluvu o úvere zo dňa 14.12.2009 a všeobecné podmienky poskytnutia úveru
bez toho, aby žalobcovi a žalovanej umožnil zúčastniť sa vykonania týchto dôkazov a vyjadriť sa k týmto

dôkazom podľa § 123 O.s.p. Predmetom dokazovania v konaní vo veciach z nízkou hodnotou sporu
podľa Nariadenia sú iba skutočnosti, ktoré sú medzi účastníkmi sporné. Súd nedokazuje skutočnosti,
ktoré vyplývajú z listín predložených účastníkmi konania, o pravdivosti ktorých niet pochýb. Súd pri
vykonávanídôkazovpostupujepodľanávrhovúčastníkov,nevykonávadôkazy,ktoréúčastnícinenavrhli.
Vykonávanie dôkazov upravuje článok 9 Nariadenia.

Z obsahu súdneho spisu a jeho spisového materiálu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa v podobe
tlačiva B vyzval žalobcu na doplnenie alebo opravu tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky, keď
žalobcovi oznámil, že je potrebné predložiť zmluvu o spotrebiteľskom úvere, splátkový kalendár a
prehľad platieb realizovaných dlžníkom v prípade, ak bola zmenka vystavená v súvislosti s poskytnutím

spotrebiteľského úveru. Odvolací súd konštatuje, že takto realizovaná výzva nemá pre ďalší procesný
postup súdu žiadne účinky. Pripojením konkrétnych listín v podobe fotokópií z iného spisu súdu
prvého stupňa (exekučného spisu), v ktorom mal remitent, spoločnosť Pohotovosť s.r.o., postavenie
oprávneného, bez návrhu účastníkov konania na vykonanie takto označených dôkazov, vykonal súdprvého stupňa skutkové zistenia, ktoré posúdil ako právne významné pre rozhodnutie o uplatnenom
nároku. Bez postupu podľa článku 4 ods. 4 Nariadenia súd prvého stupňa rozhodol v právnej veci bez
nariadenia pojednávania podľa článku 7 ods. 1 Nariadenia a vo veci podľa § 156 ods. 1 O.s.p. verejne

vyhlásil rozsudok.

Preskúmaním zákonnosti konania predchádzajúcemu verejnému vyhláseniu rozsudku odvolací súd
zistil, že súd prvého stupňa odňal účastníkom konania procesné právo podľa § 123 O.s.p. vyjadriť
sa ku všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali. V danej veci ide o listiny, ktoré súd prvého stupňa pripojil

do konania bez návrhu účastníkov konania. Procesné právo účastníkov konania vyjadriť sa k návrhom
na dôkazy, teda k tým, ktoré navrhol niektorí z účastníkov, má svoje vyjadrenie v článku 5 ods. 2 - 5
Nariadenia.

S poukazom na závery vyjadrené v Náleze Ústavného súdu SR z 10. júla 2013, č.
k. II. ÚS 499/2012-47, predovšetkým na tie, ktoré je potrebné v praxi všeobecných súdov prijať ako

všeobecne uplatniteľné pokiaľ ide o zaujatie stanoviska ku kontradiktórnosti súdneho procesu, k pojmu
dokazovanie, k pojmu súdna (právna) vec a prejednanie veci v prítomnosti účastníka konania, odvolací
súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa znemožnil žalobcovi uplatniť svoje právo zo zmenky.
Účelom práva vyjadriť sa k vykonaným dôkazom je totiž práve možnosť ovplyvniť skutkové zistenia, na
ktorých súd zakladá svoje rozhodnutie, keďže skutkové zistenia sú to, čo je účastníkovi nepochybne

známejšieakosúdu.Aktivitaúčastníkaprivyužitítohtoprávajevpodstatnejmierezávislápráveodmiery
presvedčivosti vykonaných dôkazov, skutkových zistení, ktorých vyvodenie z nich možno očakávať, a
miery presvedčenia súdu o vplyve týchto zistení na unesenie dôkazného bremena daného účastníka.
Vykonaným dokazovaním sa rozumie postup súdu smerujúci k utvoreniu skutkových poznatkov o
rozhodujúcichokolnostiachajehopodstatoujezískaniepríslušnýchskutkovýchpoznatkovzjednotlivých

dôkazných prostriedkov, ktoré sú nositeľmi určitých informácií. Z listinných dôkazov vykonaných bez
návrhov účastníkov konania dospel súd prvého stupňa ku (odchylnému) skutkovému stavu, na ktorom
založil svoj právny záver o právnej povahe zmluvy o úvere ako zmluvy spotrebiteľskej, keď
plnenie povinností žalovanej ako dlžníka môže byť zabezpečené zmenkou len za splnenia zákonných
podmienok, a v prípade, že toto zabezpečenie zákonné podmienky nespĺňa, nemôže veriteľ zmenku

ako zabezpečovací prostriedok splnenia dlhu vôbec prijať. Rozsudok súdu prvého stupňa vykazuje pre
žalobcu nepochybne znaky prekvapivého rozhodnutia.

Za splnenia podmienky písomnosti európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu bolo podľa
názoru odvolacieho súdu povinnosťou súdu prvého stupňa dať žalobcovi a žalovanej priestor, aby sa

zoznámili s dôkazmi, ktoré vykonal súd prvého stupňa a so skutkovými zisteniami, ktoré z nich súd
prvého stupňa vyvodzuje, spolu s priestorom na vyjadrenie sa k nim, prípadne aby navrhli iné dôkazy
na vyvrátenie týchto skutkových zistení. Uvedený priestor v súlade s cieľom a účelom Nariadenia
nevyžaduje nariadenie ústneho pojednávania, vyžaduje však najmä písomné stanovisko žalobcu i
žalovanej (bod 7, 8 a 9 preambuly Nariadenia). Týmto postupom dôjde ku skutočnému naplneniu práva

účastníkov konania zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Odvolací súd ďalej konštatuje, že súd prvého stupňa nesplnil voči žalobcovi zákonnú poučovaciu
povinnosť podľa § 120 ods. 4 O.s.p. O vykonaní poučenia v tomto konaní sa v spise nenachádzajú
žiadne listiny. Doručenka o zaslaní písomného poučenia žalobcovi založená v súdnom spise sa

týka konania Okresného súdu Trenčín sp.zn. 36CbZm/17/2013. Poučovacia povinnosť podľa § 120
ods. 4 O.s.p. je konkrétnym vyjadrením generálnej poučovacej povinnosti podľa § 5 O.s.p. a súd
je povinný ju vykonať aj v prípade, keď je účastník právne zastúpený. Ustanovenie § 120 ods. 4
O.s.p. je vyjadrením koncentrácie občianskeho sporového súdneho konania prejavujúcej sa v možnosti
účastníkov konania predkladať skutočnosti a dôkazy vrátane určenia momentu na ich predkladanie.

Splnenie tejto poučovacej povinnosti má rozhodujúci vplyv na rozhodnutie vo veci samej, na možnosť
napadnúť rozhodnutie v riadnom, prípadne aj v mimoriadnom opravnom konaní, pretože znamená
významné obmedzenie na označovanie a predkladanie dôkazov v ďalšom konaní. V danej veci súd
prvého stupňa dospel k takému záveru, že listinné dôkazy prostredníctvom ktorých súd prvého stupňa
vykonal dokazovanie, vytvorili skutkový základ pre súdne rozhodnutie vyžadujúci zmenu právneho

posúdenia uplatneného nároku, o ktorej však účastníci nevedeli. V dôsledku absencie poučenia ako
povinnostisúdunedošlozostranyžalobcukuplatneniuprocesnýchpráv,pretožežalobcanemoholsplniť
svoju povinnosť tvrdenia a ani dôkaznú povinnosť vo vzťahu k inému právnemu posúdeniu veci, keďsúd prvého stupňa nárok žalobcu uplatnený zo zmenky posúdil ako vzťah spotrebiteľský bez toho, aby
boli na takýto postup súdu splnené zákonné podmienky.

Pretože rozsudok súdu prvého stupňa nie je z hľadiska odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2
písm. a/ O.s.p. správny, odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p.

Zároveň odvolací súd zrušil aj výrok o trovách konania pred súdom prvého stupňa, nakoľko tento výrok

závisí od výsledku sporu a od miery úspechu účastníkov konania v sporovom konaní.

Súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 226 O.s.p. vo veci opätovne
rozhodne. Nedostatky súdneho konania ako vady konania spočívajúce v procesnom postupe súdu
prvéhostupňa,takakoichodvolacísúdzistilauviedolvtomtozrušujúcomuznesení,odstránisúdprvého
stupňa v konaní v novom rozhodnutí vo veci.

Podľa § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodne o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania, súd
prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.