Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, May 20, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2CoE/330/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813212582
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3813212582.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Profidebt Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Mliekarenská 10, IČO: 35 925 922, právne zast. advokátskou kanceláriou ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA
GUNIŠ & PARTNERS s. r. o., so sídlom Bratislava, Klincová 37/B, IČO: 36 862 657, proti povinnému:
M. E., bytom O., G. 10XX/XX, štátny občan Slovenskej republiky, o vymoženie 1.569,28 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 28. júna

2013, č.k. 15Er/2132/2013 - 17, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j ea vec mu v r a c i ana ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora Ing. Mgr. Ivana
Šteinera, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie

zodňa29.04.2013domáhalvykonaniaexekúcieprotipovinnémuprevymoženieistinyvovýške1.569,28
Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok Slovenského
arbitrážneho súdu zriadeného Slovak arbitration court s.r.o., sp. zn. 29/08/12 zo dňa 16.11.2012,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.01.2013 a vykonateľnosť dňa 08.01.2013. Súd prvého stupňa
skúmal zmluvu, ktorá vytvára právny rámec vzťahu medzi oprávneným ako veriteľom a povinným
ako dlžníkom a dospel k záveru, že tento právny vzťah je potrebné posudzovať podľa ustanovení o

spotrebiteľskom práve. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá
zmluva o spotrebiteľskom úvere, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by povinný pri uzatváraní tejto
zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, resp. že by mu
bol poskytnutý úver na výkon zamestnania, povolania, a z tohto dôvodu sa považuje za spotrebiteľa.
Na druhej strane je nepochybné, že oprávnený uzatváral predmetnú zmluvu v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z toho dôvodu sa oprávnený považuje za dodávateľa.

Zo samotnej zmluvy a jej zmluvných dojednaní je zrejmé, že povinný nemohol individuálne ovplyvniť
ich obsah, boli už vopred pripravené, nakoľko sa uzavierali vo viacerých prípadoch pre veľký počet
spotrebiteľov. Z obsahu zmluvy, s prihliadnutím na právne postavenie účastníkov zmluvy, mal súd
prvého stupňa za to, že úver bol povinnému poskytnutý ako spotrebiteľovi. Zmluva medzi oprávneným
a povinným má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001
Z. z. Zastával názor, že ide o spotrebiteľskú zmluvu (s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah

zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári) a na vzťah medzi veriteľom
(oprávneným) a dlžníkom (povinným) je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. V
danom prípade, a to vzhľadom ku skutočnosti, že povinný si neplnil riadne svoje povinnosti vyplývajúce
z vyššie uvedenej zmluvy, uplatnil si oprávnený svoje nároky v rozhodcovskom konaní v zmysle
uzatvorenej Rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.02.2012, kde rozhodca bez vypočutia
povinného vydal rozhodcovský rozsudok. Preskúmaním predmetnej rozhodcovskej zmluvy, konkrétne

čl. 5, vzhliadol súd prvého stupňa v takto ustanovenom zmluvnom dojednaní nekalú podmienku. Uviedol,
že v danom prípade bola voľba rozhodcovského súdu uskutočnená jednostranne, nakoľko samotnéustanovenie rozhodcovskej doložky na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo nepochybne aj
samotnému rozhodnutiu povinného si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže predtým ako
k uzatvoreniu zmluvy o úvere povinný vôbec pristúpil. Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného

dojednania súd videl v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto rozhoduje v tomto prípade je
veriteľ,čižeoprávnený,pretožetentozostavilznenierozhodcovskejdoložkyvosvojejvopredpripravenej
formulárovej zmluve, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch
uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Ak by aj rozhodcovská doložka dávala na
výber medzi štátnym a rozhodcovským súdom, ale pre prípad vyvolania rozhodcovského konania

dodávateľom sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, nie je možné poskytnúť súdnu
ochranu v rámci exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným je dodávateľ.
Rozhodcovskú doložku je preto treba vykladať tak, že neodporuje princípu zákazu jednostrannosti
určenia riešenia sporov aj s prihliadnutím na § 106 O.s.p. (ktorý pri platnej rozhodcovskej zmluve bráni
konaniu pred štátnym súdom), ak práva v exekúcii uplatňuje ako oprávnený spotrebiteľ. Posudzujúc
komplexnú úpravu rozhodcovskej doložky v danom prípade od jednostrannosti výberu riešenia sporu,

cez jej vopred pripravené znenie a označenie rozhodcovského súdu, ktorý bude spor rozhodovať až
po v nej upravené postupy, ktorými sa strany v rozhodcovskom konaní mali riadiť, považoval súd
prvého stupňa takto upravenú rozhodcovskú doložku v celosti za neprijateľnú podmienku. Existujúca,
ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu.
Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal

exekučnýtitul,nemožnotakétorozhodnutiepovažovaťzarozhodnutievydanéosobounatooprávnenou.
Uvedené spôsobuje, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské
konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mohla byť v
zmysle ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku vedená exekúcia. S prihliadnutím
na vyššie uvedené skutočnosti, súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol. Predložený rozhodcovský
rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť
rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.

Proti uvedenému uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote, prostredníctvom právneho

zástupcu, odvolanie oprávnený z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1
písm. h/ O.s.p. a § 205 ods. 2 písm. b/, d/ a i/ O.s.p. Uviedol, že rozsah preskúmavacej právomoci
exekučného súdu vo vzťahu k exekučnému titulu je daný a vymedzený preskúmaním materiálnej a
formálnej vykonateľnosti exekučného titulu a na posúdenie rozporu plnenia priznaného exekučným
titulom ako plnenia objektívne možného, plnenia právom dovoleného alebo plnenia v súlade s dobrými

mravmi. Poukázal na rozhodnutie vo veci C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina
Rodríguez Nogueira, ktoré sa ako jediné týka otázky výkonu rozhodcovského rozsudku, a to najmä
body 37, 40 a 47. Dôsledkom postupu exekučného súdu je, že opomenutie či zmeškanie lehoty nahradí
exekučný súd svojím postupom ex offo, hoci ani ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, a ani
ustanovenia Exekučného poriadku ho neoprávňujú iniciovať konanie a posudzovanie o dôvodoch v §

40 ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní. Pre konanie o výkon rozhodnutia ustanovenie
právneho poriadku (a to nielen národného, ale ani komunitárneho) nemá žiadne ustanovenia o práve
súdu posudzovať otázky, ktoré mohli byť posúdené v predchádzajúcich štádiách konania. V tomto
spočíva podstata rozhodnutia vo veci Asturcom a teda z toho plynúca protiústavnosť v tomto prípade
napadnutého uznesenia. Ďalej poukázal na znenie rozhodcovskej zmluvy v článku 5 a uviedol, že

návrh zmluvy (vrátane rozhodcovskej doložky) predkladá jedna strana, druhá ho buď akceptuje alebo
nie. Povinný sa rozhodol zmluvu uzavrieť, čím prijal návrh rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovskú
zmluvu (vo forme rozhodcovskej doložky), ktorá bola uzavretá so súhlasom povinného, nie je preto
možné posúdiť ako neprijateľnú podmienku zmluvy a z tohto dôvodu neplatnú podľa § 53 ods. 4
Občianskeho zákonníka. Zo žiadneho ustanovenia zmluvy, ani zo žiadneho dôkazu v rozhodcovskom

konaní nevyplýva, že veriteľ podmienil poskytnutie úveru uzavretím rozhodcovskej doložky a že pri
jeho výhradách dlžníka k rozhodcovskej doložke by právny predchodca oprávneného úver neposkytol.
Odôvodnenierozhodnutiabezrelevantnéhouvedeniaprávnehoposúdeniavecijetakrovnaképorušenie
zákona, ako neuvedenie žiadneho zdôvodnenia. Prvostupňový súd rozhodnutie nezdôvodnil po stránke
skutkovej i právnej tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 167 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 157 ods. 2

O.s.p., pričom v tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS
383/06-28 a ďalšie jeho rozhodnutia. Zastával názor, že exekučný súd svojím nelegálnym postupom
vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu, a to bez splnenia zákonných podmienok
na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzižalobcom - právnym predchodcom oprávneného a dlžníkom ako povinným odvíjajúceho svoju podstatu
od uzatvorenej zmluvy o úvere. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci tvorí neodstrániteľnú vadu
konania, na ktorú je súd povinný prihliadať ex offo. Zdôraznil, že podľa súčasnej platnej právnej úpravy

je rozsudok vydaný rozhodcovským súdom rovnocenný rozsudkom vydaným všeobecnými súdmi v
občianskom súdnom konaní. Dospel k záveru, že postupom súdu prvého stupňa bolo odňaté právo
konať pred súdom. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa v celom rozsahu a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Súčasne navrhol, aby súd zaviazal
povinného zaplatiť oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške 51,98 Eur s DPH

na účet právneho zástupcu oprávneného.

Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného nebolo podané.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je

potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušiť a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie z týchto dôvodov:

Z obsahu spisu vyplýva, že v danej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa
29.04.2013, doručeným súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Ivanovi Šteinerovi, PhD. dňa 30.05.2013,

domáhal vykonania exekúcie proti povinnému o vymoženie 1.569,28 Eur s príslušenstvom, a to na
podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Slovenským arbitrážnym súdom
zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., sp. zn. 29/08/12 zo dňa 16.11.2012, ktorý podľa vyznačenej
doložky mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 02.01.2013 a vykonateľnosť dňa 08.01.2013.

Zo spisového materiálu odvolací súd tiež zistil, že právny vzťah medzi právnym predchodcom
oprávneného (Consumer Finance Holding, a.s.) a povinným bol založený dňa 07.12.2007 zmluvou, ktorá
bola označená ako Zmluva o pôžičke.

Právny nástupca veriteľa - oprávnený (Profidebt Slovakia, s.r.o.) následne dňa 20.02.2012 uzatvoril s

povinným Dohodu o uznaní dlhu č. XXXXXXXXXX so splátkovým kalendárom a v rovnaký deň, teda
20.02.2012, oprávnený a povinný uzatvorili aj Rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXX.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

V zmysle čl. 3 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zmluvná
podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery

spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku
škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred
a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné z týchto
dôvodov:

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, pričom z odôvodnenia jeho rozhodnutia vyplýva, že právny vzťah medzi

účastníkmi konania posúdil ako vzťah spotrebiteľský a na tento aplikoval ustanovenia Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Rozhodcovskú zmluvu, konkrétne článok 5 tejto zmluvy,
následne vyhodnotil ako nekalú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je absolútne neplatná.Odvolací súd úvodom uvádza, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za
exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať,
či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo

k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade
ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal
rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku
vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie
poverenianavykonanieexekúcie,akužpripostupepodľa§44ods.2Exekučnéhoporiadkuvyjdenajavo

existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (k tomu
viď aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13. októbra 2011)

Z obsahu spisového materiálu nepochybne vyplýva, že povinný dňa 20.02.2012 uzatvoril s oprávneným
Rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXX. Táto bola uzatvorená na samostatnom dokumente, ako
samostatný právny úkon, nebola súčasťou rozsiahlych všeobecných obchodných podmienok a nebola

uzatvorená v rovnaký deň ako Zmluva o pôžičke, na poklade ktorej boli povinnému poskytnuté finančné
prostriedky. Je ďalej zrejmé, že rozhodcovská zmluva bola medzi účastníkmi uzatvorená v rovnaký
deň ako bola medzi nimi uzatvorená Dohoda o uznaní dlhu so splátkovým kalendárom. Z obsahu
rozhodcovskej zmluvy ďalej vyplýva, že táto mala formulárovú podobu, kde sa dopĺňali len identifikačné
údaje povinného a pôvodného veriteľa, dátum a miesto uzatvorenia zmluvy. Uvedená zmluva bola

podpísaná oprávneným a aj povinným.

Za daných okolností sa podľa právneho názoru odvolacieho súdu mal súd prvého stupňa predovšetkým
vyporiadať s otázkou, či vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nebola spotrebiteľovi daná
dostatočná možnosť vysloviť nesúhlas s prípadným riešením budúcich sporov medzi účastníkmi pred

rozhodcovským súdom v rozhodcovskom konaní, a to tým, že by uvedenú rozhodcovskú zmluvu
odmietol a túto nepodpísal. V rozhodnutí exekučného súdu sa na základe uvedeného bolo potrebné
dôsledne zaoberať otázkou, či predmetnú rozhodcovskú zmluvu nemožno s poukazom na jej znenie a
formu považovať za individuálne dojednanú, pričom individuálne dojednané ustanovenia spotrebiteľskej
zmluvy nemožno považovať za neprijateľné (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka), a teda zo zákona

absolútne neplatné. Súd prvého stupňa sa podľa názoru odvolacieho súdu uvedenými osobitosťami
daného konkrétneho prípadu dostatočne nezaberal a nevyporiadal. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
nemožno považovať predmetné uznesenie súdu prvého stupňa za riadne a presvedčivo odôvodnené
a preskúmateľné. Rozhodnutie súdu prvého stupňa v tomto smere nezodpovedá požiadavkám
vyplývajúcim z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanovením § 167 ods. 2 O.s.p., čo napokon

namietal aj oprávnený v podanom odvolaní.

V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje
v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe,
pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje

rozhodnutia náležite odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd
v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní.
Odôvodnenierozhodnutísúdovtvorívtomtosmeresúčasťspravodlivéhosúdnehoprocesuazodpovedá
základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .