Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 29, 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 24C/232/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112222810
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Čisovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7112222810.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr.Zuzanou Čisovskou vo veci navrhovateľa: O. F., U.. XX.X.XXXX,

R. H. L., M. X, L., zastúpeného: Mgr.Viktor Krempa, advokát, so sídlom v Košiciach, Skladná 38 proti
odporcom: X. C. T., U.. XX.X.XXXX, U. R. H. L., R. X, zastúpenému opatrovníkom: Dagmar Dominiková,
zamestnankyňa Okresného súdu Košice I, X. F. T., U.. XX.X.XXXX, R. H. L., I. XX, X. G. E., U..X.X.XXXX,
U.R.H.L.,U..L.X,zastúpenémuopatrovníkom:Ing.SlávkaKočanová,zamestnankyňaOkresnéhosúdu
KošiceI,X.D.R.,U..X.X.XXXX,R.H.L.,I.XX,vkonaníozaplateniesumy653,48EURspríslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Odporcovia v 1. a 2.rade sú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu 378,32

EUR v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo vzťahu k odporcom v 1. a 2. rade v prevyšujúcej časti konanie z a s t a v u j e .

Konanie vo vzťahu k odporcom v 3. a 4.rade z a s t a v u j e .

Priznáva navrhovateľoviprávonanáhradutrovkonaniaprotiodporcomv1.a2.radevovýške107,96

EUR (trovy právneho zastúpenia), ktorú sú odporcovia v 1. a 2.rade povinní zaplatiť navrhovateľovi
spoločne a nerozdielne k rukám jeho právneho zástupcu Mgr.Viktora Krempu, advokáta v lehote troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporcom v 3. a 4. rade náhradu trov konania voči navrhovateľovi nepriznáva.

Odporcovia v 1. a 2.rade sú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok za
návrh na začatie konania vo výške 22,50 EUR na účet Okresného súdu Košice I v lehote troch dní od

právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 5.9.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcov v 1. až
4.rade zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu vo výške 653,48 EUR.

Návrhodôvodnilskutočnosťami,ženazákladeexekučnéhotitulu,ktorýmbolplatobnýrozkazOkresného
súdu Košice I sp.zn. 1Rob/3683/98 zo dňa 30.12.1998 a v súlade s poverením na vykonanie exekúcie
bolo začaté exekučné konanie voči navrhovateľovi a odporcom v 1. až 4.rade, vedené pod sp.zn.

Ex/165/2006 v prospech oprávneného EDMA s.r.o. so sídlom v Košiciach, Hlavná 20. Navrhovateľ
za odporcov v 1. až 4.rade uhradil oprávnenému v exekučnom konaní sumu vo výške 653,48 EUR,
pozostávajúcu z istiny vo výške 111,02 EUR, úrokov vo výške 267,30 EUR, trov konania vo výške 18,72
EUR, trov oprávneného v exekučnom konaní vo výške 32,46 EUR, poplatku za udelenie poverenia vovýške 16,60 EUR, trov súdneho exekútora titulom odmeny vo výške 89,50 EUR, hotových výdavkov
exekútora vo výške 80 EUR, náhrady za stratu času exekútora vo výške 3,32 EUR a DPH vo výške
34,56 EUR.

Pred začatím pojednávania vo veci samej dňa 29.5.2014 navrhovateľ vzal späť návrh voči odporcom v
3. a 4.rade a voči odporcom v 1. a 2.rade čo do zaplatenia sumy 275,16 EUR.

Odporcovia v 2. a 4.rade sa k návrhu nevyjadrili.

Pobyt odporcov v 1. a 3.rade sa súdu napriek vykonanému šetreniu nepodarilo zistiť, preto im v súlade
s ust. § 29 ods. 2 a 6 O.s.p. na zastupovanie v tomto konaní ustanovil opatrovníka. Opatrovník sa k
návrhu nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením listinných dôkazov tvoriacich obsah

spisu, ako aj exekučného spisu a na základe týchto dôkazných prostriedkov zistil skutkový stav veci:

Z exekučného spisu súdneho exekútora B..R..R. T., Y. Ú. E. E. H. L., Ž. X sp.zn. Ex/165/2006 súd zistil
nasledovné skutočnosti:

Okresný súd Košice I platobným rozkazom č.k. 1Rob/3683/98 zo dňa 30.12.1998 uložil navrhovateľovi a
odporcom v 1. až 4.rade (v konaní všetci na strane odporcov), aby navrhovateľovi - Slovenskej sporiteľni,
a.s. Banská Bystrica, Krajská pobočka Košice, so sídlom v Košiciach, Štúrova 5 zaplatili sumu 14.130,-
Sks24%úrokomzomeškaniaročneod16.10.1998aždozaplatenia,akoajtrovykonaniavovýške564,-
Sk, s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných,

pričom žalovaní v 1. a 2.rade T.Á. F. K. T. C. sú povinní plniť solidárne. Platobný rozkaz nadobudol
právoplatnosť dňa 20.5.1999 a stal sa vykonateľným.

Spoločnosť EDMA, s.r.o. so sídlom v Košiciach, Hlavná 20, IČO: 36 217 239 sa návrhom doručeným
súdnemu exekútorovi dňa 18.1.2006 ako oprávnená domáhala vykonania exekúcie voči navrhovateľovi

a odporcom v 1. až 4.rade na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - vyššie
citovaného platobného rozkazu, z dôvodu, že rozhodnutie súdu povinní splnili iba čiastočne. Z
odôvodnenia návrhu na vykonanie exekúcie vyplýva, že súdom priznaná pohľadávka Slovenskej
sporiteľne, a.s. voči odporcom bola dňa 5.9.2002 postúpená spoločnosti GENERAL FACTORING, a.s.
sosídlomvBratislave,IČO:35838825auvedenáspoločnosťdňa25.11.2002postúpilatútopohľadávku

na spoločnosť EDMA, s r.o.. Oprávnený sa domáhal vymoženia sumy 3.344,50 Sk, t.j. 111,02 EUR ako
istiny, úroku vyčísleného k 10.10.2003 vo výške 2.534,84 Sk, t.j. 84,14 EUR, úroku z omeškania vo výške
24% ročne zo sumy 3.344,50 Sk od 11.10.2003 až do zaplatenia, trov základného konania vo výške
564,- Sk, t.j. 18,72 EUR, súdneho poplatku za udelenie poverenia vo výške 500,- Sk, t.j. 16,60 EUR a
trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 978,- Sk, t.j. 32,46 EUR.

Z notárskej zápisnice č. N/821/02, Nz/772/02 zo dňa 5.9.2002 spísanej pred notárom C..B. G. súd zistil,
žeSlovenskásporiteľňa,a.s.sosídlomvBratislaveakopostupcaaspoločnosťGENERALFACTORING,
a.s. so sídlom v Bratislave ako postupník uzavreli dňa 5.9.2002 zmluvu o postúpení pohľadávok,
predmetom ktorej v zmysle prílohy tejto zmluvy bola aj pohľadávka priznaná vyššie citovaným platobným

rozkazom.

Z notárskej zápisnice č. Nz/484/2002 spísanej dňa 25.11.2002 pred notárom C..O. Ď. súd zistil, že
spoločnosť GENERAL FACTORING, a.s. so sídlom v Bratislave ako postupca a spoločnosť EDMA
s.r.o. so sídlom v Košiciach ako postupník uzavreli uvedeného dňa zmluvu o postúpení pohľadávok,

predmetom ktorej bola aj pohľadávka voči navrhovateľovi a odporcom v zmysle vyššie citovaného
platobného rozkazu.

Z upovedomenia súdneho exekútora o ďalších trovách exekúcie zo dňa 3.2.2012 súd zistil, že zostatok
dlžnej čiastky vymáhanej sumy je ku dňu 3.2.2012 vo výške 133,48 EUR (zo sumy 653,48 EUR bolo

dovtedy uhradených 520 EUR).

Vymáhaný nárok pozostáva z istiny vo výške 111,02 EUR, úrokov vo výške 267,30 EUR, trov konania
vo výške 18,72 EUR, z predbežných trov oprávneného v exekúcii vo výške 32,46 EUR, poplatku zaudelenie poverenia vo výške 16,60 EUR, z predbežných trov súdneho exekútora vo výške 89,50 EUR
(odmena), hotových výdavkov exekútora vo výške 80 EUR a náhrady za stratu času exekútora vo výške
3,32 EUR, spolu s DPH 20% vo výške 34,56 EUR.

Z potvrdenia o ukončení exekúcie zo dňa 13.6.2012, adresovaného súdnym exekútorom navrhovateľovi
súd zistil, že dňa 12.6.2012 navrhovateľ uhradil poslednú čiastkovú úhradu vo výške 53,48 EUR, čím
došlo k uhradeniu celej vymáhanej sumy v plnom rozsahu 653,48 EUR, vrátane trov exekučného
konania, čím je exekúcia ukončená a bude vrátené poverenie na vykonanie exekúcie príslušnému súdu.

Z výpisu z účtu súdneho exekútora C..R. T. súd zistil, že na jeho účet bola dňa 25.8.2010 pripísaná
platba vo výške 200 EUR, ďalej v období od 18.10.2010 do 23.5.2012 každý mesiac suma vo výške 20
EUR ( 20 krát) a dňa 12.6.2012 suma vo výške 53,48 EUR. Spolu navrhovateľ zaplatil na účet exekútora
sumu vo výške 653,48 EUR. Rovnakú skutočnosť súd zistil aj z navrhovateľom predložených poštových
podacích lístkov.

Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že niekedy v roku 1997 ho oslovila odporkyňa v 2.rade F. T., s ktorou
v tom čase pracoval na jednom pracovisku a požiadala ho, aby jej ručil za pôžičku, ktorú si chcela vziať.
Pri podpisovaní zmluvy o pôžičke bol prítomný aj jej manžel C. T. (odporca v 1.rade), ako aj ďalší dvaja
ručitelia, ktorých navrhovateľ nepoznal. Nepamätal sa na to, či obdržal výzvu Slovenskej sporiteľne na

zaplatenie dlhu titulom ručenia za dlžníkov. Dlh začal platiť až potom, čo obdŕžal výzvu od exekútora.

Podľa ust. § 546 Občianskeho zákonníka, dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením.
Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že
pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.

Podľa ust. § 548 ods.1 Občianskeho zákonníka, ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci
ho na to veriteľ písomne vyzval.

Podľa ust. § 550 Občianskeho zákonníka, ručiteľ, ktorý dlh splnil, je oprávnený požadovať od dlžníka

náhradu za plnenie poskytnuté veriteľovi.

V predmetnej veci sa navrhovateľ domáhal náhrady toho, čo plnil ako ručiteľ za dlžníkov vo vzťahu
veriteľovi, titulom tzv. zákonnej cesie, upravenej v ust. § 550 Občianskeho zákonníka.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ poskytla
odporcom v 1. a 2.rade pôžičku, ktorá bola zabezpečená zmluvou o ručení, uzavretou medzi Slovenskou
sporiteľňou, a.s. ako veriteľom a navrhovateľom, ako aj zmluvou o ručení uzavretou medzi veriteľom a
odporcami v 3. a 4. rade. Zmluvou o ručení ručitelia, vrátane navrhovateľa, prevzali na seba povinnosť
voči veriteľovi, že uspokoja jeho pohľadávku, ak ju neuspokojí dlžník. Keďže odporcovia v 1. a 2. rade

ako solidárni dlžníci svoj dlh z pôžičky voči veriteľovi nesplnili, Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ
sa voči odporcom v 1. a 2.rade ako dlžníkom, ako aj voči navrhovateľovi a odporcom v 3. a 4. rade
ako ručiteľom v súdnom konaní domáhala zaplatenia svojej pohľadávky. Súdne konanie bolo ukončené
vydaním platobného rozkazu Okresného súdu Košice I č.k. 1Rob/3683/98 zo dňa 30.12.1998, ktorým
súd zaviazal navrhovateľa, ako aj odporcov v 1. až 4.rade, aby Slovenskej sporiteľni, a.s. zaplatili sumu

469,03 EUR spolu s 24% úrokom z omeškania ročne od 16.10.1988 až do zaplatenia, ako aj trovy
konania vo výške 564,- Sk, t.j. 18,72 EUR.

Skutočnosť, že odporcovia v 1. a 2. rade sú vo vzťahu k veriteľovi hlavní dlžníci zo základného
záväzkového vzťahu - zmluvy o pôžičke a navrhovateľ spolu s odporcami v 3. a 4. rade sú ručiteľmi

tohto záväzku vyplýva a je vyjadrená aj vo výroku citovaného platobného rozkazu; tak ako to zodpovedá
vzťahu dlžníka a ručiteľa, hlavní dlžníci - odporcovia v 1. a 2.rade sú povinní zaplatiť celý dlh solidárne,
ručiteliacelýdlhkaždýzvlášť, stým,žeplnenímjednéhozodporcov,zanikávrozsahuplneniapovinnosť
ostatných odporcov.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a ani navrhovateľ nespochybňoval, že ani dlžníci, ani
ručitelia, vrátane navrhovateľa napriek existencii právoplatného platobného rozkazu dlh voči Slovenskej
sporiteľni a.s. nezaplatili. Pohľadávku Slovenskej sporiteľne a.s. následne na základe zmlúv o postúpenípohľadávok nadobudla spoločnosť EDMA, s.r.o. Košice, ktorá sa návrhom na vykonanie exekúcie zo
dňa 18.1.2006 domáhala voči navrhovateľovi a odporcom v 1. a 2.rade zaplatenia zostávajúcej časti
dlhu. Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že dlh voči oprávnenému veriteľovi napokon

uhradil navrhovateľ ako ručiteľ v priebehu exekučného konania v období od 25.8.2010 do 12.6.2012,
splátkami zasielanými na účet súdneho exekútora spolu vo výške 653,48 EUR.

Uvedená suma 653,48 EUR však okrem istiny dlhu z pôžičky, úrokov z pôžičky a úrokov z omeškania
zahŕňala aj trovy konania o vydanie platobného rozkazu vo výške 18,72 EUR, trovy oprávnenej v

exekučnom konaní vo výške 49,06 EUR a trovy exekútora spolu vo výške 207,38 EUR. Samotný dlh z
pôžičky predstavuje len sumu 378,32 EUR.

Po späťvzatí návrhu v časti o zaplatenie sumy 275,16 EUR predmetom konania ostala práve suma
378,32 EUR a to vo vzťahu k odporcom v 1. a 2.rade ako dlžníkom zo zmluvy o pôžičke. Voči odporcom
v 3. a 4.rade ako ručiteľom navrhovateľ vzal návrh späť. Keďže tak učinil pred začatím pojednávania vo

veci samej, súhlas so späťvzatím návrhu nebolo potrebné zisťovať a v súlade s ust. § 96 ods.1, 2 a 3
O.s.p. súd konanie voči nim zastavil.

Súd konštatoval, že boli splnené podmienky v zmysle ust. § 550 Občianskeho zákonníka pre uplatnenie
tzv. zákonnej cesie, v zmysle ktorej na ručiteľa prechádzajú práva veriteľa momentom, keď sám dlh

voči veriteľovi splnil. Ako to vyplynulo z exekučného spisu, poslednú platbu uhradil navrhovateľ na účet
exekútora dňa 12.6.2012. Svoj nárok voči odporcom si uplatnil až následne, teda po tom, čo sám plnil
a to žalobou podanou dňa 5.9.2012. Účinky tzv. zákonnej cesie neovplyvňuje, či ručiteľ plnil dobrovoľne
alebo či plnenie bolo veriteľom vymožené výkonom rozhodnutia alebo exekučne.

Z ustálenej súdnej judikatúry a výkladu ust. § 550 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že rozsah nároku
ručiteľa voči dlžníkovi je zásadne daný rozsahom nároku veriteľa voči dlžníkovi a tým, čo v rámci tohto
nároku ručiteľ za dlžníka plnil. Platia pritom dve hlavné zásady; v zmysle prvej ručiteľ môže žiadať
náhradu toho, čo splnil, len od dlžníka, nie od ďalšieho ručiteľa a môže žiadať len to, čo by mohol žiadať
veriteľ zo zmluvy o pôžičke. Ručiteľ teda nemá nárok na náhradu trov konania alebo trov vykonávacieho

konania, v ktorom bol voči nemu vymáhaný dlh veriteľom. Náhrada nákladov konania, či už základného
alebo exekučného, ktorú zaplatil ručiteľ na základe súdneho rozhodnutia, nie je plnením, ktoré ručiteľ
poskytuje veriteľovi za dlžníka. Týmto nákladom sa totiž ručiteľ mohol vyhnúť, pokiaľ by ručiteľský
záväzok splnil skôr, než došlo k vydaniu exekučného titulu (súdneho rozhodnutia).

Zhrnúc vyššie uvedené skutočnosti súd uzavrel, že nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 378,32 EUR
voči odporcom v 1. a 2.rade ako dlžníkom zo zmluvy o pôžičke je v celom rozsahu dôvodný a preto
zaviazal odporcov v 1. a 2. rade zaplatiť navrhovateľovi uvedenú sumu spoločne a nerozdielne.

Podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov

potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O náhrade trov konania súd rozhodol vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporcami v 1. a 2.rade podľa
vyššie citovaného zákonného ustanovenia a navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal právo
na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie svojho práva proti odporcom v 1. a 2. rade, ktorí

v spore úspech nemali.

Trovy navrhovateľa predstavujú trovy právneho zastúpenia, keďže bol v tomto spore zastúpený
advokátom.

Trovy právneho zastúpenia súd vyčíslil podľa ust. § 10 ods.1, § 14 ods. 1 a § 16 ods. 3 vyhl. Ministerstva
spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších právnych predpisov.

Tarifná odmena za jeden úkon právnej služby vychádzajúc z tarifnej hodnoty veci (378,32 EUR) je vo

výške 28,22 EUR. Tarifná odmena v uvedenej výške patrí právnemu zástupcovi za tri úkony právnej
služby: prevzatie a príprava zastúpenia (20.7.2012), návrh na začatie konania zo dňa 5.9.2012 a účasť
na pojednávaní konanom dňa 29.5.2014, spolu vo výške 84,66 EUR. Právnemu zástupcovi patrí aj tzv.
režijný paušál vo výške 1/100 výpočtového základu. Tento predstavoval v roku 2012 sumu 7,63 EUR zajeden úkon právnej služby. Právnemu zástupcovi patrí v danom prípade za dva úkony právnych služieb.
V roku 2014 režijný paušál činí 8,04 EUR a patrí za jeden úkon právnej služby. Spolu odmena s režijným
paušálom činí 107,96 EUR.

V súlade s ust. § 149 ods.1 O.s.p. súd zaviazal odporcov v 1. a 2. rade, aby priznanú náhradu trov
konania zaplatili navrhovateľovi k rukám jeho právneho zástupcu.

Podľa ust. § 146 ods.2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný

uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

O náhrade trov konania vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporcami v 3. a 4. rade súd rozhodol podľa
vety prvej vyššie citovaného zákonného ustanovenia. K zastaveniu konania vo vzťahu k odporcom v 3. a
4.rade došlo na základe dispozičného úkonu navrhovateľa a preto, vychádzajúc z procesného zavinenia

navrhovateľa, by bol navrhovateľ povinný nahradiť odporcom v 3. a 4. rade trovy. Odporcom v 3. a 4.rade
však žiadne trovy nevznikli, ani si ich náhradu neuplatnili, preto súd vyslovil, že im náhradu trov konania
vo vzťahu k navrhovateľovi nepriznáva.

Podľa ust. § 2 ods.2 zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, ak je poplatník od poplatku oslobodený

asúdjehonávrhuvyhovel,zaplatípodľavýsledkukonaniapoplatokalebojehopomernúčasťodporca,ak
nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva,
o neplatnosti manželstva alebo o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak
uloží náhradu trov konania poplatníkovi.

V danom prípade bol navrhovateľ uznesením č.k. 24C/232/2012-24 zo dňa 7.3.2013 oslobodený od
súdnychpoplatkov.Vsúladesust.§2ods.2zákonaosúdnychpoplatkoch,vzhľadomktomu,žesúdjeho
návrhu na zaplatenie sumy 378,32 EUR vo vzťahu k odporcom v 1. a 2.rade vyhovel, sú odporcovia v 1. a
2.radepovinnízaplatiťspoločneanerozdielnesúdnypoplatokzanávrhnazačatiekonania.Poplatoksúd
určil vo výške 22,50 EUR podľa položky 1a/ sadzobníka tvoriaceho prílohu zákona o súdnych poplatkov,

t.j. 6% z ceny predmetu konania, po zaokrúhlení v zmysle ust. § 7 ods.11 písm.c/ citovaného zákona.
Odporcovia sú povinní zaplatiť súdny poplatok na účet tunajšieho súdu.

Navrhovateľ sa po vyhlásení rozsudku vzdal práva odvolania voči všetkým výrokom rozsudku
vyhláseného na pojednávaní konanom dňa 29.5.2014.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie
smeruje, v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. )
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona. ( § 251 O.s.p. )