Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 27, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/153/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112212369
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2112212369.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov JUDr.
Zlatice Javorovej a JUDr. Jána Mihala v právnej veci žalobcu: JUDr. Y. H., nar. XX. C. XXXX, B. XXX/X,
X., zast. advokátom: JUDr. Peter Tóth, Bartoškova 7, Bratislava, proti žalovanej: L. M. FINANC, s. r. o.,
Tehelná 8, Trnava, IČO: 36250244, zast. splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária Kucek, Havlík &
Partners, s. r. o., Šoltésovej 12, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní

žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 11. apríla 2013 č. k. 26C/36/2012-489 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu žalobcu a tiež rozhodol, že o náhrade
trov konania rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Svoje
rozhodnutie odôvodnil právne použitím ustanovení § 80 písm. c/, § 179, § 193 O. s. p. (zákona č.
99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení - Občianskeho súdneho poriadku), § 28, § 39, § 132,
§ 133 ods. 2 a § 588 O. z. (zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení - Občianskeho

zákonníka), keď vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobca má naliehavý právny záujem
na požadovanom určení, že sporná nehnuteľnosť je v jeho výlučnom vlastníctve, pretože žalovaná
je vedená na Správe katastra Trnava (t. č. Okresný úrad Trnava, katastrálny odbor) ako jej výlučná
vlastníčka a bez tohto určenia sú pochybnosti o vlastníctve k spornej nehnuteľnosti, keď žalobca sa
svojou určovacou žalobou snaží dosiahnuť zhodu medzi skutočným stavom a stavom zapísaným v
katastri nehnuteľností. Správa katastra Trnava rozhodnutím zo dňa 3. apríla 2009 pod č. V

1055/09 povolila vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam zapísaným na
LV č. XXXX v kat. úz. O. ako parc. č. XXXX/XX až XXXX/XX - záhrady v obci O., k nehnuteľnostiam
zapísaným na LV č. XXXX v kat. úz. O. ako parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria a stavba s.
č. XX v obci O. a k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX v kat. úz. O. ako parc. č. XXXX/X až
XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria v obci O. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23. marca
2009 uzavretej medzi žalovanou ako predávajúcou a L. Z. ako kupujúcim. Rozhodnutím z 19. októbra
2010 Správa katastra Trnava pod č. V 5258/10 povolila vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam

- pozemkom registra „C“ KN parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 577 m2, parc. č.
XXXX/X až XXXX/XX - záhrady v obci O. na základe kúpnej zmluvy z 22. septembra 2010 uzavretej
medzi L. Z. ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim a pod č. V 5257/10 povolila vklad vlastníckeho
právadokatastranehnuteľnostíknehnuteľnostiam-pozemkomregistra„C“KNparc.č.XXX-zastavané
plochy a nádvoria vo výmere 1052 m2, stavba s. č. XX na parc. č. XXX v obci O.. Súd prvého stupňa ako
predbežnú otázku riešil platnosť kúpnej zmluvy zo dňa 23.3.2009 uzavretú medzi L. Z. ako kupujúcim

a žalovanou ako predávajúcou v zastúpení súdom ustanoveným opatrovníkom nezvestného I. T., ktorý
bol konateľom žalovanej. Táto kúpna zmluva nie je bežným právnym úkonom a na jej platnosť bolo
potrebnéschváleniesúdom.Neschváleniekúpnejzmluvysúdomnebolospornýmatakátokúpnazmluva(zo dňa 23.3.2009) je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle ustanovenia § 39 O. z., pretože
bola uzatvorená v rozpore s § 28 O. z.. Na jej základe nemohlo dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho
práva zo žalovanej na L. Z.. L. Z. nenadobudol vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, pretože

na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemohlo dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho
práva, a preto nemožno uvažovať o ochrane vlastníckeho práva žalobcu, hoc i ako dobromyseľného
nadobúdateľa. Súd prvého stupňa ďalej dôvodil, že nemožno uprednostniť ani požiadavku právnej istoty
a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť
viac práv, ako má sám. Žalobca preto nemohol nadobudnúť vlastnícke právo od nevlastníka.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby ho odvolací
súd zmenil tak, že jeho (žalobcu) určí za výlučného vlastníka sporných nehnuteľností a žalovanej uloží
zaplatiť mu trovy konania. V prípade stotožnenia sa s názorom súdu prvého stupňa žiadal o pripustenie
dovolania na Najvyšší súd Slovenskej republiky s tým, či rozhodnutie NS SR č. k. 1 Sžr 46/2011 zo
dňa 17.1.2012 je z hľadiska hmotného práva spôsobilé byť právnym dôvodom pre zánik vlastníckeho

práva JUDr. Y. H. k sporným nehnuteľnostiam nadobudnutým dobromyseľne a na základe právoplatných
a vykonateľných rozhodnutí Správy katastra Trnava č. k. V 5258/10 a V 5257/2010, ktoré nikto nikdy
nenapadol žiadnym návrhom a sú teda platné, účinné a nezrušené. Svoje odvolanie odôvodnil podľa §
205 ods. 2 písm. c/, d/, f/ O. s. p., pretože súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov

dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Dôvodil, že on ako nadobúdateľ disponuje hmotnoprávnym nadobúdacím titulom,
jeho vlastníctvo vzniklo na základe právoplatného povolenia vkladu a následne proti vôli všetkých
zúčastnených osôb a rozhodnutia súdu, má o toto vlastníctvo prísť. Bol v dobrej viere a neporušil
žiadnu právnu povinnosť. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutím sp. zn. 1 Sžr 46/2011 rozhodol

tak, že rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 26. januára 2011, sp. zn. 24S/13/2010 zmenil a
rozhodnutie Správy katastra Trnava zo dňa 3.4.2009 zrušil a vec sa mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvodil,
že ide o správne a procesné rozhodnutie, nie o rozhodnutie o vecnom práve, aj v tomto smere nemá
SprávakatastraTrnavazákonnúoporuprekonanie,ktorézvolilorozhodovaťozánikuvlastníckehopráva
zapísaného do katastra nehnuteľností podľa katastrálneho zákona prináleží len súdu.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná, ktorá žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa potvrdil a priznal jej trovy odvolacieho konania. Uviedla, že nevyhnutným predpokladom
povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností je splnenie zákonných podmienok, ktoré
však neboli splnené ani v čase podania predmetného návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra

nehnuteľností a nie sú splnené dodnes. Bolo povinnosťou opatrovníka žalovanej pred zamýšľaným
nakladaním s konkrétne vymedzeným majetkom obrátiť sa na súd, aby ten v rámci výkonu svojho
štátneho dozoru nad činnosťou opatrovníka potvrdil, že ide o bežnú vec, resp. aby navrhovaný úkon
odsúhlasil.L.Z.nikdynenadobudolvlastníckehoprávoknehnuteľnostiam,pričomideonespornýprávny
záver,apretoanionsám(L.Z.)nemoholplatnepreviesťvlastníckeprávokspornýmnehnuteľnostiamna

žalobcu. Správa katastra Trnava bola povinná skúmať, či sú splnené zákonné podmienky pre povolenie
vkladu. Kúpna zmluva z 23. marca 2009 predstavovala nespôsobilú - vkladu neschopnú listinu, preto
rozhodla Správa katastra správne.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podala včas

oprávnenáosoba,účastníkkonania(§201a§204ods.1O.s.p.)protirozhodnutiu,protiktorémujetento
opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O. s. p.), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, resp. i konanie
mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne

správny a je potrebné ho potvrdiť (§ 219 ods. 1 a 2 O. s. p.). Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne
vyhlásený dňa 27. mája 2014 (§ 156 ods. 1 O. s. p.), pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
boli oznámené na úradnej tabuli v lehote najmenej 5 dní pred vyhlásením (§ 156 ods. 3 O. s. p.).

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 26C/36/2012 je určenie vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXX a LV č. XXXX nachádzajúcich sa v kat. úz. O..
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bola
žaloba v celom rozsahu zamietnutá.Žalobca svoje odvolanie odôvodnil v podstate tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods.
2 písm. c/ O. s. p.), na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205

ods. 2 písm. d/ O. s. p.) a jeho rozhodnutie tiež vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.). Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. c/ O. s. p. je daný ak
účastník navrhol dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo
veci samej, súd ho nevykonal a vznikol tým nedostatok v skutkových zisteniach, ktorý treba odstrániť.
Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p. je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom

prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 O. s. p., pretože súd zobral
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak
nevyšli počas konania najavo alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov,
ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, dôležitosti,
zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor alebo ktoré odporujú ustanoveniam § 122 až

§ 135 O. s. p.. Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. je daný, ak súd prvého stupňa
posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce
správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

Podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa

ods.2aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutéhorozhodnutia,môžesa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolacísúdpopreskúmanírozsudkusúduprvéhostupňavjehonapadnutýchčastiachaceléhoobsahu

spisu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre
vyhlásenierozhodnutia,nazákladevykonanýchdôkazovdospel ksprávnymskutkovým zisteniam
a i právne posúdenie veci súdom prvého stupňa, ktoré ho viedlo k rozhodnutiu daným spôsobom je
vecne správne. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa náležite i logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v
celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom (a jeho dôvodmi) a v podrobnostiach

na ne poukazuje a k veci len dodáva:

Podľa § 80 písm. c/ O. s. p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 26 O. z. pokiaľ fyzické osoby nie sú spôsobilé na právne úkony, konajú za nich ich zákonní
zástupcovia.

Podľa § 28 O. z. ak zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovať majetok tých, ktorých zastupujú, a ak
nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu.

Podľa § 29 O. z. súd môže ustanoviť opatrovníka aj tomu, pobyt koho nie je známy, ak je to potrebné
na ochranu jeho záujmov alebo ak to vyžaduje verejný záujem. Za tých istých podmienok môže súd
ustanoviť opatrovníka aj vtedy, ak je to potrebné z iného vážneho dôvodu.

Podľa § 39 O. z. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Žalobca sa určovacou žalobou domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v kat. úz. O..
Z obsahu spisového materiálu v prejednávanej veci vyplýva, že žalobca ako kupujúci uzavrel dňa 22.

septembra 2010 kúpnu zmluvu s predávajúcim L. Z., pričom predmetom prevodu boli nehnuteľnosti
zapísané v liste vlastníctva č. XXXX v kat. úz. O. ako parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria vo
výmere 1052 m2 a budovy s. č. XX. Ďalej rovnakí účastníci uzavreli v ten istý deň kúpnu zmluvu, ktorej
predmetom boli nehnuteľnosti zapísané v liste vlastníctva č. XXXX v kat. úz. O. ako parc. č. XXX -
zastavané plochy a nádvoria vo výmere 577 m2 a parc. č. XXXX/XX až XXXX/XX - záhrady v celkovej

výmere 9658 m2. Dňa 23.3.2009 uzatvorila žalovaná ako predávajúca kúpnu zmluvu s kupujúcim L.
Z., ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané v liste vlastníctva č. XXXX v kat. úz. O. ako parc.
č. XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 577 m2 a parc. č. XXXX/XX až XXXX/XX - záhrady
v celkovej výmere 9658 m2, nehnuteľnosti zapísané v liste vlastníctva č. XXXX ako parc. č. XXX -zastavané plochy a nádvoria vo výmere 1052 m2 a budovy s. č. XX a nehnuteľnosti zapísané v liste
vlastníctva č. XXXX v kat. úz. O. ako parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 642
m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 22 m2 a parc. č. XXXX/XX - zastavané

plochy a nádvoria vo výmere 213 m2. Za žalovanú podpisoval kúpnu zmluvu O. T. ako ustanovený
opatrovník konateľa žalovanej I. T., nar. XX.X.XXXX, t. č. nezvestného, za opatrovníka bol
ustanovenýuznesenímOkresnéhosúduTrnavač.k.36C/115/2008-121z11.februára2009.Uznesením
mubolauloženápovinnosťzastupovaťopatrovancaI.T.,nar.XX.X.XXXXprivšetkýchprávnychúkonoch
a spravovať jeho majetok v celom rozsahu, najmä uzatvárať za opatrovanca zmluvy, vrátane zmlúv

o prevode nehnuteľností, disponovať s jeho finančnými prostriedkami a vykonávať práva a povinnosti
spoločníka a konateľa obchodnej spoločnosti L. M. FINANC, s. r. o., so sídlom Tehelná 8, Trnava, IČO:
36250244. V čase uzavierania kúpnej zmluvy medzi L. Z. a žalovanou teda jednoznačne za žalovanú
konal ustanovený opatrovník pôvodného konateľa žalovanej O. T..

V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17. januára 2012 sp. zn. 1Sžr/46/2011

za bežnú vec je možné považovať akékoľvek nakladanie so zvereným majetkom, a to aj obchodnej
spoločnosti, a to až dovtedy, ak nevzniknú pochybnosti, že už takýto dispozičný úkon opatrovníka so
zvereným majetkom podnikateľa nespĺňa, napríklad v rámci obchodných zvyklostí zaužívaných v danom
obchodnom odvetví, charakteristiku predpokladanú u bežnosti. Potom je povinnosťou opatrovníka pred
zamýšľaným nakladaním s konkrétne vymedzeným majetkom sa v zmysle § 28 O. z. obrátiť na príslušný

súd, aby ten v rámci výkonu svojho štátneho dozoru nad činnosťou opatrovníka potvrdil, že ide o bežnú
vec, resp. v prípade, že tak tomu nie je navrhovaný úkon opatrovníka odsúhlasil.

S poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia, resp. i s poukazom na právnu vetu vyššie cit.
rozsudkuNajvyššiehosúduSRjezrejmé,žeustanovenýopatrovníkO.T.malpovinnosťspolusnávrhom

na vklad predmetnej kúpnej zmluvy zo dňa 23. marca 2009 do katastra nehnuteľností pripojiť i
odôvodnenie, prečo prevod predmetných nehnuteľností považuje len za bežnú vec, ktorej uskutočnenie
nepodliehaschváleniusúdom.Keďžetakneučiniladanýprevodnehnuteľnostínebolomožnépovažovať
len za bežnú vec, každý ďalší prevod predmetných nehnuteľností bol i ďalším neplatným právnym
úkonom a vlastníctvo tak zostalo žalovanej. V prípade kúpnych zmlúv uzavretých medzi

žalobcom ako kupujúcim a L. Z. ako predávajúcim potom sporné nehnuteľnosti prevádzala osoba, ktorá
nebola ich vlastníkom. Prejednávaná vec v žiadnom ohľade nepredstavuje výnimku, keď by bolo možné
nadobudnúť vlastnícke právo od nevlastníka, preto je potrebné kúpne zmluvy uzavreté medzi žalobcom
a L. Z. považovať za absolútne neplatné právne úkony, pričom táto absolútna neplatnosť pôsobí priamo
zo zákona a od začiatku.

Žalobca potom síce preukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keď iným spôsobom
(iným druhom žaloby) by nemohol dosiahnuť zápis svojho vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností,
avšak vzhľadom na to, že kúpne zmluvy uzavreté medzi ním a L. Z. dňa 22.9.2010 boli absolútne
neplatnými právnymi úkonmi, súd prvého stupňa žalobu žalobcu správne zamietol.

Odvolací súd potom nemal inú možnosť ako napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu jeho
vecnej a právnej správnosti potvrdiť (§ 219 ods. 1 a ods. 2 O. s. p.).

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, keď v zmysle § 224 ods. 4 O. s.

p. vzhľadom na nedostatok rozhodovania o tejto časti súdom prvého stupňa, resp. vzhľadom na
odloženie rozhodovania o tejto časti na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Bude preto
povinnosťou súdu prvého stupňa rozhodnúť o trovách konania pred súdom prvého stupňa i o trovách
tohto odvolacieho konania.

Odvolací súd nepripustil dovolanie proti svojmu rozsudku, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa,
pretože nejde o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, v širších súvislostiach nerieši
doposiaľ neriešenú otázku, naopak riešenie základu sporu (otázka neplatnosti právnych úkonov) je už
konštantnou judikatúrou ustálená v nadväznosti na zásadu „nemo plus iuris transfere potest, guam ipse
habet“ (nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako sám má).

Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.