Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 29, 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14C/295/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112223836
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kováčiková

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6112223836.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Kováčikovou, v právnej veci

žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zast.
Fridrichom Paľkom, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému
Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy vo výške 949,48 Eur, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej
sťažnosti pre porušenie práva žalobcu na zákonného sudcu a na nestranný súd z a m i e t a .

Súd návrh žalobcu, ktorým sa domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody a náhrady
nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho úradného postupu z a m i e t a .

Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 949,48 Eur, ktorá pozostáva z náhrady
škody vo výške 175 Eur a zo sumy 774,48 Eur ako náhrady nemajetkovej ujmy. Náhrada škody vo
výške 175 Eur predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou žalobcu
uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi

doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom a žalobca v tomto období
vynaložil sumu 70 Eur na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov
pomocou informačného systému, sumu 40 Eur na udržiavanie a správu informačného systému, sumu
50 Eur na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom, sumu 15 Eur na
administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje
spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné
výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde. Sumu 774,48 Eur si žalobca

uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní,
že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery. Výpočet nároku žalobca
uskutočnil alikvotným pomerom 55,32 Eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu
na základe aplikácie doktríny Ústavného súdu, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom
konaní, je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 20 000,--
Sk, t.j. 663,88 Eur za rok : 12 mesiacov v roku = 55,32 Eur za mesiac.

Zaplatenia žalovanej sumy sa žalobca domáhal z dôvodu nesprávneho úradného postupu v exekučnom
konaní Okresného súdu Banská Bystrica. Nesprávny úradný postup žalobca videl v tom, že exekučný
súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase a exekučný súd bolbezdôvodne nečinný viac ako 427 dní. K nesprávnemu úradnému postupu došlo v exekučnom konaní
4Er/1348/2006, EX 4356/06.

Žalobca si nárok na náhradu škody, ako aj na náhradu nemajetkovej ujmy uplatnil aj písomnou žiadosťou
v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. u žalovaného zo dňa 23. 04. 2012. Žalovaný
na žiadosť žalobcu nereagoval.

Žalobca zároveň v písomne podanej žalobe vzniesol námietku predpojatosti Okresného súdu vzhľadom

k tomu, že vecne aj miestne príslušným vo veci konať je súd, ktorý svojím konaním vyvolal skutočnosť
zakladajúcu práva uplatňovať touto žalobou.

Žalovaný žiadal návrh žalobcu zamietnuť. Poukázal na zmätočnosť návrhu, v ktorom nie je uvedená
spisová značka príslušného exekučného konania. V písomnom vyjadrení uviedol, že všeobecný súd
v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu. Takúto právomoc

má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Zo znenia ustanovenia § 15 a § 16 zákona č.
514/2003 Z.z. vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej
moci môže domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody. Návrh na súd však žalobca podal ešte pred uplynutím tejto
lehoty, keď žiadosť o predbežné prerokovanie nároku bola doručená dňa 23. 04. 2012. Žalobca

neposkytol súčinnosť pri prejednaní jeho nároku na predbežné prerokovanie nároku, keď nereagoval
na výzvu a doplnenie tejto žiadosti. Z tohto dôvodu nárok žalobcu žalovaný nepovažoval za predbežne
prerokovaný. K uplatnenému nároku na náhradu škody žalovaný uviedol, že zákon č. 514/2003 Z.z.
ustanovuje všeobecné podmienky pre vznik nároku na náhradu škody pri nesprávnom úradnom postupe
a to nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi

nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Pre vznik
zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne. K nesprávnemu úradnému
postupu spočívajúcom v nerozhodnutí o návrhu na zmenu exekútora v zákonnom stanovenej lehote
uviedol, že v praxi je zaužívaný model, v zmysle ktorého exekučný súd pri doručený žiadosti o zmenu
súdneho exekútora predloží žiadosť pôvodnému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie, na vyčíslenie jeho

doterajších trov a súd v uznesení o zmene exekútora rozhodne aj o trovách doterajšieho exekučného
konania. Žalovaný pripustil, že v jednotlivých prípadoch mohol exekučný súd rozhodnúť o návrhoch
oprávneného na zmenu súdneho exekútora po uplynutí zákonom stanovenej 30-dňovej lehoty od
doručenia návrhu, avšak žalobcovi v takomto prípade nič nebránilo využiť účinný prostriedok nápravy,
ktorým bezpochyby bolo podanie sťažnosti predsedovi príslušnému súdu proti porušovaniu práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 3 ods. 7 v spojení s § 62 a nasledujúcich
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch. Žalobca tento prostriedok nevyužil a zanedbal svoju všeobecnú
preventívnu povinnosť podľa ustanovenia § 415 O.z. Poukázal zároveň na judikatúru Ústavného súdu
sp. zn. 1.ÚS 16/02 a na čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. V danom prípade, vzhľadom na povahu úkonu, a
to rozhodnutie o zmene súdneho exekútora, zákonom ustanovenú lehotu, lehotu, v ktorej sa rozhodlo,

nečinnosťžalobcuinevyhnutnosťvykonať,resp.súčasnesrozhodnutímiinéúkony(výzvanavyjadrenie
pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie pôvodného exekútora a vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného
spisu a jeho zaslanie novému exekútorovi a rozhodnutie o trovách pôvodného exekútora), nie je možné
nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v lehote stanovenej zákonom považovať za
zbytočné prieťahy a teda za nesprávny úradný postup. K nedodržaniu zákonnej 15-dňovej lehote

žalovaný uviedol, že prax ukázala, že zákonná lehota na vydanie poverenia je prekážkou pre to, aby
súdy mohli objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je rozhodcovských rozsudok.
V zmysle rozsudku Súdneho dvora EÚ Asturcom C-40/08 sa nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky
aj v exekučnom konaní. Unáhlenie konaní zo strany súdov by mohlo viesť k veľkému počtu nezákonných
exekúcií a k zbytočnému vzniku trov exekučného konania. Poukázal v tom smere práve na znenie

ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01. 06. 2011, podľa ktorého táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d/, ktorý
výslovne odkazuje na výnimku v prípadoch vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov, ktoré
znenie je účinné od 01. 06. 2011 novelou zákona č. 102/2011 Z.z. Jednalo sa len explicitnejšie ujasnenie
litery zákona, keď takto sa správne aplikovalo citované ustanovenie aj na rozhodcovské rozsudku aj

pred 01. 06. 2011. Poukázala taktiež na judikatúru Ústavného súdu SR (1.ÚS 16/02).

V prípade zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a to po 15-dňovej lehote,
k tomu žalovaný uviedol, že takto formulovaný postup nemôže byť nesprávnym úradným postupomna účely zákona č. 514/2003 Z.z., pričom žalovaný poukázal na skutočnosť, že zo samotnej dikcie
§ 44 ods.2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v
podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia a 15-dňová lehota sa týka prípadu, keď súd poverí

exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu, okrem exekučného titulu podľa § 41 ods.
2 písm. c/ a písm. d/ Exekučného poriadku. Ak ho súd nepoverí, 15-dňová lehota neplatí. Poukázal
zároveň na rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. 1.ÚS 16/02. Čo sa týka existencie prieťahov v
konaní, žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy, resp. žiadosť
o prešetrenie vybavenia sťažnosti, že by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom

konaní, právoplatné rozhodnutie ESĽP, či právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorými by bolo
konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalovaný má teda za to,
že nie je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov. Žalovaný zdôraznil,
že v danom prípade nepovažuje za preukázanú existenciu prieťahov v konaní.

Žalovaný vzniesol námietku premlčania nároku.

Vo vzťahu k požadovanej materiálnej škode žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že žalobca v žalobe
neuvádza, či predmetné vecné náklady predstavujú podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.
skutočnú škodu alebo ušlý zisk. žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia tým, že nekonkretizoval,
či si uplatňuje skutočnú škodu alebo ušlý zisk a žalovaný zastáva názor, že žalobcom uvedenú

paušalizáciu vecných nákladov nemožno považovať ani za zmenšenie majetku poškodeného, ani za
ušlý majetkový prospech a teda nie je možné domáhať sa ich náhrady podľa zákona č. 514/2003 Z.z.
Žalobca na preukázanie vzniku škody by musel produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri každej
individuálnej pohľadávke. Požadované paušálne sumy sú veľmi všeobecne uvedené činnosti a túto
skutočnosť žalovaný považuje za účelovú. Žalobca nepreukázal existenciu dlžníka ako úplný základ pre

preukazovanietoho,čohosadomáha,taktiežexistenciuprávoplatnéhorozhodnutiaozamietnutížiadosti
o udelenia poverenia a ani nevymožiteľnosť pohľadávky. Pokiaľ by aj pohľadávky boli nevymožiteľné,
nepreukázal, že sú nevymožiteľné v dôsledku pochybenia okresného súdu.

Čo sa týka uplatnenia nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, kritériá pre výšku nemajetkovej ujmy sú

uvedené v ustanovení § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. Žalobca však bližšie nekonkretizoval akým
spôsobom došlo konaním súdu ku zániku jeho podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov, ani
ako táto situácia ovplyvnila jeho ďalšie podnikateľské postupy. Pocity frustrácie, úzkosti, neistoty a
nedôvery možno vzťahovať len k fyzických osobám, nie k právnickým osobám, pričom poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 30Cdo/675/2011. Podľa tvrdenia žalovaného, žalobca nepreukázal

vznik nemajetkovej ujmy, ani dôvod, pre ktorý by sa táto mala poskytnúť v peniazoch. Konania, u ktorých
malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu sa týkali výkonu rozhodnutia rozhodcovských rozhodnutí
o nárokoch zo spotrebiteľských úverov. Európska komisia v liste adresovanom predstaviteľovi SR pri
Európskej únii poukázala na sťažnosti spotrebiteľov na praktiky žalobcu. V takom prípade aj súdna
moc musí pozornejšie skúmať podania žalobcu najmä v prípade návrhov na vykonanie exekúcie.

Konanie žalobcu potom predstavuje konanie v rozpore s dobrými mravmi, keď aj v prípade porušenia
práva žalobcu už samotné konštatovanie práv musí byť považované za dostačujúce. Z týchto dôvodov
žalovaný žiadal návrh žalobcu zamietnuť.

Žalovaný k tvrdenej existencii prieťahov v konaní poukázal na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č.

514/2003 Z.z. v znení účinnom od 01. 01. 2013, keď pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu
spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote
možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia
sťažnosti, právoplatného rozhodnutia v disciplinárnom konaní, v ktorom bolo rozhodnuté o tom, že sa
sudca dopustil previnenia, ktoré má za následok prieťahy v konaní. Žalobca nepreukázal, že by podal

v predmetnom exekučnom konaní sťažnosť alebo že by existovalo takéto právoplatné rozhodnutie v
disciplinárnom konaní alebo rozhodnutie ústavného súdu, ktoré by konštatovalo porušenie práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Z týchto dôvodov mal žalovaný za to, že nebol preukázaný
nesprávny úradný postup tvrdený žalobcom v návrhu.

Tunajší súd vytýčil termín pojednávania na deň 29. 05. 2014, ktorého sa nezúčastnil žalobca, právny
zástupca žalobcu, ani žalovaný. Právny zástupca žalobcu prevzal predvolanie dňa 02. 05. 2014 a
žalovaný taktiež dňa 02. 05. 2014. Právny zástupca žalobcu podal dňa 23. 05. 2014 o 14.38 h mailom
návrh na zrušenie nariadeného pojednávania a prerušenie konania do právoplatného rozhodnutiaÚstavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení jeho práva na
zákonného sudcu a práva na nestranný súd a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského
súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci. K žiadosti pripojil kópiu sťažnosti

adresovanú Ústavnému súdu SR bez uvedenia dátumu avšak tun. súdu z iných konaní je známe,
že sťažnosť je zo dňa 10. 01. 2013. Zo žiadosti nevyplynulo, ktorého dňa bola doručená Ústavnému
súdu SR. Návrh na zrušenie nariadeného pojednávania bol odôvodnený prebiehajúcim konaním o tejto
sťažnosti na Ústavnom súde SR.

Tunajší súd podľa obsahu posúdil žiadosť na zrušenie pojednávania ako návrh na odročenie
pojednávania v zmysle § 119 O.s.p. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia, pojednávanie sa
môže odročiť len z dôležitých dôvodov, pričom účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania musí
súdu oznámiť dôvod na odročenie bez zbytočného odkladu potom, čo sa o ňom dozvedel. Z pripojenej
sťažnosti je zrejmé, že o dôvode na odročenie pojednávania mal navrhovateľ vedomosť už dňa 10.
01. 2013, pričom predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 02. 05. 2014. Tvrdené konanie Ústavného

súdu SR o jeho sťažnosti nepovažoval súd z dôvod na odročenie pojednávania, keďže sa nejednalo
ani o dôvody prerušenia konania v zmysle § 109 O.s.p. Súd potom nevyhovel žiadosti žalobcu na
odročenie pojednávania. Zároveň navrhol konanie prerušiť do právoplatného rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky o podanej ústavnej sťažnosti.

Keďže sa pojednávania nezúčastnil ani žalovaný, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil z dôvodu
hospodárnosti, súd preto pojednával a rozhodol bez prítomnosti účastníkov v zmysle ustanovenia § 101
ods. 2 O.s.p.

V spojených konaniach Krajský súd Banská Bystrica rozhodoval o námietkach zaujatosti, ktoré vzniesol

žalobca a rozhodol, že z konania 14C/295/2012 je vylúčená sudkyňa Okresného súdu Banská Bystrica
JUDr. Beáta Vrťová.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p, súd konanie preruší ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v
tomto konaní oprávnený riešiť.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet.

Súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania zamietol. Mal za to, že vo veci bolo právoplatne
rozhodnuté o námietkach zaujatosti sudcov, ktoré je právoplatné a do rozhodnutia súdu nebolo zrušené.
Zároveň súd v súlade s nálezom Ústavného súdu SR I. ÚS 21/2000, v zmysle ktorého nie je dôvodom na
prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p tá skutočnosť, že prebieha konanie na ústavnom
súde o porušení základných práv ohľadne námietky zaujatosti sudcu, nakoľko meritórne rozhodnutie v

konaní nebude závisieť od rozhodnutia ústavného súdu a prerušenie konania by sa mohlo kvalifikovať
ako porušenie práva na konanie a rozhodnutie bez zbytočných prieťahov.

Súd z pripojeného spisu 4Er/1348/2006, EX 4356/06 zistil, že žalobca podal dňa 07. 09. 2006 návrh na
vykonanie exekúcie na Exekútorský úrad Zvolen, Sládkovičova 2. Súdny exekútor Mgr. Jozef Ďurica,

Exekútorský úrad so sídlom Sládkovičova 2, Zvolen podal dňa 17. 10. 2006 na tunajší súd žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie sumy 399,26 Eur, pričom exekučným
titulom bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s., IČO: 35 922 761, spis. Zn. SR 0589/06 zo dňa 20. 03. 2006.

Tunajší súd vydal dňa 23. 06. 2003 pod č. 5601 002578 poverenie na vykonanie exekúcie v zmysle §
45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. pre súdneho exekútora Mgr. Jozefa Ďuricu.

Dňa 02. 11. 2009 podal na tunajší súd žalobca návrh na zmenu exekútora a požiadal poveriť vykonaním
exekúcie Exekútorský úrad JUDr. Rudolfa Krutého, Záhradnícka 62, Bratislava.

Tunajší súd výzvou zo dňa 06. 11. 2009 požiadal exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu, Borovnianska cesta
17, Zvolen, aby v lehote 10 dní tunajšiemu súdu oznámil, či si uplatňuje trovy exekúcie a zároveň hosúd požiadal o vyčíslenie a vyšpecifikovanie trov exekúcie a bol mu doručený návrh oprávneného na
zmenu exekútora.

Súdny exekútor JUDr. Jozef Ďurica dňa 30. 11. 2009 tunajšiemu súdu predložil vyúčtovanie trov
exekúcie.

Dňa 04. 12. 2009 tun. súd vyzval rozhodcu na zapožičanie spisu SR 0589/06.

Dňa 20. 05. 2010 žalobca žiadal tun. súd o informáciu v akom stave je exekučné konanie a opätovne
žiadal o zmenu exekútora.

Dňa 13. 07. 2010 súdny exekútor Jozef Ďurica podal na tun. súd podnet na vyhlásenie exekúcie za
neprípustnú a jej zastavenie.

Uznesením tun. súdu zo dňa 29. 12. 2010 bola exekúcia 4Er/1348/2006-34 zastavená. Proti tomuto
uzneseniu dňa 22. 02. 2011 podal oprávnený odvolanie.

V období od 24. 02. 2011 tun. súd prostredníctvom Registra obyvateľov SR, Mesta Banská Bystrica a
Obvodného oddelenia PZ Banská Bystrica - západ adresu bydliska povinného.

Dňa 09. 05. 2011 tun. súd vyzval exekútora na vyjadrenie k podanému odvolaniu.

Dňa 28. 03. 2012 bola vyhotovená predkladacia správa pre Krajský súd Banská Bystrica..

Dňa 08. 05. 2012 Krajský súd Banská Bystrica exekučný spis tun. súdu vrátil z dôvodu, aby vo veci
rozhodol sudca podľa § 374 ods. 4 O.s.p.

Tun. súd výzvou zo dňa 05. 09. 2012 vyzval oprávneného na právne zastúpenie.

Dňa 10. 09. 2012 oprávnený podal na tun. súd návrh na prerušenie konania.

Tun. súd uznesením zo dňa 03. 10. 2012 č.k. 4Er/1348/2006-84 nepripustil zastúpenie oprávneného
spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Grosslingova 4 Bratislava, IČO: 36 864 421. Proti tomuto
uzneseniu podal dňa 22. 10. 2012 odvolanie oprávnený.

Výzvou zo dňa 18. 12. 2012 tun. súd vyzval oprávneného na zaplatenie súdneho poplatku.

Uznesením zo dňa 28. 06. 2013 č.k. 4Er/1348/2006-107 tun. súd uznesenie zo dňa 03. 10. 2012 č.k.
4Er/1348/2006-84 zrušil.

Dňa 23. 07. 2013 bol exekučný spis predložený Krajskému súdu v Banskej Bystrici na rozhodnutie o
odvolaní proti uzneseniu tun. súdu zo dňa 29. 12. 2010 č.k. 4Er/1348/2006-34. Uznesením zo dňa 31.
10. 2013 č.k. 15CoE/99/2013-115, Krajský súd v Banskej Bystrici toto potvrdil.

Dňa 23. 12. 2013 bolo oprávneným podané dovolanie.

Predmetom sporu boli nároky žalobcu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci účinného od 01. 07. 2004.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zodpovedá štát za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá
bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Žalovaný je orgánom konajúcim v mene štátu v zmysle § 4 citovaného zákona, ods. 1 písm. a/.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 citovaného zákona, za nesprávny úradný postup sa považuje okrem iného
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej
lehote.Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom.

V danom prípade žalovaný nenamietal, že takýto návrh na predbežné prerokovanie bol podaný
žalobcom, pričom nedošlo k uspokojeniu nároku žalobcu v zmysle jeho návrhu. Namietal predčasnosť
podanéhonávrhunasúd,keďtentonávrhboldoručenýsúdupreduplynutím6-mesačnejlehotyvzmysle
§ 16 ods. 1 citovaného zákona.

Vzhľadom k tomu, že v čase rozhodovania súdu márne uplynula táto lehota, súd nepovažoval tento
argument žalovaného za dôvodný pre zamietnutie návrhu pre predčasnosť.

Súd sa zároveň zaoberal vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovaného vo vzťahu k
uplatneným nárokom.

Podľa § 19 ods. 1 citovaného zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za 3 roky odo dňa, keď sa
poškodený dozvedel o škode.

V zmysle ods. 3, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku, najdlhšie počas 6 mesiacov.

V danom prípade v exekučnom konaní tunajšieho súdu malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu
spočívajúcemu v nerozhodnutí o návrhu žalobcu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom
čase.

3-ročná premlčacia lehota upravená v citovanom ustanovení § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.
vzhľadom k tvrdenému porušeniu povinnosti žalobcu v návrhu zo strany žalovaného mohla začať plynúť
najskôr, odkedy sa žalobca dozvedel o rozhodnutí súdu, ktorým bolo rozhodnuté o zmene súdneho
exekútora. Tun. súd o zmene exekútora nerozhodol a exekúciu zastavil a to uznesením zo dňa 29. 12.
2010 č.k. 4Er/1348/2006-34. Návrh na zmenu exekútora bol podaný 02. 11. 2009 a premlčacia lehota

začalaplynúťpouplynutí30dníodpodanianávrhunazmenuexekútorat.j.od03.12.2009.Rozhodnutie
o zastavení exekúcie bolo vydané 29. 12. 2010 a návrh na náhradu škody bol doručený na tunajší súd
dňa 27. 09. 2012, t.j. v rámci 3-ročnej lehoty. Námietka premlčania zo strany žalovaného teda nebola
vznesená dôvodne.

Súd sa ďalej zaoberal dôvodnosťou uplatňovaného nároku na náhradu škody zo strany žalobcu.

Predpokladom úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci
nesprávnym úradným postupom v zmysle špeciálnej právnej úpravy zákona č. 514/2003 Z.z. je
preukázanie základných predpokladov vzniku zodpovednosti za vzniknutú škodu a to:

1. porušenie právnej povinnosti spočívajúce v nesprávnom úradnom postupe,
2. preukázanie vzniku škody,
3. preukázanie príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody.

V danom prípade nie je potrebné preukazovať zavinenie, keďže sa jedná o objektívnu zodpovednosť

za škodu.

K prvému predpokladu vzniku zodpovednosti za vzniknutú škodu, t.j. k porušeniu povinnosti spočívajúcej
v nesprávnom úradnom postupe podľa tvrdenia žalobcu došlo z dôvodu, že exekučný súd nerozhodol o
návrhu žalobcu ako oprávneného v zákonom stanovenom čase a to rozhodnúť o zmene exekútora do

30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 7 Exekučného poriadku v znení platnom v čase podania návrhu na
vykonanie exekúcie, oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia
dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora

do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 8 Exekučného poriadku, súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa
odseku 7 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu postúpispolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený.
Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie
pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

30-dňová lehota pre rozhodnutie súdu o zmene súdneho exekútora bola zapracovaná do Exekučného
poriadku novelou účinnou od 01. 09. 2005 č. 341/2005 Z.z.

Tunajší súd zároveň poukazuje na tú skutočnosť, že pod nesprávny úradný postup v zmysle § 9 ods. 1

zákona č. 514/2003 Z.z. možno zahrnúť širokú oblasť postupov orgánov mimo vydávania rozhodnutí. Za
nesprávny úradný postup možno považovať aj nečinnosť alebo nekonanie orgánu v určitej lehote, avšak
v každom konkrétnom prípade treba skúmať, či je daná nečinnosť ako znak zodpovednostnej skutkovej
podstaty so zreteľom na okolnosti prípadu, najmä či orgán mal alebo mohol konať. Súd odkazuje na
judikatúru Ústavného súdu SR, v zmysle ktorej pri posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, prihliada Ústavný

súd SR na lehoty uvedené v zákone, ale ich nedodržiavanie nepovažuje automaticky za porušenie
uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci
(1. ÚS 16/02).

Tunajší súd poukazuje najmä na rozhodnutie Ústavného súdu SR 1.ÚS 70/2002, z odôvodnenia ktorého

vyplýva, že ak na jednej strane všeobecný súd je viazaný v zákone ustanovenými lehotami na vykonanie
procesného úkonu, na druhej strane ich nedodržanie nemôže mať za následok porušenie základných
zásad civilného procesu, ktoré sú nevyhnutným predpokladom realizácie širšieho základného práva a to
práva na spravodlivý proces, ktoré majú účastníci konania zaručené v ustanoveniach 7 oddielu II. hlavy
Ústavy SR a v príslušných medzinárodných zmluvách o ľudských právach. Právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov a právo na spravodlivý proces nemožno stavať proti sebe a ani ich oddeľovať.

Tunajší súd zároveň poukazuje na ustanovenie § 46 ods. 1 Exekučného poriadku účinného v čase
začatia exekučného konania, z ktorého vyplýva, že až do poverenia vykonaním exekúcie novým súdnym
exekútorom ostáva v účinnosti poverenie pôvodného exekútora, ktorý je oprávnený a zároveň aj povinný

vykonať exekúciu v prospech oprávneného. Z tohto vyplýva, že ani v prípadoch prekročenia 30-dňovej
lehoty nemohlo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu a ani v príčinnej súvislosti s prekročením tejto
lehoty nemohlo dôjsť ku vzniku tvrdenej škody, ktorej výšku žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal.
Súd mal teda za to, že žalobca v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal
existenciu porušenia právnej povinnosti spočívajúcej v nesprávnom úradnom postupe, vznik škody, ani

príčinnú súvislosť a súd zároveň odkazuje aj na argumentáciu uvádzajú žalovaným v jeho písomnom
vyjadrení a preto súd z týchto dôvodov žalobu nepovažoval za dôvodnú a žalobu v celom rozsahu
zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov

nemá právo na ich náhradu. žalovaný bol v konaní úspešný, náhradu trov konania si však neuplatnil a
žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi konania nárok na náhradu trov konania nevznikol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo ňa jeho písomného doručenia,
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne vo vyhotovení dvojmo.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, v čom je rozhodnutie
alebo postup okresného súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť),
uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy

odvolateľa (§ 205 ods. 1/ a 2/ O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia na súd, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/95 Z.z. a
noviel - Exekučný poriadok.