Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 29, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4To/7/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8808010141
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Zeleňáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8808010141.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a sudcov JUDr.
Petra Tobiaša a JUDr. Moniky Halkociovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 29.05.2014, v trestnej
veci obžalovaného H. L. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., o
odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 10 T 68/08
zo dňa 05.09.2013, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie okresného p r o k u r á t o r a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa podľa § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodil obžalovaného spod
obžaloby okresného prokurátora pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa
§ 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že
- dňa 29.11.2007 asi o 14.30 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octávia s prevozným

evidenčným číslom VT-M106 po miestnej komunikácii na Ul. P. vo Y. nad V., smerom k obchodnému
domu L. a pri vchádzaní do križovatky, v úmysle prejsť vozovku kolmo na Ul. S., nedal prednosť v jazde
osobnému motorovému vozidlu autoškoly zn. Škoda Fábia, ev. č. VT-070 AR, ktoré viedol žiak autoškoly
R.O.,idúcemupohlavnejcesteodželezničnéhopriecestianaUl.G.P.docentramesta,vdôsledkučoho
motorové vozidlo vedené obvineným narazilo do ľavej časti motorového vozidla autoškoly, pričom pri
zrážke inštruktor autoškoly O. Y., nar. XX.XX.XXXX vo Y. X. V., bytom ul. H. č. XXXX/XX, Y. X. V., sediaci

na prednom sedadle vedľa vodiča, utrpel otras miechy, podvrtnutie krčnej chrbtice a pomliaždenie čela
s dobou liečenia v trvaní najmenej troch mesiacov,

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. odkázal poškodeného O. Y., nar. XX.XX.XXXX vo Y. nad V., trvale bytom Y.

nad V., H. č. XXXX/XX s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie, prípadne na konanie
pred iným príslušným orgánom.

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní, podal
okresný prokurátor odvolanie, ktoré neskôr osobitným podaním aj odôvodnil. V písomných dôvodoch
svojho odvolania uviedol, že trvá na svojom návrhu pribrať do konania znalecký ústav, a to niektorú z

lekárskych fakúlt, pretože podľa jeho názoru odborné vedomosti znalca z odboru neurochirurgie MUDr.
Z. sú na neporovnateľne vyššej úrovni ako znalca MUDr. R., ktorý mal posúdiť, či znalecký posudok je v
súlade s lekárskymi nálezmi a lekárskou praxou. Podaný znalecký posudok v celom kontexte hodnotenia
zdravotného stavu poškodeného po dopravnej nehode považuje za nevierohodný. V podstate z týchto
dôvodov navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové
prejednanie a rozhodnutie.Na základe takto podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.
por., podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok
podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým

odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby,
ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa §
371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.

V posudzovanej trestnej veci bolo, podľa názoru krajského súdu, na súde prvého stupňa vykonané

dokazovanie v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ust. § 2 ods. 10 Tr. por. pre správne zistenie
skutkového stavu nevyhnutné.

Vzhľadom na vykonané dôkazy, neboli v posudzovanej veci, ani podľa názoru krajského súdu,
pochybnosti o tom, že žalovaný skutok sa, až na žalovaný následok na zdraví poškodeného, stal,
vykonaným dokazovaním však už nebolo preukázané, že by tento skutok bol trestným činom.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, a to najmä výpovedí obžalovaného H. L., poškodeného
O. Y., svedkov Mgr. E. R., Y. P., C. M., H. G., H. G., R. O., H. H., H. H., listinných dôkazov, a to
záznamu z dopravnej nehody, zápisnice o ohliadke miesta dopravnej nehody, plánika dopravnej nehody,
fotodokumentácie z miesta dopravnej nehody a záznamov o vykonaných dychových skúškach, pričom

v podrobnostiach v tomto smere poukazuje krajský súd na dôvody napadnutého rozhodnutia, nebolo
v prejednávanej veci sporné, že obžalovaný ako vodič vozidla vychádzajúceho z vedľajšej cesty nedal
prednosť vozidlu jazdiacemu po hlavnej ceste, v ktorom na mieste spolujazdca sedel poškodený, čím
porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona teda ust. § 19 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke
napozemnýchkomunikáciáchvzneníúčinnomkudňuspáchaniaskutku,vdôsledkučohodošlokzrážke

oboch motorových vozidiel.

V žiadnom prípade obžalovaného zodpovednosti za vzniknutú dopravnú nehodu nezbavuje jeho
tvrdenie, že bol oslepený slnkom, vodič totiž, ako účastník cestnej premávky, je podľa § 3 ods. 2
písm. a/ cit. zák. povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému a dopravno-technickému

stavu cesty, situácii v cestnej premávke a svojim schopnostiam, pokiaľ je vodič oslepený slnkom a
teda nevidí na situáciu v cestnej premávke, túto nie je schopný sledovať, nemôže v jazde pokračovať
a už vôbec nie vojsť do križovatky, či v prejazde križovatkou pokračovať, obdobne tak spomínanej
zodpovednosti za spôsobenie dopravnej nehody ho nezbavuje ani tvrdenie, že ide o križovatku
neprehľadnú, problematickú, ťažko prejazdnú, aj v takomto prípade musí vodič idúci po vedľajšej veste

dať prednosť vozidlám prichádzajúcim po ceste hlavnej, ani táto skutočnosť ho neoprávňuje vojsť do
križovatky bez toho, aby sa presvedčil, či po hlavnej ceste nejazdí iné motorové vozidlo a pokiaľ naozaj
nevie nájsť také miesto, z ktorého by mal náležitý rozhľad, nesmie do križovatky vojsť, musí zastaviť a
napríklad pomocou spôsobilej a náležite poučenej osoby si zabezpečiť bezpečný vjazd do križovatky, tak
ako to naznačuje ust. § 21 ods. 2 a § 4 ods. 2 písm. g/ citovaného zákona o cestnej premávke a rovnako

tak nie je možné v prejednávanej veci akceptovať ani obhajobné tvrdenie obžalovaného, že pokiaľ
už vošiel do križovatky, malo mu byť ostatnými účastníkmi cestnej premávky umožnené odbočovací
manéver dokončiť, pretože pokiaľ vodič vychádzajúci z vedľajšej cesty nemôže dokončiť odbočovací
manéver, lebo mu v tom bráni auto jazdiace po hlavnej ceste s právom prednosti v jazde, teda pokiaľ
vodič jazdiaci po vedľajšej ceste vie, že nestihne ukončiť po vojdení do križovatky odbočovací manéver,

pretože po hlavne ceste jazdí iné vozidlo, ktorého jazda mu bráni v dokončení spomínaného manévru,
vodič vychádzajúci z vedľajšej cesty nesmie do križovatky, práve z dôvodu, že je povinný vodičovi
idúcemu po hlavnej ceste dať prednosť, vstúpiť, ale musí vodičovi idúcemu po hlavnej ceste prednosť
v jazde dať.

Samotná skutočnosť, že obžalovaný spôsobil dopravnú nehodu a dopustil sa porušenia dôležitej
povinnosti vodiča, však sama osebe neznamená, že sa dopustil aj trestného činu ublíženia na zdraví
podľa § 157 Tr. zák.. Podkladom pre konštatovanie takéhoto záveru by muselo byť zistenie, že
porušenie dôležitej povinnosti vodiča zo strany obžalovaného malo v prejednávanej veci za následok
spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví poškodenému. Výsledky vykonaného dokazovania však takémuto

záveru nenasvedčujú.Vprejednávanejvecinietpochýbotom,žepoškodenýtrpívážnouporuchouzdravia,ktoráhoobmedzuje
v jeho spôsobe života, a ktorá si vyžiadala operatívny zákrok, vykonaným dokazovaním nebolo ale
preukázané, že by k tejto poruche zdravia došlo v dôsledku vyššie popísanej dopravnej nehody.

Poškodený trpí, na čom sa zhodli obaja znalci z odboru zdravotníctva, teda tak MUDr. J. Z. (znalec z
odvetvia chirurgia a neurochirurgia), ako aj MUDr. G. R. (znalec z odvetvia chirurgia a traumatológia),
degeneratívnym ochorením chrbtice, a to už dlhšiu dobu, čo vyplynulo z vyšetrenia magnetickou
rezonanciou, ktoré je vyšetrením objektívnym, ale aj z lekárskych záznamov obsiahnutých v zdravotnej

dokumentácii poškodeného svedčiacich o opakovaných kúpeľných liečbach poškodeného v súvislosti s
ochorením chrbtice, obaja znalci sa zhodli na tom, že degeneratívne ochorenie chrbtice nie je v príčinnej
súvislosti s vyššie popísanou dopravnou nehodou, keďže nevzniklo v momente nárazu, ale vyvíjalo sa
postupne počas niekoľkých rokov, obaja znalci sa zhodli na tom, že predmetom operačného zákroku
poškodeného bola výmena degeneratívnym ochorením poškodených platničiek, pričom obaja sa zhodli
na tom, že k poškodeniu platničiek, teda ich vyklenutiu, nedošlo pri úraze, preto nepochybne v tejto

súvislosti presvedčivejšie vyznieva záver znalca MUDr. G. R., že operačný zákrok nebol v príčinnej
súvislosti s dopravnou nehodou.

Obaja znalci dospeli k zhodnému záveru, že poškodený pri vyššie spomínanej dopravnej nehode utrpel
pomliaždenie čela, pričom znalec MUDr. G. R. konštatoval, že takéto zranenie si vyžaduje liečenie po

dobu najviac štyroch dní, pričom liečba takéhoto zranenia spočíva v snahe vysušiť povrchové odreniny,
ktoré mierne krvácajú a napomôcť vstrebaniu opuchu, znalec MUDr. J. Z. pôvodne síce tvrdil, že liečenie
takéhoto zranenia trvá do desať dní, pričom uviedol, že doba liečenia je určovaná dobou vstrebávania
tejto pomliaždeniny, zároveň však pripustil, že pomliaždenina sa môže vstrebať aj do troch až štyroch
dní, keďže je to individuálne, napríklad u pacientoch s poruchou zrážanlivosti krvi to môže byť až dva

alebo tri týždne, takéto ochorenie však u poškodeného nezistil, ďalej uviedol, že nemal možnosť zistiť
rozsah tohto zranenia u poškodeného, pretože v lekárskych správach je toto zranenie popísané len
veľmi stroho a nie je tam uvedená veľkosť tohto pomliaždenia.

Z uvedeného potom vyplýva, že obaja znalci sa zhodli na tom, že doba liečenia takéhoto zranenia je

do štyroch dní. Pokiaľ znalec MUDr. J. Z. pripúšťal v závislosti od rozsahu pomliaždenia a zdravotného
stavu pacienta aj dlhšiu dobu liečenia do desiatich dní, prípadne až do dvoch alebo troch týždňov,
išlo len o teoretickú možnosť, keďže žiadne objektívne podklady svedčiace pre takýto rozsah zranenia
poškodeného, či iné vyššie spomínané predpoklady pre predĺženie doby liečenia nad štyri dni, nemal
k dispozícii, nie sú zachytené v lekárskych správach poškodeného, sám ich nezistil a nezistil ich ani

znalec MUDr. G. R..

Pritom podľa § 123 ods. 2 Tr. zák. ublížením na zdraví sa rozumie také poškodenie zdravia iného,
ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na
krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného, pričom podľa ustálenej súdnej praxe sa „nie iba

krátkym časom“ rozumie doba spravidla aspoň siedmich a viac dní a podľa § 123 ods. 3 písm. i/ a ods. 4
Tr. zák. sa ťažkou ujmou na zdraví rozumie len vážna porucha zdravia, ktorou môže byť porucha zdravia
trvajúca dlhší čas, a ktorou sa zasa rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípade
aj pracovnú neschopnosť, v trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne
ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného.

Doba liečenia v trvaní štyroch dní teda pre záver o ublížení na zdraví a ani o ťažkej ujme na zdraví
nesvedčí.

Určujúcim teda pre záver, či poškodenému bola pri dopravnej nehode spôsobená ťažká ujma na zdraví

alebo ublíženie na zdraví, bolo zistenie, či poškodený utrpel aj otras miechy s dobou liečenia tri mesiace
a podvrtnutie krčnej chrbtice s dobou liečenia päť týždňov. V tomto smere sa však znalci z odboru
zdravotníctva, pribratí do konania, nezhodli.
Obaja znalci sa zhodli na tom, že otras miechy sa prejavuje celým radom príznakov týkajúcich sa
motoriky (najmä ochrnutie končatín), poruchy citlivosti končatín (ako brnenie, mravenčenie až strata

citlivosti) a prejavuje sa taktiež stratou kontroly nad zvieračmi, pričom všetky vyššie spomenuté príznaky
nemusia byť súčasne prítomné s tým, že otras miechy predstavuje krátkodobú poruchu funkcie miechy,
ktorá sa ale v krátkom čase spravidla niekoľkých minút alebo hodín maximálne pár dní obnoví. Obaja
znalci sa zhodli aj na tom, že tŕpnutie prstov horných končatín môže byť príznakom aj interných ochorenínapr. vysokého krvného tlaku, na ktorý sa poškodený podľa zdravotnej dokumentácie lieči, ale aj
príznakom psychického, či emočného stavu, pričom zo zdravotnej dokumentácie poškodeného vyplýva,
ako to už bolo vyššie spomenuté, že poškodený opakovane absolvoval kúpeľnú liečbu v súvislosti s

ochorením chrbtice, pričom jednou z jeho zadokumentovaných ťažkostí bolo aj tŕpnutie prstov rúk.

Znalec MUDr. J. Z. dospel k záveru, že poškodený pri spomínanej dopravnej nehode utrpel okrem iného
aj otras miechy na podklade vyjadrenia poškodeného, ktorý uviedol, že nehýbal rukami a nohami a
potom pociťoval brnenie v končatinách, pričom potvrdil, že spomínanú diagnózu ustálil len na podklade

subjektívnych príznakov uvádzaných poškodeným, pričom žiadne objektívne príznaky, ktorými sa otras
miechy môže prejaviť (ako je napríklad strata kontroly nad zvieračmi), nezistil. Ako primeranú dobu
liečenia spomínaného zranenia označil tri mesiace vychádzajúc zo síce už neplatného právneho
predpisu odporúčacieho charakteru, ale založeného na priemernej dobe liečenia takýchto prípadov,
vzhľadom ale na to, že príznaky otrasu miechy odznejú v priebehu niekoľkých sekúnd, minút, či nanajvýš
niekoľkých dní, potrebu takejto dĺžky liečby určil aj s prihliadnutím na skutočnosť, že poškodený bol

operovaný.

Znalec MUDr. G. R. nedospel k záveru, že by poškodený pri spomínanej dopravnej nehode otras miechy
utrpel z dôvodu, že ide o veľmi zriedkavé zranenie, žiadne objektívne príznaky svedčiace pre spomínané
zranenie nezistil, neboli zachytené v zdravotnej dokumentácii poškodeného, tŕpnutie rúk môže byť

prejavom aj iného ochorenia a poškodený svoje subjektívne ťažkosti po dopravnej nehode popisoval
opakovane rôzne, preto mal pochybnosti o ich existencii.

Obdobne tak znalec MUDr. J. Z. dospel k záveru, že poškodený pri vyššie uvedenej dopravnej nehode
utrpel aj podvrtnutie krčnej chrbtice s dobou liečenia päť týždňov. Uviedol, že spomínané zranenie

sa môže prejaviť svalovou kontraktúrou (stiahnutím, skrátením), obmedzením pohybu, lokálnym
prichrbticovým opuchom až krvným výronom do oblasti medzistavcových kĺbov a ďalšími príznakmi,
pričomtietopríznakynemusiabyťnevyhnutnesúčasneprítomné.Tútodiagnózuznalecustálilpovažujúc
za smerodajné neurologické vyšetrenie, pri ktorom neurologička, vychádzajúc z jej lekárskej správy, v
časti objektívneho nálezu konštatovala bolesť krku pri pohybe, tŕpnutie oboch končatín a pichanie v ruke

pri ohnutí, avšak znalec zároveň uviedol, že tieto príznaky môžu byť rovnako tak príznakmi prejavenia
sa degeneratívneho ochorenia chrbtice, pričom príznaky vzplanutia degeneratívneho ochorenia chrbtice
od ťažkostí spojených s úrazovými zmenami na chrbtici teda vrátane podvrtnutia krčnej chrbtice nie je
možné od seba odlíšiť, navyše tŕpnutie končatín, ako to už bolo vyššie uvedené, môže byť príznakom
aj iných ochorení, poškodený opakovane absolvoval kúpeľnú liečbu v súvislosti s ochorením chrbtice,

pričom medzi jeho zadokumentované ťažkostí bolo zaradené aj tŕpnutie prstov rúk a bolesti krčnej
chrbtice.

Znalec MUDr. G. R. ani podvrtnutie krčnej chrbtice u poškodeného nekonštatoval z dôvodu, že žiaden
objektívny príznak svedčiaci o takomto zranení nezistil. Z výsledku MRI vyšetrenia, na čom sa napokon

zhodli obaja znalci, nevplývajú žiadne úrazové zmeny, nie je na nich viditeľný žiaden opuch a ani
zakrvácanie, a to aj keď lekár MUDr. V. C. z neurochirurgickej ambulancie Fakultnej nemocnice LP
F., vychádzajúc z jeho lekárskej správy zo dňa 06.12.2007, takéto zakrvácanie na MRI zobrazení
videl, jeho existenciu nepotvrdil ani jeden zo znalcov, ani MUDr. J. H., primár magnetickej rezonacie,
ktorý spomínané MRI zobrazenie ako prvý popisoval a nepotvrdila ho ani MUDr. H. Y., lekárka MRI

pracoviska, ktorá uvedené MRI zobrazenie, ako konzultantka znalca MUDr. G. R. opätovné popísala,
pričom znalci ešte vysvetlili, že s ohľadom na vek poškodeného, stav jeho platničiek, teda neexistenciu
cievneho zásobovania platničiek ani spomínané zakrvácanie v tomto konkrétnom prípade vzniknúť
nemohlo. Uvedené potom naznačuje, že MUDr. V. C. spomínané MRI zobrazenie nesprávne popísal.
Pri neexistencii objektívnych príznakov svedčiacich pre podvrtnutie krčnej chrbtice poškodeného a z

dôvodu, že poškodený svoje subjektívne ťažkosti po dopravnej nehode popisoval opakovane rôzne,
čo vzbudzuje pochybnosti o ich existencii, navyše za situácie, že poškodený v priebehu znaleckého
dokazovania ani raz nespomenul, že pre ochorenie chrbtice opakovane absolvoval kúpeľnú liečbu,
04.12.2007 pri vyšetrení subjektívne uviedol, že bolesti nemá, pričom ošetrujúci lekár, ako to vyplýva
zo zdravotnej dokumentácie poškodeného, MUDr. H. L. konštatoval: „šija nebolestivá“ a že spomínaný

lekár, ako to opätovne vyplýva z lekárskych záznamov, poškodeného „našiel“ dňa 06.12.2007 bez
fixačného goliera, znalec MUDr. G. R. konštatoval, že u poškodeného podvrtnutie krčnej chrbtice nezistil.Z obsahu zdravotnej dokumentácie poškodeného, fotokópia podstatnej časti ktorej je súčasťou
znaleckého posudku MUDr. G. R. a správy Falck Záchranná a.s. (teda rýchlej lekárskej pomoci) zo dňa
14.04.2009, vyplýva, že poškodený sa po príchode rýchlej lekárskej pomoci na miesto dopravnej nehody

sťažoval v čase od 14.18 hod. do 14.42 hod. (29.11.2007) na znesiteľné bolesti hlavy a tŕpnutie hornej
a dolnej končatiny vľavo, chirurgovi MUDr. C. Y. o 15.31 hod. uviedol, že po havárii mu tŕpli obe horné
končatiny, pričom žiadne bolesti neudával, ošetrujúcemu lekárovi - chirurgovi MUDr. E. B. o 15.45 hod.
uviedol, že po havárii si asi päť minút nič necítil, pričom sa na bolesti nesťažoval, neurologičke MUDr. P.
C.o16.43hod.tvrdil,žeponehodepociťovaltŕpnutieobochhornýchkončatín,neskôrpociťovalpichanie

v ruke pri ohnutí s tým, že bolesti hlavy nemá, skôr ho bolí krčná chrbtica, pamätá si všetko, v bezvedomí
nebol. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený svoje ťažkosti, ktoré pociťoval bezprostredne po
dopravnejnehodepopisovalrôznymlekáromvkrátkomčasovomodstupepodopravnejnehodevrozpätí
cca dvoch až troch hodín rôzne, keďže lekárovi RLP uviedol, že ho bolí hlava, tŕpne mu vlastne jedna
horná a jedna dolná končatina, chirurgovi uviedol, že mu tŕpli obe horné končatiny (teda nie jedna horná
a jedná dolná), ošetrujúcemu chirurgovi uviedol, že si po havárii päť minút nič necítil, pritom lekárovi RLP,

ako aj chirurgovi pri prvotnom vyšetrení v nemocnici uvádzal, že pociťoval tŕpnutie končatín, teda určite
niečo cítil, aj keď ťažko ustáliť na ktorých častiach tela, keďže sa v týchto údajoch, ako to už bolo vyššie
naznačené, rôznil, s tým, že obom chirurgom sa na žiadne bolesti nesťažoval, neurologičke potom už
opätovne uvádzal, že po nehode pociťoval tŕpnutie oboch horných končatín (aj keď podľa lekára RLP
to mala byť jedná horná a jedná dolná končatina) a sťažoval sa už na bolesti krčnej chrbtice, ktoré

dovtedy nikomu nespomenul, pritom sám neurologičke ešte uviedol, že pamätá si všetko, v bezvedomí
nebol. Po poukázaní na tieto rozpory poškodený len uviedol, že jednotlivým lekárom uvádzal len to, čo
v čase vyšetrenia pociťoval, s odstupom času sa už nevie vyjadriť, aké ťažkosti jednotlivým lekárom
spomínal. K tomu je ale potrebné uviesť, že všetci vyššie spomínaní lekári vyšetrovali poškodeného v
bezprostrednej časovej súvislosti po dopravnej nehode v rozpätí cca dvoch až troch hodín, pýtali sa

na ťažkosti, ktoré pociťoval bezprostredne po dopravnej nehode a tieto ťažkosti poškodený popisoval
rôzne, pritom išlo o ťažkosti subjektívne, objektívne nezistiteľné a objektívne nemerateľné. Práve preto,
že ich popisoval bezprostredne po dopravnej nehode, nemohlo dôjsť k tomu, že by si nepamätal, čo
bezprostredne po dopravnej nehode pociťoval a navyše neurologičke sám povedal, že si všetko pamätá.
Tieto skutočnosti potom vyvolávajú dôvodné pochybnosti, aké vlastne ťažkosti, na podklade ktorých by

bolo možné určiť druh a rozsah zranenia, poškodený bezprostredne po dopravnej nehode pociťoval
a v súvislosti s tým, či vôbec nejaké pociťoval. Navyše poškodený pri svojom výsluchu na hlavnom
pojednávaní uviedol, že pred dopravnou nehodou nemal nikdy žiadne problémy s chrbticou, pritom zo
znaleckýchzáverovobochznalcovakoajzdravotnejdokumentáciepoškodenéhovyplýva,žepoškodený
opakovane absolvoval kúpeľnú liečbu pre problémy s chrbticou vrátane bolesti krčnej chrbtice a tŕpnutia

prstov horných končatín. Pokiaľ poškodený v tejto súvislosti uvádzal, že v skutočnosti žiadne problémy
s chrbticou nemal, bol zdravý a kúpeľnú liečbu absolvoval len preto, lebo bol predsedom VPN, pričom
diagnóza na kúpeľnú liečbu sa určila tak, aby získal poukaz s tým, že na kúpeľné liečby si chodil
oddýchnuť a lekári v lekárskych správach z opakovanej kúpeľnej liečby uvádzali také skutočnosti, aby
sa to hodilo, k tomu je potrebné uviesť, že ani krajský súd nemá dôvodov o pravdivosti lekárskych

správ pochybovať, keď navyše z objektívneho MRI vyšetrenia vyplynulo, že poškodený už dlhodobo trpí
degeneratívnym ochorením chrbtice, čo pre ťažkosti s chrbticou a problémy popisované v lekárskych
správach z opakovanej kúpeľnej liečby svedčí. A aj keby bolo pravdou, že poškodený naozaj žiadne
zdravotné problémy s chrbticou nemal a kúpeľnej liečby určenej pre chorých ľudí sa zúčastňoval len
z dôvodu využitia svojho postavenia, potom by to znamenalo, že využíval nepravdivé lekárske správy,

o ktorých musel vedieť, že sú nepravdivé, keďže nemal trpieť žiadnymi ťažkosťami a napriek tomu sa
kúpeľnej liečby zúčastňoval, vo svoj prospech, vedel aké príznaky sú spojené s ochorením chrbtice a
vedel, že je možné ich predstierať, čo hodnovernosť jeho výpovede nijakým spôsobom nezvyšuje, ale
naopak znižuje. Poškodený vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní ďalej uvádzal, že cítil strašnú
bolesť v krčnej chrbtici, keď si chcel ľahnúť tak si uterákom, oboma rukami musel držať hlavu, pretože

ho veľmi bolel krk. Toto tvrdenie však rozporovali obaja znalci, pričom MUDr. J. Z. vysvetlil, že pokiaľ by
poškodenýtrpelvýraznoubolesťoukrkumuselabysaprejaviťobmedzenoupohyblivosťou,kedybylekár
vyznačil počiatočnú a terminálnu fázu pohybu krku, ktorý mu bolesť umožňuje, k čomu ale ako to vyplýva
z lekárskych správ nedošlo. Neurologička vo svojich správach síce konštatovala bolesť pri pohybe,
nezistila však obmedzenú pohyblivosť, čo pri výraznej bolesti, ako sa znalec vyjadril možné nie je a

pokiaľ MUDr. C. Y. konštatuje mierne obmedzený pohyb šije pre bolesť, znova malo ísť o bolesť miernu,
nie však výraznú, či „strašnú“ ako ju popisoval poškodený. Z uvedeného je potom zrejmé, že zdravotná
dokumentácia poškodeného pre prežívanie „strašnej“ bolesti krku napriek jeho tvrdeniu nesvedčí, čo
potom vyvoláva ďalšie pochybnosti o pravdivosti jeho tvrdení. Poškodený vo svojej výpovedi na hlavnompojednávaní ešte tvrdil, že pri náraze áut udrel hlavou do ľavých vodičových dverí, okrem toho, že túto
možnosť znalec MUDr. G. R. vylúčil logicky dôvodiac, že v takomto pohybe poškodenému bránilo telo
vodiča, aj vodič svedok R. O. uviedol, že si myslí, že poškodený narazil niekde na svoju stranu vpredu, čo

opätovne vyvoláva ďalšie pochybnosti o pravdivosti tvrdení poškodeného. Pokiaľ poškodený namietal,
že svedok R. O. je „cigánčik“, klame, k tomu je potrebné uviesť, že súd hodnotí pravdivosť tvrdení
jednotlivých vypočúvaných osôb podľa vnútornej súladnosti ich výpovede, jej logickosti, súladnosti s
ostatnými vo veci vykonaným dôkazmi, so všeobecne známymi faktami a pod., len samotná príslušnosť
k určitej rase, národnosti, etnickej skupine dôvodom pre odmietnutie výpovede nie je.

Tieto okolnosti vo svojom súhrne vyvolávajú potom vážne a dôvodné pochybnosti o pravdivosti
tvrdení poškodeného, pritom ako to vyplýva zo znaleckých záverov oboch znalcov, zranenia v podobe
otrasu miechy a podvrtnutia krčnej chrbtice boli určené práve na podklade subjektívnych poškodeným
uvádzaných príznakov, ktoré nie sú objektívne určiteľné a ani zmerateľné. Pokiaľ znalec MUDr. J.
Z. vo vzťahu k podvrtnutiu krčnej chrbtice uvádzal, že neurologička MUDr. C. P. v časti „objektívne“

konštatovala algickú teda bolestivú pohyblivosť krku, k tomu je potrebné uviesť, že bolesť je nepochybne
subjektívna kategória, ktorá sa, ako je všeobecne známe, predstierať dá, napriek určitým lekárskym
vyšetrovacím metódam založeným na pozorovaní mimiky, sprievodného zvukového, či slovného prejavu
vyšetrovaného pacienta, ktoré lekárom napomáhajú aspoň do určitej miery objektivizovať prítomnosť
bolesti, lekárska veda nepozná objektívnu vyšetrovaciu metódu, ktorá by so stopercentnou istotou

dokázala prítomnosť bolesti preukázať, navyše mierna bolesť krčnej chrbtice, pretože len taká ako to
už bolo vyššie uvedené, by mohla v prejednávanej veci prichádzať do úvahy, je ako to vyplýva zo
znaleckého dokazovania nepochybne prejavom aj degeneratívneho ochorenia chrbtice, je od bolesti
spôsobenej úrazom neodlíšiteľná, poškodený mohol ňou trpieť aj pred úrazom, keďže degeneratívnym
ochorením chrbtice objektívne trpel už pred dopravnou nehodou, vôbec kvôli nej nemusel lekára

navštevovať, pretože ako to vyplýva zo znaleckého dokazovania mierne prejavy problémov spojených
s ochorením chrbtice mnohí pacienti zvládajú aj s voľnopredajnými liekmi proti bolesti.

Vo svetle vyššie uvedeného potom znalecké závery znalca MUDr. G. R. vyznievajú nepochybne
presvedčivejšie. Znalec MUDr. J. Z. stanovil diagnózu otrasu miechy a podvrtnutia krčnej chrbtice

poškodeného na podklade subjektívnych tvrdení poškodeného, o pravdivosti ktorých pre rôzny ich
popis a ďalšie rozpory v jeho výpovedi existujú vážne, dôvodné pochybnosti, pôvodne určil dobu
liečenia zranenia čela poškodeného v trvaní do desať dní, hoci následne z jeho prejavu vyplýva,
že pre stanovenie takéhoto záveru, nemal žiaden podklad, ustálil dobu liečenia otrasu miechy na tri
mesiace, hoci nevedel vysvetliť, čo by sa po takúto dobu malo liečiť, keďže otras miechy je krátkodobá

porucha funkčnosti miechy, ktorá sa obnoví počas niekoľkých sekúnd, hodín, nanajvýš pár dní a keďže
operačným zákrokom boli poškodenému vymieňané platničky, pričom otras miechy a ani podvrtnutie
krčnej chrbtice sa podľa vyjadrenia oboch znalcov neoperuje, nedostatok vysvetlenia, čo sa tri mesiace
lieči pri otrase miechy, nenahrádza ani vyjadrenie, že dĺžku liečby znalec určil vzhľadom na skutočnosť,
že poškodený bol operovaný, keďže operácia poškodeného s predmetnou dopravnou nehodou súvis

zjavne nemala.

Vzhľadom na to, že vykonané znalecké dokazovanie uspokojivo poskytlo dostatočné odpovede
na všetky odborné otázky týkajúce sa zdravotného stavu poškodeného, nebolo potrebné znalecké
dokazovanie doplňovať o pribratie znaleckého ústavu. Napokon znalecké dokazovanie nie je nijakým

„naddôkazom“,nemávyššiudôkaznúsilu,akoinévovecivykonanédokazovanieasúdhomusíhodnotiť,
ako akýkoľvek iný dôkaz, teda jednak zvlášť, jednotlivo a následne aj v súhrne s ostatými vo veci
vykonanými dôkazmi. Znalci k diametrálne odlišným záverom dospeli v podstate len z dôvodu, že
znalec MUDr. G. R. pre rôznosť popisovaných subjektívnych ťažkosti poškodeného a pre neexistenciu
objektívne preukázateľných príznakov, tieto ako podklad pre určenie jednotlivých diagnóz neakceptoval,

naproti tomu znalec MUDr. J. Z. závery o zraneniach, ktoré poškodený utrpel oprel práve o rozporne
uvádzané subjektívne ťažkosti poškodeného. Potom vo svetle skutočnosti, že v prejednávanej veci sú
pochybnosti o pravdivosti tvrdení poškodeného, znalecký posudok znalca MUDr. G. R. vyznieva, ako to
už bolo vyššie uvedené, presvedčivejšie.

Zdravotný stav poškodeného, ako to vyplýva zo znaleckého dokazovania, je potom dôsledkom
degeneratívneho ochorenia chrbtice, ktoré ale, ako to vyplynulo zo záverov oboch znalcov, súvis s
dopravnou nehodou nemá, preto vykonané znalecké dokazovanie nie je v rozpore so zdravotným
stavom poškodeného po dopravnej nehode.Predpoklady lekára vrátane jeho vzdelania a odborných predpokladov pre jeho zapísanie do zoznamu
znalcov skúma ako to vyplýva z ust. § 5 zák. č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch

Ministerstvo spravodlivosti SR, preto ničím nepodložené hodnotenie odborných vedomostí znalcov
odvolateľom, ktoré mu navyše neprináleží, ako to vyplýva z vyššie uvedeného, dôvodom pre zrušenie
napadnutého rozhodnutia nemôže byť, iné konkrétne skutočnosti, ktoré by spochybňovali závery
znaleckého dokazovania alebo závery, ku ktorým dospel súd prvého stupňa, odvolateľ neuviedol.

Vzhľadomnato,žezáveryvykonanéhodokazovania,akotoužbolovyššieuvedené,nepreukázali,žeby
poškodenývsúvislostisdopravnounehodouutrpelťažkúujmunazdraví,alebožebymubolovdôsledku
dopravnej nehody ublížené na zdraví, žalovaný skutok nie je trestným činom, ale mohol by byť nanajvýš
posúdený ako priestupok. Keďže ale medzičasom uplynula dvojročná lehota, len v rámci ktorej je možné
podľa § 20 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov priestupok prejednať, súd
prvého stupňa postupoval správne, keď obžalovaného spod obžaloby okresného prokurátora podľa §

285 písm. b/ Tr. por. oslobodil. Napokon, ako to vyplýva zo správy Okresného riaditeľstva PZ vo Vranove
nad Topľou zo dňa 03.11.2009, obžalovanému bol v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou
zadržaný vodičský preukaz po dobu viac ako jedného roka, čo je za prípadný priestupok, ktorý je možné
v žalovanom skutku vidieť trestom primeraným.

Keďže poškodený si uplatnil riadne a včas nárok na náhradu škody, správne súd prvého stupňa
poškodeného podľa § 288 ods. 3 Tr. por. odkázal s jeho nárokom na náhradu škody na občianske súdne
konanie.

Na základe vyššie uvedených dôvodov potom krajský súd odvolanie okresného prokurátora postupom

podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.