Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, May 30, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/284/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210536
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5612210536.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom
Bratislava,ul.Pribinovač.25,IČO:35807598,zastúpenéhosplnomocnenýmzástupcomFridrichPaľko,
s. r. o., so sídlom Bratislava, ul. Grösslingova č. 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská
republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Bratislava, Župné námestie č. 13, o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský

Mikuláš č. k. 8C/193/2012-54 zo dňa 9. októbra 2013, takto

r o z h o d o l :

uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č. k. 8C/193/2012-54 zo dňa 09. 10. 2013 návrh žalobcu na
prerušenie konania zamietol.
Súd konštatoval, že pred prvým pojednávaním vo veci, ktoré bolo určené na deň 09. 10.

2013, žalobca elektronickým podaním z 03. 10. 2013 navrhol prerušenie konania do právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva
žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn.
8NcC/49/2013. Ako prílohu k tomuto podaniu pripojil kópiu sťažnosti z rovnakého dňa na porušenie
základného práva na súdnu ochranu a na zákonného sudcu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 veta
prvá Ústavy SR, ako aj základného práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho

dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, spojenú s návrhom na odklad vykonateľnosti,
adresovanú Ústavnému súdu SR. V návrhu poukázal na dôvod prerušenia podľa § 109 ods. 1 písm. b/
a na dôvod prerušenia podľa § 109 ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“).
Z hľadiska aplikácie § 42 ods. 1 O. s. p. súd uviedol, že žalobca návrh na prerušenie konania podal
elektronicky, bez opatrenia zaručeným elektronickým podpisom, nejde však o podanie obsahujúce návrh
vo veci samej.

Podľa súdu svoj procesný návrh žalobca odôvodnil poukazom na dve rozdielne zákonné ustanovenia.
Podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. žalobca svoj procesný návrh na prerušenie konania odôvodňuje
skutočnosťou, že sa mal obrátiť ústavnou sťažnosťou na Ústavný súd SR a domáhať sa ochrany svojho
práva na súdnu ochranu, na zákonného sudcu a na spravodlivý súdny proces. K návrhu na prerušenie
konania pripojil kópiu sťažnosti zo dňa 03. 10. 2013, ktorú mal podať na Ústavný súd SR. Skutočnosť,
že táto sťažnosť skutočne bola na Ústavnom súde SR podaná, však žalobca nepreukázal (podanie

označené ako sťažnosť adresovaná Ústavnému súdu SR, nie je opatrené podacou pečiatkou Ústavného
súdu, rovnako nebol pripojený dôkaz o podaní tohto podania napr. na poštovú prepravu, o jeho zaslaní
Ústavnému súdu SR elektronickými prostriedkami, obsahujúcimi zaručený elektronický podpis, alebo
elektronickými prostriedkami a o jeho doplnení písomnou formou). Navyše súd poukázal na to, že
prerušiť konanie podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. možno len vtedy ak k záveru, že všeobecne záväzný
právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou,

ktorou je Slovenská republika viazaná, dospel súd, a nie účastník konania (R 53/1999). Pokiaľ ide o
návrh na prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p., pri tomto dôvode je vecou úvahysúdu, či konanie preruší, alebo v ňom bude pokračovať. Žalobca nepreukázal, že prebieha konanie, v
ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu (konkrétne konanie pred Ústavným
súdom SR tak, ako bolo uvedené vyššie); ani konajúci okresný súd nedal na takéto konanie podnet.

Nebol teda podľa súdu zistený dôvod pre prerušenie konania ani podľa tohto zákonného ustanovenia.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu,
ktorý navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na opätovné
prejednanie.

Vytýkal súdu, že v napadnutom rozhodnutí vôbec nekonkretizuje (nezdôvodňuje), prečo sa v čase
rozhodovania domnieval, že neboli splnené podmienky pre prerušenie konania. Považoval preto jeho
rozhodnutie za nepreskúmateľné.
Žalobca nesúhlasil ani s tvrdením súdu, že návrh na prerušenie konania nepodporil žiadnymi
listinami. Podal ešte dňa 09. 10. 2013 elektronicky na zverejnenú e-mailovú adresu súdu
[email protected] návrh na zrušenie pojednávania

spolu s prílohou - ústavnou sťažnosťou. V čase podania návrhu na prerušenie konania súd disponoval
ústavnou sťažnosťou a mal poznať jej obsah a dôvody. Podľa neho preto riadne a včas požiadal o
prerušenie konania, uviedol dôležité dôvody a predložil súdu listiny spojené s označenými dôvodmi.
V ďalšej časti odvolania žalobca poukazoval na to, že uskutočnil podanie (obsiahnuté v texte) žaloby,
ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená

systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť,
že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu nič nemení na tom,
že v očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného.
Je tomu tak aj preto (okrem dôvodov označených v žalobe), že rozhodnutie krajského súdu je v rozpore
s ustálenou rozhodovacou praxou iných krajských súdov v skutkovo a právne totožných veciach. Je tiež

v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti zachovávania
práva na nestranný súd.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§

201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z
dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a uznesenie okresného súdu ako vecne správne
potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.) z nasledovných dôvodov:

Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a
svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 a § 167 ods. 2 O. s. p. Odôvodnenie
rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v bližších podrobnostiach naň poukazuje aj

krajský súd. Z uvedených dôvodov sa v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O. s. p.).

Kodvolaniužalobcujepotrebnéuviesť,žeajpodľaodvolaciehosúdužalobcapodanieústavnejsťažnosti
na Ústavný súd SR, ktorou namieta porušenie jeho základných práv na súdnu ochranu a osobitne práva

na zákonného sudcu nepreukázal. Žalobca sťažnosť adresovanú Ústavnému súdu SR z 01. 10. 2013
pripojil k návrhu na zrušenie nariadeného pojednávania poslaného okresnému súdu e-mailom. Z tohto
podania či iného dokladu však nevyplýva, že sťažnosť bola aj odoslaná, prípadne doručená Ústavnému
súdu SR.
Ďalej odvolací súd uvádza, že inštitút prerušenia konania je v Občianskom súdnom poriadku upravený

v ustanoveniach § 109. Odsek 1 tohto zákonného ustanovenia upravuje prípady, keď je súd povinný
konanie prerušiť, a síce, ak účastník stratil spôsobilosť konať pred súdom a nie je zastúpený zástupcom
s plnomocenstvom pre celé konanie, resp. rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní
oprávnený riešiť (ide predovšetkým o otázky uvedené v ust. § 135 ods. 1 O. s. p.). Rovnako postupuje, ak
tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci,

je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.
Aj keby prípadné podanie ústavnej sťažnosti namietajúce porušenie práva žalobcu v konaní na
nestranný súd bolo preukázané dospel k odvolací súd k záveru, že táto skutočnosť nie je zákonnou
podmienkou pre prerušenie konania podľa § 109 O. s. p. lebo nebol naplnený ani jeden z prípadov,kedy by bol súd z toho dôvodu povinný konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. a/ a b/ O. s. p. Taktiež
nejde ani o prípad fakultatívneho prerušenia konania upraveného v ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p.,
podľa ktorého pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie,

v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto
konanie podnet.
Na tomto mieste dodáva, že v prípade ak by zákonodarca sledoval cieľ, aby každé podanie sťažnosti
na ústavný súd malo za následok obligatórne prerušenie určitého konania, tak by tento úmysel priamo
vyjadril v právnej úprave.

Napokon podľa odvolacieho súdu skutkové a právne závery okresného súdu, s ktorými sa oboznámil,
nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky(právonasúdnuochranu),takakototvrdilodvolateľažeodôvodnenieodvolanímnapadnutého
uznesenia ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2 O. s. p.). Za porušenie
základného práva zaručeného v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v žiadnom prípade
nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa.

Na záver odvolací súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, ktorý v obdobných
veciach o sťažnostiach žalobcu proti rozhodnutiam krajských súdov o nevylúčení všetkých sudcov na
tom ktorom okresnom súde už rozhodol o odmietnutí sťažností pre nedostatok právomoci Ústavného
súdu SR na ich prerokovanie a rozhodnutie (napr. č.k. I.ÚS 88/2013-9 zo dňa 06. 02. 2013, č.k. I.ÚS

89/2013-8 zo dňa 06. 02. 2013).

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1
O. s. p. ako vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .