Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 21, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 20C/34/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207204779
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Krajčová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2014:1207204779.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBratislavaIIvBratislavevkonanípredsamosudkyňouJUDr.MichaelouKrajčovouvprávnej

veci navrhovateľov: 1. Letisko M. R. Štefánika - Airport Bratislava, a.s. (BTS), so sídlom Letisko M.
R. Štefánika, Bratislava, IČO: 35 884 916, 2. Slovenská republika - Ministerstvo dopravy, výstavby a
regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, so sídlom Námestie Slobody 6, Bratislava, IČO: 30 416
094, proti odporkyni: Q. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XX, O., zastúpenej JUDr. Vojtechom Kubalom,
advokátom, so sídlom Kolárska 4, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že navrhovateľ v 1. rade je spoluvlastníkom pozemku o veľkosti spoluvlastníckeho podielu
1/2, ku ktorému sú práva evidované v prospech odporkyne pod por. číslom X, parcela číslo XXXXX/XX,

parcela registra C, evidovaná na katastrálnej mape, druh pozemku: orná pôda o celkovej výmere 774
m2, evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX Správou katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky
Bratislavu, nachádzajúce sa v katastrálnom území I., obci O. - Q. Č. Y., v okrese O. H..

Súd u r č u j e, že navrhovateľ v 1. rade je spoluvlastníkom pozemku o veľkosti spoluvlastníckeho podielu
1/2, ku ktorému sú práva evidované v prospech odporkyne pod por. číslom X, parcela číslo XXXXX/
XXX, parcela registra C, evidovaná na katastrálnej mape, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria

o celkovej výmere 478 m2, evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX Správou katastra pre hlavné mesto
Slovenskej republiky Bratislavu, nachádzajúce sa v katastrálnom území I., obci O. - Q. Č. Y., v okrese
O. H..

Súd u r č u j e, že navrhovateľ v 1. rade je spoluvlastníkom pozemku o veľkosti spoluvlastníckeho podielu
1/2, ku ktorému sú práva evidované v prospech odporkyne pod por. číslom X, parcela číslo XXXXX/
XXX, parcela registra C, evidovaná na katastrálnej mape, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria
o celkovej výmere 262 m2, evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX Správou katastra pre hlavné mesto

Slovenskej republiky
Bratislavu, nachádzajúce sa v katastrálne územie I., obci O. - Q. Č. Y., v okrese O. H..

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

O trovách konania súd r o z h o d n e po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania zo dňa 14.02.2007, podaným na súd dňa 19.02.2007, navrhovateľom v

1. rade, zmeneným so súhlasom tunajšieho súdu na pojednávaní dňa 14.03.2014, sa navrhovatelia v
1. a 2. rade (vstup navrhovateľa v 2. rade do konania bol pripustený uznesením tunajšieho súdu zo
dňa 24.10.2013 č. k. 20C/34/2007-414, právoplatným dňa 07.12.2013) domáhali vydania rozhodnutia,
ktorým súd určí, že- navrhovateľ v 1. rade je spoluvlastníkom pozemku o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2, ku ktorému
sú práva evidované v prospech odporkyne pod por. číslom X, parcela číslo XXXXX/XX, parcela registra
C, evidovaná na katastrálnej mape, druh pozemku: orná pôda o celkovej výmere 774 m2, evidovaná

na liste vlastníctva č. XXXX Správou katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu,
nachádzajúce sa v katastrálnom území I., obci O. - Q. Č. Y., v okrese O. H.;
- navrhovateľ v 1. rade je spoluvlastníkom pozemku o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2, ku ktorému
sú práva evidované v prospech odporkyne pod por. číslom X, parcela číslo XXXXX/XXX, parcela registra
C, evidovaná na katastrálnej mape, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o celkovej výmere 478

m2, evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX Správou katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky
Bratislavu, nachádzajúce sa v katastrálnom území I., obci O. - Q. Č. Y.H., v okrese O. H.;
- navrhovateľ v 1. rade je spoluvlastníkom pozemku o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2, ku ktorému
sú práva evidované v prospech odporkyne pod por. číslom X, parcela číslo XXXXX/XXX, parcela registra
C, evidovaná na katastrálnej mape, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o celkovej výmere 262
m2, evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX Správou katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky

Bratislavu, nachádzajúce sa v katastrálne územie I., obci O. - Q. Č. Y., v okrese O. H.;
alternatívne, ktorým súd určí, že
- navrhovateľ v 2. rade je spoluvlastníkom pozemku o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 , ku
ktorému sú práva evidované v prospech odporkyne pod por. číslom X, parcela číslo XXXXX/XX,
parcela registra C, evidovaná na katastrálnej mape, druh pozemku: orná pôda o celkovej výmere 774

m2, evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX Správou katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky
Bratislavu, nachádzajúce sa v katastrálnom území I., obci O. - Q. Č. Y., v okrese O. H.;
- navrhovateľ v 2. rade je spoluvlastníkom pozemku o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2, ku ktorému
sú práva evidované v prospech odporkyne pod por. číslom X,

parcela číslo XXXXX/XXX, parcela registra C, evidovaná na katastrálnej mape, druh pozemku:
zastavané plochy a nádvoria o celkovej výmere 478 m2, evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX Správou
katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu, nachádzajúce sa v katastrálnom území I.,
obci O. - Q. Č. Y.H., v okrese O. H.;
- navrhovateľ v 2. rade je spoluvlastníkom pozemku o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2, ku ktorému

sú práva evidované v prospech odporkyne pod por. číslom X, parcela číslo XXXXX/XXX, parcela registra
C, evidovaná na katastrálnej mape, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o celkovej výmere 262
m2, evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX Správou katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky
Bratislavu, nachádzajúce sa v katastrálne územie I.B., obci O. - Q. Č. Y., v okrese O. H..

Navrhovatelia v 1. a 2. rade zároveň podali návrh na náhradu trov konania.

Svoj návrh navrhovateľ v 1. rade odôvodnil tým, že rozhodnutím Ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií
Slovenskej republiky č. XX zo dňa 20.04.2004 došlo k vyňatiu časti podniku Letisko M. R. Štefánika v
Bratislave v správe Slovenskej správy letísk za účelom založenia letiskovej spoločnosti Letisko M. R.

Štefánika - Airport Bratislava, a.s. (BTS) v zmysle ustanovení zákona č. 136/2004 Z.z. o letiskových
spoločnostiach a o zmene a doplnení zákona č. 143/1998 Z.z. o civilnom letectve (letecký zákon..
Rozhodnutím jediného zakladateľa Slovenskej republiky, v ktorej mene konalo Ministerstvo dopravy,
pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky zo dňa 26.04.2004 vo forme Notárskej zápisnice č. K. XXX/
XXXX, K. XXXXX/XXXX, spísanej X.. W. E., notárom so sídlom v Košiciach, došlo k založeniu súkromnej

akciovej spoločnosti s obchodným menom Letisko M. R. Štefánika - Airport Bratislava, a.s. (BTS) so
sídlom Letisko M. R. Štefánika, 823 11 Bratislava II. Súčasťou nepeňažného vkladu, ktorý bol vložený
do majetku spoločnosti, bol aj nasledovný pozemok: časti pozemku parcelné číslo XXXXX, orná pôda,
o celkovej výmere 1514 m2, v katastrálnom území I., obec O. - Q.. Č.. Y., okres O. H., evidovaná
v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX, pričom časti pozemku boli vymedzené Geometrickým plánom

vyhotoveným Ústavom geodézie a kartografie Brno, č. z. XXX/XX zo dňa 17.05.1967, podľa ktorého
sa stala súčasťou EN parcely XXXXX/X a XXXXX/X. Celková veľkosť pôvodnej parcely predstavovala
výmeru 9039 m2, z ktorej časti parcely vymedzené uvedeným geometrickým plánom o výmere 1514
m2 (diel o výmere 723 m2 ako súčasť novovytvorenej parcely č. XXXXX/X a diel o výmere 791 m2
ako súčasť novovytvorenej parcela č. XXXXX/X), boli vykúpené v rozsahu spoluvlastníckeho podielu

1/2 a nevykúpené zostali časti parcely o výmere 7525 m2. Uvedené časti pozemku nadobudol právny
predchodca navrhovateľa v 1. rade, t.j. Československý štát, zastúpený Československou správou
dopravných letísk v Bratislave, na základe kúpnej zmluvy, č. j. XXXX/XXXX/XX od právneho predchodcu
odporcu. V súčasnosti uvedené časti pozemku predstavujú tri samostatné parcely registra „C“ evidovanéna katastrálnej mape, a to ako parcela č. XXXXX/XXX o výmere 478 m2 (ďalej len ako „pozemok 1/“),
parcela č. XXXXX/XXX o výmere 262 m2 (ďalej len ako „pozemok 2/“), obe vedené na liste vlastníctva č.
XXXX Správou katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu, okres O. H., obec O. - Q.. Č..

Y., katastrálne územie I. a parcela č. XXXXX/XX o výmere 774 m2 (ďalej len ako „pozemok 3/“), vedená
na liste vlastníctva č. XXXX Správou katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu, okres
O. H., obec O. - Q.. Č.. Y., katastrálne územie I.. V procese identifikácie zložiek nepeňažného vkladu
navrhovateľ v 1. rade zistil, že ako spoluvlastník vykúpenej časti parciel o veľkosti spoluvlastníckeho
podielu 1/2 je vedená

odporkyňa. Následne navrhovateľ v 1. rade žiadal Správu katastra pre hlavné mesto Slovenskej
republiky Bratislavu, pracovisko Bratislava II o reklamáciu nesúladu údajov katastra nehnuteľností, a
to podaním zo dňa 20.09.2004, spis č. W.. Správa katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky
Bratislavu, podaním L.-XXX/XX zo dňa 04.03.2005, oznámila navrhovateľovi v 1. rade, že na základe
jeho žiadosti o reklamáciu vyzvalo účastníkov konania na zaujatie stanoviska vedeného pod sp. zn.

L.-XXX/XX, avšak odporkyňa sa vyjadrila tak, že zmluva predložená navrhovateľom v 1. rade nie je
notársky overená, a nie je vyznačená ani registrácia vkladu. Ostatní účastníci konania sa nevyjadrili. Z
uvedeného dôvodu preto správa katastra vyzvala účastníkov konania na určenie vlastníckeho práva k
sporným pozemkom cestou súdu, a to v súlade s ustanovením § 36a zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych práv a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov

a v súlade s ustanovením § 39 ods. 2 citovaného zákona vyznačila v katastri nehnuteľností k dotknutým
nehnuteľnostiam poznámku o tom, že hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnostiam bola
spochybnená.
Z uvedeného skutkového stavu vyplýva, že odporkyňa nie je vlastníkom uvedených pozemkov 1/, 2/ a
3/, keďže jej právny predchodca na základe kúpnej zmluvy previedol vlastníctvo k týmto pozemkom na

právneho predchodcu navrhovateľa v 1. rade, t.j. na Československý štát o veľkosti spoluvlastníckeho
podielu 1/2. Vlastnícke právo o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 k uvedeným pozemkom 1/, 2/ a
3/ nadobudol Československý štát dňom podpisu uvedenej kúpnej zmluvy č.j. XXXX/XXXX/XX, keďže
táto zmluvy nepodliehala registrácii na bývalom štátnom notárstve. Slovenská republika, v mene ktorej
konalo Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, uvedené pozemky 1/, 2/ a 3/

o veľkosti spoluvlastníckeho podielu vložila ako nepeňažný vklad do majetku navrhovateľa v 1. rade
ako letiskovej spoločnosti. Vlastníctvo k pozemkom 1/, 2/ a 3/ preto svedčí navrhovateľovi v 1. rade.
Určením, že navrhovateľ v 1. rade je vlastníkom predmetných pozemkov 1/, 2/ a 3/ sa odstráni stav
právnej neistoty a záväzne sa určí otázka vlastníckeho práva. Navrhovateľ v 1. rade si za účelom obnovy
hranice celej pôvodnej parcely č. XXXXX (parcela č. XXXXX/XX a nové parcely č. XXXXX/XXX a XXX)

vypracoval geometrický plán č. XX/XXXX, ktorý bol vyhotovený H.. X. Q., autorizovaným geodetom a
kartografom, dňa 30.06.2005 a úradne overený Správou katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky
Bratislavu dňa 19.07.2005. V zmysle uvedeného geometrického plánu je zrejmé, že vykúpené časti (o
veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2) parcely č. XXXXX v zmysle kúpnej zmluvy predstavujú pozemky
1/, 2/ a 3/.

Navrhovatelia v 1. a 2. rade mali za to, že kúpna zmluva bola uzavretá platne a vlastnícke právo
k uvedeným pozemkom teda nadobudol právny predchodca navrhovateľa v 1. rade a následne sa tieto
stali súčasťou nepeňažného vkladu vloženého do novozaloženej letiskovej spoločnosti. Poukázali na
to, že predmetom vkladu bola časť podniku a predmetné pozemky boli v znaleckom posudku 115/2004,

ktorý bol vypracovaný za účelom určenia hodnoty nepeňažného vkladu, menované ako súčasť parcely
XXXXX. Letisková spoločnosť o predmetných pozemkoch na základe kúpnej zmluvy po celú dobu
účtovala vo svojich účtovných knihách, teda mala za to, že je riadnym vlastníkom a predmetné pozemky
slúžia na prevádzkovanie letiskovej spoločnosti, lebo sú súčasťou objazdovej komunikácie a zároveň
predpolí pristávacej dráhy. Ak by sa súd nestotožnil s nadobudnutím vlastníckeho práva navrhovateľom

v 1. rade na základe uvedenej kúpnej zmluvy, navrhovatelia v 1. a 2. rade poukázali na to, že predmetné
pozemky boli vydržané. Počas konania bolo preukázané, že sporné pozemky navrhovateľ v 1. rade,
resp. jeho právni predchodcovia, odo dňa podpísania kúpnej zmluvy fakticky užívali a do dnešnej doby
užívajú. Sporné nehnuteľnosti mal

navrhovateľ v 1. rade v nepretržitej držbe po dobu podstatne dlhšie ako vyžaduje § 134 ods. 4
Občianskehozákonníka.Navrhovateľv1.rade,resp.jehoprávnipredchodcoviaspĺňajúvšetkyzákonom
stanovené podmienky, t. j. sú oprávnenými držiteľmi, uplynula vydržacia doba, predmet vydržania
je spôsobilý byť vydržaný a držiteľ bol dobromyseľný. V prípade pochybnosti o oprávnenosti držbynavrhovateľ v 2. rade poukázal na hmotnoprávne ustanovenie o vyvrátiteľnej právnej domnienke,
podľa ktorej v prípade pochybnosti sa predpokladá, že držba je oprávnená. Odporkyňa počas konania
úspešne túto domnienku nevyvrátila. Slovenská republiky, v mene ktorej koná navrhovateľ v 2. rade,

bola oprávnená rozhodnutím č. XX/XXXX naložiť s týmito spornými nehnuteľnosťami tak, ako naložila.

Navrhovateľ v 1. rade ďalej prehlásil, že sporné pozemky sú situované v areáli letiska M. R. Štefánika a
slúžia výlučne leteckej prevádzke ako predpolie vzletovej a pristávacej dráhy (VPD XX-XX) a objazdová
komunikácia Letiska M. R. Štefánika bez možnosti iného využitia s výnimkou dočasného využitia

pozemku parc. č. XXXXX/XXX a XXXXX/XX na poľnohospodárske účely v užívaní PD B., do doby
predĺženia VPD XX-XX a jej predpolia.

Odporkyňa s návrhom nesúhlasila a žiadala ho zamietnuť. Odporkyňa poukázala na to, že kúpna zmluva
o ktorú navrhovateľ v 1. rade opiera vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam je neplatná, lebo podpis
za predávajúcu nie je podpisom predávajúcej. Uvedená kúpna zmluva je neplatná tiež z dôvodu, že

odporuje § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože nie je na jednej listine, nie je spojená predpísaným
spôsobom a nie je k nej pripojený geometrický plán, na ktorý zmluva odkazuje. Kúpna zmluva je zároveň
neurčitá, pretože pozemky, ktoré sú predmetom prevodu, nie sú v tejto zmluve riadne identifikované.
V tejto zmluve sú označované len rámcové metre, ktoré nie sú bližšie špecifikované. V zmluve je len
všeobecný odkaz na geometrický plán, ktorý však k zmluve pripojený nie je, a preto nie je relevantný.

Nakoľko je kúpna zmluva neurčitá, nemôže byť platná. Nie je možné bez geometrického plánu, na
ktorý sa zmluva odvoláva určiť, ktoré časti pozemkov mali byť predmetom prevodu. V zmluve označený
geometrický plán, mal byť súčasťou zmluvy, no tento nie je v zbierke listín, zmluva je tak neurčitá a
nezapísateľná. Uvedená kúpna zmluva, tak ako bola vyhotovená v roku 1976, nebola vkladuschopná,
pretože v nej absentujú geometrické plány, ktoré boli vyhotovené až o 29 rokov následne H.. X. Q.. Až z

týchto geometrických plánov bolo zrejmé, čo malo byť predmetom zmluvy, a bez týchto geometrických
plánov kataster nemohol túto kúpnu zmluvu zapísať. Odporkyňa mala ďalej za to, že žalované
nehnuteľnosti nadobudla osvedčením o dedičstve vydaným notárom ako komisárom Okresného súdu
Bratislava 3 pod č. k. XXD XXX/XX, P. XXX/XX, ktoré nadobudlo právoplatnosť 10.06.2000. Otec
odporkyne, X. T., ako jej právny predchodca, tieto nehnuteľnosti nadobudol tiež dedením po matke

odporkyne U. T. v dedičskom rozhodnutí bývalého ŠN P. XXX/XX, ktoré sa stalo právoplatné dňa
06.09.1990. Matka odporkyne, ako jej právna predchodkyňa, tieto nehnuteľnosti nadobudla dedením
po svojej matke S. E., rozhodnutím bývalého ŠN č. XXX/XX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
14.09.1981. Odporkyňa uviedla, že ak by aj došlo k platnému prevodu vlastníctva, odporkyňa vlastníctvo
k predmetným pozemkom opätovne nadobudla vydržaním, lebo predkovia odporkyne a odporkyňa mali

označené pozemky nepretržite v oprávnenej držbe od 14.09.1981 a počas tejto doby mohli s pozemkami
právne nakladať. Oprávnenú držbu nemá subjekt, ktorý na pozemku prípadne prevádza svoju činnosť,
ale oprávnenú držbu má ten, kto s pozemkom nakladá ako s vlastným. S týmito nehnuteľnosťami
nakladala ako vlastník odporkyňa a jej právni predchodcovia, keďže odporkyňa je dedičom týchto
nehnuteľností, t.z. ide o právny akt, ktorý preukazuje oprávnenú držbu odporkyne.

Navrhovatelia v 1. a 2. rade nemohli mať sporné nehnuteľnosti v oprávnenej držbe lebo s nimi nemohli
právne a ani vlastnícky nakladať. Odporkyňa ďalej namietala aktívnu legitimáciu navrhovateľa v 1. rade,
pretože v tomto konaní nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval jeho vlastníctvo k sporným
nehnuteľnostiam, okrem toho, že na neho prešlo vlastníctvo, resp. právo domáhať sa vlastníctva zo

strany štátu.

Súd vykonal dokazovanie výpoveďou účastníkov konania, svedka H.. X. Q., oznámením obsahu
listinných dôkazov predložených účastníkmi konania, oboznámením obsahu spisu sp. zn. 7C/34/207 a
dôkazov zadovážených súdom a zistil tento skutkový stav veci:

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX súd zistil, že odporkyňa je evidovaná ako vlastníčka pozemku parc.
č. XXXXX/XXX o výmere 478 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a pozemku parc.
č. XXXXX/XXX o výmere 262 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúcich sa v
okrese O. H., obci O. - Q.. Č.. Y., katastrálne územie I.B., a to v podiele 1/2.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX súd zistil, že odporkyňa je evidovaná ako vlastníčka pozemku parc.
č. XXXXX/XX o výmere 774 m2, druh pozemku orná pôda, nachádzajúceho sa v okrese O. H., obci O.
- Q.. Č.. Y., katastrálne územie I., a to v podiele 12/24.V zmysle geometrického plánu č. XX/XXXX vyhotoveného H.. X. Q. dňa 30.06.2005, overeného Správou
katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu dňa 19.07.2005, pozemok parc. č. XXXXX o

výmere 9039 m2, v katastrálnom území I., obec O. - Q.. Č.. Y., okres O. H. podľa registra C KN pozostáva
zo samostatných parciel, označených ako parcela č. XXXXX/XXX o výmere 478 m2, druh pozemku
zastavané plochy, parcela č. XXXXX/XXX o výmere 262 m2, druh pozemku zastavané plochy, parcela
č. XXXXX/XX o výmere 774 m2, druh pozemku orná pôda.

Kúpnou zmluvou č. XXXX/XXXX/XX zo dňa 09.11.1976 uzavretou medzi odpredávateľkou S. E., rod. O.,
bytom O. - B., Y. XXX a kupujúcim Československým štátom, zastúpeným Československou správou
dopravných letísk v Bratislave, došlo k odpredaju podľa geometrického plánu vyhotoveného Strediskom
geod. pre kraj Juhomoravský v Brne zo dňa 28.09.1967 z nehnuteľností vo vložke č. XXXX parc. č.
XXXXX/EN XXXXX/X časť o výmere 361 m2 a 1/2 m2 ako súčasť novovytvorenej parcely XXXXX/X,
časť o výmere 395 a 1/2 m2 ako súčasť novovytvorenej parcely XXXXX/X, spolu teda 757 m2. Podľa

bodu 6./ kúpnej zmluvy táto nepodlieha registrácií a prevod je oslobodený od prevodného poplatku.
Podľa bodu 7./ kúpnej zmluvy vlastníctvo k odpredaným nehnuteľnostiam prechádza na kupujúceho
dňom podpísania kúpnej zmluvy obomi zmluvnými stranami. Z poznámky na kúpnej zmluve vyplýva, že
kúpna cena bola vyplatená dňa 04.11.1976. Podpis odpredávateľky bol overený Miestnym národným
výborom Bratislava - Vajnory dňa 24.11.1976.

V geometrickom pláne č. z. XXX/XX, vyhotovenom Ústavom geodézie a kartografie Brno zo dňa
17.05.1967 sú označené pozemky, ktoré sú predmetom tohto konania.

Rozhodnutím Štátneho notárstva Bratislava III v Bratislave, sp. zn. P. XXX/XX zo dňa 14.09.1981 v

dedičskej veci po nebohej S. E., nar. XX.XX.XXXX, zomr.

XX.XX.XXXX došlo k vyporiadaniu dedičstva tak, že nehnuteľnosti katastrálne územie O. - I. vl. č. XXXX,
parc. č. XXXXX - roľa v 1/4, ktoré boli v užívaní soc. organizácie, prebrali U. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Y. XXX, O. a X. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, O., každý rovnakým dielom.

Rozhodnutím Štátneho notárstva Bratislava III v Bratislave, sp. zn. P. XXX/XX, zo dňa 06.09.1990
v dedičskej veci po nebohej U. T., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, bola schválená dohoda
účastníkov konania, podľa ktorej celé dedičstvo nadobudne pozostalý manžel, X. T., nar. XX.XX.XXXX.
Predmetom dedičstva boli okrem iného pozemky v užívaní soc. organizácii zapísané v PK katastrálne

územie O.- I. vo vl. č. XXXX parc. č. XXXXX v 1/4.

Na základe osvedčenia o dedičstve, sp. zn. XXD XXX/XX, P. K. XXX/XX, vydaného X.. Q. Q.,
notárom ako súdnym komisárom dňa 25.05.2000, v dedičskej veci po X. T., nar. XX.XX.XXXX,
zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Y. XXX, O., nadobudla odporkyňa okrem iného nehnuteľnosti v

katastrálnom území O.: vl. č. XXXX parc. č. XXXXX roľa 9348 m2 v 1/2 dedené po U. T., rod. S. pod
P. XXX/XX zlúčená do parc. č. XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X a XXXXX/X v KN
katastrálne územie I.Á., dedené pod č. P. XXX/XX S. E. a po U. T., rod. S. pod č. P. XXX/XX.

Rozhodnutím ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií číslo 57 z 20.04.2004 o vyňatí časti majetku zo

správypríspevkovejorganizácieSlovenskásprávaletísk,došlonazáklade§5ods.1zákonač.136/2004
Z. z o letiskových spoločnostiach a o zmene a doplnení zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve
(letecký zákon) za účelom založenia akciovej spoločnosti Letisko M.R. Štefánika - Airport Bratislava,
a.s. (BTS) k vyňatiu časti majetku ku dňu vzniku akciovej spoločnosti Letisko M.R. Štefánika - Airport
Bratislava, a.s. (BTS) z majetku štátu, ktorý je v správe príspevkovej organizácie Slovenská správa

letísk so sídlom v Bratislave, účtovne oddelenej, vnútornej organizačnej jednotky - letisko M.R. Štefánika
Bratislava, ktorá ma povahu časti podniku. Hodnota aktív podľa súvahy k 31.03.2004 bola X XXX XXX
tis. Sk a cudzích pasív XX XXX tis. Sk. Tento majetok bol predmetom nepeňažného vkladu do akciovej
spoločnosti Letisko M.R. Štefánika - Airport Bratislava, a.s.(BTS). Generálnemu riaditeľovi príspevkovej
organizácie Slovenská správa letísk so sídlom v Bratislave bola uložená povinnosť vykonať mimoriadnu

účtovnú závierku, ktorá mala byť doložená súpisom hnuteľného a nehnuteľného majetku, majetkových
práv, záväzkov, pohľadávok a zásob, ktoré tvoria predmet nepeňažného vkladu do akciovej spoločnosti
Letisko M.R. Štefánika - Airport Bratislava, a.s. (BTS).Zo stanoviska Ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky zo dňa 28.06.2004 č.
XXXX/M-XXXX k prechodu vlastníckeho práva na akciové spoločnosti Letisko M. R. Štefánika - Airport
Bratislava, a.s. (BTS) a Letisko Košice - Airport Košice, a.s. je zrejmé, že podľa § 7 ods. 2 zákona č.

136/2004 Z. z. vlastnícke právo k celému nepeňažnému vkladu prechádza na akciovú spoločnosť dňom
jej vzniku.

V prílohe znaleckého posudku č. XXX-XXXX vypracovaného znaleckou organizáciou Výskumným
ústavom riadenia hodnoty podniku a súdneho inžinierstva, a.s. za účelom stanovenia všeobecnej

hodnoty majetku a cudných zdrojov k dátumu vzniku spoločnosti v zmysle vyhlášky MS SR č. 492/2004
Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku sú uvedené aj pozemky 1/, 2/ a 3/, ktoré sú predmetom
tohto konania.

Z potvrdenia o právnom nástupníctve ČSL v pozemkových záležitostiach zo dňa 01.03.1991 súd zistil,
že Česká správa letísk, zriadená rozhodnutím ministra dopravy ČSFR č. j. XX XXX/XXXX/XXX zo

dňa 21.12.1990 je vo veciach práva hospodárenia k pozemkom alebo práv užívania pozemkov, na
ktorých sú v Českej republike umiestnené dopravné letiská pre verejnú leteckú dopravu, právnym
nástupcom Československej správy dopravných letísk Praha, Československých aerolínií a Výstavby
letísk Bratislava, pobočky Praha.

Rozhodnutím ministra dopravy ČSFR č. j. XX XXX/XXXX/XXX zo dňa 21.12.1990 bola zrušená
rozpočtová organizácia Výstavba letísk a s účinnosťou od 01.01.1991 bola zriadená príspevková
organizácia Slovenská správa letísk. Z protokolu o rozsahu prevodu práv a záväzkov vyplýva, že na túto
organizáciu prešlo zo zrušenej rozpočtovej organizácie Výstavba letísk právo hospodárenia s majetkom,
práva, záväzky a oprávnenia bližšie špecifikované v prílohe protokolu.

Doplnením reklamácie nesúladu údajov katastra nehnuteľností zo dňa 20.09.2004 adresovaným
Správe katastra pre hlavné mesto Bratislava, žiadal navrhovateľ v 1. rade o vykonanie opravy údajov
evidovaných v katastri nehnuteľnosti a to o výmaz Q. E. z E-LV č. XXXX, založenie nového E-LV na
p. č. XXXXX s výmerou po odčítaní vykúpenej časti (9039-1514=7525 m2) s vlastníckym podielom 1

pre Q. E..

Oznámením Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu zo dňa 04.03.2005, bolo
navrhovateľovi v 1. rade oznámené, že odporkyňa ako vlastníčka parcely registra E č. XXXXX, zapísanej
na LV č. XXXX, katastrálne územie I., uviedla, že kúpna zmluva, ktorá bola predložená navrhovateľom

v 1. rade ku konaniu nie je notársky overená a nie je vyznačená jej registrácia na vklad, t.j. spochybnila
platnosť tejto zmluvy. Správa katastra tak vyzvala účastníkov konania na určenie vlastníckeho práva k
spornej nehnuteľnosti cestou súdu.

Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn.: 7C/34/2007 vyplýva, že za účelom posúdenia, či

podpis uvedený na origináli Kúpnej zmluvy zo dňa 09.11.1976, č. zmluvy XXXX/XXXX/XX, uzavretej
medzi predávajúcou S. E. rod. O. a kupujúcim Československým štátom, zastúpeným Československou
správou dopravných letísk v Bratislave, je vlastnoručným podpisom t.č. už nebohej
S. E., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom O., tunajší súd v konaní
vedenom v právnej veci navrhovateľov: 1. Letisko M. R. Štefánika - Airport Bratislava, a.s. (BTS), so

sídlom Letisko M. R. Štefánika, Bratislava, IČO : 35 884 916, 2. Slovenská republika - Ministerstvo
dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Námestie Slobody 6, Bratislava, IČO:
30 416 094, proti odporkyni: Q. E., nar. XX.X.XXXX, bytom Š. XX, O., o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam pod sp. zn. 7C/34/2007 uznesením zo dňa 24.11.2011, č. k.7C/34/2007-453 ustanovil
znalecký ústav z odboru písmoznalectvo, Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline.

Vzhľadom na skutočnosť, že sa súdu nepodarilo zabezpečiť dostatok porovnávacieho materiálu, t.j.
15-20 nesporne pravých originálnych podpisov S. E., listom zo dňa 23.08.2012 oznámil Ústav súdneho
inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline súdu, že bez priloženia ďalšieho porovnávacieho materiálu nie
je možné znalecký posudok vypracovať.

Svedok H.. X. Q. uviedol, že v rokoch 2003 - 2005 vypracoval geometrické plány pre Letisko M. R.
Štefánika. Nezobral si objednávku, len plán katastra nehnuteľnosti. Privypracovávaní geometrických plánov nebol v kontakte s vlastníkmi pozemkov. Zákazka sa týkala
vlastníckych práv evidovaných v zmluvách pri výkupe pôdy pre právneho predchodcu letiska z rokov
60.,70.,80. Každá zmluva bola z iného roku, už sa na to presne nepamätá. Boli to stovky zmlúv

a predmetom objednávky bolo nielen vyhotovenie geometrického plánu, ale aj zápis do katastra
nehnuteľnosti záznamom, ktorého prílohou boli aj dobové zmluvy. Mal k dispozícii dobové plány, kde
boli vyznačené presne výkupy. Tieto sa nachádzajú tak na letisku, ako aj vo všeobecnej dokumentácii
katastra nehnuteľnosti, ktorá je prístupná iba geodetom a autorizovaným geodetom. Preto vedel presne
určiť časť, ktorá bola predložená podľa zmluvy. Z kúpnej zmluvy č. XXXX/XXXX/XX zo dňa 09.11.1976

(bod 3) sa určiť nedá o ktorú časť parcely sa jedná, ale v zmluve v bode 3 je uvedené, že tá časť je
oddelená podľa geometrického plánu vyhotoveného strediskom geodézie zo dňa 28.09.1967, z ktorého
sa to už určiť dá. On túto parcelu vie identifikovať, avšak tomuto plánu chýba identifikačná tabuľka,
ktorá sa volá výkaz výmer, kde by bola uvedená presne výmera. Musel sa zaoberať pri vyhotovení
geometrického plánu aj veľkosťou podielu vykúpeného v kúpnej zmluve, nakoľko je geodet katastrálnik
so špecializáciou katastra a musel som sa zaoberať aj týmto.

Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

Podľa § 37 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu 09.11.1976, právny úkon musí sa urobiť

slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči záujmom spoločnosti.

Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa§46ods.1Občianskehozákonníkapísomnúformumusiamaťzmluvyoprevodochnehnuteľností,
ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

Podľa § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k
písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť
prejavy účastníkov na tej istej listine.

Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka. k zmluve o prevode nehnuteľnosti je potrebná jej registrácia
štátnym notárstvom. Vlastníctvo prechádza registráciou zmluvy.

Podľa § 399 ods. 1 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť vec
kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť vec prevziať a zaplatiť za ňu predávajúcemu dohodnutú

cenu.

Podľa článku II odsek 9 Smernice o postupe pri registrácií zmlúv u štátnych notárstiev a pri
udeľovaní súhlasu k prevodom a nájmu niektorých druhov nehnuteľností okresnými národnými výbormi,
registrácii ani súhlasu okresného národného výboru nepodliehajú zmluvy o prevode nehnuteľností

do socialistického spoločenského vlastníctva, napr. štátu, družstevných, spoločenských a iných
socialistických organizácií a pod., a to bez ohľadu na

druh nehnuteľnosti a povahu osobného alebo súkromného vlastníckeho vzťahu prevádzajúceho k

prevádzanej nehnuteľnosti.

Podľa článku 2 ústavného zákona č. 541/1992 Zb. o delení majetku Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky medzi Českú republiku a Slovenskú republiku a jeho prechode na Českú republiku a
Slovenskú republiku Majetkom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorý je predmetom delenia

podľa čl.1, sú na účely tohto ústavného zákona:
a) nehnuteľné a hnuteľné veci vo vlastníctve Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky,
b) štátne finančné aktíva a pasíva Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky,
c) menové aktíva, pasíva a rezervy Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky,d) iné majetkové práva a záväzky patriace Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a štátnym
organizáciám v pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej republiky, nachádzajúce sa na území
Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky aj mimo tohto územia.

Podľa článku 3 ods. 1 písm. a) citovaného ústavného zákona princípy delenia majetku uvedeného v
článku 2 sú územný princíp, podľa ktorého prechádza majetok na ten nástupnícky štát, na ktorého
území sa nachádza; pre nehnuteľnosti na území Českej republiky a Slovenskej republiky sa použije
tento princíp vždy, pre hnuteľné veci sa použije v prípadoch, keď tieto veci vzhľadom na ich

určenie, účel použitie, prípadne povahu tvoria príslušenstvo nehnuteľnej veci.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 01.01.1992, vlastník má právo na
ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať
vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo
kto vykonáva právo pre seba.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že

držba je oprávnená.

Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal
vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Podľa § 868 Občianskeho zákonníka pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto
zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky

z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 136/2004 Z. z. o letiskových spoločnostiach zakladateľom letiskovej spoločnosti
je štát; v jeho mene koná ministerstvo (pričom z ust. § 3 ods. 3 cit. zák. vyplýva, že ide o Ministerstvo

dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky - pozn. súdu).

Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona na založenie letiskovej spoločnosti sa použije majetok štátu, ktorý
ministerstvo rozhodnutím vyjme ku dňu vzniku letiskovej spoločnosti z majetku štátu v správe Slovenskej
správy letísk. Súhlas na použitie majetku štátu podľa osobitného zákona sa nevyžaduje.

Podľa § 5 ods. 2 citovaného zákona predmetom nepeňažného vkladu do letiskovej spoločnosti je
účtovne oddelená vnútorná organizačná jednotka Slovenskej správy letísk, vymedzená rozhodnutím
ministerstva, ktorá sa na účely tohto zákona považuje za časť podniku podľa osobitného zákona (ďalej
len časť podniku Slovenskej správy letísk ); ustanovenie § 12 ods. 1 tým nie je dotknuté. Ustanovenia

osobitného zákona o predaji podniku sa nepoužijú.

Podľa § 7 ods. 2 citovaného zákona vlastnícke právo k nepeňažnému vkladu prechádza na letiskovú
spoločnosť dňom jej vzniku. Podkladom na vykonanie záznamu o prechode vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ktorý tvorí prílohu k zakladateľskej

listine. Ku dňu vzniku spoločnosti je zakladateľ povinný odovzdať a letisková spoločnosť je povinná
prevziať veci zahrnuté do nepeňažného vkladu. O odovzdaní a prevzatí sa spíše zápisnica podpísaná
oboma stranami. Ustanovenia osobitného zákona o vklade spoločníka sa nepoužijú.Podľa § 8 ods. 1 zák. č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v
platnom znení Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky je ústredným
orgánom štátnej správy pre

a) dráhy a dopravu na dráhach,
b) cestnú dopravu,
c) kombinovanú dopravu,
d) pozemné komunikácie,
e) vnútrozemskú plavbu a prístavy, námornú plavbu,

f) civilné letectvo,
g) pošty,
h) telekomunikácie,
i) verejné práce,
j) stavebný poriadok a územné plánovanie okrem ekologických aspektov,
k) stavebnú výrobu a stavebné výrobky,

l) tvorbu a uskutočňovanie bytovej politiky,
m) poskytovanie štátnej prémie k stavebnému sporeniu a štátneho príspevku k hypotekárnym úverom,
n) cestovný ruch,
o) energetickú hospodárnosť budov,
p) tvorbu a uskutočňovanie politiky mestského rozvoja.

Predmetom konania bolo určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, pričom navrhovatelia v 1. a 2.
rade odvodzovali svoje vlastnícke právo od kúpnej zmluvy č.

XXXX/XXXX/XXzodňa09.11.1976,prípadnetvrdili,žeakbybolatátokúpnazmluvaneplatná,nadobudli
vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam vydržaním.

Odporkyňa namietala, že uvedená kúpna zmluva č. XXXX/XXXX/XX z roku 1976 je neplatná z dôvodu,
že predávajúca S. E. ju nepodpísala.

Súd zistil, že podpis predávajúcej na zmluve bol úradne overený, preto odporkyňu zaťažovalo dôkazné
bremeno preukázať, že nešlo o pravý podpis predávajúcej. V konaní vedenom na Okresnom súde
Bratislava II v Bratislave v právnej veci navrhovateľov: 1. Letisko M. R. Štefánika - Airport Bratislava,
a.s. (BTS), so sídlom Letisko M. R. Štefánika, Bratislava, IČO: 35 884 916, 2. Slovenská republika

- Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Námestie Slobody 6,
Bratislava, IČO: 30 416 094, proti odporkyni: Q. E., nar. XX.X.XXXX, bytom Š. XX, O., o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, pod sp. zn. 7C/34/2007 bolo nariadené znalecké dokazovanie z
odboru písmoznalectvo, avšak znalecký posudok (a z rovnakého dôvodu ani odborné vyjadrenie) nebolo
možné vypracovať pre nedostatok porovnávacieho materiálu, ktorý mala predložiť odporkyňa (ani súdu

savuvedenomkonanínepodariloobstaraťdostatočnýpočetporovnávaciehomateriálu).Inýhodnoverný
dôkaz, ktorý by spochybnil pravosť podpisu predávajúcej na uvedenej kúpnej zmluve, odporkyňa v
konaní nepredložila.
Odporkyňa ďalej poukazovala na to, že predmetná zmluva nebola registrovaná štátnym notárstvom.
K tomu však súd uvádza, že v zmysle vyššie citovaných právnych predpisov registrácii nepodliehajú

zmluvy o prevode nehnuteľností do socialistického spoločenského vlastníctva, napr. štátu, čo bolo
uvedené aj v predmetnej zmluve. Teda k prevodu vlastníckeho práva na štát došlo aj bez registrácie
zmluvy štátnym notárstvom.

Odporkyňa tiež považovala kúpnu zmluvu za neplatnú pre jej neurčitosť, keďže v nej nie je uvedené,

aká časť pozemku je predmetom kúpnej zmluvy. Z obsahu kúpnej zmluvy č. XXXX/XXXX/XX zo
dňa 09.11.1976 vyplýva, že predmetom kúpnej zmluvy bol odpredaj podľa geometrického plánu
vyhotoveného Strediskom geod. pre kraj Juhomoravský v Brne zo dňa 28.09.1967 z nehnuteľnosti vo
vložkeč.XXXXparc.č.XXXXX/ENXXXXX/Xčasťovýmere361m2a1/2m2akosúčasťnovovytvorenej
parcely XXXXX/X, časť o výmere 395 a 1/2 m2 ako súčasť novovytvorenej parcely XXXXX/X, spolu

teda 757 m2. V zmluve teda bolo uvedené, aká časť (výmera) z pozemkov vo vlastníctve predávajúcej
je predmetom zmluvy, pričom tiež obsahovala odkaz na geometrický plán, na ktorom boli tieto časti
parciel vyznačené. Súd má teda za to, že predmet kúpy bol v predmetnej kúpnej zmluve dostatočne
určito vymedzený. Je síce pravdou, že v konaní nebolo preukázané, že kúpna zmluva bola pevnespojená s týmto geometrickým plánom, čo by mohlo spôsobovať jej neplatnosť pre rozpor s § 46 ods.
2 Občianskeho zákonníka (viď napr. R 69/2001), avšak ak by aj bola predmetná kúpna zmluva z
tohto dôvodu neplatná, súd mal za to, že navrhovateľ v 1. rade nadobudol vlastnícke právo k sporným

nehnuteľnostiam vydržaním.

Ustanovenie § 130 nasl. Občianskeho zákonníka upravuje vydržanie ako osobitný originálny spôsob
nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti
ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej

držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie
vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá
viera

(dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“ a jeho účelom je uviesť

do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym.

Predpokladom vydržania teda je: 1. vec spôsobilá na vydržanie, 2. subjekt vydržania, 3. oprávnená
držba, 4. vydržacia doba.
Súd pritom splnenie týchto podmienok posudzoval podľa právnej úpravy účinnej od 01.01.1992

(keďže podľa úpravy platnej do 31.12.1991 nemohol nadobudnúť vlastníctvo k akémukoľvek predmetu
vydržaním štát, ale iba občan). Vydržanie vlastníckeho práva štátom umožnila novela Občianskeho
zákonníka zákonom č. 509/1991 Zb., účinná od 01.01.1992. Teda podmienka spôsobilého subjektu
vydržania bola splnená.

Takisto bola splnená aj ďalšia z podmienok a to spôsobilosť predmetu vydržania, nakoľko predmetné
nehnuteľnosti sú vecami spôsobilými na vydržanie, keďže podľa právnej úpravy platnej od 01.01.1992,
nemôžu byť predmetom vydržania iba veci, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo veci, ktoré
môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 134 ods. 2 Občianskeho
zákonníka). Predmetné nehnuteľnosti takýmito vecami nie sú.

Ďalšou základnou podmienkou vydržania ako osobitného spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva
zo zákona je, že držba musí byť oprávnená. Vo všeobecnosti pod oprávnenou držbou treba rozumieť
faktické ovládanie veci (vykonávanie práva) spojené s vôľou nakladať s ňou ako so svojou v dobrej
viere,žedržiteľovitátovecpatrí.Prioprávnenejdržbemusíbyťtedasplnená(okreminých)ajpodmienka

dobrej viery držiteľa, že mu vec patrí. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti
držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul.
Subjektívnypocitdržiteľanemôžebyťsámosebepodkladomprevydržanie,akniejetentopocitvyvolaný
okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva.
Oprávnená držba teda predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí, a že

je v tejto dobrej viere so zreteľom na všetky okolnosti. Dobrá viera spočíva v presvedčení držiteľa,
že je vlastníkom veci, ktorú drží. Dobrá viera musí byť podložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých
možno usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa je opodstatnené. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre
záver o existencii dobrej viery sú spravidla okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva
a svedčiace o poctivosti nadobudnutia, teda tzv. titul uchopenia držby (napr. aj existencia zmluvy, ktorá

je pre určitú vadu neplatná). Držiteľ musí byť v dobrej viere, že je tu taký právny titul, ktorý podľa
platného práva má za následok prevod vlastníctva. Oprávnená držba sa nemôže zakladať na takom
omyle držiteľa, ktorému sa mohol pri normálnej opatrnosti vyhnúť. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému
došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na
všetky okolnosti konkrétneho prípadu od každého vyžadovať. Ospravedlniteľný môže byť omyl skutkový

a výnimočne aj omyl právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo neúplnej znalosti všeobecne
záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov
právnych skutočností. Je zrejmé, že štát si má byť vedomý toho, aké náležitosti má mať platná zmluva
o prevode nehnuteľnosti.
Navrhovateľ v 1. rade (resp. jeho právny predchodca) si oprávnenosť držby odvodzoval práve od vyššie

uvádzanej kúpnej zmluvy č. XXXX/XXXX/XX z roku 1976 . Ako už bolo uvedené vyššie, súd nezistil inú
právnu vadu kúpnej zmluvy ako tú, že v konaní nebolo preukázané, že kúpna zmluva bola pevne spojená
s geometrickým plánom, čo by mohlo spôsobovať jej neplatnosť pre rozpor s § 46 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Súd však má zato, že toto nemohlo ovplyvniť dobromyseľnosť štátu, keďže priamo zo zákona nevyplýva, že zmluva o
prevode nehnuteľností musí byť pevne spojená s geometrickým plánom, k tomuto dospela výkladom

zákona až neskôr judikatúra súdov, pričom doteraz nie je u odbornej verejnosti ustálený názor na túto
otázku (niektorí majú za to, že táto skutočnosť nespôsobuje automaticky neplatnosť zmluvy, keďže ide
o vadu, ktorú je ešte možné odstrániť vo vkladovom konaní). Súd mal teda za to, že držba štátu bola
oprávnená a dobromyseľná.
Rovnako treba hodnotiť aj otázku dobromyseľnosti navrhovateľa v 1. rade (resp. jeho právneho

predchodcu).Skutočnosť,čidržiteľvecijealeboniejedobromyseľný,trebatotižvždyhodnotiťobjektívne
a to nielen z hľadiska osobného (subjektívneho) presvedčenia držiteľa veci. Dobrú vieru treba totiž
chápať ako presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Ide teda
o psychický stav, o vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo osebe nemôže byť predmetom
dokazovania. Možno o nej usudzovať len z okolností, za ktorých sa tento psychický stav navonok
prejavuje. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí, musí byť preto podložené konkrétnymi okolnosťami,

z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo, a to nielen pri jeho vstupe do držby, ale po
celú vydržaciu dobu, dôvodné.
Vo všeobecnosti platí, že strata dobrej viery držiteľa veci nastane okamihom, keď sa mu stali známe
skutočnosti, ktoré z hľadiska objektívneho posudzovania museli u neho dôvodne vyvolať pochybnosti o
tom, že mu vec (právo) patrí. Môže k nej dôjsť tiež právoplatným rozhodnutím súdu, ktorým sa ukladá

držiteľovi povinnosť vydať vec vlastníkovi, pripadne ktorým sa určuje, že vlastníkom veci je iná osoba
než držiteľ.
Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj s ohľadom na to, či držiteľ pri zachovaní náležitej
opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu od neho požadovať, mal alebo
mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa

nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus
putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký
právny titul svedčí. Uvedená skutočnosť je jednoznačná vo vzťahu k navrhovateľovi v 1. rade (resp.
jeho právnemu predchodcovi), ktorý svoje vlastnícke právo odvodzoval od kúpnej zmluvy z roku 1976
navyše za stavu, kedy od roku 1976 až do súčasnosti užíval predmetné nehnuteľnosti a v ich užívaní

po celú dobu nebol nikým rušený a žiaden subjekt si vo vzťahu k týmto nehnuteľnostiam voči nemu
neuplatnil žiadne práva.

V zmysle ustálenej judikatúry platí, že pri vydržaní, na rozdiel od preukazovania vlastníctva, nie je
potrebné, aby „vydržiteľ“ preukazoval platný právny dôvod nadobudnutia vlastníctva, ktorý môže byť

základom pre zápis vlastníckeho práva do príslušného katastra nehnuteľností, ale postačí existencia
takéhoto nadobúdacieho titulu, ktorý jeho vnútorné presvedčenie, že sa stal vlastníkom veci, dostatočne
opodstatňuje. Súd má však v prejednávanej veci za to, že z vykonaného dokazovania jednoznačne
vyplýva, že v danom prípade navrhovatelia jednoznačne preukázali, že u nich existovalo vnútorné
presvedčenie (bez ohľadu na nadobúdací titul), že sa stali vlastníkom veci, nakoľko ich dlhodobé

správanie pri rôznych príležitostiach navonok je v súlade s ich tvrdeniami.

Pokiaľ ide o vydržaciu dobu, ktorá je desaťročná, oprávnený držiteľ, ktorý mal vec v oprávnenej držbe
ku dňu 01.01.1992 (aj keď to bol štát), si mohol započítať do vydržacej doby aj dobu, po ktorú mal
vec v oprávnenej držbe pred 01.01.1992. Ako už bolo uvedené vyššie, štát mal predmetné pozemky

v oprávnenej držbe od roku 1976 nepretržite, pričom nebolo preukázané, že by ku dňu 01.01.1992
niekto jeho vlastnícke právo spochybnil, a teda, že by štát prestal byť dobromyseľný. V konaní nebolo
preukázané (pričom v tomto smere

zaťažovalo dôkazné bremeno odporkyňu), že by sa ktorýkoľvek z navrhovateľov dozvedel o tom, že

k predmetným pozemkom si uplatňuje vlastnícke právo iná osoba, pred rokom 2004, kedy bol napísaný
list-Reklamácianesúladuúdajovkatastranehnuteľnostízodňa06.09.2004adresovanýSprávekatastra
pre hlavné mesto Bratislava. Je preto zrejmé, že k tomuto dátumu, ale už aj k dátumu 01.01.1992,
uplynula štátu vydržacia doba potrebná na vydržanie nehnuteľností. Vzhľadom na vyššie uvedené, keď
je zrejmé, že štát splnil všetky podmienky vydržania nehnuteľností, pokiaľ by aj bola kúpna zmluva zo

dňa 09.11.1976 neplatná, stal sa štát vlastníkom predmetných nehnuteľností vydržaním.

Záverom súd uvádza, vzhľadom na námietky odporkyne týkajúce sa držby navrhovateľov ako aj držby
jej právnych predchodcov, že držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonávaprávo pre seba. Držba predpokladá držanie vôľou (animus possidendi) a faktické ovládanie veci (corpus
possessionis). Podstata nakladania s vecou nie je v jej fyzickom ovládaní. Corpus possessionis má
ten, kto vstupuje v súvislosti s touto vecou do takých spoločenských vzťahov, ktoré sú všeobecne

považované za prejav moci nad vecou, teda za „nakladanie s vecou“. To je predovšetkým ten, kto
vec fyzicky ovláda a má ju u seba. Fyzické ovládnutie veci je však len jedným z možných spôsobov
nakladania s vecou, a to preto, že niektoré veci (napr. nehnuteľnosti) jednoducho nie je možné fyzicky
držať. Držiteľ pozemku nemusí celé roky na tento pozemok vstúpiť, môže ho nechať ležať ľadom a
napriek tomu, pokiaľ sa jeho držby nechopí niekto iný, zostáva držiteľom. Fakticky vec ovláda ten, kto

podľa všeobecných názorov a skúseností vykonáva tzv. právne panstvo nad vecou. Odporkyňa tvrdila,
žespravujespornépozemkytým,žeichmánapísanénalistevlastníctva.Vzásade,akoužbolouvedené
vyššie, aj v takomto prípade by mohla splniť podmienky vydržania, ak by však predmetné pozemky
nemal v držbe niekto iný. V konaní v zásade nebolo sporné, že predmetné pozemky sa nachádzajú
v areály letiska, sú situované vo vnútornej strane obslužnej komunikácie, ktorá ohraničuje vnútorný
letiskový priestor spolu s oplotením, niektoré sú zastavané obslužnou komunikáciou a na pozemky

nie je prístup z verejných komunikácií, iba priamo po leteckých dráhach resp. po účelovej obslužnej
komunikácii (vyplýva to aj zo znaleckého posudku č. XX - X/XXXX vpracovaného znalcom H.. Y. F. o
stanovení všeobecnej hodnoty pozemkov, ktorý bol založený do spisu za účelom vyrubenia súdneho
poplatku).

Predovšetkým u navrhovateľov je splnená podmienka tak držby po zákonom stanovenú dobu, ktorá
predpokladá nielen vôľu vec držať (animus ossidensi), ale aj faktické ovládanie veci (corpus possidendi).
Fakticky vec ovláda ten, kto vykonáva tzv. „právne panstvo“ nad vecou. Práve takéto „faktické ovládanie“
veci u navrhovateľa tak v 2. rade ako aj neskôr u navrhovateľa v 1. rade (po vklade do základného
imania) existuje odo dňa uzavretia kúpnej zmluvy.

Na druhej strane odporkyňa resp. jej právni predchodcovia sa nikdy nesprávali ako vlastníci týchto
nehnuteľností. Samotné dedenie uvedených nehnuteľností nie je možné vzhľadom na okolnosti
prejednávanejvecipovažovaťzavýkonvlastníckehopráva.Zosamotných vyjadreníodporkynevyplýva,
že táto sporné pozemky nikdy fakticky neužívala, takisto ako ani jej rodičia (rozhodujúce bolo obdobie

po roku 1976), hoci predmetné pozemky boli predmetom dedenia. Tiež s pozemkami nijako nenakladali,
aspoň to v konaní zo strany odporkyne nebolo preukázané.

Naopak štát, ktorý predmetné pozemky kúpil od S. E., sa správal ako vlastník, predmetné pozemky
začlenil do areálu letiska, čiastočne ich zastaval, teda vykonával

panstvo nad vecou. Vec nemôže byť súčasne v držbe dvoch osôb, pokiaľ nejde o spoločnú držbu (napr.
manželmi). V danom prípade nemohlo ísť o spoločnú držbu pozemkov štátom aj odporkyňou, prípadne
jej právnymi predchodcami. Odporkyňa teda nemohla nadobudnúť vlastnícke právo k predmetným
pozemkom vydržaním, nakoľko ona ani jej rodičia sa nikdy nechopili držby týchto pozemkov v zmysle

predchádzajúceho výkladu. Nebol teda na strane odporkyne naplnený jeden z predpokladov vydržania.

Ako už bolo uvedené vyššie, ku dňu 01.01.1993, teda ku dňu vzniku samostatnej Slovenskej
republiky, bol vlastníkom sporných nehnuteľností Československý štát (neskôr premenovaný na Českú
a Slovenskú Federatívnu Republiku), a to bez ohľadu na to, ktorý subjekt mal tento majetok v správe. V

konaní nebolo preukázané, že by od roku 1976 bolo vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam
prevedené zo štátu na iný subjekt. Ku dňu 01.01.1993 sa teda v zmysle vyššie citovaného ústavného
zákona č. 541/1992 Zb., stala vlastníkom sporných nehnuteľností Slovenská republika, keďže išlo o
nehnuteľnosti nachádzajúce sa na území SR.
Navrhovateľ v 1. rade tvrdil, že sa stal vlastníkom sporných nehnuteľností v súlade so zák. č. 136/2004 Z.

z. ku dňu jeho vzniku, teda k 5.5.2004, keďže sporné nehnuteľnosti boli súčasťou nepeňažného vkladu
štátu. Podľa citovaného zákona ako aj podľa Rozhodnutia ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií číslo
57 z 20.04.2004, mala byť do majetku navrhovateľa v 1. rade vložená časť majetku štátu, ktorá bola v
správe Slovenskej správy letísk. Súd má za to, že z dokladov založených do spisu navrhovateľmi možno
odvodiť, že sporné pozemky boli ku dňu vzniku navrhovateľa v 1. rade v správe Slovenskej správy letísk,

a teda že tieto sporné nehnuteľnosti boli súčasťou nepeňažného vkladu štátu do majetku navrhovateľ
v 1. rade.
Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že v konaní bolo preukázané tak vlastníctvo štátu
(navrhovateľa v 2. rade) k sporným nehnuteľnostiam, ktorý vložil tieto nehnuteľnosti ako nepeňažnývklad do majetku navrhovateľa v 1. rade, a teda týmto sa práve navrhovateľ v 1. rade stal vlastníkom
týchto nehnuteľností. Preto súd vyhovel návrhu navrhovateľa v 1. rade na určenie, že je vlastníkom
sporných nehnuteľností a návrh navrhovateľa v 2. rade zamietol, keďže navrhovateľ v 2. rade, tým že

tieto nehnuteľnosti vložil ako nepeňažný vklad do základného imania navrhovateľa v 1. rade prestal
byť ich vlastníkom.

Aplikujúc vyššie uvedené závery a zákonné ustanovenia na prejednávanú vec potom možno
jednoznačne konštatovať, že u navrhovateľa v 1. rade sú splnené základné predpoklady na

nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia
súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 3 O. s. p. o trovách konania súd rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd
Bratislava, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom

sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205
ods. 1 O. s. p.).

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie zhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.