Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 21, 2014

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 5C/85/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711203111
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Štiglicová
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2014:1711203111.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok pred sudkyňou JUDr. Michaelou Štiglicovou v právnej veci navrhovateľa: V.. Q.
D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, adresa na doručovanie: V. XX/C, O., zastúpená Mgr. Peter Belica,
advokátka so sídlom Konvertná 9, Bratislava proti odporkyni: V.. O. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom: Y. XXX,
adresa na doručovanie: S.Á. X, O., zastúpený Advokátska kancelária Jurovatý & Partners, s.r.o., so
sídlom: Nám. SNP 14, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností

kmaloletejB.D.,nar.XX.XX.XXXX,zaúčastikolíznehoopatrovníkaÚradpráce,sociálnychvecíarodiny
Pezinok, pracovisko Senec, Kysucká 14, Senec, za účasti Okresnej prokuratúry Pezinok, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo účastníkov konania navrhovateľky V.. Q. D., rod. O. a odporcu V.. O. D., uzavreté dňa
XX.XX.XXXX zapísané v knihe manželstiev Okresného úradu v Bratislave, vo zväzku XX, ročník XXXX,
na strane XXX, pod poradovým číslom XXX, r o z v á d z a .

Súd na čas po rozvode manželstva účastníkov konania zveruje maloletú B. D., nar. XX.XX.XXXX do

osobnej starostlivosti otca, ktorý zároveň bude zastupovať a spravovať jej majetok.

Matka maloletej je povinná prispievať na výživu maloletej B. D., nar. XX.XX.XXXX v minimálnom rozsahu
30% zo sumy životného minima podľa platného Zákona o životnom minime na nezaopatrené dieťa, ktoré
výživné je povinná zasielať k rukám otca vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred počnúc
právoplatnosťou tohto rozsudku.

Matka maloletej je o p r á v n e n á stýkať sa s maloletou B. D., nar. XX.XX.XXXX nasledovne:

- každý párny týždeň v kalendárnom roku od štvrtka od 17:00 hod. do nedele do 18:00 hod.
- každý nepárny kalendárny rok na Veľkú noc od štvrtka 17:00 hod. do pondelka do 18:00 hod.
- každý nepárny rok v čase letných prázdnin od 16.07. od 16:00 hod. do 31.07. do 18:00 hod. a
od 16.08. od 16:00 hod. do 31.08. do 18:00 hod.

- každý párny rok v čase letných prázdnin od 01.07. od 16:00 hod. do 16.07. do 18:00 hod. a od
01.08. od 16:00 hod. do 16.08. do 18:00 hod.
- každý párny kalendárny rok od 23.12. od 16:00 hod. do 25.12. do 18:00 hod a od 30.12. od 16:00
hod. do 03.01. nasledujúceho roka do 18.00 hod.
- každý nepárny kalendárny rok od 25.12. od 16:00 hod. do 30.12. do 18:00 hod.

s tým, že si matka maloletej maloletú v uvedené dni a hodiny prevezme v mieste bydliska otca, kde ju
následne vráti.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

O náhrade trov štátu súd rozhodne samostatným písomným rozhodnutím. o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 15.03.2011 žiadala navrhovateľka o rozvod manželstva s odporcom a o úpravu
rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode manželstva. Navrhovateľka v návrhu

navrhla manželstvo účastníkov konania rozviesť, maloletú zveriť do osobnej starostlivosti matky s tým,
že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok bude matka maloletej, odporcu zaviazať na úhradu
výživného vo výške 500,- € mesačne a odporcovi umožniť stretávanie s maloletou bez obmedzenia.

Svojnávrhodôvodnilatým,žepribližnepredrokomapolzačalimedziobomamanželmivznikaťnázorové
rozpory a problémy, ktoré boli spôsobené časovou zaneprázdnenosťou odporcu, významným úbytkom

spoločne tráveného času a celkovým nedostatkom vzájomnej komunikácii. Koncom roka 2009 došlo k
radikálnemu zhoršeniu už aj tak výrazne narušených vzťahov, predstavy manželov o spôsobe vedenia
a fungovania každodenného manželského života, sa rozchádzali v samej podstate a manželia sa tak
neboli schopní dohodnúť na vyriešení elementárnych otázok ich vzájomného spolužitia. V tejto súvislosti
sa v plnej miere odhalil problém rozdielnosti pováh oboch manželov. Predmetná situácia prerástla do

faktického stavu, že manželia sa s ohľadom na dcéru B. radšej vedome vyhýbali spoločným stretnutiam v
domácnosti.Čoviedlokúplnémucitovémuochladeniuanáslednémuodcudzeniusamanželov.Uvedené
konštatovanie potvrdzuje skutočnosť, že obaja manželia nadviazali medzičasom kontakt s inými
partnermi. Maloletá dcéra B. napriek častým hádkam a napätiu prítomnému v domácnosti vychádzala v
období spoločného spolunažívania manželov s oboma rodičmi bez akýchkoľvek problémov.

V rámci záverečných rečí navrhovateľka uviedla, že skutočnosť dvoch protialkoholických liečení
v kontexte zo závermi znalca (ktorý k 28.10.2012 odporúča rodičovskú striedavú starostlivosť a
neodporúča presťahovanie maloletej k otcovi aj napriek tomu, že aj v období znaleckého skúmania
mu bolo známe, že matka je liečená u psychiatričky) a zo stanoviskom kolízneho opatrovníka (ktorý

odporúča dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky) musí súd vyhodnotiť absolvované protialkoholické
pobyty (december 2012 - február 2013 a 28.10. - 22.12.2013) ako snahu matky byť abstinentkou a
spoľahlivou matkou, kde a vzhľadom na rozumovú vyspelosť maloletej B., ktorá sa pred súdom vyjadrila,
že chce bývať s matkou je v najlepšom záujme dieťaťa zveriť ho do starostlivosti matky, na ktorú je
maloletá zvyknutá a v ktorej opatere drvivú časť života (okrem dvoch liečení, 3 mesiace a 6 týždňov)

neustále je. Skutočnosť matky liečiť svoj pomer k alkoholu nemôže byť vyhodnotená v jej neprospech,
práve naopak v jej prospech.

Odporca s návrhom na rozvod manželstva súhlasil, nesúhlasil s návrhom navrhovateľky na úpravu
rodičovských práv a povinností k maloletej. Odporca navrhol manželstvo účastníkov konania rozviesť,

maloletú zveriť do osobnej starostlivosti otca, ktorý má maloletú zastupovať a spravovať jej majetok,
navrhovateľku nezaviazať na úhradu výživného.

V rámci záverečnej reči uviedol, že všetky jeho tvrdenia sa ukázali ako pravdivé a potvrdzujúce
neschopnosť matky maloletej sa postarať o maloletú dcéru B.. Aj samotná matka tvrdí, že je alkoholička,

má za sebou dve liečenia a nikto nevie, či v súčasnosti alkohol opäť nekonzumuje. Matka maloletej
nemá stabilný príjem, za posledné dva roky mala len dve zamestnania, kde vydržala mesiac, potom ju
vyhodili pre nespoľahlivosť a podozrenie z alkoholizmu. Doteraz žila z podpory, resp. z peňazí, ktoré jej
dala matka navrhovateľky. Starostlivosť o maloletú B. v domácnosti navrhovateľky zabezpečuje matka
navrhovateľky, ktorá ako sama povedala už nevládze sa o všetko starať. Navrhovateľka je nespoľahlivá,

neviehospodáriťspeniazmi,rokapolpoodlukejejodporcaposielalpeniazenaplnoletéhosynaaneskôr
zistil, že všetky tieto peniaze prepila. Takmer všetky výdavky spojené s maloletou platí odporca. Maloletá
B. má v domácnosti matky len zdanlivý pokoj, v prítomnosti matky zažíva hádky a bitky. Z matky mala
taký strach, že volala políciu a odporcu, kde zúfalo do telefónu plakala a prosila otca, aby ju vzal preč
od matky, brata a starej matky, ktorí sa bijú a ohrozujú. V domácnosti otca maloletá nezažila krik, hádky,

žiadne násilie. Aby sa maloletej mohol plne venovať zanechal lukratívne pracovné miesto v Prahe.

Kolízny opatrovník navrhol, aby súd maloletú zveril do výchovy matky a to i napriek tomu, že matka
maloletej má problém s alkoholom, avšak momentálne abstinuje. Poukázal na to, že maloletú matku
miluje, čo prezentovala aj na pojednávaní, keď vypovedala pred súdom. Kolízny opatrovník poukázal

na citovú väzbu maloletej k matke, bratovi a starej matke na vôľu dieťaťa a prejavil obavy, že v prípadeak bude maloletá zverená do výchovy otca, bude mať psychické problémy. Výšku výživného otcovi
žiadal určiť vo výške 290,- € a správu majetku obom rodičom. Styk otca s maloletou navrhol rozšírený.
Kolízny opatrovník sa vyjadril aj k benevolentnej výchove zo strany matky, kedy uviedol, že matka dcéru

rozmaznáva a potom maloletá ťaží zo situácie. Maloletá chce byť viac menej v prostredí, v ktorom sa
jej vychádza v ústrety vo všetkom.

Okresný prokurátor navrhol maloletú B. na čas po rozvode zveriť do osobnej starostlivosti otca, ktorý
bude zastupovať a spravovať jej majetok a styk maloletej upraviť v rozšírenej podobe podľa úvahy

súdu. Poukázal na skutočnosť, že z výpovede maloletej vyplýva, že napriek svojmu nízkemu veku
problematiku alkoholizmu svojej matky vnímala dosť citlivo a musela riešiť veci, ktoré jej vzhľadom na
jej vek neprislúchajú. Z výpovede maloletej vyplýva aj istota, ktorú cíti k svojmu otcovi a to najmä
z jej vyjadrení, že keď bola mama opitá a hrozne sa bála volala ocinovi, aby pre ňu prišiel, ocino
jej dal vždy rady čo má robiť, keď je mama opitá. V konaní bolo vypracované znalecké dokazovanie
a znalec vypočutý na pojednávaní, ktorý vyšetroval navrhovateľku, odporcu a maloletú uviedol, že

navrhovateľka je v súčasnosti odliečená alkoholička zhruba 4 mesiace po protialkoholickej liečbe a tento
čas je podľa jeho názoru krátky na to, aby bola schopná plne a kompenzovane zvládnuť výchovou
maloletej. Navrhovateľka sa musí osvedčiť, najkritickejší je prvý rok abstinencie, v ktorom z 10 liečených
zrecidivujú 5-6 do roka. Okresný prokurátor poukázal, že navrhovateľka toho času je bez pracovného
pomeru, nemá príjem a z výsluchu samotnej navrhovateľky vyplynulo, že finančný chod domácnosti

zabezpečuje matka navrhovateľky, ktorá vzhľadom na svoj nízky dôchodok to už nevie uniesť.

Skutkový stav:

Účastnícikonaniasúslovenskíštátniobčania,unavrhovateľkyideodruhémanželstvo,uodporcuoprvé.

Z manželstva sa narodilo maloleté dieťa B. D., nar. XX.XX.XXXX. Okrem maloletej účastníci konania
majú syna, ktorý je už plnoletý.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa
XX.XX.XXXX v O.. Manželstvo je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Okresného úradu v

O. vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX, pod poradovým číslom XXX. Posledné spoločné bydlisko
účastníkov konania bolo v územnom obvode tunajšieho súdu, kde odporca dosiaľ býva.

Navrhovateľka uviedla, že ich manželstvo je rozvrátené, vzájomné vzťahy medzi manželmi ochladli,
akékoľvek pozitívne emócie sú v ich vzťahu minulosťou a ich manželstvo je odsúdené na zánik.

Navrhovateľka ako príčinu rozvratu manželstva uviedla rozdielnosť povahových vlastností.

Pri výpovedi ako účastníčky konania navrhovateľka uviedla, že vzťahy v manželstve boli turbulentné
od počiatku kvôli rodine odporcu, ktorí mali pre ňu neakceptovateľné spôsoby. O rozvode s odporcom
hovorili už dlhšie, obaja boli pracovne vyťažení, z tohto dôvodu fyzický kontakt medzi nimi dlho

neexistoval, preto naviazala mimomanželský vzťah. Ako sama uviedla, že má vedomosť o tom, že je to
klasifikované ako nevera. Tento vzťah skončil z dôvodu, že odmietol akceptovať maloletú B..

Navrhovateľka absolvovala v období od decembra 2012 do februára 2013 a od 28.10. do 22.12.2013
dve protialkoholické liečenia, podľa jej vyjadrenia alkoholizmus sa u nej vyvíjal asi pol roka a následne

to malo už prudký spád.

Toho času je navrhovateľka nezamestnaná od 14.05.2014 registrovaná na úrade práce a jej netto príjem
je 0,- €.

Odporca pri výpovedi ako účastníka konania uviedol, že za príčinu rozvratu manželstva vidí v hlbokom
dešpekte navrhovateľky voči jeho rodine, o ktorej sa vyjadrovala hrubo, vulgárne. Ďalšie dôvody, ktoré
uviedol bola nevera navrhovateľky, rozdielne názory na výchovu maloletej dcéry.

Maloletá pri výsluchu na pojednávaní dňa 15.01.2014 uviedla, že toho času je u maminy, ale pred tým

bola u ocina, pretože chcela. U ocina je to zlé, pretože ocino niekedy hrozne klame. Mamina jej dala
čítať papiere od právnika, kde bolo napísané, že keď mamina bola ožratá tak jej búchala hodinami do
hlavy, čo bolo klamstvo. Slovo ožratá vysvetľuje ako - taký alkohol, ktorý sa dá kúpiť a keď ho niekto
vypije tak je opitý. Mamina si už vôbec alkohol nekupuje, bola 2x na liečení. Maloletá videla, keď maminabola ožratá a vtedy sa jej hrozne bála. Bála sa preto, že jej niečo urobí. Vtedy volala ocinovi, aby pre ňu
prišiel. Ocino jej dal rady, čo má robiť keď je mamina opitá, napr. zamknúť sa pred ňou do izby. Maloletá
to zo strachu pred matkou aj robila. Maloletá uviedla, že keď súd rozvedie rodičov chce ostať u maminy,

pretože u maminy je lepšie. Mamina ju nikdy nebila, ocino keď neposlúchala ju bil po zadku. Ocino je
na ňu prísnejší, chce aby sa učila angličtinu a mamina to od nej nevyžaduje. Mamina ju nenúti učiť sa,
ani upratovať. U ocina sa musí učiť aj po sebe upratať.

Zo záverov znaleckého dokazovania znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria

zo dňa 25.10.2012 súd zistil, že maloletá B. má primeraný citový vzťah k obom rodičom, adekvátny
citový vzťah a väzbu k obom rodičom. Jej inklinácia ku rodičom je situačná. V podstate však inklinuje
k obom rodičom rovnako a primerane, vzhľadom ku svojmu veku. Maloletá zo strany rodičov nie je
vystavovaná fyzickým ani psychickým útokom, neboli na jej správaní zistené známky, fyzického či
psychického týrania. Maloletá rovnakým spôsobom a rovnakou mierou uprednostňuje domácnosť otca i
matky, uprednostňovanie môže situačne varírovať podľa exogénnych podmienok, čo je však normálnym

javom vzhľadom ku jej veku. Aktuálne v čase vyhotovenia znaleckého posudku podľa názoru znalca je
najvhodnejšia striedavá starostlivosť u oboch rodičov.

V rámci iné zistenia znalca znalec uviedol, že u navrhovateľky bola zistená duševná porucha
a to recidivujúca depresívna porucha a sekundárne škodlivé užívanie alkoholu, aktuálne sa

objektivizovateľne adekvátne lieči, porucha je pri liečbe v stave kľudu. Depresívna porucha nie je
typom ochorenia, ktoré by znemožňovalo adekvátnym spôsobom navrhovateľke postarať sa a vychovať
maloletú dcéru B..

Podaním zo dňa 13.06.2013 psychiater súdu oznámil, že po realizácií znaleckých posudkov dňa

13.06.2013 kontaktoval MUDr. Renátu Papšovú, psychiatričku navrhovateľky, ktorá mu udala, že
navrhovateľka absolvovala dňa 23.04.2013 protialkoholickú ústavnú liečbu v Psychiatrickej Nemocnici
Philippa Pinela v Pezinku, diagnóza Alkoholovej závislosti. Navrhovateľka je teda 52 dní po
protialkoholickejliečbe,necelédvamesiace.Oprotipôvodnýmzáveromposudkukdebolopredovšetkým
na základe odporúčania konzultanta psychológa, odporúčaná striedavá rodičovská starostlivosť sa

znalec aktuálne domnieva, že pre dané obdobie je pre maloletú B. vhodnejšia osobná starostlivosť otca
ako starostlivosť u matky, ktorá je necelé dva mesiace po protialkoholickom ústavnom liečení. Pri dlhšom
období abstinencie navrhovateľky a to mesiace až roky, je možné zvážiť i iný spôsobom starostlivosti
o maloletú.

Na pojednávaní dňa 30.04.2014 znalec vypovedal, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojho znaleckého
posudku č. 180/2012. V čase vypracovania znaleckého posudku bola maloletá vyšetrená pribratou
konzultantkou psychologičkou. V čase vyšetrenia navrhovateľky znalec zisťoval od jej ambulantnej
psychiatričky MUDr. Renáty Papšovej, jej psychiatrickú anamnézu a zistil že sa jedná len o sekundárne
užívanie alkoholu, avšak v časovým odstupom niekoľkých mesiacov bol tento stav zmenený a už v júny

2013 bola navrhovateľke objektivizovaná závislosť na alkohole, čo zistil u jej psychiatričky. Opakovane
sa pridržiaval svojho záveru, že pre maloletú je vhodnejšia starostlivosť u otca ako u matky, nakoľko
matka bola v decembri 2013 prepustená z protialkoholickej liečby a to je krátka doba na to, aby bola
schopná plne a kompetentne zvládnuť výchovu maloletej. Znalec uviedol, že maloletá má s matkou
vrúcny vzťah, tak isto aj so starou matkou. Pre neho ako znalca z odboru psychiatrie je však aktuálnej

dobe najpodstatnejším faktom to, že navrhovateľka je odliečená alkoholička toho času zhruba 4
mesiace po protialkoholickej liečbe a tento čas je podľa znalca krátky na to, aby navrhovateľka mohla
zabezpečovať výchovu maloletej. Znalec uviedol, že snaha navrhovateľky liečiť sa je chvályhodná, ale
osoba ktorá abstinuje 4 mesiace z jeho 22 ročnej skúsenosti psychiatra a 10 ročnej praxe súdneho
znalca nemôže povedať, že by matka bola spôsobilá výchovy maloletej, musí sa predovšetkým osvedčiť,

overiť, abstinencia je celoživotná a abstinencia zrecidivuje do roka z 10 liečených až 5-6, teda viac ako
polovica.

Z výsluchu svedkyne Q. O., matky navrhovateľky súd zistil, že navrhovateľke približne dva roky trvalo,
kým sa rozhodla dať liečiť, pretože sa stále domnievala, že ona liečenie nepotrebuje, že ona to

zvládne. Alkohol požívala asi 4-5 rokov. Odporca sa začal separovať a všetko zostalo na svedkyni a na
deťoch navrhovateľky. Navrhovateľku neskutočne trápilo, že požíva alkoholické nápoje, ku konfliktom
v rodine dochádzalo práve kvôli jej alkoholizmu. Navrhovateľka má z predchádzajúceho manželstva
23-ročného syna, ktorý bol na navrhovateľku veľmi pyšný, ale v dôsledku jej alkoholizmu išiel napsychiatrické liečenie. Svedkyňa má 76 rokov, veľké zdravotné problémy, v dôsledkov problémov
navrhovateľky schudla 20 kg. Financovala celú domácnosť. Navrhovateľka je zadlžená, na alkohol si
peniaze požičiavala. Svedkyňa sa domnieva, že odporca je dobrý otec, B. chodí rada k tatinovi, lebo

tatinko má auto, chodia spolu na výlety, plávať. Byť s otcom je pre maloletú oživenie.

S potvrdenia Psychiatrickej Nemocnici Philippa Pinela v Pezinku zo dňa 07.12.2012 súd zistil, že
navrhovateľka je hospitalizovaná od 05.12.2012 nepretržite.

S potvrdenia Psychiatrickej Nemocnici Philippa Pinela v Pezinku zo dňa 17.07.2013 súd zistil, že
navrhovateľka bola prepustená z liečenia dňa 01.03.2013.

Zo správy Základnej školy v Dunajskej Lužnej súd zistil, že navrhovateľka nastúpila do ZŠ Dunajská
Lužná 03.09.2012 na pozíciu učiteľky Anglického jazyka a predmetu Svet práce. Pri prvom stretnutí
vystupovala veľmi seriózne a kultivovane, ale už v prvom mesiaci sa ukázala jej neskúsenosť v

pedagogickej práci, hneď druhý deň prišla na vyučovaciu hodinu s 15-20 minútovým meškaním, stalo
sa, že na vyučovacie hodiny viackrát meškala, oneskorovania odôvodňovala chorobami a nevoľnosťou.
Riaditeľka školy po prvých pracovných dňoch dostala od detí informácie, že pani učiteľka D. zvláštne
reaguje,žesajenahodináchdrieme,spomalenereaguje.Zamestnancipočasvykonávaniadozorucítiliz
ústpaniD.alkoholickýzápach.Podobnéinformácieprichádzalidoučiteľskéhozboruajzostranyrodičov,

ktorí upozorňovali na problémy pani D. s alkoholom v minulosti. Po poslednom vážnom priestupku, kedy
najprv nebola v čase na vyučovacej hodine a neskôr počas hodiny v prítomnosti žiakov zaspala na
katedre s navrhovateľkou bol rozviazaný pracovný pomer dohodou dňa 28.10.2012.

Zo správy Centra pedagogicko - psychologického poradenstva a prevencie, Brnianska 47, Bratislava

zo dňa 11.11.2013 súd zistil, že maloletá bola na žiadosť otca opakovane vyšetrené, v súvislosti
s posúdením jej psychického stavu, vzhľadom na to, že matka je opätovne od 31.10.2013 na
protialkoholickom liečení. Dieťa bola svedkom konfliktov medzi matkou a starou matkou, kedy sa matka
dožadovala stretnutia s dieťaťom a stará matka na ňu privolala políciu. Zo záverov vyšetrenia súd zistil,
že maloletá je aktuálne traumatizovaná pocitom straty bezpečia vo vzťahu k matke, pocit bezpečia toho

času nachádza u otca a jeho partnerky. V citovom prežívaní je prítomná úzkosť, strach, aj pocity hnevu,
nielennamatku,aleajnaďalšíchblízkychdospelýchčosaneskôrmôžeprejaviťajvzníženejschopnosti
autoregulácie vlastných negatívnych emócii a v problémoch s podriaďovaním sa voči autoritám.

Z dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 05.05.2014 súd zistil, že navrhovateľka ukončila so

zamestnávateľomTVFASHONs.r.o.organizačnázložka,Pribinova25,Bratislavapracovnýpomer,ktorý
vznikol dňa 01.04.2014.

Právny stav:

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa
obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb
rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených

prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.Podľa§23ods.3Zákonaorodine,súdpriposudzovanímieryrozvratuvzťahovmedzimanželmiprihliada
na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Na základe výpovedí účastníkov konania dospel súd k záveru, že príčinou rozvratu manželstva je
citové odcudzenie účastníkov konania, absencia komunikácie, odlišné názory, a s tým spojené nezhody
medzi účastníkmi konania, nevera navrhovateľky a v neposlednom rade alkoholizmus navrhovateľky. Z
výpovedí účastníkov konania, ako aj z predložených listinných dôkazov dospel súd k záveru, že vzťahy

medzi účastníkmi konania sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel
a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho

majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej

starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Súd vyhovel návrhu odporcu na zverenie maloletej B.j, nar. XX.XX.XXXX do jeho osobnej starostlivosti.
Pri svojom rozhodnutí vychádzal zo znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie
psychiatria MUDr. Mária Straku ktorý konštatoval, že pre zabezpečenie riadnej výchovy maloletej a

zverenie maloletej do osobnej starostlivosti je v aktuálnom období vhodnejšou osoba otca, nakoľko
matka je aktuálne 4 mesiace po protialkoholickej liečbe, kedy je u matky maloletej riziko recidívy do
1 roku, čo sa v prípade matky potvrdilo, kedy 8 mesiacov po prvom liečení zrecidivovala. Rovnaké
stanovisko k zvereniu maloletej B. do výchovy otca zastáva aj okresný prokurátor.

Súd zohľadnil taktiež návrh kolízneho opatrovníka, ktorý doporučil zveriť maloletú do výchovy a opatery
matky a to i napriek jej problémom s alkoholom a to rozšíreným stykom, kedy matka má možnosť počas
takto rozsiahleho styku sa osvedčiť, overiť a najmä preukázať, že jej abstinencia je celoživotná.

S ohľadom na uvedené súd ďalej nezohľadňoval predchádzajúci návrh znalca na zverenie maloletej

do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, od ktorých v priebehu konania znalec z ohľadom na
vývoj choroby navrhovateľky (alkoholizmus) upustil. Súd určil, že odporca bude maloletú zastupovať a
spravovať jej majetok, pretože zistil dôvody, pre ktoré by mala byť navrhovateľka týchto rodičovských
práv a povinností zbavená s poukazom na chorobu navrhovateľky a jej neschopnosť sa zamestnať.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Pri posudzovaní výšky výživného súd vychádzal z kritérií podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorými sú
odôvodnenépotrebymaloletejaschopnosti,možnostiamajetkovépomerynavrhovateľa.Tiežvychádzal
z práva maloletej podieľať sa na životnej úrovni rodičov podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, a prihliadal
na starostlivosť odporkyne o domácnosť podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine.

Pri určení výšky výživného konkrétna výška je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou
oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho
skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým,
že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Odôvodnené potreby dieťaťa sú

bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti
rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú
mieru všetkých potrieb, nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú ale reálne možnosti a
schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné,
ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Pri určení

výšky výživného sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré sú
dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. Odôvodnené
potreby dieťaťa sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej
vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie. Povinnosťou oboch rodičov je venovať
všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojho dieťaťa, a to bez ohľadu na to, či s ním žijú

alebo nežijú v spoločnej domácnosti, pretože neprestáva ani jeden z rodičov aj naďalej niesť osobnú
zodpovednosť za všestranný vývoj svojho dieťaťa, ktoré ešte nie je samé schopné sa živiť a ktoré je
teda v plnej miere výživou odkázané na svojich rodičov.

Súd mal za preukázané, že priemerný čistý príjem navrhovateľky je 0,- €, priemerný čistý príjem odporcu,

ktorý je manažérom zdravotnej poisťovne Dôvera, za obdobie od 5/2013 do 3/2014 je 6.937,79 €.

Ďalej mal súd za preukázané, že priemerné mesačné výdavky, ktoré mala doposiaľ navrhovateľka na
maloletú boli v sume 1.110,- €, pričom navrhovateľka opakovane poukazovala na skutočnosť, že tieto
výdavky musela prispôsobiť jej súčasnému príjmu, z ktorého nie je schopná pokryť všetky výdavky

na maloletú a na svoje osobné potreby, preto je odkázaná na starobný dôchodok svojej matky, ktorá
financuje celú domácnosť.

Sám odporca, ktorý v čase vyhlásenia rozhodnutia maloletú nemal v osobnej starostlivosti súdu navrhol
neurčiť výživné na maloletú s poukazom na skutočnosť, že matka maloletej toho času nie je v pracovnom

pomere, jej príjem je 0,- € a ako sama uviedla je výživou odkázaná na svoju matku.

Súd pri určení výšky výživného neprihliadol na navrhovateľkou deklarovaný príjem 0,- € a s poukazom
na § 62 ods. 2 a § 65 ods. 5 Zákona o rodine, že výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd určil výšku

výživného zo strana matky maloletej na maloletú vo výške 30% zo sumy životného minima podľa
platného Zákona o životnom minime na nezaopatrené dieťa z dôvodu, aby matka bola stimulovaná touto
výškou výživného zaradiť sa do riadneho pracovného procesu, osvedčiť a overiť sa, spoločensky sa
socializovať, výsledkom čoho by malo byť v záujme jej maloletej dcéry opätovne si osvojiť pracovné
návyky, postoje, uznávať spoločensky uznávané hodnoty a zbavovať sa neuznávaných hodnôt, tak ako

to bolo pred jej ochorením.Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Rodič,ktorémunebolomaloletédieťazverenédovýchovyuplatňujesvojerodičovsképrávaapovinnosti,
najmävýchovnývplyvprostredníctvomstykusdieťaťom.Priúpravestykujepotrebnézohľadniťokolnosti
na strane maloletého dieťaťa (vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá vo výchove,
jeho režim, časové možnosti), ako aj okolnosti na strane rodičov (rodinné pomery, vzdialenosť medzi

bydliskom dieťaťa a rodiča, ktorý nemá vo výchove ekonomické pomery, možnosti, ale i zdravotný stav).
Frekvenciastykuzávisíodzáujmuajpotriebdieťaťa,odjehočasovýchmožností,odvplyvu,akýmrodičia
pôsobia na dieťa, jeho duševný stav, oddych, možnosti a schopnosti starať sa o
dieťa tak, aby bol styk s nimi na prospech dieťaťu. Súd teda musí prihliadať predovšetkým na záujem
maloletého dieťaťa, a to najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného
prostredia. Pritom musí byť rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k

obidvom rodičom. Súd musí dbať na to, aby sa zabezpečili čo najpriaznivejšie podmienky pre zdravý
vývoj dieťaťa.

Vzhľadom na to, že účastníci sa na úprave styku s maloletou nedohodli a odporca navrhol upraviť styk
s maloletou, podstupoval súd podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine. Súd pri rozhodnutí o úprave styku

navrhovateľky s maloletou zohľadnil návrh kolízneho opatrovníka, ktorý navrhol maloletú B. zveriť do
výchovy matky, aby maloletá B. D. nepociťovala absenciu matky a jednak aby matka nestratila akýkoľvek
kontakt a dosah na maloletú, súd upravil styk matky s maloletou B. dostatočne obsiahle, tak že matka
bude oprávnená stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v kalendárnom roku od štvrtka od 17:00
hod. do nedele do 18:00 hod., každý nepárny kalendárny rok na Veľkú noc od štvrtka 17:00 hod. do

pondelka do 18:00 hod., každý nepárny rok v čase letných prázdnin od 16.07. od 16:00 hod. do 31.07. do
18:00 hod. a od 16.08. od 16:00 hod. do 31.08. do 18:00 hod., každý párny rok v čase letných prázdnin
od 01.07. od 16:00 hod. do 16.07. do 18:00 hod. a od 01.08. od 16:00 hod. do 16.08. do 18:00 hod.,
každý párny kalendárny rok od 23.12. od 16:00 hod. do 25.12. do 18:00 hod a od 30.12. od 16:00
hod. do 03.01. nasledujúceho roka do 18.00 hod., každý nepárny kalendárny rok od 25.12. od 16:00

hod. do 30.12. do 18:00 hod.

Súd poukazuje na skutočnosť, že úprava styku navrhovateľky s maloletou je podstatne široká a
zabezpečuje navrhovateľke ako i maloletej zachovanie rodinných väzieb, čím sa realizuje právo dieťaťa
na zachovanie rodinných väzieb v zmysle článku 8 Dohovoru o právach dieťaťa a podľa § 24 ods. 4

Zákona o rodine. Úprava styku navrhovateľky s maloletou upravuje stretávanie matky s maloletou počas
celého kalendárneho roka a zahŕňa aj úpravu počas sviatkov a prázdnin.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal,
nakoľko sa jedná o konanie o rozvod a účastníci náhradu trov konania nežiadali.

O náhrade trov konania štátu súd rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
Okresného súdu Pezinok na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205 a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.

Pokiaľ odporca dobrovoľne neplní svoju povinnosť, ktorá mu vyplýva z právoplatného a vykonateľného
súdneho rozhodnutia, navrhovateľ môže svoju pohľadávku vymáhať prostredníctvom súdneho
exekútora.