Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 20, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 19Cb/121/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111201145
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Brniaková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5111201145.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou, v právnej veci žalobcu:
DS stav, s.r.o., so sídlom Kajal 105, IČO: 44 206 801, právne zastúpeného: JUDr. Marcelom Šmehýlom,
advokátom, so sídlom D. Dlabača 2, Žilina, proti žalovanému: A. K., nar. XX.X.XXXX, bytom S. L., H.
XXX/XX, Ž., občan SR, právne zastúpenému: JUDr. Jánom Kasenčákom, advokátom, so sídlom Veľká
Okružná 2134/76, Žilina, o zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 6.691,22 EUR s príslušenstvom,

takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 6.691,22 EUR spolu s 9 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 4.708,39 EUR od 22.10.2010 do zaplatenia,
s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.982,83 EUR od 27.11.2010 do zaplatenia, všetko do 3 dní
po právoplatnosti tohto rozsudku a priamo na účet právneho zástupcu žalobcu nahradiť žalobcovi trovy
konania v sume 402,- EUR a trovy právneho zastúpenia v sume 2.695,32 EUR, všetko do 3 dní
po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 14.1.2011 žalobca navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 6.701,82 EUR spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
4.710,70 EUR od 22.10.2010 až do zaplatenia a zo sumy 1.991,12 EUR od 27.11.2010 až do zaplatenia,
ako aj na náhradu trov konania. Na odôvodnenie žalovanej peňažnej pohľadávky uviedol tvrdenia, podľa
obsahu ktorých na základe ústne uzatvorenej zmluvy o nájme prenajal žalovanému lešenie, ktoré mu
bolo odovzdané 2.7.2010. Faktúrou č. 398/2010 zo dňa 7.10.2010 vyzval žalobca žalovaného na úhradu

nájomného za obdobie od 2.7.2010 do 6.10.2010 v sume 3.958,57 EUR. Za obdobie od 6.10.2010 do
16.11.2010 vystavil faktúru č. 473/2010 na sumu 1.991,12 EUR. Žalovaný svoje záväzky nezaplatil a je
s ich splnením v omeškaní, na základe čoho žalobca uplatnil zákonný úrok z omeškania.

Žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené vydaním platobného rozkazu, proti ktorému podal žalovaný v
zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodnením vo veci. Na odôvodnenie odporu žalovaný uviedol,
že skutočne došlo k uzatvoreniu ústnej nájomnej zmluvy, predmetom ktorej bol prenájom hliníkového

lešenia, tak ako je uvedené v dodacom liste z 2.7.2010. V rámci nájomnej zmluvy si zmluvné strany
dohodli nájomné za dočasné užívanie predmetu nájmu vo výške 10,- EUR denne. Dňa 2.7.2010
žalovaný ako nájomca predmet nájmu prevzal. Následne dňa 4.7.2010 predmet nájmu vrátil na
základe preberacieho protokolu. Lešenie bolo podľa pokynu prenajímateľa - žalobcu vrátené na stavbu
spoločnosti Skanska, a.s., na stavbe v X.. Prevzatie predmetu nájmu 4.7.2010 bolo písomne potvrdené
preberacím protokolom. V rozpore s uzatvorenou nájomnou zmluvou vyúčtoval žalobca žalovanému

nájomné vo výške 40,81 EUR bez DPH denne, a to faktúrami č. 473/2010 v sume 1.991,12 EUR
a faktúrou č. 398/2010 v sume 4.710,70 EUR. Keďže uvedené faktúry nezohľadňovali dohodnutú
výšku nájomného, ani dĺžku nájmu, boli žalobcovi vrátené. V priebehu konania žalovaný poukázal naoznámenie o postúpení pohľadávky zo 4.5.2011, ktoré mu bolo doručené a podľa obsahu ktorého malo
dôjsť k postúpeniu pohľadávky žalobcu z titulu neuhradených faktúr v sume 20.000,- EUR subjektu
postupníka: VITOŠA SK s.r.o.. Žalovaný v priebehu ďalšieho konania tvrdil dôvodnosť uplatneného

práva len v rozsahu nájomného za dva dni, a to za 2. a 3. júla 2010 pri dohodnutej sadzbe 10,- EUR za
deň. Poukazoval na skutočnosť, že pokiaľ žalobca namieta hodnovernosť dokladu o vrátení lešenia zo
4.7.2010, mal navrhnúť dôkazy svojich tvrdení, ktorými spochybňoval tento doklad o vrátení lešenia. V
tejto súvislosti poukázal na výpoveď svedka A., z obsahu svedeckej výpovede ktorého nevyplýva, že by
vo vzťahu k dokladu o vrátení lešenia zo 4.7.2010 spoznal, že je časťou väčšieho dokumentu - dokladu

vystaveného v súvislosti so školením BOZP.

Na doplnenú procesnú obranu reagoval žalobca tvrdením, podľa ktorého predmetné lešenie doposiaľ
nebolo vrátené, pričom žalobca nedohodol so žalovaným možnosť vrátenia lešenia žalovaným žalobcovi
jeho odovzdaním tretiemu subjektu - Skanska, a.s.. Vzhľadom na doklad predložený žalovaným ako
doklad o vrátení lešenia zo 4.7.2010 namietal jeho hodnovernosť, nakoľko tento považuje za časť

väčšieho dokladu vystaveného v súvislosti so školením, ktoré zabezpečoval pre žalovaného o BOZP,
o čom vystavil potvrdenia s podpisom a pečiatkou spoločnosti, ponechal si iba záznam zo školenia,
tak ako bol pripojený v rámci príloh vyjadrenia sa zo 16.3.2012, pričom žalovaný spodnú časť tohto
dokumentu, kde je pečiatka a podpis, mohol odstrihnúť, dopísať rukou oznámenie o vrátení lešenia
a pripojiť svoju pečiatku a podpis. Poukázal na neobvyklý formát dokladu o vrátení lešenia, ktorým je

úzky papierik, kde je text o vrátení lešenia natesnaný medzi pečiatkami. Navrhoval nariadiť znalecké
dokazovanie na pravosť podpisu osoby svedka P.. U. A. na tomto doklade, na ktorom dôkaznom
návrhu na pojednávaní 20.5.2014 následne netrval, zotrval však na svojej námietke nedostatočnej
hodnovernosti tohto listinného dôkazu tvrdiac, že nepreukazuje vrátenie lešenia a že sa jedná o spornú
časť listu o realizovanom školení BOZP. Zdôraznil, že žalobca viackrát vyzýval žalovaného na vrátenie

lešenia, avšak k vráteniu lešenia zo strany žalovaného na základe týchto výziev nedošlo a lešenie sa
dostalo do dispozície žalobcu až približne o rok a pol, a to na základe vlastnej iniciatívy žalobcu.

V priebehu konania za súhlasu žalovaného zobral žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie istiny 10,60
EUR spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2,31 EUR od 22.10.2010 do zaplatenia a zo

sumy 8,29 EUR od 27.11.2010 až do zaplatenia, na základe ktorých dispozitívnych úkonov žalobcu a
žalovaného súd podľa § 96 ods. 1 OSP uznesením č.k. 19Cb/121/2011-148 z 21.6.2013 v uvedenej
časti zastavil.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie výsluchom žalobcu cestou jeho procesného zástupcu, výsluchom

žalovaného, výsluchom svedkov P.. U. A., U. N., konfrontáciou žalovaného a svedka P.. U. A., výsluchom
svedka Q. S., svedka R. M., oboznámením listinných dôkazov: faktúrou č. 398/2010, 473/2010, dodacím
listom z 2.7.2010 a záznamom o prevzatí stroja z 2.7.2010, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa
4.5.2011, potvrdením o uskladnení pracovného lešenia zo 14.4.2011, dokladom - úzkym pruhom papiera
o vrátení lešenia zo 4.7.2010, záznamom o účasti na oboznamovaní a overení vedomostí z BOZP podľa

č.l. 67, pripojeným spisom - vyšetrovacím spisom Obvodného oddelenia PZ E. H. Z. ČVS:X.-XXX/KM-L.-
XXXX, faktúrou č. 508/2010 a dobropisom ku faktúre č. 508/2010, Zmluvou o dielo uzatvorenou medzi
Skanska, a.s. ako objednávateľom a žalobcom ako zhotoviteľom, tak ako je táto zmluva súčasťou spisu
na č.l. 97 až 100 a celým spisovým materiálom, pričom zistil následovný skutkový stav:

Dňa 2.7.2010 prevzal žalovaný od žalobcu hliníkové lešenie - komplet 6 klietok, plus 2 kolieska, plus
1 plošina, tak ako je toto lešenie špecifikované v dodacom liste z 2.7.2010 a ako je táto skutočnosť
potvrdená i záznamom o prevzatí stroja z 2.7.2010 podľa č.l. 6 a 7 spisu.

Za obdobie od 2.7.2010 do 6.10.2010, teda za 97 dní vystavil žalobca na žalovaného faktúru č. 398/2010

zo dňa 7.10.2010 a splatnú 21.10.2010, ktorou pri sadzbe 40,81 EUR vyúčtoval žalovanému nájomné
v sume 4.710,70 EUR vrátane DPH /č.l. 4/.

Faktúrou č. 473/2010 zo dňa 16.11.2010, splatnou 26.11.2010 vyúčtoval žalobca žalovanému za
obdobie od 6.10.2010 do 16.11.2010, teda za 41 dní nájomné v sadzbe 40,81 EUR v sume 1.991,12

EUR vrátane DPH /č.l. 5/.

Oznámením o postúpení pohľadávky zo 4.5.2011 oznámil žalobca žalovanému postúpenie pohľadávky
z titulu neuhradených faktúr vo výške 20.000,- EUR na postupníka VITOŠA SK s.r.o.. Na základe výzvysúdu subjekt VITOŠA SK s.r.o., so sídlom Badice listom zo dňa 1.10.2012 /č.l. 75 až 76/ súdu oznámil,
že v konečnom dôsledku ku postúpeniu pohľadávky medzi žalobcom a subjektom VITOŠA SK s.r.o.,
Badice, nedošlo. Jednalo sa o pohľadávky vyúčtované daňovými dokladmi za zapožičanie lešenia a tiež

za vykonané stavebné práce. Napriek výzve súdu nebola zo strany VITOŠA SK s.r.o., Badice predložená
zmluva o postúpení pohľadávok s odôvodnením, že dožiadaný subjekt tieto materiály k dispozícii nemá.

Faktúrou č. 508/2010 vyúčtoval žalobca žalovanému za obdobie od 6.11.2010 do 16.12.2010, teda
za 41 dní nájomné v sadzbe 40,81 EUR v sume 1.991,12 EUR vrátane DPH, a to z titulu prenájmu

lešenia na stavbe U. H. E. X.. Faktúra je vystavená 16.12.2010 a je splatná 26.12.2010. K uvedenej
faktúre bol vystavený dobropis, ktorého písomné vyhotovenie je v spise na č.l. 253, a ktorý je vystavený
10.12.2010 s dátumom splatnosti 20.10.2010, ktorým žalobca dobropisoval žalovanému sumu 485,64
EUR zodpovedajúcu 10 dňom užívania lešenia v sadzbe 40,81 EUR za deň vrátane DPH.

Z pripojeného vyšetrovacieho spisu Obvodného oddelenia PZ E. H. Z. ČVS:X.-XXX/KM-L.-XXXX mal

súd zistené, že trestné stíhanie začaté pre prečin sprenevery, ktorého sa mal dopustiť páchateľ tým,
že dňa 2.7.2010 v čase okolo 15. hod. v sídle firmy DS Stav, s.r.o. zapožičal na základe záznamu o
prevzatí stroja vystavením dodacieho listu sadu hliníkového pojazdného lešenia do výšky 6 m a dĺžky
cca 2,5 m na kolieskach pozostávajúceho zo 6 klietok, 2 koliesok a 1 plošiny, pričom lešenie nebolo
vrátené ani po telefonických výzvach a ani po písomnej výzve z 27.1.2011, čím poškodenému - žalobcovi

spôsobil škodu vo výške 2.000,- EUR bolo zastavené, pretože skutok nie je trestným činom a nie je
dôvod na postúpenie veci. Jednalo sa o trestné stíhanie na základe oznámenia majiteľa firmy DS Stav Q.
A., na základe ktorého bolo vznesené obvinenie voči žalovanému, proti ktorému uzneseniu o vznesení
obvinenia podal obvinený v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, v dôsledku čoho bolo uznesenie o
vznesení obvinenia zrušené. V rámci uvedeného konania orgánu činného v trestnom konaní bol ako

svedok vypočutý žalovaný, tak ako to vyplýva z fotokópie zápisnice o výsluchu svedka z 24.1.2012 /
č.l. 123/, podľa obsahu ktorej zápisnice žalovaný pred orgánom činným v trestnom konaní ako svedok
uviedol, že firma DS stav si ho najala, aby vykonával činnosť za ňu. DS stav mala zmluvu o dielo s firmou
Skanska a následne žalovaný s firmou DS stav ústnu dohodu o vykonaní tejto činnosti. Žalovaný uviedol,
že predmetné lešenie si neprisvojil, nakoľko ho odovzdal do skladu, o čom bol p. A. vyrozumený.

V prílohovej obálke spisu na č.l. 48 sa nachádza listinný dôkaz - úzky pruh papiera s údajom lešenie
vrátené dňa 4.7.2010 firme DS stav opatrené pečiatkou žalobcu, cez ktorú je nečitateľný podpis pri
kolónke prezval a pečiatkou žalovaného, cez ktorú je nečitateľný podpis pri kolónke vydal. Ďalej sa
v uvedenej prílohovej obálke spisu nachádza potvrdenie o uskladnení pracovného lešenia vydané

Skanskou, a.s. zo 14.4.2011, podľa obsahu ktorého označený subjekt potvrdzuje, že 4. júla 2010 bolo
firmou DS stav, s.r.o. na stavbu X. U. H. E.Í. N. X. privezené lešenie na realizáciu tesárskych prác na
časti stavby realizovanej touto spoločnosťou. Lešenie bolo uskladnené na stavenisku uvedenej stavby
v priestoroch, ktoré sú určené pre uskladnenie materiálu potrebného k vykonávaniu diela. Ďalej je
v potvrdení uvedený zoznam lešenárskych prvkov. Z predloženej Zmluvy o dielo uzatvorenej medzi

Skanska, a.s. a DS stav, s.r.o. v stave, tak ako bola v konaní predložená žalovaným a je súčasťou spisu
na č.l. 97 až 100, vyplýva podľa článku 2 bod 2.2, že sa zhotoviteľ - žalobca zaväzuje v rámci predmetu
Zmluvy vykonať okrem iného i montáž a manipuláciu s lešením, ktoré zaistí zhotoviteľ. Podľa článku III.
bod 1 uvedenej Zmluvy sa zhotoviteľ - žalobca zaviazal dielo vykonať - dokončiť a predať predmet diela
objednávateľovi 17.12.2010.

Na pojednávaní dňa 28.2.2012 súd vypočul ako svedka P.. U. A., ktorý uviedol, že je zamestnaný u
žalobcu a bol u neho zamestnaný aj v roku 2010 ako riadiaci pracovník. Prišiel do kontaktu so žalovaným
a ústne s ním dojednal zapožičanie lešenia na stavbu v Ostrave. Žalovaný si lešenie prevzal a so
svedkom ústne dohodol cenu za prenájom 1.000,- CZK za deň. Lešenie žalovaný žalobcovi nevrátil. Vo

vzťahu k dokladu - úzkemu pruhu papiera, ktorý je súčasťou prílohovej obálky spisu a ktorý žalovaný
predložilkpreukázaniutvrdeniaovrátenílešenia4.7.2010uviedol,žepečiatka,ktorájenaňomuvedená,
môže byť pečiatkou žalobcu, cez túto pečiatku môže, ale aj nemusí byť jeho podpis, vyzerá to ako
nafalšované a doklad ako taký mu známy nie je. Zapožičané lešenie bolo lešením žalobcu a bolo
opatrené nálepkou s označením žalobcu.

Na pojednávaní 28.2.2012 vykonal súd konfrontáciu svedka P.. U. A. a žalovaného, v rámci ktorej svedok
A. zotrval na svojom vyjadrení o ústnej dohode o cene za prenájom lešenia 1.000,- Kč za deň užívania
lešenia.Na pojednávaní dňa 28.2.2012 súd vypočul ako svedka U. N., ktorý uviedol, že je zamestnaný u žalobcu
a v minulosti a teda aj v roku 2010 u neho pracoval ako vodič, skladník. Žalovaného pozná a potvrdil

svoju vedomosť o tom, že žalovaný u žalobcu dojednal nájom lešenia. Svedok uviedol, že bol prítomný,
keď žalovaný jednal s p. A. a počul dojednanie o cene 1.000,- Kč za deň užívania lešenia. Potom dostal
pokyn od p. A., lešenie vyskladnil a odovzdal ho žalovanému. Sám vyplnil dodací list a žalovaného
podpísal. Doklad - úzky pruh papiera predložený žalovaným k tvrdeniu o vrátení lešenia zo 4.7.2010
svedkovi známy nie je.

Na pojednávaní dňa 8.11.2013 súd ako svedka vypočul R. M., ktorý uviedol, že pracoval v roku 2010
ako stavbyvedúci u subjektu Skanska a podieľal sa i na realizácii stavby H. E. N. X.. Prišiel do kontaktu
so zástupcom žalobcu p. A., ako aj so žalovaným. Nevedel sa vyjadriť ku konkrétnostiam úpravy vzťahu
medzi žalobcom a žalovaným na tejto stavbe. Potvrdil, že na stavbe videl lešenie, avšak nevedel
podrobnejšie popísať zloženie tohto lešenia a jeho jednotlivé komponenty. Skanska, a.s. bol v zmluvnom

vzťahu výlučne so žalobcom, ale žalobca nedodržiaval termíny realizácie plnenia, a preto Skanska, a.s.
odstúpil od Zmluvy o dielo, pričom svedok nevedel konkrétnejšie časovo lokalizovať, kedy k odstúpeniu
došlo. Po tomto odstúpení bol subjekt Skanska, a.s. v zmluvnom vzťahu priamo so žalovaným, ktorý pri
následnom plnení pre Skanska, a.s. využíval aj nejaké lešenie, vo vzťahu ku ktorému svedok uviedol,
že si myslí, že sa jednalo o lešenie, ktoré dodávala Skanska, a.s.. K uvedeným okolnostiam sa však

nevedel jednoznačne a presne vyjadriť. Svedok nevedel v rámci svojej svedeckej výpovede ani potvrdiť,
ani vyvrátiť vzhľadom na to, že sa nepamätal, či žalovaný na predmetnej stavbe v čase od 2.7.2010 do
6.10.2010aod6.10.2010do16.11.2010užívallešenievrozsahu6klietok,2koliesoka1plošiny.Svedok
nevedel presne vymedziť, odkedy práce na predmetnej stavbe vykonával žalovaný, ale uviedol, že začať
mohol v mesiaci júl 2010 a pracoval tam až do konca januára 2011, vo vzťahu ku ktorým informáciam

uviedol, že sú len približné, pretože nemá presnú vedomosť o týchto skutočnostiach. Nevedel uviesť,
či žalovaný používal pri svojej práci konkrétne lešenie, ktoré mu poskytol žalobca, nejaké lešenie tam
bolo, pričom svedok uviedol, že má vedomosť, že nejaké lešenie bolo uskladňované. Kedy bolo lešenie
žalovaným Skanske odovzdané na uskladnenie, svedok konkrétne uviesť nevedel.

Na pojednávaní dňa 20.5.2014 súd vypočul svedka Q. S., ktorý po uviedol, že ako živnostník vykonával
práce pre DS stav na stavbe H. E. v roku 2010 a neskôr vykonával práce pre Skansku. Takto práce
vykonávali viacerí, a to svedok a žalovaný. Na realizáciu tohto plnenia nemal žiadnu písomnú zmluvu.
Pri tejto činnosti sa používalo lešenie, ktoré zabezpečil p. A.. Svedok bol prítomný pri prebratí lešenia,
sám ho pomáhal nakladať. Lešenie bolo dovezené na stavbu, bolo zložené, ale bezpečnostný technik

povedal, že toto lešenie nie je vhodné na práce nad 2 metre, do 2 metrov by sa to ešte dalo, ale
potreby tej stavby vyžadovali, aby sa používalo lešenie nad 2 metre. Preto asi po dvoch dňoch došlo
ku zloženiu lešenia a k jeho odloženiu do skladu Skansky, aby sa nestratilo. Svedok uviedol, že nemá
žiadnu bližšiu vedomosť o obsahu dojednania medzi žalobcom a žalovaným ohľadne užívania lešenia,
ohľadne dojednania doby alebo dojednania ceny za užívanie lešenia. Uviedol, že nemá vedomosť o tom,

že by žalobca žalovaného vyzýval na vrátenie predmetného lešenia. Keďže sa na predmetnej stavbe z
dôvodov, ktoré uviedol, nemohlo používať lešenie zabezpečené žalobcom, používalo sa lešenie, ktoré
zabezpečila Skanska. Za používanie tohto lešenia potom dochádzalo ku strhávaniu z fakturácie. Priamo
pri prevzatí lešenia u žalobcu bol prítomný skladník. P. A. pri tom prítomný nebol. Pri prevzatí bol
podpísaný jeden doklad. Ani po nahliadnutí na dodací list z 2.7.2010 podľa č.l. 6 a záznam o prevzatí

stroja z 2.7.2010 podľa č.l. 7 svedok nevedel presne identifikovať, ktorý z týchto dokladov bol pri prevzatí
lešenia vypísaný, spomenul si len na to, že bol vypísaný jeden doklad, teda vyjadroval sa len ku počtu
dokladov, ktoré boli pri prevzatí lešenia vypísané.

Na pojednávaní dňa 20.5.2014 súd opätovne vypočul ako svedka P.. U. A., ktorý zotrval na svojej

pôvodnej svedeckej výpovedi. Potvrdil, že celú Zmluvu o dielo uzatvorenú medzi žalobcom a Skanskou,
a.s. ohľadom stavby v X. H. E. dojednával sám. Bol prítomný aj pri realizácii plnenia pre Skansku.
V subdodávke vykonával práce pre žalobcu aj žalovaný, ktorý používal pri týchto prácach skladacie
lešenie 8 m vysoké obsahujúce rámy ukotvené prostredníctvom nôh a ktoré lešenie si u žalobcu požičal.
Uviedol, že bol osobne prítomný pri prevzatí lešenia a spísal o tom protokol. Bolo dohodnuté, že lešenie

sa požičiava, pokiaľ to bude potrebné podľa potrieb stavby. Nebolo dohodnuté, že by mohol žalovaný
lešenie vrátiť niekomu inému alebo ho vrátiť takým spôsobom, že ho odovzdá niekomu inému, mal ho
vrátiť žalobcovi a k tomu nedošlo. Lešenie bolo opatrené nálepkami s údajmi žalobcu, bolo certifikované
a bolo s ním možné pracovať do výšky 8 m. Pri prevzatí lešenia p. S. osobne prítomný nebol a keďže p.S. práce na tejto stavbe vykonával spoločne so žalovaným, tak o tom vedel. Nájomné bolo dohodnuté
v českých korunách z toho dôvodu, že i plnenie pre Skansku bolo dohodnuté v českých korunách. Pri
odovzdaní lešenia žalobcom žalovanému bol prítomný okrem svedka A. ešte vrátnik žalovaného.

Podľa § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka: Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2,
ktoré nie sú upravené v Hlave II tejto časti zákona a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom
zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a
týmto zákonom.

Podľa § 663 Občianskeho zákonníka: Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak
nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej

užívania.

Podľa § 673 Občianskeho zákonníka: Nájomca nie je povinný platiť nájomné, pokiaľ pre vady veci,
ktoré nespôsobil, nemohol prenajatú vec užívať dohodnutým spôsobom alebo ak sa spôsob užívania
nedohodol primerane povahe a určeniu veci.

Podľa § 674 Občianskeho zákonníka: Ak nájomca môže užívať prenajatú vec z dôvodov uvedených v
§ 673 iba obmedzene, má nájomca nárok na primeranú zľavu z nájomného. Prenajímateľ si však musí
započítať náklady, ktoré ušetril a cenu výhod, ktoré mal z toho, že nájomca užíval vec len obmedzene.

Podľa § 675 Občianskeho zákonníka: Právo na odpustenie alebo poskytnutie zľavy z nájomného sa
musí uplatniť u prenajímateľa bez zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatní do 6 mesiacov
odo dňa, keď došlo ku skutočnostiam toto právo zakladajúcim.

Podľa § 682 Občianskeho zákonníka: Ak sa nájom skončí, je nájomca povinný vrátiť prenajatú

vec v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci; ak sa spôsob užívania výslovne
nedohodol, v stave v akom ju prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.

Podľa § 721 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka: Ak má vec, ktorá bola prenajatá vady, pre ktoré ju
nemožno riadne užívať alebo ktoré také užívanie sťažujú, má nájomca právo, aby sa mu poskytla iná

vec slúžiaca tomu istému účelu. Okrem toho má právo na odpustenie nájomného alebo na zľavu z
nájomného za dobu, po ktorú nemohol vec pre jej vadu riadne užívať buď vôbec alebo len za sťažených
podmienok.
Právo na odpustenie alebo zľavu z nájomného sa musí uplatniť u prenajímateľa najneskôr do konca
doby, na ktorú bol nájom dojednaný.

Podľa § 369 ods. 1 veta prvá , druhá Obchodného zákonníka /v znení platnom a účinnom do 31.1.2013/:
Akjedlžníkvomeškanísosplnenímpeňažnéhozáväzkualebojehočasti,jepovinnýplatiťznezaplatenej
sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný
platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej

zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej
podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 132 OSP: Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane

toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 120 ods. 1, 3 OSP: Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci,
ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení
účastníkov.Na základe vykonaného dokazovania skonštatoval súd skutkovú a právnu dôvodnosť žaloby v rozsahu,
ako vyplýva z výroku tohto rozsudku. Vzhľadom na obsah procesnej obrany žalovaného, ktorý okrem
iného, ako to vyplýva i zo záverečného prednesu žalovaného a z listinného dôkazu predloženého

žalovaným v priebehu konania - oznámenia o postúpení pohľadávky zo 4.5.2011 na čl. 24 až 25,
namietal i aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto konaní, zaoberal sa súd primárne otázkou, či
žalobcovi svedčí aktívna vecná legitimácia v tomto konaní a či bolo preukázané účinné disponovanie
žalobcu s pohľadávkou, ktorá bola v konaní uplatnená, jej postúpením na postupníka VITOŠA SK
s.r.o., Badice 7. Z predloženého oznámenia o postúpení pohľadávok zo 4.5.2011 vyplýva informácia

o postúpení pohľadávky z titulu neuhradených faktúr vo výške 20.000,- EUR bez bližšej špecifikácie
a identifikácie predmetu postúpenia číslom faktúry alebo inak. Keďže žalobca na pojednávaní dňa
20.8.2012 k procesnej obrane žalovaného, v rámci ktorej tento poukazoval na oznámenie o postúpení
pohľadávok zo 4.5.2011 nezaujal stanovisko a následne písomným podaním zo 16.3.2012 a tiež v
priebehu ďalšieho konania tvrdil, že uvedený doklad - oznámenie o postúpení pohľadávok mu známy
nie je, že je vykonštruovaný a k postúpeniu nikdy nedošlo a nakoľko otázkou vecnej ligitimácie či

už aktívnej alebo pasívnej sa súd v sporovom konaní zaoberá pravidelne i bez návrhu účastníka,
vyzval súd subjekt postupníka - VITOŠA SK s.r.o. na predloženie Zmluvy o postúpení pohľadávok
zo 4.5.2011 uzatvorenej so žalobcom ako postupcom. Dožiadaný subjekt VITOŠA SK s.r.o. listom z
1.10.2012 /č.l. 75, 76/ uviedol, že napriek pôvodnému zámeru takúto zmluvu o postúpení pohľadávok
uzatvoriť, v konečnom dôsledku k účinnému postúpeniu pohľadávky žalobcu na subjekt VITOŠA SK

s.r.o. nedošlo. Na základe vyhodnotenia listinného dôkazu - oznámenia o postúpení pohľadávok zo
4.5.2011 a uvedeného vyjadrenia sa subjektu VITOŠA SK s.r.o. podľa § 132 OSP súd konštatuje,
že účinné postúpenie žalovanej pohľadávky žalobcom na subjekt VITOŠA SK s.r.o. nebolo spoľahlivo
v konaní preukázané a žalobca je subjektom aktívne vecne legitimovaným v tomto konaní. Naviac
listinný dôkaz - oznámenie o postúpení pohľadávok zo 4.5.2011 neuvádza dostatočne určitú identifikáciu

postúpenej pohľadávky a teda neumožňuje učiniť záver, že sa tento listinný dôkaz týka pohľadávky,
ktorá bola predmetom tohto sporu.

Po konštatovaní aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní sa súd zaoberal otázkou základu
žalovanej pohľadávky. Z predloženého listinného dôkazu - dodacieho listu z 2.7.2010 /č.l. 6/ a záznamu

o prevzatí stroja z 2.7.2010 /č.l. 7/, z obsahu svedeckej výpovede svedka P.. U. A., svedka U. N.,
z konfrontácie svedka P.. U. A. a žalovaného, po vyhodnotení týchto dôkazov podľa § 132 OSP
spoľahlivo vyplýva záver, že medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom vznikla
platná a účinná nájomná zmluva podľa § 663 Občianskeho zákonníka dohodou o všetkých podstatných
náležitostiach, dohoda o ktorých je potrebná pre vznik nájomnej zmluvy, teda dohodou o predmete

nájmu, ktorý je vymedzený jednak v dodacom liste z 2.7.2010 ako hliníkové lešenie komplet 6 klietok, 2
kolieska a 1 plošina, ako aj v zázname o prevzatí stroja z 2.7.2010 ako sada lešenia - pohyblivé, ďalej
dohodou o odplate, teda o nájomnom 1.000,- CZK za jeden deň, čo jednoznačne a spoľahlivo vyplynulo
zo svedeckej výpovede svedka P.. U.Š. A., ako i z vykonaného dôkazu konfrontáciou tohto svedka a
žalovaného, v rámci ktorej označený svedok zotrval na vyjadrení o dohode 1.000,- CZK za jeden deň

nájmu lešenia a dohodou o dočasnosti, ktorá vyplýva z výpovede svedka P.. U. A. s obsahom, podľa
ktorého bude mať žalovaný lešenie prenajaté, pokiaľ bude potrebné podľa potrieb stavby /č.l. 256/. Na
základe takto uzatvorenej nájomnej zmluvy žalobca prenechal žalovanému lešenie do užívania. Už v
momente, keď žalovaný túto zmluvu uzatváral, mal nepochybne vedomosť o druhu a rozsahu prác, pre
ktoré lešenie potrebuje a teda musel vedieť, či je alebo nie je predmetné lešenie na tieto práce vhodné,

dostatočné, čo súd uvádza vo vzťahu k vyjadreniu svedka Q. S., podľa ktorého až priamo na stavbe
bolo bezpečnostným technikom povedané, že lešenie nie je vhodné na práce nad 2 metre, pričom na
stavbe bola potreba lešenia na práce nad 2 metre. Za výber a špecifikáciu predmetu nájmu čo do jeho
vhodnosti na použitie pre potreby nájomcu nie je prenajímateľ zodpovedný. Od momentu /pokiaľ nie je
dohodnuté v rámci dispozície zmluvných strán s obsahom zmluvy inak/, kedy nájomca prevzal predmet

nájmu, je povinný platiť dohodnuté nájomné. Je pritom irelevantné, či a ako predmet nájmu užíva. Túto
skutočnosť súd zdôrazňuje vo vzťahu k procesnej obrane žalovaného, ktorý poukazoval na to, že lešenie
bolo po ním tvrdenom vrátení lešenia žalobcovi, teda po 4.7.2010 zložené na stavbe v X., ako o tom
má svedčiť potvrdenie subjektu Skanska, a.s. zo 14.4.2011, ktoré je súčasťou obsahu prílohovej obálky.
Zmluvnej povinnosti platiť nájomné sa môže nájomca zbaviť len na základe skutočnosti, ktorá je z

hľadiskahmotnéhoprávavýznamná,atonazákladebuďvráteniapredmetunájmudodispozíciežalobcu
- prenajímateľa alebo pri existencii nedostatkov - vád predmetu nájmu, ktoré nespôsobil a nemohol pre
ne predmet nájmu užívať dohodnutým spôsobom alebo primerane povahe a určeniu veci. Skutočnosť,
že by lešenie malo vady v zmysle uvedeného, v konaní preukázaná nebola. I v prípade preukázaniatakýchto vád predmetu nájmu by však musel nájomca učiniť v prekluzívnych lehotách podľa § 675
Občianskeho zákonníka, resp. podľa špeciálnej právnej úpravy vzťahujúcej sa k podnikateľskému nájmu
hnuteľných vecí podľa § 721 a nasledujúce Občianskeho zákonníka , a to konkrétne podľa § 721 ods.

2 Občianskeho zákonníka, uplatnenie práva na odpustenie alebo zľavu z nájomného u prenajímateľa,
čo žalovaný ako nájomca v konaní ani netvrdil, ani nepreukazoval. Rovnako žalovaný ani netvrdil ani
nepreukazoval, že by žalobcu v zmysle § 721 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka žiadal aby mu
poskytol iné lešenie, ktoré by mohlo slúžiť účelu, na ktorý bolo prenajaté.

Pokiaľ žalovaný v konaní tvrdil, že lešenie dňa 4.7.2010 vrátil a na preukázanie tohto tvrdenia označoval
predovšetkým listinný dôkaz - úzky pruh papiera, ktorý je obsahom prílohovej obálky spisu a potvrdenie
subjektu Skanska, a.s. zo 14.4.2011, súd po vykonaní dôkazu oboznámením týchto listinných dôkazov
v spojení s výpoveďou svedka P.. U. A., konfrontáciou tohto svedka a žalovaného, výpoveďou svedka
U. N., po vyhodnotení týchto dôkazov podľa § 132 OSP dospel k záveru, že žalovaný spoľahlivo
a jednoznačne tvrdenie o vrátení lešenia 4.7.2010 žalobcovi nepreukázal. Primárne súd uvádza, že

zmluvnou povinnosťou nájomcu, ak nie je dohodnuté medzi prenajímateľom a nájomcom inak, čo
medzi účastníkmi v prejednávanej veci nebolo, je vrátiť predmet nájmu podľa § 682 Občianskeho
zákonníka prenajímateľovi pri skončení nájmu. Zmluvnou povinnosťou žalovaného preto bolo vrátiť
lešenie žalobcovi. Dohoda, podľa ktorej by si mohol túto zmluvnú povinnosť žalovaný splniť tak, že
lešenie odovzdá tretej osobe, uzatvorená medzi účastníkmi, preukázaná nebola. V nadväznosti na toto

konštatovaniehodnotilsúdajžalovanýmpredloženýlistinnýdôkaz-potvrdenieouskladnenípracovného
lešenia subjektu Skanska, a.s. zo 14.4.2011, ktorý doklad nie je dôkazom preukazujúcim tvrdenie
žalovaného o vrátení lešenia žalovaným žalobcovi, ale len dokladom potvrdzujúcim uskladnenie lešenia
u subjektu Skanska, a.s.. Žalobca v konaní namietal hodnovernosť a pravdivosť obsahu ako aj pravosť
listinného dôkazu - úzkeho pruhu papiera predloženého žalovaným k tvrdeniu o preukázaní vrátenia

lešenia žalobcovi 4.7.2010 tvrdiac, že je to doklad vyrobený odstrihnutím spodnej časti listiny o účasti
na školení o BOZP, ktoré žalobca zabezpečoval pre žalovaného a ku ktorej námietke žalobca predložil
listinný dôkaz, ktorý je v spise na č.l. 66 až 67. Po oboznámení sa s listinnými dôkazmi na č.l. 66 až 67 /
Záznam o oboznamovaní zamestnancov z bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a Záznam o účasti
na oboznamovaní a overovaní vedomostí z BOZP/, pri zohľadnení formátu listinného dôkazu - úzkeho

pruhu papiera predloženého žalovaným k tvrdeniu o vrátení lešenia žalobcovi 4.7.2010, na základe
vykonania dôkazu výsluchom svedka P.. U. A., ktorý v oboch svedeckých výpovediach, ktoré v tejto veci
učinil uviedol, že lešenie vrátené nebolo a nepotvrdil jednoznačne, že listinný dôkaz - úzky pruh papiera
zo 4.7.2010 podpísal, po vykonaní dôkazu výsluchom svedka U. N., ktorý uviedol, že lešenie vrátené
nebolo, pri zohľadnení časovej súvislosti medzi tvrdenou skutočnosťou vrátenia lešenia žalobcovi dňom

4.7.2010 zo strany žalovaného a vystavenia potvrdenia o uskladnení od subjektu Skanska, a.s. zo
14.4.2011, po vykonaní dôkazu výsluchom svedka R. M., ktorý nepotvrdil, že žalovaný žalobcovi lešenie
vrátil a kedy sa tak malo stať, po vykonaní dôkazu výsluchom svedka Q. S., ktorý potvrdil výlučne len
skutočnosť, že lešenie bolo po dvoch dňoch od prevzatia uskladnené u Skanska, a.s., aby sa nestratilo
a na základe vyhodnotenia týchto dôkazov a skutočností podľa § 132 OSP súd konštatuje, že žalovaný,

na ktorom bolo dôkazné bremeno tvrdenia o vrátení lešenia žalobcovi dňa 4.7.2010, toto svoje tvrdenie
nepreukázal. Dôkazné bremeno uvedeného tvrdenia žalovaného ťažilo primárne z dôvodu, že sám
toto tvrdenie v konaní uvádzal / § 120 ods. 1 veta prvá OSP/, ako i z dôvodu, že k tomuto tvrdeniu
predkladal listinný dôkaz - úzky pruh papiera zo 4.7.2010 a teda súkromnú listinu, pravdivosť obsahu
ktorej žalobca v konaní namietal a v ktorej časti poukazuje súd na závery vyplývajúce z rozhodnutia

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 199/2005 podľa ktorého: Pri súkromnej listine stačí formálne
popretie jej správnosti druhým účastníkom , aby nastúpila dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno toho
účastníka, ktorý tvrdil skutočnosti, ktoré mali byť súkromnou listinou preukázané. V nadväznosti na
to súd vychádzal zo záveru, že v konaní nebolo spoľahlivo preukázané, že došlo ku vráteniu lešenia
žalovaným žalobcovi dňa 4.7.2010. Samotný listinný dôkaz - úzky pruh papiera, ktorý žalovaný predložil

k tvrdeniu o vrátení lešenia žalobcovi 4.7.2010, vyhodnotil súd ako nedostatočne hodnoverný a teda
nepreukazujúci ani v spojení s ostatnými vykonanými dôkazmi v tomto konaní tvrdenie žalovaného o
vrátení lešenia 4.7.2010 žalobcovi. Sám žalovaný na preukázanie pravosti podpisu svedka P.. U. A. na
uvedenom listinnom dôkaze znalecké dokazovanie v konaní nenavrhoval. Žalovaný preto nepreukázal,
že by v čase, ktorý je intervalmi vymedzený v daňových dokladoch, ktorými bolo nájomné vyúčtované,

nemal povinnosť platiť dohodnuté nájomné a naopak z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v tomto
čase lešenie v dispozícii mal, a preto má i hmotno-právnu povinnosť za toto obdobie nájomné zaplatiť. Z
vykonaného dokazovania vyplýva dohoda o nájomnom 1.000,- CZK za deň, čo jednoznačne potvrdil vo
svojej svedeckej výpovedi i svedok P.. U. A. a na ktorej výpovedi zotrval i v rámci vykonanej konfrontácieso žalovaným. Osoba svedka P.. U. A. komunikovala so žalovaným ako zástupca žalobcu na takéto
jednanie za žalovaného oprávnená, čo vyplýva jednak z vyjadrenia samotného žalobcu, ako i z obsahu
svedeckej výpovede tohto svedka. Ako osoba oprávnená podľa § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka,

teda uvedený svedok so žalovaným platne a účinne uzatvoril dohodu o nájomnom 1.000,- CZK denne.
Skutočnosťdojednanianájomnéhovčeskýchkorunáchjevýsledkomzmluvnejvoľnostianiejevrozpore
so žiadnym hmotno-právnym kogentným ustanovením. Naviac z vykonaného dokazovania ako reálne a
čo do pravdepodobnosti akceptovateľné, vyplynuli dôvody dojednania nájomného v českých korunách, v
ktorejčastiopäťsúdpoukazujenaobsahsvedeckejvýpovedesvedkaP..U.A.,ktorýuviedol,ženájomné

bolo dojednané v českých korunách, pretože v českých korunách bolo ocenené i plnenie podľa Zmluvy
o dielo medzi Skanskou a žalobcom, ktoré v zásade v celom rozsahu realizoval žalovaný /č.l. 256/.
Rovnako skutočnosť uplatnenia DPH k cene dohodnutého nájomného pri účtovaní medzi žalobcom a
žalovaným na základe ich zmluvného vzťahu ako medzi dvoma subjektami so sídlom, resp. miestom
podnikania na území SR, nebráni skutočnosť realizácie plnenia v Českej republike a dojednania ceny
plnenia v českých korunách a uplatnenie DPH pri takomto vzťahu nie je v rozpore so žiadnym kogentným

ustanovením daňových predpisov, ani konkrétne Zákona o dani z pridanej hodnoty. Pri tomto závere
považoval súd za významné, že lešenie bolo žalobcom žalovanému poskytnuté do nájmu na území
Slovenskej republiky, čo v konaní medzi účastníkmi sporné nebolo a že žalobca je registrovaný ako
platca DPH, čo v konaní spoľahlivo preukázal listinným dôkazom podľa č.l. 126 - výpisom z portálu
SekciedaňovejFinančnéhoriaditeľstvaSR.Obsahfakturačnýchúdajovnadaňovýchdokladoch,ktorými

bolo vyúčtované nájomné, je v týchto súvislostiach irelevantný. Z úpravy Zákona o dani z pridanej
hodnoty /Z.č. 222/2004 Z.z. v relevantnom znení/ poukazuje súd na § 2 ods. 1 písm. b podľa ktorého:
Predmetom dane je po b/. Poskytnutie služby / ďalej len dodanie služby/ za protihodnotu v tuzemsku
uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, podľa § 9 ods. 1 písm. b,
podľa ktorého: Dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8 , vrátane po b/.

poskytnutia práva užívať hmotný majetok, podľa § 15 ods. 1 veta prvá, podľa ktorého: Miestom dodania
služby zdaniteľnej osobe, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, je miesto, kde má táto osoba sídlo
alebo miesto podnikania, a ak je služba dodaná prevádzkarni zdaniteľnej osoby, miestom dodania služby
je miesto kde má táto osoba prevádzkareň a podľa § 19 ods. 2, podľa ktorého: Daňová povinnosť vzniká
dňom dodania služby.

Prepočet dohodnutej výšky nájomného 1.000,- CZK denne učinil žalobca ku dňu vystavenia faktúr,
ktorými bolo nájomné vyúčtované / kedy boli vystavené predmetné daňové doklady/, teda ku 7.10.2010
a k 16.11.2010 ako výška kurzu, prostredníctvom ktorého došlo ku tomuto prepočítaniu, vyplýva z
listinných dôkazov na č.l. 44 až 45. Vyjadrenie sa žalobcu o takomto mechanizme prepočtu nájomného
nebolo čo do žalobcom popísaného mechanizmu prepočtu v konaní žalovaným rozporované. V

nadväznosti na to za čas od 2.7.2010 do 6.10.2010, teda za 97 dní pri kurze medzi českou korunou
a eurom 40,79 EUR = 1.000,- CZK /č.l. 127/, má žalobca právo na nájomné 3.956,63 EUR + 751,76
EUR ako DPH, teda na nájomné 4.708,39 EUR a za čas od 6.10.2010 do 16.11.2010, teda za 41 dní pri
kurze medzi českou korunou a eurom 40,64 EUR = 1.000,- CZK /č.l. 128/ právo na nájomné 1.666,24
EUR + 316,59 EUR ako DPH, teda nájomné 1.982,83 EUR. Žalobca za súhlasu žalovaného zobral

žalobu čiastočne späť, o ktorom dispozitívnom úkone bolo rozhodnuté tak, ako vyplýva z uznesenia na
č.l. 130 spisu, v nadväznosti na čo bol v rozhodnutí súdu žalovaný zaviazaný na zaplatenie dlžného
nájomného tak, ako vyplýva z výroku tohto rozsudku. Pokiaľ ide o žalovaným namietanú duplicitnú
fakturáciu obdobia od 6.11.2010 do 16.11.2010, teda za 10 dní s poukazom na žalobcom vystavenú
faktúru č. 508/2010 /č.l. 108/ bolo potrebné zohľadniť skutočnosť vystavenia dobropisu k tejto faktúre, tak

ako je v spise na č.l. 253 a podľa ktorého žalobca žalovanému dobropisoval nájomné v rozsahu 10 dní v
sadzbe 40,81 EUR v sume 485,64 EUR vrátane DPH. Časová súvislosť vystavenia faktúry č. 508/2010
dňom 16.12.2010 a vystavenia dobropisu k tejto faktúre dňom 10.12.2010, nebola súdom vo vzťahu k
meritórnemu rozhodnutiu v tejto veci hodnotená ako relevantná, všetko pri zohľadnení skutočnosti, že
v konečnom dôsledku žalobca za uvedené obdobie od 6.11.2010 do 16.11.2010 právo na zaplatenie

nájomného duplicitne neuplatňoval.

Osobitne súd považuje za dôležité uviesť k hodnoteniu svedeckých výpovedí, že svedecké výpovede
svedkov P.. U. A. a U. N. hodnotí ako hodnoverné vzhľadom na ich konkrétnosť a jednoznačnosť ich
obsahu a osobitne u svedka P.. U. A. i vzhľadom na skutočnosť, že čo do tvrdenia o dohode o nájomnom

zotrval na svojom vyjadrení i v rámci vykonanej konfrontácie so žalovaným a zároveň rovnako ako v
prvej svedeckej výpovedi, ktorú učinil v tejto veci, uvádzal konzistentné a súladné tvrdenia i vo svojej
druhej svedeckej výpovedi, najmä čo do relevantnej okolnosti, podľa ktorej lešenie žalovaným žalobcovi
vrátené nebolo. Skutočnosť pracovno-právneho vzťahu týchto svedkov a žalobcu /u svedka P.. U. A. včase prvej svedeckej výpovede a konfrontácie/ sama o sebe pri takomto hodnotení týchto svedeckých
výpovedí nezakladá pochybnosti súdu o hodnovernosti týchto svedeckých výpovedí. Pokiaľ žalovaný
namietal hodnovernosť obsahu svedeckej výpovede svedka P.. U. A. s poukazom na jeho vyjadrenie,

že bol prítomný pri odovzdávaní lešenia, oproti čomu svedok U. N. uviedol, že lešenie vyskladnil na
pokyn svedka P.. U. A. a svedok Q. S. tvrdil, že pri odovzdaní lešenia P.. A. nebol, súd zdôrazňuje, že
skutočnosť osobnej prítomnosti svedka P.. U. A. pri odovzdávaní lešenia žalovanému nie je hodnotená
ako významná a zároveň nie je vylúčená obsahom svedeckej výpovede svedka N., ktorý uviedol, že
lešenie vyskladnil na základe pokynu svedka A.. Rovnako súd zdôrazňuje obsah svedeckých výpovedí

svedka U. A., ktorý uviedol, že pri odovzdávaní lešenia vypísal doklad, ktorý označil ako protokol, čo je
doklad, ktorý je v spise na č.l. 7, teda Záznam o prevzatí stroja z 2.7.2010 a svedok U. N. uviedol, že pri
odovzdaní lešenia vypísal doklad - dodací list, čo je odlišný doklad ako protokol označený svedkom A.
a je to dodací list, ktorý je v spise na č.l. 6. Uvedené skutočnosti preto podľa názoru súdu nezakladajú
pochybnosti o hodnovernosti obsahu svedeckej výpovede svedka P.. U. A. a svedka U. N.. Oproti tomu
svedok R. M. vypovedal vo veci všeobecne bez zaradenia uvádzaných tvrdení do konkrétneho časového

rámca a bez konkretizácie relevantných skutočností, napr. čo do ukončenia Zmluvy o dielo uzatvorenej
medzi žalobcom a subjektom Skanska, a.s. z hľadiska časového. Jeho svedecká výpoveď preto nie je
súdom hodnotená ako dôkaz preukazujúci tvrdenia žalovaného uvádzané v procesnej obrane. Rovnako
svedok Q. S. v rámci svojej svedeckej výpovede neuvádzal konkrétne relevantné okolnosti týkajúce sa
vrátenia lešenia žalovaným žalobcovi ich zasadením do konkrétneho časového rámca a obsah jeho

svedeckej výpovede nepreukazuje tvrdenie žalovaného o vrátení lešenia a nevyvracia závery súdu
o dôvodnosti žalovanej pohľadávky v rozsahu, ako vyplýva z výroku rozsudku. Pokiaľ svedok Q. S.
uviedol, že pri prevzatí lešenia bol prítomný len skladník žalobcu a osoba P.. A. prítomná nebola, nie
je táto časť svedeckej výpovede svedka S., tak ako je už uvedené vyššie, hodnotená ako relevantná,
nakoľko z ostatného vykonaného dokazovania spoľahlivo vyplynulo, že k odovzdaniu lešenia žalobcom

žalovanému do užívania dňa 2.7.2010 došlo. Skutočnosť, že po nástupe žalovaného ako zhotoviteľa
do zmluvného vzťahu so subjektom Skanska, a.s. používal žalovaný pri svojom plnení lešenie, ktoré
bolo odlišným od lešenia, ktoré mal prenajaté od žalobcu, neznamená automaticky, že by tým bolo
preukázané, a to ani v spojení s ostatnými vykonanými dôkazmi jednoznačne a spoľahlivo, že lešenie
žalovaný žalobcovi vrátil a že v čase, ktorý čo do vymedzenia časových intervalov vyplýva z faktúr,

ktorými bolo dlžné nájomné vyúčtované, nebolo lešenie v dispozícii žalovaného. Na tomto mieste súd
považuje za významné opätovne zdôrazniť, že pri nájomnej zmluve je pre zmluvnú povinnosť nájomcu
platiť nájomné relevantná skutočnosť, že je mu lešenie poskytnuté do užívania, teda že ho má v
dispozícii, čím je dočasne na čas dojednaný v nájomnej zmluve možnosti disponovať s predmetom
nájmu zbavený prenajímateľ. Vychádzajúc z uvedených záverov rozhodol súd tak, ako vyplýva z výroku

tohto rozsudku.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 3 OSP pri zohľadnení skutočnosti čiastočného
späťvzatia žaloby, v ktorej časti súd skonštatoval procesné zavinenie žalobcu na zastavení konania
podľa § 146 ods. 2 veta prvá OSP a teda neúspech žalobcu v konaní, ktorý je však v pomere k celej

žalovanej pohľadávke neúspechom len celkom nepatrným, v nadväznosti na čo bola žalobcovi priznaná
plná náhrada dôvodne uplatnených trov konania v rozsahu súdneho poplatku za žalobu v sume 402,-
EUR a v rozsahu trov právneho zastúpenia za jedenásť úkonov právnej služby:
1. prevzatie - príprava obhajoby,
2. písomné podanie žaloby na súd,

3. písomné vyjadrenie k odporu z 24.8.2011,
4. účasť na pojednávaní 28.2.2012,
5. písomné vyjadrenie z 16.3.2012,
6. účasť na pojednávaní 26.2.2013,
7. písomné vyjadrenie z 11.4.2013,

8. účasť na pojednávaní 16.4.2013,
9. písomné vyjadrenie z 3.6.2013,
10. účasť na pojednávaní 8.11.2013,
11. účasť na pojednávaní 20.5.2014, pri výške tarifnej odmeny za každý úkon právnej služby 237,34
EUR /vypočítaná z výšky súdom priznaného plnenia, t.j. 6.691,22 EUR/ + 3-krát 7,41 EUR ako režijný

paušál za prvý, druhý a tretí úkon právnej služby + 2-krát 7,63 EUR ako režijný paušál za štvrtý a
piaty úkon právnej služby + 5-krát 7,81 EUR ako režijný paušál za šiesty až desiaty úkon právnej
služby + 1-krát 8,04 EUR ako režijný paušál za jedenásty úkon právnej služby. Vo vzťahu k uplatnenej
náhrade trov konania za písomné vyjadrenia z 16.3.2012, 11.4.2013 a 3.6.2013 súd konštatuje, ževo všetkých troch prípadoch bol vznik trov právneho zastúpenia na strane žalobcu vyhodnotený ako
vznik trov potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie práva. Právny zástupca žalobcu označenými
písomnými vyjadreniami vždy plnil procesnú povinnosť uloženú uznesením o odročení bezprostredne

predchádzajúceho pojednávania a osobitne v prípadoch písomného vyjadrenia z 16.3.2012 a 11.4.2013
právny zástupca žalobcu súčasne predkladal súdu listinné dôkazy, ktorými reagoval na aktuálny vývoj
konania. Nejedná sa tak zo strany právneho zástupcu žalobcu o bezúčelné rozčleňovanie argumentácie
ale o efektívne poskytnuté úkony právnej pomoci, za ktoré žalobcovi prislúcha priznaná náhrada trov
právneho zastúpenia. Trovy konania v sume 402,- EUR a trovy právneho zastúpenia v sume 2.695,32

EUR boli žalobcovi priznané na účet jeho právneho zástupcu podľa § 149 ods. 1 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia
dvojmo, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí

byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa
domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu /
Z.č. 233/1995 Z.z. v znení zmien a doplnkov/.