Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, May 22, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/3/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813201251
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Nemčeková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5813201251.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: ČSOB Leasing, a.s., so sídlom Panónska
cesta 11, 852 01 Bratislava, IČO: 35 704 713, právne zastúpeného Malata, Pružinský, Hegedüš &
Partners s.r.o., so sídlom Prievozská 4/B, 821 09 Bratislava, IČO: 47 239 921, proti žalovaným:
1/ Stanislav Ťapaj ml., s miestom podnikania 027 12 Vitanová 284, IČO: 37 670 271, 2/ Ľubomír
Chovančák LUCHO, s miestom podnikania 027 12 Čimhová 151, IČO: 33 237 042, zastúpenému

právnym zástupcom JUDr. Milanom Vavrekom, advokátom, so sídlom T. XXX, XXX XX Q., v konaní o
zaplatenie 13.704,64 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného 2/ proti uzneseniu Okresného súdu
Námestovo č.k. 2Cb/37/2013-85 zo dňa 11. novembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Námestovo č.k. 2Cb/37/2013-85 zo dňa 11. novembra 2013 z r u š u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd I/ konanie voči žalovanému 2/ zastavil a rozhodol, že II/ žalobca

a žalovaný 2/ nemá právo na náhradu trov konania. Poukázal na žalobu, doručenú 14.02.2013,
ktorou žalobca uplatnil voči žalovanému 1/ a žalovanému 2/ nárok na zaplatenie sumy 13.704,64
Eur s príslušenstvom, a to solidárne. Okresný súd vo veci samej rozhodol platobným rozkazom č.k.
6Ro/70/2013-44 zo dňa 11.03.2013, ktorým uložil žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť
žalobcovi - sumu 13.704,64 Eur, - 8,75 % úrok z omeškania ročne zo sumy 13.704,64 Eur od 11.01.2013
do zaplatenia, alebo v tej istej lehote podať odpor s odôvodnením vo veci samej na tomto súde.

Žalovaných 1/ a 2/ súčasne zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne do 15-
dní od doručenia platobného rozkazu trovy konania vo výške 822,- Eur a na účet právneho zástupcu
žalobcu náhradu trov právneho zastúpenia 747,- Eur. S poukazom na § 174 ods. 2 OSP okresný súd
konštatoval, že pred podaním odporu proti platobnému rozkazu žalovaným 1/ bola vec vedená na
okresnom súde v registri „Ro“ pod sp.zn. 6Ro/70/2013 a po podaní odporu bola vec prevedená do
registra „Cb“ pod novú spisovú značku 2Cb/37/2013, „kde účastníkmi konania boli naďalej žalobca a

obidvaja žalovaní“. Z charakteru uplatňovaného nároku, teda voči žalovanému 1/ z leasingovej zmluvy
a voči žalovanému 2/ z titulu ručiteľského záväzku, okresný súd vyhodnotil, že žalobca má právo
žiadať plnenie od ktoréhokoľvek žalovaného v tomto konaní, a to aj samostatne. Konštatoval, že v
súdenom prípade nejde o nerozlučné spoločenstvo v zmysle § 91 ods. 2 OSP, kde úkony jedného
zo žalovaných platia i pre ostatných, ale o samostatné spoločenstvo účastníkov konania na strane
žalovaných v zmysle § 91 ods. 1 OSP, kde každý koná sám za seba. Keďže žalovaný 1/ podal včas

(odôvodnený) odpor, pričom konal v rámci samostatného spoločenstva účastníkov len sám za seba,
došlo k zrušeniu platobného rozkazu len voči žalovanému 1/ a u žalovaného 2/, ktorý odpor nepodal,
nadobudol platobný rozkaz právoplatnosť. Okresný súd uviedol, že vo vzťahu k žalovanému 2/ ide o vec
právoplatne rozhodnutú (res iudicatae), preto by do úvahy prichádzala aplikácia ust. § 103 a § 104 ods. 1
OSPvovzťahukžalovanému2/.Predzačatímpojednávaniavšakžalobcasohľadomnavyššieuvedenú
skutočnosť žiadal konanie voči žalovanému 2/ zastaviť, čo okresný súd vyhodnotil ako späťvzatie žaloby

vočižalovanému2/akonanievočižalovanému2/zaaplikácieust.§96ods.1,3OSPzastavilaotrovách
prvostupňového konania medzi žalobcom a žalovaným 2/ rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. c) OSP.Protitomutouzneseniupodalvzákonnejlehoteodvolaniežalovaný2/.Zdôvodovformulácierozhodnutia
v platobnom rozkaze v spojení so skutočnosťou podaného odporu žalovaným 1/ mal žalovaný 2/ za to,

že ide o nerozlučné spoločenstvo s účinkami úkonov činných spoločníkov i pre ostatných účastníkov.
Napadnutým uznesením podľa žalovaného 2/ došlo k porušeniu práva na obhajobu, ako aj rovnosti
účastníkov konania; navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vrátil vec
na prejednanie okresnému súdu z titulu nerozlučného spoločenstva.

K doručenému odvolaniu žalovaného 2/ sa vyjadril len žalobca, ktorý v podaní jeho právneho zástupcu
poukázal na znenie ust. § 174 ods. 2 OSP s tým, že žalovaní 1/ a 2/ v danej veci tvorili samostatné
procesné spoločenstvo, každý konal sám za seba, teda podaním odporu žalovaným 1/ nemalo dôjsť
k zrušeniu platobného rozkazu v celom rozsahu, ale iba vo vzťahu k žalovanému 1/. Vo vzťahu
k žalovanému 2/ mal platobný rozkaz nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť. V tomto smere
považoval napadnutý výrok uznesenia o zastavení konania (voči žalovanému 2/) za vecne správny a

navrhol ho potvrdiť.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach podľa § 212 ods. 1
OSP,postupombeznariadeniapojednávaniapodľa§214ods.2OSPanapadnutéuznesenieokresného
súdu zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. i) OSP.

Pre rozhodnutie v odvolacej veci bola rozhodná nasledovná právna úprava.

Podľa ust. § 90 OSP, účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých
zákon za účastníkov označuje.

Podľa ust. § 91 ods. 1 OSP, ak je navrhovateľov alebo odporcov v jednej veci niekoľko, koná každý z
nich sám za seba.

Podľa ust. § 174 ods. 1 OSP, platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor s odôvodnením, má

účinky právoplatného rozsudku.

Podľa ust. § 174 ods. 2 veta prvá, druhá OSP, ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor
s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi
pojednávanie. To neplatí, ak sa platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám

za seba (§ 91 ods. 1).

Podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1.

Podľa ust. § 221 ods. 1 písm. i) OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak sa rozhodlo bez návrhu, nejde o
rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že vo veci samej bolo rozhodnuté súdom prvého stupňa primárne
v tzv. skrátenom konaní podľa § 172 a nasl. OSP, vydaním platobného rozkazu č.k. 6Ro/70/2013-44 zo

dňa 11.03.2013. Vydaný platobný rozkaz korešpondoval žalobe, ktorou žalobca uplatnil svoj peňažný
nárok na zaplatenie sumy 13.704,64 Eur s príslušenstvom solidárne, a to voči žalovanému 1/ ako
dlžníkovi z Leasingovej zmluvy č. LZF/11/00675 z 08.02.2011 a voči žalovanému 2/ ako
ručiteľovi (za záväzky žalovaného 1/ z dotknutej leasingovej zmluvy) podľa Ručiteľskej listiny č.
11/00675/ZAR z 08.02.2011 (č.l. 23 spisu). Okresný súd správne vyhodnotil, že v prípade vzťahu medzi

dlžníkom a ručiteľom na jednej strane a veriteľom na strane druhej sa nejedná v rovine procesného
spoločenstva o nerozlučné spoločenstvo podľa § 91 ods. 2 OSP, ale ide o samostatných spoločníkov
(účastníkov), z ktorých koná každý sám za seba (§ 91 ods. 1 OSP). Ide o premietnutie hmotno-
právneho vzťahu dlžníka a ručiteľa voči (ich) veriteľovi do ich procesného postavenia v spoločenstve
účastníkov, ak sa veriteľ (žalobca) rozhodol žalovať ich v jedinom konaní. Je nevyhnutné rozlišovať

pojem nerozlučné spoločenstvo účastníkov a pojem pasívna solidarita, ktoré nie je možné zamieňať.
Nerozlučné spoločenstvo ako inštitút procesného práva vzniká v občianskom súdnom konaní z povahy
veci vždy tam, kde sa rozhodnutie vo veci musí nevyhnutne vzťahovať na všetkých účastníkov, tvoriacich
procesné spoločenstvo na jednej strane. Naproti tomu pasívna solidarita ako inštitút hmotného právavyjadruje povinnosť dlžníkov plniť záväzok veriteľovi spoločne a nerozdielne, t.j. veriteľ je oprávnený
vymáhať plnenie celého záväzku od ktoréhokoľvek z dlžníkov. V prípade solidárnych dlžníkov pôjde teda
spravidla o samostatné spoločenstvo účastníkov. O samostatné spoločenstvo účastníkov (§ 91 ods. 1

OSP) pôjde aj v prípade osôb zaviazaných veriteľovi zo zmluvy o leasingu (ako inominátnej zmluvy) a
ručiteľského vyhlásenia k tejto zmluve (§ 303 a nasl. OBZ), ktoré majú postavenie solidárne zaviazaných
osôb.

Odvolací súd k vyššie uvedenému podporne a primerane poukazuje i na rozsudok Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo 66/2008 zo dňa 30. júna 2009, v zmysle ktorého: „V
občianskom súdnom konaní v prípade plurality účastníkov na jednej procesnej strane vzniká tzv.
spoločenstvo účastníkov konania. Ak je niekoľko žalobcov, vzniká medzi nimi navzájom (aktívne)
procesné spoločenstvo žalobcov; ak je niekoľko žalovaných, vzniká medzi nimi navzájom (pasívne)
procesné spoločenstvo žalovaných. Občiansky súdny poriadok rozlišuje samostatné a nerozlučné
spoločenstvo účastníkov konania. V prípade samostatného spoločenstva (§ 91 ods. 1 OSP) koná

každý sám za seba (samostatne), jeho procesné úkony nemajú žiadny vplyv na práva a povinnosti
ostatných účastníkov na tej istej procesnej strane a jeho práva a povinnosti sú nezávislé od práv
a povinností ostatných spoločníkov. O nerozlučné spoločenstvo (§ 91 ods. 2 OSP) ide vtedy, keď z
hľadiskahmotno-právnehojepredmetomkonaniaprávoalebopovinnosťnedielnejpovahyajepotrebné,
aby sa účinok rozsudku vzťahoval spoločne na všetkých účastníkov. Pri nerozlučnom spoločenstve

platia úkony jedného zo spoločníkov aj za ostatných spoločníkov. Pre rozlíšenie, či ide o procesné
spoločenstvo samostatné, alebo o procesné spoločenstvo nerozlučné, je určujúca povaha predmetu
konania, vyplývajúca z hmotného práva“.

Nepochybne v danom prípade z hmotno-právnej úpravy ručenia podľa § 303 a nasl. OBZ, ktorá sa

vzťahuje na žalovaný záväzok žalovaného 2/ z titulu Ručiteľskej listiny č. 11/00675/ZAR z
08.02.2011 (č.l. 23 spisu), nevyplýva nevyhnutnosť spoločnej žaloby voči dlžníkovi a ručiteľovi, voči
ktorým je možné zo strany veriteľa uplatňovať nároky aj jednotlivo v samostatných súdnych konaniach.
Ani z hmotno-právnej všeobecnej úpravy ust. § 511 a nasl. OZ o solidárnych záväzkoch nevyplýva
nevyhnutnosť spoločnej žaloby voči solidárne zaviazaným povinným osobám (dlžníkom, resp. dlžníkovi

a ručiteľovi). Preto v danom prípade okresný súd správne posúdil procesné postavenie žalovaných 1/
a 2/ v zmysle § 91 ods. 1 OSP.

Keďže okresný súd o žalobe rozhodol primárne v tzv. skrátenom konaní v zmysle úpravy ust. § 172 a
nasl. OSP o platobnom rozkaze, pričom odpor voči vydanému platobnému rozkazu č.k. 6Ro/70/2013-44

zo dňa 11.03.2013 podal len žalovaný 1/, bolo potrebné, vzhľadom na vyššie konštatované samostatné
spoločenstvo účastníkov na žalovanej strane, vyhodnotiť dôsledok odporu podaného voči platobnému
rozkazu len žalovaným 1/. V tomto smere okresný súd správne vychádzal z ust. § 174 ods. 2
veta prvá, druhá OSP v aktuálnom znení, podľa ktorého, ak čo len jeden z odporcov podá včas
odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi

pojednávanie. To neplatí, ak sa platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám
za seba (§ 91 ods. 1). Z dikcie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že ak odpor proti platobnému
rozkazu žalovaný 2/ nepodal, tak platobný rozkaz voči nemu (samostatne) nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosť dňom 03.04.2013, tak ako okresný súd správne uviedol v doložke na platobnom rozkaze
(č.l. 44 spisu). Voči žalovanému 2/ prvostupňové konanie skončilo právoplatným rozhodnutím tak v

merite veci ako aj vo vzťahu k trovám prvostupňového konania vydaným platobným rozkazom. Ide tiež
o dôsledok ust. § 174 ods. 1 OSP, podľa ktorého platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor
s odôvodnením, má účinky právoplatného rozsudku. Z uvedeného nebol dôvod, aby okresný súd ďalej
v konaní pokračoval aj so žalovaným 2/, ako vyplýva z procesného postupu okresného súdu na č.l.
55-56, 77-87 spisu. Okolnosť, že po podaní odporu proti platobnému rozkazu žalovaným 1/ bola vec z

hľadiska vedenia v súdnych registroch zapísaná pod novú spisovú značku registra Cb, neznamená, že
ide o ďalšie, alebo nové súdne konanie. Relevantné bolo, že okresný súd rozhodoval na základe jedinej
žaloby žalobcu z 13.02.2013 voči dvom žalovaným. Ak však odpor proti vydanému platobnému rozkazu
podal len jeden z nich, a to žalovaný 1/, pričom išlo o spoločenstvo žalovaných 1/ a 2/ podľa § 91 ods. 1
OSP, potom voči žalovanému 2/ platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť, konanie voči nemu skončilo

a dôsledok o zrušení platobného rozkazu a pokračovaní v konaní nariadením pojednávania (§ 174 ods.
2 veta prvá, druhá OSP) sa týkal len žalovaného 1/. Nebol teda daný žiadny dôvod pre rozhodnutie
okresného súdu o zastavení konania voči žalovanému 2/ a o náhrade trov prvostupňového konania vočižalovanému 2/ napadnutým uznesením, keďže ku dňu jeho vydania žalovaný 2/ už nebol účastníkom
prvostupňového konania, právoplatne voči nemu ukončeného platobným rozkazom.

Na uvedenom závere odvolacieho súdu nič nemení okolnosť čiastočne nesprávneho poučenia zo strany
súdu prvého stupňa v platobnom rozkaze, ktorý odchýlne, resp. neúplne od platnej právnej úpravy v §
174 ods. 2 OSP uvádzal, že: „Ak je viacej žalovaných, podaním odporu vo veci samej aj len jedným zo
žalovaných sa zruší celý platobný rozkaz“.

Z vyššie uvedeného teda došlo k naplneniu podmienok pre zrušenie napadnutého uznesenia okresného
súdu podľa § 221 ods. 1 písm. i) OSP. Vo vzťahu k žalovanému 2/ ako účastníkovi prvostupňové konanie
skončilo 03.04.2013, preto odvolací súd popri zrušení napadnutého uznesenia neaplikoval i ust. § 221
ods. 2 OSP.

Odvolacísúddodáva,žekzrušeniunapadnutéhouzneseniaokresnéhosúdudošloprejehozmätočnosť,

a nie z dôvodov uvádzaných žalovaným 2/ v odvolaní.

V ďalšom prvostupňovom konaní bude okresný súd konať o žalobe žalobcu už len v časti voči
žalovanému 1/.

Toto rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.