Rozsudok Judgement was issued on Friday, May 16, 2014

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 8C/259/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112233100
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Dudzíková

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2014:4112233100.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudkyňou JUDr. Helenou Dudzíkovou v právnej veci navrhovateľa:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova ul.č.25, 811 09 Bratislava, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o.,
Grösslingova 4, 811 09 Bratislava proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky , Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy vo veci sp.zn. 8C/2592012
zamieta.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporcu náhrady majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy z dôvodu, že bol účastníkom exekučného konania, v ktorom ako povinný vystupoval P. P., nar.
XX.XX.XXXX, pričom v priebehu konania oprávnený navrhol zmenu exekútora, avšak exekučný súd
napriektomu,ževecnevykazovalaprvkynadmernejprávnejzložitostianevyžadovalasitakúspoluprácu
s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný
k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o návrhu na zmenu exekútora až po uplynutí zákonnej lehoty
30 dní . K rozhodnutiu o návrhu na zmenu exekútora tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej

doby, čo je možné charakterizovať ako nesprávny úradný postup vzniknutý nevydaním rozhodnutia v
zákonom stanovenej lehote a tento postup bol príčinou konkrétneho následku, ktorý sa prejavil vznikom
materiálnej škody a nemajetkovej ujmy na strane navrhovateľa. Z uvedeného dôvodu si navrhovateľ
uplatnil majetkovú škodu v celkovej výške 175,- eur. Zároveň si uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch v sume 221,28 eur vychádzajúc z toho, že pri takýchto prieťahoch v konaní Ústavný súd
SR priznával finančné zadosťučinenie vo výške cca 663,88 eura a za mesiac prieťahov to vychádza na
55,32 eura, pričom v exekučnej veci bol súd nečinný viac ako 132 dní.

Právnemu zástupcovi navrhovateľa bolo zaslané predvolanie na pojednávanie dňa 28.03.2014, ktoré
prevzal dňa 03.04.2014, avšak na pojednávanie sa nedostavil a svoju neprítomnosť ospravedlnil iba
zaslaním mailovej pošty deň pred pojednávaním, v ktorej uviedol, že žiada pojednávanie odročiť na
iný termín z dôvodu, že v určenom čase mu boli vytýčené pojednávania v právnej veci navrhovateľa
proti odporcovi pred Okresným súdom Nové Zámky, pričom jeho klient trvá na účasti splnomocneného

advokáta a vylučuje substitúciu. Vzhľadom k tomu, že uvedené ospravedlnenie neobsahovalo náležitosti
podľa § 119 ods.2 OSP a okrem toho právny zástupca navrhovateľa musel mať vedomosť o kolízii
pojednávaní na rôznych súdoch s dostatočným časovým predstihom a napriek tomu žiadosť o odročenie
zaslal súdu len deň pred pojednávaním, tak táto jeho žiadosť nemohla byť súdom akceptovaná,pretože nebola žiadnym spôsobom ani dokladovaná a preto súd podľa § 101 ods.2 OSP pojednával v
neprítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa s tým, že týmto postupom súdu nebola navrhovateľovi
odňatá možnosť konať pred súdom a okrem toho právny zástupca navrhovateľa mal vzhľadom na veľký

počet sporov, v ktorých navrhovateľa zastupuje na súdoch po celej Slovenskej republike, zabezpečiť
zastupovanie navrhovateľa substitučne a pokiaľ nie je personálne schopný zabezpečiť zastupovanie
vo všetkých veciach, tak mal možnosť dať súdu súhlas s rozhodnutím vo veci bez pojednávania.
Zároveň súd pojednával aj v neprítomnosti odporcu, keďže jeho zástupca sa ospravedlnil z neúčasti na
pojednávaní a súhlasil, aby sa konalo v jeho neprítomnosti.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že žiada návrh zamietnuť, pričom vzniesol
vo veci viaceré námietky týkajúce sa procesného postupu navrhovateľa a okrem toho namietal, že v
konaní súdu nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu a ani žiadnym predchádzajúcim rozhodnutím
nebola konštatovaná existencia prieťahov v konaní s tým, že pokiaľ malo ku škode dôjsť pred dňom
23.04.2009 tak vznáša námietku premlčania uplatneného nároku. Okrem toho namietal samotné

vyčíslenie materiálnej škody ako aj nemajetkovej ujmy a keďže nebolo preukázané splnenie základných
zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č.514/2003 Z.z.,
tak považuje návrh za právne neopodstatnený. Potvrdil, že dňa 23.04.2012 mu od navrhovateľa boli
doručené žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom navrhovateľ bol vyzvaný
na doplnenie týchto žiadosti, ale na výzvy nereagoval a žiadosti nedoplnil a teda neposkytol žiadnu

súčinnosť pri predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody a z toho dôvodu nárok navrhovateľa
nebol ani predbežne prerokovaný.

Súd sa oboznámil s návrhom navrhovateľa, vyjadrením odporcu ako aj s fotokópiami návrhu na zmenu
exekútora a zistil, že v konaní vedenom pred Okresným súdom Nitra pod sp.zn.23Er/130/2007 bol dňa

14.10.2009 súdu doručený návrh na zmenu exekútora zo strany oprávneného a to vo veci oprávneného
Pohotovosť s.r.o. proti povinnému P. P.. Vo veci vyšší súdny úradník uznesením č.k. 23Er/130/2007-15
zo dňa 17.02.2010 rozhodol tak, že návrhu na zmenu súdneho exekútora vyhovel a vykonaním exekúcie
poveril súdneho exekútora D.. S. P. so sídlom v T.. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom
27.03.2010.

Podľa § 3 ods.1 písm. d/ Zákona č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci v znení účinnom do 31.12.2012, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa ods.2 zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods.1 citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa ods.2 právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola

takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods.1 citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť" ) s príslušným orgánom podľa §
4 a 11.

Podľa § 16 ods.1 citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho

časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.Podľa § 19 ods.1 citovaného zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)

rozhodnutia.

Podľa § 44 ods.8 Zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) , oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať
na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od

doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa na náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy uplatnenej z titulu nesprávneho úradného postupu v zmysle §
514/2003 Z.z. nie je dôvodný a preto ho zamietol. Samotnému uplatneniu nároku malo predchádzať
jehopredbežnéprerokovaniespríslušnýmorgánomtedaMinisterstvomspravodlivostiSRajenesporné,

že navrhovateľ dňa 23.04.2012 doručil príslušnému orgánu žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody i keď tieto neobsahovali zákonom predpísané náležitosti a navrhovateľ ich na výzvu
odporcu nedoplnil, avšak samotné podanie týchto žiadosti a uplynutie lehoty 6 mesiacov na uspokojenie
nároku na náhradu škody postačovali k tomu, aby bola splnená zákonná podmienka pre podanie návrhu
na súd napriek tomu, že lehota 6 mesiacov uplynula až po začatí súdneho konania.

Odporca vo svojom vyjadrení vzniesol námietku premlčania proti nároku na náhradu škody vzniknutému
pred dňom 23.04.2009, avšak v tomto prípade bol návrh na zmenu exekútora podaný dňa 14.10.2009
a preto navrhovateľovi do podania návrhu na súd neuplynula zákonná 3-ročná lehota na uplatnenie jeho
nároku na náhradu škody a z toho dôvodu v konaní nebolo možné prihliadnuť na námietku premlčania

vznesenú odporcom.

Navrhovateľsiuplatnilnáhradumajetkovejškodyanemajetkovejujmyzdôvodu,ževexekučnomkonaní
došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ktorý mal spočívať v tom, že o návrhu na zmenu súdneho
exekútora nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenej lehote.

Je nesporné, že v ust.§ 44 ods.8 Exekučného poriadku je uvedená lehota 30 dní na rozhodnutie o návrhu
na zmenu exekútora a to od doručenia tohto návrhu, avšak pokiaľ v exekučnom konaní došlo zo strany
súdu k prekročeniu tejto zákonnej lehoty, tak je potrebné skúmať, či k tomuto došlo pre zložitosť veci,
správanie účastníkov konania alebo z dôvodu samotného postupu súdu, nakoľko nie každé nedodržanie
zákonom ustanovenej lehoty na rozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora je možné považovať za

zbytočné prieťahy v konaní. Samotná skutočnosť, že súd o návrhu na zmenu exekútora nerozhodol
v lehote 30 dní, ešte nemusí zakladať nárok navrhovateľa na náhradu škody z dôvodu nesprávneho
úradného postupu, pretože okolnosti, ktoré predchádzali návrhu a postup súdov v exekučných veciach
v nasledujúcom období nasvedčujú tomu, že z ich strany nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu
i keď rozhodnutia o návrhoch na zmenu súdneho exekútora boli vydávané po uplynutí lehoty 30 dní.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že existujú objektívne okolnosti, pre ktoré súd nemohol dodržať
zákonnú lehotu na rozhodnutie o návrhu za zmenu exekútora, pretože tieto návrhy boli podávané zo
strany oprávneného hromadne do jednotlivých exekučných konaní a vzhľadom na zaťaženosť súdov
nebolo možné o týchto návrhoch rozhodnúť v zákonom stanovenej lehote 30 dní. Okresný súd Nitra,
ktorý rozhodoval o návrhoch na zmenu exekútora v preskúmavaných exekučných veciach mal v roku

2009 celkový nápad do oddelenia Er 15 113 vecí, z čoho na spoločnosť Pohotovosť s.r.o. pripadalo 464
vecí , v roku 2010 bol nápad 14 879 vecí, z čoho na Pohotovosť s.r.o. pripadalo 370 vecí, v roku 2011 bol
nápad 21 196 vecí, z čoho na Pohotovosť s.r.o. pripadalo 230 vecí a v roku 2012 bol nápad 24 980 vecí,
z čoho na Pohotovosť s.r.o. pripadalo 198 vecí. V roku 2009 agendu Er vybavovalo 7 vyšších súdnych
úradníkov a v rokoch 2010 až 2012 to bolo 6 vyšších súdnych úradníkov , ktorí museli rozhodovať

nielen o návrhu oprávneného na zmenu exekútora, ale v ďalších tisícoch veciach rozhodovali hlavne o
žiadostiach na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie ako aj o ďalších procesných návrhoch, ktoré
sa vyskytujú v priebehu exekučných konaní a preto objektívne nemohli pri rozhodovaní o návrhoch na
zmenu exekútora dodržať zákonnú lehotu 30 dní. Okrem toho uvedené návrhy na zmenu
exekútora podávané oprávneným Pohotovosť s.r.o. boli viac ako diskutabilné, pretože oprávnený

navrhoval zmenu exekútora a žiadal poveriť ďalším vykonaním exekúcie súdneho exekútora D.. S. P.
napriek tomu, že mal vedomosť o tom, že tento súdny exekútor bol v minulosti a to v rokoch 2006 až
2007 jeho zamestnancom a samotná táto skutočnosť vylučovala, aby súdny exekútor D.. S. P. mohol byť
poverenývykonanímexekúciespoukazomna§30ods.1EP,čonakoniecviedloktomu,žeÚstavnýsúdSR vo svojom náleze sp.zn.III.ÚS 322/2010 z 13.4.2011 konštatoval nezlučiteľnosť činnosti ( funkcie)
súdneho exekútora s pracovným pomerom u oprávneného a teda skutočnosť, že pokiaľ súdny exekútor
bol zamestnancom účastníka exekučného konania, tak je to okolnosťou vylučujúcou ho z vykonávania

exekúcie podľa § 30 ods.1 EP, ktorú je v zmysle § 30 ods.3 EP povinný súdny exekútor bezodkladne
oznámiť súdu. Uvedený nález Ústavného súdu SR mal za následok, že súdny exekútor D.. S. P. do
prebiehajúcich exekučných konaní formálne posielal oznámenia o týchto skutočnostiach vylučujúcich
ho z vykonávania exekúcie, avšak vyjadroval sa v tom smere, že by nemal byť vylúčený z exekučných
konaní a poukazoval na rozhodnutia niektorých okresných súdov, avšak napriek tomu súdy následne

vydali rozhodnutia, ktorými bol súdny exekútor D.. S. P. vylúčený z exekučných konaní a proti týmto
rozhodnutiam dokonca podával D.. S. P. odvolania a zastupovaním poveroval spoločnosť Fridrich Paľko
s.r.o., ktorá zároveň zastupovala aj oprávneného. Z uvedených dôvodov teda oprávnený, ktorý vedel
o okolnostiach vylučujúcich súdneho exekútora D..S. P. z vykonávania exekúcie pre jeho pomer k
oprávnenému, nemal logicky podávať návrhy na zmenu exekútora

a žiadať, aby vykonaním exekúcie bol poverený D.. S. P. a pokiaľ tak urobil, tak to bolo v rozpore s
ust.§ 30 ods.1 EP a o týchto okolnostiach spočiatku súdy nemali vedomosť a preto aj pripúšťali zmenu
exekútora. Pokiaľ by si bol súdny exekútor D.. S. P. splnil svoju zákonnú povinnosť podľa § 30 ods.3 EP a
bezodkladne oznámil súdu, že nemôže vykonávať exekúciu v prospech oprávneného Pohotovosť s.r.o.,
nakoľko bol prednedávnom jeho zamestnancom, tak zo strany súdu by nebolo vydané rozhodnutie o

povolení zmeny exekútora a nemusel vo väčšine prípadov nasledovať taký procesný postup, že súd si
najskôr žiadal stanovisko pôvodného súdneho exekútora a až potom vo veci rozhodoval. Oprávnený
spoločnesosúdnymexekútoromD..S.P.tedasvojouúmyselnounečinnosťouahromadnýmpodávaním
návrhov na zmenu exekútora spôsobili, že súdy rozhodovali o týchto návrhoch až po uplynutí zákonnej
30 dňovej lehoty, avšak vzhľadom na vyššie uvedené dôvody uvedenú činnosť súdov nie je možné

hodnotiť za nesprávny úradný postup spočívajúci v tom, že rozhodnutie nebolo vydané v zákonom
ustanovenej lehote a preto súd dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal základ svojho nároku na
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy.

Skutočnosť, že v jednotlivých preskúmavaných exekučných konaniach vedených Okresným súdom

Nitra nerozhodol tento súd o návrhu na zmenu exekútora doručeného oprávneným v lehote 30
dní od doručenia návrhu ale až po určitom časovom úseku, nie je možné hodnotiť ako nesprávny
úradný postup zo strany tohto súdu, pretože vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti možno hodnotiť
postup oprávneného podávajúceho hromadné návrhy na zmenu exekútora za D..S. P. v jednotlivých
exekučných konaniach napriek tomu, že mal vedomosť o okolnosti vylučujúcej tohto exekútora z

vykonávania exekúcie, za úmyselné vyvolanie situácie, v ktorej súd o týchto návrhoch na zmenu
exekútora nemohol rozhodnúť v zákonnej lehote, so zámerom využiť túto okolnosť pre uplatnenie
si náhrady škody podľa zák.č.514/2003 Z.z. . Navrhovateľ vediac o okolnosti vylučujúcej súdneho
exekútora D.. S. P. z vykonávania exekúcii , v ktorých vystupoval na strane oprávneného, nemal tieto
návrhy vôbec podávať a súdny exekútor mal uvedenú skutočnosť, ktorá ho vylučovala z vykonávania

exekúcii, v ktorých ako oprávnený vystupovala spoločnosť Pohotovosť s.r.o., bezodkladne oznámiť
súdu , pričom ani jeden z nich zámerne túto svoju povinnosť nerešpektoval a súdny exekútor tak urobil
až po vydaní nálezu Ústavného súdu SR sp.zn.III.ÚS 322/2010 z 13.4.2011.

Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že v prejednávaných veciach nedošlo k nesprávnemu

úradnému postupu z dôvodu nevydania rozhodnutia v zákonom ustanovenej lehote a keďže zo strany
navrhovateľa nebolo doložené žiadne iné rozhodnutie, ktoré by konštatovalo prieťahy v konaní tak ako
je to už ustanovené v § 9 ods.2 Zákona č.514/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2013, tak súd návrh
navrhovateľa na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v celom rozsahu zamietol a keďže
základ nároku uplatňovaného navrhovateľom nebol preukázaný, tak súd sa ďalej nemusel zaoberať

výškou náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy a k tomu, či táto je primeraná.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa §-u 142 ods.1 O.s.p., tak že odporcovi, ktorý mal vo veci plný
úspech, nepriznal náhradu trov konania, nakoľko v súvislosti s týmto konaním mu žiadne trovy nevznikli
a odporca si ani žiadne trovy neuplatnil.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre .
Podľa §-u 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje , v akom
rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.