Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 9, 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 6C/665/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412222373
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agneša Néveryová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4412222373.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 so sídlom

Bratislava, Pribinova 25 v konaní zast.: Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421 so sídlom Bratislava,
Grösslingova 4 proti žalovanej: Slovenská republika v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskejrepubliky,onáhraduškodyspôsobenejnesprávnymúradnýmpostupomvsume692,95Euro,
sudkyňou JUDr. Agnešou Néveryovou takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .
Súd žalovanej n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 27.9.2012 žalobkyňa súdu doručila žalobu, ktorou sa domáha, aby súd žalovanú zaviazal zaplatiť
jej 692,95 Euro titulom škody ( 567,95 Euro nemajetková ujma + 125 Euro majetková škoda ) a to podľa

zákona 514/2003 Z.z., ktorá škoda jej vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného
súduNovéZámkyatovexekučnejvecivedenejnatomsúdemedzioprávnenou:POHOTOVOSŤ,s.r.o.a
povinným : M. U. . V žalobe uviedla, že súdny exekútor predložil návrh žalobkyne na vykonanie exekúcie
spolu s exekučným titulom Okresnému súdu Nové Zámky. Prijatím tejto žiadosti došlo k založeniu
zákonnej povinnosti tohto súdu zaoberať sa s danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej
právomoci a to zákonom ustanovenej dobe. Podľa zákona č. 233/1995 Z.z. exekučný súd bol povinný o
žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto

žiadosti. Exekučný súd však o žiadosti o udelenie poverenia rozhodol až dňa 17.2.2011 a to rozhodnutím
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia čo znamená, že k rozhodnutiu o žiadosti udelenia poverenia
došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 308 dní). Tieto skutočnosti žalobkyňa
považuje za nesprávny úradný postup jednak preto, že nebolo vydané rozhodnutie zákonom stanovenej
lehote resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a bol vykonaný úradný postup bez splnenia
zákonných podmienok, v dôsledku čoho jej vznikla materiálna škoda a nemajetková ujma. Exekučný
súd vykonaním postupu podľa §-u 44 ods. 2 exekučného poriadku spôsobom odporujúcim zákonu

komplexne preskúmal exekučný titul metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému
súdu neprináleží a teda prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu
spoločenských vzťahov a porušil tak fundamentálnu zásadu právneho štátu - zásadu legality (článok
2 ods. 2 Ústavy SR). Všeobecný súd, ktorý koná vo veci ako exekučný súd nie je legitímne schopný
vykonávať úkony smerujúce opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom
takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa
do situácie ako by bol exekučný titul zrušený. Exekučný súd však nie je súdom v zmysle ust. §-u 40

a nasl. ZoRK, nekoná o zrušení tuzemského rozhodcovského rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo
veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Okresný súd Nové
Zámky tým, že v tejto exekučnej veci svojim nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva
žalobkyne na zaplatenie dlhu v časti istiny a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup,formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi žalobkyňou ako
oprávnenou a dlžníkom ako povinným odvíjajúceho svoju podstatu od uzatvorenej zmluvy o úvere. Na
jednej strane totiž existuje právne relevantný exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je

možné zrušiť pre uplynutie lehoty ustanovenej §-41 ZoRK a chýbajúci subjektívny prvok-, ktorý vyvoláva
právne účinky a však je z pohľadu exekučného súdu materiálne vykonateľný a na druhej strane nie je
možné zo strany žalobkyne iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na
zaplatenie istiny s prísl., pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci
právoplatne rozhodnutej. V žalobe ďalej uviedla, že v dôsledku takéhoto nesprávneho úradného postupu

súdu jej vznikla škoda nasledovne:
1. Majetková škoda v sume 125 Euro, ktorá predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov
spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období , ktoré
uplynulo medzi doručením žiadosti o vydanie poverenia a rozhodnutím o nej.
2.Nemajetkováujmanáhradyktorejsadomáhavsume567,95 Euro zavnútornézásahydospoločnosti,
ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania , porušenie jeho práv , stratu legitímnych

očakávaní . Nemajetkovú ujmu vyčíslil v súlade s judikatúrou Ústavného súdu SR , podľa ktorej
účastníkovi prináleží primeraná náhrada za každý mesiac omeškania v sume 55 Euro.
Súdvykonaťdokazovanievypočutímžalobkynenemohol,pretožetásanapojednávanienedostavila.Jej
právnyzástupcapožiadaloodročeniepojednávaniazdôvodukolíziesinýmpojednávanímnaOkresnom
súde Nitra. Túto skutočnosť súd nepovažoval za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, pretože

zastúpenie žalobkyne na pojednávaní mohlo byť zabezpečené substitúciu ( tým viac, že splnomocniteľ v
samotnom plnomocenstve vyjadril súhlas s tým, aby splnomocnenec za seba ustanovil zástupcu). Súd
vzhľadom na vyše uvedené vec prejednal a rozhodol bez prítomnosti účastníkov konania.
Súd vykonať dokazovanie vypočutím žalovanej nemohol, pretože tá sa na pojednávanie nedostavila,
svoju neúčasť ospravedlnila, ale nepožiadala o odročenie pojednávania. Súdu doručila písomné

vyjadrenie, v ktorom uviedla, že žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú a uplatnila si
náhradu trov konania (bez ich vyčíslenia). V písomnom vyjadrení žalovaná uviedla, že podľa jej názoru
podaná žaloba je zmätočná hlavne preto, že žalobkyňa vôbec neuvádza spisovú značku exekučného
konania (v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu ), okrem toho žalobkyňa neuvádza,
kedy sa dozvedela o vzniku škody a len vo všeobecnosti odkazuje na exekučný spis a tým prenáša celú

dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno by mala znášať žalobkyňa. Okrem toho
žalobu považuje za zmätočnú aj preto, lebo nie je jasný ani konkrétny titul na náhradu škody, pretože
žalobkyňa uvádza aj rozhodnutie o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,
čo by sa mohlo vysvetliť ako namietanie nezákonného rozhodnutia, ale zároveň namieta nesprávny
úradný postup v podobe prieťahov. Vo vyjadrení ďalej uviedla, že žalobkyňa v súvislosti s uvádzanými

prieťahmi v exekučnom konaní vôbec neuvádza tie kroky, ktoré podnikla na odstránenie neželaného
stavu, neuviedla či využila možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy na príslušnom konaní
predsedovi okresného súdu resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti, teda či využila účinné právne
prostriedkynápravynaurýchleniekonania.Poukázalanato,ževšeobecnýsúdvkonaníonáhraduškody
nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní, pretože táto právomoc prináleží iba predsedovi súdu

prípadne Ústavnému súdu SR. Namietala, že zákonná podmienka povinného predbežného prejednania
takéhoto nároku v tomto prípade nie je splnená, pretože v čase podania žaloby na súd zákonná lehota
(6 mesiacov od prijatia žiadosti) ešte neuplynula, takže ide o predčasne uplatnený nárok na súde.
Zdôraznila, že žalobkyňa neposkytla žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie (a to napriek výzve),
preto nárok žalobkyne nepovažuje za predbežne prerokovaný podľa ust. §-u 4 ods. 1 písm. a) zákona

č. 514/2003 Z.z. Okrem toho namietala, že zákonné podmienky vzniku zodpovednosti žalovanej podľa
zákona č. 514/2003 Z.z. vôbec dané nie sú. Namietala, že 15 dňová lehota na vydanie poverenia podľa
exekučného poriadku neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule. Poukázala
na judikatúru ústavného súdu (sp. značka L. z ktorej vyplýva, že samotné nedodržanie zákonom
stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní a je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti

rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úpravu najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú
právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. V súvislosti s rozhodnutím, ktorým bol
zamietnutý návrh na vydanie poverenia poukázala na to, že posúdenie veci a vyjadrenie právneho
názoru súdu vo vzťahu k žiadosti o vydanie poverenia, ktoré sa naplno odrazili v rozhodnutí, ktorým súd
takúto žiadosť zamietol, nie je možné považovať za nesprávny úradný postup, ale za splnenia ďalších

zákonných podmienok by mohlo viesť len k záveru o existencii nezákonného rozhodnutia. Poukázala
ďalej na to, že povinnosť žalobkyne riadne preukázať vznik a výšku škody je daná a tejto povinnosti
žalobkyňu neodbremeňuje množstvo podaných žalôb, ani ťažkosti pri jej vyčíslení a preukázaní a ďalšie
skutočnosti, ktorými žalobkyňa exemplárne nesplnenie dôkaznej povinnosti odôvodňuje. Žalobkyňanepreukázala ani vznik ani výšku škody. Žalobkyňa nepreukázala, žeby činnosťou súdu v namietanom
konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani
prípadnej nemajetkovej ujmy a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným

postupom a uplatnenou majetkovou a nemajetkovou škodou, preto žiadala žalobu zamietnuť v celom
rozsahu, žiadala žalobkyňu zaviazať k náhrade trov konania (ktoré však doteraz vyčíslené neboli).
Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu exekučného spisu OS Nové Zámky č. XEr XXX/XXXX
a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Dňa 27.5.2010 súdny exekútor M.. F. G. podal žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
proti povinnému M. U. o vymoženie 369,77 Euro s prísl. Exekučný súd výzvou zo 8.6.2010 vyzval
oprávneného na predloženie úverovej zmluvy, na základe ktorej vznikla vymáhaná pohľadávka. Dňa
22.9.2010oprávnenýsúddoručilpredmetnúúverovúzmluvu.Dňa 10.12.2010 vydaluznesenieč.k.XEr
XXX/XXXX-XX ktorým žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Toto uznesenie
nebolo napadnuté odvolaním, preto po jeho právoplatnosti súd konanie zastavil uznesením č.k.XEr

XXX/XXXX-XX.
V tomto konaní žalobkyňa sa domáha náhrady škody a to jednak 567,95 Euro nemajetkovej ujmy a
125 Euro majetkovej škody a to podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ktoré škody podľa jej tvrdenia jej mali
vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Nové Zámky ako exekučného
súdu vo vyše uvedenej exekučnej veci .

Podľa ust.§-u 44 ods.2 zák.č.233/1995 Z.z. v znení účinnom v čase začatia predmetného exekučného
konania súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu

alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa ust, § 1 zákona č.514/2003 Z.z. tento zákon upravuje
a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,
b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu

spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,
c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.
Podľa ust.§-u § 2 zákona č.514/2003 Z.z na účely tohto zákona
a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,

b) orgán verejnej moci je
1. štátny orgán,
2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.
Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ Zák. č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto

zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 6 Zák. č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje

o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Podľa § 9 ods.1 a 2 Zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom v čase začatia tohto konania
Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v

konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických
osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.
Podľa § 17 Zák. č. 514/2003 Z.z.
Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na:a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady
poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu
Podľa ust.§-u 25 ods.1 zák.č.514/2003 Z.z. ak nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy

upravené v tomto zákone osobitným predpisom.( Občiansky zákonník)
Vzhľadom na ust. §-u 25 zákona č. 514/2003 Z.z. pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom musia byť splnené zákonné predpoklady vzniku takejto zodpovednosti
podľa §-u 420 ods. l OZ. Predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti štátu teda je 1/ existencia
nesprávneho úradného postupu, 2/ vznik škody a 3/ príčinná súvislosť medzi vznikom škody a
nesprávnym úradným postupom, pričom všetky tieto predpoklady musia byť splnené súčasne.

Pojem nesprávneho úradného postupu zákon vymedzuje len uvedením príkladov , čo sa má považovať
za nesprávny úradný postup, avšak úradný postup spravidla nie je možné právnym predpisom upraviť
do najmenších podrobností tak, aby zahŕňal všetko, čo je potrebné pri výkone verejnej moci . Všeobecne
možno nesprávnosť úradného postupu charakterizovať, ako porušenie postupu stanoveného právnymi
normami. Z vyše uvedeného vyplýva, že ide o tie prípady vzniku škôd, ktoré boli vyvolané inou činnosťou

tých orgánov ( ktoré zákon uvádza ) než rozhodovacou činnosťou.
Škodu vo všeobecnosti treba chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je
vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného.
Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu
pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie

veci do predošlého stavu (pokiaľ nie je vylúčené. Nemajetková ujma je ujma, ktorá sa v majetkovej
sfére poškodeného síce neprejavuje .ale sa prejavuje v rôznych skutočnostiach pre poškodeného
negatívnych .
Pojem príčinnej súvislosti občiansky zákonník nijako nevymedzuje a preto treba ju chápať ako súhrn
príčin , ktoré viedli k určitému výsledku ( k vzniku škody). O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym

úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu, t.j.
ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému
postupu, nevznikla by ani škoda.
Súd pri posudzovaní dôvodnosti žaloby vychádzal z týchto vyše uvedených zásad a predovšetkým
zisťoval, či všetky zákonné podmienky vzniku takejto zodpovednosti sú dané. Žalobkyňa sa domáha

jednak náhrady skutočnej škody ako aj nemajetkovej ujmy, ktoré podľa jej tvrdenia vznikli v dôsledku
toho, že exekučný súd nerozhodol o žiadosti exekútora na udelenie poverenia v 15 dňovej lehote a
postupom , ktorý mu v exekučnom konaní neprináleží preskúmal rozhodnutie rozhodcovského rozsudku
a tým vytvoril prekážku veci rozhodnutej.
Nárok na náhradu škody si žalobkyňa uplatnila podľa §-u 9 zákona č.514/2003Z.z., keď podľa nej

exekučný súd svojim postupom porušil povinnosť orgánu verejnej moci vydať rozhodnutie ( o žiadosti
o vydanie poverenia ) v zákonom ustanovenej lehote resp. bez zbytočných prieťahov v konaní. V
predmetnej exekučnej veci Okresného súdu Nové Zámky ohľadne prípadného prieťahu v konaní sa
neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodol Ústavný súd
Slovenskej republiky , ani Európsky súd pre ľudské práva. Vzhľadom na súčasne znenie ust. §-u 9

ods.2 zák.č.514/2003 Z.z. len tieto skutočnosti by mohli byť podkladom záveru o nesprávnom úradnom
postupe. Takéto podklady zákon predpisuje pre nárok na náhradu škody spôsobnej nesprávnym
úradným postupom od 1.1.2013, napriek tomu súd mal za to, toto ustanovenie treba brať do úvahy ako
výklad aplikácie pôvodného ustanovenia §-u 9 citovaného zákona ( platného v čase podania návrhu na
súd v tejto veci ). V konaní nebolo preukázané, že by tieto podklady potrebné pre ustálenie nesprávneho

úradného postupu boli dané v predmetnej exekučnej veci Okresného súdu Nové Zámky. Pri absencii
týchto podkladov nie je možné konštatovať nesprávny úradný postup podľa zákona č. 514/2003 Z.z.
Súdpoukazujenato,žeanipodľaEPnedošloknesprávnemuúradnémupostuputým,ženebolovydané
uznesenie o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia v lehote 15 dní. Exekučný poriadok totiž stanovuje
len lehotu na vydanie poverenia, nie však na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia.

Mylný je teda názor žalobkyne o tom, že 15 dňová lehota sa vzťahuje aj na rozhodnutie o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia. Zo znenia ust. §-u 44 ods.2 EP nie je možné vyvodiť záver, že lehota na
vydanie uznesenia o zamietnutí žiadosti na vykonanie exekúcie je 15 dní. Je aj logické , že takúto lehotu
zákonodarca súdu nestanovil, pretože ak súd musí zistiť či existuje rozpor žiadosti alebo návrhu aleboexekučného titulu so zákonom, je potrebné aby si mohol zadovážiť potrebné listiny a na ich základe
vydať uznesenie, k čomu však je potrebné poskytnúť mu primeraný časový priestor. Ak by zákonodarca
túto lehotu stanovil aj pre vydanie uznesenia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia znenie ust. §-u

44 ods.2 by zrejme bolo iné, aké bolo v čase začatia predmetného exekučného konania.
Súd ( podľa žalobkyne) by mal posúdiť v tomto konaní, či exekučný súd rozhodol správne, keď žiadosť
o vydanie poverenia zamietol. Zistiť správnosť takéhoto rozhodnutia konajúcemu súdu neprináleží a
žalobkyňa mala možnosť proti takémuto rozhodnutiu podať riadny opravný prostriedok a tým zabrániť
nadobudnutiu právoplatnosti uznesenia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia. Z pohľadu zákona

č.514/2003 Z.z. výklad zákona - prípadne aj nesprávny - vykonaný konajúcim súdom a vyjadrený v
jeho rozhodnutí nie je možné považovať za nesprávny úradný postup . Navyše , keď výklad zákona
bol pojatý do rozhodnutia exekučného súdu , mohlo by ísť prípadne o škodu spôsobenú nezákonným
súdnym rozhodnutím a to podľa §-u 6 Zákona č.514/2003 Z.z. V danom prípade však ani zodpovednosť
za škodu spôsobenú nezákonným súdnym rozhodnutím nemohla vzniknúť a to preto, lebo právoplatné
rozhodnutie exekučného súdu o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia , (ktorým mala byť žalobkyni

škoda spôsobená škoda ) , nebolo zrušené ani zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.
Na základe vyše uvedeného súd konštatuje, že v exekučnej veci Okresného súdu Nové Zámky sp.
zn. XEr/XXX/XXXX nedošlo ani k nesprávnemu úradnému postupu ani nebolo vydané nezákonne
súdne rozhodnutie. Súd dodáva, že v exekučnej veci, v ktorej oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený, a

zároveň aj povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej (resp. platnej)
rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky súd v
exekučnom konaní realizuje svoje oprávnenie vyplývajúcu zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či predložený exekučný titul nie je v rozpore so zákonom
a v danom prípade aj s ustanovením § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa názoru

konajúceho súdu Okresný súd Nové Zámky vo veci sp.zn. XEr /XXX/XXXX vykonal zákonný postup ,
keď po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie skúmal, či bola
uzavretá platná rozhodcovská zmluva a skúmal, či oprávnenou predložený rozhodcovský rozsudok je
vykonateľný exekučný titul ( teda zisťoval či ho vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať spornú
vec a skúmal či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky) . Exekučný súd

a v predmetnej veci takto skúmal, či oprávnenou predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľný
exekučný titul a pri riešení tejto otázky nebol viazaný tým, ako túto otázku posúdil rozhodcovský
súd. Takýto postup exekučného súdu bol považovaný za správny a súladný so zákonom aj viacerými
rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydanými v iných exekučných veciach ( aj )
žalobkyne .

Súd zdôraznene poukazuje na to, prípadný samotný nesprávny úradný postup (v
danej veci spočívajúci v tom, že exekučný súd nerozhodol o žiadosti na vydanie
poverenia v zákonom stanovenej lehote a rozhodol o zamietnutí žiadosti) bez ďalšieho
nemá za následok vznik práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle §
9 ods. 1 , a § 17 ods. 2 zákona
č. 514/2003 Z.z. V konaní o tomto

nároku žalobca musí označiť a preukázať ujmu, ktorá mu bola spôsobená nesprávnym úradným
postupom, musí byť preukázané, z akých dôvodov samotné konštatovanie porušenia práva nie
je dostatočným zadosťučinením a musí byť preukázaná bezprostredná príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom ujmy. Keďže žalobkyňa tieto rozhodujúce skutočnosti len
tvrdila , avšak nepreukázala, neboli splnené zákonné predpoklady pre vznik nároku ani na náhradu

nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení.
Súd žalobu zamietol aj preto, lebo žalobkyňa nepreukázala vznik škody , pretože ňou tvrdené škody
( ani majetková ani nemajetková ) preukázané neboli. Dôkazné bremeno na preukázanie vzniku škody a
jej výšky zaťažovalo v tomto konaní žalobkyňu . Na základe vyše uvedených súd uzavrel, že nie sú dané
zákonné predpoklady vzniku žalovanej podľa zákona č. 514/2003 Z.z., preto žalobu ako nedôvodnú v

celom rozsahu zamietol.
Námietka žalovanej ohľadne premlčania uplatneného nároku podľa názoru súdu je nedôvodná, pretože
nárok na náhradu škody podľa § 19, ods. 1 zákona 514/2003 Z. z. sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa
poškodený dozvedel o škode. V danom prípade sa žalobkyňa dozvedela o tom, kedy a ako súd rozhodolo žiadosti exekútora na vydanie poverenia na uskutočnenie exekúcie , dňom, keď exekútorovi bolo
doručené uznesenie súdu teda dňa 17.1.2011 . Odo dňa nasledujúceho po tomto dni do podania žaloby
na súd trojročná premlčacia doba neuplynula.

Námietka žalovanej o tom, že žaloba je zmätočná ( hlavne preto, že žalobkyňa vôbec neuvádza spisovú
značku exekučného konania v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu , okrem toho
žalobkyňa neuvádza, kedy sa dozvedela o vzniku škody a len vo všeobecnosti odkazuje na exekučný
spis , nie je jasný ani konkrétny titul na náhradu škody ) podľa ustálenej judikatúry NS SR je nedôvodná,
pretože žalobkyňa v žalobe uviedla podstatné náležitosti návrhu na začatie konania podľa §-u 79 ods.1

OSP ( uviedla, proti komu smeruje návrh, čoho sa týmto návrhom domáha a uviedla aj právny dôvod
(náhrada škody) uplatneného práva. Vzhľadom na túto skutočnosť nebol namieste postup súdu podľa
§-u 43 OSP, a nepredloženie dôkazov môže mať za následok len prípadne zamietnutie žaloby nie však
jej odmietnutie.
Súd nesúhlasí s názorom žalovanej o tom, že žaloba by mala byť zamietnutá preto, lebo bola na súd
podaná predčasne, keď do podania žaloby na súd neuplynula zákonná 6 mesačná lehota po doručení

návrhu na obligatórne predbežné prejedanie nároku . Pre súdne rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase
rozhodnutia súdu , pritom je nesporné , že žalovaná uplatnený nárok napriek uplynutiu zákonnej lehoty
v rámci predbežného prejednania nároku návrhu žalobkyne nevyhovel a to ani čiastočne, preto súd vec
prejednal a o uplatnenom nároku žalobkyne rozhodol týmto rozsudkom.
Len pre úplnosť súd dodáva, že žalobkyňa vo svojom žalobnom petite žiadala najprv o veci

rozhodnúťtzv. medzitýmnym rozsudkom (§ 152 ods. 2 OSP). K tomu súd uvádza, že ak súd uzná , že je
tu dôvod na postup podľa §-u 152 ods. 2 OSP , môže vydať medzitýmny rozsudok, v opačnom prípade
súd osobitne rozhodnutie o takomto návrhu nevydá a takýmto návrhom ani v odôvodnení rozhodnutia
o veci samej sa nemusí zaoberať.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. §-u 142 ods. 1 OSP , keď v konaní úspešnej žalovanej

nepriznal náhradu trov konania, pretože ich nevyčíslila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde v 3
vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ odvolaním domáha.