Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 14, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoPr/7/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712212837
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6712212837.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľky A. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. D. XXXX/
XX, XXX XX G., občianka SR, právne zastúpená advokátom JUDr. Marianom Mikáčim, so sídlom AK
Záhradnícka 15, 811 07 Bratislava, proti odporkyni: A. V. - SALAŠ HRON, miesto podnikania M. R.
Štefánika 5, 960 01 Zvolen, IČO: 10 920 170, zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Poláčkom, so sídlom
Majerská cesta 100/A, 974 01 Banská Bystrica, o náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného

pomeru, na odvolanie odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 13Cpr/2/2012 - 44, zo
dňa 13. 05. 2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd zastavil konanie pre späťvzatie návrhu podľa § 96 ods.
1 O. s. p. a o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c)
O. s. p.

Proti uzneseniu okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania podala odvolanie odporkyňa,
ktorá navrhla uznesenie okresného súdu v napadnutej časti zmeniť a odporkyni priznať právo na

náhradu účelne vynaložených trov konania. V odvolaní uviedla, že má za to, že navrhovateľka svojim
postupom a správaním, keď po skončení pracovného pomeru až do podania žaloby zapríčinila úplne
zbytočne vyvolanie sporu. Z týchto vyššie uvedených dôvodov nemôže byť na škodu odporkyne, aby
znášala trovy, ktoré sama nespôsobila. Pri predchádzajúcom súdnom konaní o neplatnosť skončenia
navrhovateľkinho pracovného pomeru jej boli trovy priznané, pretože bola úspešná, preto odporkyňa
nevidí žiadny zákonný dôvod prečo by jej v tomto konaní uplatnené trovy konania nemali byť priznané.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 O.
s. p. bez nariadenia podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne
podľa § 219 ods. 1 O. s. p.

V konaní bolo preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 17C/68/2011 - 32, zo dňa 16.

06. 2011 bolo určené, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa zo dňa
28. 02. 2011 dané odporkyňou A. V. - Salaš Hron a doručená dňom 28. 02. 2011 navrhovateľke A. P.
je neplatné. Zároveň bola uložená povinnosť odporkyni nahradiť trovy konania. Rozsudok okresného
súdu bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14CoPr/2/2011 - 53, zo dňa 15.
11. 2011. Následne sa navrhovateľka A. P. domáhala v samostatnom konaní náhrady mzdy za obdobie,
od kedy oznámila odporkyni, že trvá na tom, aby ju odporkyňa naďalej zamestnávala do právoplatného

rozhodnutia o určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru, čo predstavovalo spolu 2 990,70 eur.Nie je správny názor prezentovaný odporkyňou aj v stanovisku k žalobe zo dňa 19. 11. 2012, že okamžité
skončenie pracovného pomeru bolo dôvodné, avšak pre nedodržanie formálno-právnych náležitostí
bolo súdom vyhlásené za neplatné. Pokiaľ právoplatným rozsudkom súdu bolo určené, že okamžité

skončenie pracovného pomeru je neplatné, v prípade absolútnej neplatnosti sa na takéto okamžité
skončenie pracovného pomeru hľadí ako keby neexistovalo. Z tohto hľadiska, keďže došlo k judikovaniu
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru súdom, nie je možné ani prehodnocovať,
či takéto skončenie pracovného pomeru bolo dôvodné alebo nie, dôležitý je procesný výsledok.
Pokiaľ sa následne navrhovateľka domáhala svojich mzdových nárokov v samostatnom konaní a ku

skončeniu konania došlo zastavením konania pre späťvzatie návrhu z dôvodu mimosúdnej dohody
medzi navrhovateľkou a odporkyňou, aj v tomto prípade je potrebné prihliadnuť na to, že návrh bol
podaný dôvodne a k zastaveniu konania došlo len na základe mimosúdnej dohody, teda nie procesným
zavinením navrhovateľky. Aj z výpovede samotného právneho zástupcu odporkyne na pojednávaní dňa
07. 03. 2013 vyplýva, že nenamietol, že navrhovateľka má nárok, avšak len tvrdil, že v zmysle § 79 ods.
3písm.b)spoukazomna §79ods.4Zákonníkapráce,apretoodporkyňajeochotnánavrhovateľke

zaslať finančné prostriedky, a to náhradu mzdy v sume jej priemerného zárobku podľa § 134 Zákonníka
práce za výpovednú dobu dvoch mesiacov. To, že navrhovateľka nevyzvala pred podaním návrhu na
súd odporkyňu na vyplatenie konkrétnych súm je irelevantné, nakoľko zo žiadneho právneho predpisu
nevyplýva navrhovateľke takáto povinnosť. Je potrebné poukázať na to, že v tomto smere iniciatívu
mohla vyvinúť aj odporkyňa, len čo sa dozvedela, že rozhodnutie o neplatnosti okamžitého zrušenia

pracovného pomeru je právoplatné.

Formálne okresný súd síce mal pri rozhodovaní o náhrade trov konania postupovať podľa § 146 ods. 2
O. s. p., avšak to, že rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania podľa § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p. však nemá vplyv na samotné posúdenie náhrady trov

konania.

Navrhovateľke odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania podľa § 224 ods. 1 v nadväznosti na §
142 ods. 1 O. s. p. nepriznal, keďže ej trovy odvolacieho konania nevznikli.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.