Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 30, 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 9C/352/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612221873
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Semanová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7612221873.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Stanislava Semanová, v právnej veci žalobcu: Y.

O., K.. X.X.XXXX, O. Z., J. XXX/XX, právne zastúpenom JUDr. Jánom Burocim, advokátom so sídlom
v Spišskej Novej Vsi, Chrapčiakova 7 proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska
2, Košice, IČO: 31690904, právne zastúpenom JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom so sídlom v
Košiciach, Boženy Nemcovej 22, o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice so sídlom Alžbetina 41, Košice spisovej
značky 2C/123/2012 zo dňa 19.1.2012.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 348,16
eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok z návrhu vo výške 99,50 eur v
lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 7.11.2012 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodcovského
rozsudku Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 2C/123/2012 zo dňa 19.1.2012. V návrhu uviedol, že
uvedeným rozsudkom bol zaviazaný k zaplateniu žalovanému dlžnej pohľadávky a k náhrade trov

konania vo výške 276,- eur. Rozhodcovský rozsudok mu bol doručený dňa 8.10.2012. V návrhu na
začatie rozhodcovského konania žalovaná uviedla, že účastníci rozhodcovského konania uzatvorili
platnú rozhodcovskú doložku. Poukázal na to, že rozhodcovská doložka, na základe ktorej súd rozhodol,
je súčasťou Všeobecných poistných podmienok v ich XV. časti a táto splýva s ostatnými podmienkami
a k podpisu mu bola predložená na začiatku zmluvného vzťahu s podpísaním návrhu na uzatvorenie
poistnej zmluvy, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou. Rozhodcovská doložka je v hrubom nepomere v
neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Jej použitie

predstavuje výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Rozhodcovská doložka znemožňuje spotrebiteľovi
dosiahnuť rozhodovanie sporu inak než v rozhodcovskom konaní. Fakticky mu bola odobratá možnosť
brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Ako spotrebiteľ nemal možnosť výberu vzhľadom na
splynutie rozhodcovskej doložky s ostatnými podmienkami. Rozhodcovská doložka nebola dojednaná
v čase vyššej bdelosti po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Na uvedenom nemení nič
skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy obe zmluvné strany podpísali aj osobitné zmluvné dojednania
odkazujúce na rozhodcovskú doložku. Rozhodcovský rozsudok formálne prevzal argumenty žalujúcej

strany a nevyporiadal sa s inštitútmi zameranými na ochranu spotrebiteľa. Priemerný spotrebiteľ má
problém porozumieť a v krátkom čase sa zorientovať a zvážiť dôsledky vyplývajúce z rokovacieho
poriadku rozhodcovského súdu. Rozhodcovská doložka predstavuje výrazný zásah do práv a povinnosti
medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pretože nie súd, ale rozhodca rozhodne o právach a právomchránených záujmoch. Rozhodcovská doložka vyžaduje od žalobcu, aby sa podrobil rozhodcovskému
konaniu, ktoré vopred určil dodávateľ.

Žalobca v návrhu na začatie konania žiadal povoliť odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku sp.
zn. 2C/123/2012 zo dňa 19.1.2012 do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. O návrhu na odklad
vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku rozhodol tunajší súd uznesením č. 9C/352/2012-79 zo dňa
14.3.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.3.2014.

Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 28.11.2012 namietal miestnu príslušnosť tunajšieho súdu
na rozhodovanie vo veci. Miestna príslušnosť tunajšieho súdu je daná podľa § 88 ods. 2 posledná
veta O.s.p.. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach č.
6Co/56/2013-77 zo dňa 25.2.2013, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie tunajšieho súdu zo dňa
13.12.2012 o zamietnutí námietky žalovaného o miestnej nepríslušnosti tunajšieho súdu na konanie,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.3.2013.

V písomnom vyjadrení k návrhu žalovaný žiadal návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku zamietnuť
ako návrh nedôvodný. Uviedol, že rozhodcovská doložka bola dojednaná individuálne, osobitne a
výrazne oddelená od ostatného textu v Osobitných zmluvných dojednaniach č. 01/2007, nie je preto
neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve a je teda platná. Pokiaľ by žalobca osobitné zmluvné

dojednania nepodpísal, vylúčil by tým použitie článku XV. Všeobecných poistných podmienok, jeho
poistný vzťah by nebol v ostatnom dotknutý. Rozhodcovská doložka bola žalobcovi pri uzatváraní
zmluvy vysvetlená tretím subjektom - viazaným finančných agentom, uvedené je zrejmé, zo záznamu
o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve. V doplňujúcom písomnom vyjadrení žalovaný
poukázal na Smernicu č. 93/13/EHS a to jej devätnáste odôvodnenie, ktoré stanovuje výnimku pre jednu

zo spotrebiteľských zmlúv a to poistnú zmluvu, ktorá v rámci implementácie smernice do vnútroštátneho
práva sa nepremietla. Zámerom tohto odôvodnenia smernice je, aby zmluvné podmienky v poistných
zmluvách jej nepodliehali, ak spĺňajú tam vymedzené kritéria. Pre poistnú zmluvu z pohľadu ochrany
spotrebiteľa tak majú platiť odlišné pravidlá.

Na pojednávaní žalobca potvrdil, že v roku 2008 uzavrel so žalovaným poistnú zmluvu. k uzavretiu
zmluvy došlo tak, že ho v jeho domácnosti navštívila pracovníčka žalovaného, ktorá mu uzavretie zmluvy
ponúkla. V tom čase bol zamestnaný na stavbe a pracovníčkou žalovaného bol presvedčovaný o tom,
že ide o dobrú poistku. Hneď v uvedený deň aj zmluvu podpísal. Túto mala so sebou pracovníčka
žalovaného, on si zmluvu nečítal. pred podpisom zmluvy mu nebolo vysvetlené akým spôsobom bude

riešená situácia pokiaľ by poistné neuhrádzal, nebol spomenutý pojem rozhodcovská doložka, ani to, že
časť zmluvy resp. poistných podmienok môže odmietnuť alebo niečo zmeniť.

Žalovaný sa na pojednávanie vo veci nedostavil. Doručenie predvolania žalovanému mal súd riadne
preukázané, lehota na prípravu na pojednávanie bola u neho zachovaná. Z týchto dôvodov súd podľa

§ 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti žalovaného.

Súd vykonal dokazovanie, vypočul žalobcu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to návrhom na
začatie rozhodcovského konania, upovedomením o začatí rozhodcovského konania, rozhodcovským
rozsudkom s doručenkou, poistnou zmluvou, Všeobecnými poistnými podmienkami vrátané Osobitných

zmluvných dojednaní, záznamom o požiadavkách a potrebách klienta, čestným prehlásením, žiadosťou
o doplňujúce vyjadrenie k odbornej otázke, vyjadrením k odbornej otázke a zistil tento skutkový stav:

Rozhodcovským rozsudkom sp. zn. 2C123/2012 zo dňa 19.1.2012 vydaným Arbitrážnym súdom Košice
bol žalobca zaviazaný zaplatiť žalovanému sumu 61,74 eur a nahradiť trovy konania vo výške 276,-

eur. Podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia rozhodcovský súd sa zaoberal svojou právomocou vo veci
rozhodnúť a dospel k záveru, že jeho právomoc je daná. V odôvodnení konštatuje, že z písomného
poverenia žalobcu z 1.1.2009 resp. z časti XV. predložených poistných podmienok vyplýva, že poisťovňa
určila na prejednanie všetkých sporov uvedený súd. Z osobitných dojednaní vyplýva, že rozhodcovská
doložka bola krytá samostatným podpisom žalovaného (v tomto konaní žalobkyne), ktorý nebol povinný

ju v rámci zmluvy ako celku podpísať. Žalovaný mal možnosť zmluvnú podmienku neprijať bez toho, aby
to ovplyvnilo zvyšok poistného vzťahu, mal teda možnosť úpravu časti XV. poistných podmienok úplne
vylúčiť. Na základe toho posúdil rozhodcovský súd rozhodcovskú doložku ako platnú. Rozhodcovskádoložka neobsahuje ustanovenia, ktoré by mali žalobcu (v tomto konaní žalovaného) zvýhodňovať a tým
spôsobiť nerovnováhu vo vzájomnom vzťahu v neprospech žalovaného.

Uvedený rozhodcovský rozsudok prevzal žalobca do vlastných rúk dňa 8.10.2012, čo je zrejme
z doručenky predloženej rozhodcovským súdom. Rozhodcovský rozsudok č. 2C/123/2012 zo dňa
19.1.2012 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.10.2012.

Dňa 23.6.2008 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená poistná zmluva č. 4021590534 so

začiatkom poistenia dňa 29.6.2008 a koncom poistenia dňa 29.6.2053. Zmluva v závere obsahuje
vyhlásenie osoby, ktorá poistnú zmluvu uzatvorila (žalobcu), že bola oboznámená so Všeobecnými
poistnými podmienkami pre životné poistenie, ktoré sú súčasťou tejto poistnej zmluvy.

Všeobecné poistné podmienky žalovaného predložené spolu s poistnou zmluvou č. 4021590534, v časti
XV. s názvom Rozhodcovské konanie obsahujú rozhodcovskú doložku, kde podľa bodu 1 tohto článku,

poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v
rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších doplnkov s výlukami a odchylnou právnou
úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom.
Podľa bodu 2 uvedeného článku pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo

výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude
rozhodcovský súd vytvorený od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon
rozhodcu zo strany poisťovne. S uvedeným vyjadruje poistník súhlas svojim podpisom na týchto
všeobecných poistných podmienkach.

Za Všeobecnými poistnými podmienkami, ktoré boli podpísané žalobcom dňa 23.6.2008 sú uvedené
Osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve č. 4021590534, kde podľa bodu 2 poistník a poisťovňa
vyjadrujú svojim podpisom vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že
sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému
konaniu v zmysle XV. časti všeobecných poistných podmienok. Osobitné zmluvné dojednania sú

podpísané žalobcom dňa 23.6.2008.

V uvedený deň t.j. 23.6.2008 bol žalobcom podpísaný aj Záznam o požiadavkách a potrebách klienta
k poistnej zmluve č. 4021590534, kde k otázke, či klient chce niečo k produktu, ktorý mu navrhol
zamestnanec poisťovacieho agenta vysvetliť, doplniť, dojednať je uvedená odpoveď: nie a pri otázke,

či klient súhlasí s navrhovaným produktom odpoveď: áno.

Žalovaný predložil súdu čestné prehlásenie Ing. Magdalény Salokyovej zo dňa 15.10.2013, v ktorom
menovaná čestne prehlasuje, že pred uzavretím poistnej zmluvy č. 4021590534 žalobcu odborne,
riadne a úplne informovala a poučila o všetkých aspektoch poistenia, osobitne o celom obsahu

poistných podmienok, osobitných zmluvných dojednaní a o význame jednotlivých ustanovení poistných
podmienok. Zároveň potvrdila, že obsah Záznamu o požiadavkách a potrebách klienta podpísaný
poistníkom a ňou, je pravdivý. Poistník poučeniu porozumel a nechcel nič ďalšie vysvetliť. K podpisu
poistnej zmluvy a poistných podmienok resp. zmluvných dojednaní sa rozhodol dobrovoľne a slobodne.

Podľa vyjadrenia Národnej banky Slovenska predloženého žalovaným Smernica rady 93/13/EHS sa
špecificky dotýka poistných zmlúv vo svojom 19. odôvodnení, pričom sa predpokladá, že obmedzenia
v ňom uvedené sa berú do úvahy pri výpočte poistného plateného spotrebiteľom. na výpočet poistného
má teda vplyv také ustanovenie poistných podmienok, ktoré ovplyvní výšku netto poistného alebo
príslušných zložiek nákladov. prípadná dohoda o rozhodcovskom konaní obsiahnutá v poistnej zmluve

má ako prostriedok na efektívne vymáhanie dlžných pohľadávok z poistnej zmluvy vplyv na inkasné
náklady nezávisle od druhu poistenia, teda aj v prípade poistenia osôb.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámcipredmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,

jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa§53ods.4písm.r/ Občianskehozákonníka,zaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskej

zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku, len ak:
a. rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania

(§ 1 ods. 3),
b. rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní
c. jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d. sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského

konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e. účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f. sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9

vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g. bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17)
h. sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo
i. bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,

za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j. pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ak podá účastník rozhodcovského
konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý

rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi
rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník

rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť
od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ak súd zruší rozhodcovský
rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe

alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.Poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 23.6.2008, o nároku z ktorej rozhodoval
rozhodcovský súd, je spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka.

Z poistnej zmluvy je zrejme, že žalovaný ako poisťovateľ konal v rámci predmetu svojej činnosti
podľa výpisu z Obchodného registra. Žalobca je spotrebiteľom, keďže uzatvoril zmluvu ako fyzická
osoba. Z predloženej poistnej zmluvy, ani rozhodnutia rozhodcovského súdu nie je zrejme, aby žalobca
pri uzatváraní poistnej zmluvy konal v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Pre
spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s

veľkýmpočtomzákazníkov,pričomnávrhytýchtozmlúvsúpripravenénavopredpredtlačenýchtlačivách
a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to aj predmetnej veci,
pretože poistná zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive, do ktorého boli len
vpísané údaje týkajúce sa žalobcu.

Žalovaný v konaní namietal nesplnenie procesných podmienok na rozhodnutie v tejto veci tunajším

súdom. Vzhľadom na vyššie uvedené vo veci ide o spor, ktorý má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve
a návrh bol podaný žalobcom ako spotrebiteľom. Miestna príslušnosť tunajšieho súdu je daná podľa §
88 ods. 2 posledná veta za bodkočiarkou O.s.p. účinného od 1.1.2012, podľa ktorého je na konanie o
zrušení rozhodcovského rozsudku príslušný súd, v ktorého obvode má bydlisko spotrebiteľ. Žalovaný
uplatnil v konaní námietku podľa § 106 ods. 1 O.s.p. ku prednosti kompetencie rozhodcovského súdu

pred kompetenciou všeobecného súdu, v dôsledku čoho navrhol konanie zastaviť pre nedostatok
podmienky konania. K tejto námietke nedostatku právomoci súdu je potrebné uviesť, že predmetom
konania je zrušenie rozhodcovského rozsudku, pričom podľa ustanovenia § 40 zákona č. 244/2002
Z.z. je na uvedené konanie daná právomoc všeobecnému súdu. Táto právomoc všeobecného súdu na
rozhodovanie v uvedenej veci je daná bez ohľadu na to, či zo strany účastníkov rozhodcovského konania

bol alebo nebol daný odpor proti rozhodcovskému rozsudku. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že v
konaní boli pre rozhodovanie vo veci tunajším súdom splnené všetky procesné podmienky konania.

Žalobca sa podaným návrhom na začatie konania domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku z
dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky t.j. podľa § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. o

rozhodcovskom konaní.. V konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku musí súd najprv skúmať, či
návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku bol podaný včas, čo je nevyhnutnou podmienkou pre
preskúmanie navrhovateľom uvádzaného dôvodu zrušenia rozhodcovského rozsudku. Návrh na začatie
konania bol zo strany žalobcu podaný v zákonom stanovenej lehote 30-tich dní, čo je zrejme z toho, že
predmetný rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 8.10.2012 a návrh na začatie konania

bol na tunajšom súde podaný dňa 7.11.2012.

Vykonaným dokazovaním má súd za to, že návrh bol podaný zo strany žalobcu dôvodne. Dôvodom
zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. 2C/123/2012 je skutočnosť, že rozhodcovský súd rozhodol
vo veci na základe neplatnej rozhodcovskej doložky.

Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je súčasťou všeobecných
poistných podmienok. Konkrétne je uvedená v článku XV. Všeobecných poistných podmienok s názvom
Rozhodcovské konanie a v osobitných zmluvných dojednaniach k poistnej zmluve. Je tak súčasťou
dlhého neprehľadného textu písaného malými písmenami a splýva s ostatnými podmienkami uvedenými

vo všeobecných poistných podmienkach. Podľa rozhodcovskej doložky všetky vzájomné spory a sporné
nároky z poistenia budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka tak znemožňuje
poistenému - spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu alebo
sporných nárokov podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Tým mu je ako spotrebiteľovi odobratá
možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Uvedeným rozhodcovská doložka spôsobuje

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Význam
rozhodcovskej doložky v porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je totiž osobitý a to z dôvodu,
že táto rieši otázku kto v prípade sporu bude rozhodovať o právach a právom chránených záujmoch
vyplývajúcich zo zmluvy. Cieľom rozhodcovskej doložky tak, ako je formulovaná v danom prípade je
dosiahnuť, aby všetky prípadné spory medzi zmluvnými stranami boli prejednané výlučne rozhodcom

a tým znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom. Súd v tejto
súvislosti poukazuje aj na smernicu Rady č. 93/13/EHS, ktorá uvádza niektoré nekalé podmienky vo
svojej prílohe, kde podľa písm. q/ bod 1 tejto prílohy neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť
v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovaťod spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne
obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane. Podľa toho je teda neprijateľné,

aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov z akejkoľvek
spotrebiteľskej zmluvy. Rozhodcovská doložka je tak poukazujúc na citované ustanovenie § 53 ods. 4
písm. r/ Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou a teda je neplatná. Keďže rozhodcovská
doložka v danej veci núti spotrebiteľa podrobiť sa v prípade sporu výlučne rozhodcovskému konaniu je
aj v rozpore s dobrými mravmi a teda je neplatná aj podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.

Už len vzhľadom na uvedené skutočnosti je preto možné konštatovať, že rozhodcovský súd založil
svoju právomoc na neplatnej rozhodcovskej doložke a preto bolo potrebné rozhodcovský rozsudok č.
2C/123/2012 zrušiť.

Súd má tiež za to, že predmetná rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná tak, ako to
tvrdil žalovaný. Žalovaný poukázal pritom na osobitné zmluvné dojednania, ktoré žalobca samostatne

podpísal. V prvom rade súd poukazuje na to, že žalovaný nepreukázal skutočnosť, aby bol žalobca
riadne oboznámený so všeobecnými poistnými podmienkami. To, že žalobca všeobecné poistné
podmienky a osobitné zmluvné dojednania podpísal ešte neznamená, že žalobca sa skutočne mal
možnosť s týmito podmienkami aj oboznámiť a pochopiť ich význam. Všeobecné poistné podmienky,
ale aj osobitné zmluvné dojednania sú písané malými písmenami, obsahujú množstvo právnickej

terminológie. Je nemožné, aby žalobca ako priemerný spotrebiteľ, aj keď mal možnosť si ich prečítať,
pochopil bez ďalšieho ich text. Uvedené je zrejme z toho, že všeobecné poistné podmienky a osobitné
zmluvné dojednania boli žalobcom podpísané v deň uzatvorenia poistnej zmluvy resp. spolu s poistnou
zmluvou, keďže je v nej výslovne uvedené, že jej súčasťou sú všeobecné poistné podmienky. Na
uvedenom nemení nič skutočnosť, že žalobca podpísal samostatne aj osobitné zmluvné dojednania

odkazujúce na rozhodcovskú doložku, ktoré sú len pokračovaním predtlačeného formulára poistných
podmienok. Zo strany žalovaného nebolo preukázané jeho tvrdenie, že žalobca ako spotrebiteľ
mal možnosť odmietnuť podpísať rozhodcovskú doložku bez toho, aby tým bol dotknutý zmluvný
vzťah, táto skutočnosť nevyplýva zo zmluvy, ani zo Všeobecných poistných podmienok a ani z
Osobitných zmluvných dojednaní. Žalovaný tiež nepreukázal, že žalobca bol so všeobecnými poistnými

podmienkami a osobitnými zmluvnými dojednaniami kvalifikovane oboznámený. Pokiaľ aj zmluva bola
žalobcovi predkladaná treťou osobou, táto skutočnosť neznamená, že všeobecné poistné podmienky
boli žalobcovi aj riadne vysvetlené a to najmä pokiaľ sa týka rozhodcovskej doložky. Dôkazné bremeno
v tomto smere má žalovaný. Za preukázanie uvedeného nemožno považovať čestné prehlásenie
osoby, ktorá so žalobcom poistnú zmluvu podpisovala a to z dôvodu, že je zrejme, že uvedené

čestné prehlásenie bolo podpísané až dodatočne, už v priebehu tohto konania. Taktiež zo Záznamu
o požiadavkách a potrebách klienta nemožno vyvodiť záver o tom, že žalobca mal možnosť sa
riadne oboznámiť so Všeobecnými poistnými podmienkami a Osobitnými zmluvnými dojednaniami. Zo
Záznamu je zrejme len to, že žalobca nemal požiadavky na vysvetlenie, doplnenie a dojednanie týkajúce
sa produktu t.j. samotného poistenia.

Rozhodcovská doložka tak, ako je uvedená vo všeobecných poistných podmienkach je neplatnou aj z
dôvodu, že subjekt, ktorý má rozhodovať v rozhodcovskom konaní je oprávnený určiť výlučne žalovaný.
Uvedené taktiež spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov rozhodcovského konania v
neprospechspotrebiteľa.Vprípadetakéhovýberu,ktorýniejedohodouobochstrán,totižzvlášťvznikajú

pochybnosti o neobjektívnosti rozhodovania v rozhodcovskom konaní. V danej veci sa rozhodcovské
konanie uskutočnilo na rozhodcovskom súde podľa výberu žalovaného bez toho, aby tento výber mal
žalobca možnosť akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť.

Žalovaný poukázal vo svojom vyjadrení na devätnáste odôvodnenie Smernice 93/13/EHS, v zmysle

ktorého, podľa žalobcu, spod vecného rozsahu Smernice o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sú vyňaté zmluvné podmienky v poistných zmluvách. Súd má za to, že devätnáste
odôvodnenie Smernice č. 93/13/EHS možno aplikovať iba na poistné vzťahy a nie na časť poistných
zmlúv a všeobecných poistných podmienok, ktoré obsahujú zmluvné dojednania o rozhodcovskej
doložke. Skutočnosť, že dojednanie rozhodcovskej doložky má vplyv na poistné vzťahy a výšku

poistného neznamená, že žalovaný je oprávnený včleniť do svojich zmlúv také znenie rozhodcovskej
doložky, ktoré zakladá značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Pri uzatváraní zmlúv je naopak povinný rešpektovať aj príslušné normy
chrániace spotrebiteľa. Preto poistná zmluva v časti týkajúcej sa podmienok rozhodcovskej doložkypodlieha preskúmaniu súdu v zmysle smernice č. 93/13/EHS, ale aj v zmysle všeobecných ustanovení
§ 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka.

Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že rozhodcovská doložka v článku XV.
všeobecných poistných podmienok a osobitných zmluvných dojednaniach je neprijateľnou podmienkou
a teda absolútne neplatnou zmluvnou podmienkou vzhľadom na jej rozpor s ustanoveniami o
spotrebiteľských zmluvách a ustanoveniami Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, ako aj vzhľadom na rozpor s dobrými mravmi. Rozhodcovský súd preto

nemohol rozhodnúť na základe tejto doložky a teda nemal právomoc vo veci konať. Súd preto návrhu
žalobcu vyhovel a predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách rozhodol súd podľa citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobca mal v konaní úspech
a preto mu súd priznal náhradu trov konania. Trovy konania žalobcu pozostávajú z trov právneho
zastúpenia určených podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za nasledujúce úkony:
- príprava a prevzatie zastúpenia dňa 6.11.2012 - § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky účinnej do 30.6.2013
- 58,69 eur

- podanie žalobného návrhu dňa 6.11.2012 - § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky účinnej do 30.6.2013 - 58,69
eur
- vyjadrenie k odvolaniu dňa 16.1.2013 - § 14 ods. 3 písm. b/ vyhlášky účinnej do 30.6.2013 - 30,04 eur
- vyjadrenie k odvolaniu dňa 29.4.2013 - § 14 ods. 3 písm. b/ vyhlášky účinnej do 30.6.2013 - 30,04 eur
- účasť na pojednávaní dňa 8.4.2014 - § 13a ods. 1 písm. d/ - 61,87 eur

- účasť na pojednávaní dňa 30.4.2014 - § 13a ods. 1 písm. d/ - 61,87 eur.

Hodnotajednéhoúkonuprávnejpomocibolaurčenápodľa§11ods.1vyhláškyč.655/2004Z.z.Odmena
za úkony právnej pomoci tak predstavuje sumu 301,20 eur. Ďalej trovy právneho zastúpenia pozostávajú
z režijného paušálu za dva úkony v roku 2012 po 7,63 eur, dva úkony v roku 2013 po 7,81 eur a dva

úkony v roku 2014 po 8,04 eur t.j. režijný paušál spolu 46,96 eur. Spolu trovy právneho zastúpenia
žalobcu predstavujú sumu 348,16 eur, k úhrade ktorej súd zaviazal žalovaného.

Podľa § 2 ods. 2 veta prvá zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku

konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

Vo veci ide o spor, ktorý má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve a návrh bol podaný žalobcom ako
spotrebiteľom. Z toho dôvodu je podľa § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkov
žalobca oslobodený od platenia súdnych poplatkov pre toto konanie, pričom súd jeho návrhu vyhovel.

Z tohto dôvodu súd zaviazal žalovaného zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania. Výška
súdneho poplatku bola určená podľa položky 1 písm. b/ sadzobníka súdnych poplatkov t.j. vo výške
99,50 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne
v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./
uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto

rozhodnutie napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Zb. v znení neskorších predpisov. Ak ide
o rozhodnutie o výchove maloletých detí, môže podať návrh aj na súdny výkon rozhodnutia.