Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 15, 2014

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 8C/232/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711210818
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Priečinská

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2014:1711210818.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok, so sídlom v Pezinku, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Petrou Priečinskou v

právnej veci navrhovateľov: 1/ O.. V. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: V. XXXX/X, N., prechodne
bytom: G. G. Č.. XXX, XXX XX Z.R., Č. F., 2/ W. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: Š.G. Č..X, W.
U., prechodne bytom: G. G. Č.. XXX, XXX XX Z., Č.Á. F., obaja zastúpení: JUDr. Jozefom Holičom,
advokátom so sídlom v Bratislave, Lužická č. 7, proti odporcovi: Z. F. R. O. Z. Z. , so sídlom: Ž. D. Č..
X, N., o náhradu škody vo výške 677,11 EUR takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Súd odporcovi n e p r i z n á v a náhradu konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 09.08. 2011 sa navrhovatelia v 1/ a 2/ rade (ďalej len
„navrhovatelia“) domáhali vydania rozsudku, ktorým by súd zaviazal odporcu Slovenskú republiku
zastúpenú Ministerstvom spravodlivosti SR, aby uhradil navrhovateľom škodu spôsobenú nezákonnými
rozhodnutiami vo výške 617,11 EUR s príslušenstvom, ako aj náhradu trov konania pozostávajúce z
náhrady trov právneho zastúpenia navrhovateľov.
Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.11.2011 navrhovatelia navrhli vstup Slovenskej
republiky zastúpenej Generálnou prokuratúrou SR ako ďalšieho účastníka do konania na strane

odporcu; súd tomuto návrhu vyhovel a uznesením zo dňa 10.05.2012 č.k. XC XXX/XXXX-XX pripustil
vstup Slovenskej republiky zastúpenej Generálnou prokuratúrou SR do konania ako odporcu v 2. rade.

Pred otvorením pojednávania dňa 12.11.2013 navrhovatelia zobrali svoj návrh prostredníctvom svojho
právneho zástupcu späť voči odporcovi 2/ Slovenskej republike zastúpenej Generálnou prokuratúrou
SR z dôvodu, že právny zástupca vstúpil do konania až po podanej obžalobe, teda až v konaní pred
súdom. Súd uznesením zo dňa 12.11.2013 č.k. XC XXX/XXXX-XX konanie voči odporcovi 2/ zastavil a

žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.

Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.11.2013 právny zástupca navrhovateľov
požiadal súd o zmenu petitu žaloby, ktorému návrhu súd vyhovel a uznesením č.k. XC XXX/XXXX-XX zo
dňa 21.02.2014 pripustil zmenu petitu v znení: „Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 677,11
Eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 677,11 Eur od 28.10.2010 až do zaplatenia. Súd
uznesením zo dňa 21.02.2014 č.k. XC XXX/XXXX-XX konanie voči odporcovi pripustil zmenu petitu v

navrhovanom znení.

Navrhovatelia svoj návrh na začatie konania odôvodnili tým, že uplatňovaná škoda pozostáva z
uhradených trov právneho zastúpenia obhajcovi za poskytnutie právnych služieb M.. M. C., č. licencie :XXXX v trestnom konaní, účtovaných tarifne v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. celkovo vo výške 677,11
Eur s DPH. Navrhovatelia si 27.04.2010 v súlade s ustanovením § 15 ods. 1, § 3 ods. 1 , §4 ods. 1 písm.
a), §5 ods. , § 18, § 19 zák. č. 514/2003 Z.z. podali prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomnú

žiadosť o predbežné prerokovanie nároku poškodených na náhradu škody spôsobenej nezákonnými
rozhodnutiami. Išlo o nezákonné rozhodnutia: 1/ uznesenie o začatí trestného stíhania ČVS: P.-XXX/
X-P.-N.-XXXX-A. zo dňa 22.06.2006, 2/ uznesenie o začatí trestného stíhania ČVS: P.-XXXX/X-P.-N.-
XXXX zo dňa 15.06.2006, 3/uznesenie o vznesení obvinenia ČVS: P.-XXX/X-P.-N.-XXXX-A. zo dňa
02.04.2007, 4/ uznesenie o vznesení obvinenia ČVS: P.-XXX/X-P.-N.-XXXX-A. zo dňa 16.07.2007, 5/

uznesenie Okresnej prokuratúry BA II sp.zn. : A. XXX/XX zo dňa 14.05.2007, 6/ podaná obžaloba
Okresnej prokuratúry BA II sp. zn.: A. XXX/XX zo dňa 12.12.2007, vydaný trestný rozkaz Okresného
súdu Pezinok sp. zn. XT XXX/XXXX-XXX zo dňa 15.05.2008, v zmysle ktorého boli O.. V. G. - nar.
XX.XX.XXXX S. N., trvale bytom N., V. Č.. XXXX/X a W. G. - nar. XX.XX.XXXX S. Š., trvale bytom W.
U., Č. D. G., Š. X. Č.. X podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodení spod obžaloby prokurátora Okresnej
prokuratúry Bratislava II. sp. zn. X A. XXX/XX zo dňa 12.12.2007.

Odporca na písomné podanie navrhovateľov nijako nezareagoval a nakoľko ostal nečinný, navrhovatelia
požiadali o vrátenie podkladov priložených k podaniu zo dňa 27.04.2011 s tým, že sa svojho nároku budú
domáhať súdnou cestou; písomným podaním zo dňa 29.06.2011 odporca vrátil navrhovateľom písomné
podklady s prípisom, že žiadosť bola predbežne prerokovaná v zmysle § 15 ods. 1 zák. 514/2003Z.z,
pričom žiadosti nebolo vyhovené.

Keďže po uplynutí lehoty 6 mesiacov odo dňa jej prijatia odporcom je nárok na náhradu škody splatný
(27.10.2011), odo dňa 28.10.2010 si navrhovatelia uplatňujú aj zákonný úrok z omeškania vo výške 9%
p.a. až do zaplatenia. Keďže nebol nárok navrhovateľov na náhradu škody uspokojený pri predbežnom
prerokovaní, uplatňujú si voči odporcovi aj nárok na odmenu za zastupovanie navrhovateľov pri
predbežnom prerokovaní, a to ako súčasť nákladov na uplatnenie práva pred súdom.

Ďalej uviedli v návrhu, že vyšetrovateľ Policajného zboru začal trestné stíhanie a vzniesol obvinenie voči
navrhovateľom z dôvodu, že zistené skutočnosti mali nasvedčovať tomu, že:
1/ O.. V. G. a W. G. v období od 12.06.2006 do 15.06.2006 v W. U., S. Č. D. G. Č.. XXX, P. Z., vnikli do
priestorovnehnuteľnostivedenejnalistevlastníctvač.XXXsparcelnýmičíslamiXX/XaXX/X,ktorájevo
vlastníctve A.. Š. N. Y.. a to tak, že na vchodovej bráne odrezali visiace zámky, vymenili vchodovú vložku

zámku na bráne, poškodili a zvesili vchodové dvere do budovy domu, ktoré nahradili inými, ku ktorým
nedali vlastníkovi kľúče a tieto priestory užívali napriek nesúhlasu vlastníka nehnuteľnosti A.. Š. N. Y..,
2/ O.. V. G. a W. G. v období od 16.06.2006 do 29.03.2007 v W. U., S. Č. D. G. Č.. XXX, P. Z., naďalej
napriek nesúhlasu vlastníka nehnuteľnosti A.. Š. N. Y.., vedenej na liste vlastníctva č. XXX s parcelnými
číslami XX/X a XX/X, sa zdržiavali na tejto nehnuteľnosti a užívali ju bez právneho dôvodu a súhlasu

vlastníka A.. Š.H. N. Y..,
3/ W. G. dňa 07.07.2007 v čase okolo 18.00 h až 19.00 h v W. U., S. Č. D. G. Č.. XXX, P. Z.,
na nehnuteľnosti vedenej na liste vlastníctva č. XXX s parcelnými číslami XX/X a XX/X, ktorá je vo
vlastníctve A.. Š. N. Y.., bol prichytený majiteľom nehnuteľnosti, že sa naďalej na tejto zdržiava bez
právneho dôvodu a súhlasu vlastníka a od presne nezisteného času do dvoch miestností umiestnil rôzny

nábytok, ktorý ani po viacerých výzvach vlastníka neodniesol, čím majiteľovi domu A.. Š. N. Y.. Naďalej
bránil v užívaní nehnuteľnosti.
Uvedenými konaniami sa mali navrhovatelia dopustiť prečinu neoprávneného zásahu do práva k
domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. Zák. Proti uzneseniu
vyšetrovateľa PZ podali navrhovatelia v zákonnej lehote sťažnosť, ktorá bola Uznesením Okresnej

prokuratúry BAII sp.zn. : A. XXX/XX zo dňa 14.05.2007 zamietnutá pre nedôvodnosť. V súlade s § 34
ods. 1 zák. 301/2005 Z.z. si navrhovatelia zvolili v trestnom konaní obhajcu M.. M. C., V. zapísaného v
Slovenskej advokátskej komore pod č. XXXX. Rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 04.03.2009,
vydanom v konaní vedenom pod sp. zn. XT XXX/XXXX boli navrhovatelia spod obžaloby podľa §
285 písm. b) Tr. poriadku oslobodení, pretože skutky neboli trestnými činmi. Následne Krajský súd v

Bratislave odvolanie prokurátora v predmetnej veci uznesením sp. zn. XTo XX/XXXX zo dňa 04.11.2009
zamietol, nakoľko zistil, že je nedôvodné (§ 319 Trest. poriadku).
Dôvody nezákonnosti rozhodnutí sú podľa navrhovateľov v tom, skutky uvedené v obžalobe nie
sú trestnými činmi, pretože skutočnosti uvedené v nej spadajú výhradne do kompetencie súdov v
občianskom súdnom konaní. Vlastník nehnuteľnosti sa mohol kedykoľvek obrátiť na civilný súd so

žalobou, ktorou sa mohol domáhať, aby bolo navrhovateľom zakázané sa zdržiavať čo i len príležitostne
v nehnuteľnosti a zasahovať tak do jeho vlastníckeho práva.
Navrhovatelia majú za to, že oslobodzujúci rozsudok má rovnaký význam ako zrušenie uznesenia o
vznesení obvinenia, ktoré považujú za nezákonné a teda sú tu splnené podmienky na uplatnenie sinároku na náhradu škody v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. Keďže ani dozorujúci prokurátor po skončení
prípravného konania nezastavil trestné stíhanie, mal súd trestné stíhanie zastaviť podľa § 241 ods. 1
písm. c) Tr. Poriadku, čo však nespravil a vydal Trestný rozkaz. Odvolávajúc sa na § 3 ods. 1, ods. 2,

§ 4 ods. 1 písm. a), § 5 ods. 1, § 15 ods. 1, § 18 ods. 1, § 19 ods. 1 zák č. 514/2003 Z.z. navrhovatelia
požiadali svojmu návrhu vyhovieť v celom rozsahu a nahradiť trovy konania.

Odporca vo svojom vyjadrení doručeným tunajšiemu súdu dňa 06.06.2012 uviedol, že navrhovatelia
sa domáhajú náhrady škody, ktorú majú predstavovať trovy obhajoby vynaložené v priebehu trestného

stíhania vedeného proti nim , pričom svoj nárok opierajú o skutočnosť, že v tomto trestnom konaní
boli rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 04.03.2009 sp.zn. XT XXX/XXXX-XXX, v spojení s
uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 04.11.2009, sp. zn. XTo XX/XXXX-XXX právoplatne
oslobodení spod obžaloby podanej Okresnou prokuratúrou Bratislava II dňa 12.12.2007, č.k. XPv XXX/
XXXX. V zmysle ustálenej judikatúry súdov sa však nárok na náhradu škody spôsobenej trestným
stíhaním, ktoré skončilo zastavením trestného stíhania, resp. oslobodením spod obžaloby, posudzuje

ako nárok podľa ustanovení § 5 a nasl. Zák č. 514/2003 Z.z., ide teda o zodpovednosť za škodu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci. Za rozhodnutie, ktoré sa v odôvodnených
prípadoch môže považovať za nezákonné v zmysle § 5 ods. 1 Zák č. 514/2003 Z.z., sa pri zastavení
trestného stíhania /oslobodenia spod obžaloby považuje uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré je
neskôr zrušené rozhodnutím príslušného orgánu o zastavení trestného stíhania /oslobodenia spod

obžaloby. Ani zastavenie trestného stíhania /oslobodenie spod obžaloby však nemožno automaticky
považovať zakaždým za jeho zrušenie z dôvodu nezákonnosti (Rozhodnutie ÚS ČR, sp. zn. III ÚS
165/2002).
Odporca ďalej namieta svoju príslušnosť v konaní tejto veci a má za to, že Ministerstvo spravodlivosti nie
orgánom príslušným v tomto konaní zastupovať Slovenskú republiku. Odvoláva sa na § 4 ods. 1 pís. a)

Zák č. 514/2003 Z.z. ako aj na rozsudok NSSR zo dňa 30.03.2011 sp. zn. 3Cdo 194/2010, ktorý ustálil,
ženaúsekutrestnéhokonania,ktorýzačínavydanímuzneseniaozačatítrestnéhostíhaniaajezavŕšený
podaním obžaloby, vykonávajú svoju pôsobnosť tak vyšetrovateľ PZ ako aj dozorujúci prokurátor. Vo
veci náhrady škody spôsobenej na tomto úseku trestného konania orgánom verejnej moci preto ako
orgán konajúci v mene štátu prichádza do úvahy Ministerstvo vnútra SR, ako i Generálna prokuratúra

SR. Škoda síce mala navrhovateľom vzniknúť v priebehu trestného stíhania, v zmysle § 5 sa však odvíja
od konkrétneho rozhodnutia - uznesenia o vznesení obvinenia vydaného vyšetrovateľom, príslušníkom
Policajného zboru SR, ktorým sa konanie proti navrhovateľom začalo.
Žiadne ďalšie rozhodnutia vydané v priebehu trestného stíhania navrhovateľov, na ktoré sa v žalobe
poukazujú,niejemožnévzmyslezákč.514/2003Z.z.považovaťzanezákonné,nakoľkožiadnenespĺňa

podmienku § 6 ods. 1 zák č. 514/2003 Z.z. - t.j. zrušenie právoplatného rozhodnutia pre nezákonnosť
príslušným orgánom. Ani trestný rozkaz Okresného súdu Pezinok zo dňa 15.05.2008 sp. zn. XT XXX/
XXXX-XXX nikdy nenadobudol právoplatnosť, nakoľko bol na základe podania odporu obžalovanými
(navrhovateľmi) zrušený. Vzhľadom na uvedené požiadal odporca konanie zastaviť.

Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.09.2013 odporca opätovne poukázal na
skutočnosť, že v tomto konaní nie je Ministerstvo spravodlivosti príslušným orgánom na zastupovanie
žalovanej Slovenskej republiky, nakoľko si navrhovatelia uplatňujú náhradu škody, ktorú predstavujú
trovy obhajoby vynaložené v priebehu trestného stíhania vedeného voči nim. V danej veci sa za
rozhodnutie, pri ktorom je v odôvodnených prípadoch možné skúmať splnenie podmienok v zmysle §

5 zák. č. 514/2003 Z.z. (teda či ide o rozhodnutie nezákonné), sa pri zastavení trestného stíhania /
oslobodenia spod obžaloby považuje iba uznesenie o vznesení obvinenia. Žiadne ďalšie rozhodnutia
vydané v priebehu trestného stíhania navrhovateľov, na ktoré poukazujú navrhovatelia v žalobnom
návrhu, nie je možné v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. považovať za nezákonné, keďže žiadne nespĺňa
podmienku § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. - zrušenie právoplatného rozhodnutia pre nezákonnosť

príslušným orgánom. Trestný rozkaz Okresného súdu Pezinok zo dňa 15.05.2008 sp. zn. XT XXX/
XXXX-XXX nikdy nenadobudol právoplatnosť, nakoľko bol na základe podania odporu obžalovanými
(navrhovateľmi) zrušený. Vzhľadom na uvedené požiadal súd, aby návrh navrhovateľov zamietol, resp.
v prípade ak vyhodnotí ako oprávnenú jeho námietku ohľadne nedostatku v pasívnej vecnej legitimácií
Ministerstva spravodlivosti SR v prejednávanej veci, aby tento nedostatok odstraňoval v zmysle § 43, §

104 ods. 2 O.s.p. a ak k odstráneniu tejto prekážky nedôjde, požiadal vec zamietnuť.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi - návrhom vo
veci samej, uznesením o začatí trestného stíhania ČVS: P.-XXX/X-P.-N.-XXXX-A. zo dňa 22.06.2006,s uznesením o začatí trestného stíhania ČVS: P.-XXXX/X-P.-N.-XXXX zo dňa 15.06.2006, s uznesením
o vznesení obvinenia ČVS: P.-XXX/X-P.-N.-XXXX-A. zo dňa 02.04.2007, s uznesením o vznesení
obvinenia ČVS: P.-XXX/X-P.-N.-XXXX-A. zo dňa 16.07.2007, s uznesením Okresnej prokuratúry BA II

sp.zn. : A. XXX/XX R. W. XX.XX.XXXX, s podanou obžalobou Okresnej prokuratúry BA II sp. zn.: A. XXX/
XX R. W. XX.XX.XXXX, s vydaným trestným rozkazom Okresného súdu Pezinok sp. zn. XT XXX/XXXX-
XXX zo dňa 15.05.2008, s obsahom spisu Okresného súdu Pezinok sp. zn. XT XXX/XXXX, s obsahom
vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava - okolie, úradu Justičnej a
kriminálnej polície oddelenie všeobecnej kriminality Senec, ČVS: P.-XXX/X-P.-N.-XXXX-A., s faktúrami

č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX, XXXXXXXX, žiadosťou navrhovateľov o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody zo dňa 27.04.2011 ako i s ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový a
právny stav veci:

Právny zástupca vo svojej výpovedi na súdnom pojednávaní uviedol, že navrhovatelia trvajú na svojom
návrhu ako aj na písomných vyjadreniach založených v spise v plnom rozsahu. Uviedli však, že

si neuplatňujú náhradu škody za nezákonné rozhodnutia vyšetrovateľa, či prokurátora v priebehu
prípravného konania (t.j. trestného stíhania vedeného proti nim do podania obžaloby), nakoľko im v tom
čase žiadna škoda nevznikla, nakoľko ich právny zástupca M.. M. C. vstúpil do konania až po podanej
obžalobe a náklady za úhradu jeho právnych služieb im vznikli až podaním odporu voči trestnému
rozkazu Okresného súdu Pezinok sp. zn. XT XXX/XXXX-XXX zo dňa 15.05.2008. Preto aj zobrali

svoj návrh voči Generálnej prokuratúre SR späť. Zdôraznili, že žalujú škodu, ktorá im vznikla úhradou
právnych služieb za podaný odpor voči nezákonnému rozhodnutiu - trestnému rozkazu Okresného súdu
Pezinok sp. zn. XT XXX/XXXX-XXX zo dňa 15.05.2008, ide tu nielen o nezákonné rozhodnutie, ale aj o
nezákonný postup súdu a preto je pasívne legitimovaná Slovenská republika zastúpená Ministerstvom
spravodlivosti SR. Zákonný sudca v trestnom konaní mal zastaviť trestné stíhanie, ale on vydal trestný

rozkaz a pokračoval v nezákonnom postupe, ktorý vyvolal nutnosť zastúpenia navrhovateľov právnym
zástupcom, ktorý podal v ich zastúpení odpor proti trestnému rozkazu, zúčastňoval sa na hlavných
pojednávaniach a potom čo súd vydal oslobodzujúci rozsudok a prokurátor a poškodení podali vo veci
odvolanie, tak bol účastný aj v odvolacom konaní. Škoda navrhovateľov vznikla vtedy, keď splnomocnili
obhajcu na zastupovanie a tento musel podať odpor proti trestnému rozkazu v trestnom konaní. Ďalšie

úkony zaplatené navrhovateľmi boli účasť na pojednávaní, vyjadrenie k odvolaniu podanému proti
oslobodzujúcemu rozsudku a účasť na verejnom zasadnutí. Zdôraznil, že titulom ich nároku náhrady
škody je nezákonné rozhodnutie a týmto rozhodnutím nie je uznesenie o vznesení obvinenia, ale
trestný rozkaz Okresného súdu Pezinok sp. zn. XT XXX/XXXX-XXX zo dňa 15.05.2008 a preto je vo
veci je pasívne legitimovaná Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR a nie

Ministerstvom vnútra SR alebo Generálnou prokuratúrou SR, ako tvrdí odporca.

Navrhovatelia súhlasia s tvrdením odporcu, že prípravné trestné konanie bolo vedené nesprávne, keď
vyšetrovateľ vydal nezákonné rozhodnutie, že prokurátor toto nezákonné rozhodnutie nezrušil ale podal
na navrhovateľov obžalobu, ale navrhovateľom v priebehu prípravného konania (t.j. trestného stíhania

vedeného proti nim do podania obžaloby) žiadna škoda nevznikla, nakoľko im v tomto štádiu trestného
konania žiada škoda nevznikla, pretože navrhovatelia nevyplatili a ani im nevznikla povinnosť zaplatiť za
právne služby, nakoľko ich právny zástupca ešte žiaden úkon neurobil. Až keď zákonný sudca pochybil v
tom, že nezastavil trestné stíhanie, ale vydal trestný rozkaz, až vtedy navrhovateľom vznikla škoda, lebo
si museli zaplatiť služby obhajcu a postupom sudcu a medzi zaplatenou sumou za poskytnutie právnej

pomoci je príčinná súvislosť, ktorá nemá žiaden vzťah ku Generálnej prokuratúre.

Navrhovatelia ako účastníci konania vo svojej výpovedi na súdnom pojednávaní potvrdili súhlas s
návrhom, s vyjadreniami ich právneho zástupcu, ako aj listinnými dôkazmi založenými v spise, trestné
konanie považujú za vykonštruované otcom navrhovateľky 1/ a to je dôvod, prečo si uplatňujú náhradu

škody voči štátu.

Odporca vo svojej výpovedi na súdnom pojednávaní uviedol, že trvá na svojich písomných vyjadreniach
založených v spise v plnom rozsahu. Opätovne poukazoval na skutočnosť, že pokiaľ si navrhovatelia
uplatňujú náhradu škody, ktoré predstavujú trovy obhajoby vynaložené v priebehu trestného stíhania

vedeného proti nim, ktoré skončilo zastavením trestného stíhania resp. oslobodením spod obžaloby, tak
sa nárok na náhradu škody posudzuje podľa ustanovenia § 5 a nasl. Zák. 514/2003 Z.z. , ide teda o
zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci a za rozhodnutie,
priktoromjeodôvodnenýchprípadochmožnoskúmaťsplneniepodmienok vzmysle§6zák.č.514/2003(teda či ide o rozhodnutie nezákonné), sa pri zastavení trestného stíhania /oslobodenia spod obžaloby
považuje uznesenie o vznesení obvinenia. Žiadne ďalšie rozhodnutia vydané v priebehu trestného
stíhania navrhovateľov, na ktoré v návrhu poukazujú, nie je možné v zmysle zák. č. 514/2003 považovať

zanezákonné,keďžežiadnenespĺňapodmienku§6ods.1zákona-zrušenieprávoplatnéhorozhodnutia
pre nezákonnosť príslušným orgánom. Trestný rozkaz Okresného súdu Pezinok zo dňa 15.05.2008
sp. zn. XT XXX/XXXX-XXX nikdy nenadobudol právoplatnosť, nakoľko bol na základe podania odporu
obžalovanými (navrhovateľmi) zrušený. Zodpovednosť za škodu vzniknutú v prípravnom konaní nesie
vyšetrovateľ a prokurátor, pričom na tomto fakte nič nemení ani prípadné oslobodenie obžalovaného

spod obžaloby alebo zastavenie trestného stíhania súdom (viď rozsudok NSSR sp. zn. 3 Cdo 194/2010).
Novela zák č. 514/2003 vykonávaná zákonom č. 412/2012 Z.z. len precizovala doterajšiu právnu úpravu,
keď v § 4 ods. 1 písm. b), ktorá potvrdzuje tvrdenia odporcu, že Ministerstvo spravodlivosti SR nie je
orgánom príslušným v tomto konaní zastupovať Slovenskú republiku.
Ďalej uviedol, že ak navrhovatelia odvodzujú príslušnosť odporcu pre zastupovanie Slovenskej republiky
vtomtokonaníodtejskutočnosti,žeažvštádiusúdnehokonaniaprevzalprávnyzástupcanavrhovateľov

ich zastupovanie v trestnom konaní, titulom nároku náhrady škody nie je skutočnosť koľkokrát a kedy
obhajca vykonal úkon na obhajobu veci a v akom štádiu konania, ale je ním rozhodnutie, ktoré je
označené ako nezákonné a týmto rozhodnutím má byť uznesenie o vznesení obvinenia. Orgánmi,
ktoré konajú v štádiu vznesenia obvinenia sú vyšetrovateľ a prokurátor iba im prislúchajúce ústredné
orgány, ktoré môžu byť následne príslušné na konanie o náhradu škody. Právny zástupca síce vstúpil do

konania až v konaní pred súdom, avšak rozhodnutie, na základe ktorého sa tak udialo, bolo uznesenie o
vznesení obvinenia. Nárok na náhradu škody vo veciach vedenia trestného stíhania nie je nárokom ktorý
by vyplýval priamo zo zákona o zodpovednosti za škodu, nakoľko v prípade skončenia trestného stíhania
iným spôsobom ako odsudzujúcim rozsudkom nedochádza k zrušeniu akéhokoľvek právoplatného
rozhodnutia vydaného v trestnom konaní (teda nie je splnená podmienka § 6 zák č. 514/2003), až súdna

judikatúry vyvodila záver, že oslobodenie spod obžaloby zodpovedá takému výkladu zákona, podľa
ktorého za nezákonné rozhodnutie treba považovať uznesenie o vznesení obvinenia. O žiadnom inom
rozhodnutí v priebehu trestného konania sa ani súdna judikatúra nezmieňuje. Nie je podstatné, koľkými
štádiami trestné konanie prejde, ale v ktorom štádiu konania a ktorý orgán vydá rozhodnutie, ktoré malo
byť nezákonným a jedine od tých skutočností je možné následne odvodzovať príslušnosť ústredného

orgánu štátu oprávneného konať v mene štátu podľa § 4 zák č. 514/2003.
Záveromuviedol,ženeuznávanároknavrhovateľovvcelomrozsahu,nakoľkovdanejveciniejesplnená
podmienka ani nezákonného rozhodnutia (§ 5 zák č. 514/2003 Z.z.) ani nesprávneho úradného postupu
(§ 9 zák č. 514/2003 Z.z.). Odporca tiež poukázal na nepreukázanie vzniku škody navrhovateľom, keď
doposiaľ nie je známe, že by trovy trestného konania boli skutočne uhradené v takej výške ako boli

uplatnené. Požiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť.

Z uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava - okolie, úradu Justičnej a kriminálnej
polície oddelenie všeobecnej kriminality Senec , ČVS: P.-XXX/X-P.-N.-XXXX-A. zo dňa 22.06.2006
súd zistil, že podľa § 199 ods. 1) Trestného poriadku bolo začaté trestné stíhanie voči neznámym

páchateľom pre úmyselný prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému
priestoru podľa § 20 a § 218 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák., ktorého sa mali dopustiť na tom skutkovom
základe, že v období od 12.06.2006 do 15.06.2006 S. W. U., S. Č. D. G. Č.. XXX, P. Z., vnikli do
priestorov nehnuteľnosti vedenej na liste vlastníctva č. XXX s parcelnými číslami XX/X a XX/X, ktorá je
vo vlastníctve A.. Š. N.Á. Y.. A to tak, že na vchodovej bráne odrezali visiace zámky, vymenili vchodovú

vložku zámku na bráne, poškodili a zvesili vchodové dvere do budovy domu, ktoré nahradili inými, ku
ktorým nedali vlastníkovi kľúče a tieto priestory užívali napriek nesúhlasu vlastníka nehnuteľnosti A.. Š.
N. Y..

Z uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava - okolie, úradu Justičnej a kriminálnej

polície oddelenie všeobecnej kriminality Senec, ČVS: P.-XXXX/X-P.-N.-XXXX zo dňa 15.06.2006, súd
zistil, že podľa § 199 ods. 1) Trestného poriadku bolo začaté trestné stíhanie voči neznámemu
páchateľovi pre úmyselný prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 2) písm. b, c, d Tr. Zák.

Z uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava - okolie, úradu Justičnej a kriminálnej

polície oddelenie všeobecnej kriminality Senec, ČVS: P.-XXX/X-P.-N.-XXXX-A. zo dňa 02.04.2007, súd
zistil, že podľa § 199 ods. 1) s § 206 ods. 1)Trestného poriadku bolo začaté trestné stíhanie voči 1/ O..
V. G. - nar. XX.XX.XXXX S. N., trvale bytom N., V. Č.. XXXX/X a 2/ W. G. - nar. XX.XX.XXXX S. Š.,
trvale bytom W. U., Č. D. G., Š. X. Č.. X, ako obvinených za úmyselný prečin neoprávneného zásahu dopráva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 20 k § 218 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák., lebo
na podklade zistených skutočnosti je dostatočne odôvodnený záver, že 1/ O.. V. G. a W. G. v období od
12.06.2006 do 15.06.2006 v W. U., S. Č. D. G. Č.. XXX, P. Z., vnikli do priestorov nehnuteľnosti vedenej

na liste vlastníctva č. XXX s parcelnými číslami XX/X a XX/X, ktorá je vo vlastníctve A.. Š. N. Y.. a to
tak, že na vchodovej bráne odrezali visiace zámky, vymenili vchodovú vložku zámku na bráne, poškodili
a zvesili vchodové dvere do budovy domu, ktoré nahradili inými, ku ktorým nedali vlastníkovi kľúče a
tieto priestory užívali napriek nesúhlasu vlastníka nehnuteľnosti A.. Š. N. Y.., 2/ O.. V. G. a W. G. v
období od 16.06.2006 do 29.03.2007 sa naďalej napriek nesúhlasu vlastníka nehnuteľnosti A.. Š. N. Y..,

zdržiavali na tejto nehnuteľnosti v W. U., v časti D. G. Č.. XXX, P. Z., vedenej na liste vlastníctva č. XXX
s parcelnými číslami XX/X a XX/X a bránili mu v jej užívaní, následkom čoho mu spôsobili materiálnu
škodu poškodením veci ktorú doteraz nebolo možné ustáliť.

Z uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava - okolie, úradu Justičnej a kriminálnej
polície oddelenie všeobecnej kriminality Senec, sp.zn: P.-XXX/X-P.-N.-XXXX-A. zo dňa 16.07.2007, súd

zistil, že podľa § 199 ods. 1) a § 206 ods. 1), 4) Trestného poriadku bolo začaté trestné stíhanie voči
W. G. - nar. XX.XX.XXXX v Š., H. N. W. U., Č. D. G., Š. X. Č.. X, ako obvineného za úmyselný prečin
neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 1, Tr. zák.,
lebo na podklade zistených skutočnosti je dostatočne odôvodnený záver, že W. G. v presne nezistenom
období bez súhlasu majiteľa domu A.. Š. N. Y.., do dvoch miestností domu nachádzajúceho sa v W. U.,

S. Č. D. G. Č.. XXX, P. Z., umiestnil rôzny nábytok, tento ani po viacerých výzvach vlastníka neodniesol,
čím majiteľovi domu A.. Š. N. Y.. naďalej bránil v užívaní nehnuteľnosti, dňa 07.07.2007 v čase okolo
18.00 h až 19.00 h bol prichytený majiteľom nehnuteľnosti, že sa naďalej na tejto zdržiava bez právneho
dôvodu a súhlasu vlastníka a keď sa ho opýtal A.. Š. N. Y.. Čo tam hľadá mu odpovedal, že to tam stráži.

Z uznesenia Okresnej prokuratúry Bratislava II sp.zn.: A. XXX/XX zo dňa 14.05.2007 súd zistil, že
prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava II v trestnej veci vedenej proti obvineným O.. V. G. , W. G. pre
úmyselný prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 20
a § 218 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. zamietol z dôvodu nedôvodnosti sťažnosť obvinených O.. V. G. a
W.Š.G.,ktorúsipodalidňa23.04.2007protiuzneseniuvyšetrovateľaOkresnéhoriaditeľstvaPolicajného

zboru Bratislava - okolie, úradu Justičnej a kriminálnej polície oddelenie všeobecnej kriminality Senec,
sp.zn. P.-XXX/X-P.-N.-XXXX-A. zo dňa 02.04.2007, ktorým im bolo vznesené obvinenie pre 1/ prečin
neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru spolupáchateľstvom podľa
§ 20 k § 218 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. a 2/ prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu
alebo nebytovému priestoru spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 218 ods. 1Tr. Zákona na tom skutkovom

základe, že 1/ v období od 12.06.2006 do 15.06.2006 v W. U., S. Č. D. G. Č.. XXX, P. Z., vnikli do
priestorov nehnuteľnosti vedenej na liste vlastníctva č. XXX s parcelnými číslami XX/X a XX/X, ktorá je
vo vlastníctve A.. Š. N. Y.. a to tak, že na vchodovej bráne odrezali visiace zámky, vymenili vchodovú
vložku zámku na bráne, poškodili a zvesili vchodové dvere do budovy domu, ktoré nahradili inými, ku
ktorým nedali vlastníkovi kľúče a tieto priestory užívali napriek nesúhlasu vlastníka nehnuteľnosti A.. Š.

N. Y.., 2/ v období od 16.06.2006 do 29.03.2007 v W. U., S. Č. D. G. Č.. XXX, P. Z., naďalej napriek
nesúhlasu vlastníka nehnuteľnosti A.. Š. N. Y.., vedenej na liste vlastníctva č. XXX s parcelnými číslami
XX/X a XX/X, sa zdržiavali na tejto nehnuteľnosti a užívali ju bez právneho dôvodu a súhlasu vlastníka
A.. Š. N. Y.., bránili vlastníkovi v jej užívaní následne čoho mu konaniami uvedenými v bode 1/ a 2/
spôsobili materiálnu škodu poškodením veci, ktorú doteraz nebolo možné ustáliť.

Z uznesenia Okresnej prokuratúry Bratislava II sp.zn.: A. XXX/XX zo dňa 07.09.2007 súd zistil, že
prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava II v trestnej veci vedenej proti obvinenému W. G. pre
úmyselný prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa §
218 ods. 1Tr. zák. zamietol z dôvodu nedôvodnosti sťažnosť obvineného W. G., ktorú si podal dňa

17.08.2007 proti uzneseniu vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava - okolie,
úradu Justičnej a kriminálnej polície oddelenie všeobecnej kriminality Senec, sp.zn. P.-XXX/X-P.-N.-
XXXX-A. zo dňa 16.07.2007, ktorým mu bolo vznesené obvinenie pre prečin neoprávneného zásahu do
práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 1, Tr. zák., na tom skutkovom základe,
že W. G. v presne nezistenom období bez súhlasu majiteľa domu A.. Š. N. Y.., do dvoch miestností domu

nachádzajúceho sa v W. U., S. Č. D. G. Č.. XXX, P. Z., umiestnil rôzny nábytok, tento ani po viacerých
výzvach vlastníka neodniesol, čím majiteľovi domu A.. Š. N. Y.. naďalej bránil v užívaní nehnuteľnosti,
dňa 07.07.2007 v čase okolo 18.00 h až 19.00 h bol prichytený majiteľom nehnuteľnosti, že sa naďalejna tejto zdržiava bez právneho dôvodu a súhlasu vlastníka a keď sa ho opýtal A.. Š. N. Y.. čo tam hľadá
mu odpovedal, že to tam stráži.

Z obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava II sp.zn.: X A. XXX/XX-XX zo dňa 12.12. 2007 súd zistil,
že prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava II podal obžalobu podľa § 234 ods. 1 Trestného por. na
obvinených O.. V. G. - nar. XX.XX.XXXX S. N., trvale bytom N.V., V. Č.. XXXX/X a na 2/ W. G. - nar.
XX.XX.XXXX S. Š., H. N. W. U., Č. D. G., Š. X. Č.. X, preto, že 1/ v období od 12.06.2006 do 15.06.2006
v W. U., S. Č. D. G. Č.. XXX, P. Z., vnikli do priestorov nehnuteľnosti vedenej na liste vlastníctva č. XXX

s parcelnými číslami XX/X a XX/X, ktorá je vo vlastníctve A.. Š. N.Á. Y.. a to tak, že na vchodovej bráne
odrezali visiace zámky, vymenili vchodovú vložku zámku na bráne, poškodili a zvesili vchodové dvere
do budovy domu, ktoré nahradili inými, ku ktorým nedali vlastníkovi kľúče a tieto priestory užívali napriek
nesúhlasu vlastníka nehnuteľnosti A.. Š. N. Y.., 2/ v období od 16.06.2006 do 29.03.2007 v W. U., S. Č.
D. G. Č.. XXX, P. Z., naďalej napriek nesúhlasu vlastníka nehnuteľnosti A.. Š. N. Y.., vedenej na liste
vlastníctva č. XXX s parcelnými číslami XX/X a XX/X, sa zdržiavali na tejto nehnuteľnosti a užívali ju bez

právneho dôvodu a súhlasu vlastníka A.. Š. N.F. Y.., 3/ obžalovaný W. G. dňa 07.07.2007 v čase okolo
18.00 h až 19.00 h v W. U., S. Č. D. G. Č.. XXX, P. Z., na nehnuteľnosti vedenej na liste vlastníctva č.
XXX s parcelnými číslami XX/X a XX/X, ktorá je vo vlastníctve A.. Š. N. Y.., bol prichytený majiteľom
nehnuteľnosti, že sa naďalej na tejto zdržiava bez právneho dôvodu a súhlasu vlastníka a od presne
nezisteného času do dvoch miestností umiestnil rôzny nábytok, ktorý ani po viacerých výzvach vlastníka

neodniesol, čím majiteľovi domu A.. Š. N.F. Y.. naďalej bránil v užívaní nehnuteľnosti.

Z trestného rozkazu Okresného súdu Pezinok č.k. L. XXX/XXXX -XXX zo dňa 15.05.2008 súd zistil, že
Okresný súd Pezinok trestným rozkazom uznal obvinených W. G. a O.. V. G. za vinných, že 1/ v období
od 12.06.2006 do 15.06.2006 v W. U., S. Č. D. G. Č.. XXX, P. Z., vnikli do priestorov nehnuteľnosti

vedenej na liste vlastníctva č. XXX s parcelnými číslami XX/X a XX/X, ktorá je vo vlastníctve A.. Š. N.
Y.. a to tak, že na vchodovej bráne odrezali visiace zámky, vymenili vchodovú vložku zámku na bráne,
poškodili a zvesili vchodové dvere do budovy domu, ktoré nahradili inými, ku ktorým nedali vlastníkovi
kľúče a tieto priestory užívali napriek nesúhlasu vlastníka nehnuteľnosti A.. Š.H. N. Y.., 2/ v období od
16.06.2006 do 29.03.2007 v W. U., S. Č. D. G.Š. Č.. XXX, P. Z., naďalej napriek nesúhlasu vlastníka

nehnuteľnosti A.. Š.H. N. Y.., vedenej na liste vlastníctva č. XXX s parcelnými číslami XX/X a XX/X, sa
zdržiavali na tejto nehnuteľnosti a užívali ju bez právneho dôvodu a súhlasu vlastníka A.. Š. N. Y..,3/
obžalovaný W.V. G. dňa 07.07.2007 v čase okolo 18.00 h až 19.00 h v W. U., S. Č. D. G.V. Č.. XXX,
P. Z., na nehnuteľnosti vedenej na liste vlastníctva č. XXX s parcelnými číslami XX/X a XX/X, ktorá je
vo vlastníctve A.. Š. N. Y.., bol prichytený majiteľom nehnuteľnosti, že sa naďalej na tejto zdržiava bez

právneho dôvodu a súhlasu vlastníka a od presne nezisteného času do dvoch miestností umiestnil rôzny
nábytok, ktorý ani po viacerých výzvach vlastníka neodniesol, čím majiteľovi domu A.. Š. N.F. Y.. naďalej
bránil v užívaní nehnuteľnosti.
Z rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 04.03.2009 č.k. XT XXX/XXXX-XXX súd zistil, že Okresný
súd v Pezinku v trestnej veci vedenej proti obžalovanému W. G., nar. XX.XX.XXXX a spol. pre prečin

neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 1, ods. 3
písm. a) Tr. Zákona na hlavnom pojednávaní dňa 04.03.2009 rozhodol tak, že obžalovaní 1/ O.. V. G.
- nar. XX.XX.XXXX S. N., trvale bytom N., V. Č.. XXXX/X a 2/ W. G. - nar. XX.XX.XXXX S. Š., trvale
bytom W. U., Č. D. G., Š. X. Č.. X, sa podľa § 285 písm. b) Tr. por. boli oslobodení spod obžaloby
prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava II. sp. zn. X A. XXX/XX zo dňa 12.12.2007, ktorý im kládol

za vinu spáchanie prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru
podľa § 218 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák., ktorého sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, že 1/ v
období od 12.06.2006 do 15.06.2006 v W. U., S. Č. D. G. Č.. XXX, P. Z., vnikli do priestorov nehnuteľnosti
vedenej na liste vlastníctva č. XXX s parcelnými číslami XX/X a XX/X, ktorá je vo vlastníctve A.. Š. N.
Y.. a to tak, že na vchodovej bráne odrezali visiace zámky, vymenili vchodovú vložku zámku na bráne,

poškodili a zvesili vchodové dvere do budovy domu, ktoré nahradili inými, ku ktorým nedali vlastníkovi
kľúče a tieto priestory užívali napriek nesúhlasu vlastníka nehnuteľnosti A.. Š. N. Y.., 2/ v období od
16.06.2006 do 29.03.2007 v W. U., S. Č. D. G. Č.. XXX, P. Z., naďalej napriek nesúhlasu vlastníka
nehnuteľnosti A.. Š. N. Y.., vedenej na liste vlastníctva č. XXX s parcelnými číslami XX/X a XX/X, sa
zdržiavali na tejto nehnuteľnosti a užívali ju bez právneho dôvodu a súhlasu vlastníka A.. Š. N. Y.., 3/

obžalovaný W. G. dňa 07.07.2007 v čase okolo 18.00 h až 19.00 h v W. U., S. Č. D. G. Č.. XXX, P.
Z., na nehnuteľnosti vedenej na liste vlastníctva č. XXX s parcelnými číslami XX/X a XX/X, ktorá je vo
vlastníctve bol prichytený majiteľom nehnuteľnosti, že sa naďalej na tejto zdržiava bez A.. Š. N. Y..,
právneho dôvodu a súhlasu vlastníka a od presne nezisteného času do dvoch miestností umiestnil rôznynábytok, ktorý ani po viacerých výzvach vlastníka neodniesol, čím majiteľovi domu A.. Š. N. Y.. naďalej
bránil v užívaní nehnuteľnosti, pretože skutky nie sú trestným činom.
Z uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 04.11.2009 č.k. XTo XX/XXXX súd zistil, rozsudku

Krajský súd v Bratislave v trestnej veci vedenej proti obžalovanému W. G., nar. XX.XX.XXXX a spol.
pre prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218
ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. Zákona, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu
Pezinok zo dňa 04.03.2009 č.k. XT XXX/XXXX-XXX na verejnom zasadnutí konanom dňa 04.11.2009 v
Bratislaverozhodoltak,žeodvolanieokresnéhoprokurátorapodľa§319Tr.por.zamietolakonedôvodne

podané.

Zo žiadosti navrhovateľov o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 27.04.2011
súd zistil, že v súlade s ust. § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. zaslali navrhovatelia ako poškodení
prostredníctvom svojho zvoleného obhajcu dňa 12.04.2010 písomnú žiadosť o prerokovanie nároku
navrhovateľov na náhradu škody vo výške 677,11 € odporcovi - Ministerstvu spravodlivosti SR ako

zástupcovi Slovenskej republiky.

Z prípisu odporcu - Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 29.06.2011, č. 7030/2011-151, adresovaného
právnemu zástupcovi navrhovateľov súd zistil, že Ministerstvo spravodlivosti SR na písomnú žiadosť
navrhovateľov na predbežné prerokovanie náhrady škody reagovalo listom zo dňa 29.06.2011, č.

XXXX/XXXX-XXX, v ktorom navrhovateľom dodatočne oznámil, že predmetnú žiadosť Ministerstvo
spravodlivosti SR posúdilo ako nedôvodnú a žiadosti nevyhovuje.

Z prípisu odporcu - Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 16.08.2011 č. XXXXX/XXXX/XXX
adresovaného právnemu zástupcovi navrhovateľov súd zistil, že štátna tajomníčka Ministerstva

spravodlivosti SR listom oznámila navrhovateľom, že Ministerstvo spravodlivosti SR nemôže uplatnenú
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci navrhovateľom nahradiť nemôže, nakoľko Ministerstvo
spravodlivosti SR v tejto veci nie je orgánom konajúcim v mene štátu, ale ako vyplýva z príslušných
ustanovení zák č. 514/2003 Z.z. a z aplikačnej praxe súdov (napr. rozhodnutie NSSR sp.zn. XCdo XXX/
XXXX zo dňa 3003.2011), týmto orgánom je Generálna prokuratúra SR alebo Ministerstvo vnútra SR.

Z obsahu vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava - okolie, úradu
Justičnej a kriminálnej polície oddelenie všeobecnej kriminality Senec , ČVS: P.-XXX/X-P.-N.-XXXX-A.
súd zistil, že Okresná prokuratúra Bratislava II podala obžalobu na navrhovateľov dňa 12.12.2007 (č.l.
133 trestného spisu Okresného súdu Pezinok sp.zn. XT XXX/XXXX)

Z trestného spisu Okresného súdu Pezinok sp.zn. XT XXX/XXXX súd zistil, že navrhovatelia dňa
17.01.2008 udelili plnú moc M.. V. Y., V., č. licencie: XXXX , na ich zastupovaniu v konaní na Okresnom
súde Pezinok vo veci obžaloby pre prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo
nebytovémupriestorupodľa§218ods.1,ods.3písm.a)Tr.Zákona.(č.l.143 trestnéhospisuOkresného

súdu Pezinok sp.zn. XT XXX/XXXX) a dňa 21.07.2008 udelili plnú moc i M.. M. C., V., č. licencie: XXXX,
na ich zastupovaniu v konaní na Okresnom súde Pezinok vo veci obžaloby pre prečin neoprávneného
zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr.
Zákona. (č.l. 164 trestného spisu Okresného súdu Pezinok sp.zn. XT XXX/XXXX). Od udelenia plnej
moci navrhovateľmi M.. M. C. podával advokát M.. M. C. podania na súd v substitúcií za advokáta M..

V. Y..

Z trestného spisu Okresného súdu Pezinok sp.zn. XT XXX/XXXX súd zistil, že trestný rozkaz sp.zn.
XT XXX/XXXX-XXX bol vydaný dňa 15.05.2008 Okresným súdom Pezinok a dňa 27.05.2008 podali
navrhovatelia prostredníctvom svojho právneho zástupcu M.. V. Y. voči tomuto trestnému rozkazu odpor.

Zkópiedaňovéhodokladuč.XXXXXXXX(2009/94)súdzistil, žetentodôkazpredloženývkonanímajúci
preukázať časť výšky škody, ktorej náhradu si uplatňujú navrhovatelia v konaní o náhradu škody voči
štátu) bol advokátom M.. M. C. vystavený navrhovateľom dňa 19.05.2009 na sumu 200 Eur s označením
predmetu „záloha“ a označením platby „v hotovosti“, z kópie daňového dokladu č. XXXXXXXX (XXXX/

XXX) zo dňa 14.10.2009 súd zistil, že ho M.. M. C. vystavil navrhovateľom na sumu 200 Eur s označením
predmetu „záloha v trestnom konaní“ a označením platby „v hotovosti“. Z kópie daňového dokladu č.
XXXXXXXX (XXXX/XXX) zo dňa 18.12.2009 súd zistil, že ho M.. M. C. vystavil navrhovateľom na sumu277,11 Eur s označením predmetu „vyúčtovanie záloh - v roku 2008 - 3úkony x2 osoby + paušál, v roku
2009 - 2úkony x2 osoby + paušál “ 20% zľava“ a s označením platby „v hotovosti“.

Doklady o úhrade predložených daňových dokladov (faktúr) č. XXXXXXXX (XXXX/XX), č. XXXXXXXX
(XXXX/XXX) a č. XXXXXXXX (XXXX/XXX) navrhovateľmi doložený (napriek výzve súdu - č.l. 86 spisu)
nebol.
Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním oboznámením
s obsahom spisového materiálu, pričom prihliadol na všetko, čo inak v konaní vyšlo najavo ( § 120 ods.

1 O.s.p. ). Súd teda vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými navrhovateľmi v návrhu, ktorými
odôvodňovali svoj žalobný návrh a prednesu účastníkov na pojednávaní. Zároveň súd poučil účastníkov
konania podľa § 120 ods. 4 O.s.p. o povinnosti predložiť a označiť potrebné dôkazy, ktoré v konaní
žiadajú vykonať, a to písomne v predvolaní na pojednávanie dňa 26.03.2013.

Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním teda súd zhodnotil v rozsahu potrebnom

pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k veci a vzhľadom na charakter sporového
konania uzavrel, že nie je opodstatnené výnimočne nariaďovať ďalšie dokazovanie nad rozsah
dôkaznej aktivity účastníkov konania, nakoľko považoval skutkový stav za dostatočný pre posúdenie
dôvodnosti žalobného návrhu, ďalšie dokazovanie by bolo nadbytočné a nepotrebné z hľadiska zistenia
a posúdenia rozhodujúcich skutočností v prejednávanej veci; vychádzajúc zo zásady občianskeho

súdneho konania, že skutkový stav na základe ktorého súd rozhoduje v sporovom konaní, ovládanom
zásadou kontradiktórnosti, má byť výsledkom dôkaznej aktivity a snahy účastníkov konania, ktorí majú
hlavnú zodpovednosť za zistenie skutkového stavu a preukázanie svojich tvrdení a kde aktivita súdu
v rámci dokazovania sa vo všeobecnosti obmedzuje na rozhodovanie, ktoré z označených dôkazov
účastníkmi konania vykoná. So zreteľom na uvedené preto vyhlásil súd uznesením dokazovanie za

skončené (§ 120 ods. 1, 4 O.s.p.).

V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy, treba vznik,
zmenu a zánik právnych vzťahov, ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, posudzovať podľa práva
platného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo.

Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu
spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona (1.7.2004)
a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona

(1.7.2004).

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012, štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1/ zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012 vo veci náhrady
škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo

spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škodavzniklavobčianskomsúdnomkonaníalebovtrestnomkonaníaaktentozákonneustanovujeinak,
Podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012 vo veci náhrady
škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán

Policajného zboru.

Podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012 vo veci náhrady škody,
ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúraSlovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu4) v občianskom
súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,

Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., ak bol nárok na náhradu škody uplatnený na orgáne, ktorý nie
je príslušný vo veci konať podľa odsekov 1 a 2, je tento orgán povinný bezodkladne postúpiť žiadosť (§
15) príslušnému orgánu a upovedomiť o tom žiadateľa. Účinky uplatnenia nároku zostávajú zachované.

Podľa ustanovenia §5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

Podľa ust. § 6 ods. 1 zák č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje
o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa ust. § 6 ods. 2 zák č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal
proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto
podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento
orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky
podania žiadosti zostávajú zachované.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré
poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste,

o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo
vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené, alebo trestné stíhanie zastavené,
alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

Podľa § 442 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“)
uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk)
Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.Zákon č. 514/2003 Z.z. v ustanovení § 3 určuje rozsah zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci tak, že štát zodpovedá za škodu spôsobenú a/

nezákonným rozhodnutím, b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej
slobody, c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe alebo d/ nesprávnym
úradným postupom.

Základným predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím v zmysle

citovaného ustanovenia § 6 ods. 1 veta prvá uvedeného zákona je zrušenie alebo zmena právoplatného
rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, a to pre jeho nezákonnosť príslušným orgánom.

Skutkový stav medzi účastníkmi sporný nebol. Na základe uvedeného možno konštatovať, že
uzneseniami ČVS: P.-XXX/X-P.-N.-XXXX-A. zo dňa 22.06.2006 a ČVS: P.-XXXX/X-P.-N.-XXXX zo dňa
15.06.2006 začal vyšetrovateľ Oddelenia všeobecnej kriminality, Úradu justičnej a kriminálnej polície,

Okresného riaditeľstva policajného zboru Bratislava - okolie podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku
trestné stíhanie vo veci a podľa §206 ods. 1 Trestného poriadku uzneseniami o vznesení obvinení
ČVS: P.-XXX/X-P.-N.-XXXX-A. zo dňa 02.04.2007 a ČVS: P.-XXX/X-P.-N.-XXXX-A. zo dňa 16.07.2007
vzniesol obvinenia voči navrhovateľom za úmyselné prečiny neoprávneného zásahu do práva k domu,
bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 20 k § 218 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák., na tom skutkovom

základe, ako je uvedené vo výrokových častiach predmetných uznesení.
Proti týmto uzneseniam vyšetrovateľa o začatí trestného stíhania a súčasne vznesení obvinenia podali
navrhovatelia ako obvinení v zákonnej lehote sťažnosti. Prokurátor Okresnej prokuratúry v Pezinku
tieto sťažnosti dňa 22.07.2010 uzneseniami sp. zn. XPv XXX/XX a sp. zn. 4Pv 764/06 -35 v zmysle
ustanovenia § 193 ods. l písm. c) Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné. Následne Okresný

prokurátor Okresného súdu Bratislava II podal voči navrhovateľom dňa 12.12.2007 obžalobu sp. zn. X
A. XXX/XX, kladúc im za vinu spáchanie prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo
nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. Navrhovatelia dňa 17.01.2008 udelili
plnú moc M.. V. Y., V., č. licencie: XXXX , na ich zastupovaniu v konaní na Okresnom súde Pezinok
vo veci obžaloby pre prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru

podľa § 218 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. Zákona.
Na na základe podanej obžaloby Okresným prokurátorom Bratislava II Okresný súd v Pezinku
navrhovateľov trestným rozkazom zo dňa 15.05.2008 uznal za vinných z prečinu neoprávneného
zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák.).
Dňa 21.07.2008 udelili navrhovatelia plnú moc i M.. M. C., V., č. licencie: XXXX, na ich zastupovaniu

v konaní na Okresnom súde Pezinok vo veci obžaloby pre prečin neoprávneného zásahu do práva k
domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. Zákona. Od udelenia
plnej moci navrhovateľmi M.. M. C. podával advokát M.. M. C. podania na súd v substitúcií za advokáta
M.. V. Y..
Okresný súd v Pezinku rozsudkom zo dňa 04.03.2009 č.k. XT XXX/XXXX-XXX v trestnej veci vedenej

proti obžalovanému W. G., nar. 23.05.1947 a spol. pre prečin neoprávneného zásahu do práva k domu,
bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. Zákona na hlavnom pojednávaní
dňa 04.03.2009 rozhodol tak, že obžalovaní 1/ O.. V. G. - nar. XX.XX.XXXX S. N., trvale bytom N., V. Č..
XXXX/X a 2/ W. G. - nar. XX.XX.XXXX S. Š., trvale bytom W. U., Č. D. G., Š. X. Č.. X, sa podľa § 285
písm. b) Tr. por. sú oslobodení spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava II. sp. zn.

X A. XXX/XX zo dňa 12.12.2007. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 04.11.2009 č.k. XTo XX/
XXXX zamietol ako nedôvodne podané odvolanie prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Pezinok
zo dňa 04.03.2009 č.k. XT XXX/XXXX-XXX; rozsudok Okresného súdu v Pezinku zo dňa 04.03.2009
č.k. XT XXX/XXXX-XXX nadobudlo právoplatnosť dňa 04.11.2009.
Zo zisteného skutkového stavu ďalej vyplýva, že v súlade s ust. § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. zaslali

navrhovatelia ako poškodení prostredníctvom svojho zvoleného obhajcu dňa 27.04.2010 písomnú
žiadosť o prerokovanie nároku navrhovateľov na náhradu škody vo výške 677,11 Eur Ministerstvu
spravodlivosti SR ako zástupcovi Slovenskej republiky. Ministerstvo spravodlivosti SR na písomnú
žiadosť navrhovateľov na predbežné prerokovanie náhrady škody nereagovalo, až listom zo dňa
29.062011, č. XXXX/XXXX-XXX, v ktorom navrhovateľom oznámil, že ich žiadosti nebolo vyhovené.

Na základe uvedeného si navrhovatelia uplatňujú nárok na zaplatenie škody t.j. vo výške 677,11 Eur od
odporcu- Slovenskej republiky zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR.1/ Súd v prvom rade posudzoval odporcom namietaný nedostatok jeho pasívnej legitimácie v tomto
konaní a dospel k záveru, že táto námietka je neopodstatnená, z nasledovných dôvodov:

Právnyzástupcanavrhovateľovnasúdnompojednávanídňa12.11.2013uviedol,žesiuplatňujúnáhradu
škody len za úhradu trov právneho zastúpenia, ktoré navrhovateľom vznikli až po vydaní Trestného
rozkazu Okresným súdom Pezinok sp.zn. XT XXX/XXXX-XXX zo dňa 15.05.2008. (cit: „..navrhovateľom
v priebehu prípravného konania (t.j. trestného stíhania vedeného proti nim do podania obžaloby) žiadna
škoda nevznikla, nakoľko ich právny zástupca ešte žiaden úkon neurobil. Až keď zákonný sudca

nezastaviltrestnéstíhanie,alevydaltrestnýrozkaz,ažvtedynavrhovateľomvzniklaškoda,lebosimuseli
zaplatiť služby obhajcu a medzi postupom sudcu a zaplatenou sumou za poskytnutie právnej pomoci
je príčinná súvislosť, ktorá nemá žiaden vzťah ku Generálnej prokuratúre.“)

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. účinnom v čase podania návrhu, vo veci náhrady škody ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti

Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje
inak,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa

osobitného predpisu,

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky koná, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo
poverený orgán Policajného zboru.
Generálna prokuratúra Slovenskej republiky koná, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného

predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.

Občianske súdne konanie je ovládané dispozičnou zásadou a spravidla začína na základe návrhu na
začatie konania (žaloby). Iba v prípadoch, v ktorých to zákon expressis verbis pripúšťa, občianske súdne
konanie môže začať aj na základe rozhodnutia súdu. Vo veciach, v ktorých sa konanie môže začať iba na

základe návrhu (vždy tomu tak je v „sporovom“ konaní), je podanie návrhu nevyhnutným predpokladom
začatia konania. Ustanovenia § 42 ods. 3 OSP a § 79 ods. 1 OSP vymedzujú obsahové náležitosti
návrhu na začatie konania. Z dispozičného princípu vyplýva, že žalobca v žalobnom návrhu vymedzuje
predmet konania po skutkovej a právnej stránke, a týmto jeho vymedzením je súd v zásade viazaný.

Z viazanosti súdu petitom vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, ako sa
domáhajú. Napriek tomu, že znenie zákona to neuvádza, bude nepochybné, že zásada viazanosti súdu
petitom bude vyžadovať i to, aby súd neprisúdil iné plnenie, ako ktorého sa účastníci domáhali. Súd musí
rešpektovať predmet konania vymedzeným žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať
ani z iného skutkového základu, než aký bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu. Naopak,

nie je však porušením zásady viazanosti súdu petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok, ktorý bol
predmetom konania. Právna kvalifikácia je vždy vecou súdu v zmysle zásady iura novit curia, preto
ani právna kvalifikácia nie je obligatórnou náležitosťou žaloby (§ 79 OSP). Rovnako nie je porušením
ne ultra petitum, ak súd formulačne upraví petit návrhu vo výrokovej časti rozhodnutia, keď návrhu
žalobcu vyhovuje. Súd musí výrokovú časť rozhodnutia formulovať tak, aby bola jasná, stručná, výstižná

a predovšetkým materiálne vykonateľná (viď nález Ústavného súdu č.k. I. Ú. XXX/XXXX-XX zo dňa 3.
októbra 2012)

Jenesporné,ženavrhovateliasivtomtokonaní uplatňujúnáhradutrovprávnehozastúpeniaúčtovaných
tarifne v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z., ktoré uhradili svojmu právnemu zástupcovi M.. M. C., V., č.

licencie: XXXX. Je tiež nesporné, že plnú moc právnemu zástupcovi M.. M. C. (na ich zastupovanie
v konaní na Okresnom súde Pezinok vo veci obžaloby pre prečin neoprávneného zásahu do práva k
domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. Zákona ) udelili dňa
21.07.2008 - teda po vydaní trestného rozkazu Okresným súdom Pezinok sp.zn. XT XXX/XXXX-XXX zo
dňa 15.05.2008. Navrhovatelia opakovane v konaní uvádzajú, že nepopierajú, že v trestnom konaní aj

vyšetrovateľ, aj poverený orgán Policajného zboru či prokurátor konali nezákonne a ani nepopierajú, že
aj títo vydali nezákonné rozhodnutia, avšak navrhovatelia si náhradu škody vyplývajúcu z rozhodnutia
vyšetrovateľa alebo prokurátora v tomto konaní neuplatňujú, nakoľko im žiadna nevznikla.Vzhľadom na uvedené súd ustálil, že nie je možné vyhovieť námietke odporcu ohľadne nedostatku jeho
pasívnej legitimácie v danej veci a je namieste, aby v danom spore ako orgán vystupujúci v mene
Slovenskej republiky konalo Ministerstvo spravodlivosti SR.

2/ Ďalej súd pristúpil k preskúmaniu, či rozhodnutie, od ktorého si uplatňujú navrhovatelia nárok na
náhraduškodyvočištátu,jerozhodnutím,ktoréjemožnéposúdiťako„nezákonnérozhodnutie“ vzmysle
zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov.

Ako už bolo citované vyššie, podľa ustanovenia §5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku
rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa ust. § 6 ods. 1 zák č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje
o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Právoplatnosť nezákonného rozhodnutia je popri vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi vznikom
škody a vydaním nezákonného rozhodnutia základnou podmienkou objektívnej zodpovednosti štátu
za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Právoplatné rozhodnutie súdu môže byť v samotnom
trestnom konaní zrušené dovolaním (§368 - §392 Tr. por.) alebo návrhom na obnovu konania (§ 393

- § 405a Tr. por.).

V prejednávanej veci si navrhovatelia uplatňujú svoj nárok na náhradu škody voči štátu, ktorá im
mala vznikla vydaním nezákonného rozhodnutia - trestného rozkazu - Okresným súdom Pezinok ,dňa
15.05.2008 sp.zn. XT XXX/XXXX-XXX, po vydaní ktorého boli nútení si zvoliť obhajcu, a to advokáta

M.. M. C. a zaplatiť mu trovy právneho zastúpenia za poskytnutie právnych služieb.

Je teda nesporné, že navrhovatelia ako nezákonné rozhodnutie, od ktorého si odvodzujú svoj
nárok na náhradu škody voči štátu (resp. úhradu trov vynaložených na ich právne zastúpenie v
trestnom konaní), označujú trestný rozkaz vydaný Okresným súdom Pezinok dňa 15.05.2008 sp.zn.

XT XXX/XXXX-XXX. Je tiež nesporné, že predmetný trestný rozkaz nikdy nenadobudol právoplatnosť,
nakoľko navrhovatelia ho prostredníctvom svojho právneho zástupcu napadli v zákonnej lehote riadnym
opravným prostriedkom - odporom, čo malo za následok jeho zrušenie v celom rozsahu a nariadenie
hlavného pojednávania vo veci.

Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je
predovšetkým existencia nezákonného rozhodnutia, t.j. takého rozhodnutia, ktoré je v rozpore s
objektívnym právom, ďalej existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a príčinná
súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím.

Zodpovednosť štátu je (až na prípady hodné osobitného zreteľa) podmienená využitím riadnych
opravných prostriedkov, smerujúcich proti nezákonnému rozhodnutiu (§ 6 ods. 2 zákona č. 514/2003
Z.z.). Vznik tejto zodpovednosti ďalej predpokladá, že sa nezákonné rozhodnutie zrušilo, teda zbavilo
právoplatnosti (§ 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.).

Nakoľko trestný rozkaz Okresného súdu Pezinok zo dňa 15.05.2008 sp.zn. 1T 219/2008-146, resp.
rozhodnutie,odktoréhosiuplatňujúnavrhovatelianároknanáhraduškodyvočištátu,nikdynenadobudol
právoplatnosť (t.j. bol na základe podania odporu zrušený), nespĺňa podmienku citovaného § 6 ods. 1
zák č. 514/2003 Z.z., keď sa nejedná o zrušenie právoplatného rozhodnutia pre nezákonnosť príslušným
orgánom.

Navrhovatelia v návrhu síce uvádzajú, že oslobodzujúci rozsudok má v predmetnej veci rovnaký význam
ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia, avšak v tejto súvislosti súd dáva do pozornosti, že
v zmysle ustálenej judikatúry súdov nárok na náhradu škody spôsobený „začatím alebo vedenímtrestného stíhania“ sa posudzuje špecificky od tohto prípadu: Totiž len ak by si navrhovatelia
uplatňovali v tomto konaní nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania
(vyšetrovateľom alebo prokurátorom) , ktoré by neskončilo právoplatným odsúdením, až v tom prípade

by išlo o ten špecifický prípad zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z., účinného od 1.7.2004
a rovnako aj podľa predtým platného zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len „zákon č. 58/1969
Zb.“), účinného do 30.6.2004, na ktorý sa vzťahuje možnosť uplatnenia si nároku. Súdna judikatúra
v týchto prípadoch systematickým a logickým extenzívnym výkladom dospela k záveru, že ak došlo

k zastaveniu trestného stíhania, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z
toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu
škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobnej
nezákonným rozhodnutím (por. rozsudok NS SR z 28.6.1993 sp. zn. 1 Y. XX/XX, publikovaný pod
číslom 70 v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky, ročník 1994). Rozhodujúcim
meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania, je neskorší výsledok

trestného konania. Tieto závery, prijaté v čase platnosti zákona č. 58/1969 Zb., sú napriek zmene právnej
úpravy stále použiteľné (por. aj rozsudok NS SR XCdo XX/XXXX, X Y. XXX/XXXX, X O. Y. XX/XXXX).
Nakoľko si však navrhovatelia náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania v tomto konaní
výslovne neuplatňujú dôvodiac, že začatím trestného stíhania (resp. do vydania trestného rozkazu
Okresným súdom Pezinok zo dňa 15.05.2008 sp.zn. XT XXX/XXXX-XXX) im žiadna škoda v zmysle

úhrady trov právneho zastúpenia v tejto časti trestného konania nevznikla, súd tento možný nárok
navrhovateľov v prejednávanej veci posudzovať nemohol.

3/ Na súdnom pojednávaní dňa 12.11.2013 právny zástupca navrhovateľov uviedol, že navrhovatelia
„nenamietajú nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci (§ 5 zák. 514/2003 Z.z), ale namietajú

nesprávny úradný postup súdu (§ 9 zák. 514/2003 Z.z), ktorý namiesto toho, aby zastavil trestné stíhanie
proti navrhovateľom, vydal protizákonne trestný rozkaz“ (č.l. 86 spisu).

Súd sa preto zaoberal aj touto právnou kvalifikáciou nároku navrhovateľov. Napriek tomu, že „nesprávny
úradný postup“ nie je v zákone bližšie definovaný, (nakoniec ide aj o úmysel zákonodarcu, keď

podľa dôvodovej správy výstižnú definíciu „nesprávneho úradného postupu“ nie je možné pre jej
mnohotvárnosť podať), ak sa vychádza z výkladu tohto pojmu právnou teóriou ako aj zo záverov
rozhodovacej praxe súdov, je nepochybné že v tomto prípade ide o vznik škôd, ktoré boli vyvolané inou
činnosťou štátnych orgánov, ako ich rozhodovacou činnosťou. Nesprávnym úradným postupom je teda
porušenie právnymi normami predpísaných pravidiel postupov konania orgánov verejnej moci vrámci

ich činnosti - a to najmä tých, ktoré nevedú k vydaniu rozhodnutia. Uvedené potvrdzuje aj judikatúra NS
ČR, ktorá v uznesení zo dňa 25.08.2009, sp. zn. XX Y. XXXX/XXXX (Y. XXXX), uvádza: „ Rozhodovaciu
činnosť samú o sebe nemožno hodnotiť za nesprávny úradný postup“.

Ak si teda navrhovatelia uplatňujú svoj nárok na náhradu škody voči štátu titulom nesprávneho úradného

postupu súdu (§ 9 zák. 514/2003 Z.z), dôvodiac vydaním trestného rozkazu súdom namiesto zastavenia
trestného stíhania voči nim, súd poukazuje na ustálenú judikatúru súdov, podľa ktorej rozhodovaciu
činnosť orgánu verejnej moci samú o sebe nemožno hodnotiť za nesprávny úradný postup (viď aj
uznesenie NS ČR zo dňa 25.08.2009, sp. zn. XX Y. XXXX/XXXX (Y. XXXX). Na základe uvedeného
dospel k záveru, že aj tento právny titul uplatnenia si nároku na náhradu škody voči štátu nie je dôvodný.

3/ Na vznik nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím sa okrem existencie
nezákonného rozhodnutia vyžaduje aj vznik škody a najmä existencia príčinnej súvislosti medzi
nezákonným rozhodnutím a vznikom škody.

Navrhovateliasícepreložilisúdudaňovédoklady-faktúryč.XXXXXXXX,č.XXXXXXXXač.XXXXXXXX
vystavené obhajcom M.. M. C. za vykonané právne služby, avšak napriek výzve súdu (vyhlásenej v
uznesení na pojednávaní dňa 12.11.2013, adresovanej navrhovateľom), aby preukázali aj ich reálnu
úhradu právnemu zástupcovi, navrhovatelia doposiaľ žiadny dôkaz v tomto smere súdu nepredložili.

Podľa ustanovenia §442 OZ uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Aj skutočná škoda aj ušlý
zisk je majetkovou ujmou, ktorá postihla poškodeného v dôsledku vzniku zodpovednosti za škodu,
ktorú niekto iný spôsobil poškodenému. Skutočnou škodou treba rozumieť majetkovú ujmu, ktorá
spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Ide v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného majetkupred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku. Tento rozdiel v hodnote majetku treba
nahradiť peňažným plnením vo forme náhrady škody.

Príčinná súvislosť ako jedna zo zákonných požiadaviek vzniku zodpovednosti za škodu znamená, že
medziprotiprávnymúkonomavzniknutouškodoumusíbyťvzťahpríčinyanásledku.Existenciapríčinnej
súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať.
S ohľadom na skutočnosť, že vznik škody nemá spravidla iba jednu príčinu, treba rozlišovať medzi
príčinami hlavnými a príčinami vedľajšími. Treba mať preto na zreteli, že ak majú byť splnené podmienky

zodpovednosti, protiprávny úkon musí byť následkom aspoň jednej z hlavných príčin. Vzťah medzi
protiprávnym úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný a nie sprostredkovaný.

Vzhľadom na vyššie uvedené, súd (pokiaľ ide o majetkovú škodu) musí skúmať, či predmetné
rozhodnutie od ktorého si navrhovatelia odvodzujú svoj právny nárok bolo jednou z hlavných
(bezprostredných)príčinvznikumajetkovejškodytak,akosijuuplatňovalinavrhovatelia.Inakpovedané,

súd sa zaoberal tým, či k vzniku majetkovej škody (tak ako si ju uplatnili navrhovatelia) došlo v dôsledku
nezákonného rozhodnutia resp. škoda bola ním vyvolaná („nebyť nezákonného rozhodnutia, nevznikla
by ani škoda“).

Súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu škody (pokiaľ ide o vynaložené trovy obhajoby) neposudzuje

účelnosť trov vynaložených v súvislosti s nutnou obhajobou v trestnom konaní, ale posudzuje, o čo
sa majetok poškodeného zmenšil v príčinnej súvislosti s vydaním nezákonného rozhodnutia alebo
nesprávneho úradného postupu. Ak navrhovatelia skutočne zo svojho majetku uhradili v súvislosti s ich
zastupovaním v trestnom konaní svojmu advokátovi určitú sumu, tak by malo byť nepochybné, že sa o
túto sumu reálne zmenšil ich majetok v príčinnej súvislosti s vedením trestného stíhania voči ich osobám.

Túto skutočnosť však navrhovatelia doposiaľ v konaní nepreukázali, keď aj napriek výzve súdu
nepredložilidokladyoúhradefaktúr,ktorébyboli zaevidovanévúčtovníctveadvokátaatobuďakovýpis
z účtu, alebo ako príjmový pokladničný doklad. Inak povedané, navrhovatelia doposiaľ nepreukázali, o
čo sa majetok poškodeného zmenšil v príčinnej súvislosti s vydaním nimi tvrdeného „nezákonného

rozhodnutia“ alebo „nesprávneho úradného postupu“ (t.j. že zo svojho majetku uhradili advokátovi v
súvislosti s ich zastupovaním v trestnom konaní konkrétnu sumu)

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Podľa
§ 142 ods. l Občianskeho súdneho poriadku má úspešný účastník v konaní právo na náhradu trov
konania voči účastníkovi, ktorý úspech nemal, keďže si však odporca nárok na náhradu trov konania
neuplatnil a žiadne trovy mu v tomto konaní ani nevznikli, súd rozhodol tak, že odporcovi právo na
náhradu trov konania nepriznal.

Návrhom doručeným súdu dňa 09.08. 2011 sa navrhovatelia v 1/ a 2/ rade (ďalej len
„navrhovatelia“) domáhali vydania rozsudku, ktorým by súd zaviazal odporcu Slovenskú republiku
zastúpenú Ministerstvom spravodlivosti SR, aby uhradil navrhovateľom škodu spôsobenú nezákonnými
rozhodnutiami vo výške 617,11 EUR s príslušenstvom, ako aj náhradu trov konania pozostávajúce z
náhrady trov právneho zastúpenia navrhovateľov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia na Okresný súd Pezinok,
písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3
O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno

odôvodniť podľa § 205, ods. 2 O.s.p. len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené / § 205a/
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.