Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 27, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/99/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712205930
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5712205930.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka

a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci navrhovateľky: S. W., nar.
XX.X.XXXX, bytom S. S., F. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Romanom Juríkom, advokátom so sídlom v W.,
H. XX proti odporcovi: Home Credit Slovakia a.s., so sídlom v Piešťanoch, Teplická 7434/147, IČO:
36234176, zastúpeného spoločnosťou In Medias Res s.r.o., so sídlom v Trnave, Sladovnícka 13, IČO:
36 863 351, v konaní o určenie neplatnosti úverovej zmluvy, vydanie bezdôvodného obohatenia v sume
3.833,03 Eur a poskytnutie finančného zadosťučinenia vo výške 1.000,-Eur, na odvolanie odporcu proti
rozsudku Okresného súdu Martin, č. k. 10C/82/2012-471 zo dňa 20. decembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku I., II., IV. p o t v r d z u j e.

V odvolaním nenapadnutom výroku III., ktorým vo zvyšku návrh zamietol ostáva nedotknutý.

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e priznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že úverová zmluva č.5210042607 zo dňa 23.5.2003,
uzavretá medzi odporcom ako veriteľom a navrhovateľkou ako dlžníčkou je v ustanoveniach Hlavy VI.-§
3, § 7 a § 9, Hlavy VII - § 4, Hlavy VIII - § 2 písm.c/ a d/, Hlavy IX. - § 3, § 4, §9, §13 Úverových podmienok

spoločnosti Home Credit Slovakia a.s., ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou neplatná. Odporcovi uložil
povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 1.071,64 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku
uplatnených nárokov návrh zamietol a rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania.
Z odôvodnenia vyplýva, že odporca formuláciou úverovej zmluvy v čase jej uzavretia a následne
jej nezosúladením s ustanoveniami Občianskeho zákonníka účinnými od 1.4.2004 a vedenými za
účelom ochrany spotrebiteľa, spôsobil, že u niektorých ustanovení tejto zmluvy súd rozsudkom určil ich

neplatnosť. Nekonštatoval neplatnosť celej zmluvy a navyše nezistil, že by navrhovateľke bola vznikla
taká majetková ujma, ktorú by nebolo možné vymôcť v súdnom konaní vo forme uplatnenia (a včasného
uplatnenia) nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Vznik nemajetkovej ujmy u navrhovateľky
preukázaný nebol. Preto navrhovateľke tento nárok nepriznal a vo výrokovej časti tohto rozsudku
vzhľadom na charakter petitu, skutočnosť, že neurčil neplatnosť celej úverovej zmluvy, navrhovateľke
nepriznal titulom bezdôvodného obohatenia celú sumu, ktorú požadovala a vôbec jej nepriznal nárok
na finančné zadosťučinenie vo výške 1.000,- Eur, túto skutočnosť vyjadril výrokom, ktorým vo zvyšku

uplatnených nárokov žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p..

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Dôvodil, že prvostupňový
súd ex officio pristúpil k určeniu neplatnosti náhodne vybraných zmluvných podmienok. Zdôraznil,že ani v rámci pojednávania neboli predmetom dokazovania navrhovateľkou namietané neprijateľné
podmienky. Poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/38/2011 zo dňa
10.08.2011. Aj keď podľa odporcu nebol dôvod zaoberať sa neprijateľnosťou jednotlivých zmluvných

podmienok, aspoň v skratke sa ku každej zmluvnej podmienke, ktorá bola vyhlásená za neplatnú
vyjadril. Nesúhlasil s výrokom o povinnosti zaplatiť navrhovateľke sumu 1.071,64 Eur ako bezdôvodné
obohatenie. Navrhovateľka ani v návrhu a ani v priebehu konania presne nešpecifikovala rozsah, dôvod
a vznik bezdôvodného obohatenia. Vzniesol námietku premlčania a nestotožnil sa s postupom súdu
v zmysle ust. § 397 Obchodného zákonníka, nakoľko na daný vzťah má byť aplikovaný Občiansky

zákonník. V tejto časti považoval záver súdu za zmätočný, nepreskúmateľný a v konečnom dôsledku za
nevykonateľný.Navrholnapadnutérozhodnutiezrušiťavecvrátiťsúduprvéhostupňanaďalšiekonanie.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť. Uviedla, že
to čo vytýka odporca k obsiahlemu odôvodneniu súdu, pozostávajúceho aj z vyjadrení oboch účastníkov
konania, je čisto účelové, sledujúce jediný cieľ -spochybniť závery súdu, ktoré sú v jeho neprospech.

Uvádzala, že nemala financie na právneho zástupcu, ktorý by jej poskytol náležitú právnu pomoc,
kontaktovala Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktoré jej poskytlo adekvátnu právnu
pomoc a rovnako sprostredkovalo právne zastúpenie prostredníctvom advokáta spolupracujúceho
s daným združením. Až vďaka združeniu a právnemu zástupcovi, ktorí jej ozrejmili neprimeraný a
protiprávny postup odporcu sa začala domáhať súdnou cestou svojich práv, keďže má za to, že už

len samotným použitím neprimeraných zmluvných podmienok, nekalých a agresívnych obchodných
praktík je jej postavenie zneistené a ohrozené. Mala za to, že dôvody neprijateľnosti jednotlivých
zmluvných podmienok, boli dostatočne a podrobne ozrejmené, a to nielen v samotnom žalobnom
návrhu, v jej písomnom vyjadrení, či ústnych prednesov, ktoré zazneli na pojednávaniach, ale aj v
samotnom rozhodnutí konajúceho súdu. Súd poskytol obidvom účastníkom konania dostatočný priestor

na vyjadrenie sa, a to nielen formou písomných vyjadrení, ale aj prostredníctvom ústnych prednesoch na
pojednávaniach a ďalšie prípadne písomné, či ústne vyjadrenia by už odporovali zásade hospodárnosti
a efektívnosti súdneho konania. V tejto súvislosti odporcovi dala opakovane do pozornosti ex offo
súdnu kontrolu neprijateľnosti zmluvných podmienok, pretože v zmysle súdnych rozhodnutí OCEÁNO
GROUPO EDITORIAL a ELISA MARIA MOSTAZA CLARO je nezanedbateľné nebezpečenstvo,

že spotrebiteľ sám nepoukáže na neprijateľnú povahu zmluvnej podmienky. V súvislosti s otázkou
neprijateľnosti zmluvných podmienok dala do pozornosti Rozsudok Súdneho dvora EÚ z 18.októbra
2012, vo veci C 472/11 Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Csipai, Viktória Csipai. Následne sa vyjadrila
ku každej neplatnej zmluvnej podmienke.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods.
2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. tento rozsudok v napadnutej časti podľa ust. § 219 ods. 1
O.s.p. ako vecne správny potvrdil. V nenapadnutom výroku, ktorým súd návrh vo zvyšku zamietol ostal
rozsudok nedotknutý.

Pokiaľišlooskutkovézistenia,vyhodnotenierozhodujúcichskutočnostíaprávneposúdenieveci,vtomto
smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto
prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani zo strany odvolateľky neboli v
priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvého stupňa

v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

Zodôvodneniarozhodnutiavyplývavzťahmedziskutkovýmizisteniamiaúvahamiprihodnotenídôkazov
na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Okresný súd neporušil právo účastníkov
konania na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná

skutočnosť alebo okolnosť, naopak okresný súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj
náležite vyhodnotil.

Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a
vyhodnotením toho čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ konštatuje, že prvostupňový súd

v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré
vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p..
Vo vzťahu k výroku napadnutého rozsudku o určení neplatnosti zmluvných podmienok, odvolací súd po
preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že prvostupňovýsúd v tomto smere zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočnosti,
na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú
vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením písomného vyhotovenia

napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť dôvodov uvádzaných v tomto rozhodnutí a v podstatných
bodoch na ne odkazuje.
Prvostupňový súd sa so všetkými skutočnosťami uvádzanými odvolateľom náležitým a presvedčivým
spôsobom vyporiadal, jeho rozhodnutie spĺňa všetky požiadavky kladené na zákonné rozhodnutie
podľa § 157 ods. 2 O.s.p. Inak povedané, prvostupňový súd sa dôsledne zaoberal so všetkými

otázkami, ktoré boli v prejednávanej veci rozhodujúce vrátane tých, na ktoré poukázal odvolateľ. Z tohto
dôvodu je nadbytočné, aby odvolací súd následne osobitne skúmal zdôvodnenie určenia neprijateľnosti
každej zmluvnej podmienky okresným súdom, ktorú odvolateľ jednotlivo napádal vo svojom opravnom
prostriedku.

Pokiaľ namietal odvolateľ neprejednanie zmluvných podmienok pred súdom a neupozornenie ho na

možnú kvalifikáciu ich neprimeranosti podľa názoru odvolacieho súdu na pojednávaní dňa 25.9.2013,
resp. 6.12.2013 (podľa obsahu zápisníc) tieto skutočnosti prvostupňovým súdom boli dostatočným
spôsobom konkretizované a k namietaným skutočnostiam mal možnosť sa vyjadriť, čo urobil aj
písomným podaním (stanovisko k vykonanému dokazovaniu zo dňa 30.10.2013). Nemožno tak hovoriť
o prekvapivom rozhodnutí.

Odvolací súd dodáva, že v SR je procesná právna úprava ochrany spotrebiteľa v oblasti súkromného
práva obsiahnutá predovšetkým v Občianskom súdnom poriadku. Podľa § 153 ods. 4 O. s. p. platí, že
ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo vo všeobecných obchodných
podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky alebo mu na základe takejto

podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo
zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku
vo výroku rozhodnutia.
Prvostupňový súd správne posúdil otázku premlčania, nakoľko v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (ust. § 54 ods. 2 Občianskeho

zákonníka).

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods.
1 O.s.p. s poukazom na ust. § 151 ods. 1,2 O.s.p.. V odvolacom konaní bola úspešná navrhovateľka
preto by jej prináležala náhrada trov, keďže nárok si vo vyjadrení k odvolaniu uplatnila. Náhrada,

však uplatnená nebola a zo spisu účastníčke iné trovy okrem trov právneho zastúpenia nevyplynuli.
Navrhovateľke preto súd náhradu trov nepriznal, rovnako ako neúspešnému odporcovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.