Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 26, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3CoE/23/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112221824
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavoj Sendecký
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6112221824.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom
Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate s. r. o. , so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: G. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XX,
XXX XX T., vedenej pod sp. zn. EX 16401/12 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský
úrad so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60, na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.557,32

Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
4Er/2365/2012-28 zo dňa zo dňa 28.08.2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa ust. § 44 ods. 2/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej Exekučný poriadok) s poukazom na § 52 a nasl. zák. č. 40/1964

Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len Občiansky zákonník) zamietol žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd v danom prípade dospel k záveru, že zmluva o úvere
uzavretá medzi účastníkmi konania, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku, je
spotrebiteľskou zmluvou (typovou, formulárovou, adhéznou). Rovnako aj rozhodcovská zmluva, ktorá
bolauzatvorenákpredmetnejzmluveoúvere,mápodobuformulárovejzmluvy.Jednásaozmluvu,ktorú
uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah

zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňujú, zmluvné podmienky sú vopred pripravené bez možnosti
ich modifikácie. Ďalej konštatoval, že rozhodcovská zmluva, ktorú uzavreli účastníci za účelom riešenia
sporov,jeformulovanávtomtoprípadetak,žejejpraktickýmdôsledkomjeto,žespotrebiteľovijefakticky
odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu
na rozhodcovský súd. Znenie rozhodcovskej zmluvy síce neodporuje doslovnému zneniu zákonného
ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo,

teda zákon obchádza (in fraudem legis). Skutočnosť, že v rozhodcovskej zmluve je uvedená alternatíva,
umožňujúca riešenie sporov pred príslušným súdom, neodstraňuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru,
že rozhodcovská zmluva je v rozpore so znením § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, čo má
za následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného dojednania, na čo musí súd prihliadať z
úradnej povinnosti (ex offo). Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci

je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu
dospel k názoru, že je vydaný v rozpore so zákonom, a preto v zmysle § 44 ods. 2/ Exekučného poriadku
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom splnomocneného zástupcu v zákonnej lehote
odvolanie. V odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci. Domnieva sa, že súd prekročil rámec

svojej preskúmavacej činnosti, ktorý mu vyplýva z Exekučného poriadku v nadväznosti na zákon č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzujena dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu a preskúmaním materiálnej stránky
súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad
s dobrými mravmi), súd však podľa názoru oprávneného nemôže skúmať samotné rozhodcovské

konanie. Exekučný súd sa tak mal v rámci materiálneho prieskumu obmedziť len na skúmanie výroku
exekučného titulu. Oprávnený sa navyše domnieva, že postupom súdu a jeho výkladom ust. § 45 zákona
o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských
rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom
konaní. Oprávnený ďalej argumentoval tým, že súd neúplne zistil skutkový stav veci, keďže namietal

skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/ rozhodcovská
doložka. Oprávnený však uzatvára s povinným rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. zák. č.
244/2002 Z. z. formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine a v niektorých
prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú
pre zmluvné strany záväzné. V danom prípade teda bol exekučný titul na základe dohody zmluvných
strán vydaný oprávneným orgánom, a to Stálym rozhodcovským súdom v konaní upravenom zákonom

č. 244/2002 Z. z. Pokiaľ ide o ust. § 53 ods. 4 písm. r/ zák. č. 40/1964 Zb. oprávnený poukázal
na odôvodnenie zákonodarcov, v zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom
rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva, v danej veci preto konajúci súd konal nad rámec zákonných
ustanovení. Ďalej namietal, že nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III ÚS 322/2010 zo
dňa 13.04.2011, na ktorý poukazuje okresný súd v napadnutom uznesení, predstavuje individuálne

rozhodnutie, ktoré nemá všeobecnú platnosť a zaväzuje len účastníkov konkrétneho konania. V tomto
smere poukázal na uznesenia súdov v obdobných veciach, kedy bolo jednoznačne konštatované,
že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý nie je vylúčený z vykonávania exekúcií (napr. uznesenie
Okresného súdu Martin č. k. 22Er/29/2009-44 zo dňa 21.04.2010, Okresného súdu Trebišov č. k.
15Er/2014/2009-43 zo dňa 22.09.2010 a ďalšie). Podľa oprávneného skutočnosť, že bol súdny exekútor

niekedy v minulosti zamestnancom oprávneného, nezakladá sama o sebe jeho pomer k účastníkom
konania, ktorý by mal za následok pochybnosti o jeho nezaujatosti. Navyše sa jednalo iba o radového
zamestnanca a jeho pracovné zaradenie neumožňovalo akokoľvek ovplyvňovať podnikateľskú činnosť
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. V tejto súvislosti tiež oprávnený poukázal na ďalšie judikáty riešiace
otázku zaujatosti sudcu/ zamestnanca správneho orgánu v prípade, ak bol v minulosti zamestnancom

účastníka konania. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto oprávnený navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Podaním doručeným súdu dňa 12.11.2013 sa k odvolaniu oprávneného vyjadril prostredníctvom
splnomocneného zástupcu povinný. Poukázal na skutočnosť, že napadnutým uznesením nebol súdny

exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie, v tejto časti je preto odvolanie oprávneného bez právneho
významu. Ďalej uviedol, že exekučný súd vo svojom rozhodnutí nepoukazuje na ust. § 45 ods. 2/
zákona o rozhodcovskom konaní, námietky oprávneného v tomto smere sú preto tiež nedôvodné. V
danom prípade je nepochybné, že konajúci súd sa v odôvodnení rozhodnutia dostatočným spôsobom
vysporiadal s otázkou rozhodcovskej zmluvy a jej neplatnosti a povinný sa stotožňuje s právnym

názorom, že v danom prípade ide o absolútne neplatný právny úkon. Vzhľadom na uvedené preto
navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho
konania.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica. Zákonný sudca predložil vec na

rozhodnutie krajskému súdu podľa § 374 ods. 4/ O. s. p. s vyjadrením, že podanému odvolaniu nemieni
vyhovieť.

Podľa § 219 ods. 1/ O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2/ O. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Krajský súd, ako súd odvolací v dôsledku podaného odvolania preskúmal vec v medziach daných ust.

§ 212 ods. 1/ O. s. p. a postupom podľa § 214 ods. 2, § 219 ods. 1, 2/ O. s. p. bez nariadenia
pojednávania uznesenie okresného súdu potvrdil.Zo spisového materiálu je zrejmé, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie na základe exekučného
titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 04444/11 zo dňa 15.06.2011,
ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 1.697,32 Eur spolu so

zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.400,91 Eur od 24.03.2011 do zaplatenia spolu
so zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1.400,91 Eur od 24.03.2011 do zaplatenia, a tiež
nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 421,31 Eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. Základný právny rámec nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom bol nárok veriteľa z
titulu poskytnutého úveru dlžníkovi na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 28.07.2010,

zabezpečenej neúplnou zmenkou (blankozmenkou).

Podľa § 44 ods. 2/ Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota

neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj

na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

V zmysle citovaného § 44 ods. /2 Exekučného poriadku súd preskúmava exekučný titul aj ex offo. Pokiaľ
je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného
titulu je zisťovanie toho, či bola medzi zmluvnými stranami platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a to

či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky pre
exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať.

V prípade neexistencie alebo neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky, rozhodcovský súd

nemôže prejednať a rozhodnúť medzi účastníkmi spor a vydať rozhodcovský rozsudok, ktorý
by mal predstavovať exekučný titul. Ak by exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok,
pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť
rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“
nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v

exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného v rozhodcovskom konaní nenamietal
neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa
zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde je irelevantná (rozhodnutie
Najvyššieho súd Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 9. februára 2012).

Súd prvého stupňa oboznámiac sa s obsahom predmetnej Zmluvy o úvere, rozhodcovskej zmluvy
uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 28.07.2010, rozhodcovského rozsudku, ako aj ostatného
spisového materiálu vec správne právne posúdil, keď vychádzal pri rozhodovaní ako z relevantnej
skutočnosti, že daný zmluvný vzťah medzi veriteľom a dlžníkom je nutné posudzovať ako spotrebiteľský
vzťah a následne rozhodcovskú zmluvu vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku, pričom svoje

rozhodnutie vychádzajúc z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka aj zdôvodnil. S uvedeným
postupom exekučného súdu, ako aj s odôvodnením napadnutého uznesenia sa odvolací súd v plnom
rozsahu stotožnil, preto naň v zmysle § 219 ods. 2/ O. s. p. poukazuje. Odvolací súd poznamenáva, že
vyslovené stanovisko je plne konformné a v súlade s početnou judikatúrou Súdneho dvora ES (napr.
C-240/98 až C-244/98, C-473/00, C-168/05, C-243/08, C-40/08, C-227/08, C-76/10) dotýkajúcou sa

problematiky spotrebiteľského práva a ochrany práv spotrebiteľa.

V danom prípade je totiž zrejmé, že vzťah, ktorý vznikol medzi oprávneným a povinným je vzťahom
spotrebiteľským, keďže z predloženej zmluvy nevyplýva, že povinný je podnikateľským subjektom a že
by bol pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti, pričom oprávnený pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Súd prvého stupňa
preto postupoval správne, v súlade s právnou úpravou Slovenskej republiky a aj s právom EÚ, keď
následne skúmal rozhodcovskú zmluvu z hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu medzi dodávateľom a
spotrebiteľom.Rozhodcovskú zmluvu koncipovanú v takom znení, ako bola založená do súdneho spisu, potom
správne okresný súd právne posúdil ako neprijateľnú, a s poukazom na ustanovenia § 52 a

nasl. Občianskeho zákonníka tým absolútne neplatnú, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu
medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podstatným z hľadiska
vyslovenia absolútnej neplatnosti rozhodcovskej zmluvy je to, že so spotrebiteľom nebola individuálne
dojednaná. Skutočnosť, že dohoda zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu netvorila súčasť
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ale bola uzavretá vo forme samostatnej rozhodcovskej

zmluvy v ten istý deň ako zmluva o úvere ešte neodôvodňuje záver, že táto dohoda bola individuálne
dohodnutáasvedčíovôlipovinnéhopristúpiťnatútoosobitnúzmluvnúpodmienku.Povahuformulárovej
zmluvytotižmajúnielenvšeobecnéobchodnépodmienky,aleajpredformulovanézneniarôznychvariant
zmlúv, resp. zmluvných ustanovení. Tomuto typu zmluvy nasvedčuje aj vyhotovenie rozhodcovskej
zmluvy v danej veci, ktoré má povahu formulára obdobného tomu, ktorého prostredníctvom zmluvné
strany uzavreli samotnú Zmluvu o úvere. Dojednanie zmluvných strán o právomoci rozhodcovského

súdu by malo charakter individuálnej zmluvnej podmienky vtedy, ak by oprávnený predložil povinnému
návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takej podobe, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že
povinný mal možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.
Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť akceptovaná ako prejav zmluvnej
autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. V danom prípade z návrhu

rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že spotrebiteľ mal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej
rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Rozhodcovská zmluva
navyše nebola, napriek jej formulácii, skutočne alternatívnou. Veriteľ podaním návrhu na začatie
konania na rozhodcovský súd uskutočnil výber predpokladaný v čl. II bod 1 písm. a/ rozhodcovskej
zmluvy. Po tomto výbere už povinný nemal faktickú možnosť podať návrh na začatie konania pred

všeobecným súdom, musel sa podrobiť rozhodcovskému konaniu, čím došlo k porušenia Ústavou SR
garantovaného práva každého na spravodlivý súdny proces pred nezávislým a nestranným súdom.
Spornosť vo vyváženosti vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ ide o rozhodcovskú zmluvu, navyše
vyvoláva i skutočnosť, že priamo v predtlačenej časti rozhodcovskej zmluvy je vopred určený konkrétny
jediný rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený v rozhodcovskom konaní spory vyplývajúce z danej

zmluvy rozhodnúť. Takouto formuláciou rozhodcovskej zmluvy bolo dlžníkovi- povinnému absolútne
odňaté právo slobodnej voľby uplatnenia či bránenia svojho práva nielen medzi všeobecným súdom
a rozhodcovským konaním, no aj právo slobodného výberu konkrétneho rozhodcu či rozhodcovského
súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej zmluvy podľa voľby spotrebiteľa rozhodol. Odvolací súd
v tejto súvislosti poznamenáva, že množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom, kde

rozhodcovské rozsudky ako exekučné tituly vykazujú značnú dávku podobnosti, naznačuje istú väzbu
medzi rozhodcovskými spoločnosťami a jednou zo zmluvných strán (oprávneným), čo už samo osebe
vedie k pochybnostiam o dostatočnom individuálnom prístupe k ochrane práv spotrebiteľa zo strany
rozhodcov.

Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom
dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a
nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči
povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.
Pokiaľ ide o odvolacie dôvody oprávneného týkajúce sa vylúčenia súdneho exekútora JUDr. Krutého z

vykonávania predmetnej exekúcie, týmito sa krajský súd nezaoberal. Z napadnutého uznesenia je totiž
zrejmé, že súd o vylúčení súdneho exekútora nerozhodoval, odvolacie dôvody oprávneného preto v tejto
časti smerujú zjavne voči inému súdnemu rozhodnutiu.

O trovách odvolacieho konania, ktoré si uplatnil povinný, odvolací súd s poukazom na § 200 ods. 2/

Exekučného poriadku nerozhodoval.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2/ O. s.
p. potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.