Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 26, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/116/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213214069
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2213214069.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľky: neb. I. G., nar. X.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX,
naposledy bytom Z. X, N., proti odporcom: 1. L. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom A. Z. O. XX, XXX XX N.,
2. S. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom A. Z. O. XX, XXX XX N., 3. A. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom H. X, XXX
XX N., všetci zastúpení splnomocnencom: AK JURIKA & KELTOŠ, s.r.o., so sídlom Mickieviczová 2,
Bratislava, IČO: 35 951 087, o určenie vlastníckeho práva a iné, rozhodujúc o nariadení predbežného

opatrenia, o odvolaní odporcov proti rozhodnutiu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 4.septembra
2013, č. k. 5C/220/2013-53, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti časti r u š í a
vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie, ktorým odporcovi v 3.rade

uložil zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami nachádzajúce sa v kat. úz. H. D. P., vedené na LV
č. XXX Správy katastra Trnava, Katastrálneho úradu Dunajská Streda ako parcely registra „C“ číslo
XXXX/X zastavanej plochy a nádvoria o výmere 338m2, parc.č. XXXX/XX ostatnej plochy o výmere
180m2, parc.č. XXXX/XX zastavanej plochy a nádvoria dom číslo súpisné XXX o výmere 62m2, tieto
založiť, previesť vlastnícke právo na tretiu osobu, zaťažiť ju vecným bremenom alebo ich prenajať až do
právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Odporcovi 3. rade súd uložil zdržať sa vykonania akýchkoľvek

stavebných úprav na nehnuteľnostiach, nachádzajúci sa v kat. úz. H. D. P. vedené na LV č. XXX Správy
katastra Trnava, Katastrálneho úradu Dunajská Streda ako parcely registra „C“ číslo XXXX/X zastavanej
plochy a nádvoria o výmere 338m2, parc.č. XXXX/XX ostatnej plochy o výmere 180m2, parc.č. XXXX/XX
zastavanej plochy a nádvoria dom číslo súpisné XXX o výmere 62m2 až do právoplatného rozhodnutia
vo veci samej. Odporcom v 1. až v 3. rade súd ukladá povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania
smerujúceho k vysťahovaniu hnuteľných vecí nachádzajúcich sa na nehnuteľnosti v kat. úz. H. D. P.

vedené na LV č. XXX Správy katastra Trnava, Katastrálneho úradu Dunajská Streda ako parcely registra
„C“ číslo XXXX/X zastavanej plochy a nádvoria o výmere 338m2, parc.č. XXXX/XX ostatnej plochy o
výmere 180m2, parc.č. XXXX/XX zastavanej plochy a nádvoria dom číslo súpisné XXX o výmere 62m2
až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej a vo zvyšku sa návrh zamietol.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 102 ods. 1, § 74 ods. 1,2, § 75 ods. 1,5 veta

prvá, ods. 6 a 7,9, § 76 ods. 1 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku a vecne svoje rozhodnutie
odôvodnil tým, že pre nariadenie predbežného opatrenia zákon vyžaduje splnenie dvoch základných
podmienok, pričom prvou z nich je, aby nárok uplatnený žalobou nebol očividne - zjavne vylúčený. Táto
podmienka v danom prípade bola splnená , keď navrhovateľka sa domáha určenia neplatnosti zmluvy
o zabezpečovacom prevode vlastníckych práv nehnuteľností, s poukazom na § 37 ods. 1 Obč. zákona,
pre nedostatok určitosti a zrozumiteľnosti, keď z obsahu zmluvy nevyplýva dojednanie o tom, ako sa

zmluvnéstranyvyporiadajúvprípade,žedlžníkzaistenúpohľadávkuveriteľovineuhradíriadneavčas.A
aj z výkladu z ust. § 553 ods. 1 Obč. zákonníka, platného k 1.1.2008 považovala zabezpečovaciu funkciutohto prostriedku v tom, že nevýhoda bola v dočasnej strate prevedeného práva, ktorá pôsobí na dlžníka,
abysplnenímzáväzkuopäťzískalapredchádzajúceprávnepostavenie,akovlastník.Potomjemaťzato,
že aj v prípade odporcu v 3. rade, ktorý nadobudol vlastnícke právo prevodom na základe kúpnej zmluvy

z odporcov v 1. a v 2. rade, pre ktorých plnilo toto vlastníctvo len zabezpečenie pohľadávky, na základe
úveru, ktorý poskytli navrhovateľk, a to až do jeho zaplatenia, nie je možné vyložiť tak, ako uvádzajú
odporcovia v 1. a v 2. rade, vo svojom vyjadrení k výzve na upustenie od konania, že by nesplnením dlhu
vrátením pôžičky do 31.12.2007 sa odporcovia v 1. a v 2. rade stali vlastníkmi nehnuteľnosti do takej
miery, že majú oprávnenie s nehnuteľnosťou nakladať v plnej miere, teda ju aj scudziť. Z toho vyplýva,

že nárok žalobkyne nie je zjavne vylúčený. V tomto smere žalobkyňa poukázala na dve rozhodnutia,
jednak Krajského súdu v Trnave vo veci 24Co 346/2009 vyššie už uvedené v súvislosti obsahom zmluvy
o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva o dojednaní, ktoré by malo absentovať v zmluve, ako
sa naloží nehnuteľnosťou v prípade, ak dlžník pohľadávku neuhradí, ktorej časti v zmysle 307 ods.
1 Obč. zákonníka by mohla byť zmluva neplatná pre svoju neurčitosť. Ako aj v prípade rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR, v rozhodnutí 5Cdo 208/2010. Keďže sa má jednať len o dočasný prevod práva

dlžníka,alebotretejosobyvprospechveriteľa,maltrvaťlendotejdoby,kýmdlhniejesplnený.Následne
sa má realizovať spätný prevod. V danom prípade , keďže došlo k ďalšiemu prevodu nehnuteľnosti na
tretiu osobu, o odporcov v 1. a v 2. rade na odporcu v 3. rade, v prípade splnenia záväzku, odporca
v 1. rade nie je schopný splniť si svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o zabezpečovacom prevode
práva späť prepísať nehnuteľnosť na navrhovateľku. Rovnako je zrejmé, že v prípade neplatnosti

zabezpečovacieho práva prevodu, môže byť riešený aj ako predbežná otázka, vzhľadom na žalobu
o určenie vlastníckeho práva v prospech navrhovateľky k predmetným nehnuteľnostiam, kde je daný
naliehavý právny záujem na strane navrhovateľky s poukazom na § 80 písm. c/ O.s.p. Rovnako súd
dospel k záveru, že je splnená aj druhá základná podmienka pre nariadenie predbežného opatrenia, a
to existencia bezprostredne hroziacej ujmy, na právach navrhovateľky. Z obsahu spisu je totiž nesporné,

že odporca v 1. rade previedol spolu so odporkyňou v 2. rade nehnuteľnosť , ktorá bola predmetom
zabezpečovacieho práva prevodu, na odporcu v 3. rade kúpnou zmluvou, v prípade ktorej bol vykonaný
vklad do katastra nehnuteľnosti. Keďže súčasne bola vyzvaná odporcami v 1. a v 2. rade na vypratanie
nehnuteľnosti práve v záujme odovzdania nehnuteľnosti novému majiteľovi, ktorý by mohol realizovať
zásahy na nehnuteľnosti stavebnými úpravami, ktoré by boli na ťarchu navrhovateľky. Rovnako nie je

vylúčené, keď nehnuteľnosť bola odpredaná za sprostredkovania realitnej kancelárie, že nový vlastník
odporca v 3. rade môže nehnuteľnosť ďalej scudziť, čo je vzhľadom aj na prebiehajúce konanie,
nežiadajúce. Osobitosťou daného prípadu bolo, že podľa aktuálnych zápisov katastri nehnuteľnosti
je ako vlastník zapísaný odporca v 3. rade s účinnosťou od 4.1.2013, z dôvodu ktorého mohol súd
uložiť len vlastníkovi nehnuteľnosti, zákaz nakladania s nehnuteľnosťou v uvedenom rozsahu, preto i

nariadiť predbežné opatrenie, ktorým sa zakáže nakladať s nehnuteľnosťami, bolo možné iba voči tomu
účastníkovi, ktorý je pasívne legitimovaný, teda iba vo vzťahu tým nehnuteľnostiam, ktorých je podľa
evidencie vlastníkov, z dôvodu ktorého návrh na vydanie predbežného opatrenia, kde by súd zakázal aj
odporcom v 1 a 2. rade vykonať stavebné úpravy na nehnuteľnosti a naložiť s nehnuteľnosťou - prenajať,
založiť, scudziť zamietol. V prípade zdržania sa akéhokoľvek konania smerujúceho k vysťahovaniu

hnuteľných vecí z nehnuteľnosti, súd považoval za dôvodné uložiť túto povinnosť aj odporcom v 1. a v
2. rade, z dôvodu, že chceli sprístupniť nehnuteľnosť pre nového vlastníka, odporcu v 3. rade.

Proti tomuto rozhodnutiu v časti, v ktorej súd nariadil predbežné opatrenie podali odporcovia v 1. až 3.
rade odvolanie a žiadali, aby odvolací súd zmenil v tejto časti rozhodnutie súdu prvého stupňa a návrh

na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Uviedli, že v prejednávanej veci neboli dané základné
zákonom stanovené podmienky na vydanie predmetného uznesenia, pretože v prejednávanej veci z
tvrdení navrhovateľky ako aj z predložených listín žiadne nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy
nevyplýva, nehovoriac o absencii uvedenia dôvodnosti nároku, ktorému má byť poskytnutá predbežná
ochrana. Predmetom konania vo veci samej o určenie neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode

vlastníckeho práva zo dňa 31.7.2007 uzatvorenej medzi navrhovateľkou a odporcami v 1. a 2.rade
a určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Údajnú neplatnosť napádanej zmluvy navrhovateľka
odôvodňuje absenciou dojednaní o právach a povinnostiach zmluvných strán pre prípad nesplnenia
zabezpečovacieho záväzku a o právach a povinnostiach vo vzťahu k nakladaniu s nehnuteľnosťami
počas trvania zabezpečovacieho prevodu práva. Žiaden právny predpis však v čase uzatvorenia

predmetnej zmluvy nestanovoval práva a povinnosti uvádzané navrhovateľkou ako základné náležitosti
takej zmluvy a zo žiadnych okolností nie je možné vyvodiť, že absencia uvedenia týchto práv a
povinností má za následok neplatnosť takejto zmluvy. Navrhovateľka si svoj dlh voči odporcom v
1.a 2.rade nesplnila, pričom ku dňu prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na odporcu v3.rade predstavoval dlh navrhovateľky viac ako 40 tis. eur. V danom prípade tak neexistuje základný
zákonný predpoklad na nariadenie predbežného opatrenia to je dôvodnosť uplatneného nároku. Čo
sa týka nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujma aj v tomto prípade prvostupňový súd založil

svoje rozhodnutie na subjektívnych a ničím nepreukázaných predpokladoch. Vzhľadom k tomu, že
odporca v 3.rade nevykonal žiaden úkon, ktorý by smeroval či už k vykonaniu stavebných úprav
alebo scudzeniu nehnuteľnosti a žiadnu výzvu na vypratanie veci navrhovateľke neadresoval neexistuje
pre navrhovateľku žiadna hrozba z bezprostrednej ujmy. Nezákonné uloženie povinnosti odporcov
zdržať sa akejkoľvek konania smerujúceho k vysťahovaniu hnuteľných vecí z nehnuteľnosti je navyše

nevykonateľné, keďže v súčasnosti sa už v nehnuteľnosti nenachádzajú žiadne hnuteľné veci, ktoré
by boli vo vlastníctve navrhovateľky. V závere svojho odvolania odporcovia poukázali na skutočnosť,
že podľa ich dostupných informácií navrhovateľka zomrela a v súčasnosti objektívne neexistuje žiadna
potreba úpravy pomerov medzi navrhovateľkou a odporcami.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané

včas ( § 204 ods. 1 O.s.p.) oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má
zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné v

napadnutej časti z dôvodu vecnej nesprávnosti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

V prvom rade odvolací súd preveril skutočnosť uvedenú v odvolaní odporcov, a to úmrtie navrhovateľky
I. G. a zistil z oznámenia Okresného súdu Bratislava II., že na tomto súde prebieha pod sp. zn.
38D/588/2013 dedičské konanie po neb. I. G. a konaním vo veci bolo poverená súdna komisárka JUDr.

Zuzana Grófiková, Notársky úrad so sídlom Seberíniho 1, Bratislava. Notárka JUDr. Zuzana Grófiková
dňa14.marca2014oznámilaKrajskémusúduvTrnave,ževdedičskejveciponeb.I.G.zomr.X.X.XXXX
sa vedie dedičské konanie pod sp. zn. Dnot/76/2013 a v súčasnosti nie je súdu známy okruh dedičov.
Dedičia prvej dedičskej skupiny - dve deti poručiteľky ( § 473 ods. 1 Občianskeho zákonníka) dedičstvo
odmietli a v súčasnosti sa šetria aj dedičia podľa § 473 ods. 2 O.z. zisťujúc miesto ich pobytu.

Kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci
( podmienky konania § 103 O.s.p.).

Ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť súd konanie zastaví. Ak vec

nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie súd postúpi vec po právoplatnosti
uzneseniaozastaveníkonaniapríslušnémuorgánu,právneúčinkyspojenéspodanímnávrhunazačatie
konania zostávajú pritom zachované ( § 104 ods. 1 O.s.p.). Ak ide o nedostatok podmienky konania,
ktorým možno odstrániť, súd urobí preto vhodné opatrenie. Pritom z pravidla môže pokračovať v konaní,
ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania

odstrániť, konanie zastaví ( § 104 ods. 2 O.s.p.).

Podľa ust. § 221 ods. 1 písm. b) O.s.p. súd rozhodnutie zruší len ak ten, kto v konaní vystupoval ako
účastník, nemá spôsobilosť byť účastníkom konania.

Ustanovenie § 107 O.s.p. predstavuje osobitný prípad zmeny účastníctva v civilnom súdnom konaní v
prípadoch, keď účastník počas konania stratí spôsobilosť byť účastníkom konania, teda ak právnická
osoba zanikne alebo fyzická osoba zomrie. Občiansky súdny poriadok v ust. § 107 vníma univerzálnu
succesiu so stratou procesnej subjektivity (spôsobilosti byť účastníkom konania) ak tzv. prekážku
postupu konania a procesne ju reflektuje ako dôvod obligatorného zastavenia konania alebo prerušenia

konania, alebo pokračovania v konaní, alebo taktiež fakultatívnej možnosti podľa povahy veci konanie
zastaviť, prerušiť alebo pokračovať s právnym nástupcom. Všetky uvedené možnosti prichádzajú pre
súd do úvahy výlučne vtedy, ak účastníci spolu s vecnou legitimáciou zároveň stratia aj spôsobilosť byť
účastníkom konania t. j. procesnú subjektivitu.

Podľa ust. § 154 ods. 1 O.s.p., pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa ust. § 167 ods. 2 O.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.V preskúmavanej veci navrhovateľka v čase podania návrhu, t. j. ku dňu 11.7.2013 procesnú subjektivitu
resp. spôsobilosť byť účastníkom konania mala, avšak následne ju v priebehu konania stratila, nakoľko

dňa 9.8.2013 zomrela. Súd prvého stupňa vo veci rozhodol uznesením dňa 4.9.2013, kedy nariadil
predbežné opatrenie voči odporcom v 1. až 3.rade. Z uvedeného je tak zrejmé, že súd prvého stupňa
v čase svojho rozhodovania vydal rozhodnutie vo vzťahu k účastníkovi konania - navrhovateľke, ktorá
už v tom čase nemala spôsobilosť byť účastníkom konania a teda v prejednávanej veci vo vzťahu k
navrhovateľke v čase rozhodovania nebola splnená zákonná podmienka, že účastníkom konania je ten,

kto má spôsobilosť ním byť, a teda má spôsobilosť na práva a povinnosti v celom rozsahu.

S prihliadnutím na vyššie uvedené bol postup súdu prvého stupňa, ktorý v prejednávanej veci dňa
4. septembra 2013 vo vzťahu medzi navrhovateľkou a odporcami v 1. až 3. rade nariadil predbežné
opatrenie, vzhľadom na v tom čase neodstránený nedostatok podmienky konania nesprávny, a preto
odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. b) O.s.p. z dôvodu

vecnej nesprávnosti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie bez potreby zaoberania
sa ďalšími odvolacími dôvodmi a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

Keďže preskúmavané uznesenie bolo v čase jeho vydania súdom prvého stupňa v zmysle ust. § 154

O.s.p. nezákonným rozhodnutím, pretože v tom čase navrhovateľka nemala spôsobilosť byť účastníkom
konania, odvolací súd bol toho názoru, že na danú vec nie je možné aplikovať ust. § 221 ods. 3 O.s.p., v
zmysle ktorého odvolací súd môže rozhodnutím o predbežnom opatrení zrušiť len ak konanie zastavuje.
Vadu spočívajúcu v tom, že v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa ten nemal splnené riadne podmienky
konania na to, aby mohol vo veci konať a rozhodovať, keďže navrhovateľka stratila spôsobilosť byť

účastníkom konania, nemôže odstrániť súd druhého stupňa, jej odstránenie možno len opätovným
konaním pred súdom prvého stupňa, na ktorom k tejto vade došlo. Je tomu tak aj preto, že ak by odvolací
súd v danej situácii nariadenie predbežného opatrenia meritórne rozhodol, porušil by tým fakticky princíp
dvojinštančnosti Občianskeho súdneho konania, keďže neúspešný účastník by nemal možnosť sa už
proti tomuto rozhodnutiu v druhostupňovom odvolacom konaní brániť, čím by stratil možnosť v rovnakom

rozsahu ako oproti strana chrániť práva v konaní pred súdom, čím zároveň by takéto rozhodnutie bolo
v rozpore s ústavnou zásadou rovnosti účastníkov konania ( porovnaj mutatis mutandis nález ÚS ČR
sp. zn. PL.ÚS16/09).

Povinnosťou prvostupňového súdu bude v ďalšom konaní odstrániť nedostatky konania spočívajúce

v tom, že je potrebné zistiť okruh dedičov po neb. navrhovateľke I. G., zomr. X.X.XXXX a v prípade
zistenia jej právnych nástupcov je potrebné zistiť, či trvajú na podanom návrhu vo veci samej ako aj na
podanom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a v kladnom prípade je potrebné sa v ďalšom
konaní meritórne sa zaoberať návrhom na nariadenia predmetného predbežného opatrenia a následne
o ňom opätovne rozhodnúť a rozhodnutie náležite odôvodniť v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3: 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.