Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, March 27, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/215/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712215362
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8712215362.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu Slovenskej kancelárie poisťovateľov, so sídlom Trnavská
cesta 82, Bratislava, IČO: 36 062 235, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, proti
žalovaným: 1/ P. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, Z., zast. JUDr. Michalom Petríkom, advokátom,
Francisciho25,Poprad,2/C.K.,nar.XX.XX.XXXX,naposledybytomU.XX/XXXX,L.,t.č.naneznámom
mieste, zast. opatrovníkom pre toto konanie JUDr. B. A., vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu

O., o zaplatenie sumy 248,78 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného v 1/ rade proti rozsudku Okresného
súdu Poprad č. k. 17C/45/2013-115 zo dňa 11.09.2013 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi
žalobcom a žalovaným v 1/ rade.

Žalovanému v 1/ rade nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zastavil konanie voči žalovanému v 1/ rade.

Žalovanej v 2/ rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 248,78 Eur s 9, 5 % - ným ročným
úrokom z omeškania od 05.11.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 16,50 Eur a trovy
právneho zastúpenia vo výške 149,55 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu, všetko do troch dní od

právoplatnosti rozsudku.

Vyslovil, že žalobcovi vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade náhradu trov konania nepriznáva a žalovaný
v 1/ rade nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodol tak na základe žaloby, ktorou sa žalobca domáhal zaviazať žalovaných v 1/ a 2/ rade spoločne

a nerozdielne zaplatiť mu sumu 248,78 Eur s 9,5 % ročným úrokom z omeškania dôvodniac, že žalovaný
v 1/ rade je držiteľom motorového vozidla Ford EČ. PP 247 AC. Žalovaná v 2/ rade ako vodička
predmetného motorového vozidla dňa 11.09.2010 v dôsledku dopravnej nehody spôsobila škodu na
motorovom vozidle BMV EČ. RS 936 BN. K dátumu nehody nebolo uzatvorené povinné zmluvné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca si preto podľa
§ 24 ods. 2 a ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. uplatnil právo na náhradu poistného plnenia z garančného

fondu v celkovej výške 364,78 Eur.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 3 ods. 1, § 24 ods. 2, 7 zákona
č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla ako aj § 121 ods. 3, § 420 ods. 1, § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj
§ 3 ods. 1 a § 10 písm. c/ nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. po čiastočnom späťvzatí žaloby voči

žalovanému v 1/ rade súd mal preukázaný nárok voči žalovanej v 2/ rade za dôvodný. Nebolo sporné,
že dňa 11.09.2010 žalovaná v 2/ rade ako vodič motorového vozidla Ford EČ: PP-247 AC spôsobilav dôsledku dopravnej nehody škodu na motorovom vozidle BMV EČ: RS-936 BN. Ku dňu spôsobenej
nehody nebolo uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., preto vznikla žalobcovi povinnosť

uhradiť poškodenému poistné plnenie vo výške 374,88 Eur, z čoho suma 116 Eur predstavuje poplatok
podľa interných pravidiel, ktorého náhradu žalobca neuplatnil. V zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka žalovaná v 2/ rade zodpovedá za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti a vznikla
jej povinnosť nahradiť žalobcovi vyplatené poistné plnenie v zmysle § 24 ods. 7 zákona 381/2001 Z.z. Na
základe uvedených skutočností v súlade s citovanou právnou úpravou súd žalovanú v 2/ rade zaviazal

na plnenie.

Výrok o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 2/ rade odôvodnil podľa § 142 ods. 1
O. s. p. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu priznal plnú náhradu trov konania celkom vo výške
16,50 Eur za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia celkom vo výške 149,65 Eur.

Vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade súd o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 druhá veta
Občianskeho súdneho poriadku, keď žalobca vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade podal žalobu dôvodne.
K späťvzatiu žaloby voči žalovanému v 1/ rade došlo v dôsledku správania sa žalovaného v 1/ rade v
priebehu konania, ktorý preukázal až počas konania, že v čase spôsobenej dopravnej nehody nebol
držiteľom predmetného motorového vozidla. I keď žalovaný v 1/ rade tvrdil, že splnomocnil žalovanú v 2/

rade na vykonanie zmeny v evidencii na dopravnom inšpektoráte dňa 06.09.2010, čo žalovaná v 2/ rade
neučinila, žalobca v konaní preukázal, že dňa 04.10.2011 preukázateľne vyzval žalovaného v 1/ rade
na plnenie. Výzvu žalovaný v 1/ rade prevzal 07.10.2011, na túto nereagoval, neoznámil žalobcovi, že
v čase spôsobenej dopravnej nehody nebol držiteľom predmetného motorového vozidla. Žalovaný v 1/
rade svojim správaním zavinil, že žalobca nemal vedomosť o osobe držiteľa vozidla v čase spôsobenej

dopravnej nehody. Žalobca voči žalovanému v 1/ rade náhradu trov konania neuplatnil, preto vo vzťahu
k žalobcovi súd zaviazal na náhradu trov konania iba žalovanú v 2/ rade. Žalovaný v 1/ rade procesne
zavinil zastavenie konania, preto súd rozhodol, že žalovaný v 1/ rade nemá právo na náhradu trov
konania.

Proti uvedenému rozsudku, a to čo do výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným
v 1/ rade, v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný v 1/ rade. Uviedol, že rozhodnutie o
trovách konania považuje za rozhodnutie v rozpore so zákonom, a to v rozpore so zásadou úspechu
podľa § 142 O. s. p. a je vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade nespravodlivé. Žalobca žalovaného v 1/ rade
vyzval iba na to, aby mu uhradil škodu vo výške 248,78 Eur a nič iné žalobcu nezaujímalo. Žalovaný

v 1/ rade škodu nespôsobil a nebol v tom čase vlastníkom motorového vozidla, preto žalobcovi neplnil,
lebo za škodu nezodpovedá. Žalovanému žalobca nedal inú možnosť, aby napríklad sa k náhrade škody
vyjadril, i keď vedel, že škodu na vozidle spôsobila žalovaná v 2/ rade. Žalobca sa vôbec nezaujímal o
iné okolnosti veci, aj keď mu bolo známe, že s vozidlom disponovala žalovaná v 2/ rade. On sám nemal
po predaji motorového vozidla žalovanej v 2/ rade ako sa dozvedieť, že žalovaná v 2/ rade si nesplnila

svoju povinnosť a vozidlo na ODI neprihlásila a tiež, že s vozidlom spôsobila inému škodu.

Podľa odvolateľa konanie vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade zavinil žalobca, lebo sa nezaujímal o
okolnostiprípadu,nevyzvalžalovaných,abysaknáhradeškodyvyjadrilipredpodanímžaloby.Obsahom
podania žalobcu zo dňa 04.10.2010 je jednoznačne príkaz na plnenie, žiadna možnosť iného úkonu

v tomto podaní umožnená nebola, teda žalovaný v 1/ rade neplnil, keďže za škodu nezodpovedal a
žalobca neskúmal skutočnú vecnú legitimáciu účastníkov konania vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade,
teda on zavinil zastavenie konania. Ak by si overil skutočnosti ohľadom vlastníctva motorového vozidla
výzvou žalovaného na vyjadrenie sa, dozvedel by sa o tom, kto je v skutočnosti vlastníkom vozidla.

Vzhľadom na uvedené si uplatnil trovy prvostupňového konania, aj trovy odvolacieho konania za jeden
úkon - podanie odvolania ( §14 ods. 1 písm. d/ vyhlášky AT ) v sume 1 x 23,24 Eur a 1 x 7,81 Eur.

Navrhol preto rozsudok v jeho napadnutej časti zmeniť a zaviazať žalobcu uhradiť trovy prvostupňového
konania vo výške 124,20 Eur ( v zmysle podania zo dňa 27.08.2012 ) a trovy odvolacieho konania vo

výške 31,05 Eur v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia.

Kodvolaniužalovanéhov1/radesavyjadrilžalobcatak,žesastotožňujesrozhodnutímprvostupňového
súdu a ponecháva odvolanie odporcu v 1/ rade na rozhodnutí súdu.Krajský súd v Prešove ( ďalej len "odvolací súd" ) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods.
1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov ( ďalej len O. s.

p. ), vzhľadom na včas podané odvolanie ( § 204 ods. 1 O. s. p. ) preskúmal rozsudok v jeho napadnutej
časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p. a bez
nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O. s. p. zistil, že odvolanie žalovaného v 1/
rade nie je dôvodné.

Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa
však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania
odporca ( § 146 ods. 2 O. s. p. ).

Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená
zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré

by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Keďže
k zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov, pri zastavení sporového konania je
pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov
z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia je potom nutné
posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana požadovala a

skutočnosťou, pre ktorú neskôr vzala žalobu späť.

Pokiaľ ide o zastavenie sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu pri
rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch
procesných stranách, t. j. tak strane žalujúcej ako i žalovanej, a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej

úpravy obsiahnutej v ust. § 146 ods. 2 O. s. p.

V prejednávanom prípade súd prvého stupňa dôsledne sa riadil vyššie uvedeným čo sa týka
rozhodovania o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade. Správne preto ustálil,
že žalovaný v 1/ rade zavinil zastavenie konania vo vzťahu k nemu, a to tým, že neoznámil žalobcovi

na základe výzvy žalobcu zo dňa 04.10.2011, ktorá mu bola doručená 07.10.2011 tú skutočnosť, že už
nie je držiteľom motorového vozidla, ktorým bola škoda spôsobená. V uvedenej výzve okrem iného mu
bola určená lehota do 04.11.2011 na zaplatenie sumy 248,78 Eur s upozornením, že po márnom jej
uplynutí podnikne ďalšie kroky za účelom uspokojenia pohľadávky. Žalovaný v 1/ rade teda mal možnosť
oznámiť žalobcovi to, že v čase dopravnej nehody už nebol držiteľom motorového vozidla, ktorým bola

škoda spôsobená, čím by sa mohol vyhnúť žalobe podanej proti nemu. Tiež mohol a mal dosledovať to,
či na príslušnom Dopravnom inšpektoráte po tom, čo predmetné motorové vozidlo odpredal žalovanej
v 2 /rade, bola vykonaná zmena v evidencii motorových vozidiel. Ani túto povinnosť si nesplnil.

Aj odvolací súd je preto toho názoru, že žalovaný zavinil, že konanie vo vzťahu k nemu muselo byť

zastavené.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o
trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1 /rade ako vecne správny postupom podľa
§ 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s §
142 ods. 1 O. s. p. tak, že v odvolacom konaní neúspešnému žalovanému v 1/ rade nebola priznaná
náhrada trov odvolacieho konania. Trovy odvolacieho konania si úspešný žalobca neuplatnil, preto o
jeho trovách ani nebolo rozhodované.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.