Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 25, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/93/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3508206641
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3508206641.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenáte,zloženomzpredseduJUDr.RomanaHargašaačlenovJUDr.Stanislavy

Markovej a JUDr. Aleny Záhumenskej, v právnej veci navrhovateľky L. H., bytom J. S. nad I., Z. X,
t. č. J. S. nad I., I. X., proti odporcovi Y. H., bytom J. S. nad I., Z. X, o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 30.
novembra 2010, č. k. 27C/61/2009-108, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 30. novembra 2010, č. k. 27C/61/2009-108, okresný súd
rozhodol nasledovne:
„Trojizbový byt č. XX na 1. poschodí v bytovom dome s. č. XXX na pozemku p. č. XXXX v J. S.

nad I. na ulici Z. č. 3, spoluvlastnícky podiel o veľkosti XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a
zariadeniach tohto bytového domu a spoluvlastnícky podiel o veľkosti XXXX/XXXXXX na pozemku p.č.
XXXX o výmere XXX m2, ktorému zodpovedá výmera 22,02 m2, zastavané plochy a nádvoria, všetky
nehnuteľnosti zapísané Správou katastra Nové Mesto nad Váhom na LV č. XXXX pre k.ú. J. S. nad I.,
ktorý mali navrhovateľka a odporca v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov pripadá do výlučného
vlastníctva odporcu. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke na vyrovnanie jej podielu čiastku 17.45
eur, do 31. júla 2011. O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.“

V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľka sa návrhom, podaným dňa 21.11.2005,
domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov k trojizbovému bytu, popísanému
vo výroku rozsudku s tým, že ich manželstvo bolo právoplatne rozvedené a o vyporiadaní tohto bytu
sa nedohodli. Požadovala, aby predmetný byt bol prikázaný do jej výlučného vlastníctva, nakoľko tento
má v úmysle predať a odporcu z neho vyplatiť. Odporca sa k návrhu na vyporiadanie predmetného bytu
pripojil. Žiadal však, aby bol byt prikázaný do jeho výlučného vlastníctva, nakoľko v ňom posledných

osem rokov býva výlučne on a riadne platí všetky poplatky spojené s jeho užívaním a údržbou. Odporca
je pripravený navrhovateľku vyplatiť z hodnoty bytu. Žiadal však započítať sumu 8.143 eur, ktorá
predstavuje čiastku vynaloženú za posledných osem rokov na údržbu a užívanie tohto bytu.

Z vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že podľa rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa
22.11.2005, č. k. NM - 6C/165/2003-43, manželstvo účastníkov, uzavreté dňa 25.05.1985, bolo
právoplatne rozvedené dňa 07.12.2005. Zo zhodných výpovedí účastníkov zistil, že z vecí, ktoré

ešte majú určitú hodnotu, nadobudli za trvania manželstva zo spoločných prostriedkov len vo výroku
uvedený trojizbový byt. Vyporiadania ostatných bezcenných vecí sa účastníci nedomáhali, resp. od ich
vyporiadania v priebehu konania upustili. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že predmetný trojizbový
byt užíva posledných osem rokov odporca. Navrhovateľka, ako sama uviedla vo svojej výpovedi, byv prípade prikázania predmetného bytu do jej výlučného vlastníctva tento predala, nemá záujem v
ňom bývať. Zo znaleckého posudku F.. D. A., znalkyne z oboru odhad hodnoty nehnuteľností zo dňa
19.04.2010,č.1/2010okresnýsúdzistilcenupredmetnéhotrojizbovéhobytuvdobevyporiadania,avšak

vychádzajúc z jeho stavu v dobe zániku manželstva (07.12.2005), a to vo výške 34.900 eur.

Okresný súd poukázal na znenie ustanovení § 143, § 149 ods. 3 a ods. 4 a § 150 Občianskeho
zákonníka. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh na vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov bol podaný pred uplynutím troch rokov od rozvodu

manželstva, teda v lehote stanovenej v § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. V prejednávanej
veci nevyšli najavo žiadne skutočnosti, ktoré by zakladali dôvod na to, aby sa okresný súd pri
vyporiadaní odchýlil od zásady rovnosti podielov účastníkov na spoločnom majetku. Žiadny z účastníkov
sa toho ani nedomáhal. Podľa názoru okresného súdu sporným medzi účastníkmi bol spôsob
vyporiadania spoločného majetku medzi účastníkov, a to nehnuteľnosti, nadobudnutej účastníkmi za
trvania manželstva - trojizbového bytu v J. S. nad I., ulica Z. č. X.. Po vypočutí oboch účastníkov okresný

súd dospel k záveru, že byt je potrebné prikázať do výlučného vlastníctva odporcovi. I. pritom do úvahy
jednak hľadisko účelného využitia veci, keď odporca v nehnuteľnosti býva, užíva ju, čím plne realizuje
svoje vlastnícke právo oproti navrhovateľke, ktorá tento byt neužíva a ktorá sa vyjadrila, že uvedený byt
má v úmysle predať.

Z hľadiska potreby vyporiadania účastníkov okresný súd vychádzal zo všeobecnej ceny
vyporiadavaného bytu, určenej znaleckým posudkom, vo výške 34.900 eur. Z uvedeného vyvodil, že
každý z účastníkov by mal na základe vyporiadania získať majetok v hodnote jednej polovice uvedenej
čiastky, t.j. 17.450 eur. Odporcovi bol prikázaný do výlučného vlastníctva byt v hodnote 34.900 eur. Preto
je povinný zaplatiť navrhovateľke na vyrovnanie jej podielu (aby ich podiely na spoločnom majetku boli

rovnaké) čiastku 17.450 eur. Vzhľadom na to, že sa jedná o značnú sumu peňažných prostriedkov, ako
aj vzhľadom na majetkové pomery odporcu, okresný súd mu umožnil túto čiastku zaplatiť navrhovateľke
až do 31.07.2011.

Pokiaľ sa odporca domáhal započítania čiastky 8.143 eur, ktorú musel vynaložiť na údržbu a výdavky

spojené s užívaním predmetného bytu, okresný súd uvedenú požiadavku odporcu vyhodnotil ako právne
irelevantnú. Pokiaľ odporca posledných osem rokov užíval predmetný byt sám, t.j. neužívala ho s ním
navrhovateľka, niet dôvodu, aby sa na nákladoch spojených s jeho užívaním podieľala navrhovateľka.

Za použitia § 151 ods. 3 O.s.p. okresný súd rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté po

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, čo je odôvodnené zložitosťou konkrétne prejednávanej veci
a jej predmetom.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca. Nesúhlasil s tým, že podľa výroku napadnutého
rozsudku má navrhovateľke zaplatiť sumu 17.450 eur. V odvolaní namietal, že okresný súd neprihliadol

na odporcove náklady na prevádzku a údržbu bytu počas doby, po ktorú navrhovateľka v byte nebývala,
v celkovej výške 16.286 eur a nie ako sa tu uvádza v rozsudku. Navrhovateľka nevynaložila žiadne
úsilie a ani finančné prostriedky na fungovanie uvedeného bytu. Právo užívať predmetný byt získali na
základe výmeny podnikového bytu pre odporcu a v roku 2003 odporca výlučne sám odkúpil predmetný
byt. Navrhovateľka sa už v tej dobe podieľala na rozpade manželstva. Odporca musel požiadať o

pôžičku 24.000 Sk, ktorou vyplatil byt. Všetky pôžičky, ktoré mali s navrhovateľkou, uhrádzal odporca.
Navrhovateľka odnášala z bytu spoločné a aj odporcove osobné veci. Podľa názoru odporcu okresný
súd neúplne zistil skutkový stav veci. Preto žiadal, aby mu navrhovateľka vyplatila jej podiel, ktorý
odporca zaplatil za jej osobu, t. j. 8.143 eur, keďže podľa zákonov Slovenskej republiky je povinná znášať
polovicu nákladov na prevádzku bytu bez ohľadu na to, či byt užíva, alebo nie. Odporca je ochotný

vyplatiť navrhovateľke jej podiel vo výške 9.307 eur a to ešte neuvádza všetky dlhy, ktoré navrhovateľka
spôsobila svojim konaním, ako napríklad pyramídová hra vo výške 1.400 USD. Na záver odvolania
odporca uviedol, že kópie dokladov o jeho nákladoch predložil už na súdnom pojednávaní.

K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadrila navrhovateľka. V vyjadrení uviedla, že podľa jej názoru

je napadnutý rozsudok okresného súdu v súlade s platnými právnymi predpismi, s morálne etickými
princípmi a zásadami spravodlivosti. Odmietla pravdivosť tvrdenia odporcu, že byt s deťmi opustila
dobrovoľne, lebo tak urobila pre správanie sa odporcu, ktoré negatívne pôsobilo na deti. Podľanavrhovateľky nie je daný dôvod na to, aby sa podieľala na výdavkoch spojených s užívaním
predmetného bytu počas doby, keď v byte nebývala a užíval ho výlučne odporca.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania podľa § 212
ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru,
že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto
dôvodov:

Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal dokazovanie
v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu
vo vykonaných dôkazoch a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa preto stotožňuje s týmito
skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v odôvodnení napadnutého rozsudku a podľa
§ 219 ods. 2 O.s.p. na ne v plnom rozsahu poukazuje.

Odvolací súd z hľadiska dôvodov odvolania považuje za potrebné zdôrazniť, že okresný súd správne
postupoval, keď odporcom dokladované náklady za služby spojené s bývaním nezohľadnil pri určovaní
sumy, k zaplateniu ktorej zaviazal odporcu. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania okresný súd
správne ustálil, že ide o náklady za výlučne odporcom spotrebovanú elektrickú energiu v byte, za služby
spojené s bývaním počas užívania bytu výlučne odporcom, pričom vynaloženie nákladov na vodomery

vo výške 85,07 eur a na výmenu sanity vo výške 196,76 eur nemá ani podľa názoru odvolacieho súdu
žiadny vplyv na znalcom určenú všeobecnú cenu bytu. Pokiaľ odporca poukazoval na pôžičku vo 24.000
eur na kúpu bytu a na to, že byt kúpil výlučne sám v roku 2003, odvolací súd poukazuje na to, že podľa
kúpnej zmluvy na predmetný byt, ktorá sa nachádza v spise, kúpna cena bytu bola dohodnutá na celkovú
sumu za byt a podiel na pozemkoch vo výške 16.034 Sk, pričom na strane kupujúcich je uvedená aj

navrhovateľka,ktorázmluvupodpísala.Pretoanitietookolnosti,uvedenéodporcomvodvolaní,odvolací
súd nepovažoval za okolnosti, ktoré by mohli viesť k záveru o nesprávnosti výrokovej časti napadnutého
rozsudku.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. S poukazom

na uvedené odvolací súd, súc v súvislosti so svojou prieskumnou povinnosťou v prejednávanom prípade
viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, dospel k záveru, že napadnutý rozsudok okresného
súdu je vo výroku vecne správny. Preto potvrdil rozsudok okresného súdu tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol o trovách odvolacieho konania, o ktorých bude
podľa § podľa § 224 ods. 4 O.s.p. rozhodovať okresný súd.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .