Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, March 25, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1CoE/32/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113206343
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6113206343.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: mal. U. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako
matka, zast. zákonným zástupcom - matkou N. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX L., právne
zast.: ATTORNEYS GROUP s.r.o., so sídlom Kláry Jarunkovej 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 863
998, proti povinnému: U. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, XXX XX X. X., právne zast.: Lion Law
Partners s.r.o., so sídlom Horná 32, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 862 461, o vymoženie uloženej

povinnosti - zročného výživného vo výške 487,50 eura, zameškaného výživného vo výške 425,84 eura
a bežného výživného vo výške 125 eur mesačne od 12.03.2013 do budúcnosti, v konaní vedenom pod
sp. zn. EX 7/13 súdnym exekútorom JUDr. Viktorom Šajgalíkom, Exekútorský úrad so sídlom v Banskej
Bystrici, Kláry Jarunkovej 2, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k.
4Er/766/2013-73 zo dňa 22.10.2013, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Banská Bystrica (ďalej v texte len „exekučný súd“ alebo „okresný
súd“) zastavil exekúciu vedenú na základe návrhu oprávneného, ktorým sa domáhal vymoženia
zročného výživného za obdobie od 16.04.2012 do 09.10.2012 vo výške 487,50 eura, zameškaného
výživného za obdobie od 10.10.2012 do 11.03.2013 vo výške 425,84 eura a bežného výživného vo výške
125 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky od 12.03.2013 do budúcnosti, a to

na podklade rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 34P/107/2012-104 zo dňa 09.10.2012 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 14CoP/132/2012-128 zo dňa 22.01.2013,
ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 13.02.2013. Návrh na zastavenie exekúcie v celom
rozsahu povinný odôvodnil tým, že pohľadávku vymáhanú v exekučnom konaní dobrovoľne uhradil, a
to priamo na účet zákonnej zástupkyne oprávneného (matky maloletého). Povinný uviedol, že počnúc
mesiacom júl 2013 sa zaväzuje riadne uhrádzať bežné výživné vo výške 125 eur mesačne tak, aby v

budúcnostinevznikalinedoplatkynavýživnom.Oprávnenývovyjadreníknávrhunazastavenieexekúcie
potvrdil úhradu splátok výživného, ale vyjadril obavu, že v prípade ukončenia exekučného konania by
povinný opätovne prestal platiť výživné na maloleté dieťa, preto trvá na pokračovaní exekúcie.

Okresný súd s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku, na základe
zhodnýchtvrdenípovinného,oprávnenéhoasúdnehoexekútorapovažovalzapreukázané,žepovydaní

exekučného titulu zaniklo právo ním priznané - zročné výživné, zameškané výživné ako aj právo na
plnenie jednotlivých opakujúcich sa dávok bežného výživného zročných v čase vydania rozhodnutia, a
to splnením (vymožením) zo strany povinného. Nakoľko povinný v čase rozhodovania súdu o návrhu
povinného na zastavenie exekúcie nemá voči oprávnenému dlh na výživnom, súd považoval návrh na
zastavenie exekúcie podaný povinným za dôvodný. Keďže povinný súdu preukázal úhrady vymáhaného
výživného v plnej výške, ďalej je exekúcia vykonávaná už len na bežné výživné splatné v budúcnosti.

Podľa povinného nie je daný dôvod pochybovať, že svoju povinnosť platiť výživné si bude aj do
budúcnosti plniť riadne a včas, ako mu to ukladá súdne rozhodnutie, pričom poukázal na skutočnosť, žez jeho strany došlo k zmene trvalého príkazu v banke na úhradu bežného výživného pre oprávneného z
pôvodnejsumy49,79eurana125eur.Pokiaľpovinnývosvojomnávrhunazastavenieexekúcienamietal
postup súdneho exekútora, ktorý je podľa jeho názoru v rozpore s § 46 ods. 3 Exekučného poriadku,

pretože súdny exekútor po úhrade vymáhanej pohľadávky neupustil od vykonávania exekúcie, súd v
odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že podmienky na upustenie od vykonávanie exekúcie v danom
prípadenebolisplnené,pretožesúdnyexekútorbolpoverenýnavykonanieexekúcieajnabežnévýživné
splatné v budúcnosti. V súvislosti s námietkami povinného proti výške trov oprávneného aj súdneho
exekútora okresný súd uviedol, že Exekučný poriadok umožňuje súdu skúmať výšku odmeny len v

prípade, ak rozhoduje o námietkach proti trovám exekúcie, o námietkach proti ďalším trovám exekúcie
alebo o uplatnených trovách pri rozhodovaní o zastavení exekúcie. Súd o trovách exekúcie rozhodne
po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie.

Proti uzneseniu exekučného súdu podal odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie okresného súdu zmenil tak, že súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamieta.

Oprávnený poukázal na to, že povinný v priebehu exekučného konania neuhrádzal výživné v zmysle
exekučnéhotituluabežnévýživnéneuhrádzalvtermínestanovenomexekučnýmtitulom,t.j.do15.dňav
mesiacivopred.Hocipovinnýuvádza,žedňa08.10.2013vbankezriadiltrvalýpríkaznaúhradubežného
výživného, výživné bolo povinným v tomto mesiaci (t.j. v mesiaci október 2013) uhradené až 28.10.2013.
Povinný síce po začatí exekúcie uhradil zročné výživné v plnej výške, avšak zročné výživné plnilo len

tzv. reparačnú funkciu vo vzťahu k výživnému bežnému, ktoré má funkciu zabezpečovaciu a jeho cieľom
je pravidelné a plynulé zabezpečenie odôvodnených potrieb maloletého. Oprávnený nespochybňuje
majetkové a príjmové pomery povinného a taktiež ani skutočnosť, že povinný je schopný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť, poukazuje však na to, že povinný pravidelne naďalej mešká s úhradami
výživného a neplní si vyživovaciu povinnosť tak, ako mu to ukladá vykonateľný exekučný titul (výživné v

mesiaciaugustbolouhradené12dnípolehotesplatnosti,vmesiaciseptember2dnipolehotesplatnosti,
v mesiaci október 13 dní po jeho splatnosti). Preto je podľa oprávneného prebiehajúca exekúcia
jediným nástrojom spôsobilým zabezpečiť oprávnenému pravidelné plnenie vyživovacej povinnosti a
zabezpečovanie jeho potrieb. Existuje dôvodná obava, že v prípade zastavenia exekúcie povinný bude
hradiť výživné na maloleté dieťa po lehote splatnosti, resp. ho prestane platiť úplne, teda zákonný

zástupca oprávneného maloletého bude nútený opätovne podať návrh na vykonanie exekúcie, čo sa
v tomto prípade javí vopred ako nehospodárne a neefektívne. Zároveň si oprávnený uplatnil trovy
právneho zastúpenia v exekučnom konaní za jeden úkon právnych služieb.

Povinný vo vyjadrení k odvolaniu zopakoval, že vyživovaciu povinnosť voči oprávnenému plnil riadne

a včas a okrem tohto jediného exekučného konania sa s plnením vyživovacej povinnosti vo vzťahu
k oprávnenému do omeškania nikdy predtým nedostal. Omeškanie povinného nastalo len počas
medziobdobia od dňa vydania rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 34P/107/2012-104
zo dňa 09.10.2012 do dňa nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku Krajského súdu v
Banskej Bystrici, č.k. 14CoP/132/2012-128 zo dňa 22.01.2013. Istinu vymáhanej pohľadávky uhradil

povinný v krátkom časovom intervale odo dňa, kedy sa dozvedel o začatí exekúcie. Aj napriek pomerne
vysokej sume zročného a zameškaného výživného vo výške 913,34 eura bol povinný po finančnej
stránke schopný celú túto sumu pohľadávky jednorázovo uhradiť dňa 15.05.2013 (t.j. v krátkej dobe
po začatí exekúcie). Meškanie s úhradou bežného výživného v niektorých mesiacoch bolo spôsobené
najmä zablokovaním bankového účtu povinného. Povinný tak bol nútený každý mesiac vkladať peňažné

prostriedky v sume bežného výživného na účet zákonnej zástupkyne oprávneného, a to aj napriek
tomu, že už v tom čase mal zriadený v banke trvalý prevodný príkaz. V každom mesiaci však bežné
výživné dobrovoľne uhradil. Povinný trvá na tom, že niekoľkodňové oneskorenie s platbami nie je
v žiadnom prípade účelové. Aj napriek úhrade vymáhanej pohľadávky a dobrovoľnému mesačnému
plateniu bežného výživného je bankový účet povinného do dnešného dňa stále zablokovaný a súdny

exekútor aj naďalej vykonáva zrážky zo mzdy povinného. Povinný ďalej poukázal na to, že dňa
13.08.2013 bola vykonaná exekúcia odpísaním peňažných prostriedkov uložených na jeho bankovom
účte vo výške až 926,20 eura, ktoré boli zaslané na bankový účet súdneho exekútora. Povinnému nie je
zrejmý účel stiahnutia týchto peňažných prostriedkov, pretože vymáhaná pohľadávka bola v tom čase v
celom rozsahu uhradená a povinný nemal ani nedoplatok na bežnom výživnom. Ďalej, dňa 21.10.2013

boli odpísané z bankového účtu povinného v prospech bankového účtu súdneho exekútora peňažné
prostriedky vo výške 142,22 eura. Na základe informácie poskytnutej povinnému zo strany súdneho
exekútora časť z odpísaných súm sa započíta na bežné výživné v mesiaci november 2013. V mesiaci
november 2013 preto povinný osobitne bežné výživné na účet zákonnej zástupkyne nevložil. V mesiacidecember bežné výživné zaslal na účet súdneho exekútora ako zrážku zo mzdy priamo zamestnávateľ
povinného. Banková transakcia však neprebehla správne, preto zamestnávateľ povinného opätovne
zaslalsumubežnéhovýživnéhozamesiacdecemberdňa13.01.2014spolusvýživnýmzamesiacjanuár

2014. V závere vyjadrenia povinný uviedol, že po odblokovaní bankového účtu bude bežné výživné na
základe trvalého prevodného príkazu riadne a včas dobrovoľne uhrádzané. Sú teda splnené podmienky
na zastavenie exekúcie. Predpoklad ďalšieho dobrovoľného platenia bežného výživného možno vyvodiť
aj vzhľadom na osobu povinného, ktorý je z hľadiska materiálnych a príjmových pomerov spôsobilý
bežné výživné aj naďalej platiť. Súčasne s podaním vyjadrenia si povinný uplatnil nárok na náhradu trov

odvolacieho konania.

Dňa 20.12.2013 bolo okresnému súdu doručené podanie oprávneného v ktorom oprávnený uviedol,
že povinný napriek prehláseniu, že výživné bude hradiť riadne a včas, neuhradil výživné splatné do
15.12.2013.

Dňa 24.03.2014 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie oprávneného, v ktorom uviedol nasledovné.
Dňa 06.11.2013 bola zrážkami zo mzdy zamestnávateľa povinného zrazená suma 618,78 eura, z
čoho bola suma vo výške 45 eur započítaná na zameškané výživné a zvyšná suma bola započítaná
na odmenu exekútora. Ďalšia platba od zamestnávateľa bola na účet súdneho exekútora zaslaná až
14.01.2014 (suma 250 eur). Výživné za mesiac február bolo uhradené až dňa 28.02.2014. Oprávnený

má za to, že oneskorené vykonávanie zrážok zo mzdy povinného jeho zamestnávateľom súvisí s tým,
že povinný je starostom obce T., teda má osobne priamy vplyv na oneskorene vykonávané zrážky a
oneskorené poukazovanie platieb súdnemu exekútorovi. V mesiaci marec už bolo výživné zrazené zo
mzdy k 15. dňu v mesiaci. S poukazom na uvedené skutočnosti oprávnený zotrval na tom, že neboli
a nie sú dané dôvody na zastavenie exekúcie, nakoľko existuje dôvodná obava, že povinný v prípade

zastavenie exekúcie prestane výživné na maloleté dieťa plniť riadne a včas.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie exekučného súdu podľa § 212 ods. 1
O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté rozhodnutie
prvostupňového súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. mu vec vrátil

na ďalšie konanie.

Odvolací súd preskúmal správnosť napadnutého rozhodnutia z hľadiska dôvodov uvedených v odvolaní.
Predmetom odvolacieho konania neboli námietky povinného smerujúce k trovám exekúcie a ich výške,
preto sa nimi odvolací súd v tomto konaní nezaoberal.

Odvolací súd z obsahu spisu zistil nasledovné skutočnosti. Exekučné konanie na vymoženie zročného,
zameškaného a bežného výživného pre maloleté dieťa začalo 11.03.2013 (dňom doručenia návrhu na
vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi). Poverenie na vykonanie exekúcie súd vydal 21.03.2013.
Návrh povinného na zastavenie exekúcie predložil súdny exekútor súdu dňa 26.06.2013.

Vo veci je nesporné, že zročné výživné za obdobie od 16.04.2012 do 09.10.2012 vo výške 487,50 eura
a zameškané výživné za obdobie od 10.10.2012 do 11.03.2013 vo výške 425,84 eura už bolo uhradené.
Exekúcia je teda aktuálne vedená na vymáhanie bežného výživného vo výške 125 eur mesačne, ktoré
je splatné do 15. dňa v mesiaci vopred.

Podľa listín založených v spise povinný v exekučnom konaní (t.j. v období po 11.03.2013) plnil priamo
oprávnenému (na účet zákonnej zástupkyne oprávneného) nasledovne:
- dňa 14.03.2013 uhradil sumu 155 eur a 49,79 eura (t.j. spolu 204,79 eura) (prostredníctvom príkazu
na úhradu),

- dňa 24.04.2013 uhradil sumu 155 eur (prostredníctvom príkazu na úhradu),
- dňa 15.05.2013 sumu 913,34 eura (vklad hotovosti na účet),
- dňa 28.05.2013 sumu 125 eur (vklad hotovosti na účet),
- dňa 13.06.2013 sumu 140,21 eura (vklad hotovosti na účet),
- dňa 23.07.2013 sumu 60 eur (vklad hotovosti na účet),

- dňa 27.08.2013 sumu 125 eur (vklad hotovosti na účet),
- dňa 17.09.2013 sumu 125 eur (vklad hotovosti na účet).V období od októbra 2013 do súčasnosti boli na úhradu pohľadávky realizované zrážky zo mzdy (platu)
povinného a exekúcia bola vykonaná aj odpísaním pohľadávky z účtu v banke.

Podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z
ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 61b veta pred bodkočiarkou Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať len v rozsahu
pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie (§ 57 ods. 3).

Podľa § 80 Exekučného poriadku, na návrh povinného môže súd zastaviť exekúciu zrážkami zo mzdy
(§ 57 ods. 2), ak sa zrážky vykonávajú už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude
výživné plniť ďalej dobrovoľne. Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné.

Podľa § 101 Exekučného poriadku, na návrh povinného môže súd zastaviť exekúciu prikázaním

pohľadávky z účtu v banke, ak sa odpisovanie pohľadávky vykonáva už len na bežné výživné a možno
predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie
prípustné.

Dôvody pre zastavenie exekúcie vo všeobecnosti špecifikuje ustanovenie § 57 Exekučného poriadku.

Pokiaľ ide o zastavenie exekúcie z dôvodu, že po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané (§
57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku), odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že toto ustanovenie
možno použiť v situácii, kedy k zániku práva (zväčša splnením) dôjde mimo exekučného konania.
Pokiaľ sa na základe rozhodnutia (exekučného titulu) plní už počas exekučného konania (skutočnosť
ktorá vyplýva z obsahu spisu), nie sú splnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 57

ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku. V prípade úhrady pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie
v rámci exekučného konania sa osobitné rozhodnutie o zastavení exekúcie nevydáva a exekučné
konania sa skončí vymožením týchto súm. Okresný súd teda nepostupoval správne, keď konštatoval
existenciu dôvodu pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku s tým, že
po vydaní exekučného titulu zaniklo právo ním priznané splnením (vymožením) zo strany oprávneného.

Skutočnosť,žezastavenieexekúciepodľa§57ods.1písm.f/Exekučnéhoporiadkuprichádzadoúvahy,
len ak bola pohľadávka uhradená mimo exekučného konania potvrdzuje aj komentár k citovanému
ustanoveniu v ASPI (Splnenie je dôvodom zániku práva a nadväzne na to aj na zastavenie exekúcie len
vtedy, ak k splneniu došlo mimo vykonávania exekúcie).

Dôvodom zastavenia exekúcie podľa § 80 (obdobne § 101) Exekučného poriadku je predovšetkým
správanie povinného a predpoklad dobrovoľného plnenia rozhodnutím stanovenej povinnosti. Ide o
jediný prípad, v ktorom zákon umožňuje povinnému na jeho návrh dosiahnuť zastavenie výkonu
rozhodnutia aj vtedy, keď pohľadávka nie je zaplatená a naďalej existuje zákonný podklad na
pokračovanie v exekúcii (nárok na výživné trvá). Predpokladom pre aplikovanie tohto ustanovenia je

skutočnosť, že exekúcia je vedená už len pre bežné výživné a nedoplatky za minulú dobu boli v plnom
rozsahu uhradené. Dôvodnosť návrhu však nemožno založiť len na izolovanom konštatovaní faktu, že
na výživnom aktuálne nie je dlh, ale je potrebné zohľadniť aj predpoklad jeho dobrovoľného platenia
do budúcnosti. Odvolací súd pre úplnosť uvádza, že vykonávanie zrážok zo mzdy už zo svojej povahy
dobrovoľné plnenie povinnosti nepredstavuje.

Na zastavenie exekúcie v takomto prípade nie je právny nárok a je vecou voľnej úvahy súdu, ako
rozhodne o návrhu povinného. Táto úvaha má oporu predovšetkým v poznatkoch súdu o tom, kedy
možno dôvodne predpokladať, že povinný bude výživné naďalej plniť dobrovoľne, pričom súd pri
rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie prihliada aj na to, z akého dôvodu sa povinný pôvodne

omeškal s plnením vyživovacej povinnosti, ako aktívne sa v rámci svojich možností postavil k splateniu
zaostalého výživného a aké je stanovisko oprávneného k zastaveniu exekúcie.

Ako dôvod vzniku dlhu na výživnom povinný uviedol „neobozretnosť počas medziobdobia odo dňa
vydania rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 34P/107/2012-104 zo dňa 09.10.2012 do

dňa nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku odvolacieho Krajského súdu v Banskej
Bystrici č.k. 14CoP/132/2012-128 zo dňa 22.01.2013“. Z okolností veci je zrejmé, že do nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia o zvýšení výživného (exekučného titulu), povinný plnil výživné len v
pôvodnej výške. V tejto súvislosti však odvolací súd upozorňuje na princíp predbežnej vykonateľnostirozsudkov odsudzujúcich na plnenie výživného, ktorého cieľom je zvýšená ochrana detí a ktorý povinný
nerešpektoval.
Výživné v pôvodnej výške pred jeho zvýšením (t.j. vo výške 49,79 eura) hradil povinný prevodom z

bankovéhoúčtu.Zexekučnéhotitulu(rozsudkuOkresnéhosúduBanskáBystricač.k.34P/107/2012-104
zo dňa 09.10.2012 vyplýva, že matka oprávneného uznáva, že otec dieťaťa si vyživovaciu povinnosť
plní, avšak už aj v tomto konaní namietala, že výživné neposiela pravidelne v stanovenom termíne.

S účinnosťou odo dňa 09.10.2013 si povinný zmenil trvalý príkaz na úhradu bežného výživného z

pôvodnej výšky 49,79 eura na 125 eur, čo aj doložil fotokópiou zmeny trvalého príkazu na úhradu (č.l.
70). Povinný ako dôvod pre zastavenie exekúcie uvádza, že zriadil trvalý príkaz z účtu v banke na
úhradu bežného výživného, no sám priznáva, že napr. platba v mesiaci október nebola zrealizovaná z
dôvodu nedostatku peňažných prostriedkov na účte. Tvrdenie povinného (smerujúce do budúcnosti), že
po odblokovaní bankového účtu bude výživné na základe trvalého prevodného príkazu riadne a včas
dobrovoľne uhrádzané, nesvedčí v tomto momente v prospech zastavenia prebiehajúcej exekúcie, keď

navyše faktický stav je v súčasnosti taký, že výživné nie je na základe trvalého príkazu uhrádzané nie z
dôvodu blokácie účtu, ale z dôvodu nedostatku peňažných prostriedkov na účte. Z okolností veci možno
predpokladať, že povinný na bankový účet nevkladá finančné prostriedky práve z dôvodu jeho blokácie
súdnym exekútorom.

V danom prípade nie je sporné, že povinný je schopný (z hľadiska príjmov) plniť svoju vyživovaciu
povinnosť, je však sporné včasné plnenie tejto jeho povinnosti.

Pod dobrovoľným plnením výživného treba rozumieť povinnosť plniť riadne a včas, t.j. plniť výživné
jednak v súdom stanovenej výške a jednak v lehote jeho splatnosti. Oprávnený vyslovil nesúhlas so

zastavením exekúcie najmä s poukazom na skutočnosť, že povinný pravidelne mešká s úhradami
výživného.

Podľa názoru odvolacieho súdu povinný do podania návrhu na zastavenie exekúcie (resp. do času
rozhodovania súdu) neosvedčil, že bez ďalších pochybností bude dobrovoľne riadne a včas uhrádzať

bežné výživné prevodom z účtu na základe trvalého príkazu tak, ako to deklaroval. Povinný sa už
v návrhu na zastavenie exekúcie zaviazal, že počnúc mesiacom júl 2013 bude výživné uhrádzať v
stanovenej lehote, no toto nedodržal. Pokiaľ okresný súd pri rozhodovaní zohľadnil, že zo strany
povinného došlo k zriadeniu trvalého príkazu na úhradu výživného, odvolací súd uvádza, že samotné
zriadenie príkazu na úhradu ešte nezaručuje pravidelnú úhradu výživného, pokiaľ nebudú na účte

peňažné prostriedky na jeho úhradu, pričom je potrebné poukázať na skutočnosť, že z predložených
dokladov vyplýva, že napr. plat povinného nie je poukazovaný na tento účet.

Ak nie sú splnené všetky podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 80, resp. § 101 Exekučného
poriadku, nemožno pristúpiť k jej zastaveniu, a to ani dôvodiac, že ak by predsa povinný neplnil svoju

vyživovaciu povinnosť riadne a včas, v takom prípade je zákonný zástupca oprávnený podať nový návrh
navykonanieexekúcie,vsúvislostisktorýmbypovinnémuopäťvzniklapovinnosťnaúhraduďalšíchtrov
exekúcie, ktoré sú v nezanedbateľnej výške a úhrada ktorých môže mať pre povinného v budúcnosti pre
prípad ďalšieho exekučného konania odstrašujúci účinok. V konečnom dôsledku práve podanie nového
návrhu na vykonanie exekúcie by pre povinného znamenalo povinnosť znášať opäť celé trovy exekúcie.

S prihliadnutím na uvedené skutočnosti má odvolací súd za to, že okresný súd dostatočne nevyhodnotil
splnenie podmienok na zastavenie exekúcie podľa § 80, resp. § 101 Exekučného poriadku. Z uvedeného
dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/
O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní

okresný súd bude skúmať, či možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť riadne a včas. Až
následne okresný súd opätovne rozhodne o návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách odvolacieho konania, ktoré si uplatnil ako oprávnený
tak aj povinný.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.