Rozhodnutie Judgement was issued on Thursday, March 19, 2014

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 9C/460/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212220316
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Betáková
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2014:4212220316.1

Rozhodnutie

Okresný súd v Nových Zámkoch, pred sudkyňou Mgr. Vierou Betákovou v právnej veci žalobcu:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova ul. č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v zast. Advokátska
kancelária Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti
žalovanému: Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné
námestie 13, Bratislava, o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému súd n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.11.2011, domáhal od žalovaného
zaplatenia sumy 3847,90 Eur titulom náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v sume 769,58 Eur,

a to z dôvodu, že Okresný súd Komárno v exekučnej veci č. k. 13Er/820/2011 viac ako 94 dní nerozhodol
o návrhu na udelenia poverenia pre súdneho exekútora.

Právny zástupca žalobcu vo svojej konkretizácii žaloby uviedol, že exekučnému súdu podal súdny
exekútor žiadosť o udelenie poverenia a exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná
nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcietak,žejuzamietolatouznesenímzodňa22.07.2011,anietak,akotouviedolžalobcavžalobe,
že o tejto žiadosti rozhodol až dňa 15.08.2011, s tým, že konanie na Okresnom súde v Komárne, začalo
dňom 18.07.2011, a nie 13.05.2011, ako to uviedol žalobca, kedy bola na tento súd doručená žiadosť o
udelenia poverenia na vykonanie exekúcie. Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že Okresný súd v
Komárne bol nečinný viac ako 94 dní, pretože tomu tak nebolo, čo jednoznačne preukazuje exekučný
spis, preto si žalobca uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumou 769,58 Eur.

Čo sa týka ďalšieho nároku žalobcu na náhradu majetkovej škody v sume 3847,90 Eur, túto žalobca
odôvodnil tým, že predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná
právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi
zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o úver. Nemôže preto tiež nastať akceptácia
návrhu na nútenie vymáhanie istiny a príslušenstva zo strany exekučného súdu.

Žalobca podal žiadosť o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody žalovanému, ale
odpoveď mu nebola doručená do podania žaloby vo veci samej.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že neuznáva nárok žalobcu na náhradu
majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy. Žalobu považuje za nedôvodnú, pretože pokiaľ je

exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, neplatí lehota 15 dní na vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie (tak, ako v tomto prípade), a ani v prípade, že je návrh na vykonanie exekúcie zamietnutý, tátolehota neplatí a tiež neboli preukázané žiadne prieťahy v danom súdnom konaní. Taktiež po procesnej
stránke žalovaný namietal, že žalobca prenáša celé dôkazné bremeno na súd, napriek tomu, že sám
má ako žalobca dôkaznú povinnosť, žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by bola nejaká škoda

vôbec vznikla, neoznačil ani len číslo súdneho konania, v ktorom vzniknúť mala, čo bolo aj jedným z
dôvodov, pre ktoré bola zamietnutá sťažnosť žalobcu na ÚS SR, žalobca taktiež neuvádza na základe
akého právneho titulu si svoj nárok uplatňuje, pretože v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, sa žalobca môže domáhať na súde až po uplynutí šiestich
mesiacov odo dňa jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Takýto nárok

žalobcu do podania žaloby prerokovaný nebol, preto má žalovaný za to, že ide o predčasne uplatnený
nárok na súde.
Ďalej žalovaný namietal, že čo sa týka prieťahov v konaní, tieto je oprávnený posudzovať len
Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý by vo svojom rozhodnutí konštatoval, že sa porušilo právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalovaný vzniesol námietku premlčania pri každom
uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15 dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie

exekúcie pred 23.04.2009. Čo sa týka náhrady škody, žalobca skutočnú škodu nedokázal listinami,
ktoré by preukazovali požadovaný nárok, preto je preskúmanie tohto nároku znemožnené, keď žalobca
nepreukázal vznik, ani výšku škody ako ani príčinnú súvislosť medzi príčinou škody a postupom, na
základektorejtátoškodažalobcovivznikla.Ztýchtodôvodovžalovanýžiadal,abysúdžalobuakoprávne
neopodstatnenú zamietol.

Na pojednávanie konané dňa 19.03.2014, sa účastníci konania nedostavili, obaja mali doručenie
predvolania vykázané riadne a včas. Právny zástupca žalobcu, svoju neúčasť ospravedlnil mailom zo
dňa 19.03.2014 a požiadal súd o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie s pojednávaním vytýčeným
pred OS Komárno, v senáte 10C. Žiadal súd, aby nekonal v jeho neprítomnosti, ale bez toho, aby túto

skutočnosť súdu preukázal a zdokladoval. Súd túto žiadosť vyhodnotil tak, že nemá charakter dôležitého
dôvodu na odročenie pojednávania, a preto vo veci pojednával v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho
zástupcu podľa § 101 ods. 2 O.S.P.
Žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť mailom zo dňa 19.03.2014, z dôvodu hospodárnosti konania a
súhlasil s tým, aby súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti a pridržiaval sa svojho rozsiahleho

písomného vyjadrenia k žalobe zo dňa 20.01.2014. Z týchto dôvodov súd pojednával aj v neprítomnosti
žalovaného podľa § 101 ods. 2 O.S.P..

Súdvykonaldokazovanieoboznámenímsasožalobou,písomnýmvyjadrenímžalovanejkžalobezodňa
20.01.2014 a exekučným spisom Okresného súdu Komárno č. k. 13Er/820/2011 a zistil tento skutkový

a právny stav.

Žalobca žalobou zo dňa 21.09.2012, sa domáhal zaplatenia sumy 3847,90 Eur titulom majetkovej škody
spôsobenej žalobcovi pri uskutočňovaní a správy pri vymáhaní pohľadávky v období, ktoré zbytočne
uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o

nej. Ďalej sa žalobca domáhal nemajetkovej ujmy v sume 769,58 Eur, ktorá nemajetková ujma mala
vzniknúť žalobcovi za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a
rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase
stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík
ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. Výšku tejto sumy žalobca odôvodnil tým, že Ústavný

súd pri svojom rozhodovaní o prieťahoch v konaní priznal sťažovateľovi satisfakciu 20 000,- Sk, t. j.
660,00Eurnarok.Keďžeexekučnýsúd,vtomtoprípadeOkresnýsúdKomárnobolbezdôvodnenečinný
viac ako 94 dní, prináleží žalobcovi náhrada 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom (hodnoty
majetkového práva postihnutého procesnou deformáciou) vo výške 769,58 Eur.

Z exekučného spisu Okresného súdu Komárno č. k. 13Er/820/2011, súd zistil, že žiadosť súdneho
exekútora na vydanie poverenia na začatie exekúcie podal na základe návrhu oprávneného súdny
exekútornaOkresnomsúdeKomárnodňaXX.XX.XXXXatiežto,žetútožiadosťsúdnehoexekútorasúd
uznesením zo dňa XX.XX.XXXX zamietol a následne exekúciu uznesením zo B. XX.XX.XXXX zastavil,
ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.XX.XXXX.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1, psím. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivostiSlovenskej republiky, škoda vznikla v občianskom súdnom konaní, alebo v trestnom konaní a ak tento
zákon neustanovuje inak.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1, zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, v znení platnom v čase začatia
tohto konania a podania návrhu na vydanie poverenia štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonnom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej

moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 2, zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, v znení platnom v čase začatia
tohto konania a podania návrhu na vydanie poverenia právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym

úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa ustanovenia § 16 ods. 1, zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení v čase vydania poverenia a podania tohto
návrhu, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov

odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej
časti na súde.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 1, zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný

predpis neustanovuje inak. 1a)

Podľa ustanovenia § 17 ods. 2, zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočný zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo

nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné ju
uspokojiť inak.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 3, zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ods.

2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa ustanovenia § 41 ods. 1, zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, exekučným titulom je vykonateľné
rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa ustanovenia § 41 ods. 2, písm. c) a d) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom v čase začatia
exekúcie podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok, a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba notárskej zápisnici s

vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a s mierov nimi schválených.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 2, zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinného od 01.06.2011, súd preskúma

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul,
ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č.
231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie,alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2, písm. c) a d). Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu, alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k tomu záveru, že žalobe nemožno vyhovieť z
nasledovných dôvodov:

Z exekučného spisu Okresného súd Komárno č. k. 13Er/820/2011 je preukázané, že žiadosť súdneho
exekútora na vydanie poverenia na začatie exekúcie podal na základe návrhu oprávneného súdny
exekútor na Okresnom súde Komárno B. XX.XX.XXXX, a tiež to, že túto žiadosť súdneho exekútora
súd uznesením zo dňa XX.XX.XXXX zamietol a následne exekúciu uznesením zo dňa XX.XX.XXXX
zastavil a toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.XX.XXXX.

Žalobca síce podal žalobu o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným
postupom, žaloba bola podaná v zmysle § 42 a nasledujúcich O.S.P., bol riadne špecifikovaný žalobný
nárok, účastníci konania a žaloba obsahovala všetky podstatné náležitosti, ktoré O.S.P. pre podanie
daného typu vyžaduje. To, že žalobca nepredložil relevantné dôkazy, ktorými odôvodňoval svoje
tvrdenia, nie je dôvodom na odmietnutie žaloby, ale dôvodom, pre ktorý súd žalobu môže zamietnuť z

dôvodu neunesenia dôkazného bremena zo strany žalobcu. Žalobca sa v konaní domáhal uspokojenia
nároku na náhradu škody, pričom však súdu nepreukázal, že takúto žiadosť o uspokojenie nároku
na náhradu škody podal aj priamo žalovanému, pričom ani žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe
nekonkretizoval, ako bola táto žiadosť žalobcu u neho vybavená, len konštatoval, že o tomto nároku
žalovaný ešte nerozhodol, s prihliadnutím na tieto skutočnosti, by mohol súd dospieť k záveru, že žaloba

bola podaná predčasne, ešte predtým, ako by bol žalovaný uspokojil nárok žalobcu na náhradu škody
v zmysle citovaného zákona č. 514/2003 Z. z., avšak práve pre nedostatok podkladov zo strán oboch
účastníkov nemohol súd o túto skutočnosť oprieť svoje rozhodnutie vo veci.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že návrh oprávneného na vykonanie exekúcie od začiatku uvedeného

exekučného konania nebol dôvodný (oprávnený voči uznesenie o zamietnutí žiadosti exekútora o
vydanie poverenia, a ani proti uzneseniu o zastavení exekúcie odvolanie nepodal, čím akceptoval záver
súdu) a tiež nie je dôvodné tvrdenie žalobcu uvedené v žalobe, že exekučný súd rozhodol o žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňom 15.08.2011 keď uznesením zamietol žiadosť
o udelenie poverenia dňa 22.07.2011, nakoľko z exekučného spisu vyplývajú iné dátumy, ktoré súd

už vyššie uviedol, z čoho tiež vyplýva zmätočnosť žaloby a nepresnosť a preto vznik akýchkoľvek
trov spojených nielen s uplatnením svojho nároku na súde, ale aj spojený so správou a vymáhaním
pohľadávky, ktoré vyčíslil žalobca sumou 769,58 Eur, si žalobca spôsobil sám podaním nedôvodného
návrhu na súde (resp. u exekútora), a to bez ohľadu na to, kedy súd o žiadosti súdneho exekútora
na vydanie poverenia rozhodol. Navyše, súd sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného pokiaľ sa týka

skutočnosti, že 15 dňová lehota stanovená v § 44 ods. 2, veta druhá ExP sa nevzťahuje na prípad,
kedy súd žiadosť súdneho exekútora na vydanie poverenia na začatie exekúcie zamietne, čo explicitne
vyplýva už aj z toho, že uvedená 15 dňová lehota je uvedená iba v druhej vete § 44 ods. 2 ExP, nie
však následne vo vete tretej, ktorá práve pojednáva o rozhodnutí súdu o zamietnutí žiadosti exekútora
na vydanie poverenia a teda zákon pre prípad, že súd zaujme právny názor, že nie je na mieste

vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ale zamietnutie jeho žiadosti neurčuje súdu žiadnu lehotu
na rozhodnutie o takejto žiadosti. Žalobca žiadnym dôkazom nepreukázal samotný vznik škody, ani
skutočnosť, ktorá viedla k vzniku škody, a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a skutočnosťou, ktorá
ju spôsobila a to napriek tomu, že žalobca je v konaní ten, ktorý má preukázať svoje tvrdenia a predložiť
o nich dôkazy.

Čo sa týka náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch v sume 769,58 Eur, ktorá mala žalobcovi
vzniknúť, súd konštatuje, že obdobne ako je už vyššie uvedené ohľadom majetkovej škody aj tento
nárok žalobcu nie je dôvodný, lebo súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že možno priamo porovnávať
nemajetkovú ujmu za nedodržanie zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia a nárokom priznávaným

Ústavným súdom SR za prieťahy v konaní. Ohľadne prípadného prieťahu v tomto konaní sa neviedlo
žiadne disciplinárne konanie, neriešila sa sťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodol Ústavný súd
SR, či Európsky súd pre ľudské práva. A pokiaľ by žalobcovi nejaká nemajetková ujma vznikla, táto
nebola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu, ale výlučne podaním nedôvodného návrhu navykonanie exekúcie zo strany samotného oprávneného - žalobcu. Samotná nemajetková ujma nezávisí
automaticky len od konštatovania nedodržiavania zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia, ale aj od
okolnosti, ktoré v tejto veci záviseli od súdneho exekútora a samotného žalobcu a na základe ktorých

súd nevidel dôvod pre finančnú satisfakciu vo forme nemajetkovej ujmy. Podľa súdu sa žalobca snaží
predmetným podaním eliminovať po finančnej stránke svoje nesprávne obchodnoprávne rozhodnutia
vo svojej podnikateľskej aktivite. Žalobcovi pri tom musela byť už pred podaním tejto žaloby známa
rozhodovaciapraxvšeobecnýchsúdovvdanejproblematikerozhodcovskýchdoložiek.Ztýchtodôvodov
rozhodnutia súdov nie sú prekvapivé a i dôvod prípadného dlhšieho rozhodovania po zákonnej lehote,

v prípade spravodlivého predvídateľného rozhodnutia, by mal byť akceptovateľný.

Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v
tomto zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak
sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného, oprávnený prostredníctvom svojho
právneho zástupcu prevzal uznesenie súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora na vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie dňa 02.08.2011 svoj návrh na náhradu škody žalobca uplatnil na súde
dňa 21.09.2012, tak že nedošlo k márnemu uplynutiu premlčacej lehoty podľa § 19 ods. 1, zákona č.
514/03 Z. z., ktorá je trojročná.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd môže konštatovať, že žalobca vo svojich
žalobách (bolo podané veľké množstvo, v ktorých si žalobca uplatňuje nárok podľa § 9 ods. 1, zákona č.,
514/2003 Z. z. voči žalovanému) v podstate žiada, aby okresný súd opätovne preskúmaval rozhodnutia
okresných súdov v exekučnom konaní. Takéto skúmanie neprináleží súdu prvého stupňa, teda nie

je možné skúmať nedodržanie lehoty v exekučnom konaní, pretože ako už súd konštatoval, takéto
skúmanie prináleží len predsedovi súdu pri podaní sťažnosti vo veci samej, alebo Ústavnému súdu SR
pri rozhodovaní o ústavnej sťažnosti.

Z týchto dôvodov súd konštatuje, že nedošlo k žiadnemu postupu súdu, ktorý by bolo možné

charakterizovať ako nesprávny úradný postup k žiadnej škode, lebo nebola preukázaná ani príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, okrem toho bolo preukázané, že
žiadna škoda nevznikla, a preto súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.S.P. tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci

plný úspech, nepriznal náhradu trov konania, lebo mu žiadne nevznikli a žiadne si ani neuplatnil a
nešpecifikoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou podpísaného súdu
na Krajský súd v Nitre v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho
poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti
rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli
splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého

stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát
rozhodoval namiesto samosudcu, b) súd prvého stupňa neprihliadol ku skutočnostiam alebo dôkazom
navrhovaným odvolateľom napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť
prvej vety za bodkočiarkou, c) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa
napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.