Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, March 27, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/96/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812010837
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3812010837.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Dušana

Eckera a JUDr. Jozefa Mészárosa, v trestnej veci proti obžalovanému W.. R. X., pre prečin neodvedenia
dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Tr. zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 27. marca 2014, o
odvolaní obžalovaného W.. R. X. proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 10. júna 2013, sp.
zn. 1T/295/2012, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. por. zrušuje sa v napadnutom rozsudku celý výrok o treste odňatia
slobody a jeho podmienečnom odklade.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný W.. R. X., nar. XX.XX.XXXX v J.

o d s u d z u j e

podľa § 277 ods. 1 Tr. zák., § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák. k
samostatnému peňažnému trestu vo výške 300,- (tristo) Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. sa obžalovanému pre prípad úmyselného zmarenia peňažného trestu ukladá
náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) mesiac.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 10.06.2013, sp. zn. 1T/295/2012 bol
obžalovaný W.. R. X. uznaný vinným z prečinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Tr.
zák., na tom skutkovom základe, že

ako zodpovedná osoba konajúca v mene daňového subjektu HANSA SPORT s.r.o., IČO: 36 308 293,
sídlo: Prievidza, Na Karasiny 73, ako zamestnávateľ aj napriek tomu, že mal dostatok finančných

prostriedkov zadržal a neodviedol Sociálnej poisťovni, pobočka Prievidza splatné poistné na sociálne
poistenie za zamestnancov, ktoré zrazil zo mzdy zamestnancov podľa Zákona číslo 461/2003 Z.z. za
obdobia:

- máj 2007 vo výške 11.871,- Sk / 394,02 eur, splatná dňa 02. júla 2007,
- jún 2007 vo výške 11.414,- Sk / 378,86 eur, splatná dňa 31. júla 2007,

čím tak celkovo zadržal a neodviedol splatné poistné na sociálne poistenie spolu vo výške 23.285,- Sk /
772,88 eur.Za to bol odsúdený podľa § 277 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák. k trestu
odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. bol výkon
uloženého trestu podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote napadol odvolaním
obžalovaný. V písomnom odôvodnení odvolania v podstate namietal, že súd prvého stupňa
nedostatočne vyhodnotil dôkaznú situáciu, pričom poukazoval na skutočnosť, že síce je pravdou, že v
predmetnom čase sa na účte firmy finančné prostriedky nachádzali, avšak išlo o zostatky súm, ktoré

on ako zamestnanec a takisto zamestnankyňa p. O. T. poskytli firme na jej ďalší chod z vlastných
nevyplatených miezd, pričom p. T. nikdy nedala súhlas na použitie jej finančných prostriedkov k
úhrade odvodov do Sociálnej poisťovne v mesiacoch máj 2007 a jún 2007. Podľa jeho názoru pri
preukazovaní existencie finančných prostriedkov mala znalkyňa, ktorá vo veci vypracovala znalecký
posudok postupovať tak, že v sledovanom mesiaci mala odpočítať prostriedky nevyplatené na mzdy
a až v prípade, že hodnota finančných prostriedkov po odpočítaní týchto miezd by bola vyššia mala

ich posudzovať ako patriace firme a disponibilné. V tomto smere považuje znalecký posudok za
neúplne vypracovaný, pričom súd pri posudzovaní jeho trestnoprávnej zodpovednosti vychádzal z takto
nedostatočne a neúplne vypracovaného znaleckého posudku. Na hlavnom pojednávaní predložil ako
dôkaz súpis nevyplatených miezd voči p. T. a jemu samému, ktorý súd prvého stupňa nebral na vedomie
a tento nedal dostatočne preskúmať znalkyni, čo považuje za nesprávny postup prvostupňového súdu.

Svojím konaním a konaním p. T. vlastne nevyplatením svojich miezd pomáhali firme v jej ďalšom
chode, a to aj spôsobom oddelenia súhlasu vyplatiť mzdu iným zamestnancom z miezd, ktoré patrili
im dvom. Vzhľadom k uvedenému sa domnieva, že nebola naplnená skutková podstata trestného činu
neodvedenia dane a poistného. Podľa názoru odvolateľa, okresný súd neúplne zistil skutkový stav,
následne celú vec nesprávne právne posúdil, keď ho uznal vinným, preto žiadal, aby odvolací súd v

zmysle § 321 ods. 1 písm. b), c), d) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu, alternatívne
sám rozhodol tak, že buď vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a
rozhodol alebo sám rozhodne tak, že ho spod obžaloby oslobodí.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla odvolanie

obžalovaného v zmysle § 319 Tr. por. zamietnuť ako nedôvodné, nakoľko rozsudok okresného súdu
považujezasprávnyazákonný,založenýnadôkazoch,ktorépotvrdzujúskutkovýstav,atoajvýpoveďou
a znaleckým posudkom znalkyne.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že sa v plnej miere pridržiava písomných dôvodov svojho

odvolania a žiadal rozhodnúť v jeho intenciách.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu

predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Z podnetu podaného odvolania obžalovaného krajský súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa a dospel k nasledujúcim záverom.

Pokiaľ ide o skutkový stav krajský súd uvádza, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu
súdeného prečinu je napadnutý rozsudok výsledkom konania, pri ktorom súd prvého stupňa postupoval
podľa ustanovení Trestného poriadku, pričom v konaní nezistil také chyby, ktoré by mohli mať vplyv
na objasnenie skutkového stavu veci tak, ako je uvedený v rozsudku okresného súdu a zistenie, že

skutok spáchal obžalovaný W.. R. X.. Na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd vyvodil
správne skutkové závery, pričom sa podrobne zaoberal dôkazmi, tak jednotlivo ako aj v súhrne a svoje
závery riadne vysvetlil v odôvodnení rozhodnutia, ktoré je v intenciách ustanovenia § 168 ods.1 Tr.por.
Obžalovaný je zo skutku usvedčovaný výpoveďou svedkov JUDr. S. T., P. W., znalkyne W.. R. M. a
listinnými dôkazmi, z ktorých okrem iného jednoznačne vyplynulo, že to bol práve obžalovaný, ktorý

odsúhlasoval výšku výplat zamestnancov ako i výšku odvodov a zodpovedal ako konateľ za chod
spoločnosti. Pokiaľ ide o námietky obžalovaného týkajúce sa insolventnosti spoločnosti v rozhodnom
období, a teda aj neschopnosti platiť všetky svoje splatné záväzky z dôvodu zlej finančnej situácie,
pričom znalkyňou zistené finančné prostriedky na účte spoločnosti v rozhodnom období boli nevyplatenémzdy, ktoré mali slúžiť na zabezpečenie chodu firmy a neboli určené na odvody do Sociálnej poisťovne,
k tomu odvolací súd uvádza, že pokiaľ sa spoločnosť dostane do situácie, že ako dlžník nemá dostatok
finančných prostriedkoch na uhradenie všetkých svojich splatných záväzkov, je povinná všetkých

svojich veriteľov, a to zamestnancov, daňový úrad, sociálnu poisťovňu, zdravotnú poisťovňu, prípadných
obchodných partnerov a iných uspokojovať pomerne a rovnomerne. Ak nie je schopná uhrádzať tak
prevádzkové náklady, odvody povinných platieb ako aj mzdy svojich zamestnancov, musí prispôsobiť
hospodárenie podniku tak, aby mohla plniť všetky svoje povinnosti, prípadne podnikanie ukončiť. Podľa
§ 3 ods. 1 zák. č. 7/2005 Zb. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predĺžený. Ak dlžník
podá návrh na povolenie reštrukturalizácie alebo návrh na vyhlásenie konkurzu, rozumie sa tým, že je
v úpadku. Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona platobne neschopný je ten, kto má viac ako jedného
veriteľa a nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti viac ako jeden peňažný záväzok. Za jednu
pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas
90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi. Podľa §

11 ods. 2 citovaného zákona dlžník v úpadku je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30
dní, od kedy sa dozvedel alebo pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku.
Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka,
likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka.

Vzhľadom na uvedené je potom obrana obžalovaného, ako konateľa spoločnosti bezpredmetná,
nakoľko správne mal postupovať tak, že bude všetkých svojich veriteľov uspokojovať pomerne a
rovnomerne, alebo mala spoločnosť podnikanie ukončiť. Ak obžalovaný ako zodpovedná osoba za
vedenie spoločnosti, ktorá odsúhlasovala výšku výplat zamestnancov ako i výšku odvodov v rozpore s
uvedeným a neodviedol (a to aj napriek tomu, že spoločnosť požiadala o splátkový kalendár) za mesiace

máj a jún 2007 splatné poistné na sociálne poistenie za zamestnancov vo výške 23.285,-Sk, (772,88,-
€), ktoré zrazil zo mzdy podľa zákona, dopustil sa prečinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277
ods. 1 Tr. zák.

Odvolací súd sa teda v plnej miere stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového

súdu, odvolanie obžalovaného v tomto smere vyhodnotil ako nedôvodné, pričom s ďalším podrobným
odôvodnením týkajúcim sa hodnotenia dôkazov a ustálenia skutkového stavu a právnej kvalifikácie
odvolací súd v plnej miere odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.

Napokon pri preskúmaní výroku o treste odvolací súd skonštatoval, že pri jeho ukladaní okresný súd

postupoval v súlade s ustanovením § 34 ods. 1, 4 Tr. zák., prihliadol na spôsob spáchania činu jeho
následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, avšak odvolací
súd po zhodnotení všetkých kritérií pre ukladanie trestu dospel na rozdiel od okresného súdu k názoru,
že účel trestu bude splnený aj uložením peňažného trestu a nie je potrebné na obžalovaného vplývať
trestom odňatia s jeho podmienečným odkladom. Obžalovaný doposiaľ viedol riadny život, čo mu bolo

v zmysle § 36 písm. j) Tr. zák. priznané ako poľahčujúca okolnosť, priťažujúce okolnosti zistené
neboli. V mieste bydliska k jeho chovaniu neboli zistené negatívne pripomienky, priestupkovo riešený
nebol. Odvolací súd vzal pritom do úvahy tiež skutočnosť, že od spáchania skutku uplynula dlhšia doba
a škoda spôsobená jeho činom nie je vysoká. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam dospel odvolací
súd k záveru, že možno v prejednávanom prípade uložiť obžalovanému peňažný trest a to vo výmere

300,- Eur a pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, uložil mu podľa §
57 ods. 3 Tr. zák aj náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 mesiac. Aj takýmto trestom bude podľa
názoru odvolacieho súdu splnený jeho účel.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti a dôvody rozhodol odvolací súd z podnetu podaného

odvolania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.