Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, March 27, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/270/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112208423
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2112208423.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Bratislava, Karadžičova
8, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Bratislava, Karadžičova 8, proti
žalovanej: O. O., narodená XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov, Važecká 16, IČO: 42 176 778, zastúp: JUDr. Ambrózom
Motykom, advokátom, Stropkov, Nám. SNP 7, o zaplatenie 196,12 eura s príslušenstvom, na odvolanie

žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 14C/100/2012-54 zo dňa 15. marca 2013 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie
konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním žalobu žalobcu zamietol, žalovanej náhradu trov
konania nepriznal a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania

v sume 62,14 eura k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka do troch dní. Mal preukázané,
že právny predchodca žalobcu Tatra banka, a.s., Bratislava, poskytol žalovanej na základe zmluvy o
bežnom účte fyzickej osoby v Sk k tomuto účtu pod č. XXXXXXXXXX povolené prečerpanie. Žalovaná
po poskytnutí povoleného prečerpania na účte, v rozpore so zmluvnými dojednaniami, nezabezpečila
dostatok peňažných prostriedkov na úhradu splátok úrokov, poplatkov a ostatných záväzkov. Z toho
dôvodu právny predchodca žalobcu v súlade s ustanovením bodu 2.5.1 Všeobecných obchodných

podmienok, zúčtoval svoje pohľadávky voči žalovanej na ťarchu jej účtu, čím sa účet žalovanej dostal do
nepovolenéhoprečerpania.Totonepovolenéprečerpaniepeňažnýchprostriedkovžalovanánevyrovnala
v lehote do jedného mesiaca od vzniku nepovoleného prečerpania. Právny predchodca žalobcu preto
odstúpil od zmluvy o bežnom účte, a zároveň účet žalovanej č. XXXXXXXXXX v súlade s
ustanovením bodu 4.3.8 Všeobecných obchodných podmienok zrušil, čím mu vzniklo právo na vrátenie
dlžnej sumy vo výške 196,12 eura, čo predstavuje nepovolené prečerpanie účtu. Žalovaná sa dostala

do omeškania, a právny predchodca žalobcu dňa 02.04.2008 odstúpil od zmluvy o bežnom účte a
následne účet žalovanej zrušil, čo v konaní medzi účastníkmi konania nebolo sporné. Uznanie záväzku a
Dohodu o splatení záväzku z 05.11.2010, ktoré ako žalovaná potvrdila, jej boli už vopred naformulované
a písomne vypracované poslané na podpis, a ktoré v konečnom dôsledku žalovaná aj podpísala bez
toho, aby mala akúkoľvek možnosť zasiahnuť do ich tvorby, prípadne ovplyvniť údaje obsiahnuté v
tomto listinnom doklade, súd považoval za neplatné. Vzhľadom k tomu, že tento listinný doklad, ktorý

bol vopred sformulovaný žalobcom, žalovaná len mechanicky podpísala, a nemala možnosť upraviť
žiaden údaj týkajúci sa výšky dlžnej sumy, prípadne splatnosti sumy, nepovažoval súd za jednoznačný
prejav vôle žalovanej dlh v žalovanej výške, aj v skutočnosti uznať čo do jeho dôvodu a výšky. Ak
potom žalobcom predložené uznanie dlhu z 05.11.2010 považoval súd za neplatné, bolo potrebné,
aby prihliadol na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej aj vedľajšieho účastníka, keď
so zaplatením dlhu vzniknutého nepovoleným prečerpaním na bežnom účte vo výške 196,12 eura sa

žalovaná dostala do omeškania dňa 03.04.2008 po tom, ako právny predchodca žalobcu odstúpil od
zmluvy o bežnom účte, pričom zaplatenie dlžnej sumy si žalobca uplatnil na súde návrhom podaným aždňa 23.04.2012, teda po uplynutí premlčacej doby. V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia,
premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať, teda uplatniť, po prvý raz. Je to deň,
keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním návrhu na súde, pričom je irelevantné, z akého

dôvodu tak veriteľ neurobil. Právo možno vykonať dňom, kedy mal dlžník po prvýkrát splniť dlh. Pokiaľ
splatnosť dlhu nie je určená, prvá možnosť veriteľa vykonať toto svoje právo je daná okamihom, kedy
veriteľ mohol o splnenie dlhu najskôr požiadať, t.j. dňom, ktorý nasleduje po dni, keď došlo k vzniku
tohto právneho vzťahu dohodnutého na neurčitú dobu. Takýmto dňom je deň nasledujúci po odstúpení
právneho predchodcu žalobcu od zmluvy o bežnom účte dňa 02.04.2008, keď nasledujúcim dňom,

03.04.2008, sa žalobca mohol už domáhať svojho práva podaním návrhu na súd. Premlčacia doba
tak uplynula dňa 03.04.2011. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 100 ods. 1 a § 563
Občianskeho zákonníka.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý s ním nesúhlasil a žiadal, aby
súd jeho žalobe vyhovel. Súd prvého stupňa žalobu žalobcu zamietol z dôvodu námietky premlčania

vznesenej vedľajším účastníkom na strane žalovanej a priznal mu náhradu trov konania. Súd prvého
stupňa takto vec nesprávne právne posúdil. Poukázal na to, že súd vo veci rozhodol v skrátenom
konaní platobným rozkazom, proti ktorému podala odpor neoprávnená osoba. Skrátené konanie tak
malo byť ukončené právoplatnosťou platobného rozkazu. Procesné pochybenie zo strany súdu prvého
stupňa malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Tento záver vyplýva aj z uznesenia

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/207/2011 zo dňa 10.10.2012. Odpor proti platobnému rozkazu
podaný vedľajším účastníkom je podaný neoprávnenou osobou a preto ho súd mal odmietnuť. Vedľajší
účastník nemá oprávnenie podať proti platobnému rozkazu odpor. I v prípade, ak by sa odvolací
súd s takýmto záverom nestotožnil, súd prvého stupňa nepostupoval správne. Poukázal na to, že
žalovaná uznala pohľadávku žalobcu dňa 05.11.2010. Žalobca umožnil žalovanej splatiť pohľadávku

v pravidelných mesačných splátkach po 69,30 eura. Žalovaná však platobné výhody nevyužila, po
podpise dohody nezaslala žalobcovi ani len jednu splátku, stratila dohodnuté platobné výhody a celý
záväzok sa stal splatným naraz. Žalobcovi tak vzniklo voči žalovanej právo na zaplatenie peňažnej
pohľadávky196,12euraspríslušenstvom.Uznaniezáväzkupritompatrímedzizabezpečovacieinštitúty,
s ktorým je priamo zo zákona spojené založenie plynutia novej 10-ročnej premlčacej doby. Ide o

zabezpečovací,zákonomdovolenýinštitút.Uzavretiesplátkovejdohodyiniciovalapritomsamažalovaná
po telefonickej dohode so zástupcom žalobcu. Žalovanej bol žalobcom zaslaný návrh splátkovej dohody
s uznaní záväzku, ktorý žalovaná riadne podpísala a zaslala späť poštou na adresu žalobcu. Žalobcom
predložené uznanie záväzku spĺňa všetky náležitosti riadneho kvalifikovaného uznania s právnymi
následkami, ktoré z neho plynú priamo zo zákona. Nie je povinnosťou žalobcu pri zabezpečení svojej

pohľadávky upozorňovať žalovaného bez ohľadu na to, či sa jedná o spotrebiteľa alebo nie na následky,
ktoré nastávajú priamo zo zákona. Preto v súvislosti s aplikáciou ustanovenia § 558 Občianskeho
zákonníka poukázal na to, že spotrebiteľ vie čítať a písať a má venovať zvýšenú pozornosť tomu, čo
podpisuje (autori Jozef Suchoža a Regina Palková - vybrané aspekty rozhodcovského konania, Dny
práva - 2009). Nesúhlasil tiež s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorý mu uložil povinnosť zaplatiť

vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia a žiadal, aby bol rozsudok súdu prvého stupňa
v tejto časti zmenený a vedľajšiemu účastníkovi aby neboli trovy konania priznané. Poukázal na to,
že v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov konania
vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej v zmysle § 150 ods. 1, prvá veta OSP. Združenie môže
na základe plnomocenstva zastupovať spotrebiteľa v konaniach pred štátnymi orgánmi o uplatňovaní

jeho práv vrátane náhrady ujmy spôsobenej porušením práv spotrebiteľa. Účelom združenia na ochranu
spotrebiteľa je vo všeobecnosti aktívna ochrana spotrebiteľov, a to aj v tzv. spotrebiteľských sporoch.
Takéto združenie musí byť spôsobilé poskytovať kvalifikovanú právnu pomoc a pomoc spotrebiteľovi bez
toho, aby muselo byť zastúpené advokátom. Združenie by preto malo využívať aj podporu Ministerstva
vnútra SR a ak potrebuje pomoc advokáta, malo by ju znášať z vlastných prostriedkov. Preto nárok

žalobcu považoval za preukázaný a rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti, v ktorej mu bola uložená
povinnosť zaplatiť trovy vedľajšiemu účastníkovi považuje za nesprávne. Uplatnil si právo na náhradu
trov odvolacieho konania.

Vedľajší účastník sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadril. Rozhodnutie súdu prvého stupňa navrhol ako

vecne správne potvrdiť. Uplatnil si právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len OSP),
po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou - podal ho včas účastník konania (§ 201, 204OSP)protirozhodnutiu,protiktorémujetentoopravnýprostriedokprípustný(§202OSP),atovzákonom
stanovenej lehote (§ 204 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP)

a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je opodstatnené, preto je potrebné rozsudok súdu prvého
stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 221 ods. 1 písm.
h) OSP). Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods.
9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z.).

Predmetom tohto konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 14C/100/2012 je nárok
žalobcu voči žalovanej na zaplatenie 196,12 eura s príslušenstvom. Súd prvého stupňa žalobu žalobcu
zamietol, žalovanej náhradu trov konania nepriznal a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť náhradu trov
konania vedľajšiemu účastníkovi.

V dôsledku podaného odvolania žalobcu proti rozsudku súdu prvého stupňa v celom rozsahu bolo

povinnosťou odvolacieho súdu preskúmať rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu, t.j. vo veci
samej a na ňom závislých výrokoch o trovách konania účastníkov.

Zobsahuspisuvyplýva,žežalobcapodanoužaloboudňa23.04.2012požiadalsúdovydanieplatobného
rozkazu, ktorým by sa mu voči žalovanej priznala istina 196,12 eura spolu s príslušným úrokom a

trovami konania. Súd prvého stupňa dňa 26.07.2012 vo veci vydal platobný rozkaz (č.l. 27 spisu), ktorým
uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 196,12 eura s úrokom z omeškania 8,5% ročne z
dlžnej sumy od 03.04.2008 do zaplatenia, trovy konania 16,50 eura za zaplatený súdny poplatok a
trovy právneho zastúpenia 62,14 eura k rukám právneho zástupcu žalobcu, alebo aby v tej istej lehote
podala odpor s odôvodnením. Predmetný platobný rozkaz bol doručený žalobcovi, žalovanej i právnemu

zástupcovi vedľajšieho účastníka, ktorý už podaním zo dňa 12.06.2012 (porovnaj č.l. 20 spisu) vstúpil
do konania ako vedľajší účastník na strane žalovanej.

Po doručení platobného rozkazu vedľajší účastník podaním zo dňa 10.08.2012 podal proti platobnému
rozkazu odpor a súčasne vzniesol námietku premlčania. Súd prvého stupňa v dôsledku tejto skutočnosti

vo veci stanovil pojednávanie na deň 13.12.2013, ktoré bolo odročené na deň 15.03.2013, na ktorom
bol vyhlásený predmetný rozsudok.

Žalovaná odpor proti platobnému rozkazu nepodala. Na pojednávaní dňa 13.02.2013 uviedla, že si
je vedomá svojho dlhu voči právnemu predchodcovi žalobcu. Predmetnú sumu chcela právnemu

predchodcovi žalobcu zaplatiť, dokonca požiadala o možnosť splácať dlžnú sumu, preto mali dohodnutý
i splátkový kalendár, ktorý však následne neobdržala. Odpor proti platobnému rozkazu nepodávala a
ani nechcela tento odpor podať. Na pojednávaní dňa 15.03.2013 žalovaná uviedla, že i ona považuje
dlžnú sumu za premlčanú tak, ako to vo svojom odpore uvádza vedľajší účastník. Čo sa týka uznania
dlhu zo dňa 05.11.2010, toto bolo vopred pripravené a ona ho mohla už len podpísať.

Z obsahu oboznámených skutočností potom vyplýva, že žalovaná odpor proti platobnému rozkazu
nepodala, s uloženou povinnosťou zaplatiť žalobcovi istinu s príslušenstvom súhlasila, dlh chcela
právnemu predchodcovi žalobcu i vyrovnať.

Zásadnýmvdanomprípadebolonajskôrposúdenieotázky,čiZdruženienaochranuspotrebiteľaHOOS,
ktoré vstúpilo do konania ako vedľajší účastník na strane žalovanej z vlastného podnetu, sa stáva
v tomto štádiu (rozkazného konania) vedľajším účastníkom a nadväzne, či má právo podať odpor
proti platobnému rozkazu, a tiež odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa, ktorým bol jeho odpor
odmietnutý.

Podľa ust. § 93 OSP ako vedľajší účastník môže sa popri žalobcovi alebo žalovanom zúčastniť konania
ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva
alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Ako vedľajší účastník sa môže popri žalobcovi alebo
žalovanom zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa

osobitnéhopredpisu.Dokonaniavstúpibuďzvlastnéhopodnetualebonavýzvuniektoréhozúčastníkov
urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len
na návrh. V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sámza seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po
uvážení všetkých okolností.

Vedľajšie účastníctvo je teda formou spoločenstva účastníkov v občianskom súdnom konaní. Vedľajší
účastník je osoba odlišná od účastníka samotného, ktorá sa zúčastňuje konania z dôvodu, že chce
pomôcť zvíťaziť v spore niektorému z účastníkov (sporných strán). Zmyslom vedľajšieho účastníctva
je „pomoc v spore" niektorému z účastníkov. Vedľajší účastník je motivovaný víťazstvom v spore toho
účastníka, ku ktorému pristúpil. Táto motivácia je daná buď právnym záujmom vedľajšieho účastníka

na takomto výsledku konania, o ktorý ide spravidla vtedy, ak rozhodnutím bude vo svojich dôsledkoch
dotknuté jeho právne postavenie (práva a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva), alebo je v zmysle
ustanovenia § 93 ods. 2 OSP daná predmetom jeho činnosti, ktorým je ochrana práv podľa osobitného
predpisu.

Rozhodnutie súdu (vrátane platobného rozkazu) sa zásadne doručuje účastníkom konania, medzi

ktorými bol spor rozhodnutý. Rešpektuje sa tým zásada, podľa ktorej súd rozhoduje podľa stavu
v čase vydania rozhodnutia (§ 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Odpor je sui generis
riadnym opravným prostriedkom proti meritórnemu výroku platobného rozkazu. K jeho podaniu je podľa
výslovného znenia ust. § 172 ods. 1 OSP subjektívne legitimovaný len žalovaný účastník, čo vyplýva i z
ust. § 173 ods. 1 OSP ukladajúceho súdu povinnosť doručiť platobný rozkaz žalovanému do vlastných

rúk bez možností náhradného doručenia. Z citovaných ustanovení vyplýva, že procesný úkon podať
odpor môže realizovať len a výlučne žalovaný účastník, teda nie vedľajší účastník. Takéto oprávnenie
nemôže vzniknúť vedľajšiemu účastníkovi ani pri nenáležitom analogickom aplikovaní § 201 veta druhá
Občianskeho súdneho poriadku, ktorý pojednáva výlučne o oprávnení vedľajšieho účastníka
podať odvolanie, ktorý inštitút nie je možné stotožňovať ani analogicky s inštitútom odporu, ktorý sa

uplatňuje v osobitnom skrátenom konaní. Ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktoré upravujú
toto skrátené konanie v § 172 a nasl. OSP je potom nevyhnutné považovať za špeciálne ustanovenia,
ktoré majú prednosť pred ust. § 201 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku pojednávajúcimi o odvolaní.
Včasným podaním odporu žalovaný zabráni, aby platobný rozkaz nadobudol účinky právoplatného
rozsudku. Podaním odporu sa platobný rozkaz bez ďalšieho zrušuje a nastáva stav, ako keby k jeho

vydaniu vôbec nedošlo.

Odvolací súd ma za to, že vyššie uvedená právna úprava, ako aj samotný účel skráteného konania, v
ktorom súd rozhoduje o žalobe platobným rozkazom, prakticky vylučuje vedľajšie účastníctvo v tomto
štádiu konania. Ak totiž zmyslom vedľajšieho účastníctva upraveného ust. § 93 OSP, je „pomoc v spore“,

účinky vedľajšieho účastníctva môžu nastať len za predpokladu vzniku takéhoto sporu. V štádiu súdneho
konania, v ktorom súd rozhoduje platobným rozkazom (tzv. skrátené konanie), sa pomoc vedľajšieho
účastníka môže prejaviť až v okamihu podania odporu proti platobnému rozkazu samotným
žalovaným(viďUznesenieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyz10.10.2012,sp.zn.6Cdo/207/2011).

Odvolací súd zároveň upriamuje pozornosť aj na neskoršie rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo 357/2012,
v ktorom sa Najvyšší súd zaoberal otázkou neprípustnosti odporu proti platobnému rozkazu vedľajším
účastníkom, keď uzavrel, že oznámením tretieho subjektu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník
na strane žalovaného v štádiu skráteného (rozkazného) konania, nenastávajú účinky vzniku vedľajšieho
účastníctva tohto subjektu. Vylučuje to zmysel a účel inštitútu vedľajšieho účastníctva v spojení so

zmyslom a účelom inštitútu skráteného konania. Neprichádza preto do úvahy podanie odporu proti
platobnému rozkazu takýmto subjektom.

Odvolací súd sa s poukazom na uvedený záver NS SR uzatvára, že vedľajší účastník môže účinne
vstúpiť do sporového konania až v štádiu po podaní odporu žalovaným účastníkom; podanie, ktorým sa

oznamuje vstup vedľajšieho účastníka do rozkazného konania, teda pred podaním odporu žalovaným
účastníkom nemá právne účinky a vedľajšie účastníctvo nevzniká. Účinky vedľajšieho účastníctva
nastávajú oznámením tretej osoby súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník len v tom prípade,
ak sa tak stane v takom štádiu konania, v ktorom už medzi hlavnými účastníkmi existuje spor, v prípade
vydania platobného rozkazu založený podaním odporu žalovaným účastníkom. Keďže v danom prípade

predmetné konanie skončilo právoplatnosťou platobného rozkazu, keďže žalovaná odpor nepodala,
nemohlo vzniknúť vo veci vedľajšie účastníctvo. Združenie na ochranu spotrebiteľa HOOS sa preto v
tomto konaní nestalo vedľajším účastníkom.V dôsledku týchto skutočností odvolací súd považoval odvolanie žalobcu za dôvodné, pretože pokiaľ
podal odpor proti platobnému rozkazu len vedľajší účastník, súd prvého stupňa nepostupoval správne,
pokiaľvovecinariadilpojednávanie.Ustanovenie§174ods.2OSPrešpektujelenodporsodôvodnením

vo veci samej, ktorý podal čo len jeden z odporcov - žalovaných, čím sa platobný rozkaz zrušuje a súd
nariadi pojednávanie. Takýto postup nenastáva v prípade, ak je podaný odpor proti platobnému rozkazu
neoprávnenou osobou, akou osobou vedľajší účastník na strane žalovanej je. V takomto prípade má súd
postupovať v zmysle § 174 ods. 3 písm. c) OSP a odpor podaný neoprávnenou osobou má odmietnuť.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP súd rozhodnutie zruší len ak súd prvého stupňa nesprávne právne vec
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Vsúdenomprípadesúdprvéhostupňanepoužilsprávneustanovenieprávnehopredpisuanedostatočne
zistil skutkový stav, keďže nezohľadnil skutočnosť, že Združenie na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS Prešov sa nestalo účastníkom tohto konania, nebolo oprávnené podať odpor proti platobnému

rozkazu, keďže nebolo účastníkom skráteného konania, preto nebolo dôvodné o nároku žalobcu vo
veci rozhodnúť rozsudkom, ale súd prvého stupňa mal tento odpor ako podaný neoprávnenou osobou
odmietnuť.

Pretoodvolacísúdrozsudoksúduprvéhostupňazrušilvcelomrozsahuavecmuvrátilnaďalšiekonanie

a nové rozhodnutie, pretože toto rozhodnutie nemalo byť vydané, ale súd prvého stupňa mal odpor
podaný neoprávnenou osobou odmietnuť a ďalej v konaní nepokračovať.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa i o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3
OSP).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.